Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. máj 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/105/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200941
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200941.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: MONAS, s.r.o., Rastislavova 80/2446, Košice,
IČO: 36474371, právne zastúpený: JUDr. Ján Šofranko, Hraničná 2, Košice, IČO: 42322600, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102337761/2019 zo dňa 10.10.2019, o návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 09. 12. 2019 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 09.12.2019 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa
11.12.2019 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.102337761/2019 zo dňa 10.10.2019,
ktorým tento ako príslušný správny orgán podľa zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe

daní (daňový poriadok) vydal podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie, ktorým podľa § 68 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 3 520,- EUR za zdaňovacie obdobie
apríl 2018 daňovému subjektu: MONAS, s.r.o., ul. Rastislavova 80/2446, Košice, IČO: 36474371, DIČ:
2020008848.

2. V podanej žalobe žalobca zároveň žiadal priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm.
a) Správneho súdneho poriadku. Návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma jednak z dôvodu ohrozenia pokračovania v
obchodnej činnosti, ktorú žalobca vykonáva od roku 2001, nakoľko ako dlžníkovi vo vzťahu k štátu sa
možnosti pokračovania v obchodnej činnosti znižujú, keďže obchodní partneri budú od už uzatvorených

kontaktov odstupovať. Ďalej uviedol, že si doteraz vždy dôsledne plnil povinnosti vo vzťahu štátu a táto
situáciahodostávadodruhotnejplatobnejneschopnosti.Vzniknutousituácioumuhrozíznačnáfinančná
škoda, ktorá nie je toho času vyčísliteľná. V rámci personálnej prepojenosti konateľ žalobcu zamestnáva
cca 15 zamestnancov, za ktorých riadne platí štátu odvody. Priznanie odkladného účinku nie je podľa
jeho tvrdenia v rozpore s verejným záujmom, nakoľko je aj vo verejnom záujme podporovať zdravé
podnikateľské prostredie a vytváranie pracovných miest zamestnávateľmi.

3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 16.03.2020 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe uviedol, že ho nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených
žalobcom nevyplýva, že týmto postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná
hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok, na základe ktorých je v zmysle § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku možno priznať

správnej žalobe odkladný účinok.4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“), podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

5. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadný iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným

záujmom.

6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva
na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný

podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Zákonným predpokladom podľa ust. § 188 SSP pre
priznanieodkladnéhoúčinkujenávrhžalobcu,vyjadreniežalovanéhoazabezpečenieadministratívneho
spisu a naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Základným účelom priznania
odkladného účinku správnej žalobe je ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcu tak, aby tento po
prípadnom zrušení napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nebol dotknutý

ich účinkami alebo následkami. Ide tu o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

8. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa
žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP.

Ustanovenie § 185 písmeno a) SSP podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou
závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí,
prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého ( nie v budúcnosti možného )
výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon
však súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne a to, že takéto priznanie

nebude v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu
hrozby, ktorá v ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace
následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia.
Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani
nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 - 196

zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu
na priznanie odkladného účinku.

9. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe nezistil splnenie zákonného dôvodu pre jeho priznanie a preto návrh zamietol.

Žalobcanávrhodôvodnilhrozbouzávažnejujmyvprípadeokamžitéhovýkonunapadnutéhorozhodnutia
spočívajúcej v ohrození pokračovania v obchodnej činnosti, ktorú žalobca vykonáva od roku 2001 ako
aj v tom, že táto situácia ho dostane do druhotnej platobnej neschopnosti a zároveň, že mu vzniknutou
situáciou hrozí značná finančná škoda, ktorá nie je toho času vyčísliteľná.

10. Tvrdenie žalobcu o existencii hrozby závažnej ujmy je podložené len jeho hypotetickou úvahou o
možnom následku v prípade okamžitého výkonu spočívajúcom v ohrození pokračovania v obchodnej
činnosti, ktorý následok v podstate ani hrozbu však žalobca bližšie nešpecifikoval. Zároveň má súd za
to, že toto ohrozenie pokračovania v obchodnej činnosti ani žalobca bližšie neosvedčil, pričom takéto
osvedčenie hrozby (nie preukázanie stačí osvedčenie) existencie závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu

tak ako to súd uviedol vyššie s poukazom na príslušné rozhodnutie. Taktiež je len hypotetické tvrdenie
žalobcu o tom, že ho okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia a s tým spojené ohrozenie obchodnej
činnosti dostanú do platobnej neschopnosti a zároveň mu tým aj hrozí značná finančná škoda, nakoľko
ani tieto tvrdenia žalobca bližšie neosvedčil. A zároveň v kontexte ním tvrdenej ujmy a s tým spojených
dôsledkov, žalobca ani žiadnym spôsobom neozrejmil súdu aká je jeho finančná situácia a aké sú

jeho majetkové pomery a akým spôsobom by táto hrozba ujmy dopadla na jeho finančnú situáciu
a majetkové pomery tvrdiac dôsledok druhotnej platobnej neschopnosti a značnej finančnej škody a
ohrozenia obchodnej činnosti. Samotné tvrdenie žalobcu o tom, že hrozba závažnej ujmy nielen existuje,
ale aj v prípade ak nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, výkonom rozhodnutiaujma reálne aj nastane vo forme ním tvrdených dôsledkov s poukazom na to, že si doposiaľ vždy
dôsledne plnil povinnosti voči štátu, nebolo okrem ním uvedených hypotetických tvrdení ničím bližšie
osvedčené a preto mal súd za to, že takéto samotné tvrdenia žalobcu bez ďalšieho nie sú právne

významným dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu. Vzhľadom k tomu sa
súdužďalejnezaoberaldruhouzákonnoupodmienkouprepriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe
a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

11. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.

12. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).