Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/208/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219200619
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6219200619.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členiek senátu JUDr. Danice Kočičkovej a Mgr. Kataríny Katkovej v právnej veci žalobcu
SMSCREDITS s.r.o., so sídlom Dlhá 95C, 010 09 Žilina, IČO: 44 769 911, právne zastúpený Hronček
& Partners, s. r. o, IČO: 47 248 327, Kálov 1, 010 01 Žilina, proti žalovanej A. Y., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A. XXX, XXX XX T., právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec,

J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 194,86 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Veľký Krtíš sp. zn. 11Csp/25/2019-110 zo dňa 30. 08. 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 194,86 Eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 350,- Eur od 31. 03. 2016 do 19. 04. 2016,
zo sumy 330,- Eur od 20. 04. 2016 do 04. 05. 2016, zo sumy 280,- Eur od 05. 05. 2016 do 10. 06.
2016, zo sumy 237,43 Eur od 11. 06. 2016 do 22. 08. 2016, zo sumy 194,86 Eur od 23. 08. 2016 až do
zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanej.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 194,86 EUR spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 350 EUR od 31. 03. 2016 do 19. 04. 2016, zo sumy 330 EUR od 20. 04. 2016 do 04.
05.2016, zo sumy 280 EUR od 05. 05. 2016 do 10. 06. 2016, zo sumy 237,43 EUR od 11.6.2016 do
22.08.2016, zo sumy 194,86 EUR od 23. 08. 2016 až do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu
zdôvodnil tým, že dňa 14.03.2016 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o pôžičke č. XXXXXX/XX.XX.XX (ďalej

len „Zmluva“), žalovanej poskytol peňažné prostriedky vo výške 350 EUR bezhotovostným prevodom
na jej účet dňa 14. 03. 2016. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v dohodnutej
lehote splatnosti. Žalovaná uskutočnila čiastočné úhrady dlhu dňa 19. 04. 2016 vo výške 20 EUR, 14.
05. 2016 vo výške 50 EUR, 10. 06. 2016 vo výške 42,57 EUR a dňa 02. 08. 2016 vo výške 42,57 EUR,
čím spolu uhradila sumu 155,14 EUR. Neuhradila celú sumu, čím sa dostala do omeškania, preto si
žalobca uplatnil nárok aj na zákonný úrok z omeškania.

3. Žalovaná potvrdila, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená na diaľku zmluva o pôžičke,
ktorej predmetom bolo poskytnutie krátkodobej pôžičky vo výške 350 EUR na jej bankový účet, ktorú sa
zaviazala vrátiť aj s dohodnutou odplatou. Uviedla, že v zmluva o pôžičke absentuje úroková sadzba (§ 9
ods. 2 písm. i) ZoSÚ). Poskytnutý úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ považuje za bezúročný a bez
poplatkov aj s poukazom na skutočnosť, že žalobca posudzoval schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa

splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave žalovanej. Uvedeným
spôsobom nepostupoval v súlade s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní spotrebiteľského úveru.Naviac dohodnutá odplata podľa zmluvy je v rozpore s § 1a NV SR č. 87/1995 Z. z., pretože odplata
predstavuje podľa zmluvy 232,05 % ročne. žalovaná uzatvorila viacero podobných zmlúv na diaľku
výmenou krátkych SMS správ.

4. Účastníci súhlasili s prejednaním sporu v ich neprítomnosti a to vzhľadom na hospodárnosť súdneho
konania.

5. Na základe oboznámenia listín: Zmluva o pôžičke 031643/14.03.16 č.l. 7-15, výpisom z účtu žalobcu
č.l. 16-17, zoznam poštových poukazov na účet č.l. 18, potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 19.
04. 2016 č.l. 19, výpis z účtu žalobcu č.l. 20, výpis z obchodného registra č.l. 21, Prehľad úhrad žalovanej
VS: XXXXXX č.l. XX, A. o pôžičke XXXXXX/XX.XX.XX č.l. XX, A. o pôžičke XXXXXX/XX.XX.XX č.l. XX,
A. o pôžičke XXXXXX/XX.XX.XX č.l. XX, A. o pôžičke XXXXXX/XX.XX.XX č.l. 95, Zmluva o pôžičke
XXXXXX/XX.XX.XX č.l. 96 okresný súd zistil skutkový stav, ktorý posudzoval podľa § 657, § 658 ods.

1 OZ, § 2 pís. a), e), f) zák. č. 266/2005 Z.z., § 2 písm. a), c ), § 1 ods. 3 písm. l), § 24 ods. 1, § 9 ods.
1, 2 písm. f), g), i), k), y), § 11ods. 1 pís. b), d, g) ZoSÚ, § 52 ods. 1, 3, 4,
§ 53 ods. 1, 2, 3, 5OZ.

6. Z vykonaných dôkazov okresný súd zistil, že strany platne uzatvorili zmluvu o pôžičke. Výpisom

z účtu žalobcu zo dňa 14.03.2016 bolo preukázané, že došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov
žalovanej vo výške 350 EUR, čím bol naplnený zákonný znak zmluvy ako reálneho kontraktu. Zároveň
bola preukázaná dočasnosť tohto zmluvného vzťahu, pretože žalovaná podľa bodu 1/ zmluvy peňažné
prostriedky mala vrátiť v lehote splatnosti spolu s odplatou do 15 dní od poskytnutia pôžičky. Právna
úprava vychádzajúca z citovaných ustanovení § 657 a § 658 ods. 1 OZ zmluvu o pôžičke upravuje

buď ako bezodplatnú alebo odplatnú formu zmluvy. Odplata pri tomto zmluvnom type prichádza do
úvahy len dohodnutím úrokov. V predmetnej zmluve v bode 1/ absentuje dojednanie o úrokoch, ale
zmluva uvádza konkrétnu výšku odplaty v sume 33,84 EUR. Zákon neumožňuje dohodnúť inú formu
odplaty ako úrok. Pojem odplata je významovo širší pojem ako úrok, pretože odplata zahŕňa okrem
úrokov aj poplatky. Okresný súd teda dojednanie o odplate za poskytnutú pôžičku považoval pre rozpor

zo zákonom za absolútne neplatné v zmysle § 39 OZ a aj z dôvodu jeho neurčitosti podľa § 37 ods.
1 OZ. Dôvod neplatnosti sa týka len časti právneho úkonu (§ 41 OZ) a neplatným je len dojednanie
o odplate za poskytnú pôžičku, pretože uvedená časť zmluvy je oddeliteľná od jej ostatného obsahu.
Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke zo dňa 14. 03. 2016 nemožno kvalifikovať ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, čo vylučuje ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l) ZoSÚ. Podľa

zmluvy bola dohodnutá splatnosť pôžičky do 15 dní odo dňa jej poskytnutia a nebolo medzi stranami
sporné, že v súlade so zmluvnými podmienkami došlo k predĺženiu splatnosti do 30.03.2016. Z tohto je
zrejmé, že nejde o spotrebiteľský úver, pretože predmetom zmluvy bolo poskytnutie krátkodobej pôžičky,
ktorej splatnosť nepresahuje časový horizont troch mesiacov. Na prejednávanú vec sa v rozsahu §
24 ods. 1 ZoSÚ aplikuje zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy. Žalobca má postavenie tzv. iného veriteľa podľa § 2 písm. c) ZoSÚ, pretože splnil
zákonnú podmienku podľa § 1 ods. 3 písm. l) ZoSÚ. Na zmluvný vzťah založený medzi žalovanou
ako spotrebiteľom a žalobcom ako tzv. iným veriteľom sa preto použije § 9 ods. 1, 2 a § 11 ZoSÚ, aj
keď sa nejedná o spotrebiteľský úver. V zmluve bol nedostatočne vyjadrený údaj o konečnej splatnosti
spotrebiteľskéhoúveruaabsentujeuvedeniepredpokladovprevýpočetRPMN.ZoSÚvýslovnevyžaduje

ako povinnú zmluvnú náležitosť uvedenie RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
zároveň predpisuje aj uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, ktoré žalobca
(veriteľ) použil a z ktorých pri výpočte RPMN vychádza. Náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) ZoSÚ v
zmluveneboladostatočnevyjadrená.Ďalejzmluvaneobsahujenáležitosťpodľa§9ods.2písm.i)ZoSÚ,
t. j. úrokovú sadzba spotrebiteľského úveru a ani podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index

alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby úveru. Povinnosťou
právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa bolo s odbornou starostlivosťou posudzovať schopnosti
žalovanej splácať úver a zohľadniť dobu, na ktorú si úver vzala, jeho výšku aj príjem spotrebiteľa a
účel úveru, uvedený postup žalobca nepreukázal a úver žalovanej poskytol bez údajov o sociálno-

ekonomickej situácii žalovanej, čo sa považuje za hrubé porušenie § 7 ods. 1 ZoSÚ. Absencia
spomínaných obligatórnych náležitostí zmluvy o pôžičke a absencia odbornej starostlivosti zo strany
žalobcu pri poskytovaní úveru žalovanej má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého
úveru podľa § 11 ods. 1 pís. b), d), a g) ZoSÚ. Žalovaná žalobcovi zaplatila 155,14 EUR a jej dlhpri konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru predstavuje čiastku 194,86 EUR (350 EUR -
155,14 EUR), ktorú si žalobca nárokoval predmetnou žalobou. Vzhľadom na to, že žalobca si uplatňoval
len rozdiel medzi sumou poskytnutých úverových prostriedkov a plnení prijatých od žalovanej, potom

okresný súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, vrátane nároku na úrok z omeškania.

7. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 262 ods. 1 CSP, pretože žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný priznal mu nárok na náhradu
trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

8. Proti rozsudku v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP podala odvolanie
žalovaná, navrhla rozsudok zrušiť. Odvolanie podala podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) CSP, súd jej
nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaná v odvolaní uviedla, že navrhla, aby súd vyzval žalovaného

na predloženie dôkazov - zmlúv o pôžičkách a prehľad úhrad žalovanou na tú-ktorú pôžičku, pričom
uviedla a zdôvodnila potrebu vykonania takéhoto dôkazu, čo v závere odôvodňovala možnosťou zániku
alebo minimálne oslabenia nároku žalobcu. Má za to, že nevykonaním žalovanou navrhnutého dôkazu
došlo k založeniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e), pretože súd nevykonal navrhnutý
dôkaz, hoci bol tento potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, keďže však v rozsudku súd

nevykonanie navrhnutého dôkazu ani nijako nezdôvodnil, rozsudok považuje za nepreskúmateľný, čím
došlo k porušeniu ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla,
že nemala možnosť sa k predloženým listinným dôkazom vyjadriť, pretože jej neboli doručené, čím
bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na to, že súd rozhodol správne, nedošlo k
založeniu odvolacieho dôvodu, súd požiadal žalobcu o predloženie zmlúv uzatvorených so žalovanou
a tiež o prehľad jednotlivých úhrad žalovanej, a teda vykonal žalovanou navrhnuté dôkazy, k založeniu
odvolacieho dôvodu teda nedošlo.

10. Žiadne iné vyjadrenia podané vo veci neboli.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379,
§ 380 a § 381 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok súdu

prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. V súlade s § 389 ods. 1, písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

13. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie taký závadný
postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníkov, ktoré im

poskytuje Civilný sporový poriadok. O procesnú vadu ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore
so zákonom, a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné práva.

14. Zásada kontradiktórnosti konania, ktorá patrí medzi všeobecné zásady súdneho konania a je jedným
z prvkov spravodlivého súdneho procesu, spočíva v existencii procesnej rovnosti účastníkov konania,

v tzv. rovnosti zbraní účastníkov, v rámci ktorej „každá strana musí mať zásadne možnosť nielen
predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné pre úspech jej požiadaviek, ale musí mať i
možnosť zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkou predloženými súdu za účelom ovplyvniť jeho
rozhodnutie, a vyjadriť sa k nim“ (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Mantovanelli
proti Francúzsku z 18. marca 1997). ESĽP vychádza z toho, že procesnej strane v konaní musí

byť umožnené dozvedieť sa a vyjadriť sa ku všetkým zhromaždeným dôkazom alebo k stanoviskám
pripojených v ich spise, pričom význam požiadavky, aby bolo vyjadrenie zaslané všetkým účastníkom
konania spočíva v potrebe zabezpečenia, aby procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby
im nebola odopretá možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozsudok súdu. Sozreteľom na uvedené je povinnosťou súdu, aby pred svojím rozhodnutím poskytol stranám možnosť
vyjadriť sa k písomným podaniam protistrany. Okresný súd žalovanej nedoručil podanie žalobcu z
19.08.2019, ktorého prílohou boli aj listinné dôkazy, neumožnil žalovanej sa k tomuto podaniu vyjadriť.

Z toho dôvodu treba konštatovať, že okresný súd nezaobchádzal s procesnými stranami rovnako, v
dôsledku čoho došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní, a tým práva na spravodlivý proces.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej

inštancie vec prejedná, umožní účastníkom realizovať ich procesné práva (doručí tiež podania žalobcu
z 19.08.2019 s prísl. žalovanej a umožní jej k nemu sa vyjadriť) a na základe zisteného skutkového stavu
vo veci znovu rozhodne, rozhodnutie odôvodnení v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).