Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/160/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114232383
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114232383.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľky: E. C., nar.

X.X.XXXX, bytom X. - F. XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Eva Hlaváčová, so sídlom Nitra - Farská
12, proti mužovi ktorého otcovstvo má byť určené: X/Martin S., nar. XX.X.XXXX, bytom L. - W. č. XX, 2/
mal. L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra
ako kolíznym opatrovníkom, o určenie otcovstva a úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že H. S., nar. XX.X.XXXX je otcom maloletej L. C., nar. XX.XX.XXXX z matky E. C., nar.
X.X.XXXX.

II. Súd zveruje maloletú L. C. do osobnej starostlivosti matky ktorá je povinná ju zastupovať a spravovať
jej majetok a zaväzuje otca H. S. prispievať na výživu maloletej L. sumou 60,- eur mesačne od
10.11.2014, ktoré je splatné do 20.dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.

III. Zročné výživné od 10.11.2014 do 31.10.2016 vo výške 1.340,- eur je otec maloletej H. S. povinný
zaplatiť v splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej.

IV. Súd styk otca s maloletou L. neupravuje.

V. Trovy štátu znáša otec maloletej H. Ondrovčák.

VI. Navrhovateľke súd priznáva plnú náhradu trov konania voči otcovi maloletej H. S..

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa písomne podaným návrhom doručeným súdu dňa 10.11.2014 domáhala, aby súd
určil, že otcom maloletého dieťaťa L. C. je odporca H. S. a aby súd zveril mal. dieťa do osobnej
starostlivosti matky a odporcu zaviazal na platenie výživného sumou 120 eur mesačne od narodenia

dieťaťa. V návrhu ďalej uviedla, že s otcom dieťaťa bývali v spoločnej domácnosti 7 rokov. Počas ich
spolužitia bol v rokoch 2010-2012 vo výkone trestu odňatia slobody za krádež. V čase keď bol vzatý do
väzby mal. L. už čakala a bola v piatom mesiaci tehotenstva. Po prepustení z výkonu trestu sa odporca
vrátil do domácnosti avšak otcovstvo k mal. nebolo uznané. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa
som udržiavala intímny vzťah len s odporcom a som si na 100% istá, že on je otcom mal. L.. Na výživu
maloletej mi nijakým spôsobom neprispieva a ani nikdy neprispieval. Mal. L. chodí do materskej školy
od 2.9.2014.

2. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že s odporcom žili spolu 7 rokov v spoločnej domácnosti až
do konca roku 2012 v Y.. Ona dieťa počala vo februári - marci 2010. Odporca vedel, že je tehotná, chodil
s ňou aj na poradne, nemal žiadne pochybnosti o otcovstve. Ona si je istá, že odporca je otcom dieťaťa,nakoľko nemala iného partnera. Dcéra L. sa narodila v novembri 2010, ale odporca bol od júna 2010 vo
väzení, teda nebol doma v čase jej narodenia. Potom koncom roku 2012 sa skončilo ich spolužitie, od
januára 2013 už odporca vôbec u nich nebýval. Na dieťa neprispieval nikdy, ani keď sa vrátil z väzenia,

niekedy jej dal 20-30 eur. Na Vianoce dal výnimočne 100 eur. Bolo to však najmä na bývanie. Odkedy od
nich odišiel na dcéru neprispieval žiadnou sumou. Čo sa týka jej nákladov, platí nájomné vo výške 360,-
eur, toto však uhrádza syn, ktorý pracuje v zahraničí. Ďalej platí za škôlku 7,- eur mesačne, nakoľko
požiadala o oslobodenie, tak časť prepláca mesto. Ďalej platím dcére poistenie v Allianzi vo výške 28,30
eur mesačne, potom triedny fond v škôlke 15,- eur na polrok, lieky, keď dopláca v lekárni keď je dcéra

chorá - je to 5,- eur a viac mesačne, na stravu minie asi 80,- eur mesačne, na ošatenie okolo 20,- eur a
hygiena 15,- eur. Návrh na určenie otcovstva podala v roku 2014 preto, lebo prvé dva roky po narodení
dieťaťa bol odporca vo väzení. Keď sa vrátil, tak asi tri mesiace žili spolu. Nestihli však urobiť vyhlásenie
o otcovstve. Potom ho vyhodila a nevedela som kde sa nachádza. Skúšala kontaktovať aj jeho matku,
potom sa presťahovali do Nitry a musela všade prehlásiť pobyt, preto návrh podávala až v roku 2014.
Čo sa týka jej príjmov, ona v roku 2014 pracovala na dohodu, ale tam mala príjem len okolo 70,- eur

mesačne. Od februára 2015 doposiaľ je evidovaná na úrade práce a poberá príspevok v hmotnej núdzi
191,- eur. Bola jej priznaná suma 206,40 eur. Z tejto však je odpočítaná suma, ktorá je jej vyplatená
z dohody o vykonaní práce. Poberá tiež prídavky na dieťa - na maloletú L.. Vyživovaciu povinnosť má
len voči nej.

3. Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že je zrejmé, že otec dieťaťa sa niečím musí živiť, teda niekde
pracuje zrejme na čierno, keďže aj v minulosti sa živil čiernou prácou. Keďže si musí hradiť nejakým
spôsobom stravu, ubytovanie, cestovné, myslí si, že musí mať finančné prostriedky aj pre výživu mal.
dieťaťa. Určenie minimálneho výživného by nezodpovedalo potrebám maloletej. Oni navrhujú výživné
vo výške 90 eur, ktoré by bolo na maloletú primerané. Otec dieťaťa síce uvádzal, že by mu mal byť

posudzovanýinv.dôchodok,avšaktátoskutočnosťnijakýmspôsobompreukázanánebola.Zuvedeného
vyplýva, že zrejme musí niekde pracovať.
Nenavrhujú upraviť styk otca s dieťaťom.

4. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené na pojednávaní uviedol, že si vôbec nie je istý tým otcovstvom,

aj z tých 7 rokov, ktoré boli spolu, bol 5 rokov vo väzení. On chcel, aby ho navrhovateľka dala zapísať
do rodného listu ako otca, ona ho však zapísať nedala. Je pravdou, že v dobe rozhodnej pre splodenie
dieťaťa mali intímny styk, napriek tomu si nie je istý, či je otcom, preto by chcel, aby sa dali urobiť testy
otcovstva. On sa vrátil z väzenia niekedy september - október 2012. Navrhovateľke dal hneď 250 eur.
Potom si našiel aj robotu, prispieval jej ako kedy a na Vianoce 2012 jej dal tiež 250 eur. Potom už odtiaľ

odišiel, lebo chcela, aby platil za nájom. On sa aj chcel stretávať s dcérou, ale ona to podmieňovala
peniazmi. Keďže nebol zapísaný riadne ako otec, nemal ani dôvod platiť na mal. L.. Ďalej uviedol, že má
problémy s nohou, dlhodobo asi 3 roky a teraz by mal ísť 24.05.2016 na posudkovú komisiu ohľadom
jeho zdravotného stavu a určenia, či mu bude priznaný invalidný dôchodok. On z výkonu trestu prišiel v
roku 2012, potom robil 2 mesiace, nemohol sa zaevidovať ani na úrade práce ako nezamestnaný, lebo

nevedel predložiť potvrdenia od posledných zamestnávateľov. Býva na sociálnej ubytovni v BA alebo
TN kde platím 0,50 centov na noc. Príležitostne robí, aby som mal na stravu. Na otázku akou sumou
vie prispievať na mal. L. uviedol, že môže prispievať minimálnym výživným, najviac sumou 50,- eur.

5. Kolízny opatrovník uviedol, že testami DNA bolo preukázané, že H. S. je otcom mal. L. a je v záujme

mal. Dieťaťa, aby prispieval na jej výživu a keďže jeho príjmy neboli zistené, ponecháva výšku výživného
na rozhodnutie súdu.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s návrhom, rodný list
na čl.2, rozsudok OS Šaľa 5C 136/02-17 zo dňa 24.3.2003 čl. 18-20, potvrdenie o príjme, dohoda

o vykonaní práce čl. 23-25, potvrdenie o príjme čl. 26-27, potvr. O poberaní dávky v hmotnej núdzi
čl. 28-29, potvr. O poberaní prídavkov na dieťa čl. 30-31, výpis z banky na čl. 37-49, výpisy z
Tatrabanky čl. 32-36, znalecký posudok č.1/16: rozhodnutie ÚPSVaR Nitra zo dňa 05.05.2015, dohodu o
vykonaní práce zo dňa 24.08.2015 a zo dňa 25.01.2016, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti,
potvrdenie o vklade v hotovosti sumy 360,- eur, vklad v hotovosti v sume 26,80 eur, potvrdenie o

návšteve materskej školy, fotokópiu poukážok o stravovaní, potvrdenie lekára o úhrade doplatkov za
lieky, potvrdenie o odmene za zárobkovú činnosť, potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi, o
poberaní prídavkov na dieťa, pričom zistil tento skutkový stav:7. Z rodného listu maloletej L. C. vyplýva, že jej matkou je navrhovateľka a otec nie je uvedený.
Zo znaleckého posudku č. 1/16 zo dňa 28.1.2016 znalca RNDr. V. F. DrSc. vyplýva, že biologické
otcovstvo H. S. k mal. L. C. nie je možné vylúčiť. Hodnota pravdepodobnosti jeho otcovstva je W: 100%,

čiže jeho biologické otcovstvo je treba pokladať za prakticky dokázané.
Z potvrdenia ÚPSVaR Nitra vyplýva, že navrhovateľka poberá prídavky na dieťa vo výške 23,52 Eur.
Podľa rozhodnutia ÚPSVaR Nitra zo dňa 5.5.2015 navrhovateľke bol zvýšený preddavok na pomoc v
hmotnej núdzi na sumu 206,40 eur mesačne od 1.4.2015.
Navrhovateľka mala uzatvorené Dohody o vykonaní práce so zamestnávateľom NISAT spol. s.r.o., v

ktorej bola určená odmena za vykonanú prácu 2,184 eur/ hod. ďalej predložila potvrdenie o úhrade
nájomného vo výške 360 eur mesačne. Tiež predložila potvrdenie o tom, že mal. L. navštevuje materskú
školu od 1.9.2014.
Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 13.9.2016 vyplýva, že o invalidnom dôchodku menovaného H. S.
doposiaľ nerozhodovali. Zo správy UPSVaR Bratislava vyplýva, že menovaný nie je vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie.

8. Podľa § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia
dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

9. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.

10. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Z vykonaného dokazovania a to znaleckého posudku č. 1/2016 znalca RNDr. V. F. mal súd za

preukázané, že muž, ktorého otcovstvo má byť určené H. S. je otcom maloletej L. C.. V zmysle §
110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností a o výžive maloletého, preto sa súd ďalej zaoberal tým, komu bude dieťa zverené do osobnej
starostlivosti a s otázkou určenia výživného na maloletú.
Obaja účastníci súhlasili, aby mal. L. bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Čo sa týka výživného

na maloletú, navrhovateľka žiadala v návrhu určiť výživné vo výške 120 eur mesačne, svoj návrh v
závere upravila na sumu 90 eur a otec mal. navrhoval sumu 50 eur. Súd porovnal príjmy a výdavky
na oboch stranách. Navrhovateľka poberá prídavky na dieťa v sume 23,52 eur mesačne a preddavok
na pomoc v hmotnej núdzi vo výške 206,40 eur mesačne od 1.4.2015, pričom ako uviedla pracuje nadohodu o vykonaní práce, kde by mala mať príjem 60 eur mesačne, avšak táto suma jej je odpočítaná zo
sociálnej dávky, takže jej príjem stále zostáva vo výške 206,40 eur. Býva v podnájme, kde platí nájomné
vo výške 360 eur, ktoré jej pomáha hradiť plnoletý syn X., ktorý pracuje. Výdavky na dieťa predstavujú

najmä poplatok za škôlku cca v sume 7 eur, poplatok za lieky, strava, oblečenie. Muž, ktorého otcovstvo
má byť určené nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, podľa jeho vyjadrenia pracuje
príležitostne brigádne a býva na ubytovni, kde si platí sumu 0,50 eur na noc. Na pojednávaní uvádzal, že
si podal žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, toto jeho tvrdenie však preukázané nebolo, nakoľko
Sociálna poisťovňa súdu oznámila, že sa doposiaľ takouto žiadosťou nezaoberali. Obaja účastníci majú

vyživovaciu povinnosť len voči mal. L..
Taktozistenýmipríjmovýmiamajetkovýmipomermiúčastníkov,súddospelkzáveru,žedôvodnévýživné
na mal. L. zo strany otca je vo výške 60 eur s prihliadnutím aj na odôvodnené potreby maloletej, ktorá
má v súčasnosti len 6 rokov a navštevuje materskú školu. Tým potom súd ponecháva priestor na
prípadné neskoršie zvýšenie výživného, keď narastú náklady na maloletú. Otec maloletej svoj príjem
súdu nepreukázal, čo však nemohol súd pripisovať na ťarchu dieťaťa, keďže vyživovacia povinnosť

rodiča voči svojmu dieťaťu je prvoradá a má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto je
povinnosťou otca maloletej prispievať na jej výživu v uvedenej výške. Výživné v tejto výške súd určil od
10.11.2014. Navrhovateľka na pojednávaní žiadala určiť výživné pre mal. L. od podania návrhu, preto
súd zaviazal otca maloletej prispievať na jej výživu od 10.11.2014, ktoré je splatné do 20.dňa v mesiaci
vopred k rukám matky maloletej.

13. Ďalej súd určil zročné výživné od 10.11.2014 do 31.10.2016, ktoré je vo výške 1.340,- eur ( 22
mesiacov + 10 dní x 60 eur ) a povolil ho otcovi maloletej H. S. zaplatiť v splátkach po 30,- eur mesačne
spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej.

14. Keďže účastníci nežiadali upraviť styk otca s maloletou L., súd rozhodol, že ho neupravuje.

15.SúdzaviazalotcamaloletejH.S.znášaťtrovyštátu,ktorépredstavujúpoplatokzaznaleckýposudok,
a ktorý súd dal vyhotoviť na návrh otca z dôvodu, že otec maloletej bez vážneho dôvodu spochybňoval,
že je otcom maloletej. Matka maloletej navyše bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 53 CMP, podľa ktorého vo veciach určenia rodičovstva môže
súd priznať náhradu trov konania účastníkom , ktorí mali vo veci úspech proti účastníkom, ktorí úspech
nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. Súd rozhodol, že navrhovateľke priznáva plnú náhradu trov
konania voči otcovi maloletej H. S., nakoľko má za to, že tento sa úmyselne vyhýbal plateniu výživného

na svoju maloletú dcéru, ku ktorej otcovstvo až do podania návrhu nespochybňoval a preto spôsobil
trovy právneho zastúpenia na strane navrhovateľky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.