Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/143/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112221862
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4112221862.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: mBank SPOLKA AKCYJNA, akciová spoločnosť, so sídlom

ul. Senatorska 18, 00-950 Varšava, Poľská republika, zapísaná v Národnom súdnom registri vedenom
Okresným súdom v meste Varšava, 12. obchodné oddelenie, pod číslom KRS 0000025237, ktorá
podniká na území Slovenskej republiky prostredníctvom: mBank S.A., pobočka zahraničnej banky,
so sídlom Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36819638, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I, Odd.: Po, vložka č. 1503/B, zast. Bartošík Šváby s.r.o., BBC V, blok A, Plynárenská 7/A,
821 09 Bratislava, proti žalovanému: K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., U.. Z. XX, o zaplatenie sumy
2001,96 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie úroku nad 16,50% ročne od 10.03.2009 do zaplatenia, 10% úroku
z omeškania ročne od 10.03.2009 do 31.12.2011, úroku z omeškania nad 9% ročne od 01.01.2012 do
zaplatenia, zastavuje.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žalovanému súd nepriznáva náhradu trov konania prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podaným návrhom doručeným dňa 04.07.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy

2.001,96 eura s 24,50 % úrokom a 10 % úrokom z omeškania od 10.03.2009 z titulu neuhradených
poskytnutých finančných prostriedkov na základe zmluvy o poskytnutí úveru pôžička.

2.Do prvého rozhodnutia súd zistil tento skutkový a právny stav: Dňa 03.11.2008 uzavrel žalobca s
žalovaným zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru m-Pôžička. Boli žalovanému poskytnuté finančné
prostriedky v sume 1.991,64 eura. Žalovaný mal poskytnuté peniaze na 60 mesiacov v splátkach
po 48,96 eura uhradiť sumu 2.937,60 eura. Uhradil sumu 66,38 eura. Podľa žalobcu je žalovaný od

09.03.2009 v omeškaní so zaplatením sumy 2.001,96 eura splácaním. Návrhom zo dňa 04.07.2012
sa žalobca domáhal od žalovaného sumy 2.001,96 eura s 24,50 % úrokom a 10 % úrokom z
omeškania od 10.03.2009. Zmluva je označená ako úver m-Pôžička, zmluva ani obchodné podmienky
neodkazovali na znenie konkrétneho zákona. Obchodné podmienky neboli žalovaným podpísané.
Opatrovník žalovaného namietal premlčanie návrhu.

3.Okresný súd návrh ako premlčaný zamietol. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd rozhodnutie

prvostupňového súdu zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie. Uviedol, že od splatnosti dlhu 09.03.2010 do
podania žaloby 04.07.2012 neuplynuli tri roky. Taktiež nebolo vysvetlené prečo prvostupňový súd prijal
záver, že k splatnosti došlo 09.03.2010.4.Súd vo veci pojednával v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného v
zmysle §180 CSP. Na predchádzajúcom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na
podanom návrhu, resp. po jeho úprave. K odstúpeniu od zmluvy došlo až listom zo dňa 4.10.2011. To

že mal k 9.3.2009 žalovaný zaplatiť sumu 2001,96 eura neznamená že bol s touto sumou v omeškaní.
Mal možnosť ju stále zaplatiť. Samotná zmluva v tom čase mala trvať až do 1.11.2013. Ak by zaplatil
sumu 2001,96 eur ešte by mu ostávalo zaplatiť nejaké úroky.

5.Súd doplnil dokazovanie oboznámení sa s listinnými dôkazmi prečítaním, a to: odvolaním žalobcu

z čl. 134-147,uznesením KS z čl. 172, vyjadrením PZ žalobcu z čl. 179-191, vyjadrením žalobcu z
čl. 198-203, rozhodnutiami súdov z čl. 217-230, čl. 235-241, sadzobníkom poplatkov z čl. 231-233,
odstúpením od zmluvy z čl. 242, návrhom úhrady dlhu z čl. 243-245 a zistil tento skutkový a právny stav:

6.V prvom rade pri dátume splatnosti uvedenej v prvom rozsudku prvostupňového súdu išlo o chybu v
písaní. Správne išlo o dátum 09.03.2009 ktorí uvádzal samotný žalobca v návrhu ako dátum odkedy sa

žalovaný dostal so splácaním dlhu v sume 2.001,96 eura do omeškania.

7.Žalobca uviedol, že k odstúpeniu od zmluvy došlo listom zo dňa 04.10.2011, ktorí sa vrátil nedoručený
12.10.2011 a k tomuto dátumu o odstúpeniu od zmluvy. To že mal žalovaný k 09.03.2009 zaplatiť sumu
2.001,96 eura neznamená, že bol s touto sumou v omeškaní. Zmluva mala trvať až do 01.11.2013.

Žalovaný čerpal prostriedky 03.11.2008 a zaplatil len jednu platbu dňa 16.12.2008. Žalobca upravil petit
ohľadne úroku a úroku z omeškania a domáhal sa 16,50% úroku zo sumy 2.001,96 od 10.03.2009
a 9% úroku z omeškania od 01.01.2012 do zaplatenia. Podľa žalobcu išlo o zmluvu o úvere a teda
o obchodnoprávny vzťah. Premlčacia doba je štvorročná. K zmene právnej úpravy o spotrebiteľských
zmluvách došlo až po odstúpení od zmluvy a po začatí tohto konania. Žalobca nepredložil upomienky zo

dňa 13.02.2009 a 09.03.2009. Vo výpise účtu z č.l. 14,15 tieto upomienky súd konštatované, dokonca
im predchádzali ďalšie upomienky, všetky boli spoplatnené a žalobca aj špecifikoval účtovný zostatok
po transakciách, teda aký bol dlh žalovaného v čase tej ktorej upomienky.

8.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

9.Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

10.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

12.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.14.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

15.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

17.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

20.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21.Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

22.Podľa § 657 Občianskeho zákona zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

23.Podľa § 778 Občianskeho zákonníka zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou
osobou (ďalej len "vkladateľ") a peňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím
peňažným ústavom.

24.Podľa § 3 ods. 3 zák č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

25.Široká ochrana spotrebiteľa je garantovaná už smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované

a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami z úradnej moci súdu sa tak týka rozmanitých zmluvných vzťahov, vrátane úverov, ktoré
nemožno zaradiť do kategórie spotrebiteľských úverov, teda spotrebiteľ má právo na ochranu voči
neprijateľným zmluvným podmienkam, aj tým ktoré nie sú v Občianskom zákonníku, alebo zákone o
spotrebiteľských úveroch kogentne upravené tak ako je tomu v súčasnosti. Smernica platila skôr ako

bol uzavretý zmluvný vzťah medzi stranami.

26.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a
nasledujúcich. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie

zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou

spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to
pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Iv prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim
spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného
práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané

pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši
od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva
dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy
povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na
ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods.

1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010,
uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn.
6Co 254/2008). Napriek vyjadreniu žalobcu z 05.05.2016 vzhľadom k uvedeným skutočnostiam aj na
zmluvné vzťahy vzniknuté pred novelizáciou Občianskeho zákonníka a teda aj na zmluvný vzťah strán
pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu v zmysle citovaných zákonných ustanovení.

27.Z názvu a znenia zmluvy nie je jasné či bola uzavretá podľa Občianskeho, alebo Obchodného
zákonníka. Zo zmluvy nebolo možné posúdiť či išlo o Občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah.
Záväzkový vzťah založený na základe zmluvy o pôžičke je občianskoprávnym vzťahom. Záväzkový
vzťah založený zmluvou o úvere je obchodným záväzkovým vzťahom. Ide o tzv. absolútny obchod (§

261 ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka). Ide o označenie právnej
teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka
bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého záväzkové vzťahy patrí aj
vzťah založený zmluvou o úvere (§ 497a nasl. Obchodného zákonníka). Teda tu nie rozhodujúci subjekt,
ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv,

resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie
§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v
uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového
práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské
zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval dovtedy

účinné ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto
ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva. Podľa názoru súdu účinná právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto na otázku premlčania aplikoval trojročnú premlčaciu dobu
podľa Občianskeho zákonníka (§ 101), a nie štvorročnú podľa Obchodného zákonníka (§ 397). Uvedený
právny záver súdu je súladný aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.
rozsudok sp.zn. 3MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015). Žalobca poukazoval na rozhodnutia, s ktorým

sa súd z uvedených dôvodov nestotožnil, ak aj s poukazom na nasledujúci odsek a vývoj judikatúry v
spotrebiteľských vzťahoch.

28.Nastolená tak bola otázka, kedy sa má postupovať podľa Obchodného zákonníka, a kedy
podľa Občianskeho zákonníka. Toto má aj vplyv na určenie rozhodného práva. Navrhovateľ právo

nešpecifikoval, nevysvetlil v čom by mala odporkyňa ako spotrebiteľ výhodu pri posudzovaní veci
prípadne podľa Obchodného zákonníka a podľa súdu takýto fakt ani neexistuje. Predchádzajúci odsek
by mohol nabádať pri podobných zmluvných vzťahoch pri určitých vzniknutých právnych otázkach či
sporoch na možnosť postupu podľa Obchodného zákonníka a pri iných podľa Občianskeho zákonníka.
Súd chce tak poukázať na tú skutočnosť, že je právne možné, aby sa celý zmluvný vzťah riadil

Občianskymzákonníkom.ÚpravaspotrebiteľskýchprávsasústreďujedoObčianskehozákonníkaniedo
Obchodného zákonníka. Úmysel zákonodarcu z toho vyplývajúcu je riešiť spotrebiteľské vzťahy podľa
Občianskeho zákonníku. Je pravdou, že neznalosť zákona neospravedlňuje, avšak je logické, že občan
ako spotrebiteľ bude mať skôr prehľad o občianskom práve, ako o obchodnom, teda o všeobecnom
zákone ako o špeciálnom. Veriteľovi nič nebránilo v postupe podľa Občianskeho zákonníka. Občianske

právo je na to aby upravovalo všeobecne vzťahy medzi osobami, právnickými a fyzickými. Obchodný
zákonník je špeciálne na úpravu obchodných vzťahov. Žalovaný nebol podnikateľ, peniaze neboli
poskytované pre podnikateľské účely. Žalobca by nemohol tvrdiť, že v občianskom práve nie je
ustanovenie podľa ktorého by zmluvný vzťah uzavreli. Súd napríklad poukazuje na § 51 O.z., § 657 O.z.a § 778 O.z.. Podľa Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho
zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov, zmluvnej pokuty. Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva
žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka.

Úroky je možné si uplatňovať i po skončení zmluvy do úplného splatenia, podľa Občianskeho zákona
do skončenia zmluvy, zmluvné pokuty sú možné vo vyššej miere ako podľa Občianskeho zákonníka.
Premlčacia doba je o rok kratšia v Občianskom zákonníku ako v Obchodnom zákonníku. Podľa súdu
je toto jasný dôvod výhodnejšej úpravy ako u Obchodného zákonníku. Tento inštitút slúži k ochrane
spotrebiteľa. Dlžník má tak väčšiu právnu istotu. Vie, že veriteľ si môže bez námietky premlčania

uplatniť voči nemu pohľadávku do troch rokov a nie až do štyroch od jej splatnosti. Kratší čas znamená
menšie riziko straty podkladov, možnosť pamätať si svedkov, resp. konkrétne situácie. Teda väčšia
ochrana spotrebiteľa. V konečnom rade neprichádza k väčšiemu navýšeniu pohľadávky do uplatnenia
si na súde. V Slovenskom práve bola napríklad upravená trojročná doba na uplatnenie si pohľadávky
voči spotrebiteľovi v exekúcii v § 61b ods. 2, 3 exekučného poriadku (nemožno vykonať exekúciu na
vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom) na rozdiel od iných exekučných

konaní. Doba uplatnenia má teda preukázateľne význam pre spotrebiteľa. Premlčanie má v každom
prípade väčší vplyv na dlžníka, ako na veriteľa. Spotrebiteľ je vždy dlžník. Súd mal teda za to, že
rozhodné právo vo veci účastníkov i z tohto pohľadu je občianske právo SR.

29. Súd opätovne citoval body 25 až 28, keďže žalobca aj napriek právnemu názoru odvolacieho súdu v

bode 7 odôvodnenia, kde jasne konštatoval, že prvostupňový súd správne posúdil vzťah medzi stranami,
žalovaný trval na postupe podľa Obchodného zákonníka a, že nemožno aplikovať citované ustanovenia
o spotrebiteľských vzťahoch

30. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku nad 16,50% zo sumy 2.001,96 eura od 10.03.2009, úroku

z omeškania vo výške 10% zo sumy 2.001,96 eura od 10.03.2009 do 31.12.2011 a úroku z omeškania
nad 9% zo sumy 2.001,96 eura od 01.01.2012 do zaplatenia podľa § 145 CSP pre čiastočné späťvzatie
zastavil.

31.V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na zistené skutočnosti súd návrh zamietol

vzhľadom na námietku premlčania pôvodného opatrovníka žalovaného. V súčasnosti už inštitút
opatrovníka neexistuje, avšak v čase jeho existencie bol urobený jeho prejav v súlade so zákonom. Súd
posudzoval vzťah podľa Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľský charakter zmluvy predurčuje aplikáciu
ustanovení Občianskeho zákonníka aj na posúdenie premlčania i z právneho vzťahu, ktorý je podľa
Obchodného zákonníka absolútny obchod. Aj v prípade pochybností o obsahu zmlúv platí výklad

pre spotrebiteľa priaznivejší. Návrh bol podaný 04.07.2012 a k omeškaniu s úhradou dlhu v sume
2.001,96 došlo k 09.03.2009. V žalobe úplne jasne, zrozumiteľne bez zjavného omylu žalobca uviedol,
že žalovaný sa so splnením dlhu v sume 2.001,96 eura dostal do omeškania 09.03.2009. Aj keď žalobca
či už úmyselne, alebo z dôvodu, že ich nemá nepredložil konkrétne upomienky zo dňa 13.02.2009 a
09.03.2009 a tvrdenie žalobcu v žalobe by bol omyl, upomienky sú špecifikované vo výpise z účtu aj s

definovaným konečným zostatkom v sume 2.001,96 eura. Treba poukázať, že v návrhu na úhradu dlhu
zodňa04.10.2011jedlhvovýške3.311,24eura.Vcenníkusúpredmetnéupomienky(ajpredchádzajúce
za telefonické)uvádzané ako písomné výzvy poštou na zaplatenie nepovoleného prečerpania. Zjavne
sa tak dostal žalovaný s plnením do omeškania inak by nebol vyzývaný. Od omeškania beží premlčacia
doba. Ak nastane splatnosť jednej splátky či časti dlhu v konkrétny deň, od tohto dňa začína plynúť

premlčacia doba na špecifikovanú sumu aj keď nedošlo k odstúpeniu od zmluvy ako celku. Súd mal
za to, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi sa riadi Občianskym zákonníkom a ako taký je premlčaný.
Premlčacia doba podľa zákona je trojročná. Od omeškania s úhradou dlhu do podania návrhu uplynuli
viac ako tri roky.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.