Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/130/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010128
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3818010128.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému Q. K., nar. XX.XX.XXXX v H.
republike, K., trvale bytom v H. republike, C. nad M., N. V. 2, okres H. A., adresa na doručovanie: H.
republika, XXX XX C. nad M., Y. XXX, štátny občan H. republiky, pre trestný čin zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d) Tr. zákona, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 30.
apríla 2020, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v neprospech obvineného
proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. mája 2019 pod sp. zn. 3T/61/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie
je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza podal na Okresný súd Prievidza dňa 16. mája 2018
pod č. k. 2Pv 438/15/3307-92 obžalobu na obvineného Q. K., nar. XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka
H. republiky, pre spáchanie trestného činu zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm.
d) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase a nezisteným spôsobom si zabezpečil a následne od presne nezistenej
doby až do 03,30 hod. dňa 9.7.2015, naposledy na Obvodnom oddelení Policajného zboru v N., v
okrese W., mal u seba 1 kus plastového vrecka s rozmermi cca 10 x 6 cm, v ktorom sa nachádzal
pervitín (metamfetamín hydrochlorid) o hmotnosti 0,721 gramu s priemerným obsahom 77,2 percenta
hmotnostných psychotropnej látky bázy metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá najmenej 14-tim
obvykle jednorazovým dávkam drogy spôsobilej po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom

metamfetamín je zaradený v II. skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných
látok vedených v Zákone č. 139/1998 Zbierky zákonov o omamných, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov.

Vposudzovanejtrestnejveciokresnýsúdmimohlavnéhopojednávaniapodľa§290odsek1 Tr.poriadku
za použitia §§ 281 odsek 1, 9 odsek 1 písm. g) Tr. poriadku trestné stíhanie proti obžalovanému Q.

K., nar. XX.XX.XXXX, pre trestný čin zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d)
Tr. zákona, na skutkovom základe uvedenom v citovanej obžalobe a tak, ako je uvedené aj v úvode
odôvodnenia tohto uznesenia zastavil, pretože tak ustanovuje medzinárodná zmluva. Rozhodnutie
okresný súd odôvodnil v podstate tým, že po tom, čo vo veci bolo nariadené hlavné pojednávanie na deň
11. septembra 2018, ktoré však nebolo možné pre procesnú prekážku (neprítomnosť obžalovaného)

vykonať, následne z vyžiadaných a zabezpečených listinných dôkazov prostredníctvom Okresnej
prokuratúry Prievidza a tiež z listu adresovanému Ministerstvu spravodlivosti SR zo dňa 10. februára2016 zistil, že Najvyššie štátne zastupiteľstvo ČR pod sp. zn. 1NZM 206/2016 rozhodlo o prevzatí
predmetného trestného stíhania proti ich štátnemu občanovi - obvinenému Q. K., pričom po procesnom
postupe českých orgánov činných v trestnom konaní bola táto prevzatá trestná vec následne postúpená

k prejednaniu ako priestupku vzhľadom k tomu, že podľa súdnej praxe v Českej republike takýto stíhaný
skutok nie je trestným činom podľa Trestného zákona Českej republiky, ale ho je možné posúdiť ako
priestupok podľa § 30 odsek 1 písm. j) Zákona č. 200/1990 Sb. o přestupcích v platnom znení. Príslušný
priestupkový orgán ČR - V. C. nad M. potom postúpenú vec uzatvoril jej odložením, pretože hroziaca
sankcia obžalovanému Q. K. sa stala bezvýznamnou popri treste, ktorého uloženie mu hrozilo v inom

trestnom a vedenom konaní v Českej republike. Okresný súd ďalej skonštatoval, že nebolo preukázané,
že by slovenské orgány požiadali o späťvzatie predmetného trestného konania, resp. že by odvolali u
orgánov v Českej republike svoju pôvodnú žiadosť o prevzatie predmetného trestného konania a v tejto
súvislosti poukázal na ustanovenia § 529 Tr. poriadku (odovzdanie trestného
stíhania do cudziny), čl. 21 odsek 1, odsek 2 Európskeho dohovoru o odovzdaní trestného konania a
Zákon č. 551/1992 Zb. Okresný súd ďalej poukázal na to, že pokračovanie v trestnom stíhaní by bolo

okrem iného i v rozpore so zásadou „ne bis in idem, t. j. nie dvakrát o tom istom“, v tomto prípade nebyť
dvakrát potrestaný za totožné konanie, čo vyplýva aj z čl. 50 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky, z čl.
40 odsek 5 Listiny základných práv a slobôd aj i z čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Proti tomuto uzneseniu po jeho oznámení (doručení písomného vyhotovenia) v lehote troch pracovných
dní podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil tak, že
napadnuté uznesenie okresného súdu považuje za nesprávne, nedôvodné a nezákonné. Prokurátor
poukázal na to, že účinky zásady „ne bis in idem“ nastávajú až v tom prípade, keď by existovalo
právoplatné rozhodnutie, ktorým je rozsudok alebo uznesenie príslušného orgánu, čomu však nie je

v prejednávanom prípade, keď priestupkový orgán vec iba odložil opatrením, čo netvorí procesnú
prekážku v prejednávaní predmetnej trestnej veci na príslušnom súde v Slovenskej republike tak, ako na
to poukazuje aj Štátne okresné zastupiteľstvo České Budějovice vo svojom prípise zo dňa 19. januára
2017.Vtejtosúvislostiprokurátorpoukázalnačl.12ačl.21Európskehodohovoruoodovzdanítrestného
konania. Podľa názoru prokurátora okresný súd postupoval príliš formalisticky, keď žiadal opakovane

prokuratúru o zaslanie dodatočného odvolania o prevzatí trestného konania alebo oznámenie, že v
konaní nebude pokračovať. Dožiadaný český orgán ani nemohol zaslať písomné vyjadrenie, pretože v
čase, kedy sa oň žiadalo, už bolo trestné konanie v Českej republike ukončené. Prokurátor má preto za
to, že pre pokračovanie v predmetnom trestnom konaní na území Slovenskej republiky neexistujú žiadne
prekážky a preto navrhol, aby nadriadený Krajský súd v Trenčíne napadnuté uznesenie okresného súdu

podľa § 194 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku zrušil a vec mu vrátil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Obžalovaný Q. K. sa k písomnému odôvodneniu sťažnosti prokurátora do konania neverejného
zasadnutia krajského súdu vyjadril prostredníctvom ustanoveného obhajcu tak, že napadnuté uznesenie
a jeho odôvodnenie považuje za správne a zákonné a navrhol, aby nadriadený Krajský súd v Trenčíne

sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú, podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku zamietol.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 23.
septembra 2019, preskúmal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. apríla 2020 podľa § 192 odsek
1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že

sťažnosť prokurátora, hoci bola podaná oprávnenou osobou a včas, nie je dôvodná.

Okresnýsúdpostupovalsprávneazákonne,keďmimohlavnéhopojednávania,potom,čozískalindície,
bez prieťahov zisťoval a zistil, že vo veci bolo na podklade procesných úkonov slovenských orgánov
činných v trestnom konaní odovzdané a českými orgánmi prevzaté predmetné trestné stíhanie ešte

v čase prípravného konania, ktoré konanie bolo po ďalších vykonaných procesných úkonov českými
orgánmi v trestnom konaní ukončené v priestupkovom konaní, zastavil trestné stíhanie obžalovaného
Q. K. pre žalovaný predmetný skutok, právne kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172
odsek 1 písm. c), písm. d) Tr. zákona podľa § 290 odsek 1 Tr. poriadku s poukazom na §§ 281 odsek

1 a 9 odsek 1 písm. g) Tr. poriadku, pretože tak ustanovuje medzinárodná zmluva. Okresný súd tým,
že nezistil, že v odovzdanej a českými orgánmi činnými v trestnom konaní prevzatej predmetnej trestnej
veci orgány činné v trestnom konaní - prokuratúra nevzala späť svoju pôvodnú žiadosť o prevzatie
predmetného trestného stíhania v zmysle Európskeho dohovoru o odovzdaní trestného konania, ktorýmje viazaná tak Slovenská ako i Česká republika a ani nenastali ďalšie skutočnosti v zmysle § 529
odsek 5 Tr. poriadku a čl. 21 odsek 2 Európskeho dohovoru o odovzdaní
trestného konania správne dospel k záveru, že nie je možné pokračovať v predmetnom trestnom

stíhaní obžalovaného Q. K. na území Slovenskej republiky a krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil
aj s právnou argumentáciou okresného súdu v tomto smere. Naopak, so sťažnostnými argumentmi
prokurátora nie je možné súhlasiť. Nejde nie len o žiaden formalizmus v procesnom postupe súdu,
ale dokonca ide o jeho povinnosť, keď okresný súd po tom, čo nadobudol indície, že vo veci mali
byť vykonávané procesné úkony smerujúce k odovzdaniu predmetného trestného stíhania obvineného

Q. K. do Českej republiky, ktorého štátnym príslušníkom obžalovaný je, kde má svoj obvyklý pobyt a
kde sa má aj fakticky zdržiavať, požiadal o súčinnosť okresnú prokuratúru, aby tak dôsledne preveril
tieto skutočnosti, ktoré majú relevantný procesný vplyv na trestné stíhanie obžalovaného Q. K. na
území Slovenskej republiky v štádiu konania pred súdom, po podaní obžaloby prokurátorom. Navyše
nemožno súhlasiť so sťažnostnými argumentmi prokurátora ani v tom smere, že predmetné prevzaté
trestné stíhanie obžalovaného Q. K. nebolo v Českej republike právoplatne ukončené, keďže vo veci

nebol vynesený ani právoplatný rozsudok alebo uznesenie a bolo vydané iba opatrenie príslušného
priestupkového orgánu ČR o odložení veci zo spáchania priestupku. Krajský súd uvádza, že nie je
rozhodujúca forma právoplatného ukončenia konania, ale jej spôsob. Už momentom, ktorým české
orgány činné v trestnom konaní v prípravnom konaní postúpili predmetnú trestnú vec na priestupkové
konanie príslušnému priestupkovému orgánu v ČR má povahu právoplatného ukončenia trestného

stíhania a za takéto právoplatné ukončenie je treba považovať aj rozhodnutie - opatrenie V. C. nad
M., ktorý odložil zo zákonných dôvodov priestupkové konanie o žalovanom skutku obžalovaného.
Paradoxne aj samotný prokurátor v odôvodnení sťažnosti uvádza (str. 3), že predmetné trestné konanie
už bolo v Českej republike ukončené. Za takéhoto procesného stavu by bolo pokračovanie v trestnom
stíhaní obžalovaného Q. K. na území Slovenskej republiky aj v rozpore s platnou zásadou „ne bis in

idem“ a teda v rozpore s čl. 50 odsek 5 ústavy Slovenskej republiky, s čl. 40 odsek 5 Listiny základných
práv a slobôd a s čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak, ako
na to správne poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia.

Krajský súd, keďže sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu v

napadnutom uznesení, v podrobnostiach naň, v súlade s tým, že rozhodnutie súdu prvého a druhého
stupňa tvoria jednotu, odkazuje.

So zreteľom na uvedené, neakceptujúc sťažnostné argumenty prokurátora krajský súd jeho sťažnosť
podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.