Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 2, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619202190
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7619202190.1

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci žalobcu: B.. O. L., G.. XX.XX.XXXX, K. U. XXX/XX,
XXX XX M., právne zastúpený JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom Slovenská
69, 080 01 Prešov, proti žalovanému: B.G. A., G.. X.X.XXXX, K. U. XXX/X, XXX XX M., o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Žalovaný je povinný zdržať sa výstavby oplotenia na hranici medzi pozemkom - parcelou KN - C č.
XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie , o výmere 50 m2 , parcelou KN - C č. XXX/X - záhrada, o výmere
68 m2 na jednej strane a parcelou KN - C č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 391 m2 a
KN - C č. XXX/X - záhrada o výmere 314 m2 na druhej strane, ktorého vybudovanie mu bolo umožnené
na základe ohlásenia drobnej stavby, Obcou Margecany, stavebným úradom v konaní vedenom pod č.

229/2019/ozn. , a to na neurčito.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 2. 4. 2019 návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým súd

určí žalovanému povinnosť zdržať sa výstavby oplotenia na hranici medzi pozemkom - parcelou KN - C
č. XXX/X , zastavaná plocha a nádvorie , o výmere 50 m2, parcelou KN - C č. XXX/X, záhrada, o výmere
68 m2 na jednej strane a parcelou KN - C č. XXX/X , zastavaná plocha a nádvorie o výmere 391 m2 a
KN - C č. XXX/X záhrada o výmere 314 m2 na druhej strane, ktorého vybudovanie mu bolo umožnené
na základe ohlásenia drobnej stavby, Obcou Margecany, stavebným úradom v konaní vedenom pod č.
229/2019/ozn., a to na neurčito. Zároveň požadoval priznať náhradu trov konania.

2. V odôvodnení návrhu uviedla, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XX,
k.ú. M., a to: parcely KN - C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 391 m2, parcely KN - C
č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 83 m2, parcely KN - C č. XXX/X - záhrada o výmere
314 m2 a stavby - rodinného domu , súp. č. XXX, postaveného sčasti na parcele XXX/X a sčasti na
parcele XXX/X, ktoré nadobudol v roku 2011 darovaním.

Ďalej uviedol, že žalovaný je výlučným vlastníkom susedných nehnuteľností, zapísaných na LV č. XX,
k.ú. M., a to : parcely KN - C č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 50 m2, parcely KN
- C č. XXX/X - zastavaná plochy a nádvorie o výmere 18m2 a parcely KN - C č. XXX/X - záhrada, o
výmere 68 m2.

3. V odôvodnení návrhu ďalej uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2 S 192/00,

v právnej veci žalobcu Y. C. (ktorý je právnym predchodcom žalobcu), bolo potvrdené rozhodnutie
Okresného úradu v Gelnici, kat. odboru, ktorým zamietol návrh na určenie priebehu hranice. Súd vuvedenom rozhodnutí konštatoval, že hranica medzi parcelami XXX/X a XXX/X na jednej strane a XXX/
X a XXX/X na druhej strane prebieha medzi bodmi XXX Q. XXX grafickej prílohy k znaleckému posudku
T.. L. E., a takto je vedená aj v katastri nehnuteľností.

4. Po vyššie uvedenom rozhodnutí žalovaný v roku 2001 vystaval medzi susednými parcela oplotenie,
ktoré tam je doposiaľ. Výstavbu oplotenia potvrdil v liste zo dňa 22.03.2002, zaslanému právnemu
predchodcovi žalobcu, Y. C., v ktorom uvádza:“ naviac som nové oplotenie v prednej časti medzi
parcelami XXX/X, XXX/X Q. XXX/X Q. XXX/X urobil na vlastné náklady podľa znaleckého posudku a

rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 08.12.2000. O celej veci som informoval Obecný úrad
v Margecanoch v roku 2001.“

5. Koncom minulého roka žalovaný informoval žalobcu, že plot medzi ich parcelami sa nenachádza
na vlastníckej hranici a že plánuje jeho výstavbu na tejto hranici. Dňa 22.03.2019 obec Margecany
ako príslušný stavebný úrad vydala Oznámenie, že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby -

oplotenia pozemku pletivom, uchyteným na oceľových stĺpikoch na parcelu KN - C č. XXX/X, zastavaná
plocha a nádvoria a C KN - XXX/X, záhrada, na základe ohlásenia drobnej stavby žalovaným. Podľa
predloženej mapky, žalovaný ohlásil vybudovanie oplotenia v súlade s vlastníckou hranicou.

6. Zo zamerania skutočného stavu oplotenia, domu a dverí, vypracovaného na žiadosť žalobcu T.. B.

C.C.-W.P.jezrejmé,ževsúčasnostipostavenéoplotenieniejevsúladesvlastníckouhranicou.Rozdiel
medzi vlastníckou hranicou a súčasným oplotením je cca 16m2. Žalobca v odôvodnení ďalej uviedol, že
ak by bol plot postavený na vlastníckej hranici, tento by smeroval priamo do dverí pivničných priestorov
a kotolne jeho rodinného domu.

7. Z vyššie popísaného je nepochybné, že v čase keď žalobca nadobudol darovaním od Y. C.
nehnuteľnosti XXX/X , XXX/X, XXX/X Q. XXX/X v k.ú. M., oplotenie medzi týmito pozemkami a
pozemkami suseda A. už existovalo, pričom z doloženého listu je preukázané, že toto oplotenie postavil
samotný žalovaný. Tento stav žalobca akceptoval ako hranicu medzi ich pozemkami, ktorú nemal dôvod
spochybňovať.

8. Z odkazom na súdu predložené dôkazné listiny spolu s návrhom žalobca má zato, že výstavba
nového plota, kopírujúceho vlastnícku hranicu by znamenala, že plot by smeroval priamo doprostred
dverí žalobcu do jeho domu ( pivničných priestorov).

9. Žalobca v odôvodnení citoval ustanovenie § 324, § 325 C.s.p. a nasl. a § 123, § 127 Občianskeho
zákonníka, k čomu ďalej uviedol, že vybudovanie oplotenia na vlastníckej hranici by znamenalo, že
žalobca nebude môcť svoju nehnuteľnosť užívať riadne, resp. jej užívanie bude značne obmedzené,
keďžemubudevpodstateznemožnenédostaťsadosuterénnychpriestorovjehodomu.Taktovystavaný
plot by odporoval aj požiarnym predpisom, keďže by tak zahatal jeden z únikových priestorov v prípade

požiaru v dome. Nie je bez významu ani estetická stránka veci.

10. Napriek tomu, že žalovaný vo všeobecnosti má právo postaviť si oplotenie na vlastníckej hranici,
výkon jeho práva nesmie obmedzovať výkon práva iného vlastníka, v tomto prípade navrhovateľa. Preto
v súlade s princípom proporcionality žalobca má zato, že je dôvodné uložiť žalovanému povinnosť

zdržať sa vybudovania plánovaného oplotenia, keďže takýmto spôsobom nebude jeho právo oplotiť si
vlastný pozemok obmedzené neprimeraným spôsobom. Poukázal na to, že plot v takom stave, v akom
je v súčasnosti ( t.j. mimo vlastnícku hranicu ), existuje od roku 2001 a bol to samotný žalovaný, ktorý
tento plot postavil, a teda on sám založil určitý stav, ktorý bol žalobcom rešpektovaný. Zároveň, rozdiel
súčasného užívacieho stavu a stavu podľa katastrálne mapy je cca 16m2, čo možno považovať za

takmer zanedbateľnú výmeru. Na druhej strane, neposkytnutie ochrany žalobcovi, a teda umožnenie
vystavať plot na vlastníckej hranici by predstavovalo výrazný zásah do práv žalobcu, ktorý sa na
vytvorení tohto stavu žiadnym spôsobom nepodieľal. Vystavenie plota na vlastníckej hranici by značným
spôsobom obmedzilo jeho právo užívať svoju nehnuteľnosť, kde žije s rodinou, spôsobilo by to značné
zníženie hodnoty jeho nehnuteľnosti, ako aj ďalšiu škodu, keďže posunutie plota by zasiahlo aj do

terénnych úprav, ktoré žalobca vykonal v domnení, že ich vykonáva na svojom pozemku ( resp. ich
vykonal na svojej strane plota ).11. Žalobca v závere citoval ustanovenie § 57 ods. 1, 2 Stavebného zákona, k čomu uviedol, že
stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1
len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K

písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú
stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu.
Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do
dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak.

12. Keďže žalovaný ohlásil drobnú stavbu, voči ktorej stavebný úrad nemal námietky, je v zmysle
citovanej právnej úpravy oprávnený stavbu oplotenia vykonať. Tým je daná existencia naliehavej a
nevyhnutnejpotrebyupraviťprávnyvzťahmedzistranamisporu,keďžebezurýchlenéhozásahusúdusa
narušídoterajšípokojnýstav(§5Obč.zák.)azasiahnesapodstatnýmspôsobomdoprávanavrhovateľa
riadne užívať jeho nehnuteľnosť. S poukazom na vyššie popísaný skutkový stav žalobca navrhuje vydať
uznesenie o neodkladnom opatrení v znení, ako je vyššie uvedené.

13. Spolu s návrhom žalobca predložil súdu dôkazné listiny, a to aktuálne výpisy z LV č. XX a XX v
kat. území M., darovaciu zmluvu uzavretú medzi Y. C., ako darcom, a žalobcom, ako obdarovaným,
ktorej predmetom je nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XX, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 2S/192/2000 zo dňa 8. 12. 2000 bez vyznačenia právoplatnosti, znalecký posudok Ing. Tichého č.

9/96 zo dňa 6. 8. 1998 a grafická príloha k znaleckému posudku, list žalovaného zo dňa 22. 3. 2002
adresovaný Y. C., teda právnemu predchodcovi žalobcu s názvom - Žiadosť o odstránenie drobnej
stavby plota, ktorý mal byť vedený po jeho súkromnom pozemku, ohlásenie drobnej stavby - oznámenie
Stavebného úradu Margecany pod č. 229/2019/ozn., ktorým obec vyhlásila, že nemá námietky proti
uskutočneniu drobnej stavby v rozsahu uvedenom v oznámení B. A., ktorého súčasťou je zameranie

skutočného stavu oplotenia domu a dverí vypracované Ing. Jozefom Kaščákom - Geo Real s priloženou
fotodokumentáciouschválenézapodmienokuvedenýchvrozhodnutíObceMargecanypodč.229/2019/
ozn.

14. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania , počas konania a po jeho skončení súd môže

nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

17. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

19. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

20. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

21. Podľa § 57 ods. 1, 2 Stavebného zákona, stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných
úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K
ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods.
2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu.

Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno
uskutočniť len na základe stavebného povolenia.22. Neodkladné opatrenie môže slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo
ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Neodkladné opatrenie môže mať aj trvalý charakter, môžu sa ním vyriešiť vzťahy medzi účastníkmi na

trvalo v prípade, ak existujú pre takéto rozhodnutie zákonné predpoklady. Z charakteru predbežného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydaniekonečnéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovený
na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené
základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba bezodkladnej úpravy

pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).
Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný,
nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia
vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode,
ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne

preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy.

23. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených

záujmov navrhovateľa bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho
nariadenia (§ 334 CSP). Časové obmedzenie neodkladného opatrenia je preto výnimočným limitovaním
jeho účinkov, ku ktorému súd pristúpi iba v odôvodnených prípadoch. Akékoľvek časové obmedzenie
neodkladného opatrenia vo svojej podstate limituje súdnu ochranu, ktorá je navrhovateľovi poskytovaná.

24. Súd pri rozhodovaní o predmetnom návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
poukazuje na tú skutočnosť, že pri tomto rozhodovaní dokazovanie neprebieha, zo strany žalobcu
je však potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť neodkladného opatrenia, čo vyplýva z
podstatných znakov tohto inštitútu (ktorý je novým inštitútom v civilnom procesnom práve v porovnaní
s predbežným opatrením v zmysle O.s.p. platného a účinného do 1. 7. 2016), ktorého zásadnou

zmenou je, že po nariadení navrhnutých opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.
Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia je predovšetkým bezodkladnosť a potreba upraviť
pomery strán sporu, alebo obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Súd sa oboznámil s dôkaznými listinami, a to s výpisom z LV č. XX a XX v kat. území M., z

ktorých vzal za preukázané, že žalobca a žalovaný sú výlučnými vlastníkmi susediacich pozemkov,
medzi ktorými je postavený pôvodný plot žalovaným ešte z roku 2001 a ktorý podľa vyjadrenia žalobcu,
čo vyplýva aj z ďalších dôkazných listín, nie je postavený v súlade s vlastníckou hranicou. V podstate
súd má zato, že medzi stranami sporu sa jedná o susedský spor, ktorý vznikol nesprávnym užívaním
pozemku ešte právnym predchodcom žalobcu Y. C.. Toto vyplýva z odôvodnenia rozsudku Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. 2S/192/2000, v ktorom sa okrem iného uvádza, že vtedajší vlastník rodinného
domu s priľahlými pozemkami, ktoré darovacou zmluvou previedol na žalobcu, Y. C.T.G. užíval o 139 m
väčší pozemok, ako mu bol pridelený do osobného užívania. V znaleckom posudku, ktorý bol v danom
konaní použitý znalec Ing. Ladislav Tichý konštatoval, že pri porovnaní hraníc parciel pozemkovej mapy
evidencie nehnuteľností, do ktorej bol v roku 1965 zakreslený pozemok parc. č. XXX/X, s hranicami

pozemku parc. č. XXX/X a XXX/X, v mape katastrálnej evidencie katastra vidieť jednoznačný rozdiel
v šírke pozemku a umiestnení hranice medzi parcelami č. KN XXX/X a XXX/X na jednej strane a
parcelami č. XXX/X a XXX/X na druhej strane. Z uvedeného vyplýva, že bývalý právny predchodca
žalobcu užíval svoju nehnuteľnosť nad rámec pridelenia pozemku do osobného užívania, čo sa zistilo pri
technicko-hospodárskom mapovaní potom, čo sa právo osobného užívania tzv. „ohlušením“ prepísalo

do vlastníctva právneho predchodcu žalobcu. Priebeh hranice susedných pozemkov v teréne a v katastri
v tom čase však prebiehal správne, a preto Okresný úrad v Gelnici, katastrálny odbor zamietol návrh
Y. C. na určenie priebehu hranice pozemkov. Aj napriek tomu, že medzi stranami sporu je hranica
určená správne a obe strany vedia, kade hranica vedie, žalovaný v roku 2001 postavil plot, ktorý
nevedie po správou katastra vymedzenej hranici podľa priloženej grafickej prílohy. Súd teda zistil, že na

takomto skutkovom základe došlo k predmetnému, tzv. susedskému sporu, pričom nie je známy dôvod
žalovaného, prečo sa snaží zmeniť tento niekoľkoročný stav a postaviť nový plot po pôvodnej hranici.
Súd má zato, že predmetný spor je potrebné riešiť či už finančným vyrovnaním medzi stranami sporu,alebo iným mediačným spôsobom, na základe ktorého by došlo k vysporiadaniu vlastníckych vzťahov k
pozemkom, pričom stav právny by bol stotožnený so stavom skutkovým.

26. Žalobca dôkaznými listinami dostatočne osvedčil naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov medzi ním a žalovaným. Z predložených dôkazných listín, a to predovšetkým z odôvodnenia
rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2S/192/2000 a zo zamerania skutočného stavu a
odbornéhovyjadreniaT..B.C.-A.W.P.,súdvzalzapreukázané,ževdanomprípade,pokiaľbyžalovaný
započal s výstavbou plota podľa ohlásenia drobnej stavby, proti ktorému obec nemala námietky, ako

žalobca správne v odôvodnení uvádza, došlo by k obmedzeniu výkonu vlastníckeho a užívacieho práva
žalobcu k rodinnému domu a samozrejme aj k nemu priľahlému pozemku. Z dôkazných listín je zrejmé,
že samotný žalovaný postavil pôvodný plot nie na geodetom zameranej vlastníckej hranici a tento stav
zotrvával od roku 2001. Súd má zato, že žalovaný, pokiaľ by postavil nový plot, a to na pôvodne presne
určenej hraničnej čiare medzi pozemkami strán sporu (resp. budúceho sporu), takýmto konaním by do
budúcnavytvorilvágnystav,priktorombydošlokďalšiemusporumedzižalobcomažalovaným.Žalobca

na to opakovane v predmetnom návrhu poukazuje a vysvetľuje súdu (čo náležite dôkaznými listinami
preukazuje), že vybudovaním nového plota po správnej hranici by vlastne došlo k absurdnej situácii,
kedy by plot zasahoval do užívacích a vlastníckych práv jeho rodinného domu s priľahlými pozemkami.

27. S poukazom na ustanovenie § 336 ods. 2 C.s.p. súd pri nariadení neodkladného opatrenia môže

(teda nie je jeho povinnosťou) žalobcovi uložiť povinnosť v určitej lehote podať žalobu vo veci samej.
V danej veci súd má zato, že pokiaľ žalovaný bude rešpektovať predmetné neodkladné opatrenie a
nepristúpi k výstavbe nového plota, takýmto uznesením o neodkladnom opatrení sa môže dosiahnuť
trvalá úprava pomerov medzi stranami. Z uvedeného dôvodu preto súd nepovažoval za potrebné v
danej veci nariaďovať žalobcovi povinnosť podať samostatnú žalobu, ktorou by sa mal domáhať ochrany

svojich vlastníckych a užívacích práv. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc z popísaného
skutkového stavu, ktorý odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov, súd za použitia vyššie
citovaných zákonných ustanovení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu
vyhovel.

28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31. Žalobca bol v konaní úspešný, preto v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia mu súd

priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých výške súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.