Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. máj 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3620010038
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3620010038.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. mája 2020
prejednal odvolanie obžalovaného

A. D.,

nar. XX.X.XXXX v Z., trvale bytom Z., K. F. XXXX/XX, prechodne bytom Z., K. F. XXXX/XX, t. č. vo väzbe
v Ústave na výkon väzby Ilava, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 2T/15/2020 zo dňa 23. marca 2020 a

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný A. D. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189
ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na §§ 138 písm. a), 139 ods. 1 písm. c), e), 127 ods. 3, 4
Tr. zák., pretože dňa 04.12.2019 v čase okolo 13.00 hod. v mieste svojho prechodného bydliska v byte

v Z. na ulici K. F. XXXX/XX si pod vplyvom alkoholu pýtal peniaze od svojej matky, poškodenej C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorá keď mu povedala, že peniaze nemá, tak v kuchyni zobral z kuchynskej linky do
ruky kuchynský nôž, následne čepeľ noža nasmeroval na poškodenú, ktorá stála od obžalovaného vo
vzdialenosti približne 40 cm so slovami: "Ak mi nedáš tie peniaze, tak ťa zabijem!", na čo poškodená
C. D. obžalovanému povedala, že čo to robí, nech položí nôž, že ide nejaké peniaze pohľadať, na čo
obžalovaný kuchynský nôž hodil na kuchynskú linku, pričom k fyzickému napadnutiu poškodenej C. D.

nedošlo.

Bol za to odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l), 37 písm. m), 38 ods. 2, 39 ods.
2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam k trestu odňatia slobody na 3 roky nepodmienečne, pre výkon
ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomne prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie
obžalovaný. Odvolanie smerovalo proti výroku o treste odňatia slobody, ktorý obhajca považoval za
neprimerane prísny. Podľa názoru obhajcu mal byť obžalovanému uložený trest odňatia slobody na
spodnej hranici zníženej trestnej sadzby vo výmere 2 roky a 8 mesiacov. Súčasne navrhol, aby bol
podmienečne odložený výkon trestu odňatia slobody s probačným dohľadom podľa § 51 a nasl. Tr. zák.

K tomu uviedol, že obžalovaný bol síce súdne trestaný, avšak za miernejšiu trestnú činnosť formou
nebezpečného vyhrážania. Obžalovaný so svojou matkou - poškodenou komunikuje formou písomnejkorešpondencie, tejto sa úprimne ospravedlnil, pričom matka mu odpustila. Obhajca navrhol zrušiť výrok
o treste v rozsudku súdu prvého stupňa s tým, aby odvolací súd sám postupom podľa § 322 ods. 3
Tr. por. uložil obžalovanému miernejší trest odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu s

probačným dohľadom.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol prokurátor krajskej prokuratúry odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe.

K napadnutému výroku o treste z pohľadu odvolania obžalovaného, uvádza senát odvolacieho súdu
nasledovné. Tu hneď úvodom je potrebné uviesť, že možnosti nápravy a prevýchovy obžalovaného
proti opakovaniu trestnej činnosti sú sťažené. Obžalovaný v rokoch 2011, 2012 a 2016 vykonal 3
nepodmienečné tresty odňatia slobody spolu vo výmere 24 mesiacov vo všetkých prípadoch za prečiny
nebezpečného vyhrážania (vyhrážanie zabitím a vyhodením z okna svojej matke; vyhrážanie zabitím,

podrezaním a podpálením bytu svojej matke; vyhrážanie zabitím a fyzické napadnutie druha svojej
matky). Z prejednávanej trestnej veci teda vyplýva, že trestná činnosť obžalovaného má „stupňujúcu
gradáciu“ od slovných vyhrážok po fyzické napadnutie.

V prejednávanej veci pritom k reálnemu násiliu nožom proti svojej matke zrejme nedošlo len vďaka jej

duchaprítomnosti, keď mu povedala, že ide nejaké peniaze pohľadať.

Takáto gradácia zrejme pritom súvistí aj so zvyšovaním závislosti obžalovaného na alkohole, ktorý sa
nachádza už v III. vývojom - kritickom štádiu. Obžalovaný pritom všetky tri predchádzajúce trestné činy,
vrátane aktuálne prejednávaného zločinu spáchal v súvislosti, resp. pod vplyvom alkoholu. Pritom už v

roku 2010 mu bolo rozsudkom uložené aj ochranné protialkoholické liečenie, ktoré sa tiež minulo svojho
účinku.

Za tejto situácie rozhodnutie súdu prvého stupňa, keď obžalovanému mimoriadne znížil dolnú hranicu
trestnej sadzby odňatia slobody zo 4 rokov na 3 roky, sa javí skôr mierne ako prísne. Vyššie uvedené

okolnosti už vôbec neumožňovali uložiť obžalovanému ešte trest odňatia slobody vo výmere, ktorá by
bola samou dolnou hranicou mimoriadne zníženej trestnej sadzby postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Tr. zák. per analogiam (zníženie dolnej hranice o 1/3).

Vyššie uvedené sťažené možnosti nápravy obžalovaného taktiež neumožňovali dospieť ani k záveru,

že na prevýchovu obžalovaného by postačoval dokonca len výchovný trest odňatia slobody s povolením
podmienečného odkladu s probačným dohľadom ako sa toho domáhal v odvolaní obžalovaný. Ak sa
obžalovaný zatiaľ neprevychoval ani výkonmi troch trestov odňatia slobody (dvakrát v prísnejšom stupni
stráženia), nie je možné dospieť k rozumnému záveru, že obžalovaný, na ktorého už bolo pôsobené v
hierarchii trestov najprísnejším trestom, by sa „napravil“ len hrozbou výkonu trestu odňatia slobody.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.