Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200458
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200458.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek

senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: C. X., adresa prechodného
pobytu C. X, XXX XX X., štátna príslušnosť: D., zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom
Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, adresa na doručovanie: Hlboká cesta 7, 811 05 Bratislava, proti
žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej
a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BA2-2018/001660-003 zo dňa 12.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1/ Dňa 04.07.2017 žalobca podal na Oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava žiadosť o obnovenie
prechodného pobytu na území SR na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011
Z.z. Žalobca je od 08.03.2016 konateľom spoločnosti SNG Group s.r.o. so sídlom Stavbárska 5178/40,

821 08 Bratislava, IČO: 47 954 418.

2/ Žalobca k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania predložil požadované
doklady. Z potvrdenia vydaného Daňovým úradom Bratislava zo dňa 15.01.2017, ktorým preukazoval
hospodársky výsledok uvedenej spoločnosti za rok 2016, ktorý zisk bol vo výške XX.XXX,XX.

3/ Žalobca pri pohovore uviedol, že spoločnosť SNG Group s.r.o. vykonáva marketingové služby a

poradenstvo. Marketingové služby vykonáva v rámci analýzy trhu SR a iných krajín (Poľsko, Ukrajina),
čo by malo zabezpečiť export slovenských výrobkov do iných krajín. Poradenstvo poskytuje spoločnosť
v oblasti stavebníctva pre priemyselné parky v SR, túto činnosť plánuje rozšíriť. Zároveň uviedol,
že spoločnosť preinvestovala cca XX.XXX,- až XX.XXX,- eur (kúpa motorového vozidla fa. č. K.
z 09.03.2016 v sume XX.XXX,- eur), nemá zamestnancov, nemá internetovú stránku, nemá žiadne
prevádzky ani skladové priestory. Ubytovanie má zabezpečené od 02.07.2017 na adrese Bratislava C.
X, byt č. X a spoločnosť podniká na adrese U. XX, X.. Spoločnosť v roku 2017 vystavila jednu faktúru

vo výške XX.XXX,- eur spoločnosti System Inovation, Poľsko.4/ Prvostupňový orgán doručil splnomocnenému zástupcovi žalobcu výzva podľa § 33 ods. 2 Správneho
poriadku na vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia, ku ktorému sa vyjadril podaním
doručeným dňa 18.10.2017 splnomocnený zástupca žalobcu.

5/ Dňa 13.10.2017 vykonal prvostupňový orgán kontrolu v mieste zabezpečeného ubytovania a bolo
zistené, že na uvedenej adrese sa žalobca nezdržiava, schránka a byt boli neoznačené, susedia žalobcu
nepoznali ani podľa mena, ani podľa predloženej fotografie.

6/ Prvostupňový orgán požiadal žalovaného o predĺženie zákonnej lehoty na vydanie prvostupňového
rozhodnutia do 01.11.2017, ktorá mu bola schválená dňa 02.10.2017.

7/ Dňa 26.10.2017 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č.p.: PPZ-HCP-BA6-4796-013/2017-PPC,
ktorým podľa § 33 ods. 6 písm. g/ zákona č. 404/2011 Z.z. s poukazom na § 34 ods. 12 zákona č.
404/2011 Z.z. žalobcovu žiadosť na o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky

na účel podnikania zamietol, pretože udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. Proti
prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo
dňa 12.02.2018, č.p.: PPZ-HCP-BA2-2018/001660-003 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie.

II.
Zhrnutie argumentov žalobcu

8/ Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 04.04.2018 domáhal, aby zrušil rozhodnutie
žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BA2-2018/001660-003 zo dňa 12.02.2018, ktorým zamietol odvolanie

a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č.p.: PPZ-HCP-BA6-4796-013/2017-PPC zo dňa 26.10.2017 a
zároveň, aby zrušil aj uvedené prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy.

9/ Žalobca mal na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel podnikania od
29.04.2016 s platnosťou do 29. 10. 2017. Žalobca začal podnikať ako konateľ obchodnej spoločnosti

SNG Group s. r. o., IČO: 47 954 418. Podnikateľská činnosť uvedenej spoločnosti a teda aj žalobcu
bola úspešná, bola vykonávaná nepretržite a žalobca pri nej dosahoval zisk, ktorého časť investoval
aj v podmienkach Slovenskej republiky. Vzhľadom na úspechy v podnikaní a získavanie ďalších
kontaktov žalobca chcel a chce pokračovať v podnikaní na území Slovenskej republiky a rozširovať svoje
podnikanie o ďalšie predmety činnosti ako aj ďalších obchodných partnerov.

10/ Žalobcovi sa končil prechodný pobyt na území Slovenskej republiky a preto požiadal o jeho
predĺženie, keďže na území Slovenskej republiky chcel a chce vykonávať aj naďalej podnikateľskú
činnosť. Žalobca, všetky stanovené podmienky splnil a preto dňa 04.07.2017 podal na Oddelenie
cudzineckej polície PZ Bratislava žiadosť o obnovenie prechodného pobytu v súlade s ust. § 34 zákona

č. 404/2011 Z.z., ku ktorej priložil všetky dokumenty, čo potvrdil aj prvostupňový orgán aj žalovaný vo
svojich rozhodnutiach.

11/ Žalobca poukázal na nezákonnosť postupu prvostupňového orgánu tým, že ho neupovedomil
o žiadosti o predĺženie zákonnej lehoty na rozhodovanie vo veci obnovenie prechodného pobytu,

ktorá bola dňa 02.10.2017 schválená, ale z rozhodnutí správnych orgánov nie je zrejmé prečo žiadal
o predĺženie zákonnej lehoty na rozhodnutie a tým došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
Dňa 03.08.2017 prvostupňový orgán zaslal žalobcovi predvolanie podľa § 41 ods. 1 Správneho
poriadku. Žalobca nemal objektívne možnosť dostaviť sa pred príslušný správny orgán o čom ho
informoval a odoslal ospravedlnenie. Telefonicky sa dohodol, že sa môže dostaviť v iný termín, a

konkrétne v deň, keď si príde prevziať kartičku o prechodnom pobyte, kedy sa žalobca mal vyjadriť k
otázkam o podnikateľskej činnosti a doniesť dokumenty, ktoré vyžadoval prvostupňový orgán. Napriek
ospravedlneniu a telefonickému dohovoru nebol žalobcovi určený iný termín konania. Namietal ďalej
nesprávny postup orgánov verejnej správy pri zisťovaní je pobytu na území SR, ktorý bol však iba
jeden raz. Pokiaľ orgány verejnej správy považujú postup vykonania jednej návštevy a otázku na ľudí

nachádzajúcich sa v bytovom dome, či poznajú žalobcu za dostatočný, mal za to, že súd tento postup
vyhodnotí ako contra legem. Úradný záznam správneho orgánu o kontrole ubytovania účastníka je
nezákonný a nemôže byť v konaní považovaný za relevantný dôkaz. Nespochybniteľnými dôkazmi, že
žalobca sa zdržiaval na adrese svojho pobytu a vykonával svoju podnikateľskú činnosť sú: hospodárskevýsledky Daňového úradu Bratislava, potvrdenia o správne vykonávanej podnikateľskej činnosti kontroly
Daňovým úradom Bratislava, doklady všetkých poisťovní a v neposlednom rade stanovisko Ministerstva
hospodárstva SR. Žalobca preukázal aktivity, investície, vykonávanie podnikateľskej činnosti na území

Slovenskej republiky, čo muselo a malo byť hodnoverným pre rozhodovanie vo veci.

12/ Žalobca zastáva názor, že orgány verejnej správy poukazovali na absenciu verejného záujmu, a z ich
strany došlo k najzásadnejšiemu pochybeniu v napadnutých rozhodnutiach prvostupňového orgánu a
žalovaného. V oboch rozhodnutiach orgánov verejnej správy malo byť jasne a zrozumiteľne formulované

oakýverejnýzáujemide,resp.včomjejehoabsencia.Zákonopobytecudzincovneustanovujedefiníciu
verejného záujmu. Preto sa v tomto prípade musí prihliadať na judikatúru, ktorá ukazuje na definíciu
verejného záujmu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sža 2/2009). Je zrejmé, že žalovaný ako aj prvostupňový
orgán strohým konštatovaní o neexistencii verejného záujmu hrubo porušili zákon. Žalobca preukázal
stanoviskom Ministerstva hospodárstva SR, ktoré na dožiadanie správneho orgánu vydalo stanovisko,
že pri obnovení prechodného pobytu žalobcu bude jeho podnikateľská činnosť prínosom pre Slovensku

republiku. Preto podľa vyššie uvedeného sa domnieva, že pri splnení podmienok zákona č. 404/2011
Z.z. má žalobca právny nárok na obnovenie prechodného pobytu.

13/ Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že cit.: „V prípade účastníka konania, ktorý podniká na
území Slovenskej republiky len z úzkou skupinou spoločnosti, so spoločnosťou Pharm-tex s. r. o. a

spoločnosťou Aver s. r. o. alebo ako uviedol pri podaní žiadosti aj s poľskou spoločnosťou Systém
Inovation, nemožno podľa názoru správneho orgánu označiť ako nositeľa všeobecného či verejného
záujmu pre štát.“ Žalovaný taktiež konštatoval, že : „... spoločnosť neinvestovala na území Slovenskej
republiky žiadne finančne prostriedky a ani nezamestnáva žiadaných zamestnancov“. Žalobca uviedol,
že spoločnosť SNG Group s. r. o., konateľom ktorej je žalobca, investovala na území Slovenskej

republiky hmotný majetok v sume XX.XXX,- eur bez DPH (XX.XXX,- eur s DPH).

14/ Žalobca poukázal na vyslovený právny názor žalovaným a prvostupňovým orgánom, že na výkon
podnikania ako sú poradenské služby nie je potrebné, aby žalobca mal udelený prechodný pobyt
cudzinca túto môže vykonávať aj z domovskej krajiny. Toto ničím nepodložené vyjadrenie nemá oporu

v zákone. Práve naopak vykonávania podnikateľskej činnosti vyžaduje neustálu činnosť a aktivity zo
strany podnikateľa, lebo len tieto činnosti mu dokážu priniesť zisk. Uvedené konštatovanie je nad rámec
správnej úvahy a nad rámec zákonnosti, ide o ničím nepodložené subjektívne tvrdenia správneho
orgánu. Žalobca je konateľom spoločnosti SNG Group s.r.o. na základe zákonných podmienok je
zapísaný v Obchodnom registri, podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu cudzinca, kde v rámci

správneho konania splnil všetky zákonne podmienky, na základe vykonaných dôkazov správneho
orgánu je evidentné, že oprávnené štátne orgány pozitívne vyhodnotili doposiaľ podnikateľskú činnosť
účastníka konania. Na základe akých dôkazov dospel správny orgán k tomuto tvrdeniu nie je zrejmé,
ale opäť možno hovoriť o ľubovôli hraničiacej s právnou zodpovednosťou správneho orgánu. Žalovaný
sa vo svojom rozhodnutí opiera len o zásadu voľného hodnotenia dôkazov, žalobca má za to, že ide o

nedostatočne zistený skutkový stav a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia.

III.
Vyjadrenie žalovaného
15/ Žalovaný doručil správnemu súdu dňa 24.08.2018 vyjadrenie k žalobe a uviedol, že po preskúmaní

doterajšieho priebehu konania a administratívneho spisu zistil, že žalobca mal na území SR udelený
prechodnýpobytnaúčelpodnikaniaod29.04.2016splatnosťoudo29.10.2017.Dňa04.07.2017sipodal
na Oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území SR na
účel podnikania v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z., keďže je konateľom
spoločnostiSNGGroup,s.r.o.,sosídlomnaadreseStavbárska5178/40,82108Bratislava,IČO:47954

418. Spoločnosť SNG Group s.r.o. bola do Obchodného registra zapísaná dňa 10.12.2014. Do funkcie
konateľa bol žalobca zapísaný dňa 08.03.2016. Žalobca predložil potvrdenie Daňového úradu Bratislava
zo dňa 15.01.2017, ktorým preukázal hospodársky výsledok po zdanení obchodnej spoločnosti SNG
Group, s.r.o., za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (rok 2016) vo výške XX.XXX,XX eur.
16/ Pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania žalobca v osobnom

pohovore okrem iného uviedol, že spoločnosť SNG Group, s.r.o. sa zaoberá marketingovými službami
a poradenstvom, marketingové služby vykonávajú v rámci analýzy trhu SR a iných krajín, ktoré by
mali zabezpečiť export slovenských výrobkov do iných krajín. Tiež spoločnosť poskytuje poradenstvo v
oblasti stavebníctva pre priemyselné parky Slovenska, uvedenú poradenskú činnosť plánuje spoločnosťSNG Group, s.r.o. rozšíriť. Uvedená činnosť je pre Slovenskú republiku prínosná, nakoľko by sa
tým mal zvýšiť export slovenského tovaru, taktiež týmto budú vytvorené nové pracovné miesta
pre slovenských občanov. Tiež uviedol, že nemá žiadnej prevádzky, nemá skladové priestory ani

zamestnancov. V majetku spoločnosti má kancelárske potreby a auto, spoločnosť nemá internetovú
stránku, podnikateľskú činnosť vykonáva zo Slovenska, ale spolupracuje aj so spoločnosťami z iných
krajín. Spoločnosť za prvý pol rok vystavila približne tri faktúry a v predchádzajúcom roku približne šesť
až sedem faktúr a na území SR preinvestovala približne XX.XXX,- až XX.XXX,- eur.
17/ Dňa 03.08.2017 prvostupňový správny orgán zaslal žalobcovi predvolanie z dôvodu podania

informácií k obchodnej spoločnosti SNG Group, s.r.o., súčasne ho vyzval, aby so sebou priniesol zmluvy,
týkajúce sa podnikateľskej činnosti a iné podporné doklady. Dňa 19.09.2017 bolo prvostupňovému
orgánu doručené písomné ospravedlnenie splnomocneného zástupcu, ktorý neprevzal predvolanie
nakoľko bol mimo Bratislavy, ako aj žalobca sa nemohol osobne dostaviť z dôvodu, že sa nachádzal
mimo Bratislavy a v septembri odišiel na dovolenku.
18/ Dňa 25.09.2017 bola žalobcovi zaslaná prostredníctvom splnomocneného zástupcu výzva na

vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia v zmysle ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku.
Dňa 28.09.2017 požiadal prvostupňový orgán žalovaného o predĺženie zákonnej lehoty v konaní, kedy
táto bola predĺžená o 30 dní, t.j. do 01.11.2017.
19/ Dňa 13.10.2017 vykonal prvostupňový orgán kontrolu v mieste zabezpečeného ubytovania žalobcu
na adrese C.B. X, X., kedy previerkou bolo zistené, že na uvedenej adrese nebol žalobca prítomný,

zvonček bol označený menom majiteľa nehnuteľnosti, schránka a byt boli neoznačené. Vzhľadom
na zistené skutočnosti boli oslovení susedia v susedných bytoch, ktorí uviedli, že v uvedenom
byte býva G. alebo D. rodina s malým dieťaťom, no žalobcu nepoznajú ani podľa mena, ani
podľa predloženej fotografie. Dňa 18.10.2017 bolo prvostupňovému orgánu doručené vyjadrenie
splnomocneného zástupcu k výzve na vyjadrenie podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

20/ Na základe zistených skutočností a získaných podkladov prvostupňový orgán dňa 26.10.2017
vydal rozhodnutie č. p.: PPZ- HCP-BA6-4796-013/2017-PPC, ktorým v zmysle ustanovenia § 33 ods.
6 písm. g/ zákona č. 404/2011 Z.z. s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z.
žalobcovi žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania zamietol, nakoľko
udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. Dňa 27.11.2017 doručil žalobca odvolanie

proti prvostupňovému rozhodnutiu a žalovaný po vyhodnotení všetkých relevantných skutočností vydal
dňa 12.02.2018 napadnuté rozhodnutie, ktorým zamietol podané odvolanie a potvrdil rozhodnutie
prvostupňového orgánu.
21/ K námietke žalobcu uvedenej v žalobe, že postup správneho orgánu bol v rozpore so zákonom,
pretože z rozhodnutí nie je zrejmé, prečo správny orgán uvedenú lehotu predĺžil a podľa názoru žalobcu

tak bolo porušené ust. § 49 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že v zmysle ustanovenia § 125 ods.
12 zákona č. 404/2011 Z.z. lehoty podľa § 33 ods. 8, § 34 ods. 16, § 38 ods. 11, § 40 ods. 7, § 45 ods.
9, § 47 ods. 6, § 53 ods. 6 a § 59 ods. 7 môže vo zvlášť zložitých prípadoch predĺžiť odvolací orgán
najviac o 30 dní. Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenie § 125 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov má
prednosť pred ustanovením § 49 ods. 2 Správneho poriadku. V ust. § 125 ods. 12 zákona č. 404/2011

Z.z. nie je uvedená povinnosť správneho orgánu upovedomiť účastníka konania o predĺžení zákonnej
lehoty, tak logicky nemôže dôjsť k porušeniu tohto ustanovenia.
22/ K námietke žalobcu, že mu nebol stanovený ďalší termín na predvolanie, aj keď sa z
pôvodného termínu ospravedlnil čo považoval za rozpor so zákonom, pretože napriek ospravedlneniu
a telefonickému dohovoru nebol žalobcovi určený iný termín konania. Žalovaný uviedol, že doručil

žalobcovi Výzvu na vyjadrenie sa v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, aby sa žalobca mohol
vyjadriť k veci, zároveň si prostredníctvom nadriadeného orgánu predĺžil lehotu v konaní, aby mohol
vo veci objektívne rozhodnúť.
23/ K námietke žalobcu, že prvostupňový orgán pri výkone kontroly zdržiavania sa žalobcu na adrese
prechodného pobytu na území SR najmä z dôvodu, že bola vykonaná iba jeden raz porušil zákon

žalovaný uviedol, že takáto kontrola ubytovania žalobcu je dostatočná aj vzhľadom na plynutie lehoty
konania o žiadosti aj sám žalobca by mal viac spolupracovať so správnym orgánom najmä z dôvodu,
že má záujem o to, aby mu bol obnovený pobyt na území Slovenskej republiky.
24/ K námietke žalobcu, že žalovaný bez akýchkoľvek podkladov tvrdí, že žalobca svoju podnikateľskú
činnosť preukazuje fiktívnym preukazovaním hospodárskych výsledkov, žalobca tvrdil, že predložil

všetky zákonom stanovené doklady, žalovaný uviedol, že vo svojom rozhodnutí dostatočne vysvetlil
všetkyokolnostitýkajúcesapredloženýchdokladovkpodnikaniuavyhodnotilichvrámcisvojhokonania,
preto ju považuje za nedôvodnú.25/ Žalobca namietal, že žalovaný v rozhodnutí iba všeobecne konštatoval neexistenciu verejného
záujmu, čím hrubo porušil zákon a podľa jeho názoru vzniká podozrenie na vydanie rozhodnutia
na základe ignorácie práva a riadením sa akejsi pomyslenej štatistickej konštanty. Dodal, že riadne

platí dane, preddavky na daň z príjmov, podporuje hospodárstvo SR a zvyšovanie exportu tovarov
a služieb, nie je potrebné na preukázanie verejného záujmu mať zamestnancov a budovy, splnil
všetky stanovené podmienky na obnovenie prechodného pobytu, poukázal, že svojou podnikateľskou
činnosťou tvorí zisk. Žalovaný sa riadne vysporiadal vo svojom rozhodnutí s otázkou verejného záujmu,
ktorú riadne a v súlade so zákonom odôvodnil. Dodal, že žalobca v roku 2016 svoju podnikateľskú

činnosť preukazoval jednou faktúrou za rok 2016 č. X/XXXX zo dňa 15.02.2016 na sumu XX.XXX,- eur
vystavenou spoločnosti SYSTEM INNOVATIONS, sp. z o.o., Warszawa za poskytnutie poradenských
služieb. Žalobca vo vyjadrení k podkladom rozhodnutia, ani v podanom odvolaní nepreukázal, že
žalobca akýmkoľvek iným spôsobom vykonával na území SR podnikateľskú činnosť.
26/ Žalobca namietal, nedostatočne zistený skutkový stav a vykonávanie dokazovania patrí správnemu
orgánu s poukazom na ust. § 32 Správneho poriadku. Žalovaný je toho názoru, že všetky dôkazy

boli riadne preverené, každý zvlášť, ale aj vo vzájomnej súvislosti. Žalovaný poukazuje najmä na to,
že pri takej miere podnikateľských aktivít, aké žalobca na území Slovenskej republiky vykonával, nie
je potrebné, aby mal na tomto území povolený pobyt. Poukazujeme tiež na to, že svoje podnikanie
môže účastník konania vykonávať aj na základe krátkodobých pobytov (s D. má Slovenská republika
podpísanú bezvízovú dohodu). Z vykonaného dokazovania a získaných podkladov má za to, že

podnikateľská činnosť žalobcu nie je vykonávaná „sústavne". Pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania postupovali
orgány verejnej správy v súlade so Správnym poriadkom a zákonom č. 404/2011 Z.z. a preto vzhľadom
na uvedené skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť.

IV.
Replika žalobcu

27/ Žalobca doručil správnemu súdu dňa 26.09.2019 repliku k vyjadreniu žalovaného a uviedol, že
zotrváva na všetkých ním prezentovaných tvrdeniach a vyjadreniach. Opätovne namietal nedostatočné

zistenie žalobcovho zdržiavania sa na adrese svojho pobytu zo strany oboch orgánov verejnej správy.
Trval na tvrdení, že žalovaný tým, že žalobcu neupovedomil o predĺžení zákonnej lehoty porušil
zákon. Nesúhlasil s tvrdením, že nijakým spôsobom žalobca nepreukázal svoj prínos pre hospodárstvo
Slovenskej republiky a poukázal na predložené doklady od Ministerstva hospodárstva SR a Daňového
úradu Bratislava.

V.
Pojednávanie

28/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 SSP rozhodol na pojednávaní

dňa 12.11.2019, za účasti právneho zástupcu žalobcu rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.

VI.
Relevantné právne predpisy

29/ Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej

správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30/ Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný
orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo

jezarozhodnutiepovažovanýpodľaosobitnéhopredpisuazakladá,mení,zrušujealebodeklarujepráva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.31/ Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych

správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

32/ Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z., prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar,
ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý

a/ podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo
b/ koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je
v pracovnom vzťahu.

33/ Podľa § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti

o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko,
hospodárske potreby Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka
tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia.

34/ Podľa § 33 ods. 6 písm. g/ zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie
prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.

35/ Podľa § 34 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z.z., štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti

o obnovenie prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b/ preukázať zisk po zdanení obchodnej
spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná, za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne
vo výške šesťdesiat násobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého
podnikateľský zámer bol posúdený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako inovatívny
projekt, minimálne vo výške dvadsať násobku životného minima; ak nepodnikal celé predchádzajúce

zdaňovacie obdobie, je povinný preukázať zisk po zdanení vo výške päťnásobku životného minima za
každý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období. Ak štátny príslušník tretej krajiny koná v
mene viacerých obchodných spoločností alebo družstiev, musí podmienku výšky zisku po zdanení podľa
predchádzajúcej vety spĺňať aspoň jedna obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná.
Ak štátny príslušník tretej krajiny v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte nebol oprávnený konať

v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva, je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu
podľa § 22 ods. 1 písm. b/ preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo výške tridsať
násobku životného minima potvrdením o zostatku na účte podľa § 32 ods. 7.

36/ Podľa § 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie

prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6, policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie
prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa
a/§ 33 ods. 6 písm. b/ v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa § 27,
b/ § 33 ods. 6 písm. d) a h), ak ide o prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5.

37/ Podľa § 111 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z., štátny príslušník tretej krajiny je povinný oznámiť
písomne policajnému útvaru, že sa bude viac ako 180 dní nepretržite zdržiavať v rámci mimo územia
Slovenskej republiky, ak má udelený pobyt.

38/ Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z., ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise

ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.39/ Podľa § 125 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z., lehoty podľa § 33 ods. 8, § 34 ods. 16, § 38 ods. 11,
§ 40 ods. 7, § 45 ods. 9, § 47 ods. 6, § 53 ods. 6 a § 59 ods. 7 môže vo zvlášť zložitých prípadoch
predĺžiť odvolací orgán najviac o 30 dní.

40/ Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

41/ Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierené vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

42/ Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch
nevznikli neodôvodnené rozdiely.

43/ Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný

stav veci a za tým si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodovanie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

44/ Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe

alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.
45/ Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
46/ Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
47/ Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi

a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VII.
Posúdenie veci správnym súdom

48/ Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ-HCP-
BA2-2018/001660-003 zo dňa 12.02.2018, ktorým odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového
orgánu č.p.: PPZ-HCP-BA6-4796-013/2017- PPC zo dňa 26.10.2016 zamietol a napadnuté rozhodnutie
potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o obnovenie prechodného
pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 33 ods. 6 písm. g/ zákona č. 404/2011

Z.z. s poukazom na ust. § 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán vecne príslušný na konanie si
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal
v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo

vydané v súlade s hmotnými, ako aj s procesnými predpismi.

49/ Správny súd k námietke žalobcu, že prvostupňový orgán žalobcu neoboznámil s predĺžením lehoty
na rozhodnutie o jeho žiadosti a z rozhodnutia nie je zrejmé prečo žalovaný túto lehotu predĺžil a tým
došlo k porušeniu ust. § 49 Správneho poriadku uviedol, že táto námietka je právne neopodstatnená.

Správny súd poukazuje, že v zmysle § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. , ak nie je v tomto zákone
alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný
predpis o správnom konaní. Však je potrebné dodať, že zákon č. 404/2011 Z.z. v § 125 ods. 12 ustanovil
možnosť predĺženia lehoty na rozhodnutie najviac o 30 dní, ale neukladá povinnosť správnemu orgánuupovedomiť žalobcu o predĺžení zákonnej lehoty na rozhodnutie. Je potrebné dodať, že prvostupňový
orgán rozhodol v predĺženej lehote t.j. 26. 10.2017.

50/ Správny súd k námietke žalobcu, že pri výkone kontroly zdržiavania sa žalobcu na adrese
prechodného pobytu na území SR, najmä z dôvodu, že bola vykonaná iba jeden raz uvádza, že
nie je opodstatnená. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že prvostupňový orgán vykonal
kontrolu ubytovania na žalobcom uvedenej adrese. Nie je dôvod spochybňovať zistenia prvostupňového
orgánu, že žalobca sa na uvedenej adrese nezdržiaval a susedia ho nepoznali. Tiež nie je zo žiadneho

právneho predpisu určené koľko krát sa má kontrola žalobcovho ubytovania na ním uvedenej adrese
má zopakovať. Žalobcovi bola daná možnosť podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť
jeho doplnenie. Zo strany žalobcu však táto možnosť nebola využitá. Je potrebné dodať, že nielen
prvostupňový orgán má povinnosti v rámci správneho konania, ale aj žalobca ako účastník správneho
konania má možnosť ustanovenú v § 34 ods. 3 Správneho poriadku, ktorú však nevyužil a nenavrhol na

podporu svojich tvrdení dôkazy. To, že žalobca doložil do súdneho spisu ako dôkaz fotokópiu dverí, na
ktorých je uvedené meno žalobcu ešte neznamená, že sa tam žalobca zdržiava (č.l. 40 súdneho spisu).

51/ Správny súd s námietkou žalobcu, že orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach kvalifikovane
nevysporiadali s otázkou verejného záujmu s čím nemožno súhlasiť. Správny súd dodáva, že podľa

ust. § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. v spojení s § 33 ods. 2 tohto zákona je správny
orgán pri rozhodovaní o udelení resp. obnovení prechodného pobytu je povinný prihliadať (okrem iného)
na verejný záujem (záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom
alebo mnohým občanom) - osobitne na hospodárske záujmy Slovenskej republiky (či podnikateľská
činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny bude prínosom pre hospodárske záujmy SR), ku ktorým sa

kladne vyjadrilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky listom zo dňa 19.01.2016. Je však
potrebné dodať, že spoločnosť v ktorej je žalobca konateľom v roku 2016 vytvorila zisk cca XX.XXX,- eur,
preinvestovala na území SR cca XX.XXX,- eur tým, že spoločnosť SNG Group s.r.o. zakúpila motorové
vozidlo a v roku 2017 vystavila jednu faktúru vo výške XX.XXX,- eur spoločnosti System Inovation,
sp.z o.o. Warszawa neznamená, že jeho pobyt je vo verejnom záujme. Podľa názoru správneho súdu

bol postup orgánov verejnej správy súladný zo zákonom keď zamietli žiadosť žalobcu o obnovenie
prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, nakoľko z uvedeného vyplýva,
že takýto prístup žalobcu nie je benefitom pre hospodárstvo Slovenskej republiky.

52/ Správny súd poukazuje na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, v ktorej sa

rozoberá problematika udeľovania prechodného pobytu štátnym príslušníkom tretích krajín na území
Slovenskej republiky na účel podnikania s poukazom na verejný záujem., napr. rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Sža 8/2012 zo dňa 24.02.2012: „Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie
povolenia na prechodný pobyt prihliada zo zákona aj na verejný záujem. Ide o prípady, kedy síce
cudzinec nepredstavuje z hľadiska bezpečnosti riziko pre Slovenskú republiku, ale aj napriek tomu je

jeho pobyt na našom území nežiaduci. Tým je umožnené regulovať počty cudzincov z tretích štátov, a to
aj na základe podkladov, napríklad od orgánov územnej samosprávy. Verejný záujem je záujem, ktorý
prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Záujem
na regulovaní počtu cudzincov z tretích štátov na určitom území (za situácie, keď cudzinec ako účastník
správneho konania svoju žiadosť o povolenie na prechodný pobyt za účelom podnikania zakladá na

podnikateľskejčinnosti,oktorúnemázáujemmiestnyúradaprínospodnikaniacudzincamožnohodnotiť
negatívne aj podľa ďalších orgánov správy) je vo verejnom záujme Slovenskej republiky.“

53/ Správny súd vzhľadom na obsah administratívne spisu, z ktorého je potrebné pri súdnom prieskume
rozhodnutia vychádzať a ktorý nasvedčuje tomu, že prvostupňový ale aj žalovaný si zadovážili dostatok

skutkových podkladov, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzali, nemal žiadne pochybnosti o
legálnostivykonanýchdôkazov,spôsobevykonaniaavyhodnoteniadôkazov,ktoréviedliorgányverejnej
správy k správnym záverom o tom, že bolo spoľahlivo zistené, že udelenie obnovenia prechodného
pobytu žalobcovi nie je vo verejnom záujme.

54/ Žalobca v žalobe namietal, že preukázateľne splnil všetky podmienky dané zákonom, čím došlo
zo strany žalovaného k porušeniu zákona, keďže mu obnovenie prechodného pobytu na území SR
na účel podnikania neudelil. Správny súd poznamenáva, že v ust. § 22 zákona č. 404/2011 Z.z. sú
presne špecifikované podmienky udelenia prechodného pobytu resp. obnovenia prechodného pobytuštátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky na účel podnikania, pritom platí, že
až po ich splnení je správny orgán oprávnený prechodný pobyt udeliť. Ako vyplýva z predložených
dokladovpodnikateľskáčinnosťžalobcuniejeprínosomprehospodárstvoSlovenskejrepubliky(žalobca

v priebehu roku 2017 vystavil jednu faktúru vo výške XX.XXX,- eur a investoval na území Slovenskej
republiky v roku 2016 cca XX.XXX,- eur za kúpu motorového vozidla).

55/ Správny súd konštatuje, že rozhodnutie napadnuté žalovaného a prvostupňové rozhodnutie je v
súlade so zákonom a preto žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 SSP ako nedôvodnú.

56/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému napriek úspech v konaní
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

57/ Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.