Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 27Csp/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418200437
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6418200437.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽiarnadHronomvkonanípredsudcomJUDr.ŠtefanomJuhásomvprávnejvecižalobcu:S.

S., J.. XX. X. XXXX, Y. K. J. M.: I. XX/XX, G.Á. Š., zast.: FALIS & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Lermontovova 14, IČO: 51 769 654, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 2 037,44 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1 835,86 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 1 835,86 € od 9. 2. 2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) 6. 2.
2018, domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 2 037,44 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 9. 2. 2018 do zaplatenia a trovy konania v zmysle opraveného
žalobného návrhu, ku ktorému došlo zo strany žalobcu podaním z 5. 3. 2018.

2. Svoj nárok žalobca odvodzoval zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXX, ktorú uzavrel zo žalovanou 4.
12. 2008 (ďalej len „zmluva“). Na základe zmluvy sa žalovaná zaviazala poskytnúť žalobcovi peňažné
prostriedky v sume 165,97 €, pričom žalobca na účet žalovanej vrátil sumu 2 203,41 €, čo je 13. násobok
poskytnutého úveru. Žalovaná napriek výzve žalobcu dlžnú sumu presahujúcu istinu úveru, t. j. 2 037,41
€ nevrátila v lehote do 8. 2. 2018, ktorú žalobca považuje za bezdôvodné obohatenie. V predmetnej
úverovej zmluve podľa názoru žalobcu chýbajú viaceré zákonné náležitosti, ako úroková miera alebo
ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“), čo má za následok, že poskytnutý úver je

bezúročný a bez poplatkov.

3. K žalobe priložil výpis z klientskej zóny žalovanej, doklady o úhrade sumy 2 187,23 €, výzvu na
vrátenie bezdôvodného obohatenia z 5. 2. 2018. Kópia zmluvy úvere č. XXXXXXXX z 4. 12. 2008, bola
dodatočne predložená súdu žalovanou.

4. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe v podaní z 28. 2. 2018, v ktorom uviedla, že vznáša námietku miestnej

nepríslušnosti, pretože žalobcovi nie je možné priznať postavenie spotrebiteľa. Žalovaná je právnickou
osobou, a preto je miestne príslušný Okresný súd Bratislava I s poukazom na ust. § 13 a § 15 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
Žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere s označením fyzickej osoby - podnikateľa, v samotnejzmluve je uvedené jeho IČO: 43 212 743, na uvedený vzťah preto nie je možné aplikovať ustanovenia
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. 258/2001 Z. z.“). Zároveň žalobca v zmluve uviedol, že poskytnuté peňažné prostriedky použije
na výkon podnikania, preto predmetný právny vzťah nie je spotrebiteľskou zmluvou, resp. zmluvou o
spotrebiteľskom úvere. Žalovaná uzatvára podobné úverové zmluvy aj so živnostníkmi, ak na začiatku
kontraktačného procesu prejavia túto vôľu. Ďalej vo svojom vyjadrení uvádza žalovaná údajne tvrdenia
žalobcu (žalobca nebol dostatočne informovaný o význame jednotlivých ustanovení zmluvy, že sa

dovoláva údajov bánk ohľadom ust. § 53 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“), ktoré však žalobca vo svojej žalobe neuviedol, preto
tou časťou vyjadrenia žalovanej, kde rozvádza tieto tvrdenia, sa súd ďalej nezaoberal.

5. Žalovaná poukazuje ďalej na to, že predmetom jej podnikania je poskytovanie rýchlych pôžičiek, kde
nie je čas na overovania pravdivosti zmluvných vyhlásení žalobcu. Ak by sa napokon tieto tvrdenie

ukázali ako nepravdivé, žalovaná má viacero možností, ako postupovať voči žalobcovi. Taktiež je
potrebné chrániť dobrú vieru žalovanej, ktorá konala v tom, že žalobca nie je spotrebiteľ. Ďalej namieta
prekážku res iudicata v prípade rozhodovania o tom, či je úverová zmluva, resp. jej niektorá časť
neplatná, pretože o týchto otázkach už raz rozhodol rozhodcovský súd, konkrétne Stály rozhodcovský
súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., rozsudkom z 29. 9. 2009, sp. zn. SR 14096/09,

ktorý je právoplatný a vykonateľný. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, žalovaná je toho názoru,
že v danom prípade k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, pretože žalobca plnil na základe platnej
zmluvy o úvere. Navyše z celkovej žalovanej sumy 2 037,44 €, predstavuje suma 201,14 €, trovy
rozhodcovského konania (117,20 €) a trovy exekučného konania (83,94 €). Na okresnom súde prebieha
exekúcia na podklade spomínaného rozhodcovského rozsudku, kde okresný súd vydal poverenie pod

č. XXXX*XXXXXX, pričom exekúcia bola skončená z dôvodu uhradenia pohľadávky žalobcom.

6. Žalobca sa vo svojom podaní z 11. 5. 2018, doručenom súdu 16. 5. 2018, vyjadril k tvrdeniam
žalovanej, v ktorom uviedol, že žalobca mal v predmetnom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa,
pretože v prvej časti zmluvy je označený svojim menom a priezviskom, číslom dokladu totožnosti,

bydliskom, rodným číslom, teda údajmi, ktoré ho identifikujú ako fyzickú osobu. Až následne je v zmluve
uvedené aj jeho obchodné meno a IČO. Týmto dvojakým označovaním žalovaná účelovo obchádzala
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. a ide o nekalú obchodnú praktiku žalovanej, čo konštatovali vo
viacerých rozhodnutiach všeobecné súdy (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15. 2. 2018, sp.
zn. 9Co/115/2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. 12. 2016, sp. zn. 43CoSr/1/2016,

z 14. 6. 2017, sp. zn. 15Co/85/2017 a ďalšie). Pokiaľ ide o prekážku res iudicata, žalobca uviedol,
že uvedená prekážka neexistuje, pretože rozhodcovská doložka, ktorú obsahuje predmetná zmluva je
absolútne neplatná a na základe nej nemohol byť potom vydaný rozhodcovský rozsudok.

7. Žalobca následne na výzvu súdu uviedol, že peňažné prostriedky použil výlučne na svoju osobnú

spotrebu nákup vecí do domácností, avšak vzhľadom na odstup času od uzavretia zmluvy, nemá o
nákupe žiaden dôkaz. Predmetnú zmluvu vypísala obchodná zástupkyňa žalovanej, ktorú žalobca iba
podpísal.

8. Žalovaná vo svojom vyjadrení z 24. 8. 2018 uviedla, že zotrváva na svojom predošlom vyjadrení o

postavení žalobcu v úverovej zmluve ako o podnikateľovi. Teda predmetný vzťah je potrebné posúdiť
ako obchodnoprávny.

9. Na pojednávaní dňa 30. 11. 2018, ktoré sa konalo v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju
neúčasť ospravedlnila a súhlasila, aby súd konalo v jej neprítomnosti, žalobca predložil súdu rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. 1. 2015, sp. zn. 5Sžo/13/2014, v ktorom konštatoval,
že dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že úver bol poskytnutý na výkon povolania, zamestnania
alebo podnikania zaťažuje žalovanú ako veriteľa. V danom prípade išlo preskúmanie rozhodnutia
správneho orgánu, ktorý žalovanej uložil pokutu za použite nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v
neoprávnenom zaškrtnutí kolónky „iný účel“ v originály úverovej zmluvy. Na podporu svojich tvrdení

predložil aj rozhodnutie okresného súdu z 12. 10. 2018, č. k. 22Csp/10/2018-68, v ktorom rozhodoval
v obdobnej skutkovej veci medzi tými istými sporovými stranami a súd priznal bezdôvodné obohatenie
žalobcovi zo zmluvy, kde bol taktiež označený ako živnostník. Napokon predložil aj vyjadrenie žalovanej
k jeho výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia spolu s dokladom o jeho doručení ako dôkaz, ževýzva bola žalovanej doručená. Žalobca pred uzavretím zmluvy o úvere, ktorá je predmetom tohto
konania, uzavrel ešte jednu zmluvu so žalovanou 11. 11. 2008, z ktorej nárok bol predmetom konania
pod sp. zn. 22Csp/10/2018.

10. Okresný súd na základe vyjadrení strán a predložených listinných dôkazov zistil nasledovný
skutkový a právny stav.

11. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 4. 12. 2008, zmluvu o úvere č. XXXXXXXX, na základe ktorej

žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 5 000 Sk, t. j. 165,97 €, ktorý sa zaviazal splatiť 3. mesačnými
splátkami vo výške 75,01 €. Celkovú čiastku, ktorú mal žalobca uhradiť predstavovala sumu 225,04
€, splátky mal uhrádzať počnúc dňom 11. 1. 2009. V predmetnej zmluve je ďalej uvedené, že ide
o opakovanú zmluvu, pričom žalobca je v zmluve označený ako dlžník najprv osobnými údajmi, t. j.
menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu. Až následne je uvedené
obchodné meno, miesto podnikania, pričom IČO nie je uvedené v správnom tvare, resp. je neúplné,

pretože v zmluve je uvedené len XXXXXX. Ďalej je v zmluve uvedené číslo živnostenského oprávnenia,
čo je verejne dostupný údaj zo živnostenského registra. V mieste, kde sa má vyznačiť v zmluve
úradné overenie podpisu dlžníka je uvedené, že bol overený podpis na zmluve, ktorý patrí fyzickej
osobe - žalobcovi, označenému menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom a číslom občianskeho
preukazu., ktorý bol overený 3. 12. 2008 mestom Banská Štiavnica. V prehlásení o účele použitia

finančných prostriedkov nie je v zmluve vyznačené, na aký účel boli peňažné prostriedky použité.

12. Listom z 5. 2. 2018, doručeným žalovanej, vyzval žalobca žalovanú na vrátenie bezdôvodného
obohatenia vo výške 2 037,44 € v lehote do 8. 2. 2018, na ktorý žalovaná reagovala listom z 12. 2. 2018,
v ktorom odmietla bezdôvodné obohatenie vydať s odôvodnením, že z jej strany nedošlo k obohateniu

sa bez právneho dôvodu na úkor žalobcu.

13. Z výpisu klientskej zóny, na ktorej žalovaná poskytuje údaje o úveroch vyplýva, že predmetný úver
bol uhradený a celková dlžná suma 2 203,41 € bola splatená.

14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zmluvou o
úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zákon
sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu

v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere
medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje
za jediný spotrebiteľský úver.

18. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na

účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 4 ods. 2 písm. g), h) a i), j) a k) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzbyzmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby,
ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov

a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere

uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

20. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pri nesplnení
podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných

nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

22. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

24. V prvom rade bol okresný súd povinný skúmať či sú splnené všetky procesné podmienky pre
konanie pred súdom o nároku žalobcu aj vzhľadom na žalovanou namietanú prekážku právoplatne
rozhodnutej veci a vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti. Podľa § 230 CSP právoplatne

rozhodnutáveczakladáprekážkureiiudicataealeboresiudicata,ktorájeneodstrániteľnýmnedostatkom
podmienky konania. Ak by sa teda začalo konanie o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo,
ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu konania, súd takéto konanie musí
zastaviť. V danom prípade súd zistil, že medzi tými istými stranami sporu sa viedlo rozhodcovské
konanie pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.

s., pod sp. zn. SR 14096/09. Predmetom tohto konania však bola nárok vyplývajúci zo zmenky
a rozhodcovský súd sa nezaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou úverovej zmluvy, ani nárokom
na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda nie je daná totožnosť veci. Tieto skutočnosti neriešil
rozhodcovský súd ani ako prejudiciálne otázky, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nezakladá
prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

25. Pokiaľ ide o námietku miestnej nepríslušnosti, súd bol povinný skúmať, či žalobca vystupoval v
právnom vzťahu ako spotrebiteľ alebo ako fyzická osoba - podnikateľ a za tým účelom bol povinný
vykonať dokazovanie. Z predmetnej úverovej zmluvy č. XXXXXXXX, z 4. 12. 2008, vyplýva, že žalobca
bola označený údajmi, ktorého identifikujú ako fyzickú osobu, pričom aj úradne overený podpis na

zmluve bol overený ako podpis fyzickej osoby bez akejkoľvek zmienky alebo dodatku o tom, že
predmetnú zmluvu podpisuje ako živnostník. Navyše je potrebné uviesť, že v predmetnej zmluve nie je
správne uvedené IČO a taktiež chýba účel, na aký majú byť peňažne prostriedky poskytnuté. Žalobca na
výzvu súdu opakovane uviedol, že peňažné prostriedky použil výlučne na osobnú spotrebu, a vzhľadomna výšku poskytnutého úveru je nepravdepodobné, že by si úver žiadal na podnikateľské účely. V
tomto smere okresný súd poukazuje aj na skoršie rozhodnutie okresného súdu z 12. 10. 2018, sp. zn.
22Csp/10/2018, v ktorom bolo posúdené postavenie žalobcu taktiež ako spotrebiteľa, pričom obdobne

boli v zmluve žalovanou vyplnené aj údaje žalobcu ako živnostníka. Z úradnej činnosti súdu je známe,
že v inej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/6/2016, vypovedala bývalá pracovníčka
žalovanej E. E., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že zo strany žalovanej mali interný príkaz v prípade,
že dlžník mal živnostenský list, poskytovať úver vždy ako živnostníkovi bez ohľadu na to, na aký účel
dlžník požadoval poskytnutie úveru. Aj z rozhodovacej činnosti súdov, na ktoré poukázal vo svojom

vyjadrení žalobca (bod 6. odôvodnenia) vyplýva, že išlo o bežnú prax žalovanej, ktorá sa uvedenou
nekalou obchodnou praktikou snažila obísť ustanovenia zákonov na ochranu spotrebiteľa a vylúčiť tak
ich aplikáciu. Vzhľadom na uvedené súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že žalobca vystupoval v
predmetnom právnom vzťahu ako fyzická osoba - spotrebiteľ a v tomto postavení predmetnú zmluvu aj
podpísal, preto žaloba bola podaná na miestne príslušnom súde v súlade s § 19 písm. d) CSP. Vzhľadom
na uvedené, považoval súd námietku miestnej nepríslušnosti žalovanej za nedôvodnú.

26. Žalovaná používa, resp. používala štandardné (vopred naformulované) zmluvy o úvere, v rámci
ktorých spotrebiteľ ako druhá zmluvná strana nemá možnosť ovplyvniť ich znenie. Môže ich ako celok
prijať alebo odmietnuť. Aký bude obsah zmluvy a či bude obsahovať všetky zákonné náležitosti je na
výlučnej zodpovednosti žalovanej. Okresný súd mal z predložených dôkazov preukázané, že žalobca

uzavrel so žalovanou opakovane zmluvu o úvere, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou
medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovanou ako veriteľom poskytujúcim úvery v rámci predmetu jej
podnikateľskej činnosti. Zároveň sa na predmetnú zmluvu vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 258/2001
Z. z., pretože predmetná zmluva spĺňa všetky zákonné definičné znaky, ktorými zákonodarca vymedzil,
ktoré zmluvy sa budú spravovať uvedeným zákonom. Ako vyplýva z konania vedeného na tunajšom

súde pod sp. zn. 22Csp/10/2018, žalobca uzavrel so žalovanou prvú zmluvu 11. 11. 2008, č. XXXXXXX,
na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1 327,76 €. Následne uzavrel so žalovanou
druhú zmluvu 4. 12. 2008, č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 165,97 €.
Uvedené zmluvy je potrebné v súlade s ust. § 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z. posudzovať
ako jediný úver. Vzhľadom na to, súd odkazuje na dôvody predmetného rozsudku okresného súdu z 12.

10. 2018, č. k. 22Csp/10/2018-68, v ktorom konštatoval, že „...13. Súd podrobil zmluvu kontrole a zistil,
že neobsahuje obligatórne náležitosti podľa cit. § 4 ods. 2 písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a k)

priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
14. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere vyššie uvedené náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j),
k) a l) neobsahuje, poskytnutý úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.“

27. Predmetná zmluva o úvere 4. 12. 2008, č. XXXXXXXX, rovnako ako už predtým súdnej kontrole
podrobená zmluva o úvere 11. 11. 2008, č. XXXXXXX, uzavretá medzi tými istými zmluvnými stranami,
neobsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 4 ods. 2 písm. g), h) a i), j) a k) zákona č. 258/2001 Z.
z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), čo má za následok, že predmetná zmluva je bezúročná a
bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). Už len

tento záver postačuje na to, že žaloba, pokiaľ ide o vznik bezdôvodného obohatenia, je dôvodná.

28. Žalobca plnil žalovanej bez právneho dôvodu, čím došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému
obohateniu podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, a to v rozsahu sumy prevyšujúcej istinu poskytnutého úveru,
a to presne v sume 2 037,44 € (2 203,41 € - 165,97 €). V sume 2 037,44 €, ktorú žalobca vyčíslil

ako bezdôvodné obohatenia na strane žalovanej, sú zahrnuté aj trovy exekučného a rozhodcovského
konania v sume 201,14 €. Súd v tejto časti žalobu nepovažoval za dôvodnú. V uvedenej časti
nedošlo k bezdôvodnému obohateniu sa na strane žalovanej, pretože k uvedenému plneniu došlo
na základe rozhodcovského rozsudku, na podklade ktorého došlo aj k výkonu exekúcie, ktorá bolaskončená vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie v súlade s § 60 písm. e) zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov. Žalovanej vznikli v uvedených konaniach odôvodnené trovy, na ktorých

uhradenie bol zaviazaný žalobca. Okresný súd nemá právomoc preskúmavať pri rozhodovaní o nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia správnosť výrokov rozhodcovského rozsudku, resp. rozhodnutí
súdneho exekútora vydaného v exekučnom konaní, keďže ide o samostatné konania, v rámci ktorých
okresný súd nie je nadradenou, resp. opravnou inštanciou, ktorá by mohla revidovať predmetné
rozhodnutia. Z predloženého exekučného spisu zn. EX XXXX/XXXX, vedeného súdnym exekútorom

JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., vyplýva, že žalovanej bol priznaný rozhodcovským rozsudkom vydaným
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., pod sp. zn.
SR 14096/09, z 29. 9. 2009, nárok na zaplatenie trov rozhodcovského konania vo výške 117,20 € a
v exekučnom konaní jej vznikol nárok na trovy exekučného konania na strane oprávneného spolu vo
výške 83,94 €. V tejto časti preto súd žalobu zamietol.

29. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od

prvého dňa omeškania žalovanej zo zaplatením žalovanej sumy. Okresnému súdu žalobca preukázal,
že žalovanú vyzval na dobrovoľné plnenie listom z 5. 2. 2018, v ktorom určil lehotu na dobrovoľné plnenie
do 8. 2. 2018. Od 9. 2. 2018 sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, čím
žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % (5 + 0,00 %), pretože základná
úrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky(hlavnérefinančnéoperáciepodľa§17ods.1z.č.659/2007

Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) k 9. 2. 2018 bola 0,00 %. Súd teda priznal žalobcovi
právo na úrok z omeškania tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

32. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 90 %, jeho neúspech predstavuje 10 %. Žalobca teda vo
veci dosiahol celkový pomerný úspech vo výške 80 % (90 % - 10 %) a v takomto rozsahu mu súd vo
výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania.

35. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami v prípade jeho doručenia iným spôsobom
ako do elektronickej schránky súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.