Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 24, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114219303
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3114219303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: D.. J. F., nar. XX.X.XXXX, občan
SR, bytom K., A.. Z. XXXX/X, práv. zast. AK-KRUPA s.r.o. so sídlom v Novom Meste nad Váhom,
Hviezdoslavova 13, IČO: 36 859 435 proti žalovanej: P. O., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, bytom O.
č. XXX, práv. zast. Mgr. Ivanou Lackovou, LLM so sídlom v Trenčíne, J. Fabu 9 o zaplatenie 1.011,10 €

s príslušenstvom , o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. júla 2018,
č. k. 14C/90/2015-69 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II. a súvisiacom výroku IV. o trovách
konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.konanievčasti ozaplateniesumy245,3€spolu

s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 160€ od 21.5.2014 do zaplatenia a s úrokom z
omeškania 5,15% ročne zo sumy 85,3€ od 22.8.2014 do zaplatenia zastavil. Výrokom II. uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 765,8€ spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile zo sumy 150€
za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania od 26.5.2014 do
zaplatenia a s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 615,8€ od 19.12.2014 do zaplatenia, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. žalobu vo zvyšku zamietol. Výrokom IV. rozhodol o

trovách konania. Na vec aplikoval ust. § 671 ods.1, § 672 ods. 1, 2, § 697 , § 451 ods. 1, 2, § 456,
§ 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 a § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Zb. v znení neskorších predpisov. V odôvodnení uviedol, že žalobca ako prenajímateľ uzatvoril dňa
18.3.2014 s D. O. a žalovanou ako spoločnými nájomcami Zmluvu o nájme bytu , predmetom ktorej
bol byt č.X na prízemí vo vchode č.X domu súp. č. XXXX na C-KN parcele č. 1528/87 v k. ú. Trenčín,
zapísaný na LV č. XXXX na ul. kpt. Z. na dobu určitú od 1.4.2014 do 31.12.2014. V zmysle č. II bod
2 písm. d/ nájomnej zmluvy si zmluvné strany dohodli rozväzovaciu podmienku , podľa ktorej nájom

automaticky končí, ak nájomca mešká s platením nájomného a poplatkov za služby spojené s nájmom
o viac ako 10 dní. V zmysle č. II bod 4 nájomnej zmluvy nájomcovia sa zaviazali dňom skončenia
nájmu tento byt vypratať a vrátiť prenajímateľovi nepoškodený, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
V prípade, ak tak neurobia, súhlasili s tým, že prenajímateľ byt vyprace na ich náklady a uskladní ich
veci za náhradu, ktoré na výzvu uhradia. Nájomcovia pri podpise zmluvy zaplatili kauciu 310€ za jeden
mesiac nájmu a odvtedy neuhradili žiadnu platbu, preto si túto platbu žalobca v zmysle čl. III bod 6

nájomnej zmluvy žalobca započítal na úhradu nájmu a poplatkov za služby. V dôsledku neplatenia
nájomný vzťah zanikol dňa 31.5.2014 a dňa 5.6.2014 boli nájomcovia z prítomnosti svedka vyzvaní, aby
uhradili splatné záväzky a byt vypratali, čo obaja odmietli a do bytu nasťahovali aj domáce zviera a odsusedov dostával prenajímateľ sťažnosti na zápach z bytu. V júli 2014 nájomcovia prestali so žalobcom
komunikovaťanabytevymenilizámky. Dňa11.8.2014prenajímateľzaslal nájomcompísomnúvýzvuna
zaplatenie dlhu a vypratanie bytu, na čo nájomcovia nereagovali. Žalobca dňa 9.6.2014 dal byt odpojiť

od elektriny a dňa 31.7.2014 od dodávok plynu. Zmluvne dohodnuté nájomné bolo 150€ mesačne a
160€ poplatky za služby spojené s nájmom. Obvyklý nájom 2-izbového bytu v Trenčíne na Sihoti je 230€
mesačne. Prenajímateľ si žalobou uplatnil nárok na nájomné + poplatok za služby spojené s nájmom
za 5/2014 vo výške 310€ a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od 1.6.2014 vo výške 260€
mesačne + energie za služby (s výnimkou obdobia , kedy došlo k odpojeniu elektriny a plynu) vo výške

8,55€ denne. Okresný súd Trenčín vydal dňa 22.10.2014 pod č.k.12Ro/218/2014-28 platobný rozkaz,
ktorým zaviazal oboch nájomcov zaplatiť spoločne a nerozdielne nárok uplatnený žalobou. Platobný
rozkaz vo vzťahu k D.ovi O. nadobudol právoplatnosť dňa 3.1.2015. Proti platobnému rozkazu podala
žalovaná odpor, v ktorom spochybnila nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože
žalobca si v zmysle čl. III bod 7 Zmluvy o nájme uplatnil zádržné právo na hnuteľné veci v byte. Žalobca
požiadal nájomcov, aby na byte vymenili zámky a odovzdali mu kľúče a zmätočne im oznamoval, že

kým nezaplatia, nechá si ich veci a tiež , že sa majú vysťahovať. Nájomcovia preto vymenili zámok,
nechali v byte svoje veci a prenajímateľ si kľúče nevyzdvihol a komunikácia bola náročnejšia, preto
nájomcovia nevedeli, čo majú robiť. Prenajímateľ nechal byt odpojiť od energií ( od 9.6.2014 od elektriny
a 31.7.2014 od plynu), čím sa byt od 9.6.2014 stal prakticky neobývateľným. Nejasnú situáciu vyjasnila
až výzva od prenajímateľa, aby byt vypratali , čo sa stalo dňa 21.8.2014. Žalovaná uviedla, že krátko

po začiatku trvania nájmu informovala žalobcu, že prišla o prácu a pravdepodobne bude meškať s
platením, na čo žalobca nebral ohľad a jednostranne si započítal kauciu na úhradu nedoplatkov. Podľa
čl. III bod 3 sa prenajímateľ zaviazal vrátiť nájomcom preplatky na úhradách za spotrebované energie
a služby spojené s nájmom a žalovaná je presvedčená o tom, že bolo spotrebované menej ako tvorili
mesačnépoplatky spojenésnájmomvovýške160€mesačne.Výškupreplatkusižalovanáuplatnilaako

kompenzačnú námietku. Žalovaná namietala aj výšku príslušenstva ako neoprávnené, s tým, že nemá
povinnosť ich platiť. Ako dôkazy navrhla vykonať výsluch účastníkov a svedkov bez bližšej špecifikácie.
Počas konania vzal žalobca späť žalobu o zaplatenie poplatkov za služby spojené s užívaním bytu s
príslušným úrokom z omeškania a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Žalovaná so späťvzatím žaloby
v tejto časti súhlasila, preto súd konanie v späťvzatej časti v zmysle ust. § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP,

zastavil. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané a nesporné, že žalobca
ako prenajímateľ so spoločnými nájomcami žalovanou a D.om O. dňa 18.3.2014 uzatvoril Zmluvu o
nájme bytu , predmetom ktorej bol byt č.2 na prízemí vo vchode č.1 domu súp.č. XXXX na C-KN parcele
č. XXXX/XX v k. ú. Trenčín zapísaného na LV č. XXXX na ul. kpt. Z. na dobu určitú od 1.4.2014 do
31.12.2014. Nájomcovia mali podľa čl. III bod 1,2 zmluvy platiť nájomné + poplatky za služby po 310€

mesačne, z čoho 150€ predstavovalo nájomné a 160€ mesačne služby, splatné vždy do 20-teho dňa
príslušného mesiaca. Nájom skončil v zmysle článku II bod 2 písm. d/ zmluvy pre neplatenie nájmu,
v desiaty deň po splatnosti nájmu dňa 31.5.2014. Nájomcovia zložili kauciu 310€ , ktorú si žalobca
započítal na úhradu nájmu a poplatkov za služby za mesiac apríl 2014. Odvtedy nájomcovia nevykonali
žiadnu platbu, byt po skončení nájmu odmietli uvoľniť a vymenili na ňom zámky, pričom kľúče žalobcovi

nevydali. Dňa 9.6.2014 žalobca dal v byte odpojiť elektrinu a dňa 31.7.2014 plyn. V byte mali nájomcovia
umiestnené svoje veci až do 21.8.2014, kedy byt vypratali. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno,
že si žalobca uplatnil zádržné právo na veci nájomcov, pretože žalobca poprel, že by mal od vlastnej
nehnuteľnostidovyprataniabytunájomcamiknemuprístupanemalanikľúče.Predmetomsporuzostalo
po čiastočnom späťvzatí žaloby len neuhradené nájomné za máj 2014 v zmluvne dojednanej výške

150€ a bezdôvodné obohatenie z titulu užívania bytu bez právneho dôvodu za obdobie od 1.6.2014
do 21.8.2014 a úroky z omeškania. Súd okrem predložených listinných dôkazov žiadne iné dôkazy
nevykonal. Žalobca netrval na návrhu na úhradu nedoplatku na služby spojených s užívaním bytu a
nepredložil doklady o skutočnom vyčíslení nákladov na služby ( koncoročné vyúčtovanie, stav meračov)
za obdobie trvania nájmu do vypratania bytu. Výsluchom žalovanej sa tieto skutočnosti preukázať

nedajú a ostatné skutočnosti neboli sporné. Výška eventuálneho preplatku na službách spojených s
užívaním bytu sa nedala preukázať a preto sa súd kompenzačnou námietkou žalovanej v tejto časti
nezaoberal. Na nájomné za mesiac 5/2014 vo výške 150€ má žalobca právny nárok titulom článku
III ods.1,2 Zmluvy o nájme, pričom nájomné malo byť splatné do 20-teho dňa v mesiaci. Nájomné a
poplatky spojené s užívaním bytu boli uhradené v zmysle zmluvy len za apríl 2014 započítaním kaucie.

Žalovaná nájomné za 5/2014 v zmluvne dojednanej lehote neuhradila, čím sa po uplynutí 5-tich dní
od jeho splatnosti dňa 20.5.2014 ( § 697 Obč. zákonníka určujúci počiatok omeškania pri nájomných
vzťahoch), teda od 26.5.2014 dostala do omeškania a žalobcovi vznikol nárok požadovať popri plnení aj
zákonom stanovenú sankciu, ktorou je poplatok z omeškania v zákonnej výške 0,5 promile za každý deňomeškania zo sumy 150€, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania od 26.5.2014
do zaplatenia. Súd mal za preukázané, že nájomcovia sa z bytu odsťahovali až 21.8.2014 a od 1.6.2014
do 21.8.2014 nesporne mali ako jediní od bytu kľúče (vymenili na ňom zámky) a v ňom uskladnené svoje

veci. Skutočnosť, že žalovaná v byte v spornom období nebývala je právne irelevantná, pokiaľ mala
od bytu kľúče a v ňom uskladnené svoje veci. Súd priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške nájmu v mieste obvyklého v danom mieste a čase za obdobné prenajímané byty
za užívanie bytu za obdobie od 1.6.2014 do 21.8.2014, lebo bolo preukázané, že žalovaná byt užívala
formou uskladnenia vecí a žalobca nemal do bytu prístup. Žalobca preukázal výšku obdobného nájmu

v mieste obvyklú a súd mal sumu 230€ mesačne za primeranú. Preto súd zaviazal žalovanú na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 2 x 230€ za 6,7/2014 a za 21 dní za 8/2014 alikvótnu časť vo výške
155,80€ (zo sumy 230€ mesačne), spolu 615,8€ mesačne. Súd nemal preukázané, že žalobca zaslal
pred podaním žaloby žalovanej výzvu na úhradu vyčísleného bezdôvodného obohatenia v konkrétnej
výške za celé užívané obdobie a za výzvu na úhradu dlhu súd považoval preto platobný rozkaz, ktorý
bol žalovanej doručený do vlastných rúk dňa 18.12.2014. Dňom nasledujúcim bola žalovaná s vydaním

bezdôvodného obohatenia v omeškaní a preto súd priznal žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania
z bezdôvodného obohatenia vo výške 5,05 % ročne ( sadzba ECB k prvému dňu omeškania teda k
19.12.2014 bola 0,05%) zo sumy 615,8€ od 19.12.2014 do zaplatenia a vo zvyšku súd návrh zamietol,
lebo žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaná bola s vydaním bezdôvodného obohatenia a
platenia nájmu v omeškaní už skôr.

2. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods.1 CSP, v zmysle ktorého ak
strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a podľa §
255 ods.2 CSP a to pomeru úspechu vo veci. Žalobca si žalobou ku dňu vyhlásenia rozsudku spolu
s vyčíslenými úrokmi z omeškania uplatnil celkove sumu 1217,73€ a súd mu priznal nárok len v časti

988,295€ (istina 765,8€, poplatky z omeškania vo výške 0,5% za sumy 150€ , teda 0,075 x 1499 dní
omeškania čo je 112,425€ + 110,07€ úrok z omeškania). Teda v 81% mal žalobca v konaní úspech
a v 19% neúspech, pomer úspechu a neúspechu je 62% trov v prospech žalobcu, pričom čiastočné
späťvzatie žaloby súd posúdil pre účely trov konania ako procesný neúspech. Preto žalovaná bude
povinná uhradiť žalobcovi len 62% trov tohto konania.

3. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Namietala, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci . Súd priznal žalobcovi viac práv ako sám žiadal, keď priznal žalobcovi poplatok

z omeškania napriek tomu, že tento nárok si žalobca neuplatnil. Súd mal žalobcovi priznať úrok
z omeškania tak, ako to žiadal. Svojvoľné rozšírenie nároku žalobcu súdom považuje žalovaná za
neprijateľné. Namietala aj tú skutočnosť, že v konaní neboli vypočutí žalovaní 1/ a 2/, keď sa mohli
bližšie vyjadriť ku skutočnostiam súvisiacim s výmenou zámky na dverách. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil. Súčasne si uplatnila trovy odvolacieho konania.

4. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že súd prvej inštancie vec
správne posúdil , úplne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami prednesenými
právnym zástupcom žalovaného. Konanie začalo v roku 2015 a žalovanou prednesené návrhy sú
v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Žalovaná mala možnosť zúčastniť sa pojednávania a

vyjadriťsa kjednotlivýmtvrdeniam,avšakžalovanásabezospravedlnenianapojednávanienedostavila.
Návrh žalovanej na vypočutie účastníka p. D.a O., pôvodne žalovaného 2/, je bezpredmetný,
nakoľko voči žalovanému 2/ je rozhodnutie právoplatné. Žalovaná sa predmetným odvolaním snaží
oddialiť nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil
rozhodnutie súdu prvej inštancie v plnom rozsahu. Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v rozsahu podaného odvolania
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II. a súvisiacom výroku
IV. o trovách konania je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd
rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd konanie v časti zastavil a zamietajúcej
časti, výroku III.,napadnutý nebol, preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v týchto častiach
právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.7. Žalovaná namietala nesprávne skutkové a právne závery, dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm.
f/ a h/ CSP.

8. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

9. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného

právneho predpisu , než ktorý správne mal byť použitý, alebo síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval /nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy/.

10. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovanej vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené.
Vychádzajúc z obsahu odvolania, odvolací súd zistil, že jediná odvolacia námietka žalovanej smeruje
proti ňou tvrdenému nesprávnemu skutkovému a právnemu záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého
súd prvej inštancie žalobcovi priznal poplatok z omeškania i napriek tomu, že žalobca si tento nárok
neuplatnil.

11. Súdprvejinštanciezaložilsvojerozhodnutienatomprávnomzávere,keďžalobcaakoprenajímateľ
prenajal žalovanej a D.ovi O. byt č. X na prízemí vo vchode č. X domu s. č. XXXX na C-KN parcele
č. XXXX/XX v k. ú. Trenčín, zapísaný na LV č. XXXX na ul. kpt. Z. na dobu určitú , od 1.4.2014 do
31.12.2014 a to na základe Zmluvy o nájme. Nájomcovia mali platiť nájomné a poplatky za služby po

310€ mesačne, z čoho 150€ predstavovalo nájomné a 160€ mesačne služby, splatné vždy do 20-teho
dňa príslušného mesiaca. K ukončeniu nájmu došlo pre neplatenie nájmu, v desiaty deň po splatnosti
nájmu dňa 31.5.2014. Nájomcovia zložili kauciu 310€ , ktorú si žalobca započítal na úhradu nájmu
a poplatkov za služby za mesiac apríl 2014. Odvtedy nájomcovia nevykonali žiadnu platbu, byt po
skončení nájmu odmietli uvoľniť a vymenili na ňom zámky. V byte mali nájomcovia umiestnené svoje

veci až do 21.8.2014, kedy byt vypratali. Predmetom sporu zostalo po čiastočnom späťvzatí žaloby len
neuhradené nájomné za máj 2014 v zmluvne dojednanej výške 150€ a bezdôvodné obohatenie z titulu
užívania bytu bez právneho dôvodu za obdobie od 1.6.2014 do 21.8.2014 a úroky z omeškania. Na
nájomné za mesiac 5/2014 vo výške 150€ má žalobca právny nárok. Žalovaná nájomné za 5/2014 v
zmluvne dojednanej lehote neuhradila, čím sa po uplynutí 5-tich dní od jeho splatnosti dňa 20.5.2014 ( §

697 Obč. zákonníka určujúci počiatok omeškania pri nájomných vzťahoch), teda od 26.5.2014 dostala
do omeškania a žalobcovi vznikol nárok požadovať popri plnení aj zákonom stanovenú sankciu, ktorou
je poplatok z omeškania v zákonnej výške 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 150€, najmenej
však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania od 26.5.2014 do zaplatenia.

12. Medzi stranami sporu vznikol nájomný vzťah k predmetnému bytu, na základe zmluvy o nájme
bytu zo dňa 18.3.2014, preto vznikla žalovanej povinnosť platiť nájomné v zmysle zmluvy /§ 671, 686,
696 ods. 1 Občianskeho zákonníka/ a rovnako aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu /§
696 ods. 1 Občianskeho zákonníka/. Žalovaná namietala priznaný nárok žalobcovi a to poplatok z
omeškania.

13. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

14. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje
inak.15. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.

16. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy,
najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania.

18. Ako už bolo uvedené vyššie, medzi žalobcom a žalovanou na základe zmluvy o nájme bytu zo

dňa 18.3.2014 vznikol nájomný vzťah. K základným povinnostiam nájomcu patrí jeho povinnosť platiť
nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. Právne následky nezaplatenia nájomného
a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu upravuje ustanovenie § 697 Občianskeho zákonníka.
V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, ak sa nájomca dostane do omeškania s platením nájmu
alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný

zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, výšku
poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie
vlády č. 87/1995https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/ - 1 Z. z., ktoré v § 4 ustanovuje, že poplatok z omeškania je za každý
deň omeškania 1promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eur za každý aj začatý mesiac omeškania.

Poplatok z omeškania pri omeškaní s platením nájomného je nárokom, ktorý vyplýva priamo zo zákona.
Predstavuje tzv. zákonnú sankciu (príslušenstvo pohľadávky) pre prípad omeškania dlžníka s platením
peňažného dlhu. Tento nárok vyplývajúci priamo zo zákona nemusí byť obsiahnutý v dohode strán.

19. V prípade omeškania so zaplatením nájomného za užívanie bytu alebo úhrad za plnenia spojené

s užívaním bytu Občiansky zákonník ustanovuje, že prenajímateľovi patrí poplatok z omeškania, keď
žalobcovi úrok z omeškania nepatrí . Vznik povinnosti nájomcu zaplatiť prenajímateľovi poplatok z
omeškania je jedným z následkov vzniku omeškania nájomcu . Poplatok z omeškania je príslušenstvom
pohľadávky prenajímateľa voči nájomcovi /§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka/. Na zdôraznenie
odvolací súd uvádza, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia /práva pozná

súd/. Preto strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať,
pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu ,
aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti
možnopodriadiťpodhypotézuurčitejprávnejnormytak,abyzdispozícietejtoprávnejnormybolomožné
vyvodiť plnenie, čo v danom prípade splnené bolo. Žalovaná nájomné za mesiac máj 2014, na základe

dojednanej zmluvy o prenájme, nesplnila, preto po uplynutí 5 dní od splatnosti dňa 20.05.2014, teda od
26.05.2014 sa dostala do omeškania, čím žalobcovi vznikol nárok na poplatok z omeškania v zákonnej
výške 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 150,- eur, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý
mesiac omeškania od 26.05.2014 do zaplatenia.

20. Odvolacia námietka žalovanej, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy a to výsluch strán sporu ,
keď žalovaní 1/ a 2/ neboli v konaní vypočutí, nie je dôvodná. Súd prvej inštancie vo veci nariadil
pojednávanie, na ktoré sa dostavila právna zástupkyňa žalovanej. Ako vyplýva z obsahu zápisnice
z pojednávania, súd konal a rozhodoval za účasti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a právnej
zástupkyne žalovanej. Strany sporu nemali návrhy na doplnenie dokazovania a právna zástupkyňa

žalovanej nežiadala výsluch žalovanej ani svedka. Odvolací súd dopĺňa, že návrh na vykonanie výsluchu
je nadbytočný, keď nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Žalovaná v podanom odvolaní
neuviedla, k akým skutočnostiam navrhuje výsluch žalovaného 1/ a 2/, keď len skonštatovala, že by sa
mohli lepšie vyjadriť ku skutočnostiam, ako to nakoniec bolo s výmenou zámku na dverách, keď súd
pripísal tvrdeniu žalobcu absolútnu mieru pravdy.

21. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je v napadnutom výroku II. i súvisiacom výroku IV. o trovách konania vecne správny,
preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, potvrdil.22. O náhrade trov odvolacieho konania preto rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania,

nakoľko bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).