Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, May 22, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416010358
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4416010358.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéZámkyvkonanípredsenátomzloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DianyCvikovej

a prísediacich Magdalény Birkus a Melánie Kajabovej, v trestnej veci obžalovaného J.. X. W. a spol., pre
obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku spolupáchateľstvom podľa
§ 20 k § 237 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona a iné, na základe obžaloby prokurátora
Krajskej prokuratúry Nitra sp.zn. Kv/40/15/4404 z 29.06.2016, na hlavnom pojednávaní konanom v
Nových Zámkoch dňa 22.05.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
X. J.. X. W. nar. XX.XX.XXXX v N. D., trvale

bytom N. D., C. Č.. XXXX/X,

X. J.. W. Á. nar. XX.XX.XXXX v N. D., trvale
bytom N. D., S. Č.. XXXX/XX

sú v i n n í, ž e

obžalovaný J.. X. W. ako W. V. N. D. v Nových Zámkoch dňa XX.XX.XXXX priznal odmeny 14
zamestnancom V. Ú. N. D. na základe písomného návrhu obžalovaného J.. W. Á. ako W. V. Ú. V.
N. D. z 28.11.2014, neobsahujúceho riadne písomné odôvodnenie navrhovaných odmien a ich výšky
skutkovými okolnosťami v zmysle s ust. § 20 odsek 1 písmeno a), odsek 2 Zákona č. 553/2003 Z.z. o
odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v platnom znení, a to konkrétne: J..
V. B. vo výške 9.000,- Eur, A.. K. Q. vo výške 9.000,- Eur, J.. A. K. vo výške 12.000,- Eur, Q.. R. B. vo
výške 12.000,- Eur, J.. H.K. A. vo výške 12.000,- Eur, J.. W. M. vo výške 5.000,- Eur, J.. P.. R. R. vo

výške 8.500,- Eur, Š. J. vo výške 9.500,- Eur, Q.. K. Y. vo výške 8.000,- Eur, J.. M. M. vo výške 1.500,-
Eur, T. V. vo výške 7.000,- Eur, A.. Z. Q. vo výške 7.000,- Eur, V.. W. K.Č. vo výške 9.500,- Eur a V.. F.
Č. vo výške 8.500,- Eur, a súčasne obžalovaný J.. X. W. ako W. V. N. D. sám dňa 28.11.2014 priznal
bez riadneho písomného odôvodnenia odmeny a ich výšky skutkovými okolnosťami v zmysle ust. § 20
odsek 1 písmeno a), odsek 2 Zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce
vo verejnom záujme v platnom znení, odmenu W. V. U. J.. W. Á. vo výške 20.000,- Eur, zamestnankyni
sekretariátu W. V. N. D. M. B. vo výške 10.000,- Eur a T. V. K. B. N. D. C. F. vo výške 13.000,- Eur, hoci

obaja obžalovaní vedeli, že v rozpočte V. N. D. na rok 2014 na poskytnutie týchto odmien a v takejto
výške nebol rozpočtovaný dostatok finančných prostriedkov a preto za účelom výplaty týchto odmien
obžalovaný J.. W. Á. ako W. V. Ú. N. D. dňa 01.12.2014 v Nových Zámkoch vyhotovil a podpísal žiadosť
o rozpočtový presun prostriedkov v rámci rozpočtu V. N. D. na rok 2014, a to o rozpočtový presun z
položky 637011 Štúdie, expertízy, posudky na položku 614, označenú ako „ Mzdy“ vo výške 40.000,- Eur,
z položky 637027 Odmeny na základe dohôd na položku 614, označenú ako „Mzdy“ vo výške 10.000,-
Eur a z položky 717002 Rekonštrukcia a modernizácia na položku 614, označenú ako „ Mzdy“ vo výške

100.000,- Eur, pričom túto žiadosť po jej schválení obžalovaným J.. X. W. ako W. V. N. D.y odovzdal
H.É. Y. V. Ú. V. N. D. a následne boli takto priznané odmeny uvedeným zamestnancom V. Ú. N. D.vyplatené dňa 10.12.2014 na základe príkazu na úhradu finančných prostriedkov pre M. Ú. banku, a.s.
A., podpísaného dňa 10.12.2014 v Nových Zámkoch oboma obžalovanými ako príkazcami,
pričom obžalovaní takto konali v rozpore ust. § 20 odsek 1 písmeno a), odsek 2 Zákona č. 553/2003 Z.z.

oodmeňovanízamestnancovprivýkoneprácevoverejnomzáujmevtomčaseplatnomznení,sčlánkom
30 veta prvá Kolektívnej zmluvy pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme na rok 2014,
uzavretej dňa 04.03.2014 medzi V. N. D. P. Y. Y. D. V. N. D., s ust. § 13 odsek 2 a § 14 odsek 2 písmeno
a) Zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v tom čase platnom znení,
s článkom III odsek 1 písmeno a) Zásad hospodárenia s majetkom V. N. D., schválenými uznesením

mestského zastupiteľstva číslo 112/280807 zo dňa 28.08.2009 a číslo 394/181109 zo dňa 18.11.2009,
s § 1 odsek 1 veta druhá, § 4 odsek 3 písmeno a), § 8 odsek 3 Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v tom čase platnom znení, obžalovaný J.. X. W. aj v rozpore s ust. § 11 odsek 4 písmeno b),
písmeno e), § 13 odsek 5 veta prvá s poukazom na § 24 odsek 2 Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v tom čase platnom znení a s bodmi A.1 a A.2 uznesenia z V. riadneho zasadnutia V. D. N. D.
číslo 105/280807 zo dňa 28.08.2007 a obžalovaný J.. W. Á. tiež v rozpore s článkom 3 odsek 3 písmeno

c) a článkom 9 odsek 1 Organizačného poriadku V., vydaného na základe ust. § 16 odsek 5 s poukazom
na ust. § 24 odsek 3 Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v tom čase platnom znení a § 9 odsek
3, § 81 písmeno e) a § 82 písmeno f) Zákonníka práce v tom čase platnom znení,

ktorým konaním obžalovaní spôsobili V. N. D. celkovú škodu vo výške 189.392,11 Eur, pozostávajúcej z

vyplatených odmien zamestnancom vo výške 161.500,- Eur, z V. N. D. ako zamestnávateľom z dôvodu
vyplatených odmien zaplateného poistného na sociálne poistenie podľa Zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v tom čase platnom znení vo výške 9.898,03 Eur, z V. ako zamestnávateľom z
dôvodu vyplatených odmien zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie podľa Zákona č.
580/2004 Z.z o zdravotnom poistení v tom čase platnom znení vo výške 15.030,60 Eur, z V. N. D.

ako zamestnávateľom z dôvodu vyplatených odmien zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové
sporenie podľa Zákona č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v tom čase platnom znení
vo výške 2.963,48 Eur,

t e d a

obžalovaný J.. X. W. a obžalovaný J.. W. Á.
- spoločným konaním inému spôsobili škodu veľkého rozsahu tým, že porušili všeobecne záväzným
právnym predpisom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný J.. X. W. a obžalovaný J.. W. Á.
-obzvlášťzávažnýzločinporušovaniapovinnostiprisprávecudziehomajetkuspolupáchateľstvompodľa

§ 20 k § 237 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona v znení zákona č. 1/2014 Z.z. (ďalej len
„Trestný zákon“),

Z a t o s a o d s u d z u j ú

Obžalovaný J.. X. W. a obžalovaný J.. W. Á., každý z nich

Podľa § 237 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej priťažujúcej

okolnosti podľa § 37 Trestného zákona) § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona na trest
odňatia slobody 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona v znení zákona č. 321/2018 Z.z. sa ukladá
ochranný dohľad na dobu 1 (jeden) rok.Podľa § 77 odsek 1 Trestného zákona v znení zákona č. 321/2018 Z.z. obžalovaný je povinný po
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má

bydlisko a v rámci uloženého ochranného dohľadu
a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
b) osobne sa hlásiť v určených lehotách,
c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa
vzdialenie, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sú obžalovaní povinní spoločne a nerozdielne nahradiť
poškodenej právnickej osobe V. N. D., S. N. Č.. XX, N. D., J.:XXXXXXXX škodu vo výške 182.892,11 Eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodená právnická osoba V. N. D., S. N. Č.. XX, N. D.,
J.:XXXXXXXX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra podal dňa 29.06.2016 pod sp.zn. Kv/40/15/4400 obžalobu na
obvineného J.. X. W. pre obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
odsek 1 písmeno a), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s obzvlášť závažným
zločinom porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 odsek 1, odsek 4 písmeno

a) Trestného zákona spáchaným v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a na obvineného
J.. W. Á. pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237
odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že

dňa 1. decembra 2014 v Nových Zámkoch, J.. W. Á. P. W. V. Ú. N. D., nedôvodne vyhotovil a
podpísal žiadosť označenú ako rozpočtový presun, v ktorej požiadal finančný odbor V. Ú. N. D. o
rozpočtový presun z položiek - Štúdie, expertízy, posudky; Odmeny na základe dohôd a Rekonštrukcia
a modernizácia, na položku Mzdy v celovej výške 150.000,- €, kde tento rozpočtový presun bol následne
schválený W. V. N. D. J.. X. W. a zároveň v tejto súvislosti J.. W. Á. M. W. W. V. Ú. v rozpore s

ustanovením § 20 odsek 1 písmeno a), odsek 2 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní zamestnancov
pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov navrhol primátorovi mesta J.. X.
W. poskytnutie mimoriadnych odmien 14 zamestnancom V. Ú. N. D. v celkovej výške 118.500,- € bez
riadneho písomného odôvodnenia vrátane ich výšky, za údajné kvalitné splnenie mimoriadnych úloh pre
V. Ú. N. D. a za práce naviac v mesiaci november 2014, na čo bol tento návrh schválený W.T. V. J.. X. W.

a odmeny boli navrhovaným zamestnancom aj vyplatené v mesiaci december 2014 v rozpätí od 1.500,-
do 12.000,- €, u väčšiny z nich krátko pred ukončením ich pracovného pomeru na V. Ú. N. D.; rovnako za
mesiac november 2014 J.. X. W. ako W. V. sám dňa 28. novembra 2014 priznal odmeny aj W. V. Ú. N. D.
J.. W. Á. vo výške 20.000,- €, pracovníčke sekretariátu W. V. N. D. M. B. vo výške 10.000,- € a T. V. K. B.
N. D. C. F. vo výške 13.000,- €, pričom vzhľadom na stav hospodárenia a v rozpore s článkom III odsek 1

písmeno a) Zásad hospodárenia s majetkom V. N. D., schválenými uznesením mestského zastupiteľstva
číslo XXX/XXXXXX zo dňa 28.08.2009 a číslo XXX/XXXXXX zo dňa 18.11.2009 J.. W. Á. ako prednosta
mestského úradu a J.. X. W. P. W. V. neboli oprávnení navrhnúť a vykonať uvedený rozpočtový presun
finančných prostriedkov mesta, na základe príkazu na úhradu finančných prostriedkov vo M. Ú. A., P..B..
A. - pobočka N. D., ktorí obaja ako príkazcovia aj spoločne podpísali dňa 10. decembra 2014 za účelom

následného použitia takto presunutých finančných prostriedkov na vyplatenie mimoriadnych odmien a
J.. X. W. v postavení W. V. N. D. v úmysle vyplatiť zamestnancom V. Ú. N. D. a riaditeľovi V. K.Ú. B.
N. D., konal navyše v rozpore s ustanovením § 11 odsek 4 písmeno b) zákona číslo 369/1990 Z.z. o
obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, článkom A.1 a A.2 uznesenia z V. riadneho zasadnutia
V. D. N. D. číslo 105/280807 zo dňa 28.08.2007 a článkom 30 veta prvá Kolektívnej zmluvy na rok 2014,

prijatej dňa 04.03.2014, následne na podklade vyššie uvedeného konania obvinených J.. W. Á. P. J..
X. W. došlo k vyplateniu uvedených mimoriadnych odmien celkove vo výške 161.500,- €, vo výplatnom
termíne za mesiac november 2014 z presunutých finančných prostriedkov v rámci rozpočtu V. N. D.,
pričom týmto spoločným konaním na úseku správy cudzieho majetku obaja obvinení J.. X. W. P. J.. W.
Á. spôsobili V. N. D. škodu, a to v prípade vyplatených odmien celkovo vo výške 155.000,- € a následnevyplatených odvodov z týchto odmien celkove vo výške 16.714,72 €, teda takto spôsobili V. N. D. škodu
v celkovej výške 171.714,72 €.

Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sú nevinní zo skutku, uvedeného v obžalobe,
následne súd pristúpil k ich výsluchu a na hlavnom pojednávaní tiež vykonal dokazovanie výsluchom
svedkov: J.. Š. T., J.. W. M., J.. Z. E., Z. M., J.. P. S., V.. R. A., Q.. R. B., znaleckým dokazovaním a
oboznámením listinných dôkazov.

Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní využili svoje právo a odmietli vypovedať, preto súd podľa §
258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal zápisnice o ich výpovediach z prípravného konania.

Obžalovaný J.. X. W. v prípravnom konaní dňa 23.06.2015 vypovedal, že svojim konaním neporušil
zákon, odmeny boli vyplatené na podnet prednostu mestského úradu, čo je normálny služobný postup,

pretože prednosta riadi úrad a patrí mu aj navrhovanie odmien. Podľa jeho vyjadrenia odmeny
dostali práve uvedení zamestnanci, pretože dlhodobo podávali mimoriadne výkony, ktoré odmietol
špecifikovať, pričom však odmeny podľa neho neboli vyplatené za mesiac november 2014, ale len
v mesiaci november, čiže sa to netýkalo iba mimoriadnych úloh a prác naviac v mesiaci november
2014. Obžalovaný sa nevedel vyjadriť, či boli počas jeho pôsobenia vyplácané mimoriadne odmeny

v takejto výške. Potvrdil, že boli aj v minulosti vykonávané rozpočtové presuny a myslí si, že aj
v takej výške, ako v prejednávanej veci, konkrétnu finančnú operáciu, v súvislosti s ktorou takýto
rozpočtový presun bol v minulosti vykonaný, nevedel uviesť, avšak odkázal na pravidlá rozpočtových
presunov, upravených v zákone a v zásadách hospodárenia s majetkom mesta. Obžalovaný vykonanie
predmetného rozpočtového presunu subsumoval pod 6. uznesenia mestského zastupiteľstva N. D. Č..

XXX/XXXXXX, pričom podľa neho vykonaným rozpočtovým presunom bol rozpočet mesta dodržaný a
touto operáciou sa rozpočet v ukazovateľoch nemenil.
Obžalovaný pri svojom dopočutí dňa 08.12.2015 vo vzťahu ku konkrétnym dôvodom na vyplatenie
odmien zamestnancom mestského úradu v mesiaci december 2014 a kritériám určenia ich výšky
v nadväznosti na ust. § 20 odsek 1 písmeno a), odsek 2 Zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní

zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme vypovedal, že končilo jeho funkčné obdobie, počas
jeho pôsobenia sa urobilo veľa vecí, najmä pokiaľ išlo o prácu vedúcich zamestnancov, bežná práca
týchto zamestnancov je veľmi náročná, hlavne čo sa týka každodenných povinností, táto sa zvládla a
preto považoval za korektné oceniť prácu týchto ľudí. V tejto súvislosti mu W. J.. Á. preložil návrh, ktorý
bez korekcii akceptoval, pričom čo sa týka výberu odmenených zamestnancov, ako aj výšky ich odmien,

toto ponechal na J.. Á., výšku týchto odmien považoval za primeranú a adekvátnu, keďže ide o úzko
špecializovaných ľudí s vysokou odbornosťou. Výšku odmien pre jednotlivých zamestnancov určoval J..
Á. z W. W., pričom aj sám obžalovaný pre niektorých zamestnancov udelil odmenu a jej výšku určoval
on sám. Obžalovaný tiež uvádzal, že odmenu riaditeľovi V. K. B. N. D. a jej výšku určil ako obvykle on
sám, a to preto, že tento zabezpečoval rekonštrukciu kina a s tým súvisiace úkony, pokiaľ ide o riaditeľa

príspevkovej organizácie N., odmenu mu priznal, pretože tento získal europrojekt vo výške 2 mil. Eur,
takže uvedeným odmenami zhodnotil ich kvalitnú činnosť nad rámec ich každodenných povinností.
Obžalovaný svoj postup vyhodnotil ako súladný s časťou A.1, bod 6 uznesenia V. č. 105/280807.
Obžalovaný označil podpisy na prevodných príkazoch za svoj a podpis J.. Á., pričom na podpisovanie
prevodných príkazov boli oprávnení traja ľudia, on ako primátor, prednosta mestského úradu a vedúci

finančného odboru J.. M., pričom príkaz museli podpísať vždy dvaja. Obžalovaný tiež dôvodil tým,
že predmetný rozpočtový presun neschvaľovalo mestské zastupiteľstvo, pretože túto kompetenciu
prenieslo na neho ako na primátora práve L. Č.. XXX/XXXXXX. Podľa vyjadrenia obžalovaného odmeny
u každého z odmenených zamestnancov aj písomne zdôvodnené neboli. Tvrdil, že nemal dôvod
pochybovať o návrhu, predloženom mu J.. Á. na priznanie odmien uvedeným zamestnancom, tento

navrhoval aj rozpočtový presun, podklady k tomu pripravoval J.. Á. a on ako W. o ňom rozhodoval,
vopred ale rozpočtový presun neprejednávali, rozprávali sa o ňom až vtedy, keď mu priniesol žiadosť
o vykonanie rozpočtového presunu.

Obžalovaný J.. W. Á. v prípravnom konaní dňa 26.06.2015 vypovedal, že si nie je vedomý toho, že

by prekročil zákon alebo porušil nejaké povinnosti, ktoré mal ako prednosta mestského úradu. Pre
zamestnancov, ktorí boli v jeho riadiacej pôsobnosti, odmeny navrhoval on, napísal návrh, ktorý podpísal
a tento predložil primátorovi tak, ako aj v iných prípadoch vyplatenia odmien. Obžalovaný potvrdil, že
čerpanie rozpočtu preveroval, a to konkrétne u J.. E., nevedel však uviesť, či to bolo pred alebo povydaní návrhu, pričom zisťovanie stavu rozpočtu mu vyplývalo z jeho pracovnej náplne. Obžalovaný tiež
vypovedal, že odmeny uvedeným zamestnancom navrhoval za činnosti, ktoré vykonávali nad rámec,
mimoriadne úlohy, ako sa aj uvádza v samotnom návrhu na priznanie odmien, pričom však tieto odmeny

neboli udelené za mimoriadne úlohy vykonané len za mesiac november 2014, ale boli udelené v mesiaci
november 2014. Pokiaľ ide o rozpočtový presun, uviedol, že o tento v mesiaci december 2014 žiadal,
išlo pritom o bežnú prax, že koncom roka sa preverovalo čerpanie rozpočtu a vykonávali sa presuny
medzi položkami tak, aby to neovplyvnilo celkový rozpočet a základné ukazovatele rozpočtu, pričom
o vykonanie predmetného rozpočtového presunu nežiadal v súvislosti s vyplatením týchto odmien,

ale s celou položkou mzdy. Na otázku, aké konkrétne mimoriadne úlohy vykonal on sám, obžalovaný
odpovedal, že to bolo zhodnotenie jeho desaťročnej činnosti na mestskom úrade, za ktorý čas nedostal
žiadne iné odmeny, primátor mu ani nepovedal dôvod udelenia mu odmeny, iba vedel, že dostane
odmenu a ani samotnú výšku odmeny nevedel. O tom, že dostane odmenu, sa obžalovaný podľa jeho
vyjadrenia dozvedel 10.12.2014. Uvádzal tiež, že aj v minulosti počas jeho pôsobenia na mestskom
úrade boli vyplácané takéto vysoké mimoriadne odmeny, dokonca aj vyššie. Obdobne boli podľa

obžalovanéhovminulostivykonávanéajrozpočtovépresuny,atoajvoveľavyššíchsumách,pričomtieto
sa realizovali väčšinou na konci roka, ale aj v jeho priebehu, a to na základe uznesenia, ktoré primátorovi
umožňovalo takéto presuny vykonať. Obžalovaný rozpočtový presun z decembra 2014 subsumoval pod
bod 6. L. V. D. Č.. XXX/XXXXXX.
Pri dopočutí dňa 04.12.2015 obžalovaný uviedol, že vzhľadom na novelizáciu zákona č. 369/1990

Zb. o obecnom zriadení s účinnosťou od 01.09.1207, predložil mestskému zastupiteľstvu materiál -
rozsah oprávnení na zmenu rozpočtu V. N. D., na základe čoho vzniklo uznesenie Č.. XXX/XXXXXX a
vznikla tak možnosť, aby primátor vykonával presuny v rozpočte v rámci rozpočtových kapitol, konkrétne
časť A1 v bode 6, ak by prechádzalo k prenosu záväzkov z bežného roka na nasledujúci rok a ak je
preukázateľné, že sú zdroje financovania vytvorené, maximálne do limitu 10.000 tis. Sk. Poukázal tiež

na zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, a to konkrétne na ust. § 16 s
názvom Presuny rozpočtových prostriedkov, kde je uvedené, že ak na úhradu nevyhnutného výdavku
neboli v rozpočte kapitoly zabezpečené potrebné prostriedky, môže ich správca kapitoly zabezpečiť,
predovšetkým presunom rozpočtových prostriedkov v rámci svojho rozpočtu. Preto považoval presun
finančných prostriedkov v rozpočte mesta, ktorý navrhol v decembri 2014, za absolútne zákonný.

Obžalovaný tiež dôvodil, pokiaľ ide o jeho oprávnenie navrhovať odmeny, jednotlivými stupňami riadenia
na V., pričom v priamej pracovnej náplni prednostu je viesť a organizovať prácu mestského úradu, do
čoho patrí aj hodnotenie práce podriadených zamestnancov. Vypovedal, že vo všetkých jeho návrhoch
odmien, ktorých bolo v každom roku jeho pôsobenia na mestskom úrade niekoľko, sa opieral o zákon
č. 553/2003, pričom väčšinou využíval bod a) §-u 20 odsek 1 citovaného zákona. Vyjadril odborný

názor, že ani rozpočtový presun, ani návrh na odmeny nie je zo zákona možné definovať ako finančnú
operáciu a preto je absolútne irelevantné sa baviť o tom, či bola a nebola potrebná nejaká predbežná
kontrola. Ku konkrétnym dôvodom na vyplatenie odmien zamestnancom mestského úradu v mesiaci
december 2014 uviedol, že mal nielen právo ale aj povinnosť hodnotiť prácu svojich podriadených,
preto aj v tomto prípade dal návrh na udelenie odmien a nakoľko neexistujú kritériá na výšku, rozsah,

frekvenciu udeľovania odmien okrem už ním spomenutých, jediné, čoho sa musel držať, bola Kolektívna
zmluva mesta, t.j. minimálne vo výške jedného funkčného platu. Uvedené odmeny, ktoré mali byť
vyplatené v mesiaci november za práce naviac, sa týkali všetkých vedúcich pracovníkov úradu,
konkrétnehoprojektovéhotímuadvochpracovníkovsekretariátu,ktorínemaliplatenénadčasovéhodiny
a pracovali na projektoch, ktoré pre mesto získali, pričom týmito odmenami mienil zhodnotenie ich

dlhodobej činnosti, nakoľko ekonomický stav mesta bol vyhovujúci. Výška odmien, ktoré navrhol, bola
výlučne jeho rozhodnutím, návrh predkladal primátorovi ako aj ostatné predtým, pričom tak, ako aj pri
všetkých predchádzajúcich, primátorovi ho zdôvodnil ako jedinej osobe na to kompetentnej. Obdobne
ako obžalovaný J.. X. W. sa vyjadril aj k prevodným príkazom z 10.12.2014 s tým, že je na nich
jeho podpis a podpis W. V.. Vypovedal, že neexistuje právna úprava hodnotenia práce jednotlivých

zamestnancov, teda písomné hodnotenia práce u jednotlivých zamestnancov nikdy predtým ani v tomto
prípade neboli. Návrh na priznanie odmien pripravil sám, predložil ho W. mesta, kedy sa porozprávali
o detailoch, v tomto konkrétnom prípade súhlasil a návrh podpísal. Tvrdil, že išlo o zhodnotenie práce
uvedených zamestnancov od roku 2005, u niektorých aj skôr, pričom priznanie týchto odmien nemalo nič
spoločné so skončením ich pracovných pomerov, o čom ani nemal vedomosť. Obžalovaný sám podľa

vlastného vyjadrenia dostal za svoje pôsobenie od roku 2005 odmenu iba raz, a to v mesiaci november
2014.Súd na hlavnom pojednávaní vypočul ako svedka S. K. V. N. D. J., Š. T., ktorý vypovedal, že bol
uznesením mestského zastupiteľstva N. D. poverený vykonať kontrolu postupu primátora mesta a jeho
legitímnosť v súvislosti s vyplácaním tzv. zlatých padákov. Svoje kontrolné zistenia opísal v kontrolnej

správe, ktorej sa v plnom rozsahu pridržal. Najzávažnejším porušením zákona, ktoré zistil, bola podľa
neho neoprávnená zmena rozpočtu primátorom s tým, že ani jeden z bodov uznesenia mestského
zastupiteľstva č. 105/280807 neoprávňoval primátora mesta na vykonanie predmetného rozpočtového
presunu a pokiaľ sa obžalovaní odvolávajú na Zásady hospodárenia s finančnými prostriedkami mesta,
ktoré boli schválené ešte v roku 2002, a to konkrétne na § 7 odsek 3 týchto zásad, zákon vtedy takúto

možnosť neumožňoval a primátor preto nemohol podľa neho postupovať. Svedok ďalej vypovedal, že
kontrolnou činnosťou zistil v tejto súvislosti ďalšie porušenie zákona, a to v súvislosti s tým, že každá
finančná operácia vo verejnej správe podlieha finančnej kontrole, čo v tomto prípade urobené nebolo,
v opačnom prípade by bolo zistené, že je v rozpore so zákonom, nie je v súlade s rozpočtom mesta
ako ani s internými predpismi. Tvrdil, že už v čase, keď sa hovorilo o tom, že majú byť vyplatené zlaté
padáky, upozorňoval štyroch zamestnancov mestského úradu, aby taký pokyn nesplnili, pretože ide o

porušeniezákona.Prikontrolevyplateniaodmienzistilajformálnenedostatky,keďprednostamestského
úradu navrhol vyplatenie odmien aj štyrom zamestnancom, ktorí neboli v jeho riadiacej pôsobnosti.
Poukázal na to, že v odôvodnení na vyplatenie odmien sa uvádzalo, že ide o odmeny za prácu v mesiaci
november, pričom boli vyplatené odmeny vo výške takmer 10-násobku platov uvedených zamestnancov
a neobstojí tvrdenie, že ide o odmenu za minulé roky, čo zákon rovnako neumožňuje. Svedok vypovedal,

že v roku 2014 iný taký rozpočtový presun vykonaný nebol, a to ani v predchádzajúcom období,
vždy išlo o rozpočtové presuny, ktoré boli schválené mestským zastupiteľstvom. Na otázku, či pri
kontrole v súvislosti s týmito odmenami skúmal aj princíp zásluhovosti, t.j. dôvody a príčiny, pre ktoré
boli odmeny vyplatené, svedok odpovedal, že mal tento zámer, ale samotné zdôvodnenie návrhu
prednostu dôvody neobsahovalo, nebolo tam uvedené nič konkrétne. Uviedol tiež, že pokiaľ boli v

minulosti zamestnancom poskytnuté odmeny, tieto v odôvodnení obsahovali len znenie zákona, nikdy
tam konkrétnejšie odôvodnenie nebolo, čo v konečnom dôsledku vytýkal aj Najvyšší kontrolný úrad SR.

Svedok J.. W. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je vedúcim finančného odboru V. a týmto bol
aj v roku 2014, má vedomosť o tom, že niekedy v decembri uvedeného roka boli vyplatené odmeny

zamestnancom mestského úradu a bolo vykonané rozpočtové opatrenie. S predmetným rozpočtovým
presunom prišiel do kontaktu až následne, pretože bol na dovolenke a keď sa vrátil, tak uvedené
rozpočtové opatrenie bolo do systému nahraté kolegom J.. E.. Uvádzal, že podľa zásad hospodárenia s
finančnými prostriedkami mesta mohol primátor vykonať rozpočtový presun v rozsahu maximálne 15%
rozpočtovej kapitoly, pričom táto podmienka bola splnená. Zákonnosť takéhoto rozpočtového presunu z

titulusvojejpracovnejpozíciealeneboloprávnenýposudzovaťstým,žerozpočtovýpresunjeoprávnené
vykonať mestské zastupiteľstvo alebo svojim rozhodnutím primátor, toto nevzniká nahratím do systému,
ale rozhodnutím primátora alebo podpísaním uznesenia mestského zastupiteľstva. Podľa vyjadrenia
svedka príkaz banke na úhradu uvedených odmien podpísal vtedajší primátor a prednosta mestského
úradu. Svedok tiež vypovedal, že odmenu dostal aj on vo výške 5.000,- Eur, ale nevedel uviesť, za

akú konkrétnu činnosť, pretože toto posudzuje ten, kto odmenu priznáva, pričom určite neplnil žiadne
mimoriadne úlohy, ale vyslovil názor, že za úsilie by taká odmena mohla byť vyplatená. Rozhodol sa
odmenu vrátiť, ktoré rozhodnutie ovplyvnil jednak vznik tejto kauzy a tiež aj situácia mesta, pokiaľ ide o
jeho záväzky. Svedok sa vyjadril, že V. N. D. na konci roka 2014 hospodárilo s prebytkom rozpočtového
hospodárenia. Na otázku odpovedal, že priznaná odmena zamestnancovi, pokiaľ nie je vyplatená, je

záväzkom mesta, pričom legitímnym zdrojom financovania je aj navýšenie rozpočtovej kapitoly mesta
vykonaním rozpočtového presunu. Svedok tiež vypovedal, že hlavný kontrolór mesta mu poslal mail, kde
uvádzal, že sa chystajú odmeny, pričom však svedok zdôrazňoval, že rozpočtový presun bol urobený
dňa 01.12.2014 a bol to prvý krok k tomu, aby vôbec odmeny mohli byť vyplatené, pričom pokiaľ ale
vyplatené nie sú, nevedia, komu patria a nevedeli to ani vtedy, komu budú vyplatené a tobôž nie tomu

nejakým spôsobom zabraňovať. O skutočnosti, komu boli vyplatené odmeny, sa dozvedeli, až keď k ich
vyplateniu došlo.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedka J.. Z. E., ktorý v roku 2014 a aj v súčasnej dobe pracuje na
V. Ú. N. D. na finančnom odbore. Tento vypovedal, že s predmetnou vecou prišiel do kontaktu vtedy, keď

mal zapísať rozpočtové zmeny do informačného systému. V uvedenom čase za ním prišiel J.. Á. a pýtal
sa ho na čerpanie rozpočtu, svedok mu vytlačil čerpanie rozpočtu za nejaký čas poslal po sekretárke
list, ktorý bol J.. Á. vypracovaný s tým, že s ním súhlasí J.. W. a ktorým bol vykonaný rozpočtový presun
v objeme 150.000,- Eur na položku 614, t.j. odmeny. Svedok uvádzal, že v roku 2014 boli vykonávanérozpočtové presuny, ale asi nie v takejto výške, svedok tento rozpočtový presun označil za neštandardný
iba svojou výškou, pričom sa vyjadril, že si myslí, že v predchádzajúcich obdobiach sa súvislosti s
vyplácaním odmien takéto rozpočtové presuny nerealizovali.

Svedkyňa Z. M. pred súdom vypovedala, že pracuje 24 rokov ako mzdová účtovníčka na V. Ú. M. N.
D., v decembri 2014 spracovávala mzdy za mesiac november 2014, pričom ešte pred ich ukončením
za ňou prišiel J.. Á., kolegyni S. podal jeden obal, v ktorom boli výpovede niektorých zamestnancov
mestského úradu a ostatná dokumentácia týkajúca sa skončenia ich pracovného pomeru, v obale,

ktorý podal jej, bol zoznam odmien, ktoré mala zahrnúť do miezd. Tieto písomnosti prezrela a keďže
mali tie isté náležitosti ako v prípade vyplácania iných odmien, zahrnula ich do miezd príslušným
zamestnancom a prostredníctvom home bankingu zaslala prevodné príkazy finančnému odboru.
Svedkyňa uviedla, že v takej výške, ako v uvedenom mesiaci, v minulosti odmeny vyplácané neboli.
Vypovedala ďalej, že vyplácanie odmien bolo následne predmetom kontroly J.. T., pre potreby ktorej
spracovala tabuľku, týkajúcu sa predmetných zamestnancov, pričom vysvetlila, že odvodmi nazvala

všetky zákonné poistenia, ktoré zamestnávateľ odvádza za zamestnanca do sociálnej poisťovne a
zdravotnej poisťovne, pričom sumu uviedla iba orientačne, pretože tieto príspevky sa vypočítavajú z
hrubej mzdy a od nej sa žiadalo, aby vyčíslila tieto príspevky z poskytnutých odmien, odvody do DDS
vyčíslila presne.

Súd na hlavnom pojednávaní v procesnom postavení svedka vypočul kontrolórku N. K. Ú. SR (ďalej
len „NKÚ SR“) J.. P. S., ktorá sa vyjadrovala k výsledkom kontroly NKÚ v V. N. D. za rok 2014 s
tým, že pri tejto kontrole zistili nedostatky vo vzťahu k udeľovaniu odmien a rozpočtovým opatreniam,
výsledky kontroly uviedli v protokole, voči ktorému kontrolovaný subjekt nevzniesol žiadne námietky.
Podľa vyjadrenia svedkyne kontrolou zistili, že primátor mesta vykonal rozpočtové opatrenie nad

rámec oprávnenia, ktoré mu zverilo mestské zastupiteľstvo konkrétnym uznesením, ktoré aj citovali
v protokole, pričom na rozpočtový presun sa nevzťahoval ani jeden bod uvedeného uznesenia
mestského zastupiteľstva, podľa ktorého mohol W. také opatrenie realizovať, nebolo preto možné
vykonať rozpočtový presun z kapitálových výdavkov na bežné, a tobôž nie na odmeny, ktoré neboli
v rozpočte schválené. Vo vzťahu k vyplateným odmenám svedkyňa uviedla, že zistili, že tieto neboli

odôvodnené v zmysle § 20 Zákona č. 553/2003 Z.z., keďže nebolo uvedené, za aké konkrétne úlohy
a práce naviac boli odmeny navrhnuté a priznané. Svedkyňa tiež potvrdila, že obdobná kontrola bola
v meste Nové zámky vykonaná aj v roku 2011, kde predmetom kontroly bol rok 2010, pričom boli
zistené obdobné nedostatky v súvislosti s vyplácaním odmien a pri kontrole, vykonávanej v roku 2015
skonštatovali, že predchádzajúce opatrenia kontrolovaného subjektu neboli dodržané. Za tohto stavu

nemal byť predmetný návrh na odmeny akceptovaný, mal byť vrátený a žiadne rozpočtové opatrenie
nemalo byť vykonané. Svedkyňa na otázky nevedela uviesť, aký výklad práva použili, keď dospeli k
záveru, že predmetný rozpočtový presun nebol v súlade s uznesením mestského zastupiteľstva a tiež
uviedla, že neexistujú vzory vo vzťahu k tomu, aké odôvodnenie má obsahovať návrh na priznanie
odmien v zmysle ust. § 20 Zákona č. 553/2003 Z.z. Svedkyňa uviedla, že uznesenie mestského

zastupiteľstva z hľadiska oprávnenia primátora bolo jasne a zrozumiteľne určené, nebolo tomu tak v
prípadezásadhospodáreniasfinančnýmiprostriedkamimestazroku2005.Uviedlatiež,žeprivyplácaní
posledných odmien v roku 2014 zistili pochybenie spočívajúce aj v tom, že v niektorých prípadoch
boli prednostom mestského úradu navrhnuté odmeny aj tým zamestnancom, ktorí nespadali do jeho
riadiacej kompetencie, tiež nebola vykonaná predbežná finančná kontrola. Vypovedala ďalej, že pri

vykonávaní kontroly mali k dispozícii aj správu hlavného kontrolóra mesta, išlo pritom o plánovanú
periodickú kontrolu, schválenú plánom kontrolnej činnosti NKÚ SR.

Na návrh obhajoby obžalovaného J.. X. W. súd vypočul ako svedka Q.. R. B., ktorá do 14.12.2014
bola vedúcou právneho odboru V. Ú. N. D.. Podľa nej boli po voľbách roku 2014 dve kategórie

zamestnancov, ktorí končili pracovný pomer, časť z nich boli tí, ktorí už boli poberateľmi starobného
dôchodku a druhá kategória boli zamestnanci, medzi ktorých patrila i svedkyňa, ktorí sa rozhodli
skončiť pracovný pomer po voľbách, ona konkrétne preto, že boli osočovaní. Svedkyňa vypovedala,
že do poslednej chvíle o žiadnych odmenách nevedela, až začiatkom decembra jej primátor povedal,
že končí a chcel by sa zamestnancom poďakovať za vykonanú prácu poskytnutím odmeny. V tejto

súvislosti sa jej primátor pýtal, či má oprávnenie o takých odmenách rozhodnúť, či je v kolektívnej
zmluve, prípadne zákonom určená maximálna výška odmeny a či v zmysle uznesenia mestského
zastupiteľstva môže vykonať presun rozpočtových prostriedkov. Svedkyňa vypovedala, že primátorovi
vysvetlila, že je oprávnený odmeny poskytnúť s tým, že ani kolektívna zmluva ani zákon č. 553/2003Z.z. neustanovujú maximálnu výšku odmeny. Pokiaľ ide o rozpočtový presun, vedela, že existuje nejaké
uznesenie mestského zastupiteľstva, ale poznala iba svoju rozpočtovú kapitolu a preto primátorovi
povedala, že sa v tomto smere môže obrátiť na vedúceho finančného odboru J.. M.. Svedkyňa sa

tiež vyjadrovala aj k poskytovaniu odmien v minulosti s tým, že návrhy podával prednosta mestského
úradu na jej podnet, nikdy ich nespracovávala v písomnej podobe s tým, že by to išlo pod nejakým
hlavičkovým papierom a zvyčajne následne sa ich poskytnutie odôvodňovalo všeobecne kvalitným
plnením pracovných povinností. Podľa svedkyne sa tiež stávalo, že na plnení niektorých úloh sa podieľali
zamestnanci viacerých odborov a v takom prípade prednosta mestského úradu sám navrhol priznanie

odmien bez toho, aby išiel podnet z ich strany.

Obžalovaný J.. W. Á. ešte v prípravnom konaní predložil ako odborné vyjadrenie stanovisko V.. R.
A., v ktorom sa vyjadroval k správe hlavného kontrolóra mesta Nové Zámky o výsledku následnej
finančnej K. Č.. XXXXX/XXXX z 15.01.2015 s tým, že prístup hlavného kontrolóra vo vzťahu ku
kontrolnému zisteniu č. 1 postráda logickú konzistentnosť a je celkom zrejme citovo negatívne zaujatý,

čo je rozpor s požiadavkou zákona o finančnej kontrole a jeho argumentácia obsahuje vnútorné logické
rozpory aj medzi vlastnými tvrdeniami, aj vo vzťahu k v správe citovaným právnym predpisom a
neprihliada na kompetenciu primátora na rozpočtový presun podľa § 11 odsek 4 písmeno b) veta za
bodkočiarkou Zákona o obecnom zriadení a uznesenia mestského zastupiteľstva V. č. 105/280807.
Ku kontrolnému zisteniu č. 2 hlavného kontrolóra v stanovisku uvádza, že zvýrazňovanie častí textu,

ktoré zodpovedajú domnienke hlavného kontrolóra a nie už tých, ktoré jeho domnienkam odporujú,
dokumentujú neobjektívnosť a negatívnu zaujatosť, v posudzovaní odôvodnenia návrhu odmien si
hlavný kontrolór prisudzuje oprávnenie hodnotiť štylistický obsah odôvodnenia, čo je v rozpore s
predmetom kontroly, ktorým je zákonnosť odmien, pričom V.. A. vyhodnotil, že zákon č. 553/2003
vyžaduje v § 20 odsek 2 písomné odôvodnenie návrhu odmien a ak by aj znenie odôvodnenia hoci aj

doslovne opakovalo niektorú z hodnotiacich podmienok zákona na vyplatenie odmien, nie je to rozpor so
zákonom, ale súlad odôvodnenia s textom zákona. V.. A. ku kontrolnému zisteniu č. 3 uviedol vo svojom
stanovisku, že hlavný kontrolór na jednej strane cituje ako osobu oprávnenú na podanie návrhu na
odmenu príslušného vedúceho zamestnanca, no v nasledujúcich vetách vyvodzuje túto pôsobnosť len
pre priameho nadriadeného bez uvedenia akéhokoľvek argumentu, pričom však prednosta mestského

úradu je vedúcim zamestnancom pre celý mestský úrad a preto je nepochybne príslušným vedúcim
zamestnancom, ktorému ust. § 20 odsek 2 zákona č. 553/2003 Z.z. priznáva právo navrhovať odmeny
zamestnancom mestského úradu. Kontrolné zistenie hlavného kontrolóra č. 4 (tvrdenie, že ani pri
jednom úkone, ktorý predchádzal vyplateniu odmien, nebola vykonaná finančná kontrola) označil V..
A. za tvrdenie, ktoré nie je riadne podložené a záver hlavného kontrolóra o porušení zákona zo strany

primátora alebo prednostu mestského úradu nemá preto žiadne opodstatnenie. V ostatných častiach
zaujímal V.. A. stanovisko ku kontrolným zisteniam hlavného kontrolóra, ktoré nemajú bezprostredný
súvis s prejednávanou vecou.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul V.. R. A. ako svedka, pričom vypovedal, že mu bola predložená
správa hlavného kontrolóra a uznesenie mestského zastupiteľstva, ktoré poverilo primátora mesta na

zmeny rozpočtu a prijal zadanie pre kolegu, ktorý nepôsobí v tejto brandži a správu hlavného kontrolóra
vyhodnotil. Mal k dispozícii správu hlavného kontrolóra, uznesenie mestského zastupiteľstva, správu z
výsledku kontroly NKÚ SR k dispozícii nemal.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil prečítaním aj správu o výsledku následnej finančnej kontroly

hlavného kontrolóra V. N.É. D. Č.. XXXXX/XXXX z 15.01.2015, v ktorej S. K. V. N. D. J.. Š. T. opísal
svoje kontrolné zistenia v súvislosti s vyplatením odmien zamestnancom v mesiaci december 2014
s tým predovšetkým, že návrh na priznanie odmien neobsahoval žiadne odôvodnenie, tieto odmeny
neboli v rozpočte na rok 2014 rozpočtované, preto bol zrealizovaný rozpočtový presun dňa 01.12.2014,
na ktorý primátor mesta nebol oprávnený, ani pri jednom úkone, ktorý predchádzal vyplateniu odmien,

nebola vykoná predbežná finančná kontrola a prednosta mestského úradu navrhol priznať odmeny aj
zamestnancom, ktorí nepatrili do jeho priamej riadiacej pôsobnosti.

Z návrhu na poskytnutie mimoriadnej odmeny z 28.11.2014 súd zistil, že W. V. Ú. N. D. J.. W. Á. navrhol
poskytnutie odmeny zamestnancom úradu, a to: J.. V. B. vo výške 9.000,- Eur, A.. K. Q. vo výške 9.000,-

Eur, J.. A. K. vo výške 12.000,- Eur, Q.. R. B. vo výške 12.000,- Eur, J.. H. A. vo výške 12.000,- Eur, J..
W. M. vo výške 5.000,- Eur, J.. P.. R. R. vo výške 8.500,- Eur, Š. J. vo výške 9.500,- Eur, Q.. K. Y. vo
výške 8.000,- Eur, J.. M. M. vo výške 1.500,- Eur, T. V. vo výške 7.000,- Eur, A.. Z. Q. vo výške 7.000,-
Eur, V.. W. K. vo výške 9.500,- Eur a V.. F. Č. vo výške 8.500,- Eur, pričom tento podal „na základe § 20odsek 2 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujmeaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,vmesiacinovember2014“,anávrhodôvodnilvzávere
nasledovne: „Navrhnutú odmenu podľa § 20 odsek 1 písmeno a) odôvodňujem kvalitným splnením

mimoriadnych úloh pre V. mesiaci november a za práce naviac“. Na návrhu W. V. Ú. sa nachádza súhlas
a podpis primátora mesta J.. W..

W. V. J.. X. W. rozhodol dňa 28.11.2014 o priznaní odmeny zamestnancom sekretariátu primátora a
zástupcu primátora a prednostovi úradu, a to M. B. vo výške 10.000,- Eur a J.. W. Á. vo výške 20.000,-

Eur, s tým, že tieto priznal „v mesiaci november 2014 v zmysle § 20 zákona č. 553/2003 Z.z. v platnom
znenízakvalitnévykonávaniepracovnýchčinnostíavykonávanieprácepresahujúcejrámecpracovných
činností vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce“.

W. V. J.. X. W. priznal dňa 28.11.2014 odmenu riaditeľovi V. K. B. N. D. J.. C. F. vo výške 13.000,- Eur, s
tým, že tieto priznal „v mesiaci november 2014 v zmysle § 20 zákona č. 553/2003 Z.z. v platnom znení za

kvalitné vykonávanie pracovných činností a vykonávanie práce presahujúcej rámec pracovných činností
vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce“.

Z písomnosti označenej ako „rozpočtový presun“ z 01.12.2014 súd zistil, že touto podpísaný J.. W. Á.
P. W. V.S. Ú. žiadal finančný odbor V. úradu o rozpočtový presun prostriedkov v rámci rozpočtu na rok

2014 z položky 637011 Štúdie, expertízy, posudky - 40.000,- Eur na položku 614 Mzdy + 40.000.- Eur;
z položky 637027 Odmeny na základe dohôd - 10.000,- Eur na položku 614 Mzdy + 10.000,- Eur a z
položky 717002 Rekonštrukcia a modernizácia - 100.000,- Eur na položku 614 Mzdy + 100.000,- Eur,
pričom v závere podania sa nachádza súhlas a podpis W. V. J.. X. W..

Zo Zásad hospodárenia s finančnými prostriedkami mesta, schválených mestským zastupiteľstvom
mesta Nové Zámky a v znení účinnom od 30.05.2005, súd zistil, že v ust. § 7 upravujú „rozpočtové
opatrenia“. Podľa § 7 odsek 1 týchto zásad ak v priebehu kalendárneho roka vznikne potreba
úhrady, ktorá nebola uvedená v rozpočte mesta, možno ju realizovať rozpočtovým opatrením, pričom
rozpočtovými opatreniami podľa § 7 odsek 2 sú: presuny rozpočtových prostriedkov, povolené

prekročenie limitu výdavkov a viazanie rozpočtových prostriedkov. Podľa § 7 odsek 3 týchto zásad
presuny rozpočtových prostriedkov môže realizovať do rozsahu zmeny celkom 15% schválenej ročnej
rozpočtovej kategórie podľa odvetvovej štruktúry primátor mesta, presuny sa nemôžu týkať záväzných
ukazovateľov a limitov rozpočtu a o vykonaných rozpočtových presunoch v priebehu roka sa na
najbližšom zasadnutí informuje mestské zastupiteľstvo.

Citované zásady následne v ust. § 8 až 10 upravujú jednotlivé vyššie uvedené rozpočtové opatrenia a
podmienky ich uplatnenia.
Podľa § 8 odsek 1 uvedených zásad ak na úhradu nevyhnutného výdavku neboli v rozpočte
zabezpečené potrebné prostriedky a nie je možné ich zabezpečiť hospodárnejším vykonávaním iných
úloh alebo odsunutím (obmedzením) iného, menej naliehavého výdavku, pokiaľ to nie je v rozpore

s riadnou činnosťou organizácie, musí ich mesto vo vlastnej pôsobnosti zabezpečiť predovšetkým
presunom prostriedkov v rámci svojho rozpočtu. Podľa § 8 odsek 2 zásad mesto alebo rozpočtová a
príspevková organizácia vo vlastnej pôsobnosti nemôže pri vykonávaní rozpočtových presunov vo svojej
právomoci meniť záväzné úlohy a limity svojho rozpočtu. Rozpočtové presuny vo vlastnej právomoci sa
môžu vykonávať najneskôr k 31. decembru rozpočtového roka a o vykonaných rozpočtových presunoch

v priebehu rozpočtového roka je potrebné neodkladne informovať mestské zastupiteľstvo.

Z uznesenia z V. riadneho zasadnutia V. D. N. D. zo dňa XX.XX.XXXX Č.. XXX/XXXXXX v prípade
návrhu na rozsah oprávnení na zmenu rozpočtu mesta Nové Zámky súd zistil, že mestské zastupiteľstvo
v časti A/ schválilo:

A.1/ rozsah oprávnení na zmenu rozpočtu, ktoré môže vykonávať primátor mesta v zmysle § 11 odsek
4 písmeno b) zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov:
1. v prípade, keď V. - V., rozpočtová organizácia, príspevková organizácia zriadená mestom dostane
účelovú dotáciu, grant zo štátneho rozpočtu, prípadne iných subjektov;
2. v prípade, keď V. - V., rozpočtová organizácia, príspevková organizácia zriadená mestom získa

prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ na financovanie projektov a v rámci schváleného projektu
presunmi rozpočtových prostriedkov zabezpečí spolufinancovanie;
3. v prípade, ak v rozpočte predpokladané financovanie projektov zo štrukturálnych fondov je v zmluve
dohodnuté inak;4. v prípadoch nutnosti financovania prác na odstránenie následkov mimoriadnych udalostí, havárii
ekologických, technických zariadení, živelných pohrôm do limitu 1 mil. Sk;
5. v prípade spolufinancovania (združenia prostriedkov) na budovaní a rekonštrukcie miestnych

komunikácii a chodníkov medzi mestom a podnikateľmi prípadne občanom v rámci kapitoly schváleného
rozpočtu;
6. v prípadoch, ak by dochádzalo k prenosu záväzkov z bežného roka na nasledujúci rok, a ak je
preukázateľné, že sú zdroje financovania vytvorené, maximálne do limitu 10 000 tis. Sk.
A.2/ podmienky pri plnení ktorých môže primátor mesta zmenu rozpočtu realizovať:

1. nesmie byť narušená vyrovnanosť rozpočtu (resp. môže byť prebytkový);
2. musia byť dodržané limity zaťaženosti rozpočtu úvermi;
3. pri združení prostriedkov musí prejsť výsledné dielo do majetku mesta;
4. zmeny rozpočtu musí realizovať navýšením príjmovej časti rozpočtu prípadne presunmi rozpočtových
prostriedkov v zmysle platných predpisov;
5. musia byť zachované záväzné limity stanovené mestským zastupiteľstvom;

6. o vykonaných zmenách rozpočtu bude informovať V. na nasledujúcom zasadnutí V..

Podľa článku III odsek 1 písmeno a) Zásad hospodárenia s majetkom V. N. D., schválenými uznesením
V. D. Č. XXX/XXXXXX zo dňa 28.08.2009 a číslo 394/181109 zo dňa 18.11.2009, subjekty oprávnené
nakladať s majetkom mesta (ktorým sú podľa článku II odsek 1 písmeno a) aj finančné prostriedky) sú

povinné majetok mesta zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať, pričom sú povinné najmä udržiavať majetok.

Z príkazov na úhradu pre VÚB banku a.s. z 10.12.2014 aj v kontexte s výpoveďami obžalovaných súd
zistil, že obaja obžalovaní podpísali tieto príkazy na úhradu súm 204.409,72 Eur a 269.858,13 Eur.

Súd ďalej prečítaním oboznámil pracovné zmluvy, dodatky k nim a ďalšie listiny, týkajúce sa
pracovného zaradenia a prípadne i skončenia pracovného pomeru jednotlivých zamestnancov, ktorým
boli predmetné vyššie uvedené odmeny poskytnuté.

Súd z oboznámeného záverečného účtu V. N. D., rozboru rozpočtového hospodárenia za rok 2014 zistil,

že jeho súčasťou je aj stanovisko hlavného kontrolóra V., v ktorom uviedol, že schválený rozpočet mesta
bol v priebehu roka 2014 upravovaný päťkrát uzneseniami mestského zastupiteľstva, bez uznesenia
mestského zastupiteľstva bol rozpočet mesta upravený primátorom mesta začiatkom decembra v
súvislosti s vyplatenými mimoriadnymi odmenami, pričom pri bežných výdavkoch boli prekročené aj
kategória 610 Mzdy, platy, služobné príjmy a 620 Poistné a príspevok do poisťovní.

Z protokolu NKÚ SR z 18.11.2015, na základe poverenia číslo XXXX/XX, súd zistil, že predmetom
kontroly bola kontrola rozpočtu, čerpania verejných prostriedkov a použitia majetku mesta vrátane
kontroly plnenia opatrení z predchádzajúcej kontroly v V. N. D., pričom bol preverený rozpočet mesta,
výsledky rozpočtového hospodárenia, dodržiavanie všeobecných záväzných právnych predpisov pri

hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladanie s majetkom, plnenie opatrení z predchádzajúcich
kontrol a vnútorný kontrolný systém. Vykonanou kontrolou NKÚ SR zistil porušenie všeobecných
záväzných právnych predpisov okrem iného tým, že zmena rozpočtu bola vykonaná primátorom
nad rámec oprávnenia, ktoré mu určilo mestské zastupiteľstvo, prednosta mestského úradu navrhol
odmenyzamestnancom,ktorýchpriamoneriadil,priznanéodmenyzamestnancovmestanebolipísomne

odôvodnené.
Vo vzťahu k vyššie uvedeným kontrolným zisteniam NKÚ SR v protokole skonštatoval, že v priebehu
roka 2014 bolo vykonaných 5 zmien rozpočtu, ktoré boli schválené V. D., jedna zmena bola vykonaná
primátorom mesta dňa 01.12.2014 na základe požiadavky W. V. Ú. a týkala sa presunu finančných
prostriedkov v celkovej sume 150.000,- Eur na položku 614, pričom v žiadosti nebolo uvedené,

na základe akého všeobecne záväzného právneho predpisu sa mal zmena vykonať. Podľa NKÚ
SR oprávnenie W. v Zásadách hospodárenia s finančnými prostriedkami mesta z roku 2005 nebolo
zrozumiteľne a jasne určené, v zmysle uznesenia V. D. Č.. XXX/XXXXXX bol primátor oprávnený
vykonať zmeny rozpočtu len v prípadoch, ktoré sa ale na vykonanú zmenu nevzťahovali a tým došlo k
porušeniu § 11 odsek 4 písmeno b) Zákona o obecnom zriadení.

NKÚ SR tiež zistil porušenie ust. § 20 odsek 2 Zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme tým, že návrh na poskytnutie mimoriadnej odmeny
podpísaný W. V. Ú. XX.XX.XXXX v celkovej sume 118.500,- Eur nebol písomne odôvodnený, pričomodmena bola navrhnutá aj pre zamestnancov, ktorí nespadali priamo pod riadenie prednostu mestského
úradu.
NKÚ SR tiež skonštatoval, že predchádzajúcu kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami a

nakladania s majetkom mesta vykonal NKÚ SR kontrolu aj v roku 2011, pričom mesto ako kontrolovaný
subjekt prijal opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Jedným z týchto opatrení bolo i opatrenie,
spočívajúce v postupe pri predkladaní návrhov na priznanie mimoriadnych odmien zamestnancom
MsKS v súlade so zákonom o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme , kde
bol zodpovedným riaditeľ MsKS. NKÚ SR hodnotil plnenie tohto opatrenia aj vzhľadom na predkladané

návrhy na priznanie odmien zamestnancom mestského úradu v roku 2014, pričom tieto (okrem návrhov
na priznanie odmien pri životnom jubileu), boli odôvodňované iba citáciou § 20 odsek 1 písmeno a)
zákona, v návrhoch nebolo konkrétne uvedené, aké práce presahujúce rámec pracovných činností
vykonali zamestnanci, ktorým boli odmeny navrhnuté.

Podľa Organizačného poriadku V. Ú. V. N. D. z 01.01.2014, a to podľa článku 3 odsek 3 písmeno c),

mestský úrad zabezpečuje hospodárenie a nakladanie s majetkom mesta v zmysle platných právnych
predpisov a uznesení mestského zastupiteľstva, ako aj jeho zveľaďovanie a zhodnocovanie, pričom
podľa článku 9 organizačného poriadku mestský úrad vedie a jeho správu zabezpečuje prednosta.

ZKolektívnejzmluvyprezamestnancovprivýkoneprácevoverejnomzáujmenarok2014,uzavretejdňa

04.03.2014 medzi V. N. D. a Odborovou organizáciou zamestnancov V. N. D., a to konkrétne z článku 3
veta prvá súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že zamestnávateľ na základe písomného odôvodnenia
poskytne zamestnancovi odmenu za kalendárny rok minimálne vo výške jedného funkčného platu, v
rámci možností rozpočtu.

ZaúčelomvyčísleniavýškyškodysúdpribraldokonaniaznalkyňuJ..Q.Q.,znalkyňuzodboruekonómia
a manažment, odvetvie personalistika.
Znalkyňa v písomnom znaleckom posudku dospela k záveru, že jednotlivým zamestnancom, ktorým
bola navrhnutá odmena v návrhoch zo dňa 28.11.2014, táto bola v hrubej zhodnej sume priznaná, čo je
uvedené v ich mzdových listoch, pričom výška odmien v hrubej sume spolu predstavuje sumu 161.500,-

Eur a jednotlivým zamestnancom bola následne čistá mzda vrátene odmien vyplatená dňa 10.12.2014.
Podľa znalkyne zamestnanec J.. M. zamestnávateľovi odmenu vo výške 5.000,- Eur vrátil vo výplate za
mesiac december 2014 a zamestnanec J.. M. vrátil odmenu vo výške 1.500,- Eur rovnako vo výplate za
mesiac december 2014. V takom prípade zamestnávateľom - mestom Nové Zámky vyplatené odmeny
v konečnom dôsledku predstavovali sumu 155.000,- Eur.

Znalkyňa vyčíslila rozdiel na sociálnom poistení za zamestnávateľa z titulu odmien a platu a v prípade,
ak by odmeny zamestnancom neboli vyplatené, na sumu 10.882,56 Eur. V prípade, ak zamestnanci J..
M. P. J. M. priznané a vyplatené odmeny vrátili, znalkyňa tento rozdiel vyčíslila na sumu 9.898,03 Eur.
Znalkyňa ďalej dospela k záveru, že rozdiel na verejnom zdravotnom poistení za zamestnávateľa z titulu
vyplatených odmien a platu a v prípade, ak by odmeny zamestnávateľ nepriznal, je suma 15.300,- Eur,

pričom znalkyňa zohľadňovala aj povinnosť zamestnávateľa prípadne uhradiť aj nedoplatky na ročnom
zúčtovaní verejného zdravotného postenia za rok 2014. V prípade, ak by zamestnanci J.. M. P. J.. M.
vyplatené odmeny vrátili, je podľa znalkyne tento rozdiel na verejnom zdravotnom poistení celkom suma
15.030,60 Eur.
Vo vzťahu k rozdielu na príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnávateľa z titulu

vyplatených odmien a platu a v prípade, ak by odmeny neboli priznané, znalkyňa tento vyčíslila na sumu
3.093,48 Eur. Po zohľadnení vrátenia vyplatených odmien zamestnancami J.. M. P. J.. M. znalkyňa tento
rozdiel upravila na sumu 2.963,48 Eur.
Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že vo vzťahu k ostatným príspevkom, ktoré malo mesto Nové
Zámky ako zamestnávateľ povinnosť zaplatiť, rozdiel z titulu priznaných odmien nevznikol.

Súd zistil, že na Okresnom súde Nové Zámky bolo pod sp.zn. XXCpr/X/XXXX vedené konanie v právnej
veci žalobcu - V. N. D., proti žalovaným: J.. W. Á., J.. A. K., J.. H. A., Q.. R. B., J.. P.. R. R., J.. Š. J., Q.. K.
Y.S., J.. C. F., V.. W. K., J.. V. B., A.. K. Q., T. V., V.. F. Č., A.. Z. Q., M. B., a to o vydanie bezdôvodného
obohatenia práve z titulu V. N. D. im dňa 10.12.2014 vyplatených vyššie uvedených odmien.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. XXCpr/X/XXXX z 14.12.2016 bola žaloba V. N. D.
zamietnutá a rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. XCoPr/X/XXXX, XNcC/X/XXXX z 22.11.2018 bol
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený.Z odôvodnenia vyššie citovaných rozsudkov súdov v predmetnej civilnej veci vyplýva, že žaloba V. N.
D. bola zamietnutá z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaní pri vyplatení odmien
zo strany zamestnávateľa neboli dobromyseľní. Osobitne súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku

odvolacieho súdu, v ktorom tento uviedol z hľadiska predmetu uvedeného civilného sporu, a teda vo
vzťahu k dobromyseľnosti odmenených zamestnancov mesta, že otázka posúdenia primeranosti výšky
poskytnutej odmeny, ako aj jej opakovaného poskytnutia v danom roku, nie je otázkou, ktorú by mal
riešiť odmenený zamestnanec, a rovnako pre záver o neexistencii dôvodov pre existenciu pochybností
zamestnancov o správnosti vyplatených odmien nemá vplyv ani skutočnosť, akým spôsobom žalobca

konkrétne odôvodnil vyplatenie odmien žalovaným zamestnancom, keď mal odvolací súd za nesporné,
že odmenu zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme je možné poskytnúť len pre niektorý z
dôvodov uvedených v ust. § 20 odsek 1 Zákona č. 553/2003 Z.z. , pričom právo rozhodnúť o poskytnutí
odmeny zamestnancovi patrí zamestnávateľovi bez toho, že by bol povinný toto jeho rozhodnutie, resp.
návrh na poskytnutie odmeny oznamovať odmeneným zamestnancom a teda ani argumentácia žalobcu,
že návrh na vyplatenie odmien nebol odôvodnený v zmysle ust. § 20 odsek 1 Zákona č. 553/2003 Z.z.,

resp. o priznaní odmien nebolo rozhodnuté v súlade s týmto zákonným ustanovením, nemá vplyv na
posúdenie dobromyseľnosti zamestnancov. Odvolací súd uviedol jednoznačne, že to, či zamestnávateľ
odôvodnil vyplatenie odmien tak, ako predpokladá ust. § 20 Zákona č. 553/2003 Z.z., nie je podľa jeho
názoru z hľadiska preukazovania dobromyseľnosti žalovaných v danej veci zásadnou skutočnosťou a
poukázal na to, že skutočnosti, týkajúce sa presunu rozpočtových prostriedkov za účelom vyplatenia

odmien a teda z hľadiska oprávnení štatutára žalobcu, sú predmetom dokazovania v trestnej veci a
sú bez vplyvu na predmetnú civilnú vec z hľadiska povinnosti žalovaných zamestnancov na vrátenie
vyplatených odmien.

Vykonaným vyššie opísaným dokazovaním a po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v

ich vzájomných súvislostiach v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania súd
dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam:

Z takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané bez akýchkoľvek dôvodných pochybností,
a v podstate tieto závery nespochybňovala ani obhajoba, že primátor mesta priznal uvedeným

zamestnancom v mesiaci november 2014 odmeny na základe návrhu prednostu mestského úradu a tiež
priznalodmenuajsamotnémuW.V.Ú.,T.V.K.B.N.D.ajednejpracovníčkesekretariátuW.,akoajto,že
na základe žiadosti prednostu mestského úradu primátor mesta vykonal v obžalobe uvedený rozpočtový
presun a tiež, že takto priznané odmeny boli uvedeným zamestnancom aj vyplatené. Z uvedeného
dôvodu bolo preto úlohou súdu vyhodnotiť, či uvedené konanie obžalovaných bolo v súlade so zákonom,

alebo naopak, bolo protiprávnym a napĺňajúcim znaky skutkovej podstaty žalovaných trestných činov,
prípadne iného trestného činu, uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona.

Obžalovaní sa bránili tým, že ich konanie nebolo protiprávnym, pretože odmeny boli navrhnuté a
priznané dôvodne, ich priznanie bolo náležite odôvodnené a sporný rozpočtový presun bol vykonaný v

súlade s uznesením V. D. Č.. XXX/XXXXXX, a to konkrétne s časťou A1, bod 6, pričom obaja na hlavnom
pojednávaní vysvetľovali, že odmeny uvedeným zamestnancom neposkytli iba za prácu v mesiaci
november 2014, ale išlo o odmenu za ich dlhoročnú prácu počas ich pôsobenia na ich pracovných
pozíciách.

Obžalovaný J.. W. Á. za účelom preukazovania súladnosti sporného rozpočtového presunu s vyššie
označeným uznesením V.É. D. ako odborné vyjadrenie predkladal stanovisko V.. R. A., ktoré súd
oboznámil na hlavnom pojednávaní ako aj vypočul V.. R. A. ako svedka na hlavnom pojednávaní, ale
na výsledky tohto dokazovania neprihliadal a ani prihliadať nemohol, pretože uvedená osoba vo svojej
výpovedi ako aj v jeho písomnom stanovisku riešila výlučne otázky právne, ktorých riešenie nespadá do

odbornej a znaleckej činnosti v zmysle ust. § 141 a nasl. Trestného poriadku, ale ich riešenie prináleží
jedine súdu.

Súd obranu obžalovaných, spočívajúcu v snahe prezentovať svoje konanie ako súladné so zákonmi
a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a právnymi aktami V. N. D.Á., vyhodnotil

ako nevierohodnú a súčasne nezodpovedajúcu výsledkom vykonaného dokazovania a v tom čase
existujúcemu právnemu stavu a stotožnil sa so záverom prokurátora o protiprávnosti konania
obžalovaných.Pokiaľ ide o samotný proces navrhnutia odmien pre zamestnancov V. Ú. zo strany W. V. Ú. ako
aj na ich následné priznanie W. a tiež priznanie odmien prednostovi mestského úradu, riaditeľovi
mestského kultúrneho strediska a pracovníčke sekretariátu W., súd vyhodnotil toto ako rozporné s ust.

§ 20 Zákona č. 553/2003 Z.z. v tom čase platnom znení, v zmysle ktorých je potrebné poskytnutie
odmeny ako aj jej výšku písomne odôvodniť, čo sa v uvedenom prípade nestalo, nakoľko priznanie
odmien bolo odôvodnené v podstate iba citáciou formulácie podmienok na poskytnutie odmeny z ust.
§ 20 odsek 1 písmeno a) citovaného zákona a nie aj konkrétnymi, a teda nevyhnutne skutkovými
okolnosťami. Súd je toho názoru, že logickým a gramatickým výkladom ust. § 20 odsek 2 citovaného

zákona nemožno dospieť k inému než tomu záveru, že poskytnutie odmeny je potrebné písomne
odôvodniť konkrétne, t.j. tak, aby bolo zistiteľné, za akú konkrétnu činnosť, prácu, udalosť, prípadne
inú aktivitu, subsumovateľnú pod niektorú zo zákonných podmienok na priznanie odmeny podľa §
20 odsek 1 citovaného zákona, je odmena poskytovaná, čo nevyhnutne súvisí aj s ďalšou, podľa
názoru súdu i logickou zákonnou požiadavkou na odôvodnenie odmeny podľa § 20 odsek 2 citovaného
zákona, t.j. s tým, že odôvodnená musí byť aj výška poskytnutej odmeny. Podľa názoru súdu žiadnym

z dostupných výkladov práva nemožno dospieť k záveru, prezentovanému obžalovanými, ktorí ako
výkonní predstavitelia mesta, spravujúc sa nevyhnutne pri správe majetku mesta všeobecne záväznými
právnymi predpismi i internými normami mesta, ktorých znalosť je z titulu ich funkcie nevyhnutnou
požiadavkounaichvýkon,žezustanovenia§20odsek2Zákonač.553/2003Z.z.nevyplývajúkonkrétne
náležitosti odôvodnenia poskytnutia odmeny a že toto môže byť v podstate iba formálne, a dokonca

ním môže byť v zásade aj iba citácia zákonnej podmienky na priznanie odmeny tak, ako tomu bolo
v prejednávanej veci. Pokiaľ by zákonodarca považoval rozhodnutie zamestnávateľa o poskytnutie
odmeny zamestnancovi pri výkone práce vo verejnom záujme za formálny akt, výlučne s odkazom
na citáciu použitej právnej normy, neustanovil by ako nevyhnutnú podmienku na poskytnutie odmeny
jej odôvodnenie, vrátane odôvodnenia výšky poskytnutej odmeny. V opačnom prípade by de facto

zlegalizoval nemožnosť akejkoľvek kontroly zodpovedných osôb pri poskytovaní odmien zamestnancom
z verejných prostriedkov, ktorý cieľ citované ustanovenie zákona nepochybne sleduje a opačný ktorý
výklad by tak bol zjavne v rozpore s účelom Zákona č. 553/2003 Z.z.

Obrana obžalovaných v tomto smere pre súd vyznela rozporuplne, keď na jednej strane dôvodili tým,

že poskytnutie odmeny odôvodnili riadne, t.j. v súlade s ust. § 20 odsek 2 Zákona č. 553/2003 Z.z., na
druhej strane práve pre rýdzo formálny obsah ich odôvodnenia v trestnom konaní museli vysvetľovať, z
akého dôvodu, za aké úlohy, práce, činnosti alebo osobitnú ich kvalitu, prípadne rozsah a v akom období
ich výkonu odmeny boli poskytnuté a dokonca, predovšetkým vo vzťahu k návrhu na poskytnutie odmien
zamestnancom mestského úradu, predloženým obžalovaným J.. W. Á., vysvetľovať zmätočnú slovnú

formuláciu „kvalitným splnením mimoriadnych úloh pre V. N. D. v mesiaci november......“. Len na základe
tohto následného vysvetľovania obžalovaných v prebiehajúcom trestnom konaní vyšlo najavo, že obaja
po komunálnych voľbách v roku 2014 poskytnutím odmeny sledovali cieľ uvedených zamestnancov
odmeniť za ich, opäť obžalovanými len všeobecne uvádzanú, dlhoročnú prácu a úsilie, zamestnancami
majúcu byť odvádzanú počas pôsobenia obžalovaných ako predstaviteľov mesta. Práve uvedený stav

odôvodňuje záver súdu, že obžalovanými poskytnuté odmeny neboli odôvodnené tak, ako predpokladá
ust. § 20 odsek 2 Zákona č. 553/2003 Z.z., v opačnom prípade by nebolo potrebné ich priznanie osobitne
ani dodatočne vysvetľovať tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Súd však ani v nadväznosti na túto
dodatočnú snahu obžalovaných zdôvodňovať poskytnuté odmeny nemohol vyhodnotiť nimi poskytnuté
odmeny ako odôvodnené v zmysle ust. § 20 odsek 2 Zákona č. 553/2003 Z.z., keďže tak, ako je vyššie

uvedené, obžalovaní ani v jednom prípade neodôvodnili ani výšku poskytnutej odmeny. Z tohto hľadiska
súd osobitne poukazuje na fakt, že na základe návrhu prednostu mestského úradu boli poskytnuté
odmeny celkom 14 zamestnancom V. Ú., rôzne pracovne zaradených, odmena im poskytnutá v rôznych
výškach (v rozmedzí od 1.500,- do 12.000,- Eur), pričom paradoxne z rovnakého, resp. na základe
jedného a toho istého, podľa obžalovaných tvrdeného „odôvodnenia“. Obdobne tomu tak bolo aj pri

rozhodnutí obžalovaného J.. X. W. o poskytnutí odmeny W. V. Ú. a pracovníčke B. W., obsiahnutého
na jednej listine a majúce byť odôvodnené tým istým slovným vyjadrením. Povinnosť odôvodňovať
poskytnutie odmien zamestnancom pritom ustanovuje aj v tom čase platná a účinná kolektívna zmluva.
Z týchto hľadísk neobstojí obrana obžalovaných, že rovnakým alebo obdobným spôsobom boli nimi
priznávané odmeny aj v minulosti, keďže zo správy z vykonanej kontroly NKÚ SR, obsiahnutej v spise

vyplýva, že rovnaký nedostatok bol V. N. D. vytýkaný aj v minulosti a bolo zaviazané na prijatie opatrení
na ich odstránenie.Pokiaľ obhajoba obžalovaného J.. Á. poukazovala na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo veci
Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. XXCpr/X/XXXX z 14.12.2015, kde tento podľa názoru obhajoby
zhodne ako obhajoba dospel k právnemu názoru, že ani zákon č. 553/2003 Z.z. v ust. § 20 neupravuje

náležitosti ani rozsah odôvodnenia návrhu na poskytnutie odmeny, súd v prejednávanej veci považuje
za potrebné prioritne poukázať na ust. § 7 Trestného poriadku, v zmysle ktorého do výlučnej právomoci
súdu v trestnom konaní patrí samotné posudzovanie viny obvineného, s výnimkou riešenia predbežných
otázok týkajúcich sa osobného stavu obvineného. Vo vzťahu k obhajobou uvádzanému rozsudku súdu
v civilnej veci súd preto v nadväznosti na vyššie uvedené zdôrazňuje, že predmetné rozhodnutie

súdu v civilnej veci ako ani jeho právny názor, preň nie je záväzné, naviac, predmetom uvedeného
civilného konania bola žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia, kde sa výlučne posudzovala
otázka dobromyseľnosti zamestnancov, ktorým boli poskytnuté sporné odmeny a v konečnom dôsledku,
uvedený právny názor súdu prvej inštancie neprevzal a neosvojil si ho ani odvolací súd, ktorý v
odôvodnení svojho rozsudku uviedol jednoznačne (a aj súd v prejednávanej veci sa s týmto stotožňuje),
že fakt, či zamestnávateľ odôvodnil vyplatenie odmien tak, ako to predpokladá ust. § 20 Zákona č.

553/2003 Z.z., nie je z hľadiska preukazovania dobromyseľnosti žalovaných v danej veci zásadnou
skutočnosťou. Z vyššie uvedeného dôvodu preto nemôže a ani nesmie byť názor súdu, vyslovený v inej,
dokonca civilnej veci s rozdielnym predmetom konania a naviac ani nepodporený právnym názorom
súdu vyššieho stupňa, spôsobilým ovplyvniť právne posúdenie skutku obžaloby súdom v prejednávanej
veci.

V prejednávanej veci však protiprávnosť konania obžalovaných nezakladá iba samotný akt poskytnutia
uvedených odmien bez ich riadneho zdôvodnenia, vrátane absencie odôvodnenia ich výšky, pričom
osobitne právne relevantné nie je ani to, že boli poskytnuté zamestnancom, ktorí viacerí krátko na to
ukončili pracovný pomer s mestom, ale významné je predovšetkým ich poskytnutie v kontexte s na

odmeny pre zamestnancov rozpočtované prostriedky v rozpočte V. N. D. na rok 2014, ktorý s nimi
nepočítal, v rozpočte mesta naň nebolo dostatok finančných prostriedkov, o čom obžalovaní mali a
museli mať vedomosť, jednak z titulu svojho pracovného zaradenia a jednak preto, že následne aj,
konajúc pritom vo vzájomnej súčinnosti, vykonali na účel vyplatenia týchto odmien dňa 01.12.2014
sporný rozpočtový presun a dňa 10.12.2014 spoločne podpísali prevodný bankový príkaz na vyplatenie

priznaných odmien.

Na rozdiel od obhajoby je súd toho názoru, že uvedená zmena rozpočtu V. N. D. bola vykonaná v
rozpore s príslušnými ustanoveniami Zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v tom
čase platnom znení, so Zákonom o obecnom zriadení, tiež so Zásadami hospodárenia s majetkom V. N.

D. z roku 2009 , ako aj s uznesením V. D. č. XXX/XXXXXXzo F. XX.XX.XXXX, a to aj s časťou A.1, bod 6.

ZmyslepríslušnýchustanoveníZákonač.583/2004Z.z.orozpočtovýchpravidláchúzemnejsamosprávy
v tom čase platnom znení a Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v tom čase platnom znení
totiž rozpočtové prostriedky obce možno použiť len na účely, na ktoré boli v rozpočte obce schválené,

jedným z rozpočtových opatrení, ktorými môže príslušný orgán obce vykonať zmenu rozpočtu, je aj
presun rozpočtových prostriedkov v rámci schváleného rozpočtu, pričom sa nemenia celkové príjmy a
celkové výdavky. Obecné zastupiteľstvo pritom určuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom
obce, schvaľuje najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontroluje hospodárenie s ním, pričom
aj schvaľuje rozpočet obce a jeho zmeny; v rozsahu určenom obecným zastupiteľstvom môže zmeny

rozpočtu vykonávať aj starosta obce.

Z vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že mestským zastupiteľstvom schválený
rozpočet mesta je záväzný pre všetky orgány mesta, vrátane primátora a prednostu mestského úradu a
rozpočtové prostriedky mesta možno použiť iba na tie účely, na ktoré boli v rozpočte mesta schválené.

Na zmeny rozpočtu mesta je príslušné mestské zastupiteľstvo s výnimkou tých zmien rozpočtu, ktoré
mestské zastupiteľstvo delegovalo na primátora mesta, a to za podmienok a v rozsahu, určenom
mestským zastupiteľstvom.
Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že mestské D. V. N. D. už v Zásadách
hospodárenia s finančnými prostriedkami mesta, v znení účinnom 30.05.2005, vo svojom § 7 odsek

3 zmocnilo primátora mesta na vykonanie rozpočtového presunu s tým, že tento môže realizovať do
rozsahu zmeny celkom 15% schválenej ročnej rozpočtovanej kategórie podľa odvetvovej štruktúry,
pričom presuny sa nemôžu týkať záväzných ukazovateľov a limitov rozpočtu. Zároveň však citované
Zásady vo svojom ust. § 8 odsek 1 výslovne zakotvili, že jednou z podmienok na zmenu rozpočturealizáciou presunu rozpočtových prostriedkov je potreba úhrady nevyhnutného výdavku, na ktorý
neboli v rozpočte zabezpečené potrebné prostriedky. Z uvedeného vyplýva, že aj pred schválením
uznesenia mestského zastupiteľstva č. 105/280807 nebol primátor mesta oprávnený na vykonanie

rozpočtového presunu v prípade potreby úhrady akéhokoľvek záväzku, na ktorého úhradu neboli v
rozpočte schválené potrebné prostriedky, ale iba za účelom úhrady nevyhnutného výdavku, za ktorý
rozhodne nemožno považovať úhradu odmien zamestnancom mesta, ktoré v schválenom rozpočte
neboli rozpočtované. Paradoxne preto pre súd vyznela aj obhajoba obžalovaného J.. W. Á., ktorý
oprávnenosť a zákonnosť predmetného rozpočtového presunu, ktorý navrhol, odôvodňoval jeho

subsumácioupodust.§16Zákonač.523/2004Z.z.orozpočtovýchpravidláchverejnejsprávyaozmene
a doplnení niektorých zákonov v tom čase platnom znení, ktoré zhodne ako Zásady hospodárenia s
finančnými prostriedkami mesta možnosť použitia presunu rozpočtových prostriedkov viaže práve na
úhradu výdavku, označeného ako nevyhnutný.

Uznesenie V. D. V. N. D. Č.. XXX/XXXXXX z 28.08.2004, ktorým mesto reflektovalo na novelizáciu

Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, určilo rozsah oprávnenia W. V. na vykonanie zmeny
rozpočtu, pričom v časti A1 vymedzilo prípady využitia tohto oprávnenia primátorom mesta a v časti
A2 konkrétne podmienky jeho realizácie tak, ako je vyššie uvedené. Citované uznesenie v časti A1
v bode 6 (na ktorého použitie sa obaja obžalovaní v konaní odvolávali pri realizácii rozpočtového
presunu)upravujemožnosťprimátoravykonaťzmenurozpočtuvprípadoch,akbydochádzalokprenosu

záväzkov z bežného roka na nasledujúci rok a ak je preukázateľné, že sú zdroje financovania vytvorené,
za dodržania určeného limitu. Obžalovaní, odvolávajúc sa na uvedené ustanovenie, dôvodili tým, že
priznaním odmien vznikol mestu záväzok a teda boli splnené aj ostatné podmienky na realizáciu
predmetného rozpočtového presunu primátorom mesta. Uvedená obrana obžalovaných však nemá
oporu v právnom poriadku, ako ani v interných predpisoch mesta Nové Zámky a súd ju vyhodnotil

iba ako snahu obžalovaných vyviniť sa spod trestnej zodpovednosti. Takéto konanie obžalovaných
totiž predstavuje zjavné obchádzanie mestským zastupiteľstvom schváleného rozpočtu V. N. D., ktoré
nemožno subsumovať pod časť A1 bod 6 citovaného uznesenia mestského zastupiteľstva. Opačný
záver by znamenal, že W. V. môže vytvoriť akýkoľvek záväzok mesta pri dodržaní určeného limitu, na
ktorý sa mestským zastupiteľstvom schválený rozpočet nevzťahoval a následne za účelom jeho úhrady

realizovať zmeny rozpočtu bez súhlasu V. D., čo je v rozpore z ust. § 13 odsek 2 Zákona č. č. 583/2004
Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v tom čase platnom znení a ust. § 11 odsek 4
písmeno b) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v tom čase platnom znení. V prejednávanej veci
z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaní v pozícii prednostu mestského úradu a primátora
mesta svojim postupom pri odmeňovaní zamestnancov mesta záväzok mesta, spočívajúci v priznaných

odmenách, úmyselne vytvorili napriek tomu, že tieto neboli rozpočtované v V. D. V. N. D. schválenom
rozpočte mesta na rok 2014, a teda postupovali v rozpore so schváleným rozpočtom, ktorý bol pre nich
záväzný.NebolipretooprávnenízaväzovaťV.N.D.ztohtotituluazuvedenéhodôvoduanináslednedňa
01.12.2014 realizovať predmetný rozpočtový presun. V danom prípade totiž nenastala potreba uhrádzať
záväzok, s ktorým mestské zastupiteľstvo pri schvaľovaní rozpočtu z objektívnych dôvodov nemohlo

počítať (čo je hlavným účelom uznesenia V. D. Č.. XXX/XXXXXX v nadväznosti na ust. § 11 odsek 4
písmeno b) veta za bodkočiarkou Zákona č. 369/1990 Zb.), ale naopak, obžalovaní priznaním odmien
bez mestským zastupiteľstvom schváleného rozpočtového krytia taký záväzok mesta sami úmyselne
neoprávnene vytvorili a preto W. V. nemohol uvedenú zmenu rozpočtu realizovať. Uvedený postup
nemožno subsumovať pod žiadny z bodov uznesenia V. D. Č.. XXX/XXXXXX, ako ani nie je v súlade

ani so Zásadami hospodárenia s finančnými prostriedkami mesta, ale naopak, je v rozpore s právnymi
normamiainternýmipredpismiV.N.D. prinakladanísjehomajetkomapodľanázorusúduprotiprávnym.

Obžalovaní pritom konali vo vzájomnej súčinnosti tak v procese priznania odmien, ako aj pri realizácii
rozpočtového presunu a tiež pri realizácii výplaty priznaných odmien v mesiaci december, keďže
spoločne i podpísali prevodný príkaz, pričom odmeneným týmto procesom bol aj samotný obžalovaný
J.. W. Á..

Uvedeným konaním obžalovaní porušili svoje povinnosti pri správe majetku mesta Nové Zámky,
stanovené vo výroku rozsudku citovanými všeobecne záväznými právnymi predpismi a na ich základe
vydanými pravidlami hospodárenia V. N. D..Pri určení výšky škody spôsobenej konaním obžalovaných súd vychádzal z listinných dôkazov a
zo znaleckého posudku J.. Q., pričom vychádzal z celej sumy vyplatených odmien, nakoľko fakt
dobrovoľného vrátenia odmien dvoma odmenenými zamestnancami je významný jedine z hľadiska

rozhodovania o uplatnenom nároku na náhradu škody. Súčasne súd ako súčasť spôsobenej škody
musel nevyhnutne posudzovať aj ďalší úbytok na majetku mesta v dôsledku jeho povinnosti ako
zamestnávateľa z poskytnutých odmien zaplatiť povinné poistné a príspevky. Takto výšku škody súd
ustálil na sumu 189.392,11 Eur, pozostávajúcu zo sumy vyplatených odmien vo výške 161.500,- Eur,
poistného na sociálne poistenie, zaplateného V. N. D. ako zamestnávateľom z titulu vyplatených odmien

vo výške 9.898,03 Eur (zohľadniac dobrovoľné vrátenie odmien zamestnancami J.. M. P. J.. M. vo
výplate za mesiac december 2014), poistného na verejné zdravotné poistenie, zaplateného mestom
Nové Zámky ako zamestnávateľom z titulu vyplatených odmien vo výške 15.030,60 Eur (zohľadniac
dobrovoľné vrátenie odmien zamestnancami J.. M. P. J.. M. vo výplate za mesiac december 2014)
a príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, vyplateného V. N. D. ako zamestnávateľom z titulu
vyplatených odmien vo výške 2.963,48 Eur (zohľadniac dobrovoľné vrátenie odmien zamestnancami J..

M. P. J.. M. vo výplate za mesiac december 2014).

Súd nemohol zohľadňovať výšku zamestnancom poskytnutých odmien „ v čistom“ tak, ako navrhoval
vo svojej záverečnej reči prokurátor, nakoľko poškodené mesto Nové Zámky vyplatilo zamestnancom
priznané odmeny v takej výške, v akej boli navrhnuté a priznané, a teda v uvedenej výške došlo k

zmenšeniu majetku poškodeného, z ktorého hľadiska je následne irelevantné zdanenie tohto príjmu
zamestnancovdaňou zpríjmufyzickýchosôbzozávislejčinnosti,ktorúdaňplatízamestnaneczosvojho
príjmu s tým, že zamestnávateľ má iba povinnosť preddavok na daň z príjmu zamestnanca zraziť a
následne odviesť príslušnému správcovi dane.

Súd dospel k záveru, že obžalovaní uvedeným protiprávnym konaním naplnili všetky zákonné znaky
skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 237 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona v znení účinnom
v čase spáchania skutku (nakoľko neskorší zákon pre nich nie je priaznivejší) z hľadiska subjektu,
subjektívnejstránky,objektuaobjektívnejstránky,pretožeúmyselne(§15písmenoa)Trestnéhozákona)

zasiahli do záujmu, chráneného Trestným zákonom, a to záujmu na ochrane cudzieho majetku tak,
že spoločným konaním inému spôsobili škodu veľkého rozsahu tým, že porušili všeobecne záväzným
právnym predpisom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok. Súd nemal žiadne pochybnosti ani
o priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaných a následkom ich
činu na jednej strane a ich úmyselným zavinením na strane druhej a preto ich uznal vinnými tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd sa nestotožnil s názorom prokurátora, že konanie obžalovaného J.. X. W. naplnilo aj znaky
obzvlášť závažnejšieho zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného
zákona. Kvalifikácia skutku ako trestného činu podľa § 326 Trestného zákona nemôže byť odôvodnená

iba tým, že sa tohto dopustil primátor mesta, ale v súlade s legálnou definíciou v zmysle ust. § 128 odsek
1 Trestného zákona sa vyžaduje spáchanie činu v súvislosti s právomocou a zodpovednosťou verejného
činiteľa. V konaní obžalovaného v prejednávanej veci, hoc v postavení primátora mesta, však absentuje
prvok mocenského rozhodovania na právnom podklade (hoc aj neformalizovaného), uplatňovaného voči
fyzickým a právnickým osobám, ktoré by mohli byť takým rozhodnutím obmedzené na svojich právach

tak, ako pojednáva aj rozhodnutie NS SR, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR
podč.R48/2017.Vprejednávanejveciidepodľanázorusúduvýlučneokonanieobochobžalovaných,t.j,
aj obžalovaného J.. X. W. ako osôb so všeobecne záväzným právnym predpisom uloženou povinnosťou
spravovať cudzí majetok.
Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaných súd zistil, že o týchto z miesta ich trvalého bydliska nie

sú uvádzané žiadne negatívne poznatky ani bližšie skutočnosti, charakterizujúce ich povahu a správanie
s tým, že dosiaľ neboli postihnutí za správny delikt. Obaja obžalovaní doteraz neboli súdne trestaní
a v evidencii priestupkov majú evidované výlučne postihy za spáchanie priestupkov na úseku cestnej
dopravy.

Súd pri ukladaní trestu obžalovaným, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.
§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy.Súd zistil u oboch obžalovaných poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona (pred
spáchaním trestného činu viedli riadny život), priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona u nich
nezistil žiadnu. Súd obom obžalovaným ukladal trest podľa § 237 odsek 4 Trestného zákona, kde ja

základná sadzba trestu odňatia slobody 10 až 15 rokov. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona
prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaných zistenej poľahčujúcej okolnosti a pri absencii
priťažujúcich okolností, postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona znížil podľa § 38 odsek 3
Trestného zákona hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j. na 13 rokov a 4 mesiace.

Súd však u oboch obžalovaných zistil podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho
ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona, stotožniac sa s názorom prokurátora, t.j. že vzhľadom na
pomery obžalovaných a okolnosti prípadu by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom
bolo pre nich neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest odňatia
slobody kratšieho trvania než 10 rokov.
Z hľadiska hodnotenia pomerov na strane obžalovaných súd zohľadnil predovšetkým fakt ich absolútnej

doterajšej bezúhonnosti a absencie postihu za závažnejšie porušenie právneho poriadku, ich osobu,
doterajší život a následne tieto skutočnosti osobitne zvažoval v nadväznosti na účel, ktorý ukladanie
trestu sleduje, a to nielen z hľadiska represívneho, ale, a to predovšetkým, z hľadiska prevýchovného a
preventívneho. Takto súd dospel k záveru, že nápravný účinok u oboch obžalovaných je dosiahnuteľný
aj trestom kratšieho trvania, a to na samej dolnej hranici jeho najprípustnejšieho zníženia v zmysle

limitu podľa ust. § 39 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, t.j. vo výmere 5 rokov, ktorá výmera
nepodmienečného trestu odňatia slobody podľa názoru súdu vytvorí podmienky pre vedenie riadneho
života obžalovanými v budúcnosti. Súd je toho názoru, že trest v uvedenej výmere dostatočne vyjadrí i
morálne odsúdenie obžalovaných spoločnosťou a súčasne i iných odradí od páchania trestnej činnosti,
čím sa dosiahne i účel trestu z hľadiska generálnej prevencie. Uložením trestu takejto výmery súčasne

podľa názoru súdu budú vytvorené podmienky aj pre náhradu škody obžalovanými, na ktorú ich zaviazal,
čo súd považuje za významné z hľadiska reparácie následkov vo sfére verejných financií.

Napriek tomu, že obžalovaní vzhľadom na spáchanie obzvlášť závažného zločinu mali byť podľa
§ 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody zaradení do ústavu

na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, súd vzhliadol podmienky na postup podľa § 48
odsek 4 Trestného zákona, keďže mal za to, že ani miera narušenia oboch obžalovaných, ako ani
charakter trestnej činnosti, z ktorej spáchania boli uznaní vinnými, neodôvodňuje ich zaradenie do tohto
najprísnejšieho stupňa stráženia, ale ich náprava bude lepšie zaručená v ústave na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Súd obom obžalovaným obligatórne uložil aj ochranný dohľad (tento ukladajúc v zmysle ust. § 2 odsek
3 Trestného zákona podľa zákona účinného v čase rozhodovania), pričom za dostatočnú na splnenie
jeho účelu považoval aj v nadväznosti na dĺžku ukladaného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
jeho trvanie vo výmere 1 rok. Súd súčasne špecifikoval podmienky uloženého ochranného dohľadu tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

V prípravnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody poškodená právnické osoba - V.
N. D., ktorá svoj nárok na náhradu škody následne modifikovala na hlavnom pojednávaní s tým, že v
konečnom dôsledku žiadala oboch obžalovaných zaviazať k náhrade škody vo výške 183.422,55 Eur.

Vzhľadom na vypracovaný znalecký posudok znalkyne J.. Q. Q. súd zaviazal oboch obžalovaných
spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej právnickej osobe škodu vo výške 182.892,11 Eur, ako
škodu spočívajúcu v reálnom úbytku na majetku poškodeného, zohľadniac fakt vrátenia odmien
zamestnancami J.. M. P. J.. M. a následne s tým súvisiacou úpravou aj vo vzťahu k V. N. D.

ako zamestnávateľom vyplateného poistného. Uvedená výška škody, ktorú sú obžalovaní povinní
poškodenej právnickej osobe nahradiť, tak pozostáva zo sumy vyplatených (bez vrátených) odmien
vo výške 155.000,- Eur, poistného na sociálne poistenie vo výške 9.898,03 Eur, poistného na verejné
zdravotné poistenie vo výške 15.030,60 Eur a príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie vo výške
2.963,48 Eur.

Súd s poukazom na ust. § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodenú právnickú osobu so zvyškom
nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).