Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616201959
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5616201959.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu,
členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika,
zapísaný v obchodnom registri spoločností Paríž, číslo zápisu 542097902, konajúci na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so

sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek
Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovaným: 1/ M. A., nar.
XX.XX.XXXX a 2/ H. A. nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom T. B., M. O. XXX/XX, o zaplatenie 6151,39
Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
č.k. 10C/68/2016-160 zo dňa 23.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovanému 1/ uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť
priznanú istinu vrátane úroku z omeškania (I.) a v nadväzujúcom výroku o nároku žalovaného 1/ voči

žalobcovi na náhradu trov konania (IV.), p o t v r d z u j e .
Vo výrokoch, ktorými vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II.), konanie voči žalovanej 2/ zastavil (III.) a
priznal jej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania (V.), odvolaniami nenapadnutými, ponecháva
rozhodnutie súdu prvej inštancie n e d o t k n u t é .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 517 ods. 2 OZ, §
1 ods. 2 veta prvá, § 2 písm. d/, g/, § 9 ods. 1, 2 písm. f/, j/, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 o
spotrebiteľských úveroch, § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP uložil žalovanému 1/ povinnosť
zaplatiť žalobcovi 2.699,49 Eur, spolu s úrokom z omeškania z uvedenej sumy vo výške 8,05 %
ročne od 28.07.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.). Vo zvyšnej časti
žalobu zamietol (II.). Konanie voči žalovanej 2/ zastavil (III.) a žalovanému 1/ priznal voči žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12 % (IV.). Žalovanej 2/ priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu (V.). Mal preukázané, že právny predchodca žalobcu Cetelem
Slovensko uzavrel ako veriteľ so žalovanými ako spoludlžníkmi zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej poskytol žalovanému 1/ spotrebiteľský úver vo výške 7.000,00 Eur, ktorý svoju povinnosť
splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas nesplnil, a preto pôvodný žalobca vyhlásil
dňa 02.07.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, v čase ktorej bola uhradená len časť dlžnej sumy vo

výške 4.300,51 Eur. Žalovaná suma pritom pozostávala z nesplatenej istiny 5.782,78 Eur, úroku vo
výške 300,77 Eur, poistného vo výške 34,04 Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 33,80 Eur. Z dôvodu zániku pôvodného žalobcu cezhraničným zlúčením s terajším žalobcomďalej pokračoval v spore s ním, pričom tento vzal pôvodnú žalobu voči žalovanej v celom rozsahu
späť a žiadal konanie voči nej zastaviť. Žalovaná 2/ na svoju obranu pritom uvádzala, že jej žiadny
úver poskytnutý nebol a zmluvu s pôvodným žalovaným neuzavrela, keďže ju ani nepodpísala. Po

vykonanom dokazovaní žalobe čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú v tejto časti jej dôvodnosť.
Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere s právnym
predchodcomžalobcu,poskytnutieúveru,výškavykonanýchúhrad,anivýškažalovanejsumy.Povinnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských
úveroch je údaj o konečnej splatnosti úveru, ktorý však predmetná zmluva neobsahovala, keďže v

časti 1, čl. 1.1. je termín konečnej splatnosti úveru uvedený ako dátum poslednej mesačnej splátky,
pričom konkrétny dátum bude klientovi oznámený písomne po poskytnutí úveru. Uvedené zmluvné
dojednanie je neurčité, dôsledkom čoho je jeho neplatnosť, keďže oznámenie konkrétneho dátumu
poslednej splátky veriteľom nepredstavuje zmluvné dojednanie, nakoľko sa jedná o jednostranný právny
úkon. Absencia uvedenej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere je sankcionovaná v ust. §
11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. V

zmluve o úvere je nesprávne uvedená aj výška ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech
spotrebiteľa, keďže pokiaľ mal veriteľ za to, že poistné v zmysle ust. § 2 písm. g/ citovaného zákona
nie je súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, mala byť výška
ročnej percentuálnej miery nákladov totožná s výškou dojednaného zmluvného úroku, keďže zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nevyplýva dojednanie žiadnych iných poplatkov alebo nákladov spojených so

spotrebiteľským úverom, ktoré by vstupovali do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, čo sa
však nestalo. Nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa má
rovnako za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Nakoľko úver poskytnutý
žalovanému 1/ sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, vzniklo žalobcovi len právo na zaplatenie
poskytnutého úveru po odpočítaní vykonaných úhrad. Keďže medzi stranami sporu nebolo sporné

poskytnutie úveru žalovanému 1/ vo výške 7.000,00 Eur ani výška vykonaných úhrad 4.300,51 Eur,
súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie rozdielu vo výške 2.699,49 Eur a v zostávajúcej časti podanú
žalobu zamietol. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru žalobcovi neprislúchalo
právo na zaplatenie úrokov. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky
vovýške33,80Eur,žalobcanepreukázaldôvodnosťtohtonároku,keďženekonkretizoval,akékonkrétne

náklady si voči žalovanému uplatnil, z čoho tieto pozostávajú, kedy nárok na ich zaplatenie vznikol a
v akej výške. Taktiež mu nepriznal nárok na zaplatenie poistného, nakoľko mal za to, že dojednanie
poistného uvedeného v zmluve je neurčité, čo spôsobuje jeho neplatnosť. Poplatok za poistenie zmluvy
bol uvedený len výškou percentuálnej sadzby, a to v časti 1, čl. 1.1. zmluvných podmienok bez bližšej
špecifikácie, z akej sumy sa poistné percentuálnou sadzbou vypočíta. Nakoľko žalovaný sa dostal s

plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, vznikol mu aj nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania, ktorý mu priznal v uplatnenej výške 8,05 % ročne v spojení s ust. § 517 ods. 2
OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, a to od 28.07.2015 do zaplatenia, keďže mal preukázané, že úver sa stal predčasne
splatným 27.07.2015, nakoľko podľa časti 3, čl. 4.1. zmluvy je úver splatný v lehote určenej v oznámení

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, pričom toto bolo datované 08.07.2015 a zásielka bola vrátená
žalobcovi neprevzatá v úložnej lehote, a preto pri obvyklej dobe trvania prepravy poštovej zásielky 5
dní došlo k uloženiu zásielky 13.07.2015, kedy sa oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
dostalo do sféry dispozície žalovaného. K predčasnej splatnosti úveru potom došlo uplynutím 14 dní od
doručenia, t.j. 27.07.2015 a dňom 28.07.2015 sa dostal žalovaný s plnením svojho peňažného záväzku

voči žalobcovi do omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 CSP a
úspešnejšiemu žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12 %, keďže
jeho úspech v spore predstavoval 3,451,90 Eur, čo percentuálne činí 56 %, jeho neúspech 2.699,49 Eur,
čo percentuálne činí 44 %, teda pomer úspechu a neúspechu žalovaného potom predstavoval 12 %
(56 % - 44 %). Súčasne v spore v plnom rozsahu úspešnej žalovanej 2/ priznal voči žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže pri späťvzatí žaloby zásadne platí, že zastavenie konania
zavinil žalobca.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/, h/ CSP a žiadal ho zmeniť tak, že žalovanú sumu bude povinný zaplatiť

v splátkach po 30,00 Eur až 40,00 Eur mesačne, následne 10,00 Eur mesačne. Poukazujúc na to, že
ako dôchodca je v zlej finančnej situácii a nemá ani na stravu a ošatenie.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.4. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu žalovaný ďalej uviedol, že je chorý, po mozgovej príhode a požiadal
preto o odpustenie dlhu.

5.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 2.699,49 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 28.07.2015 do

zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I.) a vo výrokoch, v ktorých žalovanému
1/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12 % (IV.) podľa ust. § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil. Vo výrokoch, v ktorých vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II.), konanie
voči žalovanej 2/ zastavil (III.) a priznal jej nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania (V.), odvolaním
nenapadnutých, ponechal rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalovaný, konštatuje, že súd prvej inštancie
vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné
dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade

nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a právnymi úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi
závermi na strane druhej.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného krajský
súd dopĺňa, že po dôkladnom preštudovaní spisu, už aj vzhľadom na uvedené, žiadny zo žalovaným
uvedených odvolacích dôvodov nezistil, keď tento navyše ich žiadnym spôsobom ani nekonkretizoval.
Tak isto žalovaný nekonkretizoval ani tvrdenia o svojej zlej sociálnej situácii, ktoré navyše ani nijakým

spôsobom nepreukazoval, a preto mu neumožnil žalobcovi priznanú pohľadávku zaplatiť v splátkach
vychádzajúc aj z toho, že pri ním navrhovaných splátkach, ktoré boli niekoľkokrát nižšie ako splátka
dohodnutá v zmluve, by zaplatenie pohľadávky predstavovalo neakceptovateľne dlhú dobu 22,5 roka
(10,00 Eur mesačne), 7,5 roka (30,00 Eur mesačne), 5,6 roka (40,00 Eur mesačne), keď žalovanému
nič nebráni, aby sa so žalobcom následne dohodol na splátkach, resp. odpustení dlhu, pričom je len

vecou žalobcu, či takýto jeho návrh bude v ďalšom akceptovať.

8. Vychádzajúc z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalovaného , či už
v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, súd rozhodnutie prvej inštancie vrátane nároku na náhradu
trov konania ako vecne správne potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP
a žalobcovi ako plne úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na ich náhradu proti žalovanému
1/ v plnom rozsahu.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiachpodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).