Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117204517
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117204517.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu: S. V., W.. X.X.XXXX, F. N. XXX,
zastúpeného: Mgr. Peter Troščák, advokát, so sídlom Prešov, Hlavná 50, IČO: 50003500, žalovanému:
E. E., W.. XX.X.XXXX, F. N. X, zastúpenému: JUDr. Radim Komka, advokát, so sídlom Prešov, Hlavná
27, IČO: 41343859, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 11C/4/2017-167 zo dňa 27.2.2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie žalobcu proti II. výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie o uložení povinnosti
žalovanému platiť žalobcovi.

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. okrem I. výrokovej časti, ktorou
pripustil zmenu žaloby.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:

„Súd pripúšťa zmenu žaloby v zmysle písomného podania žalobcu zo dňa 25.4.2018 v tomto znení:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.371,80 Eur s úrokmi z omeškania 5% ročne zo sumy 1.648 Eur
od 31.1.2016 do zaplatenia zo sumy 559 Eur odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby do zaplatenia
a zo sumy 164,80 Eur odo dňa nasledujúceho po doručení vyjadrenia zo dňa 25.4.2018 do zaplatenia“.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 906,4 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
824 Eur od 10.3.2017 do zaplatenia a zo sumy 82,46 Eur od 16.2.2019 do zaplatenia v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému súd nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.
Znalecká organizácia N. E. L..C..I.. má nárok na náhradu nezaplateného znalečného voči žalobcovi v
rozsahu 61,79% a voči žalovanému v rozsahu 38,21 %.“

1. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou z 22.2.2017 domáhal voči žalovanému

titulom náhrady škody za ublíženie na zdraví zaplatenia sumy 2.207,- eur s úrokmi z omeškania vo výške
5 % zo sumy 1.648,- eur od 31.1.2016 do zaplatenia. Poukázal pritom na právoplatné rozhodnutie o
priestupku, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolužitiu tým, že ho
napadol a ublížil mu na zdraví. Žalovaná suma predstavuje bolestné za 100 bodov podľa znaleckéhoposudku Y.. Y. V., čo pri hodnote 16,48 eur za 1 bod činí 1.648,- eur. Zo znaleckého posudku vyplýva
aj poškodenie keramickej kazety druhého horného rezáka vľavo, ktorý si dal opraviť 16.2.2017 u
stomatologičky Y.. E. V. a z jej správy a doložených pokladničných dokladov vyplýva, že za opravu tohto

poškodenia vynaložil 559,- eur. V žalobe uviedol aj to, že bolestné si uplatnil už pri svojom pri svojim
výsluchu dňa 29.1.2016 a náhradu za poškodenie zuba až touto žalobou.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo svojom písomnom vyjadrení vylúčil svoju zodpovednosť za
zranenie žalobcu, v dôsledku ktorého si uplatnil tento nárok. Poukázal pritom na výpoveď znalca

Y.. V. v prípravnom konaní, v ktorom uviedol, že žalobca vyhľadal lekárske ošetrenie až 2 dni po
predpokladanom skutku, čo z medicínskeho hľadiska nie je štandardné, pretože zranenia museli ho tak
obmedzovať a spôsobovať mu takú bolesť, že by lekára mal vyhľadať okamžite alebo na nasledujúci deň
a preto znalec nedokázal určiť, či k uvedeným zraneniam došlo v čase a tak, ako to uvádza poškodený.
Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca požíval v inkriminovanom čase alkoholické nápoje, navyše je
chovateľom dvoch koní a v období od 9.2. do 11.2.2015 jazdil na koni po okolí, čo vzbudzuje podozrenie,

že zranenia mu mohol spôsobiť aj kôň. Poukázal tiež na zdôvodnenie rozhodnutia prokurátorky, ktorá
príslušnú trestnú vec (voči žalovanému bolo vznesené obvinenie) postúpila na priestupkové konanie z
dôvodu, že žalovaný sa len bránil pred útokom žalobcu, ktorý aj podľa príslušníka OO PZ Lipany bol pod
značným vplyvom alkoholu a teda aj samotný žalobca má vysokú mieru účasti na konflikte. Žalovaný
napokon spochybnil znalecký posudok Y.. V., ktorý považoval za neobjektívny a vysoko nadsadený a

navrhol znalecké dokazovanie na objektívne zistenie rozsahu škody.

3. Aplikujúc ustanovenie § 420 ods. 1, 3, § 415, § 417 ods. 1, § 441, § 444 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, 2, 3, § 5 ods. 2, § 9 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. súd prvej
inštancie uzavrel, že v danom prípade je nepochybné, že žalobca utrpel zranenia, ktoré boli popísané

v znaleckom posudku Y.. V. a znaleckej organizácie N. E. L..C..I.. Sporným bolo to, či tieto zranenia sú
v príčinnej súvislosti s jeho fyzickým napadnutím žalovaným. To, že žalovaný udrel žalobcu päsťou do
tváre je nesporným faktom, ktorý potvrdil sám žalovaný a ktorý je navyše preukázaný aj právoplatným
rozhodnutím o priestupku, ktorým je súd v tomto konaní viazaný s poukazom na § 193 CSP. V tejto
súvislosti však je potrebné zdôrazniť, že viazaný je len rozhodnutím o vine, teda o spáchaní priestupku

a nie ustálením následkov, teda rozsahom zranení.

4. Súd prvej inštancie teda vychádzal zo záveru, že žalovaný spôsobil žalobcovi zranenia, ktoré boli
konštatované v oboch znaleckých posudkoch, za ktoré mu prináleží bolestné. Súd pritom vychádzal z
bodovéhoohodnoteniapodľaznaleckéhoposudkuN.E.,ktorýmosobitneboloohodnotenépomliaždenie

pleca a ramena vpravo a vľavo, nakoľko ide o samostatné zranenia. Súd teda nepovažuje za správne
ohodnotenie tohto zranenia znalcom Y.. V., ktorý ako vysvetlil na pojednávaní, vychádzal nie z položky
113a, ale z položky 114 označenej ako povrchovej rany chirurgicky ošetrenej, keďže súd považuje za
porovnateľnejšiu s diagnózou žalobcu položku 113a a nie je položku 114, vzhľadom na to, že k žiadnej
rane a navyše chirurgicky ošetrenej na ramene a pleci žalobcu nedošlo.

5. Za 110 bodov podľa znaleckého posudku N. E. bolestného vychádzajúc z hodnoty 16,49 eur za jeden
bod, tak náhrada bolestného činí 1.812,8 eur.

6. Za problematickú však súd prvej inštancie považuje náhradu škody predstavujúcu náklady na

zhotovenie nového keramického mostíka. K tomu totiž došlo až 2 roky po úraze. Je síce pravdou,
že z lekárskej správy stomatológa, ktorý tento úkon realizoval 16.2.2017 vyplýva, že pacient je po
úraze druhého horného rezáka a že korunka bola zlomená, a preto bolo nutné zhotoviť nový keramický
mostík, ale ide o iného stomatológa, ako bol pri prvom ošetrení žalobcu po úraze, ktorý konštatoval
len poškodenie korunky zuba bez fraktúry. Pokiaľ teda o dva roky došlo k zlomeniu korunky, nie je

možné vysloviť záver o priamej príčinnej súvislosti s napadnutím žalovaného. To napokon vo svojej
výpovedi uviedol aj znalec Y.. V.. Príčinná súvislosť by totiž musela byť preukázaná jednoznačne, len
jej pravdepodobnosť nepostačuje (C.). Žalobca si pritom uplatňuje náhradu nákladov za zhotovenie a
osadenie nového keramického mostíka, čo bolo zrejme nutné kvôli zlomenej korunke jedného zo zubov,
ktorý je jej súčasťou. K zlomeniu tejto korunky však nepochybne nedošlo po napadnutí žalovaným.

Žalobcasapodrobilošetreniuustomatológa11.2.2015,ktorývšaknekonštatovalnutnúvýmenumostíka.
Zpredloženýchlistinnýchdôkazovniejeznámyrozsahpoškodeniazubač.22,alezároveňsakonštatuje
endodontické ošetrenie tohto zuba. Súd preto nepovažuje za hodnoverný dôkaz na preukázanie tejto
príčinnej súvislosti potvrdenie vystavené po 2 rokoch od úrazu iným stomatológom, v ktorom sa lenuvádza, že pacient je po úraze zuba, ale nepreukazuje, že k zlomeniu mostíka došlo v príčinnej súvislosti
práve s týmto úrazom. V tomto prípade je významná aj časová súvislosť a tá nie je daná, keďže výmena
mostíka bola realizovaná až po dvoch rokoch.

7. V danom prípade pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu ohľadom preukázanie
príčinnej súvislosti uplatnenej škody 559,- eur za výmenu mostíka s útokom žalovaného súd prvej
inštancie žalobu v tejto časti zamietol.

8. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal aj spoluzavinením žalobcu na vzniknutej škode. V zmysle
§ 415 Občianskeho zákonníka totiž sa má každý správať tak, aby ku škode nedošlo. Správanie žalobcu
však tomuto nenasvedčovalo. Bolo nesporné, že v čase incidentu bol žalobca značne pod vplyvom
alkoholu. V inkriminovaný deň bol v bare trikrát a provokoval žalovaného a jeho spoločnosť, či už
zapájaním sa do ich rozhovoru, hoci mu dávali najavo, že si to neželajú alebo nevhodnými výrazmi na
ich adresu. Druhýkrát prišiel do baru so psom bez vodítka a košíka, voči čomu tak majiteľka zariadenia

ako aj spoločnosť žalovaného mali výhrady a došlo aj k slovnej roztržke. Napriek tomu žalobcu sa do
baru vrátil znovu aj so psom, opäť bez vodítka a košíka so zjavným zámerom vyprovokovať konflikt,
čomu nasvedčuje aj to, že mal zapnuté nahrávacie zariadenie. Do baru navyše prišiel aj s palicou a
jeho vysvetlenie ohľadom nej súd nepovažoval za dostatočné. Vstup žalobcu do baru aj s palicou za
okolností, keď žalobca očakával konflikt, nasvedčuje zjavnej provokácii zo strany žalobcu. Nepochybne

však spomínanú palicu žalobca nestihol použiť, pretože súd neuveril výpovedi žalovaného, jeho bratov a
priateľov z vyšetrovania, ktorí až v neskorších výpovediach tvrdili, že pri konflikte žalobca vyberal palicu
zo zadného vrecka. Súd týmto výpovediam neuveril, pretože dôveryhodnejšie boli ich prvé výpovede,
v ktorých sa vôbec o palici nezmieňovali a predovšetkým bola dôležitá samotného žalovaného, ktorý
spontánne vypovedal o tom, že až po páde žalobcu na zem po jeho údere si všimol, že mal za chrbtom

palicu. Dokonca na výslovnú otázku vypočúvajúceho, kedy túto palicu prvýkrát zaregistroval, či už v
čase fyzického napadnutia alebo až keď žalobca ležal na zemi odpovedal, že až keď ležal na zemi. Súd
zároveň zohľadnil aj to, čo vypovedali zhodne všetci svedkovia incidentu a to už pri prvých výsluchoch,
že prvý sa zahnal rukou pri konflikte smerom na žalovaného a jeho brata sám žalobca a na to žalovaný
reagoval úderom. To všetko sú okolnosti svedčiace o výraznej miere účasti žalobcu na incidente, ktorý

súd vyhodnotil až na 50 %. Pre úplnosť súd dodáva, že neuveril výpovedi žalovaného o tom, že prvý
ho fyzicky napadol žalobca tým, že ho sotil medzi stoly, pričom opäť vychádzal z prvotných výpovedí
samotnéhožalovanéhoasvedkovincidentuzvyšetrovania,ktoríotejtookolnostisavôbecnezmieňovali.

9. Súd prvej inštancie poukazuje tiež na to, že nevychádzal zo záveru, že žalovaný si plnil len tzv.

zakročovaciu povinnosť v zmysle § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako už súd uviedol, nebolo
preukázané, že by žalobca prvý fyzicky napadol žalovaného, ale za preukázané mal to, že prvý sa vyhnal
na žalovaného rukou. Žalovaný sa však nezachoval adekvátne a primerane okolnostiam a na vzniknutú
situáciu mal reagovať iným spôsobom.

10. Súd prvej inštancie teda považoval žalobu za dôvodnú len ohľadom sumy 906,4 eur, čo je 50 % zo
sumy 1.812,8 eur titulom náhrady bolestného a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

11. Následne aplikujúc ust. § 517 ods. 1, 2, § 563 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z., podľa okresného súdu výzva veriteľa na plnenie podľa § 563 Občianskeho zákonníka

predstavuje jednostranný právny úkon veriteľa, ktorý musí byť adresovaný dlžníkovi (žalovanému) a
účinný je až doručením žalovanému.

12. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody za bolestené podľa znaleckého posudku Y.. V. vo výške
1.648,- eur pri svojom výsluchu dňa 29.1.2016 v rámci vyšetrovania, na ktorom bol prítomný aj právny

zástupca žalovaného. Ten ho však zastupoval len vo veci obhajoby za prečin ublíženia na zdraví. V
rámci spomínaného výsluchu vtedy žalobca uviedol, že sa pripája k trestnému stíhaniu a v prípade
právoplatného odsúdenia žiada od žalovaného uhradiť uvedenú sumu. Žalovaný však odsúdený nebol,
navyše podľa názoru súdu nepostačuje, ak na spomínanom výsluchu bol prítomný advokát žalovaného,
ktorýhozastupovalvtomčaselenvtrestnejvecianievovecináhradyškody.Žalovanýsapretodostaldo

omeškania so zaplatením dlhu v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka až po tom, čo mu bola doručená
žaloba, teda od 10.3.2017, keďže žaloba mu bola doručená 9.3.2017. 50% zo sumy 1.648,- eur je 824,-
eur, preto z tejto sumy (vzhľadom na 50 % spoluzavinenie) súd priznal úroky z omeškania od 10.3.2017
a zo zvyšku prisúdenej sumy až po doručení rozšírenia žaloby právnemu zástupcovi žalovaného t.j.od 16.2.2019. Súd preto žalobu zamietol aj v časti úrokov z omeškania za predchádzajúce uplatnené
obdobie.

13. Súd prvej inštancie rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, keď žalobca bol v spore úspešný
v podiele 38,21% a žalovaný v podiele 61.79% a preto podľa zásady úspechu prináleží žalovanému ich
náhrada vo výške rozdielu 23,58%.. Zároveň však zohľadnil okolnosti prípadu, skutočnosť, že žalovaný
sa dopustil protiprávneho konania voči žalobcovi, ktorému úmyselne spôsobil škodu na zdraví a preto

aplikoval§255ods.2CSP.OnárokuznaleckejorganizácieN.E.,L..C..I..nanáhraduznalečného,keďže
za vypracovaný znalecký posudok nemá uhradené znalečné vo výške 597,35 eur a za jeho doplnok
vo výške 70,34 eur. Zaplatená záloha totiž nepostačovala na úhradu znalečného. O danom nároku súd
prvej inštancie rozhodol podľa výsledku sporu a zaviazal obe strany podľa podielov ich neúspechu v
spore na náhradu tohto znalečného.

14. O pripustení zmeny žaloby, o ktorej súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní s poukazom na §
139, § 140 ods. 1, § 142 s použitím § 143 CSP súd rozhodol na pojednávaní. Vzhľadom na to, že právny
zástupca žalobcu v čase tohto procesného rozhodnutia už nebol prítomný na pojednávaní, je potrebné
toto rozhodnutie doručiť menovanému s poukazom na § 142 ods. 2 CSP.

15. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho výrokom II. až V. podal žalobca včas odvolanie z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP, keď žalobca poukázal na to, že napadnuté
výroky II. až V. nemajú relevantnú oporu vo vykonanom dokazovaní, a preto ani jeden z výrokov nie
je dostatočne odôvodnený. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia, ako aj porušenia
svojho práva na spravodlivý proces, a to s poukazom na nálezy Ústavného súdu SR vo veciach sp.zn.

III.ÚS 36/2010, II.ÚS 410/06 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 3Obo/185/2007, kde
okrem iného tiež žalobca uvádzal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými námietkami
žalobcu, najmä tou týkajúcej sa arbitrárnosti napadnutého rozsudku.

16. Žalobca ďalej v podanom odvolaní uviedol nasledovné:

„Vo vzťahu k pojednávaniu konanom dňa 27. 2. 2019 žalobca zvýrazňuje, že toto ani nemalo byť
vykonané, pretože tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie zakotvené v čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, pričom žalobca v dostatočnom predstihu a z relevantných dôvodov
požiadala dňa 17. 12. 2018 o odročenie pojednávania nariadeného na deň 27. 2. 2019.
Žalobca v žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 17. 12. 2018 uviedol toto:

„VovecivedenejnaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.11C/4/2017miakoprávnemuzástupcovižalobcu
S. V. bolo dňa 17. 12. 2018 doručené upovedomenie, z ktorého vyplýva, že súd odročil pojednávanie
na deň 27. 2. 2019 o 8:30 hod.
Týmto ospravedlňujem svoju neúčasť na vyššie uvedenom pojednávaní vo veci vedenej na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 11C/4/2017 z dôvodu kolízie s pojednávaním nariadeným na - deň 27. 2.

2019 o 8:45 hod. vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 27P/346/2017. V tejto právnej
veci týkajúcej sa zníženia výživného zastupujem otca (navrhovateľa) K.. I. T., pričom na pojednávaní
konanom dňa 11. 12. 2018 bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd toto pojednávanie odročil na deň 27.
2. 2019 o 8:45 hod., kde na tomto pojednávaní konanom dňa 11. 12. 2018 som bol osobne prítomný
a tento termín vzal na vedomie.

Zápisnicu o pojednávaní konanom dňa 11. 12. 2018 nemôžem predložiť, pretože do dnešného dňa mi
Okresný súd Prešov uvedenú zápisnicu nedoručil, aby som ju mohol predložiť na preukázanie vyššie
uvedených tvrdení, avšak poukazujem na to, že uvedené tvrdenia si môže Okresný súd Prešov preveriť
priamo, na príslušnom súdnom oddelení, čím zároveň navrhujem, aby Okresný súd Prešov takéto
zisťovanie urobil, ak by mal pochybnosti o týchto tvrdeniach.

Na predmetnom pojednávaní sa zúčastním osobne, pretože otec (navrhovateľ) K.. I. T. trvá na mojej
osobnej účasti a nesúhlasí so substitúciou prostredníctvom iného advokáta, čo mi oznámil dňa 17. 12.
2018.
S prihliadnutím na to, že žalobca S. V. trvá na mojej osobnej účasti na tomto pojednávaní, a nesúhlasí
so substitúciou prostredníctvom iného advokáta, týmto žiadam, aby Okresný súd Prešov predmetné

pojednávanie odročil na iný termín.
O tom, že sa na predmetnom pojednávaní nemôžem zúčastniť, som sa dozvedel dňa 17. 12. 2018, keď
mi žalobca S. V. oznámil, že nesúhlasí so substitúciou prostredníctvom iného advokáta.Žalobca S. V. svoj nesúhlas so substitúciou prostredníctvom iného advokáta odôvodnil tým, že nemá
dôveru v iných advokátov s výnimkou mojej osoby, pretože na základe zisťovania cez známych v
Slovenskej republike som mu bol odporučený len ja, a preto zveril zastupovanie v predmetnej veci mne.

Podľa ust. § 16 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii - Advokát sa v rámci svojho poverenia môže
dať zastúpiť iným advokátom.
Podľa ust. § 16 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii - Zastupovanie podľa odsekov 1 a 2 nie
je možné proti vôli klienta.
Osobitnepoukazujemnaust.§16ods.3zákonač.586/2003Z.z.oadvokácii,zktoréhobezakýchkoľvek

pochybností vyplýva, že sa na predmetnom pojednávaní nemôžem dať zastúpiť iným advokátom proti
vôli klienta.
V prípade, ak by súd trval na tom, aby som sa na predmetnom pojednávaní dal zastúpiť iným advokátom
proti vôli žalobcu S. V., došlo by k tomu, že by ma súd nútil dopustiť sa disciplinárneho previnenia v
zmysle ust. § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii.
Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/250/2010 zo dňa 1. 12. 2010 vyplýva:

„Dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom môže byť aj kolízia s iným pojednávaním
právneho zástupcu účastníka konania, ak od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby si zvolil
iného zástupcu. Ak v takomto prípade súd, napriek žiadosti o odročenie pojednávania prejednal a
rozhodol vec v neprítomnosti účastníka a jeho právneho zástupcu odňal účastníkovi možnosť konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p.“

Údaje, na základe ktorých mi súd môže bezodkladne oznámiť to, ako návrh posúdil, sú:
- elektronická adresa: E..M..Z.
- telefónne číslo: XXXX XXX XXX"
Súd prvej inštancie bol povinný sa touto žiadosťou o odročenie pojednávania riadne zaoberať v zmysle
ust.183anasl.C.s.p.,najmäbolpovinnýzohľadniťust.§16ods.3zákonač.586/2003Z.z.oadvokácii,

ktoré zakazuje advokátovi (ako právnemu zástupcovi) dať sa na pojednávaní zastúpiť iným advokátom
proti vôli klienta.
Keďže žalobca nesúhlasil s tým, aby sa jeho právny zástupca Y.. T. M. nechal zastúpiť iným advokátom
na pojednávaní konanom dňa 27. 2. 2019, mal súd prvej inštancie takejto žiadosti vyhovieť a
pojednávanie odročiť na iný termín.

Namiesto tohto zákonného postupu súd prvej inštancie dňa 21. 1. 2019 doručil žalobcovi
(prostredníctvom právneho zástupcu) oznámenie sp. zn. 11C/4/2017 zo dňa 8. 1. 2019, v ktorom uviedol
toto:
„... súd už raz vyhovel Vašej predchádzajúcej žiadosti o odročenie pojednávania pre kolíziu termínov z
dôvodu ústretovosti, aj keď podľa § 183 ods. 2 CSP nebolo preukázané, aby žalobca odôvodnene trval

na jeho osobnom zastúpení. Súd preto ďalšej žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, súd totiž
nepovažuje dôvod uvedený v žiadosti na vysvetlenie nesúhlasu žalobcu so substitúciou z dôvodu, že
dôveruje len jemu, za irelevantný, teda nepreukazujúci to, že odôvodnene trvá na osobnom zastúpení
Y.. M. a preto žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje.“

17. Keďže súd prvej inštancie pri vybavovaní žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 17. 12. 2018
nepostupoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami, ale práve naopak, hrubo ich porušil v
neprospech žalobcu, keď pre kolíziu znemožnil účasť právneho zástupcu Y.. T. M. na pojednávaní
konanom dňa 27.2.2019, čím v dôsledku tohto nezákonného postupu bolo žalobcovi (a jeho právnemu
zástupcovi) znemožnené zúčastniť sa tohto pojednávania v celej dĺžke (právny zástupca bol prítomný

len prvých 10 min., v čase od 8:30 hod. do 8:40 hod., kedy sa len začal výsluch znalca Y.. V.,
potom sa presunul na kolidujúci úkon) a realizovať na ňom procesné práva v prospech žalobcu (klásť
znalcovi otázky, vznášať námietky proti kladeným otázkam, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, predniesť
záverečnú reč a iné).

18. Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonaným dôkazom sa v občianskom súdnom konaní realizuje
tak, že súd spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní účastníkovi, aby sa k nemu
vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu považuje za významné. Vyjadrenie
k vykonanému dôkazu je jedným z podkladov, na základe ktorých súd pri rozhodovaní vo veci samej
hodnotí dôkazy. Súd musí vytvoriť (poskytnúť) účastníkovi konania procesnú možnosť vyjadriť sa k

vykonanému dôkazu (napr. z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej veci, pravosti
a správnosti listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti postupu súdu pri vykonávaní
ohliadky a pod.), v opačnom prípade poruší jeho právo, ktoré tvorí súčasť práva na spravodlivý súdnyproces. To, či vytvorenú možnosť vyjadriť sa k navrhovaným alebo vykonaným dôkazom účastník
konania potom využije, je len na ňom (ide tu o jeho právo, nie povinnosť).

19. Z obsahu už spomenutej zápisnice z pojednávania pred súdom prvého stupňa vyplýva, že právna
zástupkyňanavrhovateľkypredložilasúdudokladozdravotnomstavenavrhovateľkyaopríjmejejmatky.
Zo zápisnice však nie je možno zistiť, akým spôsobom bol tento dôkaz vykonaný a ani z nej nevyplýva,
že by súd na pojednávaní po vykonaní tohto dôkazu umožnil odporcovi sa k nemu vyjadriť. Na základe
týchto skutočností dospel dovolací súd k záveru, že aj týmto postupom súdu prvého stupňa (taktiež

nenapraveným odvolacím súdom) bola odporcovi odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f)
O.s.p.).

20. Žalobca zvýrazňuje, že v súvislosti s nárokom na náhradu škody v podobe opravy zuba v sume 559,-
eurvovzťahukznaleckémuposudokč.1/2018zodňa8.1.2018,ktorývypracovalaznaleckáorganizácia,
namietal vo vyjadrení zo dňa 25.4.2018 toto:

„Avšak pokiaľ ide o diagnózu pod položkou 63 označenou ako poškodenie keramickej kazety druhého
horného rezáka vľavo s počtom bodov 0, žalobca dáva do pozornosti, že odôvodnenie tohto postupu v
znení „Poškodenie keramickej fazety je v položkách z prílohy hodnotené sadzbou 0 bodov. Z doloženej
lekárskej dokumentácie nie je možné zistiť, či k tomuto uvoľneniu došlo v dôsledku úrazových zmien
alebo v dôsledku opotrebovania protetickej náhrady zubov.“, nie je úplne správne, pretože z prílohy č.

1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia,
označenej ako Sadzby bodového ohodnotenia, položky 63 Vyrazenie a poškodenie umelých zubov, pod
ktorú je možné subsumovať poškodenie keramickej kazety druhého horného rezáka vľavo, vyplýva, že
takáto diagnóza sa vždy hodnotí počtom bodov 0.

21.Navyšeznaleckáorganizácia,ktorávypracovalaznaleckýposudokč.1/2018zodňa8.1.2018,nemá
oprávnenie na vykonávanie znaleckej činnosti v odvetví stomatológia, do ktorého patrí posudzovanie
mechanizmu vzniku poranení tváre, zubov a dutiny ústnej pri úrazoch či ublíženiach na zdraví.

22. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nedal žiadnu odpoveď na argument žalobcu (ktorý

je rozhodujúci pri nároku na náhradu škody v podobe opravy zuba v sume 559,- eur), že znalecká
organizácia, ktorá vypracovala znalecký posudok č. 1/2018 zo dňa 8. 1. 2018, nemá oprávnenie na
vykonávanie znaleckej činnosti v odvetví stomatológia, do ktorého patrí posudzovanie mechanizmu
vzniku poranení tváre, zubov a dutiny ústnej pri úrazoch či ublíženiach na zdraví.

23. Toto odvolanie žalobca doplní o ďalšiu argumentáciu v lehote 30 dní“.

24. So zreteľom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a priznal mu trovy odvolacieho konania.

25. Žalobca tak, ako avizoval v odvolaní, toto svoje odvolanie ani v stanovenej lehote 30 dní, ani ku dňu
rozhodnutia krajského súdu o jeho odvolaní nedoplnil.

26. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

27. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) pred tým, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu
napadnutého rozsudku, zaoberal sa otázkou prípustnosti odvolania.

28. Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.

29. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

30. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,

b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné alebo
d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať31.Odvolaniejeriadnymopravnýmprostriedkom,ktorýmstranasporumôženapadnúťrozhodnutiesúdu
prvej inštancie, ak to zákon nevylučuje, resp. ak to zákon pripúšťa (§ 355 ods. 1, 2 CSP).

32.Pretožesatentoopravnýprostriedokpovažujezauniverzálnyprocesnýúkon,ktorýmsastranasporu
môže brániť proti výsledku postupu a konaniu súdu prvej inštancie v riadnom opravnom konaní.

33. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka
sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného

prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému
je odvolanie prípustné. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa naproti tomu viaže na osobu
konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie - či je u neho daný
dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne nenapadnuteľnému
týmto opravným prostriedkom). Takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie
bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho

pomery. Toto subjektívne procesné oprávnenie ale nemá účastník, v neprospech ktorého rozhodnutie
súdu nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutí nebol dotknutý vo svojich právach. Záver o tom, že podané
odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho dvoch stránkach jeho prípustnosti (tak
objektívnej, ako aj subjektívnej), posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti
predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/130/2009

z 26.1.2010).

34. Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie druhým výrokom uložil povinnosť
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 906,40 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Týmto
výrokom teda nebolo rozhodnuté v neprospech žalobcu, keď žalobe bolo v tejto časti vyhovené. Preto

žalobca nemôže podať odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým bolo jeho nároku čiastočne vyhovené,
a teda v tejto časti žalobcovi z výroku rozhodnutia nevznikla žiadna ujma.

35. Keďže žalobca v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie aj voči tomuto výroku rozhodnutia súdu
prvej inštancie, vychádzajúc z ustanovenia § 359 CSP odvolací súd mal za to, že žalobca nie je

osobou oprávnenou na podanie odvolania proti tejto časti rozsudku, ktorým bolo jeho žalobe čiastočne
vyhovené, a preto v tejto časti odvolanie žalobcu v súlade s § 386 písm. b) CSP odmietol.

36. Rovnako nebol žiadnou z procesných strán napadnutý prvý výrok rozsudku, ktorým súd prvej
inštancie pripustil zmenu žaloby v navrhovanom znení, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto

časti nadobudol právoplatnosť.

37. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v
prevyšujúcej časti, t.j. nad prisúdenú sumu 906,40 eur s príslušenstvom zamietol a rozhodol o náhrade
trov konania strán sporu a náhrade znalečného znaleckej organizácii.

38. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v tejto časti ako vecne správny potvrdiť podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP.

39. Preskúmaním veci samej z dôvodov uvádzaných v odvolaní žalobcu, dospel odvolací súd k záveru,
že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, dostatok konečného hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo

byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny
právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie je jasné, výstižné a presvedčivé a zodpovedá kritériám stanoveným
v § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej
inštancie, z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v celom rozsahu na

ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

40. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý
proces, keďže vec prejednal a rozhodoval na pojednávaní bez jeho prítomnosti, pričom on svojuprítomnosť ospravedlnil vopred z dôvodu kolízie pojednávaní jeho právneho zástupcu a žiadal o
odročenie pojednávania, táto námietka žalobcu nie je dôvodná.

41. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie okrem iného vytýčil pojednávanie na deň 30.1.2019,
ktoré pojednávanie bolo na žiadosť právneho zástupcu žalobcu z dôvodu kolízie pojednávaní s iným
pojednávaním vedeným na Okresnom súde Košice II a tento deň bol preložený na nový termín
pojednávania dňa 27.2.2019, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia vo veci samej. Aj na toto
pojednávanie sa žalobca ospravedlnil a žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní

jeho právneho zástupcu s tým, že konajúca sudkyňa elektronicky oznámila právnemu zástupcovi
žalobcu, že tejto jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovie, keď podľa § 183 ods. 2 CSP
nebolo preukázané, aby žalobca odôvodnene trval na osobnom zastúpení s tým, že dôvod uvedený v
žiadosti na vysvetlenie nesúhlasu žalobcu so substitúciou považuje za irelevantný, teda nepreukazujúci
to, že žalobca dôvodne trvá na osobnom zastúpení Y.. M.. Toto oznámenie, tak ako uviedol odvolací
súd vyššie, bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu do jeho elektronickej schránky. Žalobca na

oznámenie súdu nereagoval, na pojednávanie sa nedostavil a súd rozhodol v jeho neprítomnosti, ako
aj v neprítomnosti jeho právneho zástupcu.

42. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže

dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

43. Podľa § 183 ods. 2 CSP od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním
a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom

zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany
možnovždyspravodlivožiadať,abysadalanaďalšompojednávanízastúpiťinouosobou,akkodročeniu
pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

44. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod

bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky
okolnosti mohla predpokladať.

45. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje

odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

46. V civilnom sporovom procese platí zásada, že vec sa má spravidla rozhodnúť na jednom
pojednávaní. Možnosť súdu odročiť pojednávanie je preto v zmysle uvedenej zásady nutné vnímať len

ako niečo výnimočné. To sa prejavuje aj v zákonnej úprave CSP, ktorý v § 183 CSP stanovil podmienky
odročenia pojednávania na žiadosť strany sporu. Z citovaných ustanovení § 183 CSP vyplýva, že
pojednávanie možno odročiť aj na žiadosť strany sporu, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky, a to:
1) dôležitý dôvod, pre ktorý sa strana sporu, alebo jej zástupca nemôže dostaviť na pojednávanie,
2) od strany alebo jej zástupcu nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť.

Dôležitosť dôvodu, ktorým bola a je odôvodňovaná žiadosť strany sporu o odročenie pojednávania v
zmysle § 183 ods. 1 CSP posudzuje súd podľa okolnosti toho ktorého prípadu. Dôležitým dôvodom na
odročenie pojednávania môže byť aj kolízia termínov pojednávaní v rôznych veciach, v ktorých strana
alebo jej zástupca vystupujú. V takom prípade však nepochybne treba skúmať, v ktorej veci bol termín
pojednávania strany, resp. zástupcovi oznámený ako prvý, o aký úkon na strane súdu sa jedna, či sa na

úkone vyžaduje prítomnosť strany, resp. jej zástupcu a podobne. Čo sa týka ďalších dôležitých dôvodov,
pre ktoré môže byť pojednávanie odročené, tieto môžu spočívať v zdravotnom stave strany sporu, resp.
jej zástupcu.

47. V danej veci žalobca žiadal o odročenie pojednávania už vytýčeného na deň 30.1.2019 z dôvodu

kolízie s iným pojednávaním v tento deň, pričom súd jeho žiadosti vyhovel a odročil termín pojednávania
na nový termín 27.2.2019, kde opätovne žalobca z tých istých dôvodov žiadal o odročenie pojednávania.
Súd však jeho žiadosti nevyhovel, čo mu aj riadne a včas cestou právneho zástupcu oznámil a vo veci
pojednával a rozhodol. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď vo veci pojednával a neakceptovalžiadosť o odročenie pojednávania len z dôvodu nesúhlasu žalobcu dať sa substitučne zastúpiť iným
advokátom, kde naviac týmto nesúhlasom argumentoval len v tejto veci a neargumentoval vo veci,
kvôli ktorej žiadal odročiť pojednávanie s tým, že rovnako argumentoval aj vo svojej predchádzajúcej

žiadosti,t.j.nesúhlasomsosubstitučnýmzastúpením,kdesúdpoukazuje,žezpripojenejzápisnicetohto
„iného“ pojednávania, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu vyplýva, že sa týkalo konania o
zníženie výživného na maloleté dieťa. Teda svojou podstatou bežného u maloletých detí najčastejšie sa
vyskytujúceho sporového konania, ktoré si nevyžaduje osobitné znalosti, resp. vedomosti, pre ktoré by
sa otec maloletého, ktorý zhodou okolností aj otcom žalobcu v tomto konaní, nemohol dať substitučne

zastúpiť iným advokátom, a tak opätovne nezmaril ďalšie pojednávanie v inej veci.

48. Na základe uvedených skutočností odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval
procesne správne, keď vec opätovne neodročil na iný termín na žiadosť právneho zástupcu žalobcu a
túto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Pojednávanie súdu
už raz bolo odročené na žiadosť žalobcu z identických dôvodov, a preto bolo možné spravodlivo od

žalobcu žiadať, aby sa na ďalšom pojednávaní nechal zastúpiť inou osobou. Nebola tak splnená jedna z
dvoch podmienok, ktorých kumulatívne splnenie je v zmysle § 183 ods. 1 CSP zákonným dôvodom pre
odročenie pojednávania súdu. Súd prvej inštancie preto správne, v súlade s podmienkami stanovenými
CSP, ďalšie pojednávanie na žiadosť žalobcu neodročoval. Prejednaním veci bez prítomnosti žalobcu a
jeho právneho zástupcu tak neporušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Uvedená skutočnosť,

t.j. že žalobcovi bolo odňaté právo na spravodlivé prejednanie veci tým, že súd neodročil na jeho žiadosť
pojednávanie a rozhodol, predstavovalo podstatnú časť odvolania žalobcu.

49. Jedinou relevantnou odvolacou námietkou žalobcu, ktorý tak, ako to uviedol odvolací súd vyššie,
nedoplnil svoje odvolanie tak, ako to avizoval, bolo zamietnutie nároku vo výške 559,- eur, a to s

poukazom na súdom prvej inštancie citované ustanovenie § 185 ods. 3 CSP a § 132 CSP, najmä pokiaľ
sa týka povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti tej strany sporu, ktorá tvrdí uvedenú skutočnosť. V
prejednávanej veci bolo na žalobcovi preukázať, že výmena mostíka bola v priamej príčinnej súvislosti
s úrazom spôsobeným žalovaným, keď zo žiadnej lekárskej správy, ani zo znaleckého posudku táto
skutočnosť nevyplýva, rovnako ani z pripojených spisov v trestnom konaní a následne po postúpení

veci v správnom konaní nevyplýva okolnosť, že by žalovaný úderom poškodil zubný mostík žalobcovi,
preto je irelevantné, či táto znalecká organizácia mala oprávnenie na vykonávanie znaleckej činnosti
stomatológia, keď bolo na žalobcovi okrem iného možnosťou zabezpečiť súkromný znalecký posudok,
ktorý by ním uvedenú skutočnosť o poškodení zubného mostíka a potrebe jeho opravy v sume 559,-
eur v dôsledku útoku žalovaného preukázal.

50. Do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania a ani v odvolacom konaní však žalobca túto
skutočnosť nepreukázal, keď tento bol osobitne uznesením poučený v zmysle § 154 CSP, že prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany musí uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie. Po takomto poučení, aj keď túto ním uplatnenú skutočnosť žalovaný

namietal, žalobca k nej nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie a zo žiadneho iného dôkazu nevyplynula
priama príčinná súvislosť medzi útokom žalovaného a poškodením zubného mostíka žalobcu. Z
uvedeného vyplýva, že do momentu zákonnej koncentrácie konania v danej veci (vyhlásenia uznesenia
o skončení dokazovania súdom prvej inštancie) žalobca nielenže nepredložil listinné dôkazy, ktoré by
preukazovali ním tvrdené skutočnosti, ale tieto dôkazy ani nešpecifikoval tak, aby súd mohol vykonať

tento dôkaz. Nakoniec tak neurobil vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, a tak
procesnému postupu súdu prvej inštancie ohľadne uvedeného skutkového tvrdenia žalobcu a jeho
nepreukázania nemôže odvolací súd nič vytknúť. Ani v tomto smere súd prvej inštancie preto právo
žalobcu na spravodlivý súdny proces nijako neporušil.

51. Na základe uvedených záverov preto neostalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, keď žalobca bol neúspešný

vosvojomodvolaníprotivýroku,ktorýmjehonárokvprevyšujúcejčastizamietolarovnakoajprotivýroku
o náhrade trov konania, kedy naviac v tejto časti svoje odvolanie nijako neodôvodnil, vrátane výroku o
odmene znaleckej organizácie, kde súd prvej inštancie rozhodol podľa pomeru úspechu. Naviac žalobca
procesne zavinil, že jeho odvolanie proti čiastočne vyhovujúcemu výroku bolo odmietnuté, čo možnopovažovať ako za zastavenie konania, preto súd plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu proti žalobcovi.

53. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Prešov pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,

ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).