Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/124/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200548
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200548.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. v právnej
veci žalobcu : R.. U. L., bytom U. 6, XXX XX V. proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor
opravných prostriedkov, Komenského 52, 041 26 Košice v konaní o preskúmanie rozhodnutia č. OU-KE-
OOP-2019/036990 zo dňa 04.07.2019, o návrhu žalobcu zo dňa 19.08.2019 a 26.08.2019 na priznanie

odkladného účinku všeobecnej správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku všeobecnej správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24.07.2019 bola súdu doručená všeobecná správna žaloba žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal
zrušenia opatrenia žalovaného Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov č. OU-KE-
OOP-2019/036990 zo dňa 04.07.2019 a rozhodnutia Okresného úradu Košice, pozemkového a lesného

odboru č.k. OU-KE-PLO-2019/000623-119 zo dňa 15.05.2019 a vrátenia veci tomuto orgánu na nové
prejednanie a rozhodnutie, ako to v petite žaloby navrhol.

2. Uvedeným opatrením (podľa žalobcu) žalovaný listom č. OU-KE-OOP-2019/036990 zo dňa
04.07.2019 oznámil žalobcovi, že jeho podanie zo dňa 28.05.2019 označené ako „Odvolanie
proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice, pozemkového a lesného odboru sp. zn. OU-KE-

PLO-2019/000623-119 zo dňa 15.05.2019“ a podanie T. F. a R. F., obaja bytom E. XX, V. zo dňa
29.05.2019 označené ako „Odvolanie v zmysle § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní proti
rozhodnutiu Okresného úradu Košice, pozemkový a lesný odbor pod sp. č. OU-KE-PLO-2019/000623
zo dňa 15.05.2019,“ nie sú účastníkmi konania a teda žalovaný nie je oprávnený na ich základe
preskúmavať v odvolacom konaní rozhodnutie sp. č. OU-KE-PLO-2019/000623-119 zo dňa 15.05.2019,
ktoré márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania účastníkmi konania a zástupcami účastníkov

konania nadobudlo právoplatnosť.

3. Uvedeným rozhodnutím Okresný úrad Košice, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „OÚ Košice,
PLO“) ako príslušný prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. k. OU-KE-PLO-2019/000623-119 zo
dňa 15.05.2019 podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov vydal právnym nástupcom zomrelých

oprávnených osôb Y. Q. C.. F. a E. Q. C.. F. nehnuteľnosť, pôvodný pozemok zapísaný v pozemnoknižnej
vložke č. XXXX, katastrálne územie V. ako parcela č. XXXX, druh pozemku roľa vo výmere XXXXX m2 v
príslušných podieloch. Žalovanému bolo dňa 28.06.2019 predložené OÚ Košice, PLO podanie R.. U. L.,
bytom U. X, V. zo dňa 28.05.2019 označené ako „Odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice,
pozemkového a lesného odboru sp. zn. OU-KE-PLO-2019/000623-119 zo dňa 15.05.2019 a podanie T.
F. a R. F., obaja bytom E. XX, V. zo dňa 29.05.2019 označené ako „Odvolanie v zmysle § 53 zákona č.

71/1967 Zb. o správnom konaní proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice, pozemkový a lesný odbor
pod sp. č. OU-KE-PLO-2019/000623 zo dňa 15.5.2019“.4.Osobitnýmipodaniamizodňa19.08.2019a 26.08.2019 podalžalobca návrh,abysúdpriznalpodanej
žalobe odkladný účinok, nakoľko okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy

hrozí žalobcovi závažná ujma. Žalobca svoj návrh na priznania odkladného účinku všeobecnej správnej
žalobe zdôvodnil nasledovne : „Žalobca dôrazne pripomína, že v konaní vedenom na Okresnom
úrade Košice, pozemkový a lesný odbor č.k.: OU-KE-PLO-2019/000623-119 správny orgán nekonal
so žalobcom ako s účastníkom konania, pričom zasiahol do jeho práv a povinnosti bez jeho účasti.
Listom zo dňa 27.10.2018 žalobca oznámil Okresnému úradu, pozemkovému a lesného odboru v

Košiciach, že je účastník správneho konania o vydanie nehnuteľnosti oprávneným osobám, nakoľko
v konaní sa rozhodovalo aj o jeho právach a povinnostiach. (Identifikátor elektronického dokumentu
f2a4407f-11c6-415d-9a19-8ba0fc952ab2).Vosvojompodanítvrdil,žejeúčastníkomsprávnehokonania
o vydanie nehnuteľnosti oprávneným osobám, nakoľko sa koná aj o jeho vlastníckom práve k pozemku,
na ktorom je legálne postavená chata a je aj riadne zapísaná v katastri nehnuteľností, ako aj o práve
k pozemkom, na ktorých je zriadený prístup k záhradnej chatke (§ 14 ods. 1 zákona o správnom

konaní č.71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov druhá veta). Napriek tejto skutočnosti správny orgán
nekonal so žalobcom ako s účastníkom konania. Tiež nerozhodol, že nie je účastníkom konania. Žalobca
opätovne pripomína, že Správny poriadok priznáva postavenie účastníka konania aj tomu, kto tvrdí,
že môže byť rozhodnutím vo svojej právnej situácii dotknutý, a to až do času, kým sa nepreukáže
opak (§14 ods. 1 zákona č.71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov). Zvyčajne pôjde o prípady, keď

konanie o veci sa už začalo a fyzická alebo právnická osoba do neho dostatočne vstupuje ako účastník
konania. V týchto prípadoch sa uplatňuje prezumpcia účastníctva v správnom konaní, a správny orgán
nemôže takúto osobu ako účastníka opomenúť, pretože jej priznáva takéto postavenie priamo zákon.
Prípadný opak, t. j. že tieto osoby nemôžu byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknuté, preukazuje v správnom konaní správny orgán. Ak

správny orgán po uskutočnenom konaní zistí, že uvedené subjekty nemôžu byť vo svojom právnom
pomere priamo dotknuté, vydá rozhodnutie o neexistencii postavenia účastníka konania. Proti takémuto
rozhodnutiu sa možno odvolať. Do nadobudnutia jeho právoplatnosti sa považuje fyzická (právnická)
osoba za účastníka konania. V danej veci bol žalobca účastníkom konania zo zákona a správny orgán
nemohol žalobcu ako účastníka opomenúť, pretože mu priznáva takéto postavenie priamo zákon (§14

ods. 1 druhá veta zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov), pričom
správny orgán rozhodnutie o tom, že žalobca nie je účastníkom konania nevydal. Z dôvodu nepriznania
postavenia účastníka žalobcovi, tento nemohol namietať skutočnosť, že podľa § 11 ods. 1 písm. d/
zákona č. 229 z 21. mája 1991 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku v znení neskorších predpisov pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok

bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný. Právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí žalobcovi finančná škoda a rovnako
aj ďalším majiteľom záhradných chatiek. Pri prvej požiadavke domnelých vlastníkov by musel žalobca
za pochybenie štátneho orgánu zaplatiť 16 000,- eur, čo je vysoká suma. Ak by žalobca pristúpil k druhej
požiadavke domnelých vlastníkov a zaplatil by nájom za tri roky (čo je predpokladaná doba trvania

konania na správnom súde) 6 000,- eur vrátane za dva roky spätne, čo je rovnako vysoká suma. Ak by
žalobca nepristúpil k uvedeným dvom požiadavkám domnelých vlastníkov, musel by pristúpiť k vydaniu
pozemku, ktorý je zastavaný záhradnou chatkou. Žalobca by vydal pozemok a zostal by vlastníkom
záhradnej chatky? Ide jednoznačne o výzvu, ktorá je v rozpore s ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č.
229 z 21. mája 1991 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku

v znení neskorších predpisov, podľa ktorého pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že
pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný.
V prípade pristúpenia žalobcom k tretej z požiadaviek domnelých vlastníkov, by žalobca utrpel okrem
škody aj vážny nenapraviteľný následok. Tento by spočíval v podobe nemožnosti spätného vrátenia
nehnuteľnosti v prípade vydania nehnuteľnosti žalobcom domnelým vlastníkom a ak by títo následne

realizovali predaj, nebolo by možné dosiahnuť nápravu v prípade zrušenia rozhodnutia, nakoľko nový
vlastník by bol v nadobudnutých právach dobromyseľný. Tiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že
realizácia nezákonného rozhodnutia môže mať dôvod na vznik ďalších sporov z dôvodu nájmu, resp.
výšky nájmu, prípadne povedie k podávaniu ďalších žalôb o vypratanie nehnuteľnosti a teda k možnej
nenavrátiteľnej ujme, ktorá vznikne v budúcnosti.“

5. Žalovaný správny orgán vo vyjadrení zo dňa 19.12.2019 k návrhu na priznanie odkladného účinku
uviedol, že: „..že nevidí dôvod na priznanie odkladného účinku žalobe, pričom poukazuje na skutočnosť,
že k zápisu vlastníckeho práva priznaného právoplatným rozhodnutím do katastra nehnuteľností uždošlo. Žalovaný zároveň konštatuje, že žalobca nevlastní a ani nevlastnil pozemky, ktoré v záhradkovej
osade užíva a teda aj v prípade, že by nedošlo v reštitučnom konaní k vydaniu pôvodnej pozemnoknižnej
parcelyč.XXXX,muselbysiužívanépozemkymajetkovoprávnevysporiadaťsichdoterajšímvlastníkom

Slovenskou republikou v správe Slovenského pozemkového fondu. Pričom nájomca je vždy povinný
platiť vlastníkovi nájomné za užívané pozemky. Na základe uvedeného žalovaný zastáva názor, že v
danom prípade nie sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku uvedené v § 185 zákona
č. 162/2015 Z. z. Súdneho správneho poriadku v platnom znení, pretože tu nehrozí závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny

nenapraviteľný následok.“

6. Podľa ust. § 184 SSP, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok. Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný
účinok správnej žalobe uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so
správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa použijú ustanovenia § 185

až 189 SSP.

Podľa ust. § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má
podklady v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a

žalobcovi, by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
so záujmom Európskej únie.

Podľa ust. § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva
na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou Slovenskej republiky, ale pre takéto rozhodnutie musí
byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je však aj ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje, teda žalovaného.

8. Rozhodnutie, ktorým sa správnej žalobe prizná odkladný účinok je výnimočným rozhodnutím, v
ktorom sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia, alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
Procesným predpokladom takéhoto rozhodnutia je návrh žalobcu, z ktorého ale musí byť zrejmé,
že okamžitým výkonom, alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia, alebo opatrenia
orgánu verejnej správy by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda,

závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, pričom priznanie
odkladného účinku nesmie byť zároveň v rozpore s verejným záujmom. To platí aj v prípade, ak
napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte
Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti a žalobcovi by inak hrozila vážna a
nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie.

Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca. Toto uznesenie však nemá vplyv na rozhodnutie
súdu v merite veci.

9. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobsahuje žiadne také relevantné
tvrdenia a dôkazy na preukázanie hore uvedených možných a do úvahy pripadajúcich negatívnych

následkov žalovaného opatrenia alebo rozhodnutia v porovnaní s žalovaným uvedenými tvrdeniami a
dôkazmi a tieto žalobcom prezentované tvrdenia a dôkazy nevyplývajú ani z administratívneho spisu
žalovaného orgánu verejnej správy. Nebol preto dôvod skúmať splnenie druhej zákonnej podmienky a
to, či priznanie odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejným záujmom.

10. Z vyššie uvedených dôvodov, preto súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku jeho správnej
žaloby podľa ustanovenia § 188 Správneho súdneho poriadku zamietol.

11. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ Správneho súdneho
poriadku).