Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200215
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200215.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci
žalobkyne: F.. I. A., P. č. XXXX/XX, XXX XX A., práv. zast. advokátom: JUDr. Monika Marjanovič,
advokátska kancelária so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad
Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, 041 26 Košice, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP2-2019/015987/HAV zo dňa 11.03.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov č. OU-
KE-OOP2-2019/015987/HAV zo dňa 11.03.2019, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru

cestnej dopravy a pozemných komunikácii č. OU-KE-OCDPK-2019/005073 zo dňa 24.01.2019 a vec
v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta.

III. Žalobkyni voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku zamietol odvolanie
žalobcu a odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-KE-OCDPK-

2019/005073 zo dňa 24.01.2019 o uložení pokuty žalobkyni vo výške 150,- eur potvrdil. V
odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný dôvodil nasledovne : „Napadnutým rozhodnutím č. OU-KE-
OCDPK-2019/005073 zo dňa 24.01.2019 Okresný úrad Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných
komunkácií (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodol o uložení pokuty vo výške 150,- EUR
podľa ustanovenia § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 488/2013 Z.z.“) F.. I. A., bytom P. XXXX/
XX, XXX XX A., v právnom zastúpení JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, advokátska kancelária

so sídlom Urbánkova č. 1562/6, 040 01 Košice, IČO : 35561734 na základe splnomocnenia zo dňa
19.11.2018 (ďalej len „účastníčka konania“) za to, že sa dopustila spáchania správneho deliktu tým,
že dňa 08.01.2017 v čase o 14:42:28 hod. užívala vymedzený úsek cesty D1, 348,47 km, smer PP
motorovým vozidlom do 3,5 ton, kategórie M1, značky CHEVROLET CRUZE, identif. číslo vozidla VIN :
A. s evidenčným číslom (EČ) A. bez úhrady diaľničnej známky. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na
ustanovenie § 2 ods. 4, § 4 ods. 2, § 5 ods. 1, § 5 ods. 4, § 10a ods. 1, § 10a ods. 2, § 13 ods. 5, § 13 ods.
8 citovaného zákona a článku V. ods. 5 Všeobecných obchodných podmienok správcu výberu úhrady

diaľničnej známky. Vychádzal zo získaného dôkazu porušenia povinností, ktorým je záznam o vykonaní
kontroly č. 4326579 a fotografie (2x), vyhotovený dňa 09.11.2017 o 02:20:44 hod. Na základe tohto
záznamu a fotografií bolo zistené a preukázané, že účastník konania dňa 08.01.2017 v čase o 14:42:28
hod. užíval vymedzený úsek cesty D1, 348,87 km, smer PP vozidlom s EČ A. bez úhrady diaľničnejznámky, čím spáchal správny delikt podľa ustanovenia § 10a ods. 1 citovaného zákona. Keďže nezistil
dôvod na odloženie veci podľa ustanovenia § 12 ods. 1 tohto zákona, uložil mu pokutu 150,- EUR podľa
ustanovenia § 11 ods. 1. Proti napadnutému rozhodnutiu o uložení pokuty ako aj voči povinnosti úhrady

trov konania súvisiacich s prejednávaním správneho deliktu podala účastníčka konania v zákonnej
lehote odvolanie, ktoré bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 04.02.2019. Účastníčka
konania má za to, že v danej veci došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu porušenia povinnosti podľa §
4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. a to z toho dôvodu, že motorové vozidlo CHEVROLET CRUZE,
VIN: A. bolo od 05.10.2011 evidované pod EČ K. a k tomuto EČ bola aj riadne zakúpená celoročná

diaľničná známka pre rok 2016. Dôkazom sú pôvodný technický preukaz k EČ K. a pokladničný (daňový)
doklad č. 1611770482 v hodnote 50,- EUR o zakúpení diaľničnej známky pre rok 2016 (k EČ K.) zo
dňa 09.06.2016. Účastníčka konania ako vlastníčka predmetného vozidla zmenila trvalý pobyt z mesta
Trebišov, čo malo za následok aj zmenu EČ z pôvodného K. na nové EČ A. a to dňa 21.07.2016.
Dôkazom sú osvedčenie o evidencii a nový technický preukaz. Tieto doklady boli prvostupňovému
správnemu orgánu predložené v podaní o predložení odporu zo dňa 22.11.2018. Na základe uvedeného

účastníčka konania opakovane namieta, že z dôvodu zmeny EČ došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu
porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. a podľa jej tvrdení motorové vozidlo
malo riadne zakúpenú celoročnú diaľničnú známku pre rok 2016. Ďalej namieta, že pri zmene EČ
motorového vozidla nevzniká jeho vlastníkovi zákonná povinnosť zakúpiť si ďalšiu celoročnú diaľničnú
známku pre daný kalendárny rok. Argumentuje, že pokiaľ Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (NDS)

nemá zabezpečené prepojenie s evidenciou dopravných inšpektorátov, mala zaviesť inú evidenciu pri
nákupe diaľničných známok a nie len prostredníctvom EČ vozidiel. Účastníčka konania má za to, že
neboli naplnené znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a zákona o diaľničnej známke
a teda sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania. Ďalej má za to, že správny orgán nemôže
ukladať pokutu na základe všeobecných obchodných podmienok a v tejto súvislosti uvádza, že s

nimi nebola oboznámená, tieto jej neboli dodatočne zaslané, ani dodatočne po nákupe známky. V
závere navrhuje, aby prvostupňový správny orgán vec odložil v súlade s ustanovením § 12 ods. 1,
písm. b) zákona č. 488/2013 Z. z.. Prvostupňový správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal,
podľa ustanovenia § 57 ods. 1 zákona o správnom konaní o odvolaní sám nerozhodol a v súlade
s ustanovením § 57 ods. 2 citovaného zákona predložil odvolanie a spisový materiál odvolaciemu

orgánu. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných
komunikácií (ďalej len „odvolací orgán“) preskúmal odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu a zistil, že
podané odvolanie je prípustné, bolo podané účastníkom konania a v zákonnej lehote. Preto odvolací
orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s predloženým spisovým materiálom vrátane zákonnosti
procesného postupu prvostupňového správneho orgánu, ako aj vecnej správnosti rozhodnutia. Stotožnil

sa s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
bolo vydané v súlade s právnymi predpismi a preto nie je dôvod odvolaniu vyhovieť. Podľa ustanovenia
§ 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. účinného do 01.11.2016 do 01.01.2017 prevádzkovateľ vozidla je
povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola
splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z.

pri úhrade diaľničnej známky v elektronickej podobe sa do elektronického systému správne a úplne
zadajú tieto údaje : a) krajina registrácie vozidla, b) evidenčné číslo vozidla alebo prípojného vozidla
kategórie O1 a O2, c) typ vozidla a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo, d) platnosť diaľničnej
známky a začiatok jej platnosti. Podľa ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z. služby súvisiace
najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí

správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach. Podľa čl. V.
ods. 5 Všeobecných obchodných podmienok správcu výberu úhrady diaľničnej známky je zákazník
zodpovedný za realizáciu práve jednej úhrady diaľničnej známky, evidovanej v rámci evidencie úhrad
diaľničných známok k jednému a jedinečnému evidenčnému číslu vozidla/pripojeného vozidla a práve
pre jednu platnosť úhrady diaľničnej známky. Podľa čl. VI. ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok

správcu výberu úhrady diaľničnej známky, žiadosť o zmenu v evidencii úhrady diaľničnej známky je
možné podať prostredníctvom internetového portálu a prostredníctvom vybraných obchodných miest,
ktorýchzoznamjeuverejnenýnainternetovomportáli,pričomzmenuúdajovvevidenciiúhradydiaľničnej
známky je možné vykonať výlučne v prípade, ak nastane zmena evidenčného čísla vozidla/prípojného
vozidla a/alebo krajiny registrácie vozidla/prípojného vozidla (tzn. nemení sa samotné vozidlo/prípojné

vozidlo, a ani typ a platnosť diaľničnej známky). Podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013
Z. z. správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4
ods. 2. Podľa ustanovenia § 10a ods. 7 zákona č. 488/2013 Z. z. v konaní o správnom delikte podľa
odseku 1, po zrušení rozkazu o uložení pokuty podľa § 13 ods. 5 nie je príslušný okresný úradviazaný výškou pokuty uloženou v rozkaze o uložení pokuty. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon. Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR povinnosť možno ukladať zákonom alebo na základe

zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Podľa ustanovenia § 16 zákona
č. 488/2013 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,
ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o správnom konaní, správne
orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy
štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich

povinností. Podľa ustanovenia § 46 zákona o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so
zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ustanovenia § 47
zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu
pripoužitíprávnychpredpisov,nazáklade,ktorýchrozhodoval,aakosavyrovnalsnávrhmianámietkami

účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu
má odvolací orgán preukázané, že na základe záznamu z kontroly č. 4326579 vyhotoveného dňa
09.01.2017 o 02:20:44 hod. bol v systéme cestnej dopravy dňa 24.10.2018 vygenerovaný rozkaz o
uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. OU-KE-OCDPK-2018/045903 účastníčke
konania za to, že vozidlom s EČ A. porušila povinnosť podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č.

488/2013 Z. z. tým, že užívala vymedzený a spoplatnený úsek diaľnice bez úhrady diaľničnej známky.
Rozkaz bol účastníčke konania doručený dňa 16.11.2018. Účastníčka konania voči uvedenému rozkazu
podala v zákonnej lehote odpor, ktorý bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený 23.11.2018.
Vo svojom podaní replikou uvádza skutočnosti uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu o uložení pokuty
za správny delikt. Prvostupňový správny orgán dňa 15.01.2019 požiadal Národnú diaľničnú spoločnosť

a.s., (NSD) o vyjadrenie k záznamu z kontroly č. 4326579. NDS vo svojom stanovisku, ktoré bolo
prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 17.01.2019 uvádza nasledovné. Pre vozidlo s EČ K.
bola zakúpená ročná diaľničná známka pre obdobie od 09.06.2016 do 31.01.2017. Zmenu v evidencii
úhrady - preregistráciu na EČ A. NDS neeviduje. Z uvedeného vyplýva, že systém kontroly úhrady
diaľničných známok vykazoval bez nahlásenia zmeny vozidlo s EČ A. v čase kontroly dňa 08.01.2017

o 14:42:28 ako vozidlo bez úhrady diaľničnej známky. Vzhľadom ku skutočnosti, že účastníčka konania
podala proti rozkazu odpor, ktorý nebol odmietnutý, rozkaz bol zrušený v celom rozsahu (§ 13 ods. 5
zákona č. 488/2013 Z. z.) a prvostupňový správny orgán postupoval v konaní
o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla. S uvedenou skutočnosťou oboznámil účastníčku konania
listom zo dňa 04.12.2018 a predvolal ju v určený deň a hodinu za účelom prejednania správneho deliktu.

Účastník konania je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a pripojiť listinné dôkazy,
ktorých sa dovoláva. Táto povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a pripojiť listinné
dôkazy, ktorých sa dovoláva je kumulatívna k povinnosti tvrdiť rozhodujúce skutočnosti. Účastníčka
konania nepredložila doklad o úspešnom a včasnom preregistrovaní údajov v úhrade diaľničnej známky
z EČ K. na A., alebo doklad o zakúpení diaľničnej známky k EČ A., ktorým by bola preukázala, že

povinnosť úhrady diaľničnej známky pri využívaní spoplatnených úsekov ciest vozidlom s EČ A. bola
splnená. Prvostupňový správny orgán vykonal dokazovanie o aktuálnu lustráciu vozidla. Z informačného
systému evidencie vozidiel (ISEVO) je zrejmé, že prevádzkovateľke vozidla dňa 21.07.2016 v dôsledku
prisťahovania sa z iného okresu boli pridelené nové EČ (A.). V predmetnej preskúmavanej veci teda
rozhodujúcou

skutočnosťou bolo posúdenie zákonnosti uloženej pokuty za správny delikt vzhľadom k evidovanej
úhrade diaľničnej známky k vozidlu s neplatným EČ K.. Prvostupňový správny orgán po posúdení
dôkazov vydal dňa 24.01.2019 napadnuté rozhodnutie, nakoľko mal za to, že sa účastníčka konania
dopustila správneho deliktu tým, že v čase kontroly užívala vymedzený úsek diaľnice bez úhrady
diaľničnej známky. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutkovej podstaty vymedzenej v ustanovení § 4 ods.

2 zákona č. 488/2013 Z. z. Pre vydanie rozhodnutia si zadovážil podklady a svoje poznatky uviedol v
rozsiahlom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa odvolací orgán v plnom
rozsahu stotožňuje. Preto nepovažuje za potrebné opakovane zdôvodňovať skutočnosti v ňom už raz
uvedené. Vyjadruje sa však k námietkam účastníčky konania v odvolaní. Voči tvrdeniu účastníčky
konania o tom, že správny orgán nemôže ukladať pokutu na základe všeobecných obchodných

podmienok (VOP) a že v tejto súvislosti so žiadnymi VOP nebola oboznámená, tieto jej neboli ani
dodatočne po zakúpení diaľničnej známky zaslané, odvolací orgán uvádza nasledovné. Podľa čl. 2 ods.
2 a ods. 3 Ústavy SR „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožnonútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“. Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR: „povinnosti možno
ukladať zákonom alebo na základe zákona a v jeho medziach“. V tomto konkrétnom prípade povinnosť
prevádzkovateľa vozidla spojená s kúpou alebo výmenou, opravou údajov je zakotvená v ustanovení

§ 5 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z. Spôsob vykonávania jednotlivých zmien definujú samotné VOP,
ktorými sa upravujú predovšetkým podrobnosti vo vzťahu k právam a povinnostiam správcu výberu
úhrady diaľničnej známky, prevádzkovateľov vozidiel, vodičov vozidiel, prevádzkovateľov vozidiel alebo
jazdných súprav oslobodených od úhrady diaľničnej známky
za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest Slovenskej republiky. Jedným zo

základných princípov dobrej verejnej správy je princíp viazanosti právom, podľa ktorého vykonávatelia
verejnejmociprivydávanísvojichrozhodnutíaprisvojichúkonochmusiapostupovaťtak,abyichčinnosť
mala oporu v právnom poriadku, aby obsah rozhodnutí bol v súlade s právnymi predpismi. Ústava
limituje ukladanie pokút tým, že musia byť zachované základné práva a slobody. Zákon tak nemôže
stanoviť povinnosť ľubovoľne, ale pri zachovaní podmienok stanovených ústavou. Určenie povinnosti
nemôže negovať určité základné právo zakotvené v Ústave SR. Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) v spojení

s čl. 2 Ústavy SR samotnú povinnosť môže uložiť zákon alebo na základe zmocnenia tak môže urobiť
aj podzákonný právny predpis, ktorý sa však môže pohybovať iba v medziach zmocňujúceho zákona.
Povinnosti nemôžu byť ukladané na základe podzákonných právnych predpisov. V tomto konkrétnom
prípade zákon č. 488/2013 Z. z. v ustanovení § 5 ods. 4 nevymedzuje a nekonkretizuje stanovenú
povinnosť, teda neurčuje kedy a ako má prevádzkovateľ vozidla urobiť zmenu v evidencii úhrady

diaľničnej známky, alebo v akom čase, prípadne ako postupovať pri oprave údajov v prípade chybného
zadania EČ a pod. Tieto všetky situácie nadobúdajú svoj reálny obsah až po stanovení konkrétnych
podmienok ich realizáciou vo VOP. Tieto upravujú (konkretizujú) tak spoločenský vzťah vo väčšom
rozsahu než stanovuje zákon. Z uvedeného teda vyplýva, že vykonávací predpis a to VOP je vydaný
v súlade so zákonom a teda z toho pohľadu VOP nie sú v rozpore s Ústavou SR. K uvedenému je

potrebné poznamenať, že podľa § 3 ods. 1 prvá
veta zákona o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Pokiaľ účastníčka konania poukazuje na rozpor medzi právnou úpravou zákona č.
488/2013 Z. z. a VOP, odvolací orgán poznamenáva, že tak ako prvostupňovému, tak ani odvolaciemu
orgánu neprislúcha posudzovať, či zákon platný v Slovenskej republike je alebo nie v rozpore s

Ústavou SR. Okresné úrady ako správne orgány majú len povinnosť v konaní postupovať v súlade s
platnými právnymi predpismi. Rozpor však nemôže vyplývať zo zanedbania povinnosti, ktoré určuje
zákon o diaľničnej známke. Je nesporné, že účastníčka konania pochybila tým, že spoplatnené úseky
rýchlostných ciest využívala bez dokladu, ktorým by preukázala, že povinnosť úhrady diaľničnej známky
k vozidlu s platným EČ bola splnená. Práve zanedbaním povinností účastníčky konania nastala

skutočnosť, že právny stav nekorešpondoval so stavom skutočným. V danom prípade je právne
irelevantné, či správny orgán mal potvrdené, že došlo k zmene EČ. Podstatné je, že pokiaľ účastníčka
konania mala v úmysle využívať spoplatnené úseky ciest a naďalej využívať už zakúpenú diaľničnú
známku (k neplatnému EČ), bolo jej povinnosťou vykonať potrebnú zmenu (v preregistrácii úhrady)
diaľničnej známky podľa VOP a tým rešpektovať povinnosti ustanovené zákonom. Odvolací orgán

poukazuje na to, že zmenou trvalého bydliska dochádza k zmene viacerých právnych skutočností a
často dochádza aj k zmene EČ. Táto zmena zakladá dôvod následne vykonať ďalšie nadväzujúce
a potrebné zmeny. Jednou z nich je aj prípadná zmena v evidencii úhrady diaľničnej známky. Ide o
skutočnosťvšeobecneznámuavzhľadomnaosobuúčastníkakonania,maltakútozmenupredpokladať,
alebo jednoducho si požadované informácie overiť a nespochybňovať ich. Sú voľne dostupné aj

na internetovej stránke NDS https://eznamka.sk/sk/zakaznicke-sluzby/zmena-udajov. Podľa názoru
odvolacieho orgánu je neprimerané osobitne požadovať informáciu alebo sa odvolávať na jej neznalosť,
ktorá je obsahom všeobecne záväzných právnych predpisov. Skutočnosť, že účastníčka konania
nemala vedomosť o preregistrácii už vykonanej úhrady z neplatného EČ na nové EČ, nezbavuje
účastníčku konania zodpovednosti za následky, ktoré vznikli porušením povinnosti vyplývajúce jej z

tohto právneho postavenia. Odvolací orgán poukazuje na zákonnú nevyvrátiteľnú domnienku znalosti
právnych predpisov uvedenú v § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o
Zbierke zákonov SR v znení neskorších predpisov, podľa ktorej o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov
vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka
znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Odvolací orgán

poznamenáva, že v tejto veci sa nejedná o prípad, na ktorý by bolo možné použiť ustanovenie § 788 ods.
3 zákona č. 40/1967 Zb. (občiansky zákonník) ako namieta účastníčka konania. Je irelevantné tvrdenie
účastníčky konania, že pri zmene EČ čísla vozidla nevzniká jeho vlastníkovi zákonná povinnosť zakúpiť
si ďalšiu diaľničnú známku pre daný kalendárny rok. Odvolací orgán opakovane uvádza, že pokiaľmala účastníčka konania v úmysle využívať spoplatnené úseky ciest, bolo jej povinnosťou po zmene
evidenčného čísla vozidla si buď zakúpiť diaľničnú známku k pridelenému novému evidenčnému číslu
alebo využiť ponúkanú možnosť správcom výberu úhrady diaľničnej známky a požiadať (v dostatočnom

časovom predstihu) o preregistráciu úhrady zo starého EČ na nové EČ, alebo zvážiť v danej situácii
najvhodnejšie možnosti. Túto povinnosť prevádzkovateľa vozidla nevykonala a stacionárne zariadenia
na výkon kontroly dňa 08.01.2017 v čase o 14:42:28 hod. identifikovali vozidlo účastníčky konania
ako vozidlo bez úhrady diaľničnej známky. Správca výberu úhrady diaľničnej známky dáva preto
prevádzkovateľovivozidlamožnosťaneukladápovinnosťkvykonaniuzmeny.Predpokladátotižsituácie,

kedy by povinná preregistrácia úhrady pri zmene evidenčného čísla mohla byť pre prevádzkovateľa už
neefektívna a nadbytočne zaťažujúca (napr. situácia pri zmene EČ pred skončením platnosti diaľničnej
známky, predpoklad pri nevyužívaní spoplatených úsekov ciest, resp. pri iných životných situáciách...).
Podľa názoru odvolacieho konania je nedôvodné aj tvrdenie, že v danej veci došlo k nesprávnemu
vyhodnoteniu porušenia povinnosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z.. Právne
posúdenie veci znamená, že na zistený skutkový stav sa aplikuje príslušná právna norma. Príslušnú

právnu normu je potrebné v odôvodnení rozhodnutia výslovne uviesť, následne zrozumiteľne vysvetliť
jej význam, t.j. interpretovať ju a potom vysvetliť, ako ju správny orgán interpretoval na zistený skutkový
stav. S poukazom na znenie ustanovenia § 10a v spojení s § 4 ods. 2 a pokračovaním v ustanovení
§ 5 ods. 1 citovaného zákona zákonodarca jasne a zreteľne konkretizuje, ktoré údaje je potrebné do
systému zadať, aby bola splnená povinnosť podľa ustanovenia § 4 ods. 2 a zároveň upozorňuje na

správnosť a úplnosť zadávania uvedených údajov. Z týchto údajov a ani zo žiadneho ustanovenia
zákona o diaľničnej známke nevyplýva, že diaľničná známka sa viaže na VIN auta, prípadne iné údaje.
Prvostupňový správny orgán ako aj odvolací orgán v odôvodnení jasne a zrozumiteľne opisujú všetky
dôkazy, ktoré boli vykonané a ich záver o tom, že neboli splnené zákonné podmienky k vyhoveniu
odvolania, nakoľko bolo zistené, že predložený doklad o úhrade diaľničnej známky (k neplatnému EČ)

nie je relevantným dokladom a teda nebola splnená podmienka v zmysle § 10a ods. 1 zákona č.
488/2013 Z. z., čo bolo dôvodom na postup prvostupňového správneho orgánu v zmysle ustanovenia §
10a ods. 2 citovaného zákona. Podľa názoru odvolacieho orgánu vec bola správne právne posúdená,
keďže na spoľahlivo zistený skutkov stav bol aplikovaný príslušný zákon č. 488/2013 Z. z., za porušenie
ktorého vyplýva správnemu orgánu pokutu uložiť a teda dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia

a vrátenia veci na nové prejednanie tu nie je. Odvolací orgán poukázal na ustanovenie § 11 ods. 1
zákona č. 488/2013 Z.z., z ktorého vyplýva, že orgán dozoru má obligátornú povinnosť postihovať každé
porušenie povinnosti v intenciách porušeného zákona. Preto nepodložené tvrdenie účastníčky konania
odvolací orgán považuje za neopodstatnené a účelové a bez akejkoľvek opory v zákone. Citovaný
zákon neumožňuje pokutu odpustiť, či ako sankciu použiť pokarhanie, upozornenie a pod. Ochrana

záujmov štátu a spoločnosti t.j. verejných záujmov všetkých osôb ako aj vyžadovanie plnenia povinnosti
týchto osôb musia správne orgány uskutočňovať len spôsobom ustanoveným právnym predpisom. V
tejto prejednávanej veci sú aplikované normy verejnoprávnej povahy, ktorých sankčný mechanizmu
je v prípade vzniku protiprávneho stavu spôsobeného nesplnením zákonných povinností založený
na uplatnení právnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, resp. príčiny vzniku protiprávneho

stavu (nesplnenia zákonných povinností). Týmto normám verejného práva (kogentné právne normy),
nie sú vlastné ustanovenia upravujúce zmierňovanie tvrdosti zákona alebo uplatňovanie výnimiek u
jednotlivých účastníkov konania. Sankčný mechanizmus uplatňovaný v oblasti verejného práva plní
aj preventívnu funkciu. Platný systém kontroly úhrady diaľničných známok v Slovenskej je založený
na evidencii vozidiel, resp. prípojných vozidiel podliehajúcich povinnosti úhrady diaľničnej známky

do centrálnej evidencie úhrady diaľničných známok, v ktorej sú okrem iného zaznamenané údaje o
konkrétnom vozidle spolu s údajmi o type a platnosti uhradenej diaľničnej známky. Kontrolný systém
úhrady diaľničnej známky nie je prepojený s evidenciou vozidiel. Ten páruje EČ, ktoré prešli mýtnou
bránou s tými, ktoré majú riadne uhradenú známku, teda registruje vozidlá, ktoré nemajú platnú
diaľničnú známku k aktuálnemu EČ. Odvolací orgán opakovane uvádza, že potrebné parametre, ktoré

je potrebné zadať do systému kvôli identifikácii úhrady diaľničnej známky pre dané vozidlo, zákonodarca
ustanovil v zákone č. 488/2013 Z.z. v § 5 ods. 1 a účastníčka konania bola povinná tieto údaje bez
výhrad akceptovať. Skutočnosť, že hlavným identifikátorom pri kontrole úhrady EDZ stacionárnymi
zariadeniami poskytovateľa služby je evidenčné číslo, má svoje opodstatnenie pri výkone kontroly,
vzhľadom k nastaveným technickým parametrom zavedeného platného systému kontroly verejnej

správy (spravovaného Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, v ktorom nie sú
údaje o vozidlách, ktoré sú prihlásené do evidencie vozidiel) a taktiež pri vyhodnocovaní správnych
deliktov a ukladaní pokút a to aj vo vzťahu ku personálnemu, technickému a ekonomickému hľadisku a
možnostiam zainteresovaných orgánov verejnej správy. Zákonodarca v ustanovení § 5 ods. 1 písm. b)zákona č. 488/2013 Z. z. tento údaj neuviedol náhodne a prevádzkovateľ vozidla je povinný bez výhrad
toto ustanovenie rešpektovať. S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého
administratívneho spisu odvolací orgán nemal pochybnosť o tom, že správny delikt kladený účastníčke

konania za vinu sa stal a bol vyhodnotený správne. Prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia logicky a správne vysporiadal s jednotlivými námietkami účastníčky konania v podanom
odpore. Odvolací orgán v postupe prvostupňového správneho orgánu nezistil také pochybenia a to ani
procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv účastníčky konania. Prvostupňový správny
orgán a zároveň aj odvolací orgán sa dostatočným spôsobom venovali predmetnej veci, zistili skutkový

stav a vyvodili z neho správny právny záver. Keďže odvolací orgán nezistil žiaden rozpor pri uložení
pokuty s ustanovením § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z a dôvod na zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa ustanovenia § 59 ods.
2 zákona o správnom konaní potvrdil. Na základe všetkých skutočností, ktoré odvolací orgán vzal do
úvahy, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia“. Rozhodnutie žalovaného
bolo doručené žalobkyni dňa 18.03.2019.

2. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou zo dňa 19.03.2019, podanou elektronicky a doručenou súdu
dňa 25.03.2019 domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku.
V žalobe argumentovala nasledovne :„Žalobkyňa dňa 08.01.2017 v čase o 14:42:28 hod. užívala
vymedzený úsek cesty Dl, tak ako je vymedzený v Rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, so
svojim motorovým vozidlom zn. CHEVROLET CRUZE, VIN: A., s tým, že na vozidlo mala žalobkyňa

riadne zakúpenú a zaregistrovanú diaľničnú známku, a teda neužívala vymedzený úsek cesty DI bez
úhrady diaľničnej známky, ako je to uvedené v rozhodnutí Okresného úradu Košice, odboru cestnej
dopravy a pozemných komunikácii č. OU-KE-OCDPK-2019/005073 zo dňa 24.01.2019. Diaľničnú
známku zakúpila žalobkyňa na svoje vozidlo zn. CHEVROLET CRUZE, VIN: A. (ďalej v texte len
„Vozidlo“) dňa 09.06.2016, s tým, že evidenčné číslo vozidla v čase zakúpenia známky bolo K.. Následne

v priebehu roka 2016, z dôvodu, že žalobkyňa pri uzatvorení sobáša zmenila priezvisko a došlo k
zmene adresy jej bydliska, prehlásila žalobkyňa na príslušnom dopravnom inšpektoráte vozidlo z okresu
Trebišov do okresu Košice, v dôsledku čoho bolo pre vozidlo vystavené nové osvedčenie o evidencii
vozidla a pridelené nové evidenčné vozidla A.. Z osvedčení o evidencii vozidla je zrejmé, že sa stále
jedná o to isté vozidlo, ktoré nezmenilo majiteľa, ale došlo len k zmene osobných údajov vlastníka

Vozidla. V zmysle vyššie uvedených skutočností a riadne označených ako aj pripojených listinných
dôkazov má žalobkyňa za to, že v danej veci z dôvodu zmeny evidenčného čísla vozidla došlo k
nesprávnemu vyhodnoteniu porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z., keďže
motorové vozidlo zn. CHEVROLET CRUZE VIN: A., od 05.10.2011 evidované pod EČ: K., malo riadne
zakúpenúceloročnúdiaľničnúznámkuprekalendárnyrok2016(splatnosťoudo31.01.2017).Žalobkyňa

ako vlastníčka predmetného motorového vozidla zmenila svoj trvalý pobyt z mesta Trebišov do mesta
Košice, čo malo za následok aj zmenu evidenčného čísla vozidla z EČ: K. na nové EČ: A. a to dňa
21.07.2016. Zároveň žalobkyňa namieta, že pri zmene evidenčného čísla motorového vozidla nevzniká
jeho vlastníkovi zákonná povinnosť zakúpiť ďalšiu celoročnú diaľničnú známku pre daný kalendárny
rok. Predovšetkým však bola riadne vykonaná zmena evidencie vozidla na príslušnom dopravnom

inšpektoráte, ktorý zmenu evidoval. Žalobkyňa v každom prípade užívala úsek cesty Vozidlom, na
ktoré mala zakúpenú diaľničnú známku a zmena evidenčného čísla vozidla na tom nemôže nič
zmeniť, pretože sa stále jedná o to isté vozidlo. Elektronický systém Národnej diaľničnej spoločnosti,
a.s. pri zakúpení diaľničnej známky neumožňuje identifikovať vozidlo prostredníctvom výrobného
VIN čísla, ktoré by garantovalo nezameniteľnosť vozidiel, ale umožňuje zadať len evidenčné číslo

vozidla, v dôsledku čoho potom pri zmene evidenčného čísla vozidla nastáva problém pri identifikácii
vozidiel. Pokiaľ však Národná diaľničná spoločnosť, a.s. nemá zabezpečené prepojenie s evidenciou
dopravných inšpektorátov, mala zaviesť inú evidenciu vozidiel pri nákupe diaľničných známok a nie len
prostredníctvom evidenčných čísel vozidiel. Podľa § 10a ods. 1 zák. č. 488/2013 Z. z. správneho deliktu
sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2. Podľa § 4 ods. 2 zák. č.

488/2013 Z. z. prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest
vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Keďže žalobkyňa
sa vzhľadom na vyššie uvedené nedopustila spáchania správneho deliktu podľa ust. § 10a ods. 1 zák.
č. 488/2013 Z. z., tak ako sa jej to kladie za vinu v Rozkaze a neskôr aj v rozhodnutí, podala voči
Rozkazu odpor, a voči rozhodnutiu odvolanie, ktorý riadne odôvodnila a ktorý spísal samotný žalovaný.

Žalobkyňa namieta, že žalovaný ako správny orgán nemôže ukladať pokutu na základe obchodných
podmienok spoločnosti Národná diaľničná, a.s., či SkyToll, a.s., a v tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že
so žiadnymi všeobecnými obchodnými podmienkami nebola oboznámená, tieto jej neboli zaslané ani
dodatočne po nákupe známky. Naviac žalobkyňa popiera, že by ju takéto obchodné podmienky, ktoréjej ukladajú povinnosti nad rámec zákona, mohli zaväzovať. Žalobkyňa ani nevie, či sa má jednať o
podmienky spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s. alebo SkyToll, a.s.. Tieto spoločnosti majú
monopol na trhu pri elektronickom predaji diaľničných známok, žalobkyňa nemá možnosť výberu inej

spoločnosti na nákup týchto známok a nemá možnosť všeobecné obchodné podmienky, aj ak by
existovali, odmietnuť, pretože bez ich potvrdenia, si diaľničnú známku nekúpi. Žalobkyňa vyjadruje
presvedčenie, že žalovaný hrubo porušil svoju povinnosť oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie
rozhodnutia, keď sa ani len neoboznámil s predmetnými všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré
jej majú túto povinnosť ukladať a vôbec neuviedol, na základe čoho majú tieto podmienky, ak vôbec

existujú, žalobkyňu zaväzovať, čím absentuje v Rozhodnutí správna úvaha, ktorú použil správny orgán
pri aplikácii právnych predpisov. Sankcia za porušenie týchto obchodných podmienok by mohla byť
uplatňovaná len zo strany spoločnosti SkyToll, a.s., určite by o nej nerozhodoval správny orgán, ale
súd a aby mohla byť spoločnosť SkyToll, a.s. s nárokom úspešná, musela by uniesť dôkazné bremeno,
že sa všeobecné obchodné podmienky vôbec dostali do dispozície žalobkyne a že ju zaväzujú. Zákon
o diaľničnej známke upravil konanie o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla, ktorého skutková

podstata je vymedzená v § 10a ods. 1 zákona tak, že správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako
prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2, teda poruší povinnosť zabezpečiť, aby pri
užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady
diaľničnej známky. Za dôkaz o spáchaní správneho deliktu zákon označuje taký dôkaz, ktorý je získaný
a zaznamenaný stacionárnym elektrickým zariadením alebo mobilným elektronickým zariadením, ktoré

používasprávcavýberudiaľničnejznámkyaleboosobapoverenápodľa§8ods.1aleboosobapoverená
výkonom kontroly alebo orgány Policajného zboru (§ 11 ods. 2). Konanie o správnom delikte podľa § 10a
ods. 1, ktorého podkladom je výsledok kontroly vykonanej správcom výberu úhrady diaľničnej známky
alebo osobou poverenou podľa § 8 ods. 1 alebo osobou poverenou výkonom kontroly alebo orgánmi
Policajného zboru je tzv. zrýchleným konaním, ktoré sa ukončuje vydaním rozkazu o uložení pokuty vo

výške 150,- eur s výnimkou, ak existujú dôvody na odloženie veci podľa § 12 ods. 1 zákona. Zákon o
diaľničnej známke v ustanovení § 12 ods. 1 písm. a) predpokladá situáciu, že v konkrétnom prípade
bude nesprávne alebo neúplne vyhodnotené porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2. To znamená, že aj
napriek záznamu stacionárnym elektronickým zariadením alebo aj mobilným elektronickým zariadením
zákon pripúšťa, že by údaje takto získané mohli byť nesprávne alebo neúplné. Z ustanovenia § 11 ods.

1 zákona o diaľničnej známke vyplýva, že ak okresný úrad zistí spáchanie správneho deliktu podľa §
10a ods. 1 a nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania
vydá rozkaz o uložení pokuty vo výške 150,- eur. V prípade včasného podania odporu, za predpokladu,
že tento nebol odmietnutý, sa rozkaz zo zákona zrušuje v celom rozsahu a okresný úrad pokračuje v
konaní o správnom delikte. Žalobkyňa ako účastník administratívneho konania pripojila k podanému

odporu a neskôr k odvolaniu potvrdenie o úhrade diaľničnej známky pre kalendárny rok 2016. Žalovaný v
odôvodnení dôvodil všeobecnými obchodnými podmienkami (§ 5 ods. 4 zákona) správcu výberu úhrady
diaľničnejznámky,vzmyslektorýchchybnýaleboneúplnýúdajjekupujúcialeboprevádzkovateľpovinný
oznámiť poskytovateľovi služby najneskôr do 15 minút od poskytnutia týchto údajov. Z uvedeného
teda vyplýva, že žalovaný svoje rozhodnutie založil na tom, že nakoľko za správne a úplné zadanie

údajov spojených s úhradou diaľničnej známky zodpovedá kupujúci (prevádzkovateľ, vodič), pokuta je
oprávnená. S uvedenou argumentáciou sa však žalobkyňa nestotožňuje. Podľa názoru žalobkyne zákon
o diaľničnej známke zakotvuje v §10a ods. 1 skutkovú podstatu správneho deliktu, ktorého objektívna
stránka je založená na porušení povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 2. Ide o povinnosť prevádzkovateľa
vozidla zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom bola splnená povinnosť

úhrady diaľničnej známky. Teda objektívna stránka skutkovej podstaty nie je založená na nesprávnom
alebo neúplnom zadaní údajov vymedzených v § 5 ods. 1 zákona. Preto nesprávne alebo neúplné
zadanie údajov do elektronického systému nemôže mať podľa názoru žalobkyne za následok vyvodenie
deliktuálnej zodpovednosti, naviac v prípade, ak žalobkyňa svoje tvrdenie aj preukázala potvrdením o
úhrade diaľničnej známky. Žalovaný orgán verejnej správy však nezisťoval ďalej skutočnosti potrebné

na náležité zistenie skutkového stavu veci. Žalobkyňa namieta, že zistenie skutkového stavu žalovaným
orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, vzhľadom na tzv. vadu trestania
uvedenú v § 195 písm. a) SSP. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že žalobkyňa
vo vykonanom dokazovaní nepreukázala úhradu diaľničnej známky k vozidlu s evidenčným číslom A.,
skutočnosť že síce disponovala platnou diaľničnou známkou u toho istého vozidla ale s iným EČ (K.),

je pre uloženie sankcie podľa § 4 ods. 2 nepodstatná. Žalobkyňa sa nestotožňuje a namieta tvrdenie
žalovaného, že skutočné zaplatenie za diaľničnú známku nemá vplyv na spáchanie správneho deliktu.
Podľa názoru žalobkyne zákon o diaľničnej známke nepostihuje sankciou uvedenie nesprávnych alebo
neúplných údajov do elektronického systému, ale sankciou postihuje nesplnenie povinnosti úhradydiaľničnej známky pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom (§ 4 ods. 2 v spojení s § 10a
ods. 1 zákona). Iný výklad zákona by v podstate znamenal, že zákon de facto nerozlišuje medzi
prevádzkovateľom vozidla, ktorý diaľničnú známku vôbec neuhradil a prevádzkovateľom vozidla, ktorý

si zákonnú povinnosť splnil, avšak do elektronického systému zadal nesprávne údaje. Žalobkyňa teda
namieta nedostatočne zistený skutkový stav s poukazom na tzv. vadu trestania podľa § 195 písm. a)
SSP, teda že skutkový stav, tak ako bol zistený orgánom verejnej správy bol nedostačujúci na riadne
posúdenie veci. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalobkyňa ako prílohu k podanému
odporu a neskôr k odvolaniu priložila potvrdenie o úhrade diaľničnej známky, z ktorého vyplýva, že

dňa 09.06.2016 došlo k úhrade diaľničnej známky na vozidlo evidenčné číslo K., pričom z pripojeného
osvedčenia o evidencii č. Z. XXXXXX vyplýva, že žalobkyňa je vlastníkom motorového vozidla s
evidenčným číslo K. od 05.10.2011 a z pripojeného osvedčenia o evidencii č. X. XXXXXX vyplýva, že
žalobkyňa je vlastníkom motorového vozidla s evidenčným číslom A. od 21.07.2016, teda sa jedná
o totožné vozidlo, na ktoré žalobkyňa diaľničnú známku na rok 2016 (s platnosťou do 31.01.2017)
mala riadne zakúpenú. Podľa názoru žalobkyne je základným predpokladom zákonnosti rozhodnutia

o správnom delikte náležite zistený skutkový stav veci, nakoľko sa jedná o rozhodnutie, ktorým sa
vyslovuje vina za protiprávne konanie. Žalobkyňa namieta, že žiadne ustanovenie zákona č. 488/2013
Z. z. neumožňuje žalovanému aby sankcionoval žalobkyňu za to, že nedoložila kladný výsledok o
preregistrovaní TEČ od spoločnosti SkyToll a.s., aj prípadné neoznámenie zmeny evidenčného čísla
Vozidla spoločnosti SkyToll, a.s. podľa predstáv tejto spoločnosti, je vzťahom medzi spoločnosťou

SkyToll, a.s. a žalobkyňou, do ktorého žalovaný nemá právo a dôvod zasahovať a už vôbec nie ukladať
pokutu žalobkyni Žalobkyňa je presvedčená, že žiadny právny predpis jej neukladá povinnosť oznámiť
zmenu evidenčného čísla vozidla spoločnosti SkyToll, a.s. Povinnosť predloženia „kladného výsledku
o preregistrovaní TEČ od spoločnosti SkyToll, a.s.“ zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, a preto
správny orgán nemôže za takéto porušenie občana sankcionovať. Žalobkyňa požiada v súvislosti s

rozhodnutím o tejto žalobe nariadenie pojednávania a z vyššie uvedených dôvodov navrhla vydať tento
rozsudok: „Zrušuje rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov, č.
OU-KE-OOP2-2019/015987/HAV zo dňa 11.03.2019 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Košice,
odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii č. OU-KE-OCDPK-2019/005073 zo dňa 24.01.2019 a
vecvraciažalovanémunaďalšiekonanie,eventuálneZrušujerozhodnutiežalovanéhoOkresnéhoúradu

Košice, odbor opravných prostriedkov, č. OU-KE-OOP2-2019/015987/HAV zo dňa 11.03.2019 v spojení
s rozhodnutím Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii č. OU-KE-
OCDPK-2019/005073 zo dňa 24.01.2019 a upúšťa od uloženia sankcie s poukazom na § 198 ods. 1
písm. b) SSP. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy súdneho konania spočívajúce v zaplatenom
súdnom poplatku a v trovách právneho zastúpenia v rozsahu 100 % k rukám právneho zástupcu

žalobkyne.“ Žalobkyňa ako dôkazy na svoje tvrdenia pripojila k žalobe potvrdenie o úhrade diaľničnej
známky zo dňa 09.06.2016, osvedčenie o evidencii vozidla č. X. XXXXXX k EČV A., osvedčenie o
evidencii vozidla č. Z. XXXXXX k EČV K. a VOP správcu výberu úhrady diaľničnej známky účinné od
01.12.2015.

3. K žalobe žalobkyne sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 23.07.2019, v ktorom uviedol: „Žalovaný
správny orgán v napadnutom rozhodnutí zhrnul podstatný obsah všetkých odvolacích námietok a
dôvody, o ktoré odvolateľ tieto námietky oprel a primerane na nich reagoval svojimi argumentmi, ktoré
majú oporu v príslušnej právnej úprave. V prípade žalobkyne ide o „opakovaný správny delikt“ vo
vzťahu k porušeniu rovnakej povinnosti, ktorej sa žalobkyňa dopustila a za podobných okolností aj dňa

21.07.2016. Aj táto vec je postihnutá žalobou evidovanou na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.
č. 6S/96/2018. Dôvody tejto neskoršej žaloby (6S/63/2019)-33 týkajúce sa preskúmavania zákonnosti
rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov č. OU-KE-OOP2-2019/015987/
HAV zo dňa 11.03.2019 sú úplne identické s predchádzajúcimi dôvodmi uvedenými v skoršej žalobe
(6S/96/2018). K jednotlivým námietkam žalobkyne, na ktoré žalovaný správny orgán už reagoval v

predchádzajúcich vyjadreniach vyberá nasledovné: Neobstojí ani námietka žalobkyne, že pri zmene
evidenčného čísla motorového vozidla nevzniká jeho vlastníkovi zákonná povinnosť zakúpiť si celoročnú
diaľničnú známku pre daný kalendárny rok. Žalovaný má za to, že zákonodarca v splnomocňovacom
ustanovení § 5 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z. jasne a zreteľne poukazuje na skutočnosť, že služby
súvisiace s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov

určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré priamo
konkretizujú práva a povinnosti prevádzkovateľa vozidla. K námietke žalobkyne a to, že žalovaný
nemôže ukladať pokutu na základe Všeobecných obchodných podmienok NDS a v tejto súvislosti
uvádza, že so žiadnymi obchodnými podmienkami nebola oboznámená, tieto jej neboli zaslané anidodatočne po nákupe známky. Žalovaný opakovane odkazuje na splnomocňovacie ustanovenie § 5
ods. 4 citovaného zákona, podľa ktorého služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej
známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky

vo vykonávacom predpise (Všeobecných obchodných podmienkach), ktorý priamo konkretizuje práva
a povinnosti prevádzkovateľa vozidla. Skutočnosť, že žalobkyňa nemala vedomosť o preregistrácii už
vykonanej úhrady z neplatného EČ na nové EČ, nezbavuje žalobkyňu zodpovednosti za následky,
ktoré vznikli porušením povinnosti vyplývajúce jej z tohto právneho postavenia. Žalovaný poukazuje na
zákonnú nevyvrátiteľnú domnienku znalosti právnych predpisov uvedenú v § 15 zákona č. 400/2015 Z.

z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa
ktorejovšetkom,čobolovzbierkezákonovvyhlásené,samázato,žedňomvyhláseniasastaloznámym
každému, koho sa to týka; domnienka znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov
jenevyvrátiteľná.„Rozporzákona“,naktorýupozorňuježalobkyňavšaknemôževyplývaťzozanedbania
povinnosti, ktoré určuje zákon o diaľničnej známke. Je nesporné, že žalobkyňa pochybila tým, že
spoplatnené úseky ciest využívala bez dokladu, ktorým by preukázala, že povinnosť úhrady diaľničnej

známky k vozidlu s platným evidenčným číslom (EČ) bola splnená. Práve zanedbaním povinností
žalobkyne nastala skutočnosť, že právny stav nekorešpondoval so stavom skutočným. V danom prípade
je právne irelevantné, či správny orgán mal lustráciou potvrdené, že došlo k zmene EČ. Podstatné je,
že pokiaľ žalobkyňa mala v úmysle využívať spoplatnené úseky ciest a naďalej využívať už zakúpenú
diaľničnú známku, (k neplatnému EČ), bolo jej povinnosťou vykonať potrebnú zmenu v preregistrácii

úhrady diaľničnej známky podľa VOP a tým rešpektovať povinnosti ustanovené zákonom. Žalovaný
správny orgán uvedené žalobné námietky kategoricky odmieta a považuje ich za neopodstatnené.
Okolnosť,žeprávnynázoržalovanéhosprávnehoorgánuvpredmetnejvecijeodlišnýodnázoružalobcu
nie je dôvodom na konštatovanie, že sa jedná o nesprávne právne posúdenie veci založené na ústavne
nekonformnom výklade príslušných právnych noriem. Žalovaný správny orgán, vzhľadom na opakujúcu

sa námietku žalobkyne vo všetkých jej podaniach, že v danej veci došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu
porušenia povinnosti a tvrdeniu žalobkyne, že aj keď vozidlo malo uhradenú diaľničnú známku (DZ) k
neplatnému evidenčnému číslu (EČ) povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 488/2013 Z. z. mala splnenú,
osobitne zdôrazňuje, že v danom prípade zákonodarca jasne a zrozumiteľne zdôvodnil účel zákona č.
488/2013 Z. z., keď v § 5 ods. 1 citovaného zákona vymedzil, ktoré údaje je potrebné zadať do systému

pri úhrade DZ, aby povinnosť podľa § 4 ods. 2 bola splnená. Žalovaný poznamenáva, že jednotlivé
ustanovenia zákona nemožno vysvetľovať izolovane. Účelom zákona a zámerom zákonodarcu bolo
zabrániť špekulatívnym a nezodpovedným konaniam zo strany prevádzkovateľov motorových vozidiel,
ktorí by v mnohých prípadoch mohli využívať spoplatnené úseky ciest bez úhrady DZ, resp. a v
prípadoch podobných tejto veci, ktoré by viedli k nežiaducemu stavu tolerovania zanedbávania zákonom

určených povinností prevádzkovateľov vozidiel i k rozsiahlemu dokazovaniu a zaťažovaniu správnych
orgánov bez výsledného efektu. Takýto výklad zákona je v danom prípade nelogický a je v rozpore
s účelom zákona č. 488/2013 Z. z., keďže účelom zákona je to, aby prevádzkovatelia motorových
vozidiel prevádzkovali vozidlá na spoplatnených úsekoch ciest a diaľnic tak, že diaľničnú známku k
platnému EČ číslu majú riadne zaplatenú a pokiaľ sa tak nestane, prevádzkovatelia musia znášať

riziko uloženia sankcie za každý jednotlivý skutok samostatne. Sankčný mechanizmus právnych noriem
verejnoprávnej povahy je založený na uplatnení právnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie a plní
aj preventívnu funkciu. Ak teda orgán dozoru zistil u prevádzkovateľa vozidla porušenie povinnosti,
nesie zodpovednosť (vrátane sankčných následkov) za zistený stav bez ohľadu na jeho zavinenie,
bez ohľadu na to či chcel alebo vedel.... K zbaveniu zodpovednosti za správny delikt môže dôjsť len

v prípade, ak zákon stanoví liberalizačné dôvody (§ 12 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z.), ktoré by
zbavovali účastníka konania zodpovednosti za protiprávny stav. V predchádzajúcom, ale aj v tomto
prípade, ktoré je predmetom žaloby ide o zanedbanie povinností pri preregistrácii už vykonanej úhrady
z neplatného evidenčného čísla na platné evidenčné číslo. Aj napriek tomu, že nariadenie ústneho
pojednávania nie je obligatórne, iba v prípadoch, ak tak ustanovuje osobitný právny predpis (§ 21 ods. 1

zákona o správnom konaní) a je na zvážení konajúceho orgánu, či ústne pojednávanie nariadi alebo nie.
V záujme. čo najúplnejšieho objasnenia stavu veci, ústne pojednávanie prvostupňový správny orgán
nariadil. Vzhľadom ku skutočnosti, že ide o „opakujúci“ sa správny delikt, (žalobkyňa rovnakú povinnosť
porušila aj v minulosti, na čo bola upozornená), žalovaný okrem iného skúmal aj rozhodné skutočnosti,
týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych podmienok na oslobodenie od uloženia ďalšej pokuty. Skúmal

teda splnenie podmienok, ktoré by mohli odôvodňovať postup podľa ustanovenia § 12 ods. 1, písm. f)
zákona č. 488/2013 Z. z. Žalobkyňa v čase rozhodovania o pokute nespĺňala podmienky pre upustenie
od pokuty a svojím špekulatívnym správaním sa vôbec nesnažila eliminovať početnosť prípadných
ďalších pokút, vzhľadom na vedomosť o dĺžke časového obdobia ňou porušovaných povinností.Vzhľadom na spôsob interpretácie žalobných dôvodov a postoj žalobkyne počas celého správneho
konania žalovaný správny orgán konštatuje, že základným a v podstate hlavným problémom v tejto
veci je nepochopenie postavenia orgánu verejnej moci pri riešení priestupkov a správnych deliktov v

kontexte zákona č. 488/2013 Z. z. zo strany žalobkyne. Slovenská republika ako právny štát je povinná
zabezpečiťvšetkýmobčanomvprípadochobdobnýchkonanírovnaképrávaavyžadovaťodnichplnenie
rovnakých povinností. Tieto zásady sa taktiež premietajú do činnosti príslušných štátnych orgánov,
ktoré sú kompetentné v konkrétnych prípadoch konať. Platný a účinný zákon č. 488/2013 Z. z. prešiel
riadnym legislatívnym procesom. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a

všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými
je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskej únie, teda nie je dôvodné spochybňovať
jeho jednotlivé ustanovenia. Nad rámec veci a na účely väčšej presvedčivosti svojho právneho záveru,
žalovaný správny orgán považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ štát vystupuje v príslušnom právnom
vzťahu ako subjekt verejného práva a súčasne ako nositeľ verejnej moci, z povahy veci vyplýva,
že nie je a ani nemôže byt' nositeľom (subjektom) základných práv a slobôd. Štát nemá slobodný

priestor a slobodnú vôľu. Naopak, štátne orgány majú štátom zverené právomoci a kompetencie,
prostredníctvom ktorých vykonávajú verejnú moc, rešpektujúc čl. 2 ods. 2 ústavy. Opačné vnímanie by
bolo absurdné a zároveň popierajúce samotnú podstatu právneho štátu a stierajúce základný rozdiel
v kontinentálnej právnej kultúre tradične chápaným modelom vzťahu medzi oprávnením (subjektívnym
právom) a právomocou. Postavenie účastníkov konania a správneho orgánu nie je ovládané zásadou

rovnosti, z čoho následne rezultuje mocenské, vrchnostenské postavenie správneho orgánu, t. j. v
konaní pred správnymi orgánmi sa neuplatňuje zásada rovnosti zbraní, preto konanie pred nimi nemôže
spĺňať ani náležitosti vyžadované článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru. Správne orgány nemožno
preto považovať vzhľadom na ich „vrchnostenské“ postavenie v správnom konaní za „nestranné a
nezávislé“. Žalovaný správny orgán trvá na skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a pri

svojom rozhodovaní postupoval v intenciách citovaných zákonných ustanovení. Preskúmaním veci vo
vzťahu k aktuálnej právnej úprave považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a to z pohľadu
skutkového zistenia, ako aj správneho právneho posúdenia a pri uložení pokuty sa vyrovnal so všetkými
hľadiskami pre jej uloženie, nie len s niektorými žalobkyňou vybranými. Žalovaný správny orgán na
základe uvedeného navrhuje žalobu zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť.“

4. K vyjadreniu žalovaného sa replikou zo dňa 08.08.2019 vyjadrila žalobkyňa, ktorá k vyjadreniu
žalovaného v bode I uviedla : „S poukazom na znenie ustanovenia § 10a v spojení s § 4 ods. 2 zákona
č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke (ďalej len „zákon o diaľničnej známke“) je právnym dôvodom
zákonného postihu nesplnenie si povinnosti prevádzkovateľa vozidla uhradiť diaľničnú známku. Žalobca

si však uvedenú zákonnú povinnosť náležite splnil. Účelom zákonnej úpravy v ustanovení § 4 je záujem
štátu na riadnej úhrade diaľničnej známky pri využívaní vymedzených úsekov ciest. Sankcionovať
prevádzkovateľov vozidiel, ktorí si zakúpili diaľničnú známku v dobrej viere, aby mohli užívať vymedzené
úseky ciest v časovom období, na ktoré sa diaľničná známka vzťahovala (časová a územná platnosť tak,
ako ju pozná a upravuje zákon o diaľničnej známke v ustanovení § 5), a ktorým sa len v dôsledku zmeny

trvalého pobytu zmenilo evidenčné číslo vozidla, by predstavovalo postup v rozpore s účelom zákona.
Súčasne by to znamenalo niesť zodpovednosť len za nesplnenie oznamovacej povinnosti žalobcu o
zmene bydliska a s tým spojenú zmenu evidenčného čísla vozidla, s čím nepočíta ani zákon o diaľničnej
známke. V opačnom prípade by prevádzkovateľ vozidla zaplatil pokutu nie za porušenie zákona, ale
za neoznámenie zmeny evidenčného čísla v súvislosti s reálne uskutočnenou úhradou elektronickej

diaľničnej známky, čo zjavne vylučuje deliktuálnu zodpovednosť podľa zákona o diaľničnej známke,
ktorý pod hrozbou uloženia pokuty postihuje jedine neuhradenie diaľničnej známky. Máme zato, že
konaním žalobcu neboli naplnené znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a zákona o
diaľničnej známke a teda, že sa žalobca nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Z pohľadu účelu
zákona preto neobstojí argumentácia správnych orgánov o porušení povinnosti úhrady vo vzťahu k

presne určenému jedinému a jedinečnému evidenčnému číslu. Diaľničná známka sa totiž viaže na VIN
číslo auta. Nepovažujeme za súladné so zákonom o diaľničnej známke tvrdenie správnych orgánov o
povinnosti žalobcu postupovať v prejednávanom prípade podľa Všeobecných obchodných podmienok
Správcu výberu, ktoré v dotknutých ustanoveniach zjavne odporujú zmyslu a účelu zákona o diaľničnej
známke. Nezákonnosť v konaní správnych orgánov okrem nesprávneho právneho posúdenia veci

vidíme aj v tom, že nedostatočne zistili skutkový stav veci, kedy si nezabezpečili z vlastnej iniciatívy,
resp. nevzal do úvahy relevantnú informáciu, že u vozidla došlo k zmene evidenčného čísla. Pokiaľ
si správny orgán vedel zistiť podľa evidenčného čísla vozidla meno majiteľa vozidla, znamená to,
že má prístup do databázy motorových vozidiel a teda má možnosť zistiť aj skutočnosť či v danomprípade došlo k zmene evidenčného čísla vozidla, čo však správny orgán nevykonal. V bode II ďalej
uviedla: „K námietke žalovaného na zákonnú nevyvrátiteľnú domnienku znalosti právnych predpisov
poukazujeme na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012:

„Kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v
spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať
v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len
výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí,
že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp

ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického
života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych
predpisov (akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.“ Podľa §
52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
vneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“ Súčasne zotrvala na petite žaloby.

5. K replike žalobkyne, ktorú súd doručil žalovanému dňa 09.08.2019 sa žalovaný duplikou už nevyjadril.

6. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 194 a nasl. zákona č.
162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), za splnenia zákonných podmienok podľa

ust. § 105 ods. 2 písm. a) a c) a § 206 SSP, nezistiac vady uvedené v ust. § 195 SSP, po vypočutí
účastníkov konania na nariadenom pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu
žalovaného orgánu verejnej správy dospel k záveru, že žalobe žalobkyne je treba priznať úspech z ďalej
uvedených dôvodov.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu vo veci uviedol : „Žalobkyňa trvá na žalobe, ako aj na
svojich písomných podaniach a žiada predmetné rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatňuje náhradu trov konania, ku ktorých náhrade žiadame žalovaného
zaviazať.“

8. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu zotrvajúc na svojich podaniach vo veci
uviedla : „Žiadame súd o odročenie pojednávania z dôvodu, že doposiaľ písomné rozhodnutie súdu
skoršej, totožnej a súvisiacej veci sp. zn. 6S/96/2018, ktorá bola prejednávaná na tomto súde dňa
16.01.2020 nám nebolo doručené a v tejto veci po jeho doručení mienime podať kasačnú sťažnosť,
nakoľko sa s právnym názorom správneho súdu vysloveného pri vyhlásení rozsudku nestotožňujeme.

V opačnom prípade navrhujeme súdu, že by bolo vhodné a žiaduce toto konanie prerušiť a podať návrh
na začatie konania o súlade právneho predpisu, resp. jeho časti podľa čl. 125 Ústavy SR a to vzhľadom
na vyslovený právny názor správneho súdu v odôvodnení rozhodnutia pri vyhlásení rozsudku zo dňa
16.01.2020. Podľa nás ide o rozpor zákonného ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z. v znení
zákona s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR.

9. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránenézáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľaust.§6ods.2písm.b)SSPsprávnesúdyrozhodujúvkonaniachosprávnychžalobáchvoveciach
správneho trestania.

Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako

účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa ust. § 194 ods. 1 a 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne

konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa ust. § 2 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke prevádzkovateľom vozidla je na
účely tohto zákona prevádzkovateľ vozidla alebo prevádzkovateľ jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v

Osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ Osvedčenia alebo takáto osoba
zapísaná v Osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa ust. § 4 ods. 2 uvedeného zákona prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní

vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej
známky.

Podľa ust. § 5 ods. 1 uvedeného zákona pri úhrade diaľničnej známky v elektronickej podobe sa do
elektronického systému správne a úplne zadajú tieto údaje:

a) krajina registrácie vozidla
b) evidenčné číslo vozidla alebo prípojného vozidla kategórie O1 a O2
c) typ vozidla a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo
d) platnosť diaľničnej známky a začiatok jej platnosti.

Podľa ust. § 5 ods. 4 uvedeného zákona, služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej
známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky
vo všeobecných obchodných podmienkach.

Podľa ust. § 10a ods. 1 uvedeného zákona, správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ

vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2.

Podľa ust. § 10a ods. 2 uvedeného zákona za správny delikt podľa odseku 1, sa uloží pokuta od 150,-
eur do 500,- eur.

Podľa ust. § 10a ods. 8 uvedeného zákona pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa
príslušnýokresnýúraddozvedeloporušenípovinnosti,najneskôrvšakdotrochrokovododňaporušenia
povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky
porušenia povinnosti.

Podľa ust. § 11 ods. 1 uvedeného zákona, ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej správcom
výberu úhrady diaľničnej známky, alebo osobou poverenou podľa § 8 ods. 1, alebo osobou poverenou
výkonom kontroly, alebo orgánmi Policajného zboru spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1a nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o
uložení pokuty vo výške 150,- Eur.

Podľa ust. § 12 ods. 1 a 2 uvedeného zákona, okresný úrad vec odloží, ak a) nemožno zistiť
prevádzkovateľa vozidla,
b) bolo nesprávne alebo neúplne vyhodnotené porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2,
c) zodpovednosť za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 zanikla,
d) bolo v čase porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 vozidlo alebo jazdná súprava odcudzené alebo

bola odcudzená tabuľka s evidenčným číslom vozidla,
e) ide o vozidlo alebo jazdnú súpravu oslobodené od úhrady diaľničnej známky podľa § 7,
f) prevádzkovateľovi vozidla bola už v predchádzajúcich 12 mesiacoch uložená pokuta za porušenie
povinnosti podľa § 4 ods. 2, pokuta bola uhradená a prevádzkovateľ vozidla uhradil diaľničnú známku
podľa § 3 ods. 1.
Rozhodnutie o odložení veci podľa odseku 1 písm. a) až e) sa nevydáva. O odložení veci podľa odseku

1 písm. a) až e) sa prevádzkovateľ vozidla neupovedomuje. Proti rozhodnutiu o odložení veci podľa
odseku 1 písm. f) nie je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 16 uvedeného zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. čl. V. ods. 4 Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky,
ktorým je Národná diaľničná spoločnosť a.s. so sídlom v Bratislave za správnosť údajov poskytnutých
podľabodu2)a3)tohtočlánku(bodytýkajúcesapovinnostízákazníkaposkytovaťúdajeposkytovateľovi
služby) je zodpovedný výlučne zákazník. V prípade ak je poskytnutý údaj chybný, alebo neúplný, je

zákazník povinný poskytovateľovi služby oznámiť opravu, doplnenie, alebo zmenu takého údaju, a to
bezodkladne po zistení tejto skutočnosti, najneskôr však do 15 minút od poskytnutia týchto údajov
poskytovateľovi služby.

Podľa ust. čl. VI. ods. 1 až 4 Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej

známky - Zmena údajov v evidencii úhrady Diaľničnej známky :
1) Diaľničná známka je medzi vozidlami alebo prípojnými vozidlami neprenosná.
2)ŽiadosťozmenuvevidenciiúhradyDiaľničnejznámkyjemožnépodaťprostredníctvomInternetového
portálu a prostredníctvom vybraných Obchodných miest, ktorých zoznam je uverejnený na Internetovom
portáli, pričom zmenu údajov v evidencii úhrady Diaľničnej známky je možné vykonať výlučne v prípade,

ak nastane zmena evidenčného čísla vozidla/prípojného vozidla a/alebo krajiny registrácie vozidla/
prípojného vozidla (tzn. nemení sa samotné vozidlo/prípojné vozidlo, a ani typ a platnosť Diaľničnej
známky).
3) Za účelom zmeny vozidla/prípojného vozidla je Zákazník povinný predložiť, v prípade Internetového
portálu predložiť elektronicky, príslušné Potvrdenie a relevantný doklad preukazujúci dôvod na realizáciu

požadovanej zmeny. Konkrétne doklady, prostredníctvom ktorých je možné preukázať dôvod na
realizáciu vyššie požadovanej zmeny, sú uverejnené na Internetovom portáli.
4) Poskytovateľ služby, na základe realizovaných zmien údajov v evidencii úhrady Diaľničných známok,
vystaví Zákazníkovi Potvrdenie o zmene údajov.

10. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného vyplýva skutkový stav, podľa ktorého žalobkyňa dňa
08.01.2017 v čase o 14:42:28 hod. užívala vymedzený úsek cesty Dl, 348,47 km, smer PP, vozidlom
A. bez úhrady diaľničnej známky, tak ako je vymedzený skutok v rozhodnutí správneho orgánu prvého
a druhého stupňa, so svojim motorovým vozidlom zn. CHEVROLET CRUZE, VIN: A., s tým, že na
vozidlo mala žalobkyňa riadne zakúpenú a zaregistrovanú diaľničnú známku (bod 1 tohto rozsudku),

avšak diaľničnú známku žalobkyňa zakúpila na svoje vozidlo zn. CHEVROLET CRUZE, VIN: A. dňa
09.06.2016, s tým rozdielom, že evidenčné číslo vozidla v čase zakúpenia známky bolo K.. Následne
v priebehu roka 2016, z dôvodu, že žalobkyňa zmenila priezvisko, došlo k zmene adresy jej bydliska,
prehlásila na príslušnom dopravnom inšpektoráte vozidlo z okresu Trebišov do okresu Košice, v
dôsledku čoho jej bolo pre vozidlo vystavené nové osvedčenie o evidencii vozidla a pridelené nové

evidenčné vozidla A.. Z osvedčenia o evidencii vozidla je zrejmé, že sa stále jedná o to isté vozidlo
zn. CHEVROLET CRUZE, VIN: A., ktoré nezmenilo majiteľa, ale došlo len k zmene osobných údajov
vlastníka vozidla.11. Žalobkyňa rovnako ako v podanom odpore proti rozkazu o uložení pokuty, aj v žalobe argumentovala
tým, že za predmetné motorové vozidlo mala zaplatenú diaľničnú známku za celý rok 2016, ktorej
platnosť skončila 31.01.2017 a len preto, že v priebehu platnosti diaľničnej známky došlo k zmene

evidenčného čísla motorového vozidla, pretože došlo u nej k zmene trvalého bydliska a z uvedeného
dôvodu sa nemohla dopustiť spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.
z. a neuznáva tvrdenie žalovaného, že si nesplnila povinnosť oznámiť NDS, a. s. zmenu evidenčného
čísla motorového vozidla, v dôsledku zmeny trvalého bydliska s tým, že jej takú povinnosť žiadny právny
predpis neukladá a má za to, že nesplnenie si tejto povinnosti nie je klasifikované ako správny delikt.

12. Súd vyhodnotiac daný skutkový stav, aplikujúc naň príslušné v bode 9 tohto rozsudku citované
ustanovenia zákona č. 488/2013 Z. z. dospel k záveru, že aj keď posudzované konanie žalobkyne
formálne napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu žalobkyne ako prevádzkovateľa motorového
vozidla podľa ust. § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., považuje v tejto spojitosti za potrebné zdôrazniť,
čo je v súlade aj s ustálenou judikatúrou správnych súdov Slovenskej republiky, že pri naplnení skutkovej

podstaty správneho deliktu je potrebné mať na zreteli, či došlo aj k naplneniu materiálnej stránky
správneho deliktu, to znamená, či ide o také konanie žalobkyne, ktoré je spoločensky neprijateľné,
vzhľadom na okolnosti prípadu. Správne súdy vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovili názor, že
čisto materiálne poňatie administratívneho deliktu by bolo zrejme problematické, avšak čisto formálne
poňatie posudzovaného konania žalovaným by mohlo viesť k neprimeranej tvrdosti a v konečnom

dôsledkuknespravodlivostivpostihužalobkyne.Skúmaniemateriálnehoznakudeliktuhrápretokľúčovú
úlohuvtakýchprípadoch,kedyneposudzovaniesprávnehodeliktuvtomtomateriálnomzmyslebyviedlo
kprílišnémuformalizmuakpostihovaniunepatrnýchporušeníprávnychpovinností,navyšeneuložených
zákonom, ale VOP, ktoré nemajú žiadne právne následky. Tým by nebol naplnený účel správneho
trestania a dochádzalo by aj k znižovaniu autority správnych orgánov. Argumentácia žalovaného

správneho orgánu sa v uvedenom smere materiálnej stránky správneho deliktu v preskúmavanom
rozhodnutí nevyskytuje (obdobne pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn .
14S/3/2017 z 25.04.2018, rozsudok Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 8S/2/2018 z 20.09.2018,
6S/88/2018 z 11.04.2019) a preto ho súd považuje za také, ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného pre uvedené nedostatky materiálnej

stránky správneho deliktu vo veci žalobkyne má za následok nezákonnosť rozhodnutia.

13. Na základe poslednej uvedenej právnej skutočnosti súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie neboli vydané v súlade so zákonom, preto ich podľa
ust. § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP ako nezákonné zrušil a vrátil vec žalovanému na

ďalšie konanie, v ktorom je žalovaný viazaný právnym názorom súdu (§ 191 ods. 6, prvá veta SSP).
Vzhľadom na to, že súd vyhovel hlavnému žalobnému návrhu žalobkyne, o vedľajšom moderačnom
návrhu žalobkyne nerozhodoval.

14. Dôvodom zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia je teda predovšetkým absencia materiálnych

dôvodov potrebných k záveru, ktorý uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí, keď pri formálnom
posudzovaní skutkového stavu nebral do úvahy významný aspekt spravodlivosti administratívneho
konania, v ktorom sa zohľadňuje aj tzv. materiálny znak správneho deliktu. V tomto smere sa žalovaný
nevysporiadal dôsledne s obsahom argumentácie žalobcu v podanom odpore, kde namietal, že
predmetné motorové vozidlo zn. CHEVROLET CRUZE, VIN: A. malo zaplatenú diaľničnú známku za

celý rok 2016, platnú do 31.01.2017, čo bolo v konaní nesporne preukázané.

15. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude aplikovať výklad dotknutých ustanovení zákona č.
488/2013 Z. z. o diaľničnej známke. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí musí dostatočným spôsobom
vysporiadať s rozhodnou námietkou, ktorú vzniesla žalobkyňa v podanom odpore, podľa zákona č.

488/2013Z.z.odiaľničnejznámke,atovnaznačenomsmerevbodoch12a14tohtorozsudku.Žalovaný
musí rešpektovať právo žalobcu na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy a preto bude jeho
povinnosťou preveriť právnu obranu žalobkyne a dôvodnosť jej skutkových tvrdení uvedených v odpore.
V prvom rade je žalovaný povinný rešpektovať materiálny znak pri posudzovaní správneho deliktu a
dbať na právny názor vyslovený v odôvodnení tohto rozsudku (bod 12 tohto rozsudku), ktorý je v súlade

s konštantnou judikatúrou všeobecných správnych súdov a v ďalšom konaní vyhodnotiť námietky, ktoré
sa týkali povinností spojených so zaplatením diaľničnej známky v dôsledku zmeny bydliska žalobkyne,
teda či nesplnenie tejto povinnosti nahlásiť zmenu evidenčného čísla motorového vozidla, u ktorého
bola uhradená diaľničná známka, je správnym deliktom alebo nie je. Pokiaľ žalobkyňa v správnomkonaní predložila dodatočne listinné doklady o zaplatení diaľničnej známky s tým, že za motorové
vozidlo, u ktorého v priebehu roku 2016 došlo len k zmene EČV v dôsledku zmeny bydliska žalobkyne
a ak kontrolný systém zaznamenal vozidlo bez úhrady diaľničnej známky, pričom za dané motorové

vozidlo diaľničná známka bola riadne uhradená, správny orgán musí posúdiť, či pokuta v danom prípade
uložená rozkazom, bola uložená oprávnene alebo neoprávnene. V preskúmavanom prípade možno už
teraz dospieť k skutkovému záveru, že Národná diaľničná spoločnosť, a. s. neutrpela žiadnu škodu,
pretože diaľničná známka za predmetné osobné motorové vozidlo zn. CHEVROLET CRUZE, VIN: A.
dňa 09.06.2016 bola žalobkyňou uhradená, ako to vyplýva z listinných dôkazov pripojených žalobkyňou

k odporu.

16. Súd návrh žalovaného prednesený až na pojednávaní súdu dňa 30.01.2020, ktorým sa žalovaný
domáhal odročenia pojednávania z dôvodu, že doposiaľ mu nebolo doručené písomné rozhodnutie súdu
v skoršej, totožnej a súvisiacej veci sp. zn. 6S/96/2018, ktorá bola prejednávaná na tomto súde dňa
16.01.2020avtejtovecipojehodoručenímienipodaťkasačnúsťažnosť,nakoľkosasprávnymnázorom

správneho súdu vysloveného pri vyhlásení rozsudku nestotožňuje, súd nepovažoval za dôvodný,
pretože nešlo o dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle ust. § 115 SSP podľa ktorého
„pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov, alebo z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady
a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak
to účastníci konania zhodne navrhnú.“ Pokiaľ išlo o návrh žalovaného na prerušenie konania, z dôvodu

ním na pojednávaní súdu dňa 30.01.2020 uvedeného, t. j. aby súd podal návrh na začatie konania o
súlade právneho predpisu, resp. jeho časti podľa čl. 125 Ústavy SR a to vzhľadom na vyslovený právny
názorsprávnehosúduvodôvodnenírozhodnutiaprivyhlásenírozsudkuzodňa16.01.2020,keďžepodľa
žalovaného ide o rozpor zákonného ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z. v znení zákona s
čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, súd taktiež nepovažoval za opodstatnený,

pretože po porade senátu dospel k záveru, že ust. § 5 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z., podľa ktorého
„služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov a výšku servisných
poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach“,
nie je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého „štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon,“ ani s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy

Slovenskej republiky podľa ktorého „povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v
jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd“ a preto návrh žalovaného na prerušenie
konania s poukazom na obsah bodu 12 tohto rozsudku, keďže mal pochybnosť, vzhľadom na intenzitu
spoločenskej nebezpečnosti konania žalobkyne, či konanie žalobkyne vôbec naplnilo skutkovú podstatu
správneho deliktu uvedenú v ust. § 10a ods. 1 uvedeného zákona, podľa ktorého „správneho deliktu sa

dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2,“ zamietol. Súd nemôže
v tejto spojitosti nepoznamenať na adresu žalovaného, že pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe z
23.07.2019uviedol,že:„Platnýaúčinnýzákonč.488/2013Z.z.prešielriadnymlegislatívnymprocesom.
Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi
predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,

ako aj s právom Európskej únie, teda nie je dôvodné spochybňovať jeho jednotlivé ustanovenia,“ potom
sa súdu verbálny prejav (návrh) žalovaného na prerušenie konania, z dôvodu na pojednávaní súdu dňa
30.01.2020 uvedeného, t. j. aby súd podal návrh na začatie konania o súlade právneho predpisu, resp.
jeho časti podľa čl. 125 Ústavy SR, keďže podľa žalovaného ide o rozpor zákonného ustanovenia § 5
ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z. v znení zákona s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy

SR, javí ako rozporuplný s tvrdením žalovaného v jeho písomnom vyjadrení k žalobe z 23.07.2019.

17. Súd na záver ešte poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania. (Pozri judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného
súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho
odôvodnenia rozsudku súdu (napríklad Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, García Ruiz c.
Španielsko z 21. januára 1999, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn.
II. ÚS 675/2014-40, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS

115/03-14, prípadne sp. zn. IV. ÚS 112/05, alebo sp. zn. I. ÚS 117/05, Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Asan/3/2019 zo dňa 29. januára 2020).18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní
úspešná, priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

19. O výške trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde

v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci.