Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. október 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21Csp/126/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718202730
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Lucia Važan Valocká
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5718202730.5

Uznesenie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobkyne: F.. I. Y., J.. XX.XX.XXXX,
G. Š.. P. XXXX/XX, XXX XX S. právne zastúpená: Mgr. Miroslav Hanec, advokát so sídlom Hruštiny
602, 010 01 Žilina proti žalovanému: Silicate World, s.r.o. so sídlom Maloveská 68, 984 01 Lučenec,
IČO: 35 852 941 právne zastúpený: JUDr. Eva Fűkőová, advokátka so sídlom Hviezdoslavova 3, 979 01
Rimavská Sobota, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o dielo a o vrátenie bezdôvodného obohatenia,

takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba v časti o neplatnosť Zmluvy o dielo zo dňa 07.12.2017 sa zamieta.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 23 081,75 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená 01.08.2018 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že zmluva o dielo
uzatvorená medzi stranami dňa 07.12.2017 je neplatná a zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalovaného
vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 23 081,75 €.

Žalobkyňa uviedla, že dňa 07.12.2017 uzatvorila so žalovaným zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola

výstavba dvojpodlažného EKO keramického domu podľa projektu dodaného zhotoviteľom, na pozemku
vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa nebola spokojná s plnením zmluvy o dielo a z toho dôvodu od
zmluvy o dielo podaním zo dňa 15.05.2018 odstúpila, a to podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Týmto podaním žalobkyňa v súvislosti s realizáciou zmluvy o dielo zakázala žalovanému vstup na jej
pozemok a vyzvala ho, aby jej zaplatil sumu 23 081,75 €, ktorú uhradila ako zálohu na cenu diela.

Žalobkyňa tvrdila, že zmluva o dielo je aj absolútne neplatná, pretože bola uzatvorená v rozpore s
predpismi na ochranu práv spotrebiteľov a jej obsah nie je jasný a zrozumiteľný.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.09.2018. Odvolával sa na Článok 13. odsek 11 a
12 zmluvy o dielo, kde sa konštatuje, že zmluvné strany zhodne prehlasujú, že obaja jej účastníci mali
možnosť ovplyvniť obsah zmluvy a na jej konečnom znení sa aktívne podieľali a znenie samotnej zmluvy

je výsledkom vzájomných rokovaní o jej obsahu.

Žalovaný poukázal na to, že vybavenie územného a stavebného povolenie nie je povinnosťou
zhotoviteľa stavby a poukázal na nutnosť, aby si investor pred začatím výstavby zabezpečil územné a
stavebné povolenie. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že v zmluve o dielo sa zaviazal žalobkyni dodať
projektovúdokumentáciuprestavebnépovolenievštandardnomrozsahuanieprojektovúdokumentáciu

pre územné rozhodnutie. Poukázal na tom, že žalobkyňa neustále požadovala od žalovaného zmeny v
architektúre domu, čím sa zbytočne posúval čas potrebný vo výrobnom závode na realizáciu stenovýchdielcov domu, ako aj pre zhotovenie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. Žalovaný tvrdil,
že takýto postup zo strany žalobkyne znamenal pre neho finančnú stratu, ale napriek tomu bol voči
žalobkyni ústretový a požadované zmeny realizoval aj napriek časovému oneskoreniu.

Žalovaný pripomenul, že podľa Článku 5. odsek 3 písm. c/ zmluvy o dielo, stavebné povolenie na
objednané dielo má zabezpečiť žalobkyňa ako stavebník. Táto povinnosť jej vyplýva aj zo stavebného
zákona.

Žalovaný uviedol, že návrhy na dodatočné zmeny realizoval, v dôsledku čoho mu vznikli ďalšie náklady a
preto žalobkyni navrhol dodatok č. 1 k zmluve o dielo s príslušnou cenovou úpravou. S návrhom dodatku
žalobkyňa nesúhlasila, nepodpísala ho, a naviac náklady nezaplatila. Žalobkyňou požadované zmeny,
ktoré sa týkali výroby rodinného domu, posúvali termíny výstavby. Žalovaný zistil, že žalobkyňa si na
stavebnomúradenevybavujestavebnépovoleniealenímvypracovanúprojektovúdokumentáciuurčenú
na stavebné povolenie, neoprávnene použila na vybavenie územného rozhodnutia. Túto skutočnosť

preukázal záväzným stanoviskom útvaru hlavného architekta Mesta Martin zo dňa 16.03.2018, ako aj
elektronickou korešpondenciou so žalobkyňou.

Náklady za naviac práce, ktoré neboli dohodnuté v zmluve o dielo, žalovaný vyúčtoval žalobkyni, a to
viacerými faktúrami v celkovej výške 7 190,53 €. Nárok na zaplatenie tejto sumy si žalovaný uplatnil voči

žalobkyni na tunajšom súde žalobou (sp. zn. 18Csp/33/2018). Súd konanie prerušil až do skončenia
tohto sporu, v ktorom sa rieši otázka platnosti zmluvy o dielo, ako aj platnosti právneho úkonu odstúpenia
od zmluvy. Žalovaný potvrdil, že na cenu diela mu žalobkyňa uhradila zálohu vo výške 23 081,75 €.

Žalovaný vyjadril presvedčenie, že jednostranne odstúpiť od zmluvy o dielo nie je možné bez toho, aby

žalobkyňa nevyrovnala svoje finančné záväzky.

3. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila podaním zo dňa 17.10.2018, v ktorom uviedla, že
žalovaný jej neposkytol informácie o tom, že pokiaľ chce stavať rodinný dom, musí si vybaviť územné
rozhodnutie. Neposkytnutie tejto informácie žalobkyňa považovala pre realizáciu stavby za zásadné a

podľa nej sa tým žalovaný dopustil klamlivého opomenutia podľa § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa, a využil túto obchodnú praktiku na značné obmedzenie schopnosti žalobkyne
urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobila.

Žalobkyňa tvrdila, že sporná zmluva o dielo je koncipovaná v prospech žalovaného, ktorému z

nej vyplývajú neprimerané práva oproti povinnostiam, ktoré ukladá žalobkyni. Neprijateľné zmluvné
podmienky tak, ako ich definuje ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva obsahovať
nesmie.Žalobkyňauviedla,žeodstúpenieodzmluvyodielojejednostrannýmprávnymúkonom,naktorý
sa nevyžaduje súhlas žalovaného, ani existencia dôvodov pre odstúpenie, ako tento inštitút prezentuje
žalovaný. Žalobkyňa odstúpením od zmluvy využila svoje preventívne právo, ktorým zabránila vzniku

ďalších nepríjemností a prieťahov s ohľadom na postup prác žalovaného, a oneskorenosti ich vykonania,
ktorá bola v dobe odstúpenia zrejmá.

Pokiaľ žalobkyňa použila projektovú dokumentáciu pre územné konanie, konala tak v dobrej viere, aby
boli bezodkladne splnené všetky zákonom požadované podmienky pre realizáciu diela, o čom žalovaný

vedel.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril, a to podaním zo dňa 07.12.2018. Žalovaný argumentoval
tým, že žalobkyňa mala možnosť návrh zmluvy o dielo pripomienkovať a namietať jej obsah, a mala aj
možnosť obsah zmluvy konzultovať s iným subjektom. Žalovaný argumentoval tým, že v rámci prípravy

návrhu zmluvy mala žalobkyňa riadne informovať zhotoviteľa stavby o tom, aké dokumenty má pre
stavbu rodinného domu k dispozícii. Podľa žalovaného z obsahu korešpondencie medzi stranami sa
žalobkyňa javila ako odborne zdatný stavebník, a to najmä pri odsúhlasovaní dispozícii stavby, kde sa
zaujímala o rozmery okenných otvorov, ich otváravosť, riešenie stropnej dosky, a pod.

Postupžalobkynepovažovalžalovanýzaúčelovýanavrhol,abysúdžalobuourčenieneplatnostizmluvy
a o vrátenie bezdôvodného obohatenia zamietol v celom rozsahu.5. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právnych zástupcov sporových strán, výsluchom
štatutárneho zástupcu žalovaného, listinami založenými v spise a zistil:

Sporové strany uzatvorili dňa 07.12.2017 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola úprava vzájomných
práv a povinností zmluvných strán pri výstavne dvojpodlažného EKO keramického domu podľa projektu
dodaného zhotoviteľom na pozemkoch žalobkyne. V tejto zmluve sa žalovaný okrem iného zaviazal
dodať aj projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie v štandardnom rozsahu (t. j. projekt
architektúry,projektstatickéhoposúdenianosnýchdielcov,elektroinštalácia,zdravotechnika,sprievodný

správa a tepelno-technické posúdenie stavebnej konštrukcie) a realizačnú projektovú dokumentáciu.
Ďalej sa žalovaný zaviazal zhotoviť odizolovanú základovú dosku na vopred pripravený podklad o
výmere 65,46 m2 a dvojpodlažný - EKO keramický dom podľa dohodnutej situácie ako stavbu v
druhom katalógovom stupni vyhotovenia, podľa dispozície uvedenej v prílohe č. 1, o celkovej zastavanej
ploche 133,46 m2 upraveného na podmienky stien z keramického kompozitného systému WLM, všetko
podľa realizačnej projektovej dokumentácie na výrobu tohto montovaného typu rodinného domu, podľa

podmienok dohodnutých v zmluve.

Žalobkyňa sa zaviazala za dielo zaplatiť dohodnutú cenu.

Na vyhotovenie diela žalobkyňa zaplatila žalovanému celkovo zálohu vo výške 23 081,75 €, táto

skutočnosť nebola sporná. Podľa rozsiahlej elektronickej korešpondencie vedenej medzi stranami,
žalobkyňa postupne vznášala veľké množstvo požiadaviek a návrhov v súvislosti s vypracovaním
projektovej dokumentácie. Na základe veľkého množstva dodatočných návrhov a požiadaviek zo strany
žalobkyne, ktoré sa týkali rozsahu a špecifikácie objednaného diela, žalovaný vypracoval dodatok č.
1 k zmluve o dielo. K podpisu tohto dodatku však nedošlo. Časť nadprác dodatočne objednaných

žalobkyňou, ktoré boli zahrnuté v dodatku č. 1 žalovaný aj realizoval a náklady na tieto práce vyúčtoval
žalobkyni v celkovej výške 7 190,53 €.

Žalovaný sa o zaplatenie tejto sumy domáha žalobou na Okresnom súde Martin, o ktorej súd rozhoduje
vovecisp.zn.18Csp/33/2018.Totokonaniebolouznesenímprerušené,pretožeprerozhodnutieotomto

spornom nároku je dôležité rozhodnutie v súdenej veci o tom, či zmluva o dielo je platná alebo nie, a či
je platné odstúpenie od tejto zmluvy vykonané žalobkyňou.

6. Bolo preukázané, že došlo k omeškaniu s realizáciou zmluvy o dielo, a to najmä preto, že žalobkyňa
nemala k dispozícii právoplatné územné rozhodnutie. Podľa jej tvrdenia nemala za tým účelom

vypracovanú ani potrebnú dokumentáciu. Je všeobecne známe, že predpokladom realizácie stavby
je okrem územného rozhodnutia aj právoplatné stavebné rozhodnutie. Bez územného a stavebného
rozhodnutia nie je možné stavbu realizovať.

7. Žalobkyňa podaním zo dňa 15.05.2018 od zmluvy o dielo odstúpila s odvolávaním sa na ustanovenie

§ 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy
odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ
zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

Podľa ustanovenia § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť z
akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu. Odstúpením od zmluvy sa zmluva o dielo od
začiatku zrušuje (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Odstúpenie od zmluvy je
jednostranný právny úkon objednávateľa adresovaný zhotoviteľovi.

8. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému riadne doručené. Táto skutočnosť nebola sporná.

Na podanie, ktorým žalobkyňa od zmluvy odstúpila, reagoval žalovaný nasledujúci deň podaním zo
dňa 16.05.2018. Žalovaný s odstúpením od zmluvy nesúhlasil, pretože omeškanie s realizáciou stavby
bolo zavinené žalobkyňou, ktorá nemala k dispozícii územné a stavebné rozhodnutie. Týmto podanímžalovaný vyzval žalobkyňu, aby svoj postoj prehodnotila s tým, že nasledujúci deň jej bude skelet
objednaného rodinného domu dovezený a vyskladnený na jej pozemok.

9. Žalobkyňa tvrdila, že od zmluvy o dielo odstúpila aj preto, že žalovaný meškal s realizáciou prípravy
stavby a diely potrebné na jej zhotovenie nerealizoval. Za tým účelom využila svoje právo dohodnuté v
bode 9.2 zmluvy o dielo, a dňa 27.03.2018 sa dostavila do výrobného závodu, kde chcela skontrolovať,
v akom štádiu sa nachádza výroba dielcov pre stavbu rodinného domu. Vo výrobnom závode zhotoviteľa
jej však ohliadku vyrobených dielcov neumožnili.

10. V prípade odstúpenia od zmluvy má zhotoviteľ (žalovaný) právo na náhradu nákladov za práce,
ktoré boli na diele už vykonané, ak ich výsledok nemôže využiť iným spôsobom. Pri určení výšky
náhrady za už vykonané práce sa vychádza z ceny diela a prihliada sa na mieru rozpracovania, hodnotu
spracovaného materiálu a iné okolnosti. Ďalšou podmienkou pre vznik tohto nárok na strane žalovaného
je, že výsledok jeho práce nemôže byť použitý iným spôsobom, napr. predajom rozpracovaného diela

inému objednávateľovi.

Žalovanýprávo,ktorémuvyplývaz§642ods.1Občianskehozákonníka,t.j.právonanáhraduzapráce,
ktoré boli na dohodnutom diele už vykonané, presvedčivým spôsobom nepreukázal. Nijakým spôsobom
nepreukázal ani cenu čiastočne vykonaného diela, len všeobecne tvrdil, že žalobkyňou poskytnutú

zálohu vo výške 23 081,75 € na výrobu dielcov spotreboval.

Predpokladom pre priznanie náhrady za čiastočne vykonané dielo je, aby zhotoviteľ rozsah vykonaných
prác vierohodným a presvedčivým spôsobom preukázal, a aby preukázal aj cenu týchto prác a výkonov.

Ďalším predpokladom pre priznanie nároku na náhradu za čiastočné vykonané dielo je, že čiastkový
výsledok prác a výkonov nie je možné použiť iným spôsobom. V danom prípade žalovaný tvrdil, že
predmet diela nie je typizovaným rodinným domom. Z rozsiahlej korešpondencie strán vyplýva, že
na základe mnohých žiadosti a pripomienok žalobkyne, bola projektová dokumentácia a teda aj dielo
upresňované a špecifikované tak, aby vyhovovalo požiadavkám žalobkyne (objednávateľky diela).

11. Žalovaný nepreukázal, že čiastočne zhotovené dielo nie je možné použiť inak, napríklad predať ho
inému záujemcovi. Z povahy objednaného diela vyplýva, že časť už realizovaného diela by žalovaný
použiť mohol a časť nie.

Pre úspešné uplatnenie nároku žalobcu na preplatenie prác a výkonov je však nevyhnutné, aby tieto
dohady boli odstránené a to určením, ktoré konkrétne dielce je možné použiť, a ktoré nie, a aká je
všeobecná cena týchto dielov.

12. Žalovaný si výslovne neuplatnil ani právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, tieto nevyčíslil

a nepreukázal.

Ak žalobkyňa odstúpila od zmluvy o dielo a zmluva bola tým zrušená, je žalovaný povinný vrátiť zálohu
23 081,75 €, ktorú mu na vykonanie diela žalobkyňa zaplatila.

13. Účinne odstúpiť od zmluvného záväzku je možné len pokiaľ je takýto záväzok platný. Z podania
žalobkynezodňa15.05.2018,ktorýmodzmluvyodieloodstúpila,jemožnépredpokladať,žepovažovala
zmluvu o dielo za platnú.

Na druhej strane sa žalobkyňa protirečivo domáhala určenia absolútnej neplatnosti tejto zmluvy, najmä

pre jej rozpor s predpismi na ochranu práv spotrebiteľov a pre jej nejasnosť a nezrozumiteľnosť. Zmluva
o dielo na výstavbu rodinného domčeka je objektívne zmluvou zložitou. Súd nezistil taký rozpor zmluvy
s predpismi na ochranu práv spotrebiteľov, ktorý by mohol byť dôvodom pre určenie jej neplatnosti.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je

neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.14. Ako dôvod neplatnosti zmluvy o dielo žalobkyňa namietala aj jej neurčitosť. Určitosť písomného
prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o
jeho obsahu ani u tretích osôb. Ak by predsa k tomu došlo, je potrebné použiť výkladové pravidlo podľa

§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

15. Žalobkyňa navrhla, aby súd určil, že zmluva o dielo je absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť
nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolávať
ktokoľvek. Okrem účastníkov právneho úkonu aj každý, kto má na tom právny záujem. Na absolútnu
neplatnosť súd prihliada z úradnej povinnosti, aj bez toho, aby to ten, kto môže byť takým úkonom
dotknutý musel namietať.

Prejavená vôľa strán uzatvoriť zmluvu o dielo je podľa názoru súdu dostatočne jasná a zrozumiteľná,
a túto vôľu je potrebné rešpektovať. Nie je úlohou súdu, aby „za každú cenu“ vyhľadával dôvody jej
neplatnosti.

16. Argumenty žalobkyne, že nebola pred uzatvorením zmluvy dostatočne informovaná o tom, že keď
chce postaviť rodinný dom musí mať k dispozícii územné rozhodnutie, súd ako dôvod pre určenie, že
zmluva je neplatná, nemohol akceptovať. Skutočnosť, že podmienkou výstavby je územné a stavebné
povolenie, je všeobecne známa aj menej vzdelaným ľuďom. O tom, že realizácia zmluvy o dielo je
podmienená stavebným povolením, bola žalobkyňa informovaná aj priamo v zmluve o dielo.

Z tohto dôvodu nebolo možné rozhodnúť, že celá zmluva o dielo je neplatná.

Deklarovaná nevedomosť žalobkyne o časovej náročnosti procesu vybavovania územného a
stavebného povolenia, nemôže byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť celej zmluvy o dielo.

17. Žalobkyni je možné prisvedčiť, že v Článku 7. zmluvy o dielo, mal byť údaj o cene diela uvedený
spolu s daňou z pridanej hodnoty. Je pravdou, že spotrebiteľ má právo na jednoznačnú informáciu o
cene. Zmluva obsahuje zrozumiteľný údaj o cene diela vo výške 54 656,52 € s tým, že k tejto cene
je potrebné ešte pripočítať daň z pridanej hodnoty. Neuvedenie ceny diela spolu s daňou z pridanej

hodnoty, však nemôže byť takým dôvodom, pre ktorý by bola neplatná celá zmluva o dielo na výstavbu
rodinného domu. Tak ako uvádza sama žalobkyňa, podľa § 3 ods. 3 zákona č. 18/1996 o cenách, ak nie
je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty.

Podľa názoru súdu žalobkyňa ako vysokoškolsky vzdelaná osoba vedela, že okrem sumy 54 656,52 €

musí žalovanému zaplatiť aj daň z pridanej hodnoty.

Argument žalobkyne o nesprávnom sčítaní položiek uvedených v Článku 7. Zmluvy, nemôže byť
dôvodom pre neplatnosť celej zmluvy, pretože údaj o celkovej dohodnutej cene je rozhodujúci a sčítacia
odchýlka je zanedbateľná.

18. Čo sa týka existencie naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o dielo, túto
považoval súd za dostatočne preukázanú. Určenie, či odstúpenie žalobkyne od zmluvy o dielo bolo
platné alebo nie a určenie či zmluva o dielo bola ako celok neplatná, je zásadné nielen pre rozhodnutie
v tomto spore o zaplatenie 23 081,75 €, ale aj pre rozhodnutie sporu vedeného na tunajšom súde sp.

zn. 18Csp/33/2018. Súd konanie v tejto veci za tým účelom aj prerušil.

19. Súd žalobu v časti o neplatnosť zmluvy o dielo zo dňa 07.12.2017 zamietol, pretože žalobkyňa
nepreukázala existenciu takých dôvodov, pre ktoré by bola zmluva neplatná. Úloha súdu nespočíva
vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti právneho úkonu (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti) ale

v preferencii výkladu v prospech jeho platnosti (Nález Ústavného súdu SR I ÚS-640/2014). V súlade
s citovaním rozhodnutím Ústavného súdu SR, súd pri posudzovaní absolútnej neplatnosti zmluvy o
dielo preferoval dôvody pre zachovanie jej platnosti a zistené nedostatky zmluvy nepovažoval za takéhocharakteru, ktoré by mohli mať za následok neplatnosť zmluvy ako celku. Aj z podania žalobkyne zo dňa
15.05.2018, ktorým od zmluvy o dielo odstúpila, vyplýva, že zmluvu o dielo sama považovala za platnú.

20. V nadväznosti na toto rozhodnutie, súd pri vyporiadaní vzájomných vzťahov medzi objednávateľom
(žalobkyňou) a zhotoviteľom (žalovaným) postupoval podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy podľa § 642
ods. 1 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho bola zmluva zrušená a žalovaný je povinný vrátiť

žalobkynizaplatenúcenu(zálohu)zavykonaniedielavovýške23081,75€dotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku.

V konaní neboli pochybnosti o tom, že po jednostrannom platnom odstúpení od zmluvy vzniklo
žalovanému právo, aby mu žalobkyňa zaplatila náklady na práce vykonané v čase odstúpenia od
zmluvy. Žalovaný však rozsah vykonaných prác a výkonov dostatočným a presvedčivým spôsobom

nepreukázal, a nepreukázal ani cenu týchto prác a výkonov, a preto nebolo možné rozhodnúť v
jeho prospech priznaním konkrétnej sumy. Podmienkou priznania tohto nároku bolo aj splnenie ďalšej
podmienky, a to, že výsledok prác a výkonov realizovaných do odstúpenia od zmluvy, nemôže žalovaný
použiť inak, napríklad tak, že na základe čiastočne realizovaných prác a výkonov, zhotoví dielo pre
iného objednávateľa alebo výsledky prác a výkonov odpredá tretej osobe. Splnenie tohto predpokladu

žalovaný presvedčivým spôsobom nepreukázal. Posúdenie tejto otázky však predpokladá odborné
znalosti. Odpoveď na otázku, či výsledky čiastočne vykonaných prác a výkonov, je možné zužitkovať a
speňažiť, a v akom rozsahu, by mohlo dať znalecké dokazovanie.

Svoj nárok na náhradu čiastočne vykonaných prác žalovaný riadnym spôsobom neuplatnil,

nešpecifikoval a nepreukázal.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a
žalobkyni, ktorá bola v spore úspešná, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitým rozhodnutím, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.