Rozsudok – Šeky ,
Potvrdené, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. január 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/372/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514202788
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1514202788.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: BENCONT

INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpený advokátom
JUDr. Jozefom Boledovičom, Rovinka č. 578, proti žalovanej: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318
916, so sídlom Štúrova 5, Bratislava, o zaplatenie 4.552,67 eur s príslušenstvom a odmenou 15,18 eur
zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 5Zm 59/2014-19 zo dňa 19.5.2014 sa ponecháva v platnosti.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného

rozkazu, v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená 4.2.2014, žalobca žiadal, aby súd
žalovanú zmenkovým platobným rozkazom zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 4.552,67 eur
s úrokom 6% ročne z nej od 9.8.2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 15,18 eur a na náhradu
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere poskytla žalovaná úver dlžníkovi:
Juraj Štikár. Pohľadávku, ktorá vznikla tým, že dlžník úver riadne a včas nesplácal, žalovaná postúpila
spoločnosti BBF capital, a.s., tá ju postúpila spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o., ktorá pohľadávku
následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 postúpila jemu. Spolu s postúpením

pohľadávok bola indosovaná aj zabezpečovacia blankozmenka, ktorú dlžník vystavil v prospech
žalovanej. Na základe dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú dlžník uzavrel so žalovanou,
bol zmenkový veriteľ oprávnený doplniť v blankozmenke chýbajúce údaje o výške zmenkovej sumy
a dátume splatnosti. Toto oprávnenie ako majiteľ blankozmenky využil a vyplnil sumu rovnajúcu sa
zabezpečenej pohľadávke v deň výkonu práva. Následne dlžníka vyzval, aby sa dostavil do platobného
miesta uvedeného na zmenke a zmenku zaplatil. Dlžník povinnosť nesplnil, preto zaslal svojmu
predchodcovi upovedomenie o nezaplatení zmenky a dlžníkovi ako vystaviteľovi správu o nezaplatení.

Žalovaná príslušnou doložkou nevylúčila svoju zodpovednosť za zaplatenie zmenky, a keďže ako
indosant je jednou zo solidárne zaviazaných zmenkových dlžníkov, postih uplatňuje proti nej.
2. K žalobe pripojil prvopis zmenky, fotokópiu dohody o vyplňovacom práve
kzmenke, výzvuvystaviteľovinazaplateniezmenky,upovedomenieindosantaonezaplatenízmenkovej
sumy s dokladom o doručení a správu pre vystaviteľa o nezaplatení zmenkovej sumy.
3. Z prvopisu zmenky súd zistil, že ju vystavil D. R. v Komárne dňa
7.6.2005 a zaviazal sa zaplatiť na rad žalovanej v Komárne, u OTP Banka Slovensko, a.s., pobočka

Komárno, adresa: Bötvösova 12, Komárno, bez protestu, dňa 8.8.2013 zmenkovú sumu 4.552,67 eur.
4. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákonazmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Na jej rube
sú zapísané tri indosamenty, prvý z 26.9.2006 na rad BBF capital, a.s., druhý, tiež z 26.9.2006, na rad
LICITOR factoring, s.r.o. a tretí z 18.12.2008 na rad žalobcu.

5. Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 zmenkového zákona, o tom, kto má
zmenku v rukách, platí, že je riadnym majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom
indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosamentom.
6. Predložením prvopisu zmenky s nepretržitým radom indosamentov
žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak nebola

zmenka zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).
7. Žalovaná ako indosant mala možnosť svoju zodpovednosť za zaplatenie
zmenky vylúčiť príslušnou doložkou, a keďže tak nespravila, je v zmysle čl. I. § 47 ods. 1 zmenkového
zákona aj ona spolu s vystaviteľom a po nej nasledujúcim indosantom zaviazaná majiteľovi rukou
spoločnou a nerozdielnou. Zmenkový zákon v čl. I. § 47 ods. 2 dáva majiteľovi právo výberu v tom, či

bude plnenie žiadať od každého z nich alebo len od niektorých z nich alebo od všetkých dohromady,
pričom nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.
8. Indosant je len nepriamy dlžník, pre zachovanie postihových práv proti
nemu je majiteľ povinný v zmysle čl. I. § 45 ods. 1 zmenkového zákona dať správu o odopretom zaplatení
svojmu indosantovi a vystaviteľovi (cudzej zmenky) do štyroch pracovných dní po predložení zmenky

na platenie. Z listinných dôkazov, ktoré boli pripojené k žalobe, súd zistil, že žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu listom zo dňa 9.8.2013 upovedomil svojho indosanta LICITOR factoring, s.r.o. o
odopretom zaplatení zmenky. Upovedomenie mu bolo doručené 13.8.2013.
9. Vzhľadom na to, že žalobca predložil v prvopise zmenku, o pravosti ktorej
niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd podľa § 175 ods. 1 zákona č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) návrhu vyhovel a zmenkovým platobným rozkazom č. k.
5Zm 59/2014-19 zo dňa 19.5.2014 uložil žalovanej povinnosť, aby do troch dní od doručenia žalobcovi
zaplatila zmenkovú sumu 4.552,67 eur s úrokom 6% ročne z nej od 9.8.2013 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu 15,18 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 679,72 eur alebo aby v rovnakej lehote
podala námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta.

Žalovaná podala námietky.
10. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený
a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 471 ods. 2 CSP konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
11. Súd dospel k záveru, že podľa doterajších predpisov sa dokončí len
konanie, týkajúce sa samotného zmenkového platobného rozkazu, t. j. konanie v rozsahu vyplývajúcom
z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový
platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť.

Podľa doterajších predpisov preto súd rozhoduje len o tom, či ponechá zmenkový platobný rozkaz v
platnosti alebo ho celkom či sčasti zruší, v ostatnom už platí Civilný sporový poriadok.
12. Žalovaná námietky odôvodnila tým, že kauzálny vzťah medzi ňou
a žalobcom, ktorý by zmenka zabezpečovala, neexistuje, zmenku vystavil dlžník na zabezpečenie
záväzkov, ktoré voči nej ako veriteľke mal zo zmluvy o úvere, zmenka teda neoddeliteľne súvisí s

úverovou zmluvou. Kauzálnu pohľadávku postúpila zmluvou z 26.9.2006 spoločnosti BBF capital,
a.s. a súčasne na jej rad indosovala zmenku. Za prevod zmenky nedostala žiadnu protihodnotu,
indosamentom neplnila a ani nezabezpečovala nijaký svoj vlastný záväzok voči žalobcovi či jeho
predchodcovi. V článku VII. bod 1 zmluvy o postúpení pohľadávky sa s postupníkom dohodla, že
za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky neručí, t. j. ani za plnenie zabezpečovacích prostriedkov, a

v čl. III. ods. 4 zmluvné strany vyhlásili, že po úhrade dojednanej odplaty nemajú voči sebe žiadne
nároky vyplývajúce z tohto právneho vzťahu. Mala za to, že žalobca konal pri nadobúdaní zmenky
vedome na jej škodu, keďže mu bol známy obsah zmluvy o postúpení pohľadávok, čo je zrejmé z textu
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008, ktorú žalobca uzavrel so spoločnosťou LICITOR
factoring, s.r.o., najmä z bodu 5.6., v ktorom prehlásil, že sa oboznámil s obsahom postupovaných

pohľadávok, je plne oboznámený s povahou, stavom a pôvodom týchto pohľadávok a zabezpečením
(ak také je), ktoré sa na tieto pohľadávky vzťahuje, a súčasne prehlásil, že v súlade s dohodou
zmluvných strán súhlasí s tým, že postupca za žiadnych okolností nezodpovedá za vymožiteľnosť
pohľadávok voči dlžníkom alebo voči osobám, ktoré prípadne poskytli zabezpečenie pohľadávok. Zaosobu, ktorá poskytla zabezpečenie pohľadávok, je potrebné považovať aj ju tým, že zmenky indosovala
na právneho predchodcu žalobcu, je preto jednoznačné, že žalobca vedel, že ona za vymožiteľnosť
pohľadávok nezodpovedá a zmenka neslúži na zabezpečenie subsidiárnej vymožiteľnosti postúpených

pohľadávok. Pohľadávky boli postúpené s tým, že skutočná výška pohľadávky, ktorú sa žalobcovi
podarí vymôcť od dlžníka, je jeho podnikateľským rizikom. Konanie žalobcu hodnotí ako zlomyseľné,
prostredníctvomindosovanýchzmenieksasnažízískaťstopercentnúhodnotupohľadávok,zaktorújeho
právny predchodca zaplatil len 26% hodnoty. Bez ohľadu na to, či primárnym úmyslom žalobcu bolo
zmenky uplatniť len voči úverovým dlžníkom, nemôže žalobca poprieť, že nadobudnutie a uplatnenie

zmeniek voči nej realizoval bez toho, aby si uvedomoval, že jej tým spôsobí škodu vo výške 74% hodnoty
postúpenej pohľadávky. Aj nepriamy úmysel na prípustnosť kauzálnych námietok podľa čl. I. § 17
zmenkového zákona postačuje. Kauzou zmenkového záväzku je postúpenie úverovej pohľadávky, ku
ktorej úverový dlžník vystavil zabezpečovaciu zmenku, hospodárskym dôvodom prevodu zmenky bolo
postúpenie úverovej pohľadávky, preto v rámci riadneho výkonu zmenkového práva nemôže žalobca od
nej získať plnenie, na ktoré zjavne nemohol pomýšľať ani jeho právny predchodca, tobôž teda žalobca

samotný. Účelom indosovania zmenky bolo uľahčiť vymoženie úverovej pohľadávky od úverového
dlžníka.
13. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobca uplatnením zmenky voči nej len
zneužíva abstraktný charakter zmenky, ale ani skutočnosť, že zmenku indosovala bez doložky
„sine obligo“, ju nezbavuje práva na ochranu, vyplývajúcu z okolností stojacich mimo zmenky. Aj v

zmenkovom práve platí princíp zakazujúci zneužitie práva a tento princíp nesmie byť popieraný len
formálnym odvolaním sa na garančný účinok indosamentu a abstraktný charakter zmenky. V rozpore
s dobrými mravmi môže byť aj taký výkon práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, ale jeho motiváciou
je úmysel poškodiť alebo znevýhodniť povinnú osobu, prípadne ak je zrejmé, že vedie k neprijateľným
dôsledkom prejavujúcim sa vo vzťahu medzi účastníkmi, v postavení niektorého z nich navonok.

Zneužitie práva zakazuje ustanovenie § 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) a taký výkon
práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva podľa § 265 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ), právnu ochranu. Účelom garančného účinku rubopisu je
poskytnutie garancie indosanta voči novému majiteľovi zmenky za materiálnu kvalitu predávaného
cenného papiera. Zmenku indosovala bezodplatne a len v súvislosti s odplatným postúpením úverovej

pohľadávky. Považovala preto za odporujúce elementárnej spravodlivosti a základným princípom
civilného práva, ak by mala ručiť za vymožiteľnosť takto indosovanej zmenky. Žalobca podľa nej zjavne
nekoná dobromyseľne a výkon jeho práva nemôže požívať právnu ochranu. Právne normy nie
je možné vykladať len prísne formálne, doslovne a striktne, bez prihliadnutia na mimoprávne ale aj
právne pravidlá humanizácie realizácie práva, čo potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky (IV. ÚS

1735/07), keď konštatoval, že prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem, vedúci k extrémne
nespravodlivému záveru, potom znamená porušenie základných práv.
14. Pre prípad, ak by sa súd s týmito námietkami nestotožnil, žalovaná
namietala neexistenciu vyplňovacieho práva, lebo dohoda o vyplňovacom práve k zmenke nedostatočne
identifikuje zmenku a pre neurčitosť je absolútne neplatná. Preto žalobca blankozmenku doplnil

neoprávnene, len s účinkami zmeny textu a zmenku nie je možné považovať za platnú. Ďalej namietala,
že ju zmenka nezaväzuje, keďže ona žalobcovi oprávnenie blankozmenku vyplniť neudelila, vyplňovacie
právo mohol žalobca využiť len voči vystaviteľovi, ona by mohla byť zaviazaná len podľa textu,
ktorý na listine bol v čase, kedy sa na ňu podpísala. Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke ako
dvojstranný právny úkon môže zakladať práva a povinnosti len medzi jej účastníkmi, ktorí prejavili vôľu

byť dojednanými právami a povinnosťami zaviazaní, rozširovať jej účinky na iné osoby je možné len na
základe zákona a zo žiadneho ustanovenia zmenkového zákona priamo ani výkladom nevyplýva, že
povinnosť strpieť vyplnenie blankozmenky, ktorú na seba prevzal iba vystaviteľ zmenky, pôsobí alebo
prechádza aj na indosanta, ak on sám neprejavil vôľu byť touto povinnosťou viazaný. Odhliadnuc od
toho považovala právo žalobcu vyplniť blankozmenku za premlčané a premlčania sa dovolala. Právo na

vyplnenie blankozmenky mohlo byť vykonané už v čase postúpenia pohľadávky, trojročná premlčacia
doba už uplynula a žalobca vyplnil blankozmenku až po jej uplynutí. Právo vyplniť blankozmenku sa
premlčiava rovnako ako iné majetkové alebo nemajetkové práva, ktoré nie sú Občianskym zákonníkom
alebo Obchodným zákonníkom určené ako nepremlčateľné a výkladom práva nie je možné zákon
dopĺňať. Ako nemajúce oporu v zákone preto neobstojí ani tvrdenie, že kým existuje blankozmenka,

existuje aj právo ju vyplniť. Ak by súd tento názor neuznal, vzniesla námietku premlčania samotného
zmenkového nároku proti nej ako indosantovi podľa § 70 ods. 2 zmenkového zákona Dátum splatnosti
v blankozmenke nebol uvedený, preto sa dlh mohol stať splatný až po výzve veriteľa (§ 563 OZ a §
340 ods. 2 ObZ) a premlčanie sa má odvíjať nie od dátumu splatnosti, ktorý žalobca do blankozmenkydoplnil,aleodokamihu,kedy takmoholurobiťprvýkrát.Malazato,žeakbyprávovyplniťblankozmenku
nepodliehalo premlčaniu, vytvorila by sa skupina absolútnych, v podstate nepremlčateľných práv, a v
prípade zabezpečovacích zmeniek by majiteľ mohol odďaľovaním vyplnenia blankozmenky požadovať

od dlžníka prostredníctvom zmenky plnenie, aj keď by zabezpečená pohľadávka bola premlčaná.
15. Žalovaná tiež namietala výšku zmenkovej sumy z dôvodu, že žalobca
nijak nepreukázal ani nedoložil, že výška vyplnenej zmenkovej sumy zodpovedá zabezpečovanej
úverovej pohľadávke v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Mala za to, že dôkazné bremeno
ťaží žalobcu nie len vzhľadom na to, že ona už nie je majiteľkou kauzálnej pohľadávky a nie je v jej

možnostiach preukázať skutočnú výšku úverovej pohľadávky a jej príslušenstva, ale aj preto, že sumu
do blankozmenky vyplnil žalobca a v konaní sa jej zaplatenia domáha.
16. Nakoniec namietla zmeškanie lehoty pre predloženie zmenky na platenie,
lebo žalobca nepreukázal (nepredložil doklad o predložení, resp. doručení), že zmenka bola predložená
dlžníkovi resp. domicilátovi (banke) na platenie a ten ju odmietol zaplatiť, zmeškaním lehoty žalobca
podľa čl. I. § 53 zmenkového zákona stratil práva proti indosantom.

17. Ako dôkazy žalovaná v priebehu konania predložila vo fotokópiách
zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorú 26.9.2006 uzavrela s postupníkom BBF capital, a.s. a zmluvu
o postúpení pohľadávok, uzavretú 18.12.2008 medzi postupcom LICITOR factoring, s.r.o. a žalobcom
ako postupníkom.
18. Žalobca žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol,

že zmenkový zákon nerozdeľuje zmenky na zabezpečovacie a platobné, každá zmenka je dokonalý
cenný papier, práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované práve len zmenkovou listinou
a existovať môžu len v súvislosti s ňou. Zmenka bola pôvodne neúplná, vystaviteľ udelil remitentovi
právochýbajúceúdajedoplniť,totoprávosapriamoindosovanímzmenky,bezpotrebyosobitnejdohody,
previedlo na nového majiteľa. Vyplňovacie právo nerealizoval voči žalovanej, ale voči vystaviteľovi,

ktorý oprávnenie udelil. Ako nadobúdateľ zmenky sa nikdy nepodieľal na indosovaní, indosovanie
prebehlo v čase, kedy majiteľom zmenky nebol a toto nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, preto
akékoľvek tvrdenie žalovanej o jeho zlomyseľnosti a porušení zásad poctivého obchodného styku v
súvislosti s indosovaním zmenky považoval len za účelové. Vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky
a jej nezávislosť od prípadného príčinného vzťahu, nemá existencia kauzy medzi majiteľom a priamym

dlžníkom vplyv na zmenkový záväzok, logicky preto nemôže mať vplyv ani na vzťah majiteľa a
nepriameho dlžníka, tak, ako sa toho žalovaná dovoláva. Zodpovednosť žalovanej vyplynula priamo zo
zákona a skutočnosť, či sú jej kauzálne námietky prípustné alebo nie, nemá žiaden vplyv na garančnú
funkciu indosamentu. Žalovaná sa indosovaním zmenky za jej vymoženie zaručila, a keďže garančný
účinok doložkou napísanou na zmenke nevylúčila, je ex lege nepriamou zmenkovou dlžníčkou, čo

znamená, že ak vystaviteľ ako priamy dlžník zmenku nezaplatil, dôsledkom je zodpovednosť indosanta v
podobepostihuzaneplatenie.Zatakýchtookolnostíniejemožnépovažovaťjehokonaniezaodporujúce
dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, ako žalovaná v námietkach nesprávne
uviedla. On konal v zmysle platných právnych predpisov, kauzálnu pohľadávku si proti dlžníkovi riadne v
súdnom konaní uplatnil, a keď nebola uspokojená, využil všetky zákonné prostriedky na jej uspokojenie.

Nikomu nemôže byť na škodu uplatnenie si svojich práv. Záručný účinok indosamentu nie je možné
vylúčiť mimozmenkovou dohodou a pre zmenkový záväzok žalovanej nie je podstatný obsah zmluvy
o postúpení kauzálnej pohľadávky. Domnieval sa, že neobstojí ani námietka premlčania vyplňovacieho
práva, nejde o majetkové právo, súvisí len s blankozmenkou, od ktorej je závislé a k nej akcesorické, nie
je ho preto možné uplatniť samostatne a nemôže sa ani samostatne premlčať. Námietku nesprávneho

vyplnenia blankozmenky v údaji zmenkovej sumy považoval za
neúplnú bez uvedenia, v čom žalovaná vidí nesprávnosť výšky sumy a bez tvrdenia a preukázania,
že zmenku nadobudol v zlej viere alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou. Zmenku
predložil vystaviteľovi na platenie v mieste platenia, o ktorej skutočnosti vystaviteľa vopred informoval.
O predložení zmenky na platenie bola spísaná notárska zápisnica a o nezaplatení zmenky upovedomil

svojho indosanta. Lehoty na predloženie zmenky boli dodržané, žalovaná zmeškanie lehôt namietla
len účelovo. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“, ktorá je účinná aj voči nepriamym
dlžníkom, preto v zmysle čl. I. § 46 ods. 2 zmenkového zákona zaťažuje žalovanú dôkazné bremeno
preukázať, že lehoty neboli dodržané, len samotné jej tvrdenie nepostačuje.
19. K vyjadreniu k námietkam žalobca pripojil fotokópiu notárskej zápisnice

osvedčujúcej, že zmenka nebola v deň splatnosti v mieste platenia zaplatená. Dodatočne predložil
neprevzatej obálky, v ktorej vystaviteľovi zaslal výzvu na zaplatenie zmenky, podací hárok, rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn.II/2009-1839 zo dňa 9.2.2010, ktorým bol úverový dlžník zaviazaný zaplatiť žalobcovi kauzálnu
pohľadávku a oznámenie exekútora o nevymožení pohľadávky.
20. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie, na ktoré boli strany

riadne a včas predvolané, ale nakoľko obe súhlasili s rozhodnutím vo veci bez ich účasti, pojednávanie
súd uskutočnil v ich neprítomnosti. Dokazovanie bolo vykonané listinnými dôkazmi založenými v
súdnom spise. So súhlasom strán a na ich návrh súd prevzal do súdneho spisu zápisnice z pojednávania
vobdobnejveci,vedenejnatunajšomsúdepodsp.zn.1CbZm/39/2014,vktorejbol18.11.2014vypočutý
ako svedok D.. H. Q., štatutárny zástupca spoločností BBF capital, a.s. a LICITOR factoring s.r.o., a dňa

2.2.2015 bol vypočutý žalobca - konateľ O.. E. S.. Žalovaná navrhla ako svedka vypočuť vystaviteľa
zmenky, a to jednak na preukázanie, či mu bola výzva na zaplatenie zmenky doručená, jednak na
preukázanie jeho ochoty dostaviť sa v deň splatnosti do platobného miesta a zmenku zaplatiť, ak by sa
o jej vyplnení a splatnosti dozvedel, a nakoniec k tomu, či sa žalobca (alebo jeho predchodca) pokúsil
voči nemu akokoľvek zmenku alebo ňou zabezpečenú pohľadávku vymáhať. Nakoľko skutočnosti, ktoré
mali byť výsluchom svedka objasnené, už boli preukázané listinnými dôkazmi, súd dokazovanie ako

nadbytočné nevykonal. Iné dôkazy strany vykonať nežiadali.
21. Medzi stranami nebolo sporné, že zmenka v čase, kedy bola rubopisovaná
na rad žalobcu, neobsahovala údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti. Chýbajúce údaje doplnil
žalobca na základe dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú vystaviteľ uzavrel so žalovanou.
22. Žalovaná namietala, že žalobca nebol oprávnený blankozmenku vyplniť

voči nej, ona mu takéto oprávnenie neudelila, vyplnená zmenka ju preto nezaväzuje, v zmysle čl. I. § 69
zmenkového zákona môže byť zaviazaná len podľa pôvodného textu, a keďže listina v tom čase ešte
neobsahovala podstatné náležitosti zmenky, zmenkovou dlžníčkou sa nestala.
23. Námietku súd hodnotil ako nedôvodnú. Žalovaná bola priamou
účastníčkou dohody o vyplňovacom práve, preto, aj keď ona sama oprávnenie neudelila, musela pri

indosovaní blankozmenky počítať s možnosťou, že neúplná listina bude doplnená za podmienok
a spôsobom, ktorý sama s vystaviteľom blankozmenky dojednala. Všeobecne sa uznáva, že len
taký dlžník, u ktorého nemožno dovodiť ani len neformálnu dohodu o vyplňovacom práve, t. j. ktorý
pri podpisovaní blankozmenky nemohol jej vyplnenie vôbec predpokladať, je v zmysle čl. I. § 69
zmenkového zákona zaviazaný podľa pôvodného textu listiny. Žalovaná pri inodosovaní vedela, že je

zmenkaneúplná,anakoľkosamavnámietkachuviedla,žepodmienkynavyplnenieblankozmenkyboliv
čase, kedy kauzálnu pohľadávku postúpila, splnené, musela už pri indosovaní zmenky počítať s tým, že
v blankozmenke majiteľ doplní chýbajúce údaje. S týmto vedomím sa na blankozmenku podpísala bez
toho, aby príslušnou doložkou svoju zodpovednosť za zaplatenie vylúčila, ktorú skutočnosť je potrebné
považovať za konkludentne prejavený súhlas s vyplnením blankozmenky aj s účinkami voči nej.

24. Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke žalovaná označila za absolútne
neplatnú pre neurčitosť v identifikácii blankozmenky, v dôsledku čoho nevedno, v ktorej zmenke bol
majiteľ oprávnený doplniť chýbajúce údaje. Preto podľa nej žalobca doplnil chýbajúce údaje v
blankozmenke neoprávnene, len s účinkami zmeny textu a zmenku nie je možné považovať za platnú.
25. Náležitosti, ktoré má obsahovať dohoda o vyplňovacom práve, zákon

nepredpisuje, ani neurčuje, akým spôsobom má byť blankozmenka identifikovaná. Požiadavke určitosti
preto zodpovedá každé také označenie, ktoré nevzbudzuje vážnejšie pochybnosti o tom, ku ktorej listine
sa vyplňovacie oprávnenie viaže.
26. V dohode o vyplňovacom práve k zmenke je žalovaná označená ako
zmenkováveriteľkaa vystaviteľzmenkyakozmenkovýdlžník. ZčlánkuI. ods.1a2 vyplýva,žezmenku

vystavil zmenkový dlžník v prospech zmenkového veriteľa, že zmenkou sú zabezpečené pohľadávky
zmenkového veriteľa zo zmluvy o spotrebnom úvere č. 0071 3005 05 RSU zo dňa 7.6.2005 a že zmenka
neobsahuje údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti.
27. Formulár dohody o vyplňovacom práve k zmenke s rovnakým obsahom
žalovaná používala opakovane pri zabezpečovaní svojich úverových pohľadávok. Dôvodný je preto

záver, že ak dohodu koncipovala ona, považovala v tom čase, ešte ako zmenková veriteľka, dohodu
v časti identifikujúcej blankozmenku, za dostatočne určitú. Za dostatočne určitú ju považuje aj súd
napriek tomu, že listina nie je označená údajmi, ktoré nepodliehali vyplňovaciemu právu (dátum a miesto
vystavenia, platobné miesto, domicil). Pri identifikácii blankozmenky treba vychádzať z obsahu dohody
ako celku, z ktorého jednoznačne vyplýva, kto zmenku vystavil, v prospech koho bola vystavená a aký

kauzálny vzťah je ňou zabezpečený. Nemôžu preto vzniknúť žiadne vážnejšie pochybnosti o tom, v
ktorej blankozmenke bol zmenkový veriteľ oprávnený doplniť dátum splatnosti a zmenkovú sumu, najmä
ak žalovaná netvrdila a ani nepreukázala, že by úverový dlžník vystavil v ten istý deň, kedy bola uzavretá
zabezpečovaná zmluva, v jej prospech aj inú blankozmenku, ktorá zabezpečovala iný kauzálny vzťah.Prihliadnuť je potrebné aj na to, že túto dohodu o vyplňovacom práve odovzdala žalovaná indosatárovi
spolu s blankozmenkou pri jej indosovaní, ako viažucu sa práve k tejto blankozmenke.
28. Námietku neurčitosti dohody o vyplňovacom práve k zmenke žalovaná, s

poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vydané v obdobnej veci dňa
29.10.2015 pod sp. zn. 2Obdo/19/2014, rozšírila aj o tvrdenie, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter
príčinnej zmluvy, je súd povinný ex offo skúmať, či dohoda o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú
uzavrela so spotrebiteľom, je dostatočne zrozumiteľná, najmä v ustanoveniach tvoriacich predmet
dohody, a či je vôbec platná (§ 39 OZ). Citovala časť odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 15Co/52/2015, podľa ktorého nie je spôsob stanovenia zmenkovej sumy v dohode oprávňujúcej
na vyplnenie blankozmenky, dostatočne určitý, ak je vyjadrený len tak, že zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.
29. Vzhľadom na účel, pre ktorý bola dohoda o vyplňovacom práve k zmenke
uzavretá, v podstate absolútna určitosť spôsobu stanovenia výšky zmenkovej sumy ani neprichádza
do úvahy. Pri vystavení blankozmenky nie je ešte isté, či vôbec a kedy budú splnené podmienky na

vyplnenie, t.j. nedá sa predvídať, aká bude výška zabezpečovanej pohľadávky, ani určiť spôsob jej
výpočtu. Zabezpečený zmluvný záväzok sa postupom času vyvíja (znižuje sa čiastočným plnením, môže
sa zvýšiť alebo zmeniť jeho obsah napr. v dôsledku porušenia zmluvných povinností a pod.). Očakávať
sa dá, že každý dlžník, aj spotrebiteľ, vie, aké záväzky uzavretím úverovej zmluvy na seba prevzal,
kedy a v akej výške má platiť splátky úveru, aké sú úroky z úveru a poplatky, musí si byť vedomý, či a

v akom rozsahu záväzky splnil a aspoň zbežne je uzrozumený so sankciami, ktoré boli dojednané pre
prípad porušenia zmluvných povinností. Za dostatočne určitú preto treba považovať aj takú dohodu o
vyplňovacom práve k zmenke, v ktorej je horná hranica zmenkovej sumy limitovaná aktuálnou výškou
zabezpečovanej pohľadávky, keďže spôsob jej výpočtu je riešený v zmluve, z ktorej pohľadávky sú
blankozmenkou zabezpečené (obdobný názor vyplýva napr. aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. 2CoZm 41/2014).
30. Odhliadnuc od uvedeného sa zmenka nestáva neplatnou v dôsledku
neplatnosti dohody oprávňujúcej na vyplnenie blankozmenky. Prípadná neplatnosť vyplňovacej dohody
len umožňuje zmenkovému dlžníkovi vzniesť námietku nesprávneho vyplnenia zmenky podľa čl. I. § 10
zmenkového zákona.

31. Ďalej žalovaná namietala výšku sumy, ktorú žalobca do blankozmenky
doplnil. Námietku skutkovo vymedzila len tým, že žalobca nijak nepreukázal a nedoložil, že výška
zmenkovejsumyzodpovedádohodeovyplňovacompráve.Nakoľkoužniejeveriteľkouzabezpečovanej
pohľadávky, považovala argumentum ad absurdum prijatie výkladu, že ona musí preukazovať obsah a
výšku zabezpečovanej pohľadávky, najmä ak blankozmenku vyplnil žalobca a je preto prirodzené, že

on musí preukázať výšku sumy, ktorú do blankozmenky doplnil a ktorej zaplatenia sa domáha.
32. Námietku vymedzenú iba tvrdením, že žalobca nepreukázal a nedoložil,
že výška zmenkovej sumy zodpovedá dohode o vyplňovacom práve, nie je možné posudzovať podľa čl.
I. § 10 zmenkového zákona. Podstata vznesenej námietky nespočíva v tvrdení, že žalobca nedodržal
dojednania o vyplnení blankozmenky, ale v tom, že žalobca dodržanie dojednaní nepreukázal.

33. Žalobca, napriek tomu, že blankozmenku vyplnil a práva z nej si uplatnil
na súde, nemá povinnosť preukázať, že ním doplnená suma zodpovedá všetkým pohľadávkam veriteľa,
vyplývajúcim zo zmluvy o úvere. Vyplnením chýbajúcich údajov sa z neúplnej listiny stala riadna zmenka
spätnekudňuvystavenia.Ajtakátozmenkajeabstraktným,dokonalýmanespornýchcennýmpapierom,
v ktorom sú inkorporované práva a záväzky. Žalovaná nepriamo poprela pravdivosť obsahu zmenky, ale

bez vecnej argumentácie, pričom samotná skutočnosť, že už nie je veriteľkou zabezpečenej pohľadávky,
nie je pre relevantné spochybnenie správnosti zmenkovej sumy postačujúca.
34. Zmenkou zabezpečovaná pohľadávka je v čl. I ods. 2 dohody
o vyplňovacom práve k zmenke definovaná ako pohľadávka a jej príslušenstvo, vyplývajúca zo zmluvy
o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0071 3005 05 RSU zo dňa 7.6.2005 alebo z odstúpenia od

nej. Žalobca bol preto oprávnený doplniť do blankozmenky nie len dlžnú úverovú istinu, ale aj jej
príslušenstvo, ktorým sú v zmysle § 121 ods. 3 OZ úroky, úroky z omeškania a náklady spojené s jej
uplatnením.
35. Žalobca predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie sp. zn. II/2009-1839 zo dňa 9.2.2010, ktorým bol úverový dlžník zaviazaný,

aby žalobcovi zaplatil úverovú pohľadávku včítane úverového úroku, úroku z omeškania a náhrady
trov konania. Týmto rozsudkom žalobca výšku kauzálnej pohľadávky preukázal. Keďže žalovaná v
námietkach správnosť výšky doplnenej zmenkovej sumy výslovne nenamietala, nemohol by sa súd jejvýškou zaoberať ani v prípade, ak by žalobca do blankozmenky doplnil sumu, ktorá nároky priznané
rozhodcovským rozsudkom prekračuje.
36. Ako nedôvodné hodnotil súd aj všetky námietky premlčania. Právo vyplniť

blankozmenkunepatríkmajetkovýmprávam,jeprejavomvýkonuvlastníckehopráva.Vyplňovacieprávo
bezprostredne súvisí s vlastníctvom blankozmenky ako listiny, keďže sa viaže iba k nej, od nej je závislé,
jedine k nej je akcesorické, nie je samostatne prevoditeľné a vykonať ho môže len vlastník listiny.
37. V zmysle § 100 ods. 2 OZ sa vlastnícke právo nepremlčiava, nemôže sa
preto premlčať ani výkon vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka blankozmenky využiť oprávnenie a

doplniť v predmete svojho vlastníctva chýbajúce údaje. Vyplňovacie právo trvá dovtedy, kým je listina
blankozmenkou a zanikne jeho výkonom. Žalovaná sa premlčania dovolala v čase, kedy už vyplňovacie
právo žalobcu zaniklo (právo sa skonzumovalo). Proti vyplneniu blankozmenky sa preto žalovaná mohla
brániť už len námietkami podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona.
38. Vyplnením chýbajúcich údajov sa blankozmenka stala riadnou zmenkou,
takže premlčanie nárokov z nej sa môže posudzovať výlučne len podľa zmenkového zákona ako

osobitného predpisu. Na základe čl. I. § 70 ods. 2 zmenkového zákona sa nároky majiteľa zmenky
s doložkou „bez trov“ proti indosantom premlčujú v jednom roku odo dňa splatnosti zmenky.
Zmenkový zákon výslovne určuje začiatok plynutia premlčacej lehoty, nie je preto možné počiatok behu
lehoty posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, resp. Obchodného zákonníka, ako sa žalovaná v
námietkach domáhala, a to ani v prípade, ak pôvodne išlo o blankozmenku, v ktorej chýbal dátum

splatnosti.
39. Žalobca bol v zmysle čl. I. ods. 3 dohody o vyplňovacom práve k zmenke
oprávnený doplniť v blankozmenke zmenkovú sumu rovnajúcu sa zabezpečovanej pohľadávke v
deň výkonu práva a ako dátum splatnosti bol oprávnený uviesť deň výkonu práva. Žalovaná. ktorá
v pozícii zmenkového veriteľa dohodu formulovala, vyplňovacie oprávnenie majiteľa zmenky časovo

neobmedzila, nič preto žalobcovi nebránilo, aby právo využil kedykoľvek po tom, čo sa predpoklady
vyplnenia naplnili.
40. V záverečnom vyjadrení žalovaná poukázala na to, že príčinným vzťahom
zmenky je zmluva o spotrebiteľskom úvere, preto je súd na základe zmenkového zákona v znení
účinnom od 23.12.2015 aj v tomto konaní povinný ex offo skúmať platnosť zmenky. Prieskumná

povinnosť sa podľa nej týka aj dohody o vyplňovacom práve k zmenke, a to z pohľadu, či sú dostatočne
chránené práva dlžníka v rozsahu § 52 a nasl. OZ, alebo či sa jedná o absolútne neplatnú spotrebiteľskú
zmluvu, čoho dôsledkom je neplatnosť zmenky. Mala zato, že dohoda o vyplňovacom práve k zmenke
jednoznačne nemôže prejsť testom prijateľnosti, ide o neprijateľnú zmluvnú úpravu, lebo spotrebiteľ, ako
osoba zaviazaná zo zmenky, by vzhľadom na absenciu lehoty, do kedy najneskôr je možné vyplňovacie

právo uplatniť, stratil možnosť ochrany danej mu inštitútom premlčania. Majiteľovi zmenky dohoda
umožňuje doplniť blankozmenku napriek tomu, že zabezpečená pohľadávka je už premlčaná, čím je
naproti tomu dlžník zbavený možnosti úspešne sa brániť námietkou premlčania.
41. Argumenty žalovanej sú síce akceptovateľné, ale podľa názoru súdu nie
absolútne, nakoľko je nevyhnutné prihliadnuť aj na konkrétne okolnosti, za ktorých bolo časovo

neobmedzené vyplňovacie oprávnenie vykonané. Za podstatné treba považovať nielen to, či
mal žalobca možnosť vyplnením blankozmenky odňať spotrebiteľovi právo namietať premlčanie
zabezpečenej pohľadávky, ale najmä, či udelené oprávnenie vykonal spôsobom, ktorým reálne
spotrebiteľa na jeho právach ukrátil. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že zmenkou zabezpečená
pohľadávka v čase vyplnenia blankozmenky premlčaná nebola (premlčacia doba neuplynula ani

doteraz). Kauzálnu pohľadávku si voči úverovému dlžníkovi uplatnil na rozhodcovskom súde,
rozhodcovský rozsudok, ktorým bol dlžník na zaplatenie úverovej pohľadávky zaviazaný, sa stal
vykonateľný 28.5.2010. Od tohto dňa začala v zmysle § 110 ods. 1 OZ plynúť nová, desaťročná
premlčacia doba, ktorá uplynie 28.5.2020. V blankozmenke vyplnil dátum splatnosti 8.8.2013, a keďže
trojročná premlčacia doba na uplatnenie zmenkových nárokov voči vystaviteľovi vlastnej zmenky (čl. I. §

70ods.1vspojenís§78ods.1zmenkovéhozákona)byuplynulauž8.8.2016,doplnenímblankozmenky
nebola premlčacia doba „umelo“ predĺžená, ako dodatočne tvrdila žalovaná.
42. Námietku straty zmenkových práv proti nepriamym dlžníkom (čl. I. § 53
ods. 1 zmenkového zákona) žalovaná odôvodnila tým, že žalobca nepreukázal predloženie zmenky
vystaviteľovi na platenie.

43. Žalobca bol v zmysle čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona povinný
predložiť zmenku vystaviteľovi na platenie v platobný deň alebo v jeden z dvoch nasledujúcich
pracovných dní. Zmenka bola splatná 8.8.2013 v Komárne, u OTP Banka Slovensko, a.s., pobočka
Komárno.44. Podľa notárskej zápisnice, osvedčujúcej inú skutočnosť, žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu vyzval vystaviteľa, aby zmenku v deň splatnosti v platobnom
mieste zaplatil. Zmenka bola prezentovaná 8.8.2013 o 15,00 hod. v mieste sídla pobočky OTP Banka

Slovensko, a.s. v Komárne, ale v uvedený deň sa do platobného miesta vystaviteľ nedostavil a zmenku
nezaplatil.
45. Žalovaná nepovažovala tento dôkaz za dostačujúci, nešlo podľa nej
o kvalifikovanú prezentáciu ale čisto len formálny úkon. Po odoslaní výzvy už žalobca vystaviteľa
nekontaktoval, vystaviteľ sa o vyplnení zmenky a jej predložení na platenie nedozvedel a žalobca

zmenku v podstate predkladal len sám sebe, resp. notárovi.
46. Majiteľ vlastnej zmenky by stratil postihové práva proti nepriamym
dlžníkom len vtedy, ak by zmenku v lehotách uvedených v čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona
nepredložil vystaviteľovi na platenie. Žalobca preukázal, že lehoty dodržal, preto, bez ohľadu na to, že
sa vystaviteľ o prezentovaní zmenky nedozvedel, žalobca zmenkové práva proti žalovanej nestratil. Od
žalobcu, ktorému zmenkový zákon určuje na prezentáciu zmenky len tri pracovné dni, nebolo možné

spravodlivo žiadať, aby výzvu, v ktorej vystaviteľovi oznámil deň a miesto, kde bude zmenka predložená
na platenie, doručoval opakovane alebo vystaviteľa iným spôsobom o prezentácii upovedomil. Z
hľadiska zachovania práv je relevantné len to, že žalobca v zákonom určenej lehote zmenku na platenie
v mieste platenia predložil a priamy dlžník zmenku nezaplatil. Napriek tomu, že v notárskej zápisnici sa
neuvádza, že zmenka bola predložená banke ako domicilátovi, účinky prezentácie ostali zachované.

47. Žalovaná považovala za rozhodujúce najmä kauzálne námietky,
vyplývajúce z jej vlastného vzťahu k prvému indosatárovi BBF capital, a.s., s ktorým 26.9.2006 uzavrela
zmluvu o postúpení pohľadávok. Namietala, že absentuje kauza zmenky, lebo ona podľa zmluvy za
vymožiteľnosť postúpených pohľadávok nezodpovedá, takže spoločnosť BBF capital, a.s. by dnes
nemohla spravodlivo žiadať plnenie z rovnakej zmenky, a ak u BBF capital, a.s. absentuje kauza tejto

zmenky, musí záver o absencii kauzy zmenky platiť aj pre nárok uplatnený žalobcom.
48. Podľa č. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo
ku skorším majiteľom, ibaže majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je
žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,

možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy.
49. Žalovaná tvrdila, že žalobca pri nadobúdaní zmenky vedel, za akých
podmienok ona kauzálnu pohľadávku postúpila, musel preto vedieť, že za vymoženie kauzálnej
pohľadávky nezodpovedá a že sa môže kauzálnymi námietkami brániť proti povinnosti zmenku zaplatiť.

Ak napriek tomu zmenku nadobudol, konal vedome na jej škodu.
50. Tento záver považovala žalovaná za preukázaný aj vykonanými dôkazmi,
najmä výpoveďami žalobcu a svedka D.. H. Q. v konaní sp. zn. 1CbZm/39/2014. Vychádzala z
toho, že vzhľadom na personálne prepojenie BBF capital a.s. a LICITOR factoring, s.r.o. v osobe
D.. H. Q., by boli účel a zlomyseľnosť prevodu zmenky príliš priehľadné, bolo potrebné majiteľa

zmenky formálne zmeniť. Žalobcu považovala len za zdanlivo nezávislého od kauzálneho vzťahu,
za nastrčeného prostredníka, a tento špekulatívny obchod podľa nej sledoval výlučne len obohatenie
sa týchto spoločností na jej úkor, bez potreby zdĺhavého a namáhavého vymáhania pohľadávok od
úverových dlžníkov. Skutočnosť, že spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. má stále na uplatnení zmeniek
voči nej záujem, hoci majiteľom zmeniek je už žalobca, vyplýva aj z toho, že sa D.. Q. stretol s jej

zástupcami ohľadne prebiehajúceho zmenkového sporu. Za podozrivú považovala aj výšku odplaty za
postúpenie, keďže LICITOR factoring, s.r.o. zmenky a pohľadávky postupoval žalobcovi so stratou,
napriek tomu D.. Q. ako svedok tvrdil, že ponuka bola pre nich zaujímavá, čo podľa žalovanej podporuje
domnienku, že medzi obomi spoločnosťami existujú aj ďalšie vedľajšie dojednania, ktoré robia pre
LICITOR factoring obchod skutočne zaujímavým.

51. Skutočnosť, že žalobca pri nadobúdaní zmeniek vedel, že ona za
vymoženie kauzálnych pohľadávok nezodpovedá, vyplýva podľa žalovanej už zo samotnej žaloby, v
ktorej žalobca opisuje pôvod pohľadávok. O tom, že žalobca bol oboznámený s obsahom zmluvy o
postúpení, ktorú ona uzavrela s BBF capital a.s., svedči bod 5.6. zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú
žalobca uzavrel s LICITOR factoring, s.r.o. dňa 18.12.2008 a v ktorom žalobca prehlásil, že je .. „plne

oboznámený s povahou, stavom a pôvodom týchto pohľadávok a zabezpečením (ak také je), ktoré
sa na tieto pohľadávky vzťahuje“. Rovnako táto skutočnosť podľa nej vyplynula z výpovedí žalobcu
a svedka, ktorí zhodne potvrdili, že žalobca si dal urobiť pred kúpou pohľadávok a zmeniek právny
audit, ktorým overoval platnosť predchádzajúcich postúpení pohľadávok. Poukázala na to, že hlavnýmpredmetom podnikania žalobcu je vymáhanie pohľadávok, nepochybne si teda pred nadobudnutím
zmeniek a úverových pohľadávok dôkladne overil celé ich právne pozadie, vrátane zmluvy, ktorú ona
uzavrela s LICITOR factoring, s.r.o.

52. Žalovaná z bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008, v ktorom si
žalobca vymienil, že ak so zmenkami na súde neuspeje (v skutočnosti sa v bode 4.2 zmluvy neúspech
na súde nespomína), môže žiadať vrátenie celej zaplatenej odplaty, vyvodila, že hlavným predmetom
obchodu boli pre žalobcu len zmenky a úverové pohľadávky bez zmeniek boli preňho bezcenné.
Domnievala sa, že žalobca nemal dôvod podmieňovať celú odplatu za postúpené úverové pohľadávky

perfektnosťou zmeniek, ak by mienil zmenky uplatniť voči úverovým dlžníkom, a z toho je zrejmé, že od
počiatku zamýšľal zmenky použiť iba voči nej. Tým, že žalobca sám priznal, že zmenky uplatňuje len v
tých prípadoch, v ktorých sa mu ani cestou exekúcie nepodarilo od dlžníka vymôcť úverovú pohľadávku,
považovalažalovanázapreukázané,žezauplatnenímzmenkyžalobcanevidíformálnygarančnýúčinok
indosamentu, ale kauzu spočívajúcu v jej zodpovednosti za nevymožiteľnosť úverových pohľadávok,
t. j. kauzu, o ktorej od počiatku vedel, že voči nej neexistuje. Dôkazom o tom, že žalobca od počiatku

mienil zmenky uplatniť iba voči nej, sú aj formálne vykonávané zachovávacie úkony, čisto formálny
spôsob, ktorým sa žalobca snažil predložiť zmenku vystaviteľovi na platenie, hoci vedel, že sa vystaviteľ
o dátume splatnosti nedozvedel.
53. Žalovaná týmito skutočnosťami považovala za preukázané, že žalobca
v čase nadobúdania zmeniek vedel, že ona za vymoženie pohľadávok nezodpovedá, čo samotné podľa

nej už stačí na záver o vedomom konaní na jej škodu. Tými istými skutočnosťami zároveň považovala
za preukázaný aj úmysel žalobcu nadobudnúť zmenky s cieľom uplatniť ich napriek tomu voči nej.
54. V tomto prípade bol primárne zmenkou zabezpečený záväzok
dlžníka zo zmluvy o úvere. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca sa pri nadobúdaní
zmenky s kauzálnou pohľadávkou oboznámil, poznal jej povahu, stav a pôvod, včítane zabezpečenia,

ktoré sa na pohľadávku vzťahovalo (vyplýva to napr. aj z bodu 5.6. zmluvy o postúpení pohľadávok
z 18.12.2008).
55. Kauzálne námietky žalovanej vyplývajú zo zmluvy o postúpení
pohľadávky, zo skutočnosti, že sa za zaplatenie postúpených pohľadávok nezaručila. Žalobca
uviedol, že presné podmienky, za akých žalovaná pohľadávky predávala, nepoznal alebo si myslí,

že ich nepoznal, jeho postupca sa v zmluve za vymoženie nezaručil a na tému ručenia žalovanej
diskusiu neviedol. Súčasne však označil za štandardné, že ten, kto pohľadávky predáva, sa za ich
vymožiteľnosť nezaručí. Vzhľadom na to považoval aj súd za preukázané, že žalobca pri nadobúdaní
zmeniek vedel, resp. prinajmenšom mohol vedieť, že ani žalovaná za vymožiteľnosť kauzálnych
pohľadávok nezodpovedá.

56. Napriek tomu dospel súd k záveru, že vedomé konanie žalobcu pri
nadobúdaní zmenky na škodu žalovanej nebolo v konaní preukázané. Dôkazy, vykonané o tejto
otázke, hodnotil súd podľa zásad uvedených v § 191 ods. 1 CSP, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z takto vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalobca v okamihu
indosovania zmeniek vedel, že zmenky môže využiť na škodu žalovanej a že práve s týmto úmyslom

ich nadobudol.
57. Žalobca (jeho konateľ) vo výpovedi uviedol, že úverové pohľadávky,
ktorých pôvodnou veriteľkou bola žalovaná, nadobudol v čase, kedy nemal skúsenosti so zmenkami,
bol to najväčší problém, s ktorým sa právnici borili, lebo dovtedy so zmenkami nerobili. Chcel mať
istotu, že zmenky budú dobre indosované a pravdepodobne z tohto dôvodu bol do zmluvy o postúpení

pohľadávok z 18.12.2008 zahrnutý bod 4.2. Zmenky len skontroloval, či boli naňho prepísané a
uložil ich do trezoru. Jemu postupník nedeklaroval, že za vymožiteľnosť zmeniek bude zodpovedať
žalovaná, predpokladal, že ani postupník v tom čase o zodpovednosti žalovanej nevedel. Úverové
pohľadávky hneď po kúpe uplatnil na rozhodcovskom súde, tento postup považoval za výhodnejší,
lebo jednak sa v rozhodcovskom konaní uplatňuje fikcia doručenia, takže na rozhodnutie nebolo treba

dlho čakať, a jednak všetky pohľadávky mohol žalovať na jednom mieste, nebolo to prácne. Následne
prebehlo exekučné konanie a niektoré pohľadávky boli vymožené. Až neskôr, po analýzach, zistil, že
žalovaná na zmenkách nevylúčila zodpovednosť za zaplatenie a stala sa zmenkovou dlžníčkou. Ak by
o tejto skutočnosti vedel v čase postúpenia pohľadávok, možno by uvažoval aj o kúpe ďalších balíkov
pohľadávok žalovanej, ktoré mu boli ponúknuté. Po zistení, že na zmenkách chýba vylúčenie, ktoré by

mu bránilo vymáhať od všetkých, čo sú na zmenke podpísaní, zmenky postupne vypĺňal a uplatňoval
proti dlžníkom. Použil len tie zmenky, v ktorých mu úverový dlžník pohľadávku nezaplatil ani v exekúcii.
V súdnom konaní si zmenky uplatnil iba voči žalovanej, ktorá je zo všetkých indosantov najbonitnejšídlžník, voči vystaviteľom už získal exekučný titul na rozhodcovskom súde a ďalší exekučný titul preto
nebol potrebný.
58. Z výpovede D.. Q., ani z výpovede žalobcu nevyplynulo, že by

si v čase indosovania zmeniek niektorý z nich uvedomoval, že žalovaná príslušnou doložkou na zmenke
nevylúčila svoju zodpovednosť za jej zaplatenie, čím de iure poskytla zabezpečenie. Skutočnosť, že
postupca nepovažoval žalovanú za osobu, ktorá poskytla zabezpečenie, je zrejmá aj z toho, že ju o
postúpení písomne neupovedomil (resp. žalovaná netvrdila a ani nepreukázala, že by jej oznámenie
zaslal), hoci podľa bodu 5.7. zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 mal povinnosť postúpenie

oznámiť nie len dlžníkom, ale aj tým, ktorí poskytli zabezpečenie.
59. Za prepojenie spoločností BBF capital, a.s., resp. LICITOR factoring, s.r.o.
so žalobcom súd nepovažoval účasť štatutárneho zástupcu týchto spoločností na rokovaní so
zástupcami žalovanej o zaplatení zmeniek. Z výpovede svedka D.. Q., ktorý je štatutárnym zástupcom
oboch týchto spoločností, vyplynulo, že obe skúpili viacero balíkov pohľadávok zabezpečených
zmenkou, ktorých pôvodnou veriteľkou bola žalovaná. Žalobca od nich odkúpil len jeden balík (cca 300

pohľadávok), takže časť zmeniek majiteľa nezmenila. Účasť štatutárneho zástupcu dvoch obchodných
spoločností, ktoré vlastnili žalovanou indosované zmenky, na rokovaní s ňou o mimosúdnom riešení
zaplatenia zmeniek, je preto logická napriek tomu, že ani jedna z nich pravdepodobne zatiaľ zmenky
proti žalovanej na súde neuplatnila. Svedok D.. Q. výslovne uviedol, že nikdy so žalovanou nerokoval
v mene žalobcu.

60. Predaj pohľadávok žalobcovi so stratou 1% z ich nominálnej hodnoty
nemusí nevyhnutne znamenať, že medzi postupcom a postupníkom existujú aj ďalšie vedľajšie
dojednania. Svedok potvrdil, že ním zastúpené obchodné spoločnosti vlastnili veľké množstvo týchto
pohľadávok, ktoré síce štandardným spôsobom vymáhali, ale pre veľké množstvo sa nedali naraz
spracovať. S prihliadnutím na túto skutočnosť a tiež na to, že zmenkami boli zabezpečené záväzky zo

zmlúv o spotrebiteľských úveroch, takže vzhľadom na silnejúcu ochranu spotrebiteľa bola vymožiteľnosť
pohľadávok oslabená, nie je rozhodnutie odpredať pohľadávky so stratou 1% nepochopiteľné. Treba
uviesť, že aj žalovaná postupovala pohľadávky so stratou, za odplatu vo výške 26% z hodnoty
pohľadávok ku dňu ich postúpenia.
61. Podľa názoru súdu nie je možné z ustanovenia bodu 4.2. zmluvy

o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 jednoznačne vyvodiť, že pre žalobcu boli hlavným
predmetom obchodu iba zmenky, ktoré by od počiatku zamýšľal použiť jedine voči žalovanej. Na základe
bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008 mal žalobca nárok na zľavu vo výške odplaty v prípade,
ak sa preukáže, že zabezpečovacie prostriedky, ktoré vznikli za účelom zabezpečenia postúpených
pohľadávok, nie sú spôsobilé v zmysle zákona č. 191/1950 Zb., prípadne v zmysle iných všeobecne

záväzných právnych predpisov alebo ak všeobecne záväzné predpisy postúpenie práv a povinností z
postúpenej zmenky, resp. iného zabezpečovacieho prostriedku a/alebo úkonu vylučujú.
62. Žalobca ani svedok nevedeli uviesť, na návrh ktorého účastníka zmluvy
bol tento bod do zmluvy zahrnutý. Obaja zhodne vypovedali, že pri nadobúdaní nerozlišovali medzi
úverovými pohľadávkami a zmenkami, kúpili pohľadávky so zmenkami ako celok.

63. V zmluve o postúpení, ktorú žalovaná 26.9.2006 uzavrela s BBF capital,
a.s., sa obdobné ustanovenie, podľa ktorého by postupník mal právo na vrátenie odplaty pre vady
zmenky, nenachádza. Dokonca v čl. VII. ods. 3 je právo výslovne vylúčené vo vzťahu k zabezpečeniu
postúpenej pohľadávky. Svedok D.. Q. však uviedol, že pohľadávky, ktoré im žalovaná postúpila bez
zmeniek, jej vracali a o vrátení sa robili protokoly. Žalovaná toto tvrdenie nerozporovala. Nie je preto

vylúčené, že obsah bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008 len reflektoval skúsenosti postupcu z
jeho minulých vzťahov so žalovanou.
64. Je pravdou, že žalobca nepoužil zmenky v súdnom konaní pri vymáhaní
úverových pohľadávok od úverových dlžníkov, samotnú túto skutočnosť však nie je možné považovať za
úmysel žalobcu od počiatku zmenky uplatniť výlučne len proti žalovanej. Žalobca dostatočne vysvetlil,

prečo takýto postup zvolil. Treba uviesť, že ani v prípade, ak by žalobca ihneď po nadobudnutí uplatnil
zmenky voči vystaviteľom, nič by mu nebránilo, aby dodatočne v súdnom konaní zaplatenie žiadal aj
od žalovanej (čl. I. § 47 ods. 2 a 4 zmenkového zákona).
65. Pri hodnotení, či sú splnené podmienky pre uplatnenie kauzálnych
námietok v zmysle prvej vety čl. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona, je rozhodujúci úmysel žalobcu

nadobudnúť zmenku na škodu žalovanej ako nepriamej dlžníčky. Žalobca by v čase nadobudnutia
zmenky musel vedieť, že, nebyť indosovania zmenky na jeho rad, by sa žalovaná proti jeho
predchodcovi kauzálnounámietkouúspešneubránilaprotipovinnostizmenkuzaplatiťazmenkunapriek
tomu nadobudol, spoliehajúc sa len na abstrakčný účinok indosamentu.66. Na základe skúseností z rozhodovacej činnosti súd nemá dôvod
pochybovať o tom, že nie každý majiteľ alebo nadobúdateľ zmenky sa dokonale orientuje v zmenkovom
práve (napokon dôkazom je aj konanie žalovanej pri indosovaní zmeniek). Možno síce očakávať, že

indosatár vyvinie primerané úsilie, aby sa s právami a povinnosťami zmenkového veriteľa vopred
oboznámil, ale zo skutočnosti, že tak nespravil, nemožno vyvodzovať žiadne závery.
67. Žalobca tvrdil, že v čase indosovania zmeniek ešte nevedel, že
nenapísaním príslušnej doložky žalovaná svoju zodpovednosť za zaplatenie zmeniek nevylúčila, a
keďže ani z ostatných vykonaných dôkazov opak nevyplynul, nie je namieste tvrdenie, že konal pri

nadobúdaní zmeniek vedome na škodu žalovanej. Nedbanlivosť žalobcu, dokonca ani jeho hrubá
nedbanlivosť, spočívajúca v tom, že pri vynaložení patričného úsilia mohol už pri nadobúdaní zmeniek
zistiť, že sa žalovaná stala nepriamou zmenkovou dlžníčkou, nepostačuje. Kauzálne námietky preto nie
sú prípustné.
68. Z rovnakých dôvodov, ktorými žalovaná odôvodnila vedomé konanie
žalobcu pri nadobúdaní zmenky na jej škodu, považovala za preukázané, že sa žalobca pri uplatňovaní

zmenky dopúšťa šikanózneho výkonu práva, keď si v rozpore s dobrými mravmi z titulu zmenky
v skutočnosti uplatňuje kompenzáciu za nevymožiteľné úverové pohľadávky. Hrozí podľa nej tiež
riziko, že žalobca paralelne získa rovnaké plnenie od úverového dlžníka aj od nej, hoci de iure z
rôznych právnych úkonov. Takýto stav nemôže napĺňať atribúty dobrých mravov a požívať právnu
ochranu. Mala zato, že žalobca len zneužíva abstraktný charakter zmenky, využil jej chybu, že pri

indosovaní nevylúčila garančný účinok indosamentu, ale ani táto chyba nemôže navodiť stav, pri
ktorom sa žalobca špekulatívne na jej úkor obohatí, keď tomu odporujú všetky kauzálne súvislosti,
z ktorých vyplýva, že nikdy nemala niesť zodpovednosť za nevymožiteľnosť úverových pohľadávok.
Žalobca sa nekalým spôsobom od počiatku rozhodol zmenky voči nej zneužiť, spôsobiť jej škodu a
sebe privodiť neodôvodnený prospech. Celý spor označila za výsledok špekulatívneho biznisu žalobcu

a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorí svoje podnikateľské riziko pri vymáhaní pohľadávok od
úverových dlžníkov transformujú na istý zisk pri vymáhaní pohľadávok od nej, bez toho, aby museli
vynaložiť väčšiu námahu. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. ÚS 1735/07,
v ktorom sa konštatuje, že prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem, vedúci k extrémne
nespravodlivému záveru, znamená porušenie základných práv, mala za to, že ani v tomto prípade by

súd nemal právne normy vykladať len prísne formálne.
69. K tejto námietke je potrebné v prvom rade poukázať na to, že zmenkový
zákon je zákonom špeciálnym, má preto vždy prednosť pred inými právnymi predpismi všeobecnej
povahy. Zmenkové vzťahy je možné posúdiť podľa všeobecného predpisu jedine vtedy, ak zmenkový
zákon výslovne niektorú otázku nerieši. Právna teória za všeobecný predpis, ktorý sa v takom prípade

uplatní, považuje len Občiansky zákonník ako najvšeobecnejší základ záväzkových vzťahov. Obchodný
zákonník upravuje iba užší okruh vzťahov, najmä súvisiacich s podnikaním, na práva a záväzky zo
zmenky sa preto ako všeobecný predpis uplatní iba vtedy, ak určitú otázku nerieši zmenkový zákon ani
Občiansky zákonník.
70. Posúdiť zmenkovo-právny vzťah podľa ustanovenia § 3 OZ, resp. § 265

ObZ by preto bolo možné jedine v prípade, ak by zmenkový zákon neobsahoval výslovnú úpravu, ktorou
sa zneužitie práva sankcionuje.
71. Zmenkové práva a záväzky sú definované len samotnou zmenkovou
listinou a nie sú závislé od mimozmenkových vzťahov, a to ani v prípade, ak ide o tzv. zabezpečovaciu
zmenku. Ak majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, previnil sa hrubou nedbanlivosťou alebo

konal vedome na škodu dlžníka, poskytuje zmenkový zákon dlžníkovi ochranu tým, že mu umožňuje
brániť sa proti zaplateniu zmenky aj námietkami, vyplývajúcimi z mimozmenkových vzťahov.
72. Za prílišný formalizmus nie je, podľa názoru súdu, možné považovať
skutočnosť, že ak špeciálna právna norma výslovne pripúšťa možnosť vznášať kauzálne námietky len
za presne stanovených podmienok, súd nepriznaná úspech námietkam, odvolávajúcim sa jedine na

ustanovenia všeobecného predpisu, ktoré nie sú na zmenkový vzťah vzhľadom na osobitnú úpravu
použiteľné.
73. Vedomé konanie na škodu dlžníka, za ktoré je treba považovať aj dôvody,
ktorými žalovaná odôvodnila námietku výkonu práva v rozpore so zásadami ekvity, je podľa ustanovenia
prvej vety čl. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona právne významné len v prípade, ak týmto spôsobom

majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní. Prípadné zneužitie práva, ku ktorému došlo neskôr, už nemá
na povinnosť dlžníka zmenku zaplatiť, žiaden vplyv.
74. Vzhľadom na to, že zmenkový zákon ochranu dlžníka rieši vyčerpávajúcimspôsobom, nie je možné jeho ustanovenia vykladať extenzívne, ani posudzovať práva majiteľa zmenky
a povinnosti zmenkového dlžníka podľa ustanovení všeobecného predpisu. Pokiaľ by súd nepriznal
žalobcovi právo zo zmenky jedine preto, že z dôvodov vyplývajúcich z mimozmenkových vzťahov by

posúdil jeho postup, ktorý nasledoval po nadobudnutí zmenky, ako šikanózny výkon práva, zámerne
smerujúci k poškodeniu žalovanej, v skutočnosti by týmto postupom porušil kogentnú úpravu,
vyplývajúcu z ustanovenia prvej vety čl. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona.
75. Pravdou je, že Ústavný súd Českej republiky v náleze č. IV. ÚS 457/10
z 18.7.2013, na ktorý tiež žalovaná poukázala, vyslovil názor, že aj v zmenkových vzťahoch nemôže súd

priznaťochranuvýkonupráva,ktoréjejehozneužitím.Tentozávervšakprijalvsúvislostisochranoupráv
spotrebiteľa, vo vzťahoch, v ktorých je zmenkový dlžník ako spotrebiteľ „slabšou“ stranou, od ktorej sa
nedá očakávať hlbšie povedomie o zmenkovom práve a zmenka bola uplatnená medzi subjektmi, ktoré
zásadne neboli v rovnakom postavení. Ústavný súd zdôraznil, že treba rozlišovať, či do zmenkového
vzťahu vstupujú dvaja podnikatelia, alebo podnikateľ a nepodnikateľ.
76. V tomto prípade ide o zmenkovo-právny vzťah dvoch podnikateľov.

Žalovanú nie je možné považovať za slabšiu stranu a ani vzájomný pomer strán sa nedá považovať
za nerovnovážny.
77. Ako je už v bode 28. odôvodnenia tohto rozsudku uvedené, žalovaná
v záverečnom vyjadrení upozornila na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
20Obdo/19/2014 z 29.10.2015, v ktorom v obdobnej veci vyslovil názor, že ak sa z obsahu spisu javí

zmenka ako zmenka „spotrebiteľská“, treba sa zaoberať aj otázkou, či je zmenka platná. Súčasne
poukázala na novelizované znenie čl. I. § 17 zmenkového zákona a mala za to, že súd aj v tomto
konaní musí z úradnej povinnosti prihliadať na spotrebiteľský charakter zmenky.
78. Účelom zmien, ktoré boli zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od
23.12.2015 zavedené do zmenkového zákona (čl. I. § 17 a čl. III. § 3a) bolo zabezpečiť ochranu

osôb, ktorých zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zaviazanosť
žalovanej zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Len samotná skutočnosť, že
zmenkou boli zabezpečené záväzky spotrebiteľa z úverovej zmluvy (v ktorej mala žalovaná postavenie
veriteľa), túto súvislosť v prípade žalovanej ako nepriamej zmenkovej dlžníčky nezakladá. Dôvod
vzniku tohto jej záväzku vyplýva jedine zo zmenky samotnej, z predpisov zmenkového práva, nakoľko

zaviazanosť žalovanej zmenkou vznikla výlučne len v súvislosti s garančným účinkom indosamentu.
Priama súvislosť so spotrebiteľskou zmluvou v prípade žalovanej nie je daná ani tým, že v zmysle čl.
I. § 49 zmenkového zákona má možnosť po vyplatení zmenky vykonať ďalší postih proti vystaviteľovi
(spotrebiteľovi). Právo vystaviteľa brániť sa proti povinnosti zmenku zaplatiť, ostáva aj pri ďalšom postihu
zachované, a nakoľko, na rozdiel od žalovanej, vznikla zaviazanosť vystaviteľa zmenkou v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou, bol by súd v prípadnom súdnom konaní, vedenom v ďalšom postihu, povinný
v zmysle aktuálneho znenia čl. I. § 17 zmenkového zákona prihliadnuť na spotrebiteľský charakter
zmenky.
79. Bez ohľadu na to, či zaviazanosť žalovanej vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, bol súd ex offo povinný zaoberať sa platnosťou zmenky aj z pohľadu

ustanovenia čl. III. § 3a zmenkového zákona, v znení účinnom od 23.12.2015, podľa ktorého neplatné
sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov.
80. Osobitným predpisom, ktorý s účinnosťou od 1.1.2011 úplne zakázal
použitie zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, bol zákon

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy, t. j. zákona
č. 258/2001 Z. z., počnúc od 1.1.2008 mohol podľa § 4 ods. 6 zákona veriteľ prijať od dlžníka
zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
81. Zmenka, z ktorej si žalobca v tomto konaní uplatňuje postihové práva,
bola vystavená 7.6.2005, v ktorom čase ešte nebolo zákonom zakázané použitie zmenky na
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Ani jedna z vyššie uvedených
právnych noriem nemá spätnú účinnosť, preto zmenku nie je možné považovať za neplatnú ani podľa

čl. III. § 3a zmenkového zákona.
82. Zmenkový záväzok je nesporným záväzkom, a keďže v konaní nebolo
preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach žalovaná nemala povinnosť zmenku zaplatiť,
ponechal súd zmenkový platobný rozkaz v platnosti.83. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP), ktoré nasledovalo
po vydaní zmenkového platobného rozkazu, bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal plný úspech,

preto má právo na náhradu trov v celom rozsahu.
84. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2

vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred

súdom prvej inštancie.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).