Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. december 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15T/40/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010989

Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116010989.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obžalovanému ml. P. E.,
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 13. decembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: ml. P. E., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom Y., K. ul. č. XXX/X, prechodne bytom

Z., Z. ul. č. X/XX, netrestaný, slobodný,

je vinný, že

dňa 25. augusta 2014 v bližšie neurčenom čase od 03.00 hodiny do 04.30 hodiny v L., na ulici I. č. XX,
prinesenými kliešťami prestrihol dva visiace zámky na mreži predajne potravín „Potraviny M.“, následne
prineseným páčidlom vylomil uzamknuto dvere v oblasti zámku, vnikol do vnútra potravín, kde odcudzil

cigarety rôznych značiek, alkohol rôzny značiek, cukrovinky rôznych značiek, syry a energetické nápoje
rôznych značiek, všetko v hodnote 790,23 Eur, čím svojim konaní spôsobil škodu poškodenému P. M.,
odcudzením vo výške 790,23 Eur a poškodením zámku FAB na vstupných dverách, poškodením dverí
a prestrihnutím dvoch visiacich zámkov vo výške 81,89 Eur,

teda

si prisvojil cudziu vec tým, že s jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,

čím spáchal

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Za to

sa odsudzuje:

Podľa § 212 ods. 2 v spojení s § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa 119 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného P. M., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. č.
XXXX/XX, I. odkazuje s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 27.05.2016 na Okresný súd Trnava obžalobu na
tom skutkovom základe, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Samosudca dňa 13.06.2016 o obžalobe rozhodol tak, že vydal trestný rozkaz, ktorým obžalovaného
uznal vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe okresnej prokuratúry. Okresná prokuratúra
podala dňa 24.06.2016 proti predmetnému trestnému rozkazu odpor, a preto samosudca podľa § 355

od. 3 Trestného poriadku nariadil hlavné pojednávanie a určil jeho termín na 07.10.2016.

Na hlavnom pojednávaní dňa 07.10.2016 prokurátorka upravila právnu kvalifikáciu nasledovne: „prisvojil
sicudziuvectým,žesajejzmocnilačinspáchalzávažnejšímspôsobomkonaniavlámaním,čímspáchal
zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s použitím § 138 písm. e) Trestného

zákona“. Prokurátorka poukázala na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR, na ktorom bolo prijaté
dňa 12.12.2011 sp. zn. E./ XX/XXXX a uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR pod číslom R 116/2012.

Poškodený P. M. po prednesení obžaloby zo strany prokurátora postupom podľa § 256 ods. 2 Trestného

poriadku uviedol, že žiada náhradu škody, a to rozdiel škody, ktorá bola spôsobená a škodou, ktorú
mu nahradila poisťovňa a tiež ďalšie náklady, ktoré musel vynaložiť na zabezpečenie prevádzky. Pokiaľ
ide o škodu, ktorú mu uhradila poisťovňa, táto mu uhradila sumu 534,40 Eur z celkovej škody 790,23
Eur a ďalšie náklady na zabezpečenie prevádzky voči nekalým praktikám, a to bezpečnostné dvere v
hodnote 1.694 Eur a elektronický zabezpečovací systém Q. v hodnote 630,- Eur, teda spolu vo výške

2.579,83 Eur.

Súoboznámilprítomnéstrany,žeprávnukvalifikáciuskutkuuvedenéhovobžalobeOkresnejprokuratúry
Trnava č. 4 Pv 316/14/2207-32 nebude meniť.

Obžalovaného súd poučil podľa § 257 Trestného poriadku o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení podľa
§ 257 ods. 1 Trestného poriadku, pričom obžalovanému podľa § 257 ods. 4 Trestného poriadku povolil
urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, a to že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe. Súd následne po zistení stanoviska prokurátora ako aj prítomných poškodených
uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného a zároveň podľa §

257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný spáchanie skutku
nepoprel sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o náhrade škody a s výrokom o
treste.

Na hlavnom pojednávaní dňa 07.10.2016 súd vykonal dokazovanie:

- výsluchom obžalovaného podľa § 258 Trestného poriadku,
- výsluchom svedka-poškodeného P. M., nar.: XX.XX.XXXX podľa § 261 a nasl. Trestného poriadku.

Na hlavnom pojednávaní dňa 13.12.2016 súd doplnil dokazovanie oboznámením listinných dôkazov
podľa § 269 Trestného poriadku, a to:

- súpis odcudzeného tovaru na č.l. 74,
- poškodené resp. odcudzené vybavenie predajne na č.l. 75,
- odborné vyjadrenia o výške škody z č.l. 76-78,
- odpis registra trestov na č.l. 209,
- odpoveď na lustráciu v registri priestupkov na č.l. 210,

- správa ÚPSVaR Piešťany zo dňa 25.09.2015 na č.l. 81-82,
- správa obce Červeník zo dňa 24.06.2014 na č.l. 83.

Pokiaľ ide o spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, súd nemal pochybnosti o tom, že tento skutok bol
spáchaný tak ako je uvedené v obžalobe okresnej prokuratúry a že tento skutok spáchal obžalovaný, a to

s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný spáchanie skutku nepoprel, jeho spáchanie oľutoval. Uvedenémalsúdzapreukázanéajzvýsluchuobžalovaného,ktorýspáchanieskutkupopísaltak,akojeuvedenév
obžalobe, keď potvrdil, že v lete 2014 v Leopoldove v nočných hodinách prinesenými kliešťami precvikol
dva visiace zámky na dverách vedúcich do potravín, kde odcudzil asi 30 krabičiek cigariet rôznych

druhov, dve fľaše vodky zn. Nicolaus, 5-6 balíkov cukríkov, asi 5 plechoviek energetických nápojov. Ďalej
uviedol, že skutku sa dopustil, lebo potreboval peniaze.

Z výsluchu svedka-poškodeného P. M. vyplynulo, že tomuto boli z predajne odcudzené cigarety, chýbali
aj krabice s cukrovinkami. Na otázky súdu poškodený uviedol, že ceny tovaru boli vyčíslené na základe

cien veľkoobchodných na sumu 790,23 Eur, hodnota určite nebola vyššia. Cena za poškodené, resp.
odcudzené zariadenie bola odhadovaná na sumu 250 Eur, určite táto suma nebola vyššia. Suma 534,40
Eur, ktorú mu uhradila poisťovňa, pozostávala z náhrady za odcudzený tovar, výška plnenia poisťovne
bola znížená z dôvodu nedostatočného zabezpečenia predajne. Na otázky obhajkyne poškodený
uviedol, že inventúru robieval dvakrát ročne, naposledy k 30.06.2016.

Zodbornýchvyjadreníkvýškeškodyspôsobenejtrestnýmčinomvyplýva,žehodnotazámkuFABje8,89
Eur, hodnota 2 ks visiacich zámkov zn. FAB je 6 Eur, hodnota 1 ks interiérových drevených kazetových
dverí spolovice presklených je 67 Eur. Zo súpisu odcudzeného tovaru vyplýva, že tento má hodnotu
790,23 Eur.

Z odpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry SR zo dňa 19.10.2016 vyplynulo, že obžalovaný nemá
záznam v registri trestov a rovnako z odpovede na lustráciu v Registri priestupkov zo dňa 19.10.2016
súd zistil, že obžalovaný nemá záznam v registri priestupkov.
Zo správy ÚPSVaR Piešťany zo dňa 25.09.2015 vyplynulo, že otec obžalovaného sa momentálny
nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, matka je nezamestnaná. Obžalovaný navštevoval 1. ročník

strednej odbornej školy obchodu a služieb, nemal záujem o štúdium, dopúšťal sa záškoláctva. Matka
mu nevenuje dostatočnú pozornosť.

Zo správy obce Červeník zo dňa 24.09.2015 vyplynulo, že obžalovaný nemá medzi občanmi dobrú
povesť, rodinné pomery nie sú známe.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, súd je toho názoru, že ho je potrebné správne kvalifikovať ako
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustí ten, kto si prisvojí
cudziu vec tým, že sa jej zmocní, čin spácha vlámaním.

Súdu je z úradnej činnosti známy pokyn Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. IV/1 Spr
8/16/1000-23 zo dňa 30.05.2016, z obsahu ktorého okrem iného vyplýva, že v záujme zabezpečenia
jednotného postupu prokurátorov v trestnom konaní pri výklade a aplikácii skutkovej podstaty trestného
činu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona a kvalifikačného znaku vlámanie
podľa § 122 ods. 4, § 138 písm. e) Trestného zákona:

Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak najmenej malú škodu a spácha
čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného
zákona, pri použití § 138 písm. e) Trestného zákona. Takéto právne posúdenie skutku jeho podradením
pod kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu krádeže je v pomere špeciality k právnej kvalifikácii

skutku ako prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona (základná skutková podstata
trestného činu), ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu
(§ 125 ods. 1 Trestného zákona).

Predmetný pokyn vychádza zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky na zjednotenie výkladu zákona v otázkach právnej kvalifikácie skutku vykazujúceho znaky
jednočinného súbehu trestného činu krádeže vlámaním podľa § 212 Trestného zákona a trestného
činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona spáchaného závažnejším spôsobom -
vlámaním v zmysle § 138 písm. e) Trestného zákona, pomeru špeciality a zásady ne bis in idem sp.zn.:
Tpj 78/2011 prijatého dňa 12.12.2011 a uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR

č. 6/2012 pod číslom 116:

I. Ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona treba vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu
určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu. Ak je konkrétna okolnosť okolnosťoupodmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou
skutkovou podstatou, ktorá túto okolnosť neobsahuje, napriek tomu, že je aj zákonným znakom
uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu, ak kvalifikovaná skutková podstata

pokrýva väčší počet zákonných znakov trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej
časti Trestného zákona obsahuje dve (alebo viac) samostatných základných skutkových podstát
trestného činu.

II. Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin

vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona,
pri použití § 138 písm. e) Trestného zákona. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú
skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona, ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125
ods. 1 Trestného zákona).

III. Ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov podľa znakov ich základných
skutkových podstát možný, avšak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne,
bude táto okolnosť v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť, ktorá podmieňuje vyššej
trestnejsadzbylenpriaplikáciitohoustanoveniaosobitnejčastiTrestnéhozákona,ktoréhokvalifikovanej
skutkovej podstate zodpovedá vyššia trestná sadzba oproti inej konkurujúcej sadzbe, resp. ustanoveniu.

Keďže ide o ten istý čin (skutok) a tú istú skutkovú okolnosť, výška trestnej sadzby bude určujúcim
kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber právnej kvalifikácie trestného činu.

So stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa konajúci súd žiaľ
stotožniť nemôže, a to z týchto dôvodov:

Predovšetkým je potrebné poukázať na fakt, že ustanovenie § 212 ods. 1 a ustanovenie § 212 ods.
2 Trestného zákona definujú síce odlišné, ale napriek tomu dve „základné skutkové podstaty“ prečinu
krádeže. Z hľadiska závažnosti pritom ide o rovnako závažné trestné činy, čo je v ustanovení § 212
ods. 2 Trestného zákona vyjadrené spojením „Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto...“

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú
škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec

tým, že sa jej zmocní a
a) čin spácha vlámaním,
b) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
c) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
d) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo

drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom,
e) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo
f) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

Kým v prípade podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona je konanie páchateľa charakterizované ako

prisvojenie si cudzej veci tým, že sa jej páchateľ zmocní a zároveň spôsobenie malej škody, v prípade
§ 212 ods. 2 Trestného zákona je konanie páchateľa charakterizované ako prisvojenie si cudzej veci
tým, že sa jej páchateľ zmocní a zároveň pristúpenie niektorej z celkom šiestich ďalších okolností, ktoré
spočívajúbuďvkonanípáchateľa(písm.a/,b/),alebospočívajúvpredmeteútoku(písm.c/,d/ae/)alebo
spočívajú v okolnostiach na strane páchateľa (písm. f/ - jeho predchádzajúce postihnutie za obdobný

čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch).

Pokiaľ ide o vlámanie, toto je definované v ustanovení § 122 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého
trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním
uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou.

Z ustanovenia § 212 ods. 2 je pritom celkom zrejmé, že výška škody, ktorú páchateľ svojím konaním
spôsobí,nemážiadenvýznam,pokiaľvýškaškodynedosiahneškoduväčšiu,kedybykonaniepáchateľa
muselo byť posudzované podľa § 212 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktoré uvádza, že odňatímslobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a spôsobí ním väčšiu škodu.

Na tomto mieste súd poukazuje na spôsobenie škody ako následku trestného činu, ktorá je kritériom
podmieňujúcim použitie vyššej trestnej sadzby, keď spôsobenie škody je kritériom pre aplikáciu vyššej
trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa odsekov 3 až 5 ustanovenia § 212 Trestného zákona.

Ustanovenie § 212 ods. 3 písm. a) Trestného zákona je citované vyššie. Podľa ustanovenia § 212

ods. 4 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním značnú škodu a podľa ustanovenia § 212 ods. 5
písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

Súd osobitne poukazuje na spojenie „ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2“, ktoré je použité v

ustanoveniach § 212 ods. 3, ods. 4 a ods. 5 Trestného zákona, a teda aj z tejto konštrukcie je zrejmé,
že ustanovenia § 212 ods. 1 a § 212 ods. 2 vyjadrujú dve základné skutkové podstaty trestného činu
krádeže.

Podľa § 38 ods. 1 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno

prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby.

Konštatovanie v bode I/ stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR podľa ktorého Ak je konkrétna

okolnosť okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú
podstatu so základnou skutkovou podstatou, ktorá túto okolnosť neobsahuje, napriek tomu, že je aj
zákonným znakom uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu, ak kvalifikovaná
skutková podstata pokrýva väčší počet zákonných znakov trestného činu, je pritom podľa názoru
konajúceho súdu v priamom rozpore s citovaným ustanovením § 38 ods. 1 Trestného zákona, pretože

touto okolnosťou je v danom prípade „vlámanie“, ktoré je obsiahnuté v ustanovení § 212 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona a vytvára tak jednu zo šiestich možností variácií základnej skutkovej podstaty podľa
§ 212 ods. 2 Trestného zákona.

Bod I/ stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR sa pritom javí ako bod, ktorý nemá oporu v platnom

právnom stave, pretože:
- základná skutková podstata podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obsahuje okolnosť vlámania
a súčasne
- ustanovenie § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona síce pokrýva väčší počet zákonných znakov
trestného činu tým, že sa odvoláva na ustanovenie § 138 Trestného zákona, ktoré definuje „závažnejší

spôsob konania“, avšak opomína fakt, že „vlámanie“ je len jedným z celkom 10 závažnejších spôsobov
konania.

Bod I/ stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR sa ale žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou,
či je možné vlámanie ako jeden z 10-tich závažnejších spôsobov konania považovať za okolnosť

umožňujúcu konanie páchateľa kvalifikovať podľa § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona napriek
tomu, že „vlámanie“ je kvalifikačným znakom základnej skutkovej podstaty podľa § 212 ods. 2
písm. a) Trestného zákona. Konajúci súd je toho názoru, že pokiaľ je tá istá okolnosť súčasťou
základnej skutkovej podstaty akéhokoľvek trestného činu, potom tá istá okolnosť nemôže byť súčasťou
kvalifikovanej skutkovej podstaty toho istého trestného činu - teda tá istá okolnosť nemôže podmieňovať

použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne o to viac, že ustanovenie § 212 ods. 4 Trestného zákona začína
vetou Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 alebo 2. Ak teda páchateľ spácha čin uvedený v odseku 2 ustanovenia § 212 Trestného zákona (teda
v prípade ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona „vlámaním“), potom okolnosť „vlámania“
nemôžebyťsúčasneaplikovanáakookolnosťpodmieňujúcaprávnukvalifikáciupodľa§212ods.4písm.

b) Trestného zákona, pretože v opačnom prípade by sme konanie páchateľa museli posudzovať takto:
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej
zmocní a čin spácha vlámaním a zároveň čin spácha vlámaním. Dáva takáto právna kvalifikácia zmysel?
Podľa názoru konajúceho súdu nie... Preto je konajúci súd toho názoru, že je to práve ustanovenie § 38ods. 1 Trestného zákona, ktoré vylučuje prijatie záveru uvedeného v ods. I/ stanoviska trestnoprávneho
kolégia NS SR, pretože z tohto ustanovenia vyplýva, že určitú okolnosť je možné použiť ako znak
základnej skutkovej podstaty, avšak pokiaľ tak zákon urobí, potom tá istá okolnosť nemôže byť použitá

ako kvalifikačný znak podmieňujúci použitie vyššej trestnej sadzby. Z týchto dôvodov preto pre právnu
kvalifikáciu podľa § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona z ustanovenia § 138 Trestného zákona písm.
e) použiteľné byť nemôže.

Ďalej konajúci súd považuje za dôležité poukázať na kritérium špeciality, ktoré sa objavuje s bode

II/ a III/ stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR. V pomere špeciality sú tie ustanovenia zákona,
ktoré chránia tie isté záujmy, ale špeciálne ustanovenie má vystihnúť určitý osobitný druh útoku. Ak sú
skutkom naplnené všetky znaky špeciálneho ustanovenia, použije sa špeciálna skutková podstata a nie
všeobecná skutková podstata. V pomere špeciality sú:

a) kvalifikované a privilegované skutkové podstaty (napr. vražda novorodenca oproti vražde),

b) zložené skutkové podstaty k základným skutkovým podstatám (napr. lúpež zahŕňa jednak
obmedzovanie osobnej slobody a jednak krádež),
c) spravidla predčasne dokonané trestné činy vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o príprave a
pokuse.
(pozn.: K., E., Y., J., C., J., J., J. a kol., Trestný zákon, Všeobecná časť, Komentár - I. diel, 1. vydanie,

Praha: C. H. Beck, 2010, str. 42).

Prvok špeciality sa objavuje práve v pomere dvoch základných skutkových podstát, a to ustanovenia §
212 ods. 1 a ustanovenia § 212 ods. 2 Trestného zákona, pretože pokiaľ si páchateľ prisvojí cudziu vec
tým, že sa jej zmocní a k tomuto konaniu páchateľa pristúpi niektorá z okolností podľa písm. a) až f)

ustanovenia § 212 ods. 2, potom páchateľ vždy spácha prečin krádeže podľa ustanovenia § 212 ods.
2 Trestného zákona a nie prečin krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1 Trestného zákona, pretože
základná skutková podstata prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona sa uplatní len v
prípade, ak trestný čin nie je spáchaný konaním páchateľa uvedeným v § 212 ods. 2 Trestného zákona.
Z týchto dôvodov je preto aj jednočinný súbeh trestného činu podľa § 212 ods. 1 a § 212 ods. 2 Trestného

zákona vylúčený.

Aká je teda odpoveď na otázku: Je skutková podstata ustanovenia § 212 ods. 4 písm. b) Trestného
zákona rozšírená o nejaký prvok k skutkovej podstate podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Odpoveď znie nie, nie je, pokiaľ ide o „vlámanie“, pretože tento prvok už je obsiahnutý v základnej

skutkovej podstate podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, a teda rozšírenie o iný prvok je možné
v ustanovení § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona možné konštatovať len pokiaľ ide o ustanovenie §
138 písm. a) až d) a f) až j), avšak v žiadnom prípade o ustanovenie § 138 písm. e) Trestného zákona.

Aká je odpoveď na otázku: Je skutková podstata podľa § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona zloženou

skutkovou podstatou? Odpoveď je nie, nie je, pretože skutková podstata trestného činu podľa § 212
ods. 4 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. e) Trestného zákona nie je zložená zo znakov
viacerých skutkových podstát (stále je to LEN skutková podstata podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona).

O tretiu možnosť pritom v danom prípade vôbec nemôže ísť, keďže právna kvalifikácia podľa § 212 ods.
4 písm. b) Trestného zákona nepredstavuje predčasne dokonaný trestný čin vo vzťahu k všeobecným
ustanoveniam o príprave a pokuse.

Akiste na tomto mieste možno s konajúcim súdom polemizovať resp. namietať, že predsa stanovisko

trestnoprávneho kolégia NS SR uvádza ako právnu kvalifikáciu ustanovenie § 212 ods. 1, § 212 ods.
4 písm. b) s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, a teda nespája ustanovenie §
212 ods. 2 písm. a) s ustanovením § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona. To je síce pravda, avšak
obe ustanovenia, t.j. tak § 212 ods. 1 ako aj § 212 ods. 2 Trestného zákona upravujú dve samostatné
základné skutkové podstaty, z čoho nevyhnutne musí vyplývať záver už uvedený vyššie, že pokiaľ je

určitá okolnosť už zákonným znakom základnej skutkovej podstaty, potom tá istá okolnosť zároveň
nemôže podmieňovať použitie vyššej trestnej sadzby.Na tomto mieste konajúci súd nadviaže na ods. III/ stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR, podľa
ktorého ...výška trestnej sadzby bude určujúcim kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber
právnejkvalifikácietrestnéhočinu.Takýtozávernemôžebyťsprávny,atosohľadomnaštruktúruprávnej

normy. Klasickú štruktúru právnych noriem totiž predstavuje trojčlánková štruktúra, ktorú tvorí hypotéza,
dispozícia a sankcia. Hypotéza predstavuje podmienky realizácie normy, dispozícia predstavuje vlastné
pravidlo správania sa a sankcia predstavuje následky nedodržania dispozície. V prípade noriem
trestného práva hypotéza a dispozícia splývajú. Sankcia sa považuje za sekundárnu povinnosť, ktorá
vzniká ako následok nesplnenia primárnej povinnosti. Ak je teda sankcia len následkom porušenia

primárnej povinnosti, potom nemôže byť zároveň určujúcim kritériom vzťahu špeciality determinujúcim
výber právnej kvalifikácie trestného činu. Páchateľa netrestáme za sankciu, ale trestáme ho preto, lebo
porušil pravidlo správania sa a sankcia je len následkom tohto porušenia.

Zhrnúc uvedené je preto konajúci súd toho názoru, že zo stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR
nie je možné vychádzať.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 1 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno
prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje

použitie vyššej trestnej sadzby.

Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd
prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa ustanovenia § 97 ods. 1 Trestného zákona účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať
ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a
primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych
vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Podľa ustanovenia § 97 ods. 3 Trestného zákona pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo
výchovného opatrenia treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú
vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané
povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho
prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.

Podľa ustanovenia § 117 ods. 1 Trestného zákona trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto
zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať
sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.

Podľa ustanovenia § 117 ods. 2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody môže súd
mladistvému uložiť len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo
vzhľadom na predtým uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu
podľa tohto zákona.Podľa ustanovenia § 119 ods. 1 Trestného zákona ak súd mladistvému výkon trestu odňatia slobody
podmienečneodložínaskúšobnúdobualebomutrestodňatiaslobodypodmienečneodložínaskúšobnú

dobu s probačným dohľadom, zároveň určí skúšobnú dobu na jeden rok až tri roky. Mladistvý je povinný
podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu
technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Súd upravil §
117 ods. 1 Trestného zákona trestnú sadzbu na 0 až 12 mesiacov.

Čo sa týka zavinenia obžalovaného, z jeho výsluchu vyplynulo, že obžalovaný spáchal prečin krádeže v
priamomúmyslepodľa§15písm.a)Trestnéhozákona,podľaktoréhoTrestnýčinjespáchanýúmyselne,
ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, pretože si bol vedomý páchania protiprávneho konania a skutok spáchal z dôvodu, že

potreboval peniaze.

Pokiaľ ide o zohľadnenie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný
čin úprimne oľutoval. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Súd tak v súlade s ustanovením § 38 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého ak prevažuje pomer
poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu
a v súlade s ustanovením § 38 ods. 8 Trestného zákona, podľa ktorého zníženie hornej hranice
alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom

ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi
hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie
dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti
zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie znížil hornú hranicu
trestu odňatia slobody z 12 mesiacov na 8 mesiacov a trest ukladal v rozpätí od 0 mesiacov do 8

mesiacov.

Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Trestného zákona pri ukladaní trestu u mladistvého
páchateľa vystupuje do popredia najmä jeho výchovná funkcia, pričom trest má pôsobiť aj na
predchádzanie trestnej činnosti a primerane sa ním aj chráni spoločnosť (generálna prevencia). Jeho

uložením sa sleduje aj individuálna prevencia, a to začlenenie mladistvého do rodinného a sociálneho
prostredia. Trest, ktorý súd ukladá mladistvému musí byť primeraný a musí sa v jeho druhu a výmere
vždy premietnuť o akú osobnosť sa jedná, výšku jeho veku, rozumovú a mravnú vyspelosť, osobné
rodinné a sociálne zázemie. Čo sa týka konkrétnej výmery trestu odňatia slobody, teda výmery 3
mesiacov, ktorá je na spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby, súd považoval takýto trest za

primeraný vo vzťahu k osobe obžalovaného, ktorý sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie oľutoval,
nebol priestupkovo ani súdne trestaný, povahe a následku spáchaného prečinu. Výkon tohto trestu bol v
zmysle § 119 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie

povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže
poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného
treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak
je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a

identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.

Súd v danom poškodeného odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko je
toho názoru, že na rozhodnutie o uložení povinnosti obžalovanému na náhradu škody by bolo potrební
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Pre tento

názor považuje súd za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade nie je sporné, že obžalovaný svojím
konaním, teda spáchaním trestného činu spôsobil škodu. Na strane druhej ale súd tiež musí konštatovať,
že hodnoty odcudzeným veci resp. hodnoty poškodených vecí (pozn. poškodené zámky a dvere) boli
poškodeným iba odhadované, odborné vyjadrenie vychádza z hodnoty novo zakúpených vecí, nie zhodnoty poškodených vecí ku dňu spáchania trestného činu so zohľadnením dátumu ich nadobudnutia a
poškodenýsinahlavnompojednávaní uplatnilvrámcináhradyškodyajďalšienákladynazabezpečenie
prevádzky voči nekalým praktikám a to bezpečnostných dverí v hodnote 1.694,- Eur a elektronického

zabezpečovacieho systému Q. v hodnote 630,- Eur. Množstvo a tým aj hodnota odcudzených vecí
vychádza z inventúry, ktorá bola vykonaná dňa 30.06.2014, teda dva mesiace pred spáchaním skutku.
Súd však na tomto mieste považuje za nutné poznamenať, že odkázanie poškodeného na civilný proces
nemá vplyv na právnu kvalifikáciu skutku ako trestného činu, nakoľko pre právnu kvalifikáciu prečinu
podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona výška škody spôsobenej trestným činom nie je rozhodná,

pokiaľ táto nedosiahne väčšiu škodu, kedy by musel byť skutok obžalovaného kvalifikovaný podľa § 212
ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to le.n vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.