Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. august 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18Pc/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719202558
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6719202558.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci navrhovateľa: M. I., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom G.. W.. L. X, XXX XX V., občan SR, proti oprávnenej: P. I., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom D. L. XX, XXX XX O., občan SR, o zrušenie vyživovacej povinnosti a protinávrhu oprávnenej
na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I/ Návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti voči oprávnenej sa z a m i e t a .

II/ Navrhovateľ ako otec je p o v i n n ý platiť na výživu oprávnenej dcéry zvýšené výživné po 240,-- €
mesačne od 24. 06. 2019, vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci k rukám oprávnenej.

III/ Zameškané výživné za obdobie od 24. 06. 2019 do 31. 07. 2019 v sume 49,30 € je navrhovateľ p
o v i n n ý zaplatiť oprávnenej v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV/ Vo zvyšnej časti sa protinávrh oprávnenej z a m i e t a .

V/ Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

VI/ Týmto d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/161/2016 z 15.
12. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/78/2017 zo dňa 02. 05.
2017 vo výroku o výživnom na oprávnenú.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 31. 05. 2019 návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti,
ktorá mu bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/161/2016. Mal zato,
že výživné bolo určené v čase, kedy oprávnená, t. j. jeho dcéra bola prijatá na 3 ročné štúdium na
STU Bratislava od 01. 09. 2016, mal zato, že štúdium ukončila 30. 06. 2019, preto žiadal o zrušenie

vyživovacej povinnosti.

2. Návrh navrhovateľa bol doručený oprávnenej do vlastných rúk dňa 13. 06. 2019, písomným podaním
doručené súdu 24. 06. 2019 oprávnená nesúhlasila s podaným návrhom, nakoľko naďalej pokračuje
v štúdiu od 01. 09. 2018 na Jeséniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine. Vzhľadom
na charakter štúdia žiadala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného na 300,-- € mesačne od 01. 09.
2018, od kedy bola prijatá na lekársku fakultu. Svoj návrh odôvodnila tým, že u nej došlo k zvýšeniu

nákladov najmä na učebnice a školské pomôcky, a má ďalšie výdavky súvisiace s cestovným, stravným,
poplatkami za internát a zvýšené náklady na osobnú potrebu.3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka - matky oprávnenej,
oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci stav veci.

4. Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na svojom návrhu a nesúhlasil s protinávrhom dcéry na zvýšenie
výživného. Poukázal na to, že dcéra počas troch rokov tretí krát zmenila vysokú školu, čo považuje za
špekulatívne. Podľa jeho názoru sa jedná o zneužitie Zákona o rodine, u dcéry jedná sa o status tzv.
večného študenta, ktorá sa svojim konaním snaží vyhýbať povinnostiam a zneužíva jeho vyživovaciu
povinnosť. Z jej strany tak nejde o úprimnú snahu získať vzdelanie, ale o tzv. večného študenta, kým zo

zákona môže čerpať výživné. Rovnako jej protinávrh na zvýšenie výživného na sumu 300,-- € považoval
za nedôvodný, sebecký, pretože sa jedná o cca polovicu jeho príjmu, čím by došlo k znemožneniu
pokryť výdavky jeho súčasnej rodiny. Navrhovateľ uviedol, že je poberateľom výsluhového dôchodku
vo výške 738,-- € mesačne, je to jeho jediný príjem. Je ženatý, má dvoch synov, jeden nastupuje do
4. triedy ZŠ, druhý do 8. triedy ZŠ. S rodinou bývajú v 4-izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve
manželky. Jedná sa o byt, ktorý bol pôvodne v osobnom vlastníctve jeho otca, po úmrtí otca byt zdedil

navrhovateľ ako jediný dedič a tento následne darom previedol na svoju manželku. Za bývanie platia
235,-- € mesačne. Je tiež vlastníkom chalupy, ktorú získal darom po starých rodičoch, kde uhrádza
31,-- € mesačne elektriku a 23,-- € kvartálne plyn. Je tiež vlastníkom 2-izbového bytu, v ktorom býval
jeho otec, t. času je byt neužívaný, občas ho užíva neter manželky. Za byt navrhovateľ platí poplatok
spoločenstvu 65,-- € mesačne a 2x kartu Skylink po 3,99 € mesačne, ostatné platby uhrádza neter podľa

spotreby. Je vlastníkom 15 ročného auta zn. Renault. Jeho manželka je zamestnaná ako skladníčka v
ŽSR, kedy pracovala na zmeny, avšak od 01. 06. 2019 už nie, takže nebude mať príplatky za víkendy a
očakáva zníženie jej príjmu. Ona je vlastníčkou auta zn. Suzuki, 2 ročné. Za auto platia poistku havarijnú
a PZP 215,-- € ročne. Manželka poberá prídavky na deti a daňový bonus. Synovia navštevujú športový
klub Calypso, kde im otec platí každému po 160,-- € polročne. Ďalej uhrádza internet 10,-- € mesačne,

mobilné telefóny deťom a manželke, kde platí 3x po 6,-- € kvartálne, on si uhrádza mobilný telefón len
to, čo prevolá, čo za posledný rok vyšlo 26,23 €. Deťom uhrádza poplatky súvisiace so školou, triedny
fond 20,-- € na každého, školský fond 20,-- € na každého, otec doložil doklady o platbách stravného v
škole po 31,80 € mesačne na jedného a 33,20 € mesačne na druhého syna. Navrhovateľ doložil doklady
o tvrdených platbách a predložil ďalšie doklady o platbách za poplatky za smeti po 25,07 € ročne na

každého člena domácnosti, poplatok do poľovníckeho združenia 200,-- € ročne, poplatky na poistky -
sebe životná poistka 233,03 € ročne, ďalšia poistka 11,72 € mesačne, životná poistka synovi M. 12,12
€ mesačne, úrazová poistka 14,57 € mesačne, životná poistka synovi X. 15,-- € mesačne, poistenie
manželky a syna 40,-- € mesačne, manželka uhrádza poistenie zodpovednosti za škodu 52,35 € ročne
a dôchodkové poistenie 35,19 € kvartálne, platba dane z nehnuteľnosti za byt na U. 26,08 € ročne.

Navrhovateľ tiež doložil doklad o kúpe okuliarov synovi M. s tým, že tieto zakupovali pred dvomi rokmi
a teraz bude potrebovať nové. Navrhovateľ potvrdil, že vzhľadom na záľubu poľovníctva je vlastníkom
cca 30 kusov zbraní v rôznych hodnotách, niektoré majú hodnotu 50,-- €, niektoré aj 1.000,-- €, zbrane
si zakúpil sám, prípadne zdedil po starom otcovi, ev. svojom otcovi.

5. Oprávnená pred súdom potvrdila, že za posledné 3 roky zmenila štúdium, avšak každú školu riadne
ukončila vykonaním všetkých skúšok. Poukázala na to, že vždy chcela študovať medicínu, avšak po prvý
krát jej nevyšli skúšky do Martina a tak sa rozhodla pre štúdium na STU v Bratislave, odbor medicínska
chémia, avšak jej predstavy o uvedenom odbore boli iné. Preto zmenila štúdium na Technickej univerzite
vo Zvolene. Vždy sa však chcela stať lekárkou, preto chodievala na doučovanie a napokon urobila

skúšky a bola prijatá na Lekársku fakultu do Martina. Prvý ročník riadne ukončila všetkými skúškami.
Uviedla, že toho času má výdavky na stravu 110,-- € mesačne s tým, že si uhrádza stravu v jedálni, sama
si zabezpečuje raňajky, prípadne stravu cez víkend, pokiaľ zostáva na internáte. Najväčšiu výdavkovú
položkuvšaktvorínákupkníhapovinnejliteratúryapretožiadalaozvýšenievýživného,pretožedoposiaľ
si kupuje len povinnú literatúru, avšak potrebovala by pre štúdium aj odporúčanú zahraničnú literatúru,

čo je nákladné. Má výdavky na mobilný telefón po 10,-- € mesačne, internát 59,-- € mesačne a cestovné
s tým, že cestuje vlakom, občas ju zvezú spolužiaci, ktorým platí 2,50 € na cestu. Máva bolesti chrbta zo
sedenia, chodí 1x mesačne na masáž a v rámci spolku medikov, kde platí 5,-- € mesačne, navštevuje
posilňovňu na internáte. Býva s mamou v rodinnom dome spolu so starou matkou. Náklady na bývanie
uhrádza matka. Oprávnená poukázala na to, že štúdium medicíny je náročné, nebolo ľahké sa tam

dostať, ona však vynaložila veľkú snahu, aby sa tam dostala. Matkou bola vždy vedená k tomu, aby
šla za svojim cieľom, a aj keď sa prvý krát nedostala na štúdium medicíny, mala podporu svojej rodiny,
chodila na doučovanie a nakoniec sa na medicínu dostala. V budúcnosti chce vykonávať povolanie
lekára a urobila pre to všetko. Tvrdenia navrhovateľa ako otca, ktorý ju nijako nepodporuje, považujeza nevhodné. Z jej strany sa nejedná o žiadnu špekuláciu, zvýšené finančné prostriedky, ktoré žiada,
mieni investovať do študijnej literatúry a teda aj do svojej budúcnosti s tým, že otec by skôr mohol byť
na ňu hrdý a podporiť ju.

6.Matkaoprávnenej -svedkyňaH.I.napojednávanívypovedala,žedcérapoukončenístrednejškolyna
gymnáziu sa prihlásila na medicínu, avšak nebola prijatá. Preto zvažovali, čo ďalej a vybrala si najbližší
odbor - medicínska chémia v Bratislave. Úspešne zvládla skúšky, bola prijatá, avšak zistila, že to nie je
to, čo chce robiť, preto zmenila školu vo Zvolene, kde chodila na forenznú kriminalistiku, prvý ročník

úspešne ukončila. Opakovane sa však pokúšala dostať na medicínu a na posledný pokus ju prijali,
štúdium vo Zvolene prerušila a dostala sa na školu, kam vždy chcela ísť. Preto matka odmieta tvrdenia
otca, že by zo strany dcéry to bola špekulácia. Po nástupe na lekársku fakultu došlo k zvýšeniu výdavkov
najmä v súvislosti so zakupovaním školských materiálov, na čo škola nijako neprispieva. Zakupujú
povinné knihy, ktoré hľadajú ako použité cez internet, od spolužiakov, prípadne zakupujú nové. Dcéra si
uvedené financuje aj z darov, ktoré dostáva od rodiny na sviatky. Čo sa týka cestovných výdavkov, vlak

má dcéra zdarma, 10,-- € mesačne stojí miestna doprava či už vo Zvolene alebo v Martine. Dcéra sa
stravuje v jedálni, kde jej matka dobíja kartu, ostatnú stravu si zabezpečuje sama. Toho času by mala
uhrádzať poplatok za tzv. prekročenie dĺžky štúdia, čo za jeden rok činí 1.800,-- €, keďže ona chodila
dva roky inde, bude musieť uhradiť 3.600,-- €. Ďalej sa do školy zakupuje plášť, obuv, rúška, na čo tiež
škola neprispieva. Dcéra má bežné výdavky na oblečenie, obuv, kozmetiku, zakupuje si okuliare. Iné

záľuby alebo dovolenky, ak by aj dcéra chcela, nemá na to finančné prostriedky. Matka s dcérou bývajú
v rodinnom dome, ktorého je matka spoluvlastníčkou v 1/6 po svojom otcovi, zvyšok vlastní jej matka,
s ktorou bývajú. Stará matka je na starobnom dôchodku. Za bývanie sa uhrádza 241,-- € mesačne, z
toho 100,-- € prispieva stará matka. Bolo potrebné na dome prerobiť strechu a kúrenie, za tým účelom si
matka zobrala hypotekárny úver vo VÚB banke cca pred 5-timi rokmi, ktorý spláca po 150,-- € mesačne.

Ďalej má výdavky na svoj mobilný telefón 10,-- € mesačne, dcéra 10,-- € mesačne, poplatky TV a
internet 30,-- € mesačne. Navrhovateľ poukázal a zdokladoval, že matka oprávnenej je evidovaná na
rôznych listoch vlastníctva ako vlastníčka pozemkov, z čoho má zrejme nejaký príjem. K tomu matka
oprávnenej uviedla, že uvedené pozemky zdedila po otcovi, tieto sú v užívaní družstva, za čo ročne
dostáva 6 vriec obilia, pretože chovajú sliepky. Iné finančné ani naturálne výhody z toho nemá. Ďalej na

námietky otca k hypotéke uviedla, že túto spláca sama, hoci je menšinovou vlastníčkou nehnuteľnosti s
poukazom na to, že jej matka je na starobnom dôchodku a nemá na to dostatok finančných prostriedkov,
podľa svojich možností sa táto podieľa na výdavkoch okolo domu a záhrady. Aj z uvedeného dôvodu
bývajú spolu tak, aby to finančne zvládli.

7. Podľa predloženého dokladu navrhovateľ poberá výsluhový dôchodok vo výške 738,39 € mesačne.
Podľa potvrdenia zamestnávateľa manželky navrhovateľa, táto dosahuje priemerný mesačný zárobok
v čistom 757,37 €, za obdobie od 27. 02. do 08. 03. 2019 jej boli vyplatené nemocenské dávky 169,25
€, uplatňuje si daňový bonus na dve deti. Zamestnávateľom bola pozitívne hodnotená. Z potvrdenia
zamestnávateľa súd za jún 2019 nezistil podstatný pokles príjmu (749,19 € v čistom).

8. Podľa lustrácie sociálnej poisťovne, oprávnená vykonávala v roku 2017 až 2018 brigádnickú činnosť,
k čomu oprávnená uviedla, že brigádovala popri štúdiu, t. času však už brigádu nemá.

9. Oprávnená doložila doklady k výdavkom (čl. 16 až 19), doklad o návšteve školy, vyčíslenie nákladov

na učebné a školské pomôcky (čl. 25 až 31).

10. Podľa potvrdenia zamestnávateľa matky oprávnenej, táto dosahuje priemerný mesačný zárobok
880,24 € v čistom.

11. Navrhovateľ doložil doklady o platbách (obsah prílohovej obálky čl. 44).

12. Podľa uznesenia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14D/21/2017, Dnot/68/2017 zo dňa 31. 03. 2017,
navrhovateľ nadobudol ako jediný dedič dedičstvo po svojom otcovi a to hnuteľné veci - 3x strelné
zbrane, osobné motorové vozidlo zn. Renault Espace, zostatok z bežného účtu a nehnuteľnosti v

celkovej hodnote 73.533,33 €, po započítaní výšky dlhov - náklady spojené s pohrebom, čistá hodnota
dedičstva činila 72.440,94 €.13. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/161/2016 bolo zistené, že rozsudkom súdu zo dňa
15. 12. 2016 došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti navrhovateľa na oprávnenú ako svoje dieťa
na 200,-- € mesačne od 30. 06. 2016, čím došlo k zmene predchádzajúceho rozsudku Okresného

súdu Zvolen sp. zn. 5P/455/2008, ktorým bolo pôvodne určené výživné na 5.000,-- Sk (165,97 €). K
zvýšeniu výživného došlo po zistení, že oprávnená nastúpila po ukončení strednej školy na štúdium na
vysokej škole v Bratislave, v čom súd videl zvýšenie výdavkov na zabezpečenie potrieb oprávnenej na
cestovné, na ubytovanie na internáte, školské pomôcky a prax, ďalej zvýšené náklady v súvislosti so
starostlivosťouozuby-malanosiťstrojček,zakúpenieokuliarovasprihliadnutímnavýdavkynabývanie,

nakoľko žila spolu s matkou a starou matkou v rodinnom dome a bežné výdavky súvisiace so stravou,
oblečením, hygienou. Otec oprávnenej poberal výsluhový dôchodok vo výške 718,79 € mesačne, bol
ženatý, mal dvoch synov vo veku 7 a 11 rokov. V spoločnej domácnosti žil s druhou manželkou, ktorá
bola zamestnaná, pracovala v ŽSR, ktorá mala priemerný čistý príjem 639,-- €, poberala daňový bonus
na dve deti. Otec bol vlastníkom 2-izbového bytu, ktorý užíval jeho otec, otec s rodinou býval v 4-izbovom
byte vo vlastníctve svojho otca, bol vlastníkom chalupy zdedenej po starých rodičoch. Uhrádzal výdavky

v súvislosti s bytmi, poistky, platbu do poľovníckeho združenia, výdavky v súvislosti so školou, deťmi a
športovým plávaním. Bol vlastníkom asi 50 kusov zbraní. Matka oprávnenej bola vlastníčkou rodinného
domu v podiele 1/6 a vlastníčkou viacerých pozemkov v rôznych podieloch (TTP, lesy a orná pôda) v
k. ú. O. a V. H.. Na odvolanie otca bolo rozhodnutie potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 14Co/78/2017 zo dňa 02. 05. 2017.

14. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C/123/2016 súd zistil, že otec sa návrhom zo dňa 30.
05. 2016 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k dcére z dôvodu ukončenia strednej
školy. Návrh otca bol zamietnutý rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 14. 09. 2016, na odvolanie otca
bol rozsudok potvrdený rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/52/2017 zo dňa 27.

04. 2017.

15. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods.2, obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15.1 Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15.2 Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15.3 Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Podľa ods.3, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Súd sa v prvom rade zaoberal návrhom navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou a trvá do času, kým dieťa nie je

schopné samé sa živiť. Pod schopnosťou samé sa živiť sa rozumie situácia, kedy je dieťa schopné
samostatne uspokojovať svoje potreby. Spravidla sa jedná o situáciu, kedy dieťa ukončí prípravu
na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú pre neho pracovné príležitosti, má tak možnosť
zabezpečiť si príjem na uspokojenie svojich potrieb. V takom prípade zákonná vyživovacia povinnosť
rodičov voči deťom zaniká. Žalobca sa v tomto konkrétnom prípade domáhal zrušenia vyživovacej

povinnosti s poukazom na to, že hoci dcéra naďalej študuje na vysokej škole, jej štúdium považuje
len za účelové s cieľom dosiahnuť plnenie vyživovacej povinnosti od navrhovateľa ako svojho otca.
Poukázal na to, že v čase posledne určeného výživného dcéra študovala na vysokej škole v Bratislave,
odvtedy trikrát zmenila štúdium, hoci toho času mohla mať ukončené minimálne bakalárske vzdelanie.Jej konanie považoval za špekulatívne s cieľom dosiahnuť plnenie vyživovacej povinnosti. Poukázal na
rozhodnutia súdov, ktoré v daných prípadoch vyživovaciu povinnosť rodiča zrušia, napr. na rozsudok
Ústavného súdu ČR 2121/14 (pozn. súdu - jedná sa o rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. II.ÚS

2121/2014 zo dňa 30. 09. 2014). Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že v danom prípade
navrhovateľ nepreukázal také okolnosti prípadu, kedy by došlo k zániku jeho vyživovacej povinnosti. V
konaní oprávnená uviedla a potvrdila, že toho času študuje na lekárskej fakulte Univerzity Komenského
v Martine, má ukončený 1. ročník. Poukázala na to, že po ukončení strednej školy - gymnázium, sa
snažila dostať na túto lekársku fakultu, pretože chce v budúcnosti vykonávať povolanie lekárky. Na

školu však prijatá nebola, preto sa rozhodla pokračovať v štúdiu na podobnom odbore v Bratislave. Pri
štúdiu však zistila, že uvedenému odboru sa venovať nechce a naďalej sa snažila dostať na pôvodne
plánovanú školu. Prestúpila na vysokú školu do Zvolena, absolvovala doučovania, pripravovala sa
na prijímacie pohovory a napokon bola na školu prijatá. Uviedla, že na uvedenú fakultu je ťažké sa
dostať, jedná sa o náročné štúdium, je však rada, že svoj cieľ napokon dosiahla a prvý ročník úspešne
ukončila zložením všetkých predpísaných skúšok. Z jej strany sa nejedná o žiadnu špekuláciu, ale o

naplnenie jej pôvodného cieľa s vynaložením maximálneho úsilia. Pre porovnanie s navrhovateľom
uvádzaným rozhodnutím Českého ústavného súdu, súd uvádza, že sa jedná o zjavne odlišnú skutkovú
situáciu, kedy v tam uvádzanej veci oprávnená osoba, t. j. syn vo veku 22 rokov navštevoval tretí
ročník súkromnej obchodnej akadémie s cieľom získať maturitu, keď predtým študoval na odbornej škole
bez maturity. Štúdium na súkromnej akadémii však nenavštevoval pravidelne, mal vysoké množstvo

absencií. Ústavný súd v danom prípade poukázal na to, že je potrebné vždy zaoberať sa konkrétnymi
okolnosťami každého prípadu s tým, že súdy sa nezaoberali účelnosťou uvedeného štúdia, neskúmali
dôvody, prečo oprávnený navštevuje súkromnú školu a nie podobnú verejnú školu, či zodpovedne
pristupuje k štúdiu, a či mu venuje dostatočnú pozornosť. Práve z tohto dôvodu Ústavný súd zrušil
rozhodnutia nižších súdov. Prejednávajúci súd sa stotožňuje s tým, že najmä vo veciach, kde súd

prejednáva výživné, je potrebné zaoberať sa konkrétnymi okolnosťami každého prípadu a je zrejmé,
že tu prejednávaná situácia nemá nič spoločné so situáciou, ktorú prejednávali české súdy a preto
uvedené rozhodnutie na tento prípad nie je použiteľné. Okrem toho sa jedná o rozhodnutie cudzieho
štátu, ktoré pre slovenské súdu nemajú žiadnu záväznosť, vzhľadom na podobnú právnu úpravu však
súd môže vziať na zreteľ právne závery najvyšších súdnych autorít ČR. Súd v konaní oprávnenej

nezistil účelovosť konania tak, ako tvrdil navrhovateľ, naopak, oprávnená aj v konaní pred súdom
vystupovala s tým, že má úprimnú snahu získať vzdelanie v odbor medicíny, vyštudovať lekárstvo a
stať sa lekárkou s tým, že preto urobila maximum. Súd nezistil, že by sa u oprávnenej jednalo o
špekulatívne dôvody, doterajšie štúdium vždy riadne ukončila a navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz
o účelovom alebo špekulatívnom konaní oprávnenej. Tvrdenia navrhovateľa tak zostali len na úrovni

nepreukázaných tvrdení, preto súd uzatvára, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči oprávnenej
naďalej trvá. Oprávnená sa štúdiom na vysokej škole pripravuje na budúce povolanie a nie je schopná
sama sa živiť. Súd len poukazuje na všeobecne známu skutočnosť, že štúdium na lekárskej fakulte
je skutočne jedno z najnáročnejších vysokoškolských štúdií, rovnako je vysoký záujem študentov
študovať na tejto škole a aj zloženie prijímacích skúšok a prijatie na toto štúdium kladie vysoké nároky

na prípravu na danú školu. Preto neúspech oprávnenej pri prvotných prijímacích skúškach nemožno
len bez ďalšieho hodnotiť v jej neprospech. O vyšších študijných ambíciách svedčí aj skutočnosť,
že oprávnená absolvovala všeobecnú strednú školu gymnázium, opakovane sa pokúšala dostať na
štúdiummedicíny,absolvovaladoučovanie,čonesvedčíoľahostajnostioprávnenejkusvojmuvzdelaniu.
Naopak, povolanie lekára je všeobecne uznávanou profesiou a v tomto smere súd uznáva dôvody

oprávnenej a pozitívne hodnotí jej cieľavedomosť a snahu dosiahnuť vytýčený cieľ. Je zrejmé, že rodina
zo strany matky všestranne oprávnenú v tomto podporuje a je len smutné, že sa otec k snahe dcéry
stavia negatívne. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti
považoval za nedôvodný a zamietol ho (výrok č. I rozsudku).

17. V ďalšom sa potom súd zaoberal návrhom oprávnenej na zvýšenie výživného. Súd môže pristúpiť
k zvýšeniu výživného, pokiaľ dôjde k zmene pomerov oproti stavu predchádzajúceho rozhodnutia o
výživnom. Naposledy bolo rozhodnuté o zvýšení výživného za čas od 30. 06. 2016. Z pripojeného spisu
mal súd za preukázané, že oprávnená v tom čase bola študentkou vysokej školy na STU v Bratislave.
Oprávnená svoj návrh na zvýšenie výživného dôvodila najmä tým, že štúdium na lekárskej fakulte je

finančne náročnejšie z dôvodu potreby zabezpečovania finančne nákladnej povinnej školskej literatúry,
poukázala na to, že pre úspech štúdia by si chcela zabezpečiť aj odporúčanú zahraničnú literatúru, na
ktorú však finančne nemá. Súd po zhodnotení oprávnených nákladov na strane oprávnenej konštatuje,
že od času posledného určenia výživného uplynuli takmer 3 roky, medzi tým vo všeobecnosti došlo kzvýšeniu nákladov na životné potreby a oprávnená preukázala zvýšenie nákladov najmä v súvislosti so
študijnou literatúrou a pomôckami. Tým súd návrh na zvýšenie výživného považoval za opodstatnený.
Súd sa preto v ďalšom zaoberal rozsahom oprávnených nákladov na strane oprávnenej a možnosťami

a schopnosťami na strane povinného navrhovateľa ako otca, zohľadnil tiež schopnosti a možnosti matky
oprávnenej plniť si vyživovaciu povinnosť voči dcére. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že
u navrhovateľa došlo k nárastu príjmu o 19,21 €, u manželky navrhovateľa došlo k zvýšeniu príjmu o
118,37 € mesačne. V uplynulom období došlo tiež k zmene jeho majetkových pomerov, kedy byt, ktorý
rodina naďalej obýva, navrhovateľ zdedil po svojom otcovi, tento však následne darom previedol na

svoju manželku, pričom navrhovateľ neuviedol žiaden taký objektívny dôvod, pre ktorý sa vzdal tohto
majetku v prospech svojej manželky bezodplatne. Súd preto uvedený úkon hodnotí s poukazom na
§ 75 ods.1 Zákona o rodine ako konanie, ktorým sa navrhovateľ ako povinný vzdal bez dôležitého
dôvodu majetkového prospechu, preto uvedenú okolnosť nemožno hodnotiť v neprospech oprávnenej.
Netreba opomenúť, že navrhovateľ so svojou rodinou predmetný byt naďalej užíva a teda užíva z neho
majetkovú výhodu. Okrem toho má otec vo vlastníctve 2-izbový byt, ktorý sám neužíva a žiadal zohľadniť

výdavky súvisiace s uvedeným bytom, na druhej strane tento byt dal do dispozícii užívania rodine zo
strany manželky bez nejakých finančných náhrad pre navrhovateľa, čo taktiež súd nemôže hodnotiť v
neprospech oprávnenej a prihliadnuť výlučne na výdavok na strane navrhovateľa. Ďalej má navrhovateľ
k dispozícii ďalšiu nehnuteľnosť - chalupu, ktorú získal bezodplatne od svojich starých rodičov, čo
taktiež predstavuje majetkovú hodnotu na strane navrhovateľa, nie len výdavok, ktorý navrhovateľ

preukázal. Navrhovateľ sa bránil určeniu zvýšenia výživného s poukazom na to, že navrhovaná čiastka
predstavuje takmer polovicu jeho príjmu, čím by bolo znemožnené podieľať sa na uhrádzaní potrieb jeho
súčasnej rodiny. Súd konštatuje, že čo sa týka vyčíslených výdavkov, na týchto sa podieľa nie len sám
navrhovateľ, ale aj jeho manželka, ktorá je zárobkovo činná. Ich spoločný príjem dosahuje 1.495,37 € v
čistom. Čo sa týka pravidelných vyčíslených mesačných výdavkov, tieto spolu činia mesačne 629,82 € -

poplatok do poľovného združenia 16,70 € (200,-- € ročne), poplatok za bývanie 215,57 € (191,57 + 24,00
€), poplatok za 2-izbový byt 65,-- € mesačne, 7,98 € mesačne (2x 3,99 € Skylink), daň 2,20 € (26,08
€ ročne), poplatky za chatu 38,70 € (31,-- € elektrika, 23,-- € kvartálne plyn), poistka auta manželky
17,90 € (215,-- € ročne), plávanie deťom 47,50 € mesačne (285,-- € ročne na jedno dieťa x 2 - 570,-- €
ročne), internet 10,-- €, mobilný telefón manželka + deti 6,-- €, mobilný telefón navrhovateľ 2,20 € (26,23

€ ročne), smeti 8,36 € (100,28 € ročne), škola 6,60 € (40,-- € na každé dieťa ročne), stravné deťom v
škole 31,80 € + 33,20 €, poistky navrhovateľa - životná 19,40 € (233,03 € ročne), ďalšia poistka 11,72 €,
syn M. životná poistka 12,12 €, úrazová poistka 14,57 €, syn X. životná poistka 15,-- €, manželka a syn
40,-- €, manželka poistenie zodpovednosti 4,40 € (52,35 € ročne), dôchodkové poistenie 2,90 € (35,19 €
kvartálne). Rodne tak po zaplatení určenej čiastky výživného na ostatné bežné potreby ako aj zvýšené

výdavky v súvislosti so športovými aktivitami ich detí zostáva čiastka 625,55 € (1.495,37 € - 629,82 €
- 240 €), čo neznamená ohrozenie súčasnej rodiny navrhovateľa. V súvislosti s uvedenými výdavkami
sa súd stotožnil s námietkou oprávnenej, že pokiaľ navrhovateľ platí viacero poistiek, či už sebe, deťom
alebo svojej manželke, tento výdavok taktiež nemožno vyhodnotiť v neprospech oprávnenej, nakoľko
sa nejedná o výdavky nevyhnutné, t.j. navrhovateľ môže upraviť svoje výdavky primerane aktuálnej

situácií. Navrhovateľ užíva ďalšie majetkové výhody - 4-izbový byt, je vlastníkom 2-izbového bytu a
chalupy, vlastníkom auta, aj jeho manželka je vlastníčkou auta, navrhovateľ má majetkovú hodnotu v
zbierke zbraní, to všetko súd zohľadnil pri posúdení vyššej životnej úrovne rodiny otca. Na druhej strane,
pokiaľ súd hodnotil pomery na strane matky oprávnenej, aj u tejto došlo k zvýšeniu príjmu, poberá vecné
plnenie v súvislosti so zdedenými pozemkami, iné majetkové pomery sa u nej podstatne nezmenili.

Tým sa vytvoril priestor aj u matky navrhovateľky prispievať na potreby oprávnenej vyššou čiastkou,
i keď treba konštatovať, že matka oprávnenej v rámci svojich možností vynakladá snahu zabezpečiť
oprávnenej základné potreby. U oprávnenej súd konštatuje zvýšenie výdavkov najmä v súvislosti so
školskými pomôckami a učebnicami, ktoré za prvý rok vyčíslila na 299,23 €, čo činí 25,-- € mesačne.
Okrem toho oprávnená poukázala aj na potrebu zabezpečiť si nákladnú odporučenú odbornú literatúru,

došlo k zvýšeniu potrieb uplynutím času a to všeobecným zvýšením cien. Preto súd pristúpil k zvýšeniu
vyživovacej povinnosti navrhovateľa na sumu 240,-- € mesačne, ktorú súd považuje za primeranú vo
vzťahu k nárastu potrieb na strane oprávnenej, ako aj k zmene pomerov na strane navrhovateľa ako
povinného otca. Súd vzal do úvahy aj to, že na zvýšených potrebách sa čiastočne je povinná podieľať aj
matka oprávnenej. Súd sa nestotožnil s postojom otca, ktorý poukazoval na nemožnosť zabezpečenia

potrieb svojej rodiny pre prípad zvýšenia výživného. V tomto smere súd poukazuje aj na argument
oprávnenej,kedyotecneuviedolžiadneobjektívnedôvody,ktorébymubránilizvýšiťsvojpríjemvlastnou
činnosťou, jeho jediným príjmom je výsluhový dôchodok. Uvedený stav potom nemožno hodnotiť v
neprospech oprávnenej. Súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že okrem plnenia výživného navrhovateľako otec sa na starostlivosti a potrebách oprávnenej ako svojej dcéry nijako inak nepodieľa. Preto
návrh na zvýšenie výživného súd v časti považoval za dôvodný a zaviazal navrhovateľa platiť na výživu
oprávnenej zvýšeným výživným po 240,-- € mesačne. Túto povinnosť súd navrhovateľovi určil odo dňa

podania návrhu oprávnenej od 24. 06. 2019 v súlade so zákonnou úpravou, pretože nebolo možné
priznať výživné u plnoletej oprávnenej spätne tak, ako žiadala v návrhu, t. j. od 01. 09. 2018. Takto
zvýšené výživné je navrhovateľ povinný uhrádzať k rukám oprávnenej vždy do každého 15-teho dňa
v mesiaci. Súd v prevyšujúcej časti považoval protinávrh oprávnenej za nedôvodný, a tento zamietol
(výrok č. IV).

18. Keďže súd určil výživné od 24. 06. 2019, vyčíslil ku dňu rozhodnutia súdu zameškané výživné a
to za mesiac jún v alikvotnej čiastke 9,30 € (za 7 dní), za mesiac júl vo výške 40,-- €, čo spolu činí
49,30 €. Vzhľadom na výšku dlhu súd zaviazal navrhovateľa uhradiť dlžné výživné v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

19. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 52 C. m. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, §

362 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.). uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 C.m.p.).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
C.m.p.).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny
výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, §376 ods. 1 C.s.p.).