Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/90/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200369
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5018200369.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky

Poláčkovej a členiek senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu:
Pavel Hlaváč INPEX, so sídlom 038 42 Rakovo 179, IČO: 47 018 771, zastúpený advokátom: JUDr.
Martin Burian, Burian & partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, 010
01 Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101530877/2018 zo
dňa 08.08.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina (ďalej len správca dane) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie
oprávnenosti odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2016. O výsledku daňovej
kontroly vyhotovil protokol č. 100183950/2018 zo dňa 19.01.2018. Na základe výsledkov daňovej
kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 100837734/2018 zo dňa 26.04.2018, ktorým podľa § 68 ods.
5 a 6 zákona č. 563/2009 určil rozdiel v sume 49.614,83 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie november 2016, nadmerný odpočet nepriznal v sume 35.773,50 Eur a vyrubil daň v sume

13.841,33 Eur. Správca dane na základe predložených dokladov nepriznal nárok na odpočítanie dane
z faktúry č. 160100001 zo dňa 07.11.2016, na ktorej bol ako dodávateľ uvedená spoločnosť MELYNA
s.r.o., dátum dodania 08.11.2016 za dodávku tovaru High Power Led 10W (IC-LED-GA10R3 v počte
23 400 ks a celkovej cene 227.167,20Eur, z toho DPH 37.861,20 Eur. Správca dane ďalej neuznal
oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní pre odberateľa Kubex, s.r.o. na základe vystavenej
faktúry č. 1601384 zo dňa 03.11.2016 za dodávku tovaru High Pover LED 30W IC-LED GA32R3 v počte
4046 ks v celkovej sume 70.521,78 Eur, fakturované s oslobodením od DPH. Správca dane vyrubil daň

vo výške 11.753,63 Eur.

2. Proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 26.04.2018 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 101503877/2018 zo dňa 08.08.2018 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil
podľa ust. § 74 ods. 4 Daňového poriadku. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym odôvodnením
správneho orgánu prvého stupňa, na ktoré v napadnutom rozhodnutí v podrobnostiach odkazuje.
Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je

vychádzanie nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým
dokladom neabsentuje materiálny základ. Podľa predložených dokladov a vyjadrení daňového subjektu
bolo zistené, že jeho hlavným predmetom podnikateľskej činnosti v období november 2016 bolo
Zlievarenstvo a strojárska výroba. V mesiaci november 2016 uskutočnil aj transakcie, ktoré realizovalpríležitostne, t.j. nákup a predaj elektroniky, konkrétne sa jednalo o nákup High Power Led 10W
(IC-LED-GA10R3) od dodávateľa MELYNA s.r.o., Kopčianska 20, Bratislava a predaj tovaru High
Power LED 30W odberateľovi Kubex, s.r.o., V Olšinách 2300/75, Praha. Predložené doklady správca

dane preveroval v nadväznosti na dodávateľskú spoločnosť MELYNA s.r.o. a následne na ostatných
dodávateľov v reťazci, spoločnosť Alphie Trade s.r.o., FAENA, s.r.o., BIHES s.r.o. a dopravná spoločnosť
VRBEX s.r.o.. V súvislosti s dodaním odberateľskej spoločnosti Kubex, s.r.o. správca dane preveroval
skutočnosti, ktoré predchádzali tomuto dodaniu v súvislosti s nákupom od dodávateľa EVNERA
s.r.o.. Správca dane začal prioritne preverovať dodávateľskú spoločnosť MELYNA s.r.o.. Pri ústnom

pojednávaní zo dňa 26.10.2017, z ktorého bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
102252321/2017 sám žalobca - Pavel Hlaváč vyjadril, že dodávateľa spoločnosť MELYNA s.r.o.
sprostredkoval Miroslav Kubjatko, konateľ spoločnosti KH Trade s.r.o., za spoločnosť MELYNA s.r.o.
komunikoval prostredníctvom e-mailu s pánom Tučekom, konateľom spoločnosti, osobne sa nestretli.
Zároveň uviedol, že spoločnosť MELYNA s.r.o. okrem faktúry č. 160100001 nedodala žiadne iné
sprievodné podklady k tovaru (ako napr. údaje o životnosti výrobku, záručný list, manuál k zapojeniu

výrobku). Dňa 07.06.2017 vykonali miestne príslušní zamestnanci správcu dane preverenie sídla
spoločnosti MELYNA s.r.o., so sídlom Kopčianska 20, Bratislava. Bolo zistené, že spoločnosť P.G.A.
spol. s r.o. už neposkytuje spoločnosti MELYNA s.r.o. nájom z dôvodu neplatenia nájomného. Z dôvodu
neplatenia nájomného bola dňa 27.04.2017 zaslaná výpoveď nájomcovi, od 01.05.2017 nemá nájomca
ani poštovú schránku a nie je uvedený ani v zozname nájomcov. O všetkých týchto skutočnostiach

bol spísaný Úradný záznam č. 101303731/2017 zo dňa 12.06.2017. Správca dane preto Predvolaním
č. 101196254/2017 zo dňa 02.06.2017 predvolal konateľa spoločnosti MELYNA s.r.o. Jána Tučeka
na ústne pojednávanie. Predvolanie bolo osobné prevzaté Jánom Tučekom, ale na daňový úrad sa
nedostavil, ani neospravedlnil svoju neúčasť. Správca dane preto požiadal o jeho predvedenie, ktoré sa
však nemohlo uskutočniť z dôvodu, že Ján Tuček sa na uvedenej adrese nezdržiaval. Pokiaľ žalobca

poukazoval na ďalší dôkaz, a to uskutočnenie prepravy tovaru dopravnou spoločnosťou VRBEX s.r.o.,
ktoré vykonanie majú preukazovať faktúry o vykonaní prepravy, medzinárodný nákladný list (CMR),
zmluva o nájme dopravného prostriedku, ktorým bola preprava vykonaná, okrem fotodokumentácie. V
rámci jej vykonaného miestneho zisťovania č. 100382331/2017 v sídle spoločnosti VRBEX s.r.o. bolo
zistené, že v sídle spoločnosti sa spoločnosť nenachádza. Konateľ spoločnosti Daniel Hamatschek

dostavil sa na Daňový úrad Bratislava, kde v rámci ústneho pojednávania sa vyjadril ku spoločnosti
VRBEX s.r.o.. Uviedol, že spoločnosť vykonáva činnosť prepravy , v sídle spoločnosti však nevykonáva
ekonomickú činnosť, nakoľko v sídle spoločnosti má len doručovaciu adresu. Firma nevlastní motorové
vozidlá, spoločnosť VRBEX s.r.o. ich prenajíma na zmluvnom základe. K preprave tovaru podľa faktúry
č. 20161108 uviedol, že tovar mu odovzdal konateľ spoločnosti MELYNA s.r.o. Ján Tuček v sídle

spoločnosti Kopčianska 20, pri paneláku na parkovisku, kúsok od logistického centra SCHENKER
s.r.o., Kopčianska 94, ale tovar na základe mailovej objednávky odovzdal dňa 08.11.2016 na účet
spoločnosti INPEX v logistickom centre DB SCHENKER, SCHENKER s.r.o., Prevádzka - Senec.
Konateľ spoločnosti VRBEX s.r.o. dňa 10.05.2017 na pojednávaní predložil správcovi dane Zmluvu o
nájme dopravného prostriedku osobného automobilu ŠKODA Superb 3T. Ako dôkaz o preprave tovaru

konateľ ukázal fotografiu zachytenú v tablete, na ktorej bol odfotený skladník a osem kartónových
krabíc. Konateľ ani pri tomto ústnom pojednávaní zamestnancom správcu dane nepredložil kompletnú
účtovnú evidenciu spoločnosti VRBEX s.r.o.. Na základe poskytnutia údajov z elektronického mýtneho
systému Národná diaľničná spoločnosť, a.s. zistila, že vozidlo s evidenčným číslom 6H56688 nebolo
zaregistrované v Elektronickom mýtnom systéme, a preto pre vyššie uvedené vozidlo neboli v

Elektronickom mýtnom systéme vygenerované žiadne mýtne transakcie. Pri preverovaní dodania
tovaru v rámci subdodávateľských spoločností MELYNA s.r.o. bolo zistené, že tovar bol dodaný
spoločnosťou Alphie Trade s.r.o. na základe faktúry č. 201611071. Spoločnosť nemala v roku 2016
žiadnychzamestnancov,anineevidovalažiadnyobchodnýmajetokspoločnosti,nemalažiadneskladové
priestory, ani žiadne kancelárske priestory, z ktorých by bolo vykonávané riadenie spoločnosti. Jedinou

činnosťou za zdaňovacie obdobie november 2016 bol nákup a predaj tovaru, všetky činnosti spojené
s konaním za spoločnosť vykonával konateľ Róbert Gajdoš. Konateľ sa nevedel vyjadriť k označeniu
dodávateľov a odberateľov spoločnosti Alpgie Trade s.r.o., ktorí boli obchodnými partnermi spoločnosti
v roku 2016, nevedel sa vyjadriť, od koho spoločnosť nakúpila tovar v zdaňovacom období november
2016. Tieto skutočnosti konateľ správcovi dane neoznámil, resp. nedoplnil ani v stanovenom termíne.

Nevedel sa taktiež vyjadriť ku skutočnosti, či v roku 2016 v spoločnosti Alphie Trade s.r.o. bolo
vedené účtovníctvo, nevedel predložiť z účtovníctva doklady spoločnosti Alphie Trade s.r.o., nakoľko sa
neskontaktoval s účtovníčkou spoločnosti, ktorej meno momentálne nevedel.Správca dane v ďalšom šetrení zistil, že spoločnosti Alphie Trade s.r.o. mala dodať tovar spoločnosť
FAENA s.r.o.. Dodanie medzi spoločnosťami FAENA s.r.o. a Alphie Trade s.r.o. bolo realizované dňa
07.11.2016 na základe faktúry č. 2016140. Konateľkou spoločnosti bola v období od 26.09.2012 do

18.11.2016 Lenka Chválová. Podľa jej vyjadrení prakticky celú činnosť spoločnosti zastrešoval P. F..
Správca dane predvolal preto na ústne pojednávanie svedka P. F., ten sa však ústneho pojednávania
nezúčastnil a zaslal len vyjadrenie prostredníctvom e-mailu, v ktorom uviedol, že si už nepamätá, či za
mesiac november 2016 prebiehali medzi spoločnosťami FAENA s.r.o. a Alphie Trade s.r.o. obchodné
vzťahy, a to z dôvodu prebiehajúcich jednaní o predaji spoločnosti FAENA s.r.o.. Správca dane predvolal

na výsluch svedka René Rybárskeho (konateľ spoločnosti FAENA s.r.o. od 17.10.2016). Písomnosť sa
vrátila s poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy".
V obchodnej spoločnosti FAENA s.r.o. mal byť tovar dodaný spoločnosťou BIHES s.r.o., tejto spoločnosti
však bola zrušená registrácia DPH k dátumu 31.12.2016, daňový subjekt nepodával daňové priznania
DPH od zdaňovacieho obdobia január 2016. Konateľom spoločnosti je od 10.12.2015 občan Rumunska
Alexandru-Marian Cloanica.

Na základe vykonaných šetrení správcom dane v reťazci dodávateľov nebol preukázaný pôvod
tovaru High Power LED 10W (IC-LED-GA 10R3) ani u jedného z dodávateľov tovaru, zároveň
neboli preukázané ani dodávky tovaru, ktoré jednotlivé daňové subjektu deklarovali v podaných
daňových priznaniach a kontrolných výkazoch (okrem spoločnosti BIHES s.r.o., ktorá za zdaňovacie
obdobie november 2016 nepodala daňové priznanie ani kontrolný výkaz). U konateľov spoločnosti

absentovali vedomosti o obsahu a rozsahu činností, ktorými ich spoločnosť napĺňali svoje podnikanie.
Spoločnosťami v reťazci nebolo preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti na sídlach spoločnosti,
vykazovali vysoké obraty bez zamestnancov, bez základných prostriedkov a skladových priestorov.
V prípade zisteného reťazca dodávateľov bol na začiatku nekontaktný subjekt, nepodávajúci daňové
priznania DPH a všetky ostatné zúčastnené daňové subjekty formálne správne podanými daňovými

priznaniami deklarovali svoje právo na odpočítanie dane.
V súvislosti s dodaním tovaru do Českej republiky pre spoločnosť Kubex s.r.o. v rámci medzinárodnej
výmeny informácií, že spoločnosť Kubex s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2016 podala daňové
priznaniekDPH;vuvedenompriznanívykázalanadobudnutietovaruzjednéhočlenskéhoštátuvovýške
9.303.175,- CZK (prepočítaných kurzom ECB ku dňu 03.11.2016 = 364.016,71 Eur) nebolo však možné

preveriť, či je v tejto hodnote zahrnuté nadobudnutie od dodávateľa Pavel Hlaváč INPEX z dôvodu, že
daňový subjekt so správcom dane nespolupracoval, nevykázal v roku 2016 žiadnych zamestnancov. So
správcom dane už dlhodobo nespolupracuje a v súčasnej dobe je úplne nekontaktní.
V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane uskutočnil v priebehu daňovej
kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie november 2016 dokazovanie tak, aby čo najúplnejšie zistil

skutkový stav preverovanej veci, pričom pri hodnotení vychádzal z rôznych zdrojov (dožiadania,
vykonané ústne pojednávania so svedkami, miestne zisťovanie, výzvy na súčinnosť), čo svedčí o
objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane. Postup
správcu dane bol správny, keď vyhodnotením všetkých dôkazov, z ktorých niektoré získal aj bez
súčinnosti daňových subjektov, zistil, že Pavel Hlaváč nepristupoval s dostatočnou starostlivosťou k

realizácii zdaniteľného obchodu uzavretého so spoločnosťou MELYNA s.r.o. a Kubex s.r.o.. Právo na
odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH a právo na uplatnenie
oslobodenia pri intrakomunitárnom dodaní podľa § 43 citovaného zákona môže daňový subjekt uplatniť
pri splnení podmienok hmotno-právnej povahy, ktoré sú definované v citovaných ustanoveniach zákona
o DPH týkajúce sa zdaniteľných obchodov predpokladajú existenciu poctivého obchodného styku, ktorý

je základnou zásadou obchodného práva. Skutočnosť, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného
dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt
je oprávnený si uplatniť odpočítanie alebo oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru
z tohto dokladu.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 08.08.2018 žalobca podal správnu žalobu z dôvodu, že
rozhodnutím žalovaného správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach a právom chránených
záujmov najmä z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku.
Žalovaný správny orgán nesprávne danú vec vyhodnotil a dospel tak k nesprávnym skutkovým a
právnym záverom, z ktorých napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu vychádza. Žalovaný

správny orgán opiera svoje závery z daňového konania výlučne o nedostatky v prostredí dodávateľa
žalobcu - spoločnosti MELYNA s.r.o., i odberateľa Kubex, s.r.o. a súčasne i dopravcu spoločnosti
VRBEX s.r.o., ktoré však nepatria do sféry vplyvu žalobcu, a teda ani do jeho zodpovednosti. Žalobca
v rámci konania a tiež v námietkach proti protokolu vydanému v rámci daňovej kontroly namietal, ženemožno v neprospech žalobcu pričítať to, že jeho dodávateľ spoločnosť MELYNA s.r.o., prípadne
subjekty,sktorýmipredtýmtentododávateľobchodoval,resp.súneskôrnekontaktní,alebososprávcom
dane nekomunikujú, a to s jednoduchým odôvodnením, že žalobca nemá nijaké prostriedky a ani

len minimálnu možnosť uvedené skutočnosti ovplyvniť. Žalobca v rámci konania poukazoval napr. na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2015 zo dňa 26.10.2015, v ktorom najvyšší súd hodnotí
postup, v ktorom je daná na ťarchu daňovému subjektu skutočnosť, že jeho dodávatelia sú nekontaktní
akonesprávny.Rovnakýnázorzastávanapr.ajKrajskýsúdvTrnavevrozhodnutísp.zn.14S/14/2016zo
dňa01.12.2016.Skutočnosti,ktorésaudialináslednevspoločnostiachodlišnýchanijakoneprepojených

so žalobcom, nemôžu byť dôvodom pre neuznanie práva pre daňový subjekt, i keď z uvedeného
žalovaný správny orgán vychádzal. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutím sp. zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa
07.10.2010 uvádza, že dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna, a teda že ani z ust. §
49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. nemôže vyvodiť dôkazné bremeno
žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľských subdodávateľov. Uvedený
judikát vychádzal z rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ, konkrétne rozsudky C-354/03, C-355/03,

C-484/03, ako aj z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR 5Afs 131/2004, v zmysle ktorého
dôkazné bremeno daňového subjektu nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie
všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne
iný subjekt. Žalobca rovnako poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 82/2007
z 09.10.2008, v zmysle ktorého, ak majú správne orgány pochybnosti o uskutočnenom obchode,

avšak iba pochybnosti, podozrenie, tieto samy o sebe nie sú spôsobilé vyvrátiť dôkaznú situáciu a v
prípade pochybností na strane správcu dane, aby preukázal žalobcovi opak. Správca dane nepreukázal
opak tvrdení, ktoré predkladal a zdokladoval v rámci daňového konania daňový subjekt, a preto mu
nemôže byť podľa žalobcu odňaté právo na odpočet DPH, tak ako to správca dane, resp. žalovaný
správny orgán v napadnutom rozhodnutí uvádzali. Podľa názoru žalobcu z rozhodnutia žalovaného

správneho orgánu vyplýva, že tento si vopred stanovil cieľ nepriznať nárok žalobcovi na odpočet
DPH, čomu následne prispôsobil celú svoju činnosť a každú aktivitu v rámci daňového konania a z
tohto dôvodu vedome a účelovo vyhľadával iba také dôkazy, ktoré vyznievali v neprospech žalobcu
a na tie, ktoré boli v prospech, vôbec neprihliadal. Svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí
taktiež sústredil iba na tie dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu, resp. ktoré spochybňovali jeho

obchodných partnerov a úmyselne sa nevyjadrovali k tým, ktoré dodaný tovar preukazovali. Súdny dvor
opakovanevoviacerýchrozhodnutiachzdôraznil,žeprávonaodpočítaniedaneuvedenévčl.167anasl.
Smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené.
Predovšetkým sa toto právo uplatňuje na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe. Podľa
judikatúry Súdneho dvora EÚ právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod

podmienkou, že na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný
tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa
týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod
týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na
výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb. Z rozhodnutí ESD vyplýva, že pri práve

na odpočet DPH sa nesmie a priori vychádzať z toho, že právo na odpočítanie DPH daňovému subjektu
je súčasťou podvodného konania tohto daňového subjektu, resp. jeho dodávateľov či odberateľov.
Odoprieť právo na odpočet DPH daňovému subjektu sa tak môže len na základe zavinenia, pretože
v opačnom prípade sa tým podľa ustálenej judikatúry ESD prekračuje proporcionalita ochranných
práv verejných financií. Nakoľko zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenej

základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňový úradov predložiť
dostatočné objektívne dôkazy o tom, že v danej právnej veci došlo k podvodnému alebo zneužívajúcemu
konaniu a je potrebné, aby sa súčasne zaoberali aj vedomosťou kontrolovaného subjektu o účasti na
takomto podvode. Vnútroštátnym súdom napokon prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali
existenciu takýchto objektívnych skutočností. Takéto dôkazy však v konaní predložené neboli. Žalobca

poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora C-277/14 zo dňa 22.10.2015, v ktorom bol dodávateľ daňového
subjektu okrem iného nekontaktný, nespolupracoval s daňovým úradom. Budova, ktorá mala byť jeho
sídlom, bola schátralá a vylučovala vykonávanie hospodárskej činnosti. Nepodával daňové priznanie,
nemal dokonca v predmete podnikania činnosť, ktorej sa sporný obchod týkal. Skutočnosti samé o
sebe Súdny dvor nepovažoval za rozhodné pre odopretie nároku na odpočítanie dane. V predmetnej

veci však nebolo sporné, že tovar bol daňovému subjektu dodaný tak, ako v prejednávanej právnej
veci, nie je sporné, že služby boli dodané. Za takejto situácie Súdny dvor opätovne konštatoval, že
nepriznanie odpočtu DPH musí byť podmienené preukázaním, že daňový subjekt vedel alebo mal
vedieť, že plnenie uvádzané ako základ vzniku práva na odpočet bolo súčasťou podvodu na DPH.Pokiaľ teda daňové orgány v konaní nepreukázali, že zdaniteľné obchody vôbec neprebehli, pokiaľ
nepreukázali neexistenciu predmetných zdaniteľných plnení, bolo z ich strany potrebné objektívne
preukázať, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH

sú súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho
subjektu dodávateľského reťazca. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že povinnosťou všetkých orgánov
je zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia princípov právneho štátu. Dodržiavanie princípov právneho
štátu je súčasťou práv subjektov garantovaných Ústavou SR, zákonmi, Dohovorom o ochrane ľudských
práv a základných slobôd i európskou legislatívou. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštatuje, že

súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri
opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, čo obdobné situácie musia byť
rovnakým spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza aj k porušeniu základnej právnej
istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Rovnako podľa
názoru ústavného súdu za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické
situácie rieši odchýlnym spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 17.12.2018. Vo vyjadrení uviedol, že k
jednotlivým námietkam žalobcu ako aj k postupu správcu dane sa dostatočne vyjadril, že správca dane
dôkazy získané pri daňovej kontrole podrobne uviedol v protokole z daňovej kontroly č. 10183950/2018
zo dňa 19.01.2018. Hodnotenia správcu dane vychádzali z faktov, ktoré získal z rôznych zdrojov

(dožiadané a vykonané ústne pojednávania so svedkami, miestnym zisťovaním, výzvy na súčinnosť).
Predložené doklady správca dane preveroval v nadväznosti na dodávateľskú spoločnosť MELYNA
s.r.o. a následne na ostatných dodávateľov v reťazci - spoločnosti Alphie Trade s.r.o., FAENA, s.r.o.,
BIHES s.r.o. a dopravnú spoločnosť VRBEX s.r.o.. V súvislosti s dodaním odberateľskej spoločnosti
Kubex, s.r.o. správca dane preveroval skutočnosti, ktoré predchádzali tomuto dodaniu v súvislosti s

nákupom od dodávateľa EVNERRA s.r.o.. Obchodné správanie jednotlivých zúčastnených osôb na
obchode správca dane vyhodnotil ako správanie bez potrebnej zodpovednosti, starostlivosti a kontroly.
Skutkové zistenia, ktoré pri kontrole vyšli najavo, vážne spochybnili dodanie tovaru v rámci jej členov
reťazca. Z uvedeného dôvodu nemohli byť pri kontrole smerodajné len skutočnosti, že tovar fyzicky
existoval, že daňový subjekt Pavel Hlaváč dôkladne viedol účtovníctvo a že správcovi dane predložil

doklady, ktorými k týmto obchodným transakciám disponoval. Vzhľadom na skutočnosť, že obchodné
transakcie nielen vo vzťahu k priamemu dodávateľovi žalobcu, ale aj na predchádzajúcich stupňoch
reťazca boli správcom dane vážne spochybnené, čím boli spochybnené aj dôkazy predložené žalobcom,
bolo dôkazné bremeno opätovne prenesené na žalobcu. Daňový subjekt (žalobca) mal možnosť v
rámci ústneho pojednávania, ako aj po ňom v určenej lehote predložiť správcovi dane doklady a

vyjadrenia, prípadne navrhnúť správcovi dane ešte vykonanie úkonov, ktoré mali byť vykonané a
neboli, aby tak preukázal opodstatnenosť uplatneného nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49
zákona o DPH v nadväznosti na § 51 tiež preukázať uplatnené oslobodenie pri dodaní v zmysle
§ 43 zákona o DPH a vyvrátiť tak vzniknuté pochybnosti. Daňový subjekt v rámci kontroly, ako
ani jeho splnomocnený zástupca v rámci vyrubovacieho konania nepredložili žiadne takéto dôkazy.

Žalobca nepreukázal, že pri obchodných transakciách dodávateľskými spoločnosťami MELYNA s.r.o.
a EVNERRA s.r.o ako aj odberateľskou spoločnosťou Kubex, s.r.o. prijal všetky rozumné opatrenia a
starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti na dosahovanie účelu jeho hospodárskej
činnosti. Daňový subjekt je povinný viesť riadne evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si
svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady

preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinnosti v zmysle daňových zákonov.
Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných
evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Daňový subjekt musí vedieť preukázať

uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje
nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry a zároveň musí byť schopný preukázať, že boli
splnené podmienky na oslobodenie pri intrakomunitárnom dodaní tovaru do iného členského štátu
EÚ. Žalobca mal dostatočný časový priestor na predloženie takých listinných dôkazov, ktoré by
jednoznačne preukázali skutočnosť, že preverovaný tovar bol dodaný a bol dodaný práve spoločnosťou

MELYNA s.r.o. a zároveň že boli splnené podmienky na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom
dodaní pre odberateľa Kubex, s.r.o., čím by pochybnosti správcu dane vyvrátil. Daňový subjekt Pavel
Hlaváč na potvrdenie pravdivosti svojich tvrdení nepredložil žiadne ďalšie listinné ani iné dôkazy.
K spochybneniu predložených dokladov žalobcom došlo rozsiahlym preverovaním správcu dane,pričom každé preverovanie a tvrdenie správcu dane je doložené písomným dôkazom, čo daňový
subjekt nespochybnil. Správca dane nespochybnil materiálnu existenciu tovaru. Daňový subjekt - Pavel
Hlaváč deklarované obchody uzavrel v dosť neobvyklých obchodných podmienok, v takej hodnote, s

tovarom, ktorým bežne neobchodoval a s osobami, pri ktorých nezvolil dostatočnú mieru opatrnosti. Pri
poctivom obchodnom styku je neštandardné, aby si daňový subjekt, ktorého hlavnou podnikateľskou
aktivitou je strojárstvo a zlievarenská výroba nezabezpečil pri obchodovaní s tovarom (LED žiarovky),
ktorý sa úplne vymyká charakteru jeho podnikateľských aktivít. Dostatok listinných dôkazov, ktoré
by chránili jeho postavenie v prípade uplatnenia prípadných reklamácií voči svojmu dodávateľovi z

dôvodu nefunkčnosti nakupovaného dodávaného tovaru a v neposlednom rade aj v prípade reklamácie
uplatnenej zo strany jeho odberateľa. V súvislosti s deklarovaným obchodom od dodávateľa MELYNA
s.r.o. Pavel Hlaváč nemal preukázané, že konal s osobou oprávnenou, nebol preukázaný vznik daňovej
povinnosti u tejto spoločnosti. V súvislosti s nepriznaním oslobodenia od DPH pri deklarovanom dodaní
tovaru odberateľovi Kubex, s.r.o. nebolo preukázané skutočné dodanie tomuto odberateľovi, pričom za
obstaranie prepravy bol zodpovedný Pavel Hlaváč. Doprava bola fakturovaná spoločnosťou VRBEX

s.r.o. Pavlovi Hlaváčovi, pričom reálne uskutočnenie prepravy tovaru spoločnosťou VRBEX s.r.o. nebolo
preukázané. Správca dane uskutočnil v priebehu daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie
november 2016 dokazovanie tak, aby čo najúplnejšie zistil skutkový stav preverovanej veci, pričom
pri hodnotení vychádzal z rôznych zdrojov (dožiadanie vykonané ústne pojednávania so svedkami,
miestne zisťovania, výzvy na súčinnosť), čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho

vyplývajúcich logických záverov správcu dane. Správca dane pri vyhodnotení dôkazov postupoval
logicky, objektívne, nezávisle, pričom vychádzal len z dôkazov, ktoré boli získané zákonným spôsobom.
Na základe uvedenej skutočnosti žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol.

5. Žalobca v replike zo dňa 31.01.2019 uviedol, že považuje za potrebné sa opätovne vyjadriť k

skutočnostiam tvrdeným žalovaným. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia i vo vyššie
uvedenom vyjadrení opiera svoje závery z daňového konania výlučne o nedostatky v prostredí
dodávateľa žalobcu - spoločnosti MELYNA s.r.o. i odberateľa Kubex, s.r. a súčasne i dopravcu
spoločnosti VRBEX s.r.o.. Odstránenie, resp. ovplyvnenie týchto nedostatkov ako ich žalovaný nazýva,
však nepatria do sféry vplyvu žalobcu, a teda ani do jeho zodpovednosti. Žalobca počas celej daňovej

kontroly i následného vyrubovacieho konania neustále namietal, že nemožno v neprospech žalobcu
pričítať to, že jeho dodávateľ - spoločnosť MELYNA s.r.o., prípadne subjekty, s ktorými predtým tento
dodávateľ obchodoval, je, resp. sú neskôr nekontaktní alebo so správcom dane nekomunikujú, a to s
jednoduchým odôvodnením, že žalobca nemá nijaké prostriedky a ani len minimálnu možnosť uvedené
skutočnosti ovplyvniť. V prípade, ak žalovaný má nejaké nezrovnalosti s týmito subjektmi, mal by tieto

vyriešiť priamo s týmito spoločnosťami, a nesankciovať žalovaného za ich konanie, resp. nekonanie iba
preto,žežalovanýjestáleaktívnymapodnikajúcimsubjektom.Žalobcasivčasevykonaniazdaniteľných
obchodov tieto spoločnosti zodpovedným spôsobom preveril a v tom čase to boli riadne komunikujúce
subjekty, nemožno preto zo súčasnej situácie, t.j. nekomunikácie týchto subjektov, vyvodzovať, že
predtým nedochádzalo ani z ich strany k riadnej podnikateľskej činnosti. Žalobca považuje za absurdné

vyjadrenie žalovaného, že žalobca ako daňový subjekt nenamietal počas kontroly postup správcu dane.
K uvedenému by žalobca iba v krátkosti uviedol, že toto tvrdenie žalovaného nie je pravdivé. Žalovaný
vo svojich námietkach proti protokolu č. 100183950/2018 zo dňa 19.01.2018 namietal postup správcu
dane a tiež vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane zo dňa 26.04.2018.

6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i
rozhodnutia správcu dane, vrátane postupov oboch správnych orgánov v rozsahu žalobných dôvodov
dospel k záveru, že obidve rozhodnutia správnych orgánov sú vydané v súlade so zákonom č. 222/2004
Z.z. a zákonom č. 563/2009 Z.z., a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 190 SSP.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi

v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľaodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa §
49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 71 ods. 2 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z. faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného

tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný
aleboprepravenýztuzemskadoinéhočlenskéhoštátupredávajúcimalebonadobúdateľomtovarualebo
na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa § 43 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z., oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej
osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8ods. 4), ak by dodanie tohto
tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.

Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky

oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo

odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,

prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,

5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

Podľa § 43 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ je povinný preukázať oslobodenie od dane podľa

odseku 6 potvrdením na úradnom tlačive na oslobodenie od dane, ktoré je vyhotovené príslušným
štátnym orgánom iného členského štátu a ktoré odberateľ odovzdal platiteľovi.

Podľa § 43 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z., ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu
vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa

odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení
kalendárnehomesiaca,vktoromsauskutočnilododanietovaru.Akplatiteľnemádokladypodľaodseku5
písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového
priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

7. K námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci a nesprávnom rozložení dôkazného

bremena ako aj námietke, podľa ktorej žalovaný opiera svoje závery z daňového konania výlučne o
nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu - spoločnosti MELYNA s.r.o. i odberateľa Kubex, s.r.o. a
súčasne aj dopravcu spoločnosti VRBEX s.r.o., ktoré však nepatria do sféry vplyvu žalobcu, a teda
ani do jeho zodpovednosti. Vo vzťahu k námietke správny súd uvádza, že sa stotožnil s právnym
posúdenímvecižalovanýmvzhľadomnavýsledkydokazovania,čiužvrámcivykonanejdaňovejkontroly

alebo vyrubovacieho konania. Pokiaľ správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o dodaní tovaru
dodávateľom žalobcu spoločnosťou MELYNA s.r.o., vykonal rozsiahle dokazovanie v zmysle § 24
Daňového poriadku, pričom nebol viazaný len návrhmi daňového subjektu, ale preveroval dodávateľsko-
odberateľské vzťahy medzi žalobcom a jeho dodávateľom aj bez návrhu, a to za účelom zistenia
riadneho skutkového stavu. Správca dane svoje závery týkajúce preverovanej faktúry od dodávateľa

MELYNA s.r.o. neprijal na základe jedného preverovania, ale sú výsledkom zhodnotenia dôkazov
získaných z viacerých preverovaní správcu dane. S dôrazom na rozdelenie dôkaznej povinnosti medzi
správcu dane a daňový subjekt vykonali zamestnanci správcu dane rozsiahle preverovania reťazca
spoločností: MELYNA s.r.o. - Alphie Trade s.r.o. - FAENA s.r.o. - BIHES s.r.o., ktorým (ale nie na
základe ktorého) platiteľ preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane. Daňový subjekt uplatňujúci

si nárok na odpočítanie dane musí byť schopný preukázať, že tovar, ktorý je deklarovaný na faktúrach,
v ktorých si uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol skutočne dodaný a že bol dodaný práve osobou
- platiteľom uvedeným na faktúre a že predložené doklady a dôkazy nemajú len formálny charakter,
ale majú povahu faktu. To, že faktúra, ktorá je predložená na preukázanie nároku na odpočítanie
dane, má požadované náležitosti, ešte neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú aj materiálne,

reálne naplnenie písomnej informácie na nej uvedenej. Aby k odpočítaniu dane mohlo dôjsť, nestačí
len predložiť faktúru, resp. dodací list, objednávku, prepravný list, doklad o úhrade faktúry, ale všetky
tieto listinné dôkazy musia preukazovať skutočnosti na nich uvedené. Najskôr musí prísť k naplneniu
materiálnej podstaty veci (k dodaniu tovaru), až následne k vystaveniu faktúry. Dodávateľ uvedený na
faktúreč.160100001zodňa07.11.2016,spoločnosťMELYNAs.r.o.,sosprávcomdanenekomunikovala

a nespolupracovala a preto nebolo možné priamo u dodávateľa preveriť reálne dodanie tovaru pre
odberateľa za zdaňovacie obdobie november 2016. O tejto skutočnosti bol oboznámený aj daňový
subjekt Pavel Hlaváč, nepredložil správcovi dane žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by pochybnosti správcu
dane o reálnosti zdaniteľných obchodov uskutočnených dodávateľom MELYNA s.r.o. odstránili. Zákon o
DPH, ani iný neukladá daňovému subjektu povinnosť preveriť si svojich obchodných partnerov, správny

súd však zaujíma stanovisko, že žalobca ako podnikateľský subjekt musí obchodných partnerov vyberať
s určitou dávkou obozretnosti, aby mohol správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré by jednoznačne
preukazovaliuskutočneniefakturovanýchtransakcií.ZrozsudkuSúdnehodvoraEUvspojenýchveciach
C-80/11 a C-142/11 z 21.06.2012 vyplýva, že sa predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho
povinnosť zistiť si informácie o inom subjekte a ubezpečiť sa o zákonnom konaní (dodržiavaní daňových

povinností) obchodného partnera. V prípade, ak daňový subjekt vo svojich obchodných aktivitách
neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že bude v dôkaznej núdzi tak, ako tomu
došlo v predmetnom prípade. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššie súdu
SR sp.zn. 5Sžf 97/2009.8. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazuje na rozhodnutie ESD - rozsudky C-354/03, C-353/03, C-484/03
podľa názoru súdu si žalobca nesprávne vysvetľuje ich závery na zdaniteľný obchod, ani neuvádza, v

ktorých bodoch by bolo možné tieto závery aplikovať na jeho obchodnú transakciu podľa predložených
faktúr v kontrolovanom zdaniteľnom období. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou
činnosťou, pod kontrolou daňového subjektu. Odpočítanie dane nenastáva ex lege podľa § 49 ods. 2
zákona o DPH, ale je iba právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového
subjektu, ktorý je platiteľom dane.

Rovnako poukázal žalobca na rozsudok ESD C-277/2014 zo dňa 22.10.2015. V danej veci neobstojí,
nakoľko vo veci posudzovanej pred ESD nebolo sporné, že tovar bol dodávateľom daňovému subjektu
dodaný, zatiaľ čo vo veci prejednávanej správnym súdom táto skutočnosť preukázaná nebola.

9. K námietke žalobcu - neuznanie uplatnenia oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru na základe faktúry
1601384 zo dňa 03.11.2016 odberateľovi Kubex, s.r.o. správny súd udáva nasledovné:

Tzv. intrakomunitárne obchody s tovarom sú založené na tom, že tovarový obchod medzi osobami
identifikovaný pre DPH v rôznych členských štátoch Európskej únie prebieha tak, že na strane
dodávateľa dochádza k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru, ktoré je oslobodené od dane a na strane
odberateľa dochádza k intrakomnitárnemu nadobudnutiu tovaru, ktoré je zdaňované. V systéme

uplatňovania dane v členských štátoch EÚ platí základný princíp výberu dane z pridanej hodnoty
členským štátom určenia, pričom tento princíp zdaňovania tovaru je v štáte určený a sa uplatňuje pri
splnení určitých podmienok a zdanenia tovaru v tom členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie
alebo preprava tovaru. Ak išlo o interkomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia byť
splnené zákonné podmienky, a to jednak, že tovar bol prepravený do iného členského štátu, tovar bol

dodaný osobe identifikovanej pre daň. Pojem osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte treba
vykladať tak, aby bol naplnený účel európskej úpravy, t.j. prenos daňových príjmov do štátu spotreby,
osobou povinnou odviesť daň za interkomunitárnu dodávku bude len tá osoba, ktorá je platiteľ DPH.
Nestačí, že táto osoba je formálne registrovaná, ale musí mať aj reálnu možnosť odviesť daň. Je na
dodávateľovi, aby sa ubezpečil, že dodávka bude vnútri spoločenstva zdanená, inak by to mohlo viesť

k daňovému úniku (čo vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-409/04). Cieľom je zamedziť
dvojité zdanenie, a preto sa zaviedlo zdaňovanie nadobudnutia tovaru v členskom štáte miesta konečnej
spotreby (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 63/2016 zo dňa 29.06.2017).

10. Správny súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-273/11, v zmysle ktorého článok

138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa zamietlo
priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania v rámci Spoločenstva, ak sa s ohľadom
na objektívne skutočnosti preukáže, že predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v
oblasti dokazovania. To, že žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane o nepredložení a nepredložil
vierohodne relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali oprávnenosť uplatneného nároku,

znamená v podstate neunesenie dôkazného bremena ním samotným na preukázanie skutočností, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane, a preto podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-273/11 je možné
zamietnuť priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade (ide o alternatívnu situáciu), ak predávajúci
vedel alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ.
Súd mal za to, že k zamietnutiu priznania práva na oslobodenie od dane v prípade interkomunitárneho

obchodu postačuje, ak si predávajúci nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania (z
dôvodu vyššie uvedených, nepostačuje len ich formálne splnenie), t.j., ak neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie oprávnenosti ním uplatneného nároku a splnenie ďalšej podmienky, že vedel alebo
mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ, je ako
alternatíva už irelevantnou. (pozri rozsudok NS SR sp.zn. 8Sžf 6-7/2014 z 26.03.2015).

11. V danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou ovplyvňujúcou určenie žalobcom priznanej dane bolo
ním uvedené oslobodené od DPH z dôvodu deklarovaného uskutočnenia intrakomunitárneho obchodu
s dodaním tovaru odberateľovi registrovanému na DPH v Českej republike, bolo v rámci preukazovania
oprávnenosti jeho nároku podstatnou skutočnosťou preveriť základné atribúty určujúce podmienky

oslobodenia od dane, ktorými je jednoznačne uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru do iného
členskéhoštátu(§43ods.1.,ods.5písm.a),ods.8zákonaoDPH).TotojepodľazákonaoDPHpovinný
preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu, a to bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť
alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých obchodných partnerov, čo do osoby odberateľav členskom štáte alebo prepravcu tovaru (pozri rozsudok NS SR sp.zn. 3Sžf 46/2015 z 27.06.2016). V
prípade dodania tovaru do iného členského štátu EÚ je tovar oslobodený od dane z pridanej hodnoty
na výstupe iba v prípade, ak bol skutočne prepravený z tuzemska a platiteľ je schopný túto skutočnosť

správcovi dane preukázať (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžf 7/2012 z 22.02.2013). Ak daňový subjekt
v daňovom konaní nepredloží vierohodné doklady o dodaní tovaru do členských štátov v EÚ, nesplnil
zákonom stanovené podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.

12. Správny súd konštatuje, že správca dane pri daňovej kontrole postupoval podľa všeobecne

záväzných právnych predpisov, dôkaz hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Vykonané úkony (dožiadania, miestne zisťovania, výsluchy svedkov) vykonal z vlastného podnetu. Pri
hodnotení dokladov bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce
pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Správcom dane vydané rozhodnutie obsahovalo posúdenie
veci s odkazom na príslušné právne predpisy a výrok korešpondoval s odôvodnením rozhodnutia.

Podľa správneho súdu rovnako ako podľa žalovaného žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania
dane z faktúry od spoločnosti MELYNA s.r.o. č. 160100001 zo dňa 07.112016 a nepreukázal splnenie
podmienok v ust. § 43 zákona o DPH, oslobodenie dane pri intrakomunitárnom dodaní pre odberateľa
Kubex, s.r.o. faktúra č. 1601384 zo dňa 03.11.2016 vyrubil daň vo výške 11.753,63 Eur.

13. Dňa 03.02.2020 bolo správnemu súdu doručené podanie žalobcu - doplnenie dôkazu - právoplatné
rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Martin č.100780335/2019 zo dňa 03.04.2019, ktoré bolo
vydané v daňovom konaní, predmetom ktorého bola kontrola daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie rok 2016. V označenom právoplatnom rozhodnutí správca dane uznal špecifikovaný tovar ako
daňový výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, hoci v rámci

daňového konania, ktorého predmetom bola kontrola DPH za zdaňovacie obdobie september 2016
dodanie to istého tovaru, rozporuje.
Správny súd k novému dôkazu - rozhodnutiu daňového úradu uvádza, že v danom prípade nemôžu byť
závery správcu dane ohľadne odlišnej daňovej povinnosti žalobcu (daň z príjmu pre fyzické osoby) pre
súd smerodajné, nakoľko majú základ v odlišnej hmotno-právnej úprave dane a vychádzajú z odlišného

rozsahu a obsahu dôkazného bremena, ktoré je špecifické práve pre skúmanú daňovú povinnosť.

15. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP
a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k
žalovanému podľa § 168 SSP a contrario tak, že ani žalovanému náhradu trov nepriznal, pretože neboli

splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisutreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.