Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 6, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/141/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113206411
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4113206411.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcov: 1/ X. Y., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, 2/ W. Y., nar. XX.X.XXXX,

K. XX, zastúpení: JUDr. Martin Kanás, advokát so sídlom v Nitre Školská 3, proti žalovaným: 1/ A. I.,
nar. X.XX.XXXX, K. XX, 2/ Z. I., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, zastúpení: Advokátska kancelária Gabriel
Orlík, s.r.o., Žitavanská 20, Topoľčianky, v konaní o určenie priebehu hraníc pozemkov a vypratanie časti
pozemkov, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Žalobcovia v 1. a 2.rade sú povinní zaplatiť trovy štátu v sume 478,02 eur Okresnému súdu Nitra do

troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaným v 1.a 2.rade voči žalobcom v 1. a 2.rade súd priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa podaným návrhom domáhali určenia, že hranica medzi parcelami č. XX, XX/X, XX/
X na LV č. XX a medzi parc.č. XX/X, XX/X na LV č. XXX resp. LV č. XX kat. úz. K. prechádza podľa
grafického znázornenia geometrického plánu č. 221-123/2011. Žalovaní sú povinní vypratať parc. č. XX/
X. Svoj návrh odôvodnili tým, že žalovaná si dala zapísať hranice medzi parc. č.XX/X, XX/X a XX na
základe geometrického plánu č. 221- 7/2010. Tento plán podľa Úradu geodézie, kartografie a katastra

SR nevychádzal v plnom rozsahu z geodetických informácií. Katastrálna inšpekcia nariadila vyhotovenie
nového plánu č. 221-123/2011, tento však žalovaná odmietla zapísať do katastra. Žalovaní v teréne
uskutočnili posun hraníc medzi parc.č. XX/X a XX/X a vlastnícka hranica zasahuje do parc. č.XX/X, kde
žalovaní vybudovali oplotenie.

2. Okresný súd žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Nitre rozhodnutie prvého
stupňa zrušil z dôvodu, že prvostupňový súd nerozhodol o návrhu na zmenu petitu z 08.07.2013

(č.l.36-42). Okresný súd v ďalšom konaní rozhodne o návrhu na zmenu petitu.

3.Prvostupňový súd evidoval návrh na zmenu petitu z č.l. 36-42. Skôr ako by o tomto návrhu
rozhodol bolo potrebné ďalšie dokazovanie, aby Okresný súd vedel ako má rozhodnúť a rozhodnutie
odôvodniť. Medzitým pripustil na návrh právneho zástupcu žalobcov úpravu tohto návrhu na zmenu
petitu. Ďalšie konanie prvostupňového súdu smerovalo k rozhodnutiu o opravenom návrhu na úpravu
petitu. Vzhľadom na vykonané dokazovanie následne súd vyzval žalobcov na vyjadrenie či trvajú na

navrhovanej opravenej zmene petitu. Dňa 12.02.2015 právny zástupca žalobcov na pojednávaní ( č.l.
213) jasne uviedol, že žalobcovia na navrhovanej zmene petitu netrvajú a zotrvávajú na petite z podanej
žaloby. Z tohto dôvodu Okresný súd sa z uvedeného dôvodu ďalej návrhom na zmenu petitu nezaoberal.Na základe právneho názoru odvolacieho súdu uznesením zo dňa 04.09.2018 návrh na zmenu žaloby
zamietol, keďže žalobcovia na zmene netrvali.

4.Z dôvodu prehľadnosti rozhodnutia súd následne v odsekoch 5 až 16 uvádza výpovede strán a
svedkov z do prvého rozhodnutia Okresného súdu a následný skutkový a právny stav.

5.Právny zástupca žalobcov uviedol, že geometrický plán žalovaných je nesprávny, čo potvrdil aj úrad
geodézie, na podnet ktorého bol urobený správny geometrický plán. Nemohlo prísť ani k vydržaniu tzv.

betónového odtoku a pôdy pod ním žalovanými, keďže nemajú na to žiadny nadobúdací titul. To, že
niekto vybuduje betónový odtok, neznamená, že je vlastníkom pôdy pod ním. Údaje žalovaných sú v
tomto nesprávne, čoho dôkazom je napr. aj fotografia prednej časti, kde žalovaní rešpektujú hranicu
pozemku, ktorá ide zároveň so starým domom na parc.č. XX. Nerešpektujú to len v zadnej časti za
starým domom. Geometrický plán, ktorý predložili žalovaní a z č.l. 113 nezameriaval parc.č. XX ale len
zakresľoval nový dom žalovaných. Už samotné znázornenie napr. parc. č. XX nezodpovedá reálnemu

stavu a rozmerom parcely. Geodet sa teda v tomto GP touto parcelou nezaoberal. K vydržaniu nemohlo
prísť ani práv. predchodcami žalovaných, teda A. F., keďže v r. XXXX bol spísaný záznam, že začala
stavať na parc.č. XX/X dom bližšie ako dva metre od hranice pozemku. Znalec Ing. D. vtedy konštatoval,
že vlastníctvo hranicou na parc.č. XX je hranica starého domu ako aj zbúraného domu na parc.č. XX/
X. Čo sa týka hraníc medzi parc. č. XX/X a XX/X nevie sa vyjadriť, prečo je v geometrickom pláne z č.l.

15 a 13 rovnaká šírka 5,56, chce však poukázať, že hranica medzi parc.č. XX/X a XX/X má pokračovať
hranicou s parcelou č. XX a XX/X podľa geometrického plánu z č.l. 15. Podľa jej názoru žalovaných v r.
2010 posunuli pletivový plot oproti predchádzajúcemu plotu, k tomu by sa však vedel vyjadriť žalobca,
prípadne navrhovaní svedkovia. Poukazuje ešte ohľadne prednej časti na katastrálnu mapu z č.l. 29
z ktorej vyplýva, že skoro všetky domy , okrem jedného, sú na hraniciach pozemkov. Podľa nej nie je

podstatné, či má alebo nemá parc. č. XX/X reálnu výmeru 307 m2, ale kde sú jej hranice, keďže vo
výmere sú možné odchýlky. V r. 1971 ešte okap nebol. Ohľadne GP z č.l. 14,15 a 51 uviedol, že sa
nevie vyjadriť. Podľa neho sa katastrálna mapa najviac zhoduje s GP z r. 2006 aj z r. 2011. Stavba sa
nenachádza na parc.č. XX/X, nachádza sa na parc.č. XX/X. K tomuto predložil geometrický náčrt, kde
je to znázornené ako parc.č. XX/X, ktorá však neexistuje. .

6. Žalobca v 1. rade uviedol, že sa pridržiava podaného návrhu a doplnenia návrhu. Čo sa týka parc.
č. XX/X , táto má 202 m2. Jeho rodičia ju kúpili v r. 1953. Kedysi bol medzi ním a parcelou žalovaných
drevený plot, potom urobili pletivový plot s betónovými stĺpikmi, to bolo približne pred 20-30 rokmi. Na
tom istom mieste ho urobili pravdepodobne pred 2-3 rokmi v r. 2010 nový plot. Obidva pletivové ploty

sú vpredu posunuté do ich parcely o približne 50 cm, vzadu to môže byť do 1 cm, je to trojuholník o
rozmeroch približne 15-20 m2. Pôvodný drevený plot išiel všelijako ale nie rovnako ako nasledujúce
pletivové ploty. Parcely č. XX/X a XX/X kupovali tiež jeho rodičia v r. 1953 až 1965, keďže to kupovali
od viacerých vlastníkov po častiach. Táto parcela má 307 m2 a je až po múr starého domu žalovaných,
ktorý má približne 150 rokov. Spoločne s babkou žalovaných robili betónový odvodňovací kanál a most.

Babka žalovaných O. M. robila betónové odvodnenie, na ktoré aj on finančne prispel a on zase robil
most, na ktorý ona prispela. Tento betónový kanál odvodňovali aj ich pôvodné budovy, nielen odporcov.
Problém je v tom, že odporcom geodet zle zameral ich parcely, na základe vydržania, pričom aj úrad
geodézie konštatoval, že tento geometrický plán je nesprávny, čo žalovaní odmietli rešpektovať. Týmto
si žalovaní prisvojili približne 40 m2. Pletivový plot z r. 2010 nie je na tom istom mieste ako pletivový plot

z r. 2009, pretože keď dávali nové stĺpiky s betónovými základmi, dávali ich vedľa pôvodných stĺpikov,
na základe čoho prišlo k posunu, avšak ani pletivový plot, pred rokom 2010 nebol správne daný, keď
tento osádzala ešte p. M. namiesto dreveného, hovoril jej to, ale sa vtedy dohodli, že sa to napraví, keď
sa bude robiť nový plot. Podľa neho je geometrický plán z r. 2006, ktorý si dali oni vyhotovovať správny.
Tento geometrický plán viac totožný s geometrickým plánom z r. 2011, ktorý dávala robiť inšpekcia ako

z geometrického plánu z r. 2010.
Žalobca v 1.rade v záverečnom návrhu uviedol, že má za to, že hranica parc.č. XX/X je až po ich dom
(dom žalovaných). Takto to zameral Ing. D. ako aj inšpekcia. Nesprávne to bolo len zamerané znalcom
žalovaných. Podľa jeho názoru má byť ako už tvrdil hranicou dom. Ani starká žalovanej si nenechala
ešte za domom medzeru. Žalovaní predmetnú časť nadobudli vydržaním bez toho aby túto vec s nimi

konzultovali. Trvá na podanom návrhu.7. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že nehnuteľnosti patrili rodičom jej manžela v súčasnosti je aj ona
spoluvlastníčkou. Ona nechce nič iné, len aby sa im vrátilo to, čo im na základe vydržania žalovaní
zabrali.

8. Právny zástupca žalovaných uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia. Žalovaní
nadobudli nehnuteľnosti na základe osvedčenia v prípade parc.č. XX/X a XX, keď tieto boli pôvodne
zapísané v PKV č. X a XX ako parc.č. XX/X, XX/X, XX/X , XX/X, tieto nadobudla právna predchodkyňa
žalovanej v 1. rade - matka A. F. neperfektnými kúpnymi zmluvami - č.l. 60-73. Kúpne zmluvy boli aj

osvedčené štátnym notárstvom. Čo sa týka parc.č. XX/X túto nadobudli žalovaní kúpnou zmluvou od
babky O. M. a z časti vydržaním, keď táto bola pôvodne zapísaná v PKV č. XXXX kat. úz. K., pričom
pôvodní vlastníci M. boli právni predchodcovia žalovanej v 1. rade. Parc.č. XX/X bola pôvodne v PKV č.
XXXX, avšak aj XX,XX,XX. Z tejto sa však odoberalo na výstavbu domov. Je možné, že plán z r. 1983 z
č.l. 113 bol na zameranie novej nehnuteľnosti. Žalovaní však poukazujú na geometrický plán z r. 2010
Ing. M., ktorý na mieste samom zameral reálny stav. V r. 2011 vyhotovoval geometrický plán na podnet

geodézie bez reálneho zamerania na mieste samom. Žalobcovia predkladali aj geometrický plán z r.
2006, tento však nijako neriešil parcely žalovaných, ale si ním žalobcovia riešili svoje vlastnícke práva
k parc. č. XX/X až 3. Právna predchodkyňa žalovaných p. A. F. kupovala dom na parc.č. XX ako aj
ostatné nehnuteľnosti, na základe Kúpnej zmluvy z r. 1971 č.l. 70. Na č.l. 115 W. C. sa vyjadrila, že dom
postavili jej rodičia a od r. 1932 tam bývala, pričom súčasťou stavby bol aj vybudovaný odtek. Práv.

predchodkyňa predchodcov kúpila stavbu ako stojí a leží, teda je súčasťou bol aj odtek a hranica išla
až za týmto odtekom. Čo sa týka parc. č. XX/X a XX/X tu už je 80 rokov nezmenená hranica, k čomu sa
vyjadrili osoby na č.l. 114-116, teda súčasné pletivové ploty sú na rovnakej hranici ako pôvodný drevený.
Inak to nemohlo byť ani v minulosti, keďže žalovaní a ich právni predchodcovia hneď na hranici majú
drobné stavby ako WC, či hnojisko a hranica nemohla, teda ísť cez tieto drobné stavby. Geometrický

plán žalovaných z r. 2010 bol dokonca vyhotovený ešte predtým ako žalovanía urobili na tejto hranici
nový plot. Parc. č. XX/X konfiguračne v geometrickom pláne z r. 2006 zhodná s geometrickým plánom
žalovaných z r. 2010. Štyri roky sa nemenila a podľa neho je totožná s geometrickým plánom žalovaných
zr.2010.Odmatkysvedkynekupovalanehnuteľnosťmatka,ktorásavolalaA.F.,O.M.bolajejst.matka.
Právny zástupca žalovaných v 1.a 2.rade v záverečnom návrhu uviedol, že navrhuje návrh zamietnuť a

priznaťnáhradutrovkonania. Pridržiavasadoterajšíchpísomnýchaústnychvyjadrení.Mázato,žebolo
preukázané, že súčasný právny stav zapísaný v LV ako aj technický stav je v súlade so zákonom, keď zo
záverov znaleckého posudku vyplýva, že výmery jednotlivých parciel v reálnom zameraní sú totožné so
stavom zapísaným na LV. Konkrétne parc.č XX/X a XX/X. Znalec sa síce jednoznačne nevyjadril kadiaľ
ide hranica, avšak vytvoril parc.č. XX/X, ktorá by sa mala nachádzať medzi múrom domu a okapom,

pričom jej výmeru zobral s parc.č. XX/X patriacej žalovaným, čo len potvrdzuje, že hranica ide okapom.
Toto je potvrdené taktiež vyjadreniami miestnych obyvateľov, ktoré predkladal k podaniu 02.12.2013 a
sedí to aj s dlhoročným užívacím stavom. Žalobcovia nadobudli parc. č. XX/X vydržaním, pričom na
nadobudnutie pôdy medzi hranicou domu a okapom nemali žiadny právny titul. Čo sa týka hraníc a
užívania parc. č. XX/X a XX/X znalec konštatoval, že reálny stav je totožný s právnym, a teda aj v tejto

časti je nárok žalobcov nedôvodný.

9.Žalovaná v 1. rade uviedla, že sa pridržiava vyjadrenia právneho zástupcu. Nehnuteľnosti dedila po
matke, keď GP z r. 2010 si dávala robiť z dôvodu, že nemala prededený po matke dom. Vypracovala
geometrický plán o ktorom upovedomila žalobcu, potom ako na parc.č. XX nehnuteľnosti ubytovala

nájomníkov začali problémy so žalobcami. Geodézia riešila vec, pričom keď sa ona informovala bolo
jej povedané, že je všetko v poriadku, nakoniec však bol spravený iný geometrický plán. Čo sa týka
zadných parciel, medzi parc.č. XX/X a XX/X bol približne od r. 1947 drevený plot, v r. 1974 tam jej otec po
odsúhlasení s matkou žalobkyne v 1.rade urobil nový pletivový plot a oni v súčasnosti urobili plot na tej
istej hranici ako bolo v r. 11974. Zadná parcela č. XX tú kupovala jej matka, už tam existoval odkvapový

rigol,ajpredávajúcipotvrdili,žetentopatríkdomu.Nemávedomostiotom,žebyžalobcovia,čiichprávni
predchodcovia prispievali k vybetónovaniu tohto rigolu. Tento rigol je zaznačený už na geometrickom
pláne z r. 1984, ktorý predložili. O tento rigol sa oni starajú. Podľa jej vedomostí sa katastrálna mapa
niekoľko rokov nemenila, minimálne 5 rokov.
Žalovaná v 1.rade v záverečnom návrhu uviedla, že tento spor bol zbytočný. Ona nehnuteľnosti zdedila.

Žalobcovia však vždy mali nejaké výhrady. Ona im nič nezobrala.10.Žalovaný v 2. rade uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia práv. zást. a žalovanej v 1.rade. Už 25 rokov
je tam ženatý a stav je rovnaký ako v súčasnosti. Zmena je len v tom, že od hranice medzi parc.č. XX/
X a XX/X k domu na parc.č. XX urobili žalobcovia oplotenie, ktoré tam predtým nebolo.

11.Svedok X. Y. na pojednávaní uviedol, že je synom žalobcov, bývajú spoločne v dome na parc.č. XX/X.
Do r. 2009 so susedmi - žalovanými nebol žiadny problém. Potom im ponúkli na odpredaj nehnuteľnosť
na parc.č. XX za sumu s ktorou nesúhlasili. V r. 2009 začali robiť oplotenie, urobili 2 / 3-iny a 1 / 3-
inu dokončili v r. 2010, išlo o oplotenie medzi parc.č. XX/X a XX/X. V r. 2010 si najprv dali vyhotoviť

geometrickýplánaosvedčenie,potompokračovalivovýstavbeplotu.Novýplotjepletivovýnaželezných
stĺpikoch s betónovým základom. Aj pôvodný plot bol pletivový na železných stĺpikoch s betónovým
základom. Podľa neho sa smerom dozadu posunuli do parcely žalobcov žalovaní s plotom. Potom im
tvrdili , že podľa geometrický plán je to v poriadku. Čo sa týka pôvodných betónových základov, tieto
podľa neho žalovaní vykopali a posunuli tak aby to bolo skoro totožné so súčasným plotom, i keď je
tam určitá odchýlka. On ich osobne videl ako jeden deň vykopávali betónový základ a na druhý deň ho

videl opätovne zakopaný. V r. 1978 matka žalovanej p. F. išla stavať dom na parc.č. 12 vpredu, keď na
geometrickom pláne je to označované ako parc.č. XX/X, vtedy im D. zameral hranice pozemkov a dom
sa staval 2 metre od hranice. Teraz, ak by chceli žalovaní ešte aj pozemok pod okapom, znamenalo by
to, že chcú 2,5 metra od domu. Za týmto domom je ešte starý dom na parc.č. XX, jeho múr bol hranicou
pozemkov. Problémy medzi účastníkmi potom boli v tom, že žalovaní do nehnuteľnosti na parc.č. XX

ubytovali bezdomovcov. GP hranice medzi parc.č. XX/X a XX/X prispôsobili tomu ako reálne plot robili.
V roku 1978 mal 12 rokov. Rok kedy sa robil okap si presne nepamätá, bol dieťa, nevie o tom, že by sa
robila nejaká údržba na ňom. Okap robila p. M., k čomu jej prispel aj žalobca v 1.rade.

12.Svedkyňa W. C. uviedla, že nie je v príbuzenskom vzťahu so žiadnymi s účastníkov. Pozná sa s

oboma stranami, je z rovnakej dediny, nebýva však blízko nich. Keď mala asi 9 rokov, jej otec kúpil
starý dom na parc.č. XX aj s priľahlými záhradami. Vtedy mal ešte slamenú strechu. Otec potom urobil
škridlovú strechu. Žľaby na strechách sa vtedy nerobili. Ešte ako dom kúpil bol zo strany žalobcov,
kde bývali rodičia žalobcov spravená medzierka, vtedy sa to tak volalo, v podstate išlo o jarček, kadiaľ
odtekala voda stekajúca zo strechy, aby nebol poškodený dom. V podstate išlo o vykopanie jarčeka do

zeme nijako neupraveného iným materiálom. Podľa nej bola hranica pozemkov až za touto medzierkou.
Nevie presne ako sa určovala, keď takúto mala aj keď sa odsťahovala v 18-tich rokoch svojho života.
Odhaduje, že to mohlo byť 40 cm. Ďalej v dome bývala matka W. Z. a sestra A. D.. Tieto sa asi v 60-
tych rokoch odsťahovali do Bojníc, až neskôr, nevie presne kedy dom odpredali matke odporkyni O.
M. a K. M.. Ona na predmetný pozemok nechodí. Oni tam mali v minulosti ako hranicu so susedmi Y.

drevený prepletaný plot. Naposledy bola navštíviť matku žalovanej asi pred 6. rokmi. Bola len v dome,
vzadu nebola. Odvtedy tam nebola. Nový súčasný plot nevidela. Ona čo tam chodievala, ona si pamätá
len na drevený plot. Ich záhrada nebola priamo v susedstve so Y., ešte boli medzi nimi záhrady M. a
I., aj medzi nimi boli ploty. M. mali záhradu priamo za ich domom, o šírke ich domu, a oni mali záhradu
ako bol dvor pred domom. Nový plot nevidela. Plot medzi I. a M. (malo by ísť o súčasnú hranicu medzi

účastníkmi) končil pri ich dome. Medzierka patrila k domu, teda bola ich vlastníctvom v minulosti. Za
domom boli dvierka, kade chodievala p. M., nevedela však uviesť, či boli vodorovne so zadnou stenou
domu alebo kolmo na zadnú stenu domu.

13.Svedok Ing. O. A. PhD. na otázku: "Aká bola prax v danej lokalite, teda dedine, či ulici", musí

konštatovať, že na toto nevie odpovedať, teda nevie povedať jednoznačne, či sa za hranicu určoval
domový múr alebo okap. Zo svojej praxe môže konštatovať, že na rôznych miestach to bolo rôzne.
Niekedy sa za hranicu bral dom, niekedy okap. V tomto konkrétnom prípade úplne presne nevie povedať
z čoho vychádzal zememerač, keď sa uvedené nehnuteľnosti zavkladovávali, keďže pri mierku 1 :
2880 a vzdialenosti medzi múrom a okapom, toto nie je možné určiť, vzhľadom na odchýlky. Reálnu

výmeru parc. č. XX/X na str. 23 posudku určoval po okap domu, ako to vyplýva z prílohy 8 na č.l. 52 a
58,59 znaleckého posudku. Inšpekcia zrušila rozhodnutie, podľa ktorého by mala ísť hranica okapom
a bolo následne určené, že to má ísť múrom. Listina však nebola opravená, a teda nebola ani v katastri
urobená zmena, keďže ide o dovolenú odchýlku. Z technického hľadiska sa nedá jednoznačne určiť čo
je hranicou.

14.Okrem výsluchu strán a svedkov súd vykonal do prvého rozhodnutia dokazovanie oboznámením
sa s listinnými dôkazmi, a to : doplnením žaloby zo dňa 08.07.2013, vyjadrením žalovaných zo
dňa 04.12.2013, LV č. XX, XXX, XX, XXX, XXX, XXXX, geometrickými plánmi č. 13/2010, 557/2011,275/06, oznámením úradu geodézie zo dňa 15.12.2011, výzvou na zápis GP zo dňa 16.01.2013, kópiu
katastrálnej mapy, fotkami, notárskou zápisnicou zo dňa 26.04.2010, PKV č. XX, X, splnomocnením
k podpisu NZ zo dňa 19.04.2010, vyhlásením obce zo dňa 19.04.2010, kúpnymi zmluvami zo dňa

25.10.1971 a 19.06.1975, úmrtným listom, osvedčením o dedičstve zo dňa 18.01.2007, potvrdením obce
zo dňa 23.04.2010, identifikáciou parciel, stavebným povolením zo dňa 7.6.1978, vyjadrením katastra zo
dňa 08.08.2013, protokolom o kontrole úradu geodézie zo dňa 08.11.2011, Zápisnicou úradu geodézie,
záznamom podrobného merania, oznámením úradu geodézie zo dňa 02.09.2013, pozemnoknižnými
mapami, záznamami zo rokovania zo dňa 12.11.2013, fotkami z prílohovej obálky, návrhom žalovaných

na doplnenie dokazovania zo dňa 30.01.2014, pripojeným spisom sp. zn. 22D/1920/2006, záznamami
z rokovaní zo dňa 12.11.2013, GP z r. 1984, PKV č. XX, PKV č. XX, PKV č. XX, PKV č. XXXX, úradným
záznamom Ing. D. zo dňa 03.08.1978, fotografiami, prehlásením, kúpnou zmluvou zo dňa 23.10.2003,
s opravnou doložkou, rozhodnutím ONV zo dňa 20.09.1960, notárskou zápisnicou zo dňa 30.06.2004,
tromifotografiamipredloženýmižalovaným,grafickýmnáčrtomapiatimistranamifotografiípredloženými
žalobcom, správou Katastrálneho úradu Zlaté Moravce zo dňa 03.07.2014, notárskou zápisnicou zo dňa

08.12.2003, súradnicovým systémom stereografickým, GP z r. 1984, GP z r. 2000, GP z r. 2010, GP z
r. 2011, GP z r. 2012 č. 259/2010, GP z r. 2010 č. 510/2012, snímkou, znaleckým posudkom č. 1/2015
vypracovaný Ing. O. A., PhD., vyjadrením žalovaných k posudku zo dňa 16.10.2015.

15.Súd vo veci dňa 09.02.2017 rozhodol dňa podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobkyne v 2.

rade a právneho zástupcu žalobcov. Právny zástupca žalobcov prevzal predvolanie na pojednávanie
dňa 07.11.2016, dňa 06.02.2017 o 15:30 zaslal žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie
s iným pojednávaním, na ktoré prevzal predvolanie dňa 16.01.2017. Uvádzal, že ide o väzobné
trestné konanie. Súd mu obratom dňa 07.02.2017 o 9:27 podľa § 183 CSP oznámil, že jeho
ospravedlnenie neakceptuje, vzhľadom na čas doručenia predvolaní a opakované žiadosti o odročenie

pojednávania. Od vypracovania znaleckého posudku boli na žiadosť právneho zástupcu žalobcov
odročené pojednávania dňa 21.01.2016, 15.03.2016, 19.04.2016, 07.06.2016. Dňa 08.02.2017, sudcovi
doručené po pojednávaní, požiadal právny zástupca žalobcov o vykonanie dôkazu výsluchom Ing. A..
Bývalý znalec bol ako svedok vypočutý dňa 09.02.2017. Na pojednávaní dňa 11.08.2016 dostali strany
zadanie zaslať súdu otázky na znalca. Na urgenciu súdu právny zástupca žalobcov zaslal jednu otázku,

ktorá bola Ing. A. položená.

16.Do prvého rozhodnutia súd zistil tento skutkový a právny stav: Žalobcovia sa podaným návrhom
domáhali určenia, že hranica medzi parc. č.XX a XX/X, XX/X na LV č. XX a medzi parc. č. XX/X a XX/X
na LV č. XXX resp. LV č. XX kat. úz. K. prechádza podľa grafického znázornenia geometrického plánu

č. XXX-XXX/XXXX. Žalovaní sú povinní vypratať parc. č.XX/X. Žalobcovia sú výluční vlastníci parc.
č.XX/X, XX/X a v podiele 3 / 4 vlastníkmi parc. č.XX/X. Žalovaní sú vlastníkmi parc. XX/X ( žalovaná
v 1. rade), 14/1 a spolu v podiele ? parc. č. XX/X akt. úz. K.. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým,
že žalovaná si dala zapísať hranice medzi parc. č. XX/X, XX/X a XX na základe geometrického plánu
č. 221- 7/2010. Tento plán podľa Úradu geodézie, kartografie a katastra SR nevychádzal v plnom

rozsahu z geodetických informácií ( č.l. 82). Katastrálna inšpekcia nariadila vyhotovenie nového plánu č.
221-123/2011, tento však žalovaná odmietla zapísať do katastra. Podstata sporu bola v tom či hranicu
tvoril pôvodný dom na parc. č.XX alebo odkvap. Žalobcovia tvrdili, že hranicou bol múr domu, betónový
odvodňovací kanál robili strany, resp. ich právny predchodcovia spolu ako aj most. Pri výstavbe nového
domu žalovaných Ing. D. určil za hranicu múr starého domu ( č.l. 145), čo uvádzal aj svedok X. Y..

Žalovaní tvrdili, že hranicou je odkvap. Pôvodne vykopaný jarček pri dome na parc. č. 12 robil ešte
právny predchodca starej mamy žalovanej, otec svedkyne W. C.. Jej otec ho kupoval asi v roku 1941 a
jarček robil, keď vymenil slamenú strechu za škridlovú. Podľa jej vyjadrenia z 12.11.2013 stará mama
p. Y. G. vždy trvala na tom, aby si odtek za domom čistili lebo bol ich. Okapový rigol existoval už,
keď dom kupovala matka žalobkyne. Poukazovali na to, že tento rigol je zaznačený v geometrickom

pláne z roku 1984 (č.l. 113, č.l. 195). A. Z. sa písomne vyjadril, že jeho starí rodičia bývali v dome
na parc.č. XX a hranicou pozemkov bol existujúci odtek. On je sused žalovaných a tiež ma odtek.
Susedka p. Y. z ľavej strany W. I. uvádzala, že jej otec chcel, aby p. Y., keď staval dom, nechal odtek
ako bol z druhej strany, čo sa vždy nechávalo, napriek tomu to p. Y. neurobil a posunul si vlastnícku
hranicu. Žalobcovia a svedok p. Y. tvrdili, že žalovaní v teréne uskutočnili posun hraníc medzi parc.

č.XX/X a XX/X a vlastnícka hranica zasahuje do parc. č. XX/X, kde žalovaní vybudovali nové oplotenie.
Žalovaní uvádzali a dokladali písomnými vyjadreniami, že nové oplotenie postavili na hranici pôvodného
oplotenia. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok Ing. O. A. PhD. Tento bol vo veci vypočutý ako
svedok, keď už znaleckú činnosť ukončil. Nevedel uviesť ako bolo v danom mieste zaužívané, či hranicupozemkovtvorilmúrdomu,aleboažodkvap.Všeobecnekonštatoval,žesastretolsobomamožnosťami.
V súčasnosti sa pri dovolených odchýlkach nedá určiť, či pôvodný zememerač zameriavajúci hranice pri
mierke 1:2880 zavkladovával múr alebo odkvap. Z technického hľadiska sa jednoznačne hranica nedá

určiť. Vlastnícka hranica v skutočnosti prebieha po odkvape 0,40 m od stavby súp.č. XX a je určená v
dovolených odchýlkach. Podľa tabuľky znalca má parcela č. XX/X evidovaných 307 m2 a reálnych 309,4
m2, parc. č. XX/X evidovaných 44, m2 reálnych 43 m2, parc. č. XX evidovaných 242 m2 a reálnych
241,8 m2 a výmera bola určovaná od odkvapu nie od múru. Znalec vytvoril parc. č. XX/X v rozsahu
11 m2 medzi múrom a odkvapom, tak, že odobral z parc. č. XX/X patriacej žalovaným. Teda nie ako

uvádzali žalobcovia, že má ísť o 44 m2. Ohľadne hraníc medzi parc. č. XX/X a XX/X a užívaniu pôdy
žalobcov žalovanými jednoznačne konštatoval, že by žalovaní užívali pôdu žalobcov.

17.PrávnyzástupcažalobcovnavrhovaldoplniťdokazovanievýsluchomznalcaA.keďbymuchcelklásť
otázky, pričom na poslednom pojednávaní túto možnosť nemal, čo mu bolo súdom zmarené. Taktiež
navrhuje vykonať ohliadku na mieste samom, aby bolo vidno kadiaľ prechádza hranica.

V záverečnom návrhu sa pridržiaval doterajších vyjadrení. Vzhľadom na listinné dôkazy má za to, že
bol preukázaný nárok žalobcov , teda že hranica pozemku je na stene starého múru a nie okapu. Takto
sa to aj dlhé roky užívalo, rešpektovalo, o čom predložil dnes aj fotografie a aj nový dom žalovaných bol
stavaný dva metre od hranice ktorá bola určená múrom domu. Vo vtedajšom konaní to potvrdil taktiež
Ing. D.. Táto hranica sedí aj s hranicou plotov sporných strán na ulici. Spor nastal až potom ako sa

riešila NZ ohľadne zápisu GP 221-7/2010.

18. Žalobca v prvom rade v záverečnom návrhu uvádzal, že spor nastal až po vydržaní žalovanými,
dovtedy hranica nebola sporná tak ako ju žaluje.

19. Právny zástupca žalovaných porovnal pôvodné PKV č. XX,XX,XX,XXXX, a súčasné LV
XX,XXX,XXX,XXX, XX pričom podľa výpočtov tieto výmery spoločne sedia, keď hranicou je okapový
chodník. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania.
V záverečnom návrhu uvádzal, že navrhuje žalobu zamietnuť. Pridržiavam sa všetkých doterajších
písomných a ústnych vyjadrení vo veci. To že hranica ide po okape preukázali aj svedkovia a to či už

písomne alebo na pojednávaní. To uviedol aj znalec v ZP na strane 27 v strede strany a to preukazuje
aj presný výpočet pôvodných výmer pozemkov v porovnaní so súčasnosťou. Pôvodné výmery na
spoločnom dvore podľa pozemno knižných vložiek boli nasledovné: parcela č. XX/X - 23m2, par. č. XX/
X - 23 m2, parc. č. XX/X - 72 m2, parc. č XX/X - 20 m2, parc.č. XX/X - 44 m2, parc. č.XX/X - 24 m2,
parc.č.XX/X - 17 m2, parc.č.XX/X - 452 m2, parc.č.XX - 46 m2, spolu XXX m2, z listov vlastníctva ktoré

som predložil vyplývajú nasledovné výmery: XX/X - 23m2, XX/X - 52 m2, XX/X - 188 m2, XX/X - 20m2,
XX/X - 44 m2, XX/X - 24 m2, XX/X - 17m2, XX/X - 307 m2, XX - 46 m2, spolu 721 m2. Čo sa týka
dvoru žalovaných tak pôvodne parcela č. XXX - 84 m2, XXX - 377 m2, XX/X - 12 m2, XX/X - 62 m2,
XX/X - 78 m2, XX/X - 21m2, spolu 634 m2. V súčasnosti je to v dvoch pozemkoch XX/X - 392 m2 a
XX - 242 m2, spolu 634 m2. U uvedeného je zrejmé, že výmery pozemkov tak v minulosti z PKV ako

aj v súčasnosti sú totožné podľa stavu ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľnosti teda po hranici okapu.
Poukazujem na to, že jednou zo základných hmotno právnych podmienok úspechu v súdnom konaní o
určenie hranice pozemku je preukázanie vlastníckeho práva k pozemku ktorého sa žaloba týka. Mám za
to,žežalobcovianeunieslidôkaznébremeno vovzťahu,žebysamalahranicaposunúťkmúrunakoľkok
tomuto nemajú žiadny právny titul a aj vyššie uvedený výpočet preukazuje správnosť tvrdení žalovaných

a nie žalobcov. Mám za to že z kolaudačného ani stavebného povolenia nevyplýva hranica, dôležité je,
že vieme preukázať tak ako bol nový dom v skutočnosti postavený a to GP č. 244-2510-568-82 zo dňa
7.11.1983 z ktorého je zrejmá hranica okapu. Poukazujem na to, že aj petit tak ako je navrhnutý podľa
môjho názoru nie je možné podľa neho dať za pravdu žalobcom. Ešte k hranici medzi parcelami XX/X a
XX/X tam bolo úplne jasne ZP preukázané, že k žiadnym posunom neprišlo. Navrhuje žalobu zamietnuť

a pre prípad úspešnosti si uplatňujem trovy konania v rozsahu 100%.

20. Žalovaná v 1 rade uviedla, že ona vydržala to, načo mala nárok po matke, pričom tieto nároky sú
potvrdené listinnými dôkazmi.

21. Žalovaný v 2 rade nemal čo na záver uviesť

22.Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to : odvolaním žalobcov z čl.
399-401, uznesením KS z čl. 419-429, uznesením OS Nitra z čl. 433, kolaudačným rozhodnutím z čl.437, čl. 446, stavebným povolením z čl. 438-440, čl. 449-450, čl. 452-453, návrhom na preskúmanie
rozhodnutia z čl. 447, záznamom z čl. 448, náčrtom z čl. 451, čl. 456, doručenkami z čl. 454, snímkou
z pozemkovej mapy z čl. 455, LV z čl. 459-463, dva kusy fotiek z prílohovej obálky čl. 464 a zistil tento

doplňujúci skutkový a právny stav

23.Predmetok konania bol petit z podanej žaloby dňa 28.02.2013 . Pri výstavbe domu právnou
predchodkyňou žalovaných na parcele XX/X mala dodržať stavebnú čiaru dva metre od susedného
pozemku. Právna predchodkyňa mienila dvojmetrovú hranicu rátať od okapu, ale na základe sťažností

žalobcu posunula základy, a dom bol postavený dva metre od múru pôvodného domu čo konštatoval aj
Ing.D.vroku1978.Právnyzástupcažalovanýchspočítal,žeaktuálnavýmeravLVsusednýchpozemkov
žalobcov a žalovaných je rovnaká s pôvodnými pozemnoknižnými vložkami.

24.Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.

25.Podľa§119ods.2Občianskehozákonníkanehnuteľnosťamisúpozemkyastavbyspojenésozemou
pevným základom.

26.Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

27.Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákona vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

28.Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

29.Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

30.Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak.

31. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti v zmysle cit. zák. ust. súd, návrh zamietol. Súd mal za to,
že jednoznačne, po technickej stránke, sa hranica pozemkov parc. č. XX/X, XX/X a XX určiť nedá.
Pochybnosti sú o správnosti geometrického plánu žalovaných č. 7/2010 vzhľadom na protokol o kontrole
Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý však záver o to, kadiaľ má viesť hranica nevyriekol.

Geometrický plán žalobcov č. 123/2011 nebol zavkladovaný do katastra. Ing. D. overil geometrický plán
z roku 1984, kde medzi hranicou a parc. č. XX je medzera a v roku 1978 konštatoval, že vlastnícku
hranicu tvoril múr domu na parc. č.XX. Podľa užívacieho stavu žalobcovia tvrdili, že hranicou je múr,
žalovaní, že odkvap. Geodeti, znalec či príslušné správne orgány nemali na priebeh hranice pozemkov
jednoznačnýnázor.Neboloanivichkompetenciiurčiťhranicupozemkovspornýchstrán.Totojenasúde.

Svedok R. Y. poukazoval na situáciu so zameriavaním Ing. D. pri výstavbe dobu právnych predchodcov
žalovaných, vtedy mal 12 rokov. Uvádzal tiež, že do roku 2009 nebol so susedmi žiaden problém,
problém boli potom ako žalovaní v nehnuteľnosti na parc. č.XX ubytovali bezdomovcov. V okolí žijúce
osoby M. Z., A. I. a svedkyňa A. C. konštatovali, že zaužívanou hranicou v danej lokalite je odkvap
a bolo tomu tak už od kedy cca v roku 1941kúpil dom na parc. č. XX otec A. C.. Z posudku znalca

vyplýva, že právny stav je totožný s technickým stavom podľa ktorého je hranicou odkvap. Z doplneného
dokazovania bolo preukázané, že rozdielne názory mali strany, prípadne ich právny predchodcovia už
v roku 1978 pri výstavbe domu na parc. XX/X. Súd vzhľadom na dostatočne vykonané dokazovanie
aj rozsiahlou fotodokumentáciou nepovažoval za hospodárne vykonať dokazovanie obhliadkou. A to aj
vzhľadom na právny záver rozhodnutia. Bola urobená aj matematická kontrola tohto stavu podľa ktorého

výmery jednotlivých parciel zodpovedali hranici parc. č. XX/X, XX/X a XX prebiehajúcej odkvapom.
súd Súd mal za to, že podstatným dôvodom pre zamietnutie nebolo, len to že zaužívanou hranicou
bol okap, ale aj že rozlohy nehnuteľnosti strán po matematickej stránke sedia v tom, že nikto neužíva
viac ako ma evidované na listoch vlastníctva, čo by v prípade vyhovenia žalobe nastalo. Žalobcovianemali ani žiaden právny titul na zvyšné metre štvorcové, znalcom určené v rozsahu 11 m2. Podľa
doplňujúcich výpočtov prezentovaných aj právnym zástupcom žalovaných, je aktuálny stav totožný s
pôvodným pozemnoknižným. Právny zástupca žalobcov navrhoval ďalší výsluch znalca. Súd aj tento

návrhnadoplneniedokazovaniazamietolakonadbytočnýanehospodárny.Znalecbolvkonanívypočutý
pričom pre pochybenie právneho zástupcu sa tento na daný termín pojednávania nedostavil. Na termín
06.11.2018prevzalprávnyzástupcapredvolaniedňa10.09.2018maldostatokčasunavrhnúťpredmetné
doplnenie dokazovania. Vypočutie znalca by hlavne neprinieslo žiadne nové skutočnosti. Žalobcovia
nespochybňovali jeho zameranie ani výpočty, iné otázky na znalca by boli mimo kontext prejednávanej

veci. Ohľadne užívania parc. č. XX/X žalovanými mal súd znaleckým posudkom za preukázané, že
žalovaní túto parcelu žalobcov neužívajú, teda neprišlo k posunu oplotenia na pozemok žalobcov. Strany
otázku parc. XX/X v rámci doplneného dokazovania žiadne nové skutočnosti neuvádzali. Súd tak mal,
za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno k svojim tvrdeniam, naopak ich závery boli vyvrátené
znaleckým posudkom a zaužívaným spôsobom hranice v danej lokalite, čo potvrdzoval aj právny stav
pozemkov.

32.Podľa § 259 CSP súd zaviazal žalobcov zaplatiť trovy štátu v sume 478,02 eura Okresnému súdu
Nitra. Súd uhradil znalcovi náklady za znalecký posudok v sume 1.078,02 eura z toho strany zaplatili
zálohy v celkovej sume 600 eur.

33.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP , § 396 ods. 3 CSP tak,
že žalovaným priznal voči žalobcom plnú náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Súd tak
žalovaným, ktorí boli v konaní plne úspešný priznal nárok na to aby im žalovaný zaplatili náhradu trov
konania. O výške trov bude rozhodnuté v samostatnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.