Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/134/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415204264
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415204264.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej
a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Kopinu v exekučnej veci oprávneného
MINIPOHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 852 453, právne
zastúpený Advocate, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 36
865 141, proti povinnému Y. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. 3, XXX XX V., občan SR o vymoženie

150,- eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok,
č. k. 9Er/313/2015-29 zo dňa 04.02.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora R.. C. V. o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c), d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
§ 52, § 53 Občianskeho zákonníka, zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ďalej Smernice
Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1193 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a relevantných
rozhodnutí SD EÚ a NS SR. Konštatoval, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s., sp. zn. SR 15889/14 zo

dňa 03. 12. 2014. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe formulárovej zmluvy
o úvere. Súčasťou zmluvy o úvere č. 431394 zo dňa 16. 11. 2013 boli aj všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, kde bola (bod 20) zakotvená rozhodcovská doložka. Tieto dodávateľ používal v
rámci podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu

na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si pritom spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej formulárovú a štandardizovanú podobu. Mohol zmluvu ako celok (spolu
so všeobecnými podmienkami) buď odmietnuť alebo podrobiť sa podmienkam dodávateľa, a teda aj
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
dojednanie o rozhodcovskej doložke je neprijateľná zmluvná podmienka, a preto ňou spotrebiteľ nie je
viazaný, pričom je v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Z uvedených dôvodov preto žiadosť

súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Bol toho názoru, že

rozhodcovská doložka, resp. zmluva, na podklade ktorej bolo vedené rozhodcovské konanie, bola
dohodnutá ako nevýhradná, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojichpráv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. S poukazom na to sa od
žalobcu nevyžaduje, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a má kedykoľvek
právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Uviedol, že uzavretie zmluvy

o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ ide o
rozhodcovskú zmluvu, sa jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Poukázal na viaceré
rozhodnutia z Českej republiky, na základe ktorých bola priznaná prípustnosť rozhodcovskej doložky aj
v spotrebiteľských sporoch (napr. rozsudok Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 02. marca 2011, sp. zn.
12 Cmo 13/2010, rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, rozsudok KS v Hradci Králové sp. zn.

19Co/481/2010 atď.). Ďalej uviedol, že použitie rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských vzťahoch
nie je zakázané ani z pohľadu komunitárneho práva s tým, že ustanovenia Občianskeho zákonníka
treba vykladať eurokonformne v zmysle znenia smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle písm. q) ods. 1 Prílohy smernice je zakázané iba dojednanie,
aby spotrebiteľ riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou. V danej veci
riešil spor arbitrážou rozhodcovským konaním oprávnený, a nie povinný. Navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. Zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie, podanému odvolaniu nevyhovel a v
súlade s § 374 ods. 4 OSP postúpil vec na ďalšie konanie odvolaciemu súdu.

6. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ
súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
(zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel
postupovať a vec posudzovať už podľa nových civilných procesných kódexov, a to zákona č. 160/2015
Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom

aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie
(okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,

vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s
ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods.
2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje

sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil.

9. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery.

10. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, v nadväznosti na odvolacie námietky
oprávneného, odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosťou súdu je v každom štádiu exekučného konania
prihliadať na to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu. Z ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či rozhodnutie
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či

rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné, a to tak
po stránke formálnej, ako aj materiálnej.11. Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy

alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, má potom v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre

vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho
účinky paaktu. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej
základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby
právny úkon nebol nikdy uzavretý. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na závery Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6 Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, kde najvyšší súd

judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so
zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy, alebo rozhodcovskej
doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola
uzavretá neplatne. Neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania
exekúcie, a to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. Pri riešení otázky, či

rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, pritom nie je
exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011).

12. Odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/105/2011 zo

dňa 10.10.2012, podľa ktorého už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex
offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný
súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,

resp. rozhodcovskej doložky, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych
predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.

13. V súvislosti s odvolacími námietkami oprávneného zároveň odvolací súd dodáva, že skúmaním
platnosti rozhodcovskej doložky exekučný súd nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského

rozsudku, ale len základné podmienky jeho vydania, čím realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo
zákona (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

14. Odvolací súd sa stotožnil i so záverom súdu prvej inštancie, že vzťah založený medzi oprávneným
a povinným zmluvou o úvere č. 431394 zo dňa 16.11.2013, je spotrebiteľským právnym vzťahom, na

ktorý sa preto musia aplikovať normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ust. § 52 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že súd bol oprávnený preskúmať povahu rozhodcovskej
doložky i v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

15. Zaradenie rozhodcovskej doložky do všeobecných obchodných podmienok odôvodňuje záver, že

táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ celkom zjavne
nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných
dojednaní vylúčiť. Pre platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy a doložky je pritom, vychádzajúc z ust. §
4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nevyhnutný nepochybný súhlas oboch strán s jej
uzavretím. Zo znenia rozhodcovskej doložky však nevyplýva, že by bol spotrebiteľovi predložený návrh,

o ktorom by bolo možné jednať. Súhlas spotrebiteľa s uzavretím rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky
musí byť vyjadrený jasne a určito.

16. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, podľa ktorého
rozhodcovská doložka obsiahnutá v predmetnej zmluve o úvere predstavuje neprijateľnú zmluvnú

podmienku, ktorá je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka neplatná. Pokiaľ teda došlo k vydaniu
rozhodcovského rozsudku, na ktorého vydanie rozhodcovský súd nemal právomoc, ide o rozsudok
materiálne nevykonateľný. Z uvedených dôvodov, vyhodnotiac odvolacie námietky oprávneného ako
nedôvodné,odvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancieakovecnesprávnepodľa§387ods.1,2 CSP potvrdil. Ani odvolací súd nie je presvedčený, že by sa mal vykonať predložený rozhodcovský
rozsudok.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).