Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/214/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109228290
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6109228290.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom, v právnej

veci navrhovateľa SAD Banská Bystrica, a.s., so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 97, IČO: 36
052 205, v konaní zastúpený JUDr. Branislavom Jurgom, advokátom, Advokátska kancelária, Piešťany,
Sad A. Kmeťa 24, proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja SR, so sídlom Bratislava, Námestie Slobody č. 6, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu Banskobystrický samosprávny kraj, so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP č. 23, IČO:
37 828 100, o zaplatenie 1 759 538,94 Eur s príslušenstvom ako náhrady škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ pôvodne podaným návrhom zo dňa zo dňa 21. 12. 2009, ktorý bol doručený súdu dňa 28.
12. 2009 žiadal súd, aby zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 2 673 198,90 Eur z titulu náhrady škody
v zmysle Zákona č. 514/2003 Z. z.

V priebehu konania zobral navrhovateľ svoj návrh v časti o zaplatenie 668 625,69 Eur späť a žiadal
konanie v tejto časti zastaviť. Súd takémuto návrhu vyhovel a rozhodnutím pod č. k. 13C/214/2009 - 300

zo dňa 08. 03. 2011 konanie v tejto časti zastavil.

Navrhovateľ ďalej v priebehu konania zobral svoj návrh v časti o zaplatenie 245 034,27 Eur späť a žiadal
konanie v tejto časti zastaviť, čomu súd svojím rozhodnutím o čiastočnom zastavení konania pod č. k.
13C/214/2009 - 342 zo dňa 07. 07. 2011 vyhovel.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa, a z písomných

vyjadrení a ústnych prednesov jeho právneho zástupcu súd zistil, že navrhovateľ sa domáha náhrady
škody spôsobenej orgánom verejnej moci, jeho nesprávnym úradným postupom v konaní o vydanie
povolenia na prevádzkovanie trolejbusovej mestskej dráhy v Banskej Bystrici a udelenia licencie
na prevádzkovanie trolejbusovej mestskej dráhy v Banskej Bystrici. Za nesprávny úradný postup
navrhovateľ označil takú nezákonnú činnosť orgánu verejnej moci, v dôsledku ktorej orgán verejnej moci
v zákonnej lehote nevydal navrhovateľovi rozhodnutie na základe jeho žiadosti o vydanie povolenia a
licencie na prevádzkovanie dráhy, teda jeho nesprávny úradný postup spočíval v rozpore s ustanovením

§ 36 ods. 1 Zákona č. 164/1996 Z. z. o dráhach a ustanovením § 3 ods. 1 a ods. 3, § 49 ods. 1 a ods.
2 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).Za orgán, ktorý takúto škodu mal spôsobiť, označil Banskobystrický samosprávny kraj, so sídlom v
Banskej Bystrici v zmysle ustanovenia § 2, písm. b/, bod 2 Zákona č. 514/2003 Z. z., kedy tento
rozhodoval ako príslušný dráhový správny úrad so zvereným výkonom verejnej moci podľa § 63 a § 66

Zákona č. 164/1996 Z. z. o dráhach. Navrhovateľ sa obrátil s písomnou žiadosťou dňa 16. 10. 2009 na
odporcu s požiadavkou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnil, pričom
odporca vyjadrením zo dňa 03. 12. 2009 oznámil, že takejto náhrade škody vyhovieť nemôže.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 05. 01. 2006 požiadal dráhový správny orgán, svojou žiadosťou

zo dňa 30. 12. 2005 o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy a zároveň požiadal o licenciu na
prevádzkovanie dráhy na trolejbusovej dráhe v meste Banská Bystrica.

Tento dráhový správny orgán oznámil začatie konania listom zo dňa 12. 01. 2006 s tým, že dňom 05.
01. 2006 začalo konanie vo veci žiadosti o vydanie povolenia a vydanie licencie na prevádzkovanie
trolejbusovej mestskej dráhy v Banskej Bystrici.

Banskobystrický samosprávny kraj potom listinou zo dňa 30. 01. 2006 konštatoval, že z prevádzkového
hľadiska trolejbusová mestská dráha spĺňa podmienky funkčnosti a vynechaním trate č. 6 a 7 má
dráhový správny úrad za to, že návrhu, ktorý žiadateľ upravil môže vyhovieť. Napriek tejto okolnosti
dráhový správny orgán navrhovateľovi povolenie na prevádzkovanie dráhy nevydal, ani o žiadosti

zákonným spôsobom nerozhodol. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom navrhovateľovi ako vlastníkovi
trolejbusovej dráhy v meste Banská Bystrica sú uložené povinnosti, ktoré sú rozsiahle a finančne veľmi
nákladné a vyplývajú z ustanovení § 16, 17 a 18 Zákona č. 164/1996 Z. z. o dráhach. Medzi tieto
povinnosti patrí najmä udržiavať dráhu tak, aby bola táto prevádzky schopná, a aby bol umožnený styk s
inými dráhami a zabezpečiť prevádzkovanie dráhy. Vzhľadom k tomu, že v priebehu správneho konania

došlo k prieťahom a navrhovateľ neobdržal povolenie na prevádzkovanie dráhy v priebehu celého roku
2006 a následne ani v priebehu prvých troch mesiacov roku 2007, zobral navrhovateľ svoju žiadosť
o vydanie povolenia a licencie späť dňa 08. 03. 2007, pričom dráhový správny orgán konanie vo veci
týchto žiadostí zastavil svojim rozhodnutím zo dňa 22. 03. 2007.

Napriek splneniu všetkých legislatívnych a technicko-prevádzkových požiadaviek navrhovateľa v rámci
správneho konania, dráhový správny orgán nevydal navrhovateľovi povolenie na prevádzkovanie
dráhy a v dôsledku takéhoto nezákonného postupu nemohol poškodený obdržať ani licenciu na
prevádzkovanie dopravy na trolejbusovej dráhe a dopravu vykonávať. V priebehu roku 2006 a následne
začiatkom roku 2007 musel navrhovateľ plniť všetky svoje povinnosti spojené s vlastníctvom dráhy,

udržiavaťtútotak,abybolaprevádzkyschopná,aabybolumožnenýstyksinýmidráhami,zabezpečovať
prevádzkovanie dráhy, avšak zároveň tento svoj majetok nemohol využiť na podnikanie v súlade s
účelom tohto majetku a to dôsledkom neudelenia povolenia na prevádzkovanie dráhy v zákonnej 60-
dňovej lehote podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 164/1996 Z. z..

Navrhovateľ ďalej tvrdil, že pokiaľ dráhový správny orgán mal preukázané všetky podmienky pre
udelenie takéhoto povolenia už dňa 30. 01. 2006, mohol vo veci bezodkladne rozhodnúť najneskôr do
05. 02. 2006, resp. 05. 03. 2006.

Navrhovateľ označil ako nesprávny úradný postup tú skutočnosť, že dráhový správny orgán, teda

Banskobystrický samosprávny kraj v zmysle zákona nerozhodol v zákonnej lehote napriek zisteniu
splnenia podmienok tak, ako to uvádza vo svojom liste zo dňa 30. 01. 2006.

Vo vzťahu k zodpovednosti v danom prípade zodpovedá štát, t. j. Slovenská republika, v ktorej mene
koná Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Navrhovateľ zároveň odôvodnil výšku

škody, ktorá mu vznikla na základe takéhoto nesprávneho postupu a to v zmysle Znaleckého posudku
č. 1/2010 zo dňa 13. 04. 2010, vypracovaného znalcom H.. Q. Q. a jeho dodatkov, ktoré súdu predložil,
z ktorého si potom navrhovateľ uplatnil výšku skutočne vynaložených nákladov, ktoré tvoria skutočnú
škodu vo výške 753 198,90 Eur, ktoré predstavujú priame náklady, ako škodu navrhovateľa, ktoré musel
navrhovateľ vynakladať počas prieťahov v rozhodovaní správneho orgánu na udržanie stavu, v rámci

ktorého by spĺňal všetky zákonné predpoklady na vydanie požadovaného povolenia na prevádzkovanie
trolejbusovej mestskej dráhy v Banskej Bystrici. Výška nákladov bola vynaložená navrhovateľom v
období od 05. 02. 2006 do 31. 03. 2007 na udržanie prevádzky schopnosti trolejbusovej dráhy v meste
Banská Bystrica, skladajúcej sa z trakčných vedení a trakčných meniarní, na zabezpečenie technicko-prevádzkovýchpodmienokprevádzkyschopnostivozidieltrolejbusovýchdráh-trolejbusovanaudržanie
materiálno-technickej a personálnej základne pre trolejbusovú dopravu v meste Banská Bystrica.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že mu vznikla škoda a to vo forme ušlého zisku, ktorého výška je zrejmá z
predloženéhododatkuč.2kZnaleckémuposudkuč.1/2010,pričomnavrhovateľoviušielziskzaobdobie
od 05. 02. 2006 do 04. 02. 2014 tak, že tento si uplatnil vo výške 1 006 340,04 Eur. Navrhovateľ teda
tvrdil, že v dôsledku konania dráhového správneho orgánu, ktorý bol nesprávny a nezákonný, nemohlo
u neho dôjsť k rozmnoženiu finančných hodnôt práve o takúto sumu.

Navrhovateľ uviedol, že skutočná škoda, ktorú si v konaní uplatňuje predstavuje všetky náklady
vynaložené navrhovateľom na to, aby počas celej doby rozhodovania správneho orgánu spĺňal
navrhovateľ všetky požiadavky na udelenie povolenia na prevádzkovanie dráhy, vrátane udržania
materiálneho a personálneho stavu, technickej spôsobilosti dráhy na jej prevádzkovanie tak, ako to
ukladá Zákon č. 164/1996 Z. z. a všetky požiadavky na udelenie licencie na prevádzkovanie dopravy

na trolejbusovej dráhe podľa toho istého zákona. Tieto náklady sú nákladmi, ktoré konaním dráhového
správneho orgánu boli zmarené a predstavujú skutočnú škodu na majetku navrhovateľa. Škoda
spočívajúcanaušlomziskunavrhovateľazodpovedátzv.primeranémuzisku,ktorýnemoholnavrhovateľ
dosiahnuť v trolejbusovej mestskej hromadnej doprave v meste Banská Bystrica v dôsledku neudelenia
požadovaného povolenia licencie, pričom výšku preukazoval navrhovateľ Znaleckým posudkom č.

1/2010 spolu s dodatkami č. 1 a 2. Dôvod, pre ktorý mu ušiel zisk je spôsobený neudelením povolenia na
prevádzkovanie trolejbusovej dráhy, keďže bez tohto prvotného povolenia nechcel vydať správny orgán
licenciu na prevádzkovanie dopravy na dráhe a nemohol tak navrhovateľ ani začať vykonávať verejnú
dopravu trolejbusmi.

Výška zisku, ktorú žiada navrhovateľ zaplatiť zodpovedá tzv. primeranému zisku, na dosiahnutie ktorého
má dopravca právny nárok v trolejbusovej doprave vykonávanej vo verejnom záujme. V tejto súvislosti
poukázal taktiež na predpisy Európskej únie a to nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69, nariadenia Rady
(EHS) č. 1893/91. Uviedol, že európska komisia uplatňuje zásadu o nároku na primeraný zisk, ktorý
patrí podnikateľovi aj pri plnení záväzkov súvisiacich so službami vo verejnom záujme.

Navrhovateľ ďalej odôvodnil príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
skutočnej škody najmä ustanovením § 46 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pretože
rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivého zistenia stavu veci a navrhovateľ teda
musel počas celej doby trvania správneho konania zabezpečovať na vlastné náklady to, aby dráha

spĺňala všetky zákonné podmienky na udelenie povolenia na prevádzkovanie dráhy, predovšetkým
musel teda navrhovateľ udržiavať dráhu technicky spôsobilú na jej prevádzkovanie.

Navrhovateľ vynakladal tieto náklady zbytočne, pretože dráhový správny orgán v lehote stanovenej
zákonom nerozhodol o udelení povolenia na prevádzkovanie trolejbusovej dráhy a takisto o udelení

licencie na prevádzkovanie dopravy na trolejbusovej dráhe.

Navrhovateľ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ušlého zisku videl tak,
že v prípade, ak by mal navrhovateľ udelené požadované povolenie a následne licenciu pre vykonávanie
dopravy trolejbusmi v meste Banská Bystrica, túto by riadne vykonával, pričom mesto Banská Bystrica

malo trvalý a nepopierateľný záujem na pokračovanie prevádzky trolejbusovej mestskej dopravy v
meste Banská Bystrica. Za normálneho chodu veci by navrhovateľ mal udelenú zo strany dráhového
správneho orgánu povolenie a licenciu a existoval by zo strany mesta Banská Bystrica záujem o
uzavretie zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme v prospech navrhovateľa na vykonávanie mestskej
hromadnej dopravy trolejbusmi. Navrhovateľ mal schválené cestovné poriadky trolejbusovej dopravy od

24. 01. 2005 bez časového obmedzenia, vydal prepravný poriadok, schválil tarifné podmienky a návrh
cestovného poriadku pre rok 2006.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci spôsobenú nesprávnym úradným postupom,

je kumulatívne splnenie troch základných podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne, inak
zodpovednosť za škodu nemôže byť daná. Ide najmä o protiprávnosť konania, vznik škody a príčinnú
súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Odporca uviedol, že v tomto konaní nesúhlasí
s tvrdeniami navrhovateľa a má za to, že v spore nebola preukázaná protiprávnosť konania dráhovéhosprávneho úradu a príčinná súvislosť medzi postupom tohto správneho orgánu a tvrdenou škodou.
Uviedol, že z predložených listinných dôkazov, ktoré súdu predložil v priebehu konania vyplýva, že
Banskobystrický samosprávny kraj, ako príslušný dráhový správny úrad nikdy nespôsobil prieťahy

v konaní, ani nedošlo k jeho nečinnosti. Skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia o povolení na
prevádzkovanie dráhy nedošlo bola spôsobená tým, že navrhovateľ od začiatku konania nevedel
preukázať jednoznačne vlastnícke a iné práva k častiam dráhy, na ktoré požadoval vydanie povolenia,
ich prevádzkovania, ktoré tvorilo jedno zo základných podmienok na udelenie povolenia. Pripustil však,
že Banskobystrický samosprávny kraj mohol rozhodnúť vo veci vydania povolenia až do 06. 03. 2006.

V priebehu správneho konania však na strane navrhovateľa dochádzalo opakovane k zmene rozsahu
pôvodnej žiadosti, preto nebolo možné do doby, do ktorej navrhovateľ požadoval vydanie rozhodnutia
o žiadosti rozhodnúť. Dráhový správny úrad dal navrhovateľovi viac krát možnosť úpravy pôvodnej
žiadostinamiestotoho,abyprenesplneniepodmienokzjehostranykonaniezastavil.Zostranyžiadateľa
dochádzalo k opakovanému uvádzaniu zavádzajúcich skutočností týkajúcich sa deklarovaného vzťahu
k jednotlivým častiam dráhy.

Odporca taktiež nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že nevydaním povolenia na prevádzkovanie dráhy
mu vznikla uvádzaná škoda ako vlastníkovi a prevádzkovateľovi dráhy podľa § 16 - 18 zákona č.
164/1996 Z. z. o dráhach. Navrhovateľ v čase rozhodovania o povolení na prevádzkovanie dráhy v roku
2006 nebol prevádzkovateľom dráhy, preto sa na neho povinnosti prevádzkovateľa dráhy nevzťahovali

a povinnosti vlastníka dráhy sú dané zo zákona č. 164/1996 Z. z. o dráhach bez ohľadu na skutočnosť,
či vlastník dráh je, alebo nie je súčasne aj prevádzkovateľom tejto dráhy. Rovnako odporca vyjadril
nesúhlas s tvrdeniami navrhovateľa, že nevydaním povolenia na prevádzkovanie dráhy, dráhovým
správnym orgánom mu vznikla škoda v podobe ušlého zisku. Nesúhlasil s tvrdením, že na majetku
navrhovateľa v dôsledku jeho nemožnosti vykonávať dopravu na trolejbusovej dráhe nerozmnožil svoj

majetok o určitú finančnú hodnotu v podobe ušlého zisku. Navrhovateľ nemohol podľa tvrdenia odporcu
dosahovať na predmetnej trolejbusovej dráhe zisk, pretože prevádzka trolejbusovej mestskej dopravy
ani do času, do kedy ju na základe platnej licencie vykonával, t. j. do 31. 12. 2005 nedosahovala zisk.
Ak teda navrhovateľ vo svojich tvrdeniach uvádzal, že mu ušla možnosť dosahovať priemerný zisk pri
vykonávanípodnikateľskejčinnostizdôvodunímtvrdenéhonesprávnehoúradnéhopostupupríslušného

dopravného dráhového správneho úradu, žiada tým navrhovateľ niečo, na čo nemá nárok.

Podľa tvrdení odporcu nemohol navrhovateľ dosahovať zisk na trolejbusových linkách, pretože tieto v
čase jeho prevádzkovania boli stratové a boli predmetom úhrady výkonov vo verejnom záujme. Takéto
úhrady poskytoval dráhový správny úrad, Banskobystrický samosprávny kraj na základe uzatvorených

zmlúv o výkone vo verejnom záujme. Nebyť úhrady straty, tak navrhovateľ by nikdy nevykonával
trolejbusovú dopravu na predmetných trolejových linkách z dôvodu, že vykonávanie takejto dopravy by
bolo stratové, nehospodárne a neefektívne.

Odporca ďalej tvrdil, že prípadný zisk mohol nastať u navrhovateľa v čase po uzavretí zmlúv o výkone

prác vo verejnom záujme, a v podstate k uzavretiu takejto zmluvy nedošlo, nikdy nebol schválený ani
tarifný poriadok platný pre rozhodný čas a nemohol existovať ani prevádzkový poriadok, pretože v tomto
čase neexistovala zmluva o výkone vo verejnom záujme. Mesto Banská Bystrica sa mohlo slobodne
rozhodnúť,pokiaľbybolodržiteľomlicencieviacerosubjektov,sktorýmbytakútozmluvuakodopravcom
uzatvorilo. Banskobystrický samosprávny kraj si ale pre rok 2006 u navrhovateľa neobjednal výkony vo

verejnom záujme. Nebola s ním uzavretá ani zmluva o výkonoch vo verejnom záujme a nie je teda na
mieste požadovať ušlý zisk.

Súd ďalej vo veci vykonal dokazovanie žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody podľa Zákona č. 514/2003 Z. z., ktorú adresoval navrhovateľ Ministerstvu dopravy, pôšt a

telekomunikáciíSlovenskejrepublikydňa16.10.2009atátoboladoručenádňa19.10.2009.Zuvedenej
žiadosti súd zistil, že navrhovateľ si touto žiadosťou uplatnil v zmysle § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003
Z. z. o predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody v zmysle citovaného zákona.
Z listu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, adresovaného navrhovateľovi, zo dňa 03. 12.
2009 súd zistil, že k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č.

514/2003 Z. z. sa tento vyjadril tak, že takémuto nároku na náhradu škody vyhovieť nemieni.

Súd vo veci vykonal ďalej dokazovanie, a to žiadosťou o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy zo
dňa 30. 12. 2005 adresovanej navrhovateľom Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja. Takátožiadosť bola Banskobystrickému samosprávnemu kraju doručená dňa 05. 01. 2006. Z uvedenej žiadosti
vyplýva, že v zmysle § 31 a § 35 Zákona č. 164/1996 Z. z. žiadal navrhovateľ o vydanie povolenia na
prevádzkovanie dráhy.

Zo žiadosti o udelenie licencie zo dňa 30. 12. 2005 adresovanej navrhovateľom Úradu
Banskobystrického samosprávneho kraja súd zistil, že tento si svojou žiadosťou, ktorá bola doručená
Banskobystrickému samosprávnemu kraju dňa 05. 01. 2006 požiadal o udelenie licencie v zmysle § 39
Zákona č. 164/1996 Z. z.

Z oznámenia o začatí konania o povolení na prevádzkovanie dráhy zo dňa 12. 01. 2006 vydaného
Úradom Banskobystrického samosprávneho kraja, odborom dopravy súd zistil, že v zmysle tohto
oznámenia dňom doručenia žiadosti zo dňa 05. 01. 2006 sa začalo konanie vo veci žiadosti o vydanie
povolenia na prevádzkovanie trolejbusovej mestskej dráhy v Banskej Bystrici podľa § 36 Zákona č.
164/1996 Z. z.

Z oznámenia o začatí konania o udelení licencie na prevádzkovanie dopravy na dráhe zo dňa 12.
01. 2006 vydaného Úradom Banskobystrického samosprávneho kraja, odboru dopravy súd zistil, že
na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 05. 01. 2006 začalo týmto dňom konanie vo veci žiadosti o
udelenie licencie na prevádzkovanie dopravy na trolejbusovej mestskej dráhe v Banskej Bystrici podľa

§ 41 Zákona č. 164/1996 Z. z.

Z listiny nazvanej Výzva na odstránenie nedostatkov podania a rozhodnutie o prerušení konania, zo
dňa 26. 01. 2006 vydaného Banskobystrickým samosprávnym krajom súd zistil, že na základe takejto
listiny bol navrhovateľ vyzvaný, aby do 15 dní od doručenia tejto výzvy odstránil nedostatky svojho

podania zo dňa 30. 12. 2005 a doplnil žiadosť o doklady v ňom špecifikované. Zároveň podľa § 29
Správneho poriadku rozhodol o tom, že konanie vo veci žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie
trolejbusovej mestskej dráhy v Banskej Bystrici, podanej dňa 05. 01. 2006, prerušuje.

Z listiny nazvanej Výzva na odstránenie nedostatkov podania a rozhodnutia o prerušení konania zo

dňa 26. 01. 2006 vydanej Banskobystrickým samosprávnym krajom súd zistil, že na základe tejto výzvy
bol navrhovateľ vyzvaný, aby do 15 dní, odo dňa doručenia tejto výzvy odstránil nedostatky svojho
podania a doplnil žiadosť o doklady, ktoré sú v tejto výzve špecifikované, pričom rozhodol podľa § 29
Správneho poriadku o tom, že konanie vo veci žiadosti o udelenie licencie na prevádzkovanie dopravy
na trolejbusovej mestskej dráhe v Banskej Bystrici, podanej dňa 05. 01. 2006, sa prerušuje.

Súd ďalej vo veci vykonal dokazovanie zápisnicou napísanou podľa § 22 Zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní, napísanou na Úrade Banskobystrického samosprávneho kraja dňa 30. 01. 2006 vo
veci žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie trolejbusovej mestskej dráhy v Banskej Bystrici
a žiadosti o udelenie licencie na prevádzkovanie dopravy na trolejbusovej mestskej dráhe v Banskej

Bystrici, z ktorého záveru potom vyplýva, že dráhový správny úrad na základe doplnených dokladov
a nového návrhu žiadateľa vykoná potrebné kroky pre rozhodnutie vo veci podľa platných právnych
predpisov.

Súd ďalej vykonal dokazovanie listom Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja zo dňa 30. 01.

2006 nazvaného ako Vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy - oboznámením sa s podkladmi
rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že žiadateľ, t. j. navrhovateľ v predloženej žiadosti, priložených
dokladoch a po doplnení žiadosti zo dňa 27. a 30. 01. 2006 preukázal splnenie jednotlivých podmienok
podľa § 35 ods. 1 a 2 Zákona o dráhach s výnimkou preukázania dokladu osvedčujúci právny vzťah
žiadateľa k dráhe v časti trolejbusovej mestskej dráhy - trolejového vedenia a súvisiacich zariadení na

uliciach Internátna, Kyjevské námestie, Tulská, Moskovská a Poľná ulica. Zo záveru tohto listu je zrejmé,
že nakoľko z prevádzkového hľadiska trolejbusová mestská dráha spĺňa podmienky funkčnosti aj pri
vynechaní tratí č. 6 a 7, navrhol žiadateľ vydať povolenie na prevádzkovanie dráhy v obmedzenom
rozsahu, a dráhový správny úrad mal za to, že takémuto návrhu možno vyhovieť.

ZlistinyÚraduBanskobystrickéhosamosprávnehokrajazodňa13.02.2006súdzistil,ževovecižiadosti
o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy - nariadenia ústneho pojednávania bolo nariadené ústne
pojednávanie na deň 17. 02. 2006 o 9.00 h.ZrozhodnutiaBanskobystrickéhosamosprávnehokrajazodňa10.03.2006,doručenéhonavrhovateľovi
16. 03. 2006 súd zistil, že Banskobystrický samosprávny kraj vo veci žiadosti o udelenie licencie
na prevádzkovanie dopravy na trolejbusovej mestskej doprave v Banskej Bystrici pre navrhovateľa

konanie prerušuje, pretože ku dňu vydania rozhodnutia nebolo vydané rozhodnutie o povolenie na
prevádzkovanie trolejbusovej mestskej dopravy v Banskej Bystrici a teda nie sú vytvorené potrebné
právne, technické a organizačné predpoklady na prevádzkovanie dopravy. Pre dráhový správny úrad je
rozhodnutie o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy predbežnou otázkou a z toho dôvodu toto
konanie prerušil.

Z rozhodnutia Banskobystrického samosprávneho kraja zo dňa 22. 03. 2007 súd zistil, že tento zastavil
konanie vo veci žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie trolejbusovej mestskej dráhy v Banskej
Bystrici zo dňa 30. 12. 2005, podanou na správnom orgáne dňa 05. 01. 2006 z dôvodu späťvzatia
žiadosti žiadateľa.

Z rozhodnutia Banskobystrického samosprávneho kraja zo dňa 22. 03. 2007 súd zistil, že tento zastavil
konanie vo veci žiadosti u udelenie licencie na prevádzkovanie trolejbusovej mestskej dráhy v Banskej
Bystrici zo dňa 30. 12. 2005, podanou na správnom orgáne dňa 05. 01. 2006 z dôvodu späťvzatia
žiadosti žiadateľa.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10. 12. 2013 pod č. k. 15Co/9/2013-651 Krajský
súd v Banskej Bystrici rozsudok okresného súdu, ktorým medzitýmnym rozsudkom rozhodol o nároku
navrhovateľa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Z uvedeného rozhodnutia je zrejmý jednak právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici a v rámci

odôvodnenia Krajský súd v Banskej Bystrici nariadil prvostupňovému súdu doplniť dokazovanie ohľadne
plynutia či neplynutia lehôt počas prerušenia konania, doplniť dokazovanie na okolnosti, že či po dni
30. 01. 2006 konanie bolo prerušené alebo nie, vykonať dôkaz listom č. 579/2006/OD zo dňa 31. 05.
2006, vyžiadať stanovisko alebo priamo vypočuť zodpovedného pracovníka správneho orgánu, z akého
dôvodu vo veci nevydal rozhodnutie, keď v listine zo dňa 30. 01. 2006 správny úrad konštatuje, že

upravenému návrhu môže vyhovieť.

Okresný súd v rámci takéhoto nariadeného dokazovania vykonal vo veci dokazovanie.

V priebehu konania vstúpil ako vedľajší účastník na strane odporcu Banskobystrický samosprávny kraj

svojím podaním doručeným súdu dňa 20. 03. 2014.

Vedľajší účastník žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodný z dôvodu nepreukázania, t. j.
absencie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou s tým, že lehoty,
ktoré sú uvedené v správnom poriadku majú len poriadkový charakter a navrhovateľ si náklady, ktoré

mu mali vzniknúť ako náhrada škody by mu vznikli bez ohľadu na to, či rozhodnutie bolo alebo nebolo
vydané v lehote. Uviedol ďalej, že navrhovateľ sa v rozhodnom čase nedomáhal nápravy takéhoto
stavu, nebolo preukázané, že by sa snažil akýmkoľvek spôsobom zamedziť narastaniu alebo vzniku
ďalšej škody. Navrhovateľ ako vlastník dráhy bol povinný udržiavať dráhu v prevádzke schopnom stave
a nemôže si uplatňovať primeranú náhradu škody z takéhoto titulu. Zároveň poukázal na ustanovenie

článku 13 Ústavy SR o tom, že zákon hovorí o lehote na vydanie rozhodnutia a teda nie na vydanie
prípadného záporného či negatívneho rozhodnutia. Navrhovateľ nemohol vedieť, či takéto rozhodnutie
bude vydané kladné, teda vyhovujúce alebo negatívne, že jeho návrhu t. j. žiadosti nebude vyhovené. Z
týchto dôvodov tu príčinná súvislosť neexistuje, a preto je potrebný návrh navrhovateľa zamietnuť ako
nedôvodný.

Zároveň vedľajší účastník označil mená pracovníkov, ktorí boli zamestnaní na odbore dopravy v
rozhodnom čase a na rozhodovaní o žiadostiach navrhovateľa sa podieľali.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom svedkov a to H.. Q. R., ktorý vo svojej výpovedi

uviedol, že bol zamestnaný na Banskobystrickom samosprávnom kraji od októbra roku 2002 do apríla
roku 2007, kedy od októbra 2002 do februára roku 2006 bol vedúcim odboru dopravy a následne až
do ukončenia jeho pôsobenia do apríla roku 2007 bol vedúcim oddelenia dopravných služieb. Potom,
čo svedok bol oboznámený s predmetom konania uviedol, že si nevie bližšie spomenúť na okolnostiohľadne vydania resp. podania žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy navrhovateľa,
či takéto povolenie bolo vydané resp. nebolo. Potom, čo bol oboznámený, že v rámci takejto žiadosti
bolo konanie o povolenie vydania prerušené, tento uviedol, že sa môže len domnievať, že ak neboli v

čase rozhodnom doložené niektoré doklady resp. navrhovateľ nepreukázal vlastníctvo niektorej dráhy,
mohlo dôjsť k prerušeniu konania. Potom, čo svedkovi bol predložený list zo dňa 30. 01. 2006 nazvaný
Vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy - oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia svedok uviedol,
že situácia ohľadne žiadostí sa zrejme vyriešila tým spôsobom, že táto žiadosť bola redukovaná, teda
obmedzovala alebo vynechávala trate č. 6 a 7 a v konaní bol zúžený návrh s tým, že je možné povedať,

že pokiaľ teda takýto list bol zo dňa 30. 01. 2006, bolo možné v tomto konaní o tejto žiadosti ďalej
pokračovať a následne rozhodnúť.

Potom, čo bol svedok oboznámený s listom zo dňa 31. 05. 2006 pod č. XXX/XXXX/OD nazvaného ako
Žiadosť o pokračovanie v konaní - stanovisko svedok uviedol, že k takémuto listu sa vyjadriť nevie, kde
z posledného odstavca tohto listu vyplýva, že žiadateľ nepredložil doklady, ktoré bolo potrebné predložiť

pre konanie o povolenie na prevádzkovanie dráhy a z tohto dôvodu teda bolo konanie o udelenie licencie
prerušené. K takejto okolnosti sa vyjadriť nevedel ani v súvislosti s jeho vyjadrením k listu zo dňa 30. 01.
2006. Svedok ďalej uviedol, že na základe logickej a časovej postupnosti po liste zo dňa 30. 01. 2006
vzhľadom na prípadné reakcie zúčastnených osôb tak ako to ukladá § 33 ods.1 správneho poriadku
malo nasledovať nejaké rozhodnutie vo veci.

Súd vo veci vypočul ďalej H.. B. R., ktorý uviedol, že bol zamestnancom Banskobystrického
samosprávneho kraja od polovice februára alebo marca a koncom mesiaca apríl roku 2007 skončil
vo funkcii vedúceho odboru dopravy na Banskobystrickom samosprávnom kraji. Ohľadne žiadosti
navrhovateľa na vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy zo dňa 05. 01. 2006 uviedol, že si

nespomína na žiadne rokovania ohľadne tejto žiadosti.

Súd vo veci vykonal ďalej dokazovanie výsluchom svedka H.. Q. D., ktorý vo svojej výpovedi uviedol,
že pracoval od 01. 03. 2006 až do februára roku 2007 na Banskobystrickom samosprávnom kraji,
kde bol zaradený vo funkcii dopravného odboru. Na otázku ohľadne žiadosti o vydanie povolenia na

prevádzkovanie dráhy zo strany navrhovateľa začiatkom roka 2006 svedok uviedol, že zhruba vie, že
takéto podanie bolo podané, že sa jednalo o povolenie na trolejbusovú dopravu, avšak žiadny procesný
úkon v rámci takéhoto správneho konania v tejto veci on sám nevykonal.

SúdvovecivykonaldokazovanielistomÚraduBanskobystrickéhosamosprávnehokrajaodborudopravy

a komunikácie zo dňa 31. 05. 2006 pod č. XXX/XXXX/OD, ktorý podpísal H.. Q. D., vedúci odboru a zo
záhlavia je zrejmé, že vec vybavoval H.. R.. Z obsahu takéhoto listu nazvaného Žiadosť o pokračovanie
v konaní - stanovisko vyplýva, že konanie vo veci žiadosti o udelenie licencie na prevádzkovanie
dopravy je prerušené a to z toho dôvodu, že sa rieši predbežná otázka, za ktorú správny orgán
považuje právoplatné rozhodnutie o žiadosti o povolenie na prevádzkovanie trolejbusovej mestskej

dráhy v Banskej Bystrici. Pokiaľ nepominuli dôvody, pre ktoré toto konanie bolo prerušené, že z právneho
hľadiska zo strany žiadateľa je irelevantné požadovať pokračovanie v konaní o žiadosti o udelenie
licencie na prevádzkovanie dopravy v trolejbusovej mestskej dráhe v Banskej Bystrici.
Súd na základe vykonaného dokazovania v tejto časti mal teda za preukázané, že v konaní sa
nepodarilo odstrániť rozpor, ktorý vyplynul z listu vedľajšieho účastníka zo dňa 30. 01. 2006, v ktorom

sa konštatuje, že v konaní o udelenie povolenia je možné ďalej pokračovať v obmedzenom rozsahu tak,
ako navrhovateľ žiadateľ v tento deň uviedol. Naopak z listu zo dňa 31. 05. 2006 vyplýva, že dôvody,
pre ktoré sa o žiadosti o povolenie prevádzkovania dráhy nerozhodlo, pretože nepominuli dôvody, pre
ktoré je toto konanie prerušené, a preto nie je možné ďalej pokračovať v konaní o žiadosti o udelenie
licencie, takýto rozpor sa súdu nepodarilo odstrániť ani výsluchom svedkov, pričom však z výpovede

svedka H.. Q. R., ktorý je označený ako ten, ktorý vybavoval práve žiadosť - list zo dňa 31. 05. 2006 tá
skutočnosť, že pokiaľ z listu z 30. 01. 2006, ktorý bol nazvaný ako Vydanie povolenia na prevádzkovanie
dráhy - oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia vyplýva, že v takomto konaní sa malo ďalej pokračovať
a následne malo byť vydané rozhodnutie. Svedok zároveň poukázal na logickú a časovú postupnosť
potom, čo v liste zo dňa 30. 01. 2006 sa konštatuje možnosť pokračovania v konaní, malo nasledovať

rozhodnutie vo veci.
V tejto súvislosti súd konštatuje, že napriek listu Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, odboru
dopravy a komunikácie zo dňa 31. 05. 2006 a neexistencie žiadneho formálno-právneho individuálneho
aktu o tom, ktorý by hovoril o tom, že konanie vo veci žiadosti o udelenie povolenia na prevádzkovaniedráhy navrhovateľa je možné pokračovať, teda prerušenie konania netrvá, súd konštatuje, že konanie
po dátume 30. 01. 2006 prerušené nebolo a správny orgán mal všetky potrebné listiny k tomu, aby
mohol vo veci vydať rozhodnutie. Z výpovedí svedkov sa súdu nepodarilo zistiť, z akého dôvodu takéto

rozhodnutie vo veci vydané nebolo. Pričom táto skutočnosť nevyplýva ani zo správneho spisu Úradu
Banskobystrického samosprávneho kraja pod č. XXX/XXXX/ODI.
List vedľajšieho účastníka zo dňa 30. 01. 2006 je možné považovať práve za také oznámenie, či
konštatovanie, že pominuli prekážky pre prerušenie konania a správny orgán bude ďalej z vlastného
podnetu pokračovať v konaní tak, ako to uvádza ustanovenie § 29 zákona č. 71/1967 Zb. Súd teda

nezistil žiadnu takú okolnosť, pre ktorú by malo byť konanie prerušené aj po 30. 01. 2006.
Navrhovateľ vo svojom písomnom podaní zo dňa 13. 06. 2014 a neskôr ústne na pojednávaní
jednoznačným spôsobom špecifikoval jednak druh škody, ktorého sa svojím návrhom domáha s tým,
že tento aj vyčíslil. Je zrejmé jednak z písomného vyjadrenia navrhovateľa, taktiež z jeho ústneho
prednesu na pojednávaní, že náklady súvisiace s vlastníctvom dráhy si navrhovateľ v rámci tohto
konania neuplatňuje.

Navrhovateľ si len uplatnil tie škodné náklady, ktoré sú označené ako náklady, ktoré bolo potrebné
vynaložiť na preukázanie technickej spôsobilosti trolejbusovej dráhy na prevádzkovanie tejto dráhy
tak, ako je ustanovené v § 35 ods.2 písm.e) zákona o dráhach, to znamená právnemu postaveniu
prevádzkovateľa dráhy v zmysle § 18 zákona o dráhach, kedy dráhový správny orgán skúma, či
sú splnené podmienky u žiadateľa, ktoré by musel spĺňať žiadateľ už ku dňu vydania povolenia na

prevádzkovanie dráhy.
Takúto škodu vyčíslil ako skutočnú vo výške 753 198,90 Eur a z toho istého právneho dôvodu z titulu
ušlého zisku škodu vo výške 1 006 340,04 Eur.

Podľa § 1 písm.a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci.

Podľa § 2 písm. b/, bod 2 citovaného zákona, na účely tohto zákona orgánom verejnej moci je orgán
územnej samosprávy, verejno-právna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba, alebo

právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods 1, písm. d/ citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovené týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem 3. časti tohto zákona pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1, písm. c/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu ministerstvo, alebo iný ústredný orgán štátnej správy,
ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto

ministerstva, alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo

vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochranu opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného, o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku,
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány

postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich
povinností.

Podľa § 29 citovaného zákona, správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej
otázke, alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatok podania, alebo

ak účastník konania nemá zákonného zástupcu, alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať,
alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

Správny orgán môže tiež konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitého dôvodu zhodne
navrhnú účastníci konania.

Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.

Správny orgán v konaní pokračuje z vlastného podnetu, alebo na podnet účastníka konania, len čo
pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynie lehota uvedená v ods. 2.

Pokiaľ je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 16 zákona č. 164/1996 Z. z., vlastník dráhy je povinný udržiavať dráhu tak, aby bola
prevádzkyschopná a aby bol umožnený styk s inými dráhami.
Vlastník celoštátnej dráhy alebo regionálnej dráhy je povinný starať sa o rozvoj a modernizáciu dráhy v

rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie dopravných potrieb.
Ak vlastník celoštátnej alebo regionálnej dráhy nemôže zabezpečiť prevádzkyschopnosť dráhy, je
povinný dráhu prednostne ponúknuť štátu na jej odkúpenie. Štát zastupuje ministerstvo. Ak ministerstvo
odmietne odkúpiť dráhu, vlastník môže dráhu predať inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe.
Odmietnutie sa musí vykonať v písomnej forme.

Podľa § 17 citovaného zákona, vlastník dráhy je povinný zabezpečiť prevádzkovanie dráhy. V prípade,
že vlastník celoštátnej dráhy nie je súčasne jej prevádzkovateľom, je povinný umožniť prevádzkovanie
celoštátnej dráhy inej oprávnenej právnickej osobe.
Ak vlastník dráhy nemôže zabezpečiť prevádzkovanie dráhy, je povinný ponúknuť dráhu na

zabezpečenie jej prevádzkovania
a) štátu zastúpenému ministerstvom, ak ide o celoštátnu dráhu, alebo jednotke územnej samosprávy,
ak ide o regionálnu dráhu,
b)obcialeboobciam,vktorýchúzemnomobvodesadráhanachádza,akideoelektričkovú,trolejbusovú,
špeciálnu alebo lanovú dráhu.

Ak subjekty uvedené v odseku 2 odmietnu prevádzkovanie dráhy, vlastník je oprávnený ponúknuť
celoštátnu alebo regionálnu dráhu na prevádzkovanie inej oprávnenej právnickej osobe; ak ide o
električkovú, trolejbusovú, špeciálnu alebo lanovú dráhu, inej oprávnenej právnickej osobe alebo fyzickej
osobe.

Podľa § 18 citovaného zákona, prevádzkovateľ dráhy je povinný
a) prevádzkovať dráhu podľa povolenia na prevádzkovanie dráhy a pravidiel prevádzkovania dráhy,
b) zabezpečiť, aby dráhu prevádzkovali osoby, ktoré spĺňajú predpísanú odbornú, zdravotnú, zmyslovú
a psychologickú spôsobilosť,
c) vystrojiť a označiť zamestnancov, ktorí sú oprávnení dávať cestujúcim, odosielateľom a príjemcom v

obvode dráhy pokyny na zachovanie bezpečnosti a plynulosti dopravy,
d) označiť priestory v obvode dráhy, ktoré nie sú prístupné verejnosti.Podľa § 36 ods. 1 citovaného zákona, povolenie na prevádzkovanie dráhy vydá na základe žiadosti
príslušný dráhový správny úrad.

Podľa § 36 ods. 2 citovaného zákona, príslušný dráhový správny úrad rozhodne o vydaní povolenia na
prevádzkovanie dráhy do 60 dní od doručenia žiadosti o vydanie povolenia.

Podľa § 41 ods. 1 a 2 citovaného zákona, licencie udeľuje na základe žiadosti príslušný dráhový správny
úrad.

Príslušný dráhový správny úrad rozhodne o udelení licencie do 60 dní od doručenia žiadosti o udelenie
licencie.

Podľa § 63 citovaného zákona, štátnu správu vo veciach dráh vykonávajú dráhové správne úrady,
ktorými sú ministerstvo, úrad pre reguláciu železničnej dopravy a samosprávne kraje.
Podľa § 66 ods. 2 citovaného zákona, príslušný na rozhodovanie podľa tohto zákona je samosprávny

kraj, na ktorého území sa nachádza električková a trolejbusová dráha.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané,
že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal práva na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, pričom tvrdil, že konaním odporcu mu bola spôsobená škoda a to na základe nesprávneho

úradného postupu dráhového správneho orgánu. V tejto súvislosti súd konštatuje, že navrhovateľ je
oprávnený a má teda aktívnu legitimáciu vyplývajúcu z hmotného práva na podanie takejto žaloby v
zmysle § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z.

Súd ďalej konštatuje, že na strane odporcu je daná pasívna legitimácia, teda je tu hmotné právo resp.

hmotno-právna povinnosť, ktorá mu svedčí v zmysle § 3 ods. 1, písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z., kedy
štát zodpovedá za podmienok ustanoveným týmto zákonom za škodu, ktorú spôsobil orgán verejnej
moci pri jej výkone nesprávnym úradným postupom, pričom orgánom verejnej moci je aj orgán územnej
samosprávy, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 2 písm. b, bod
2 zákona č. 514/2003 Z. z.

V danom prípade potom za štát koná Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR tak, ako
to upravuje § 4 ods. 1, písm. c/ zákonom č. 514/2003 Z. z.

V konaní bolo ďalej preukázané, že navrhovateľ splnil povinnosti uvedené v § 15 a 16 zákona č.

514/2003 Z. z., kedy pred podaním žaloby sa obrátil na príslušné ministerstvo s návrhom na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom tento nárok z jeho strany nebol uspokojený, a preto sa
svojim návrhom domáhal svojho práva na súde.

Zodpovednosť štátu v danom prípade je zodpovednosťou, ktorá sa posudzuje bez ohľadu na jeho

zavinenie, kedy sa jedná o tzv. objektívnu zodpovednosť, kedy vznik zodpovednosti nastáva bez ohľadu
nazavinenie,tedabezohľadunato,čikuvznikuškodydošloúmyselne,alebonedbanlivostnýmkonaním
zodpovednostného subjektu tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.

Pod pojmom zodpovednosti za škodu je možné považovať taký nepriaznivý právny následok predvídaný

sankčnou zložkou právnej normy a postihujúci toho, kto porušil primárnu právnu povinnosť. Tento
nepriaznivý právny následok spočíva v tom, že porušiteľovi primárnej povinnosti vzniká následná
zodpovednosť právnej povinnosti, ktorú doposiaľ nemal, a ktorá je zameraná na reparáciu a v jej
rámci, prípadne na reštitúciu narušenia právneho stavu. Ustanovenia o zodpovednosti za škodu v
rámci občianskeho práva patria k tým právnym inštitútom, ktoré sú zásadne dotvárané jednak teóriou

a jednak súdnou praxou, t. j. judikatúrou. V tomto zmysle ani Občiansky zákonník, ani zákon č.
514/2003 Z. z. výslovne nestanovuje, aké sú predpoklady zodpovednosti za škodu. Tieto predpoklady sú
definované jednak teóriou a ich obsah je naplňovaný súdnou praxou, judikatúrou. Na základe uvedených
skutočností je možné teda vysloviť, že predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním, alebo

opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda jednak
v podobe skutočnej škody, alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybnosti práve porušením
právnej povinnosti. Škoda, ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu
a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musíbyť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého
tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a následkom musí byť pritom

bezpečne preukázaný a bezprostredný, pričom príčinnú súvislosť nemožno v žiadnom prípade zamieňať
iba s časovou nadväznosťou a jej prípadnou súvislosťou.

Na základe takýchto právnych záverov potom súd s poukazom na záväzný právny názor, ktorý vyslovil
Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí zo dňa 10. 12. 2013 pod č.k. 15Co/9/2013-651

konštatuje, že ohľadne porušenia právnej povinnosti, ktorá spočíva v nesprávnom úradnom postupe
je zrejmé, že platná právna úprava len vo všeobecnosti vymedzuje, čo sa rozumie pod nesprávnym
úradným postupom. Aj napriek tomu je však možné povedať, že nesprávnym úradným postupom v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní jednotlivých úkonov
v rámci konania predovšetkým ich nesprávne vykonávanie, alebo ich vykonávanie bez splnenia
zákonných podmienok, či iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb

a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup je však možné považovať aj nekonanie (nečinnosť)
príslušného orgánu (nevykonávanie úradného postupu), porušenie povinnosti uskutočniť úkon, alebo
vydať určité rozhodnutie (či už meritórne, alebo iné v zákonom určenej lehote), či nevydanie rozhodnutia.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného teda platí, že v prípade nesprávneho úradného postupu ide o právo na

náhradu škody vzniknutej iným spôsobom, ako práve rozhodovacou činnosťou. O nesprávnom úradnom
postupe treba uvažovať aj v súvislosti s prieťahmi v konaní. Prieťahy v konaní ako iný druh nesprávneho
úradného postupu však môže byť rozmanitý, aj všeobecné vymedzenie zákon neobsahuje, a preto
okolnosť, či došlo k prieťahom v konaní je potrebné posudzovať vzhľadom vždy na konkrétnosť daného
prípadu.

V danej súvislosti súd konštatuje, že v konaní vedľajšieho účastníka došlo k nesprávnemu úradnému
postupu ako porušeniu právnej povinnosti, vyplývajúcej z predpisov správneho práva, v danom prípade
správneho poriadku, t. j. zákona č. 71/1967 Zb., resp. zákona č. 164/1996 Z. z. o dráhach. Tento
nesprávny úradný postup spočíva v tom, že dráhový správny orgán nevydal rozhodnutie v zákonom

stanovenej lehote.

V súvislosti so žiadosťou navrhovateľa o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy zo dňa 30. 12.
2005, doručené dráhovému správnemu orgánu dňa 05. 01. 2006 súd uvádza, že v danom prípade
malo zo strany orgánu verejnej moci dôjsť k rozhodnutiu 60. deň lehoty, ktorý pripadol na deň 10. 03.

2006. Tento záver súd odôvodňuje tým spôsobom, že v danom prípade v zmysle § 36 ods. 2 Zákona
č. 164/1996 Z. z. bola daná povinnosť rozhodnúť do 60 dní od doručenia žiadosti o vydanie povolenia.
V zmysle § 27 Správneho poriadku je určený spôsob počítania lehôt s tým, že ustanovenie § 29 ods.5
Správneho poriadku určuje plynutie lehôt v rámci času, kedy je konanie prerušené. V súlade s právnym
názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici začala lehota 60 dní plynúť dňa 05. 01. 2006. Dňa 26. 01.

2006 správny orgán vydal rozhodnutie, ktorý prerušil konanie o vydanie povolenia na prevádzkovanie
trate ako aj konanie o vydanie licencie, pričom vyzval navrhovateľa na odstránenie nedostatkov podania
podľa § 29 Správneho poriadku. Konanie teda prebiehalo od 05. 01. 2006 do 26. 01. 2006, kedy ubehlo
celkom 20 dní, keď tento deň pripadol na 25. 01. 2006. V dňoch 26., 27., 28. a 29. lehota neplynula,
teda neplynula 4 dni. Táto lehota začala opätovne plynúť dňa 30. 01. 2006, teda dátumu z listu, ktorý bol

nazvaný ako Vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy zo dňa 30. 01. 2006 pod č. XXX/XXXX/OD,
ktoré súd posúdil podľa § 29 ods.4 Správneho poriadku ako deň, kedy začal správny orgán pokračovať
v správnom konaní. 60. deň potom pripadol na dátum 10. 3. 2006.

Napriek tomu, že súdu sa jednoznačným spôsobom nepodarilo preukázať vzniknutý rozpor medzi

jednotlivými listami, t. j. listom zo dňa 30. 01. 2006, kedy správny orgán konštatoval možnosť
pokračovania v konaní a listom zo dňa 31. 05. 2006, kedy v liste uvádzal, že nepominuli dôvody pre
prerušenie konania, súd konštatuje, že v zmysle § 29 ods.4 Správneho poriadku správny orgán v konaní
pokračoval z vlastného podnetu resp. tak mal urobiť, pretože pominuli prekážky, pre ktoré toto konanie
bolo prerušené tak, ako to vyplýva z listu zo dňa 30. 01. 2006. Túto skutočnosť potvrdil ako svedok H.. Q.

R., ktorý je označený ako tá osoba, ktorá vybavovala list hoc adresovaný z 31. 05. 2006, avšak logickým
a časovo zodpovedajúcim postupom po vydaní listu zo dňa 30. 01. 2006 malo nasledovať rozhodnutie
správneho orgánu vo veci, pretože tento konštatoval splnenie podmienok pre rozhodnutie o žiadostinavrhovateľa ohľadne vydania povolenia na prevádzkovanie dráhy. V konaní nebolo preukázané, že by
správny orgán požiadal o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia.

Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ správny orgán nevydal rozhodnutie či už kladné alebo záporné,
najneskôr dňa 10. 03. 2006 došlo na jeho strane k porušeniu právnej povinnosti.

Pri konaní ohľadne udelenia licencie správny orgán konanie v posledný deň lehoty prerušil svojím
rozhodnutím zo dňa 10. 03. 2006 pod č. XXX/XXXX/OD, a to práve z dôvodu, že nebolo doteraz

rozhodnuté o žiadosti o povolenie na prevádzkovanie trolejbusovej mestskej dopravy v Banskej Bystrici.
Takáto okolnosť taktiež nasvedčuje právnemu názoru, ktorý súd vyslovuje v predchádzajúcom odstavci
ohľadne pokračovania v konaní, ohľadne vydania povolenia na prevádzkovanie dráhy. Rozhodnutím zo
dňa 22. 03. 2007 správny orgán konanie vo veci žiadosti o udelenie licencie zastavil a preto v danom
prípade nešlo o nesprávny úradný postup a k porušeniu právnej povinnosti na strane Banskobystrického
samosprávneho kraja.

Navrhovateľ sa v konaní vyjadril v tom zmysle, že svojím návrhom neuplatňuje náhradu škody, ktorá by
súvisela s vlastníctvom dráhy a takúto si teda neuplatňuje, pričom si uplatňuje len škodu, ktorá vznikla v
príčinnej súvislosti s potrebou udržať počas správneho konania prevádzkyschopnosť trolejbusovej dráhy
v meste Banská Bystrica a to jednak skutočnú škodu a škodu spôsobenú ako ušlý zisk.

V súlade s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici teda súd uvádza, že všeobecné náklady
navrhovateľa ako vlastníka dráhy nemožno zamieňať s povinnosťami prevádzkovateľa dráhy, kedy
okremtohotrebaprihliadnuťajnapovinnostivlastníkadráhy.Zákonodráhachjednoznačnevustanovení
§ 16 ods.1 definuje, že vlastník dráhy je povinný udržiavať dráhu tak, aby bola prevádzkyschopná, aby

bol umožnený styk s inými dráhami. Túto povinnosť má bez ohľadu na to, či podal žiadosť o vydanie
povolenia na prevádzkovanie dráhy alebo nie. Znamená to, že pokiaľ vlastník vynakladá finančné
prostriedky na splnenie si zákonom stanovenej povinnosti, pričom tieto finančné prostriedky predstavujú
jeho náklady, ktoré musí vynaložiť. Nič na tom nemení ani to, či sú mu tieto náklady navrátené v podobe
nájomného. Pokiaľ inak vlastník regionálnej dráhy nemôže zabezpečiť prevádzkyschopnosť dráhy, je

povinný dráhu prednostne ponúknuť štátu na jej odkúpenie.

V zmysle platnej právnej úpravy povinnosť vlastníka nie je len udržiavať dráhu, aby bola v
prevádzkyschopnomstave,alepodľa§17ods.1citovanéhozákonajevlastníkdráhypovinnýzabezpečiť
prevádzkovanie dráhy. V prípade , že vlastník dráhy nemôže zabezpečiť takéto prevádzkovanie, je

povinný ponúknuť dráhu na zabezpečenie prevádzkovania obci v územnom obvode, v ktorom sa dráha
nachádza.

Z ustanovenia § 18 citovaného zákona vyplýva povinnosť prevádzkovateľa dráhy, ktorý môžu dráhu
prevádzkovať len na základe povolenia na prevádzkovanie dráhy. S tým sú spojené ďalšie povinnosti.

Je nepochybné, že navrhovateľ nebol prevádzkovateľom dráhy, pretože žiadosťou sa len domáhal
vydania nového povolenia. Preto ani nemal povinnosť prevádzkovateľa dráhy, zostali mu však povinnosti
uvedené v § 16 a § 17, ktoré musel vynakladať ako vlastník. Týchto nákladov sa však navrhovateľ
nedomáhal.

Pokiaľ navrhovateľ požiadal o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy, musel doložiť zákonom
určené doklady, ktoré preukazovali okrem iného technickú spôsobilosť dráhy. Jeho povinnosťou
bolo predložiť doklad ohľadne technickej spôsobilosti dráhy na jej prevádzkovanie, čo však
nemožno stotožňovať s povinnosťami vlastníka dráhy udržiavať dráhu v prevádzkyschopnom stave a
zabezpečovať jej prevádzkovanie. Preto rozhodne náklady, ktoré vynakladá navrhovateľ ako vlastník

či žiadateľ o vydanie povolania nemožno viazať na jeho úspech alebo neúspech v konaní o vydaní
povolenia, pretože náklady vynakladá bez ohľadu na výsledok správneho konania.

So vznikom škody úzko súvisí aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti správneho
orgánu a škodou. Lehoty, ktoré sú uvedené v správnom konaní pre vydanie rozhodnutia majú poriadkový

charakter a ich prípadné nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu účastníkov konania. Pretože pokiaľ
by došlo k pozitívnemu rozhodnutiu aj v prípade nedodržania zákonom stanovenej lehoty zrejme by
navrhovateľ nemal námietky, pretože sa dožadoval vydania rozhodnutia aj po 10. 03. 2006.Existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody je jedným z
nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná vtedy, ak
vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia resp. nesprávnym úradným postupom, teda ak je

nezákonné rozhodnutie, nerozhodnutie v lehote a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku.
Znamená to, že táto príčinná súvislosť je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nesprávneho úradného
postupu nevznikla, musí teda ísť o priamu nie sprostredkovanú príčinu vzniku škody. Príčinná súvislosť
predstavuje v právnej teórii priamu väzbu javov, v rámci ktorej jeden jav vyvoláva druhý jav. O vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.

Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne
spočíva škoda (majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná). Práve vo vzťahu medzi konkrétnou
ujmou poškodeného pokiaľ vznikla konkrétnym konaním škodcu, ak je protiprávne, sa zisťuje príčinná
súvislosť.

Navrhovateľ sa teda domáhal náhrady škody, ktorá predstavovala náklady vynaložené na udržanie

dráhy v prevádzkyschopnom stave. Z jeho tvrdení vyplýva, že sa jednalo o rozsiahle finančné a
veľmi nákladné povinnosti vlastníka a prevádzkovateľa dráhy. Plnenie ktorého sa navrhovateľ domáha
titulom náhrady škody, ale nepredstavuje jeho majetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom správneho orgánu, majetok navrhovateľa sa nezmenšil nesprávnym postupom správneho
orgánu, tento dôsledok nastal v dôsledku povinnosti vyplývajúcej z postavenia vlastníka dráhy. Splnenie

povinnosti, ktorá vyplýva z právneho predpisu v danom prípade zákona o dráhach nemôže byť škodou
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Nedodržanie lehoty uvedenej v § 36 ods.2 zákona č. 164/1996
Z. z. môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k
takému zmenšeniu majetku účastníka správneho konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve a iba týmto postupom. V konaní bolo teda preukázané, že správne konanie nebolo

prerušené po 30. 01. 2006 a správny orgán mal rozhodnúť. Nedodržaním lehoty pre toto rozhodnutie
je možné teda považovať za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Náklady,
ktoré navrhovateľ vynaložil na zabezpečenie prevádzkyschopnosti však nepredstavujú jeho majetkovú
ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom správneho úradu. Majetok navrhovateľa sa nezmenšil
nesprávnym úradným postupom dráhového správneho úradu, nerozhodnutím o žiadosti na povolenie

prevádzkovania dráhy v určenej lehote. Vynaložením týchto nákladov nedošlo k zmenšeniu majetku
navrhovateľa. Pokiaľ správny orgán rozhodoval navrhovateľovi žiadna škoda nevznikla. Samotná
existencia povinnosti vlastníka dráhy nie je skutočnou škodou, ani ušlým ziskom. Majetok navrhovateľa
sa síce zmenšil, avšak splnením tej povinnosti, ktorá je daná, ale nie v dôsledku nevydania rozhodnutia
v lehote.

Včasné nerozhodnutie nezapríčinilo priamo teda bezprostredne povinnosť vynakladať finančné
prostriedky na udržiavanie dráhy v prevádzkyschopnom stave a tieto náklady ani nevyvolalo.
Nedodržanie lehoty určené v § 36 ods.2 zákona o dráhach je jednoznačne procesný postup priečiaci
sa zákonu. Na druhej strane ale nemožno prehliadať, že tento postup môže mať za následok vznik

zodpovednosti podľa § 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku účastníka dráhového
konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a iba týmto postupom. Ak správny
úrad nerozhodne o návrhu v určenej lehote, nemôže len z titulu dopustenia sa uvedenej procesnej
nesprávnosti bez ďalšieho zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí lehoty, v ktorej mal
rozhodnúťopovolenínaprevádzkovaniedráhydorozhodnutiaozastaveníkonania,ačomalonegatívny

dopad na majetok účastníka správneho konania. Nesprávny úradný postup dráhového správneho
úradu môže byť významným článkom reťazca príčin a následkov. Napriek tomu zmenšenie majetku
navrhovateľa nebolo spôsobené priamo nesprávnym úradným postupom dráhového správneho orgánu,
pretože ako vlastník musí vynakladať finančné prostriedky na udržanie dráhy v prevádzkyschopnom
stave a takejto náhrady sa navrhovateľ vlastne ani nedomáhal.

V konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli súd oprávňovať konštatovať príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom správneho orgánu a možnou škodou. Súd zároveň
uvádza, že ani vyhovením žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy nie je zaručené, že
by jeho návrhu o udelenie licencie bolo nepochybne vyhovené, a to s prihliadnutím na ustanovenie §

41 ods.5 zákona o dráhach, ktorý pri udeľovaní licencie ukladá príslušnému dráhovému správnemu
úradu povinnosť postupovať tak, aby nedošlo k zvýhodneniu niektorého zo žiadateľov o prevádzkovanie
dopravy na dráhe. Tento zákon predpokladá konkurenčné prostredie a výsledok aj vzhľadom na možné
opravné prostriedky nie je daný.Tak isto nie je vopred dané, že mesto Banská Bystrica by uzatvorilo s navrhovateľom zmluvu o výkone vo
verejnom záujme pri prevádzkovaní dopravy na dráhe podľa § 30 a nasledujúcich zákona o dráhach, a

to aj v prípade, že by navrhovateľ disponoval oprávnením a licenciou na prevádzkovanie dráhy. Napriek
tomu, že správny úrad nerozhodol včas bezprostrednou a jedinou príčinnou medzi vzniknutou škodou
v podobe ušlého zisku nie je jeho nekonanie, ale ušlý zisk by závisel len od skutočností, ktoré mohli ale
nemuseli nastať v budúcnosti a jednou zo skutočností by bolo alebo nebolo uzavretie vyššie uvedenej
zmluvy.

V tejto súvislosti je nezanedbateľnou skutočnosťou aj to, že dňa 21. 02.2007 podal žiadosť o povolenie
na prevádzkovanie trolejbusovej dráhy Dopravný podnik mesta Banská Bystrica, ktorému rozhodnutím
zo dňa 31. 05. 2007 bolo povolenie vydané. Teda zo strany navrhovateľa neobstojí tvrdenie o vzniknutej
škode, ktoré spočíva v tom, že navrhovateľ by nemal náklady, lebo by nevynakladal finančné prostriedky
na dráhu, pretože by hnuteľné a nehnuteľné veci prenajal, pretože neexistoval subjekt, ktorému mohol

ponúknuť vozidlá, trakčné zariadenia atď.

Zo všetkých týchto vyššie uvedených skutkových a právnych záverov a to aj s poukazom na záväzný
právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici súd konštatuje, že nárok navrhovateľa v danom prípade
nie je daný, pretože napriek porušeniu právnej povinnosti zo strany dráhového správneho orgánu nebol

preukázaný vznik škody u navrhovateľa, ktorý by bol v priamej príčinnej súvislosti s takýmto porušením
právnej povinnosti. Z tohto dôvodu preto súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že náhradu trov
konania nepriznal ani jednému z účastníkov konania, pretože navrhovateľ bol v spore neúspešný, preto

právo na náhradu trov konania nemal. Odporca a vedľajší účastník si právo na náhradu trov konania
neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.