Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/195/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111223923
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1111223923.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: S. N., nar.
XX.XX.XXXX, B. XXXXX/X, XXX XX Z.-B. Z., zast.: JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna 47, 811 07
Bratislava, intervenient na strane žalobcu: R.. L. M., nar. X.X.XXXX, Č. XXXXX/XX F., XXX XX Z., zast.:
MALOVIC s. r. o., Kominárska 1, 831 04 Bratislava - Nové mesto, IČO: 47 231 980 proti žalovanému:

Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s. r. o., Tuhovská 29, 831 06 Bratislava, IČO: 35 728 116,
zast.: GRIŠČIK & PARTNERS s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 25, 811 02 Bratislava, IČO: 35 893 893 o
zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I
č.k. 30Cb/127/2011-297 zo dňa 26.04.2018, do časti výroku III., takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/127/2011-297 zo dňa
26.04.2018, v časti výroku III. m e n í tak, že súd intervenientovi na strane žalobcu nepriznáva nárok

na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie vedené pod sp. zn. 30Cb/127/2011,
žalobcovi ani žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, intervenientovi na strane žalobcu
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100% a žalobcovi vrátil súdny poplatok
vo výške 324,80 eur. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca

sa žalobou doručenou dňa 22.07.2011 domáhal zrušenia Rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK/04/
ALS/11 zo 06.06.2011. Podaním doručeným súdu 07.07.2016 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť
z dôvodu mimosúdnej dohody strán sporu a žiadal, aby súd konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal
náhradu trov konania. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 12.07.2016 súhlasil s návrhom žalobcu
na zastavenie konania a nepriznaním náhrady trov konania žiadnej zo strán. Intervenient vo svojom
vyjadrení zo dňa 22.07.2016 súhlasil so zastavením konania, ale nesúhlasil s navrhovaným výrokom o

nepriznaní náhrady trov konania.

2. Súd prvej inštancie poukázal na § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) a uviedol, že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu uzatvorenia mimosúdnej
dohody strán sporu s tým, že žalobca aj žalovaný zhodne súhlasili, aby žiadnej zo strán nebol priznaný
nárok na náhradu trov konania. Z procesného hľadiska mal súd za to, že zavinenie zastavenia konania

nemožno pričítať žiadnej zo strán sporu, navyše žalobca aj žalovaný súhlasili, aby im nebol priznaný
nárok na náhradu trov konania. V kontexte uvedeného súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP a
contrario rozhodol tak, že žalobca ani žalovaný nemajú nárok na náhradu trov konania. Žalobca v podaní
z 22.07.2011 požiadal o vstup intervenienta na strane žalobcu R.. L. M. do konania s odôvodnením, že:
„rovnaké zmluvy o ručení uzatvoril dňa 30.06.2008 aj intervenient, a teda musí mať právny záujem na
výsledku sporu“. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11.10.2011, č.k. 30Cb/127/2011-128 vstup R..

L. M. ako intervenienta (vedľajšieho účastníka) na strane žalobcu nepripustil z dôvodu, že „intervenient
nemieni v konaní vystupovať ako vedľajší účastník nakoľko nemá právny záujem na výsledku sporu“.Voči tomuto uzneseniu podal dňa 28.11.2011 žalobca odvolanie, ktorým odôvodnil vstup intervenienta
do konania tým, že intervenient bol v rozhodcovskom konaní spolu so žalobcom zaviazaný spoločne
a nerozdielne. Krajský súd v Bratislave uznesením z 29.02.2012, č.k. 1Cob/7/2012-139, právoplatným

dňa 25.04.2012 uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/127/2011-128 zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Súd prvej inštancie oznámil žalovanému dňa 06.03.2013, že R.. L. M. vstúpil do konania
ako intervenient na strane žalobcu; tento si voči žalobcovi uplatnil náhradu trov konania podaním zo
dňa 22.07.2016. Intervenient R.. L. M. súhlasil so späťvzatím žaloby, a zároveň si uplatnil nárok na
náhradutrovkonaniavovzťahukžalobcovi.Vovyjadrenípoukázalnato,žeakbyžalobcanetrvalnajeho

vstupe do konania, nevznikli by mu trovy konania. Súd prvej inštancie poukázal na § 256 ods. 2 CSP a
konštatoval, že z uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca svojimi procesnými úkonmi trval na účasti
intervenienta v konaní, ktorý už od začiatku konania jasne deklaroval, že nemá záujem byť vedľajším
účastníkom. Súd prvej inštancie mal za to, že aktivity a úkony žalobcu spôsobili účasť intervenienta v
konaní, čím zavinil aj jeho trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. V kontexte uvedeného súd prvej
inštancie s poukazom na § 256 ods. 2 CSP rozhodol tak, že priznal intervenientovi na strane žalobcu

nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%. Súd prvej inštancie záverom poukázal
na § 11 ods. 3, 4 a ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov a rozhodol o vrátení súdneho poplatku zaplateného za návrh žalobcovi vo výške 324,80 eur.

3. Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku III., podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že

dňa 11.10.2011 vydal konajúci súd uznesenie č.k. 30Cb/127/2011-128, ktorým rozhodol, že vstup R..
L. M. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu nepripúšťa. Krajský súd v Bratislave
vyššie citované rozhodnutie súdu prvej inštancie uznesením č.k. 1Cob/7/2012-135 zo dňa 29.02.2012
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, tento vytýčil termín pojednávania na deň 22.02.2016 o 09,00 hod., na ktorý predvolal

aj R.. L. M. ako vedľajšieho účastníka a jeho právneho zástupcu. Pojednávame bolo odročené bez
meritórneho prejednania z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní medzi žalobcom a žalovaným,
kedy konajúci súd výlučne konštatoval, že je nevyhnutné skúmať právny záujem vedľajšieho účastníka v
nadväznosti na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti
a citované zákonné ustanovenia, je nevyhnutné konštatovať, že i v prípade, ak by R.. L. M. v príčinnej

súvislosti s účasťou v danom súdnom konaní vznikli trovy konania, nevznikol mu nárok na ich náhradu
zo strany žalobcu. Konajúci súd priznal vo výroku III. intervenientovi na strane žalobcu nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi podľa § 256 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak strana procesne
zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že intervenient na strane žalobcu a žalobca nie sú v zmysle v zmysle §

82 a § 83 CSP protistranou. Intervenient je subjektom sui generis sporového konania. Intervencia je
fakultatívna, v procesnej rovine ide o záujem intervenienta na výsledku sporu, aby spor vyhrala strana,
ktorú intervenient v spore podporuje. Preto priznanie náhrady trov konania pre intervenienta na strane
žalobcu voči žalobcovi s poukazom na § 256 ods. 2 CSP (zavinenie vzniku trov - priznanie protistrane) je
nesprávnym právnym posúdením veci. Ako ďalej žalobca ozrejmil, v súlade s predchádzajúcou právnou

úpravou vedľajší účastník vstupuje do konania buď z vlastnej iniciatívy alebo na výzvu účastníka konania
prostredníctvom súdu. Súd je oprávnený posudzovať jeho vstup do konania výlučne z hľadiska záujmu
vedľajšieho účastníka na konaní, kedy o jeho ne/prípustnosti rozhoduje výlučne na návrh (námietku)
strany po tom, čo sa pridruží k strane sporu. V prípade, kedy intervenient nesúhlasil so svojim vstupom
do konania, súd mal uvedené posúdiť vzhľadom na jeho právny záujem na výsledku sporu a podľa toho

M. R.. L. M. konať. Pokiaľ súd prvej inštancie vec posúdil a dospel k záveru, že právny záujem R.. L.
M. ako intervenienta (vedľajšieho účastníka) daný nie je, resp. jeho úkony by boli odporujúce úkonom
žalobcu, či tento nesúhlasí so vstupom do konania, nemal rozhodnúť o vstupe intervenienta do konania.
Žalobca zdôraznil, že vzhľadom na povahu a okolnosti sporu, kedy intervenient v prípade nezáujmu
mohol kedykoľvek vystúpiť oznámením o vystúpení z konania, je podľa jeho názoru nedôvodné, aby

intervenient na strane žalobcu mal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Záverom žalobca
dodal, že výrok III. napadnutého uznesenia je pre žalobcu nespravodlivý a ustanovenie § 257 CSP
práve slúži na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho
výsledok. Mal za to, že je nesporné, že podané odvolanie žalobcu je dôvodné vzhľadom na odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, preto žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie

zmenil tak, že intervenient na strane žalobcu nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu
odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) apo oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že predmetné
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné zmeniť.

5. Odvolací súd po preštudovaní napadnutého rozhodnutia ako i predloženého spisového materiálu
zistil, že súd prvej inštancie výrokom III. uznesenia č.k. 30Cb/127/2011-297 zo dňa 26.04.2018 priznal
intervenientovi na strane žalobcu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Súd prvej inštancie
odôvodnil napadnutý výrok uznesenia tak, že nakoľko žalobca svojimi procesnými úkonmi trval na účasti
intervenienta v konaní, ktorý už od začiatku konania jasne deklaroval, že nemá záujem byť vedľajším

účastníkom, čím zavinil aj jeho trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, priznal intervenientovi na
strane žalobcu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%, pričom poukázal na §
256 ods. 2 CSP.

6. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s námietkou žalobcu, a to, že intervenient na strane
žalobcu a žalobca nie sú v zmysle civilného sporového poriadku protistranou. Ustanovenie § 256

ods. 2 CSP uvádza: „Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane“, pričom pojem strana, resp. protistrana potrebné vykladať v
zmysle § 60 CSP, podľa ktorého sú stranami žalobca a žalovaný. Intervenient je podľa § 81 CSP
ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku
konania, teda vtedy, ak rozhodnutím vo veci môže byť dotknuté právne postavenie intervenienta, jeho

práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. Pritom § 81 CSP, od ktorého sa právo fyzickej
osoby alebo právnickej osoby, či iného právneho subjektu na jeho vstup do konania ako intervenienta
odvíja, nepodmieňuje predpoklad na úspešné uplatnenie tohto práva, t.j. vstupu do konania v postavení
intervenienta, len existenciou právneho záujmu na výroku rozhodnutia v predmetnej právnej veci, ale
existenciou akéhokoľvek právneho záujmu, t.j. aj právneho záujmu na skutkových a právnych záveroch,

na ktorých je rozhodnutie v predmetnej veci založené, teda na celkovom výsledku konania (uznesenie
Ústavného súdu SR zo dňa 09.02.2018, sp. zn. IV. ÚS 112/2018).

7. Odvolací súd zdôrazňuje, že intervenient je subjektom sui generis sporového konania, ktorý znáša
právny osud strany sporu, na ktorej vystupuje. Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu

právnemu záveru, keď napadnutým uznesením priznal intervenientovi na strane žalobcu nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca so žalovaným
uzavreli dňa 30.06.2016 Dohodu o splátkovom kalendári, na základe ktorej vzal žalobca žalobu v celom
rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, pričom so žalovaným zhodne vyslovili súhlas, aby žiadnej zo
strán nebol priznaný nárok na náhradu trov konania, súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď

zaviazalžalobcunanáhradutrovkonaniaintervenientovi,ktorýsanastranežalobcuzúčastnilnakonaní,
a najmä ktorý nie je protistranou žalobcu v zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia §
256 ods. 2 CSP. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že samotný súd prvej
inštancie v napadnutom uznesení v bode 11 konštatoval, že z procesného hľadiska zavinenie zastavenia
predmetného konania nemožno pričítať žiadnej zo strán sporu, avšak danú konštatáciu už následne

nezohľadnil pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania intervenienta na strane žalobcu.

8. Odvolací súd má za to, že obdobne, ako pri aplikácii ustanovenia § 256 ods. 1 CSP a contrario v
rámci rozhodovania o nároku strán sporu - žalobcu a žalovaného na náhradu trov konania pri zastavení
konania z dôvodu späťvzatia žaloby, je potrebné postupovať aj pri rozhodovaní o nároku na náhradu

trov konania intervenienta na strane žalobcu a náhradu trov konania mu nepriznať.

9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. So zreteľom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. podľa § 388 CSP
zmenil tak, že intervenientovi na strane žalobcu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

11. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).