Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218202491
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2218202491.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: Exipo, s. r. o., Zelinárska 6, Bratislava, IČO:
44873441, zastúpeného JUDr. Petrom Homolom, advokátom, Zelinárska 6, Bratislava, proti žalovanej:
A. K., nar. X.XX.XXXX, K. XX/XX, V. P., o zaplatenie 63,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 29. novembra 2018, č.k. 19Csp/109/2018-49, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 57,24 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 12,10 eur od 26.05.2015 do zaplatenia,
zo sumy 10,90 eur od 24.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 12,10 eur od 24.07.2015 do zaplatenia,
zo sumy 12,10 eur od 25.08.2015 do zaplatenia a zo sumy 10,04 eur od 24.09.2015 do zaplatenia
(výrok I.), žalobu v časti o zaplatenie 6 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1,20 eur
od 26.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 1,20 eur od 24.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 1,20 eur od
24.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 1,20 eur od 25.08.2015 do zaplatenia a zo sumy 1,20 eur od
24.09.2015 do zaplatenia zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 81,02 % (výrok III.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa domáhal
voči žalovanej zaplatenia sumy 63,24 eur s príslušenstvom, teda úrokom z omeškania titulom ceny za
poskytnuté služby. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že pôvodný veriteľ Slovanet, a.s.,
uzavrel so žalovanou dňa 4.12.2014 zmluvu o poskytovaní verejných elektronických komunikačných
služieb č. CG31462041329001. Na základe tejto zmluvy pôvodný veriteľ poskytol žalovanej elektronické
komunikačné služby za cenu, ktorú vyúčtoval faktúrami a to faktúrou č. 6150287684 na sumu 13,30
eur so splatnosťou 25.05.2015, faktúrou č. 6150349640 na sumu 12,10 eur splatnou dňa 23.06.2015,

faktúrou č. 6150412108 na sumu 13,30 eur so splatnosťou dňa 23.07.2015, faktúrou č. 6150474074
na sumu 13,30 eur so splatnosťou dňa24.08.2015 a faktúrou č. 6150546620 na sumu 13,30 eur so
splatnosťou 23.09.2015. Žalovaná vyúčtované ceny neuhradila. Dňa 21.09.2016 podpísal pôvodný
veriteľ so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou v zmysle jej čl. II ods. 1 na žalobcu
postúpil aj pohľadávku uplatňovanú v tomto spore. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa §
526 OZ, podľa § 5 ods. 1 a 4, podľa § 44, § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Súd prvej

inštancie dospel k záveru, že žalobou uplatňovaný nárok je dôvodný len čiastočne. Žalobca si okrem
cenyzaelektronickéslužby,ktorýnároksúdpovažovalzadôvodný, uplatňovalajsumu6eurvyplývajúcu
z ním predložených faktúr, ktoré obsahovali poplatok za faktúru doručovanú poštou (5 x 1,20 eur).
Tento nárok na tento poplatok mu však nemožno priznať. Súd je v sporovom konaní viazaný skutkovýmvymedzením žaloby, keďže len žalobca je oprávnený určiť skutkový základ žalobou uplatneného nároku.
Žalobca je povinný označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci. V spotrebiteľských
sporoch (§ 290 CSP), v ktorých je žalovaným spotrebiteľ, sa kladie na skutkové vymedzenie žaloby ešte

väčší dôraz. Žalobca v žalobe vymedzil svoj nárok tak, že si uplatňuje nárok na zaplatenie poplatku
za doručovanie faktúr prostredníctvom pošty označený ako Faktúra doručovaná poštou, fakturovaná
v žalovaných faktúrach, ktorý nárok vyplýva z bodu 2.1 b) Cenníka administratívnych poplatkov a
poplatkov ostatných služieb. Z bodu 2.1 cenového výmeru je ale zrejmé, že sa tu sadzbou 1,20 eur
spoplatňuje „doplnková služba“ týkajúca sa len prípadov, keď sa faktúra zasiela „nad rámec bezplatného

zasielania faktúry v elektronickej forme“. Zo zmluvy však nevyplýva, že by žalovaná požiadala aj o
bezplatnúelektronickúformufaktúry.Vtakomprípadealenemožnopovažovaťzaslaniefaktúryvtlačenej
(papierovej) podobe za „doplnkovú službu“, ktorá by sa mala spoplatňovať. Navyše, z cenníka vyplýva
pravý opak: článok 2 bod 2.1. písm. a) zakotvuje bezplatné zasielanie faktúry v tlačenej (papierovej)
forme v prípadoch, keď sa faktúra nezasiela aj nad rámec faktúry v elektronickej forme. Keďže žalovaná
si doplnkovú službu zasielania faktúr poštou celkom zjavne neobjednala, treba vychádzať z článku 2

bodu 2.1 písm. a), v zmysle ktorého je zasielanie faktúry poštou spoplatnené sumou 0,00 eur, teda
bezplatne.Ztýchtodôvodovniesúnárokyuplatňovanéztitulupoplatkuzadoručovaniefaktúr,aniúrokyz
omeškania z týchto súm odôvodnené. Súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi nárok len na zaplatenie
sumy 57,24 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania ako nezaplatenú cenu za elektronické služby a
žalobu v časti nároku na zaplatenie poplatku v sume 6 eur spolu s úrokom z omeškania ako nedôvodnú

zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému
žalobcovi, vzhľadom na pomer úspechu strán v konaní, priznal podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalovanej
nárok na ich náhradu v rozsahu 81,02 %.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote v časti jeho výroku II.

a závislého výroku III. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd dospel k záveru, že žalovaný si doplnkovú službu zasielania
faktúr poštou celkom zjavne neobjednal. Zo strany žalovaného nedošlo k objednaniu si tejto doplnkovej
služby, súd vychádzal z bodu 2.1 písm. a) cenníka, v zmysle ktorého je zasielanie faktúry poštou
spoplatnené sumou 0,00 eur. S uvedeným záverom súdu sa v žiadnom prípade nestotožňuje. Poukazuje

na skutočnosť, že spoločnosť Slovanet a.s. každému účastníkovi, ktorý si objednal internetovú
službu a ktorý nemá zriadenú vlastnú e-mailovú adresu, zriadi a aktivuje e-mailové konto vo forme
[email protected] <.. Na túto, prípadne inú účastníkom uvedenú e-mailovú adresu následne
postupca automaticky zasiela faktúry za poskytované služby (automatická elektronická fakturácia). Ak
by si však účastník objednal inú ako internetovú službu, (napr. telefonickú) a v zmluve by neuviedol

vlastnú e-mailovú adresu pre zasielanie faktúr, boli by tieto faktúry zasielané bezplatne listinnou formou
v zmysle bodu 2.1 písm. a) cenníka. V tomto prípade by sa teda jednalo o doplnkovú službu, ktorú
postupca poskytuje účastníkovi zmluvného vzťahu bezplatne a bez toho, aby účastník o túto službu
požiadal. V bode 2.1 písm. b) cenníka je uvedená faktúra doručovaná poštou - doplnková služba -
mesačný poplatok za vyhotovenie a pravidelné zasielanie faktúry za poskytované telekomunikačné

služby za jedno fakturované obdobie nad rámec bezplatného zasielania faktúry v elektronickej
forme. Faktúra je vystavená na základe žiadosti účastníka v tlačenej forme papierovej, doručovanej
prostredníctvom pošty. Poukázal na zmluvu uzavretú so žalovanou, kde v záhlaví v poslednom riadku
je uvedené, že medzi zmluvnými stranami došlo k dojednaniu ohľadom spôsobu fakturácie: papierová
fakturácia spoplatňovaná s poštovou poukážkou. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná požiadala o

uvedenú doplnkovú službu t.j. doručovanie faktúr prostredníctvom pošty, ktorá vzhľadom na explicitne
vyjadrenú poplatkovú povinnosť jednoznačne odkazuje na citovaný bod 2.1 písm. b) cenníka. Navrhol
preto, aby odvolací súd zmenil v napadnutom výroku II. rozsudok a určil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 6 eur s príslušenstvom a takisto vo výroku III. zmeniť rozsudok a priznať žalobcovi nárok
na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že si zároveň aj uplatňuje trovy odvolacieho konania.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávnenou osobou - stranou sporu (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti
(§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379

a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 19Csp/109/2018 je určenie
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 63,24 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy
13,30 eur od 26.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 12,10 eur od 24.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 13,30

eur od 24.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 13,30 eur od 25.08.2015 do zaplatenia a sumy 11.24 eur
od 24.09.2015 do zaplatenia titulom nedoplatku za poskytovanie služieb podľa zmluvy o poskytovaní
verejných elektronických a komunikačných služieb uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou dňa 4.12.2014.
5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorýmsúdvčastizaplateniasumy6eurspríslušenstvompredstavujúcejpoplatokzadoručovaniefaktúr
prostredníctvom pošty zamietol a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania, kde súd prvej
inštancie žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 81,02%.

6. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky

jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods.2 CSP odvolací súd odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku.

Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvoinštančného súdu odchýliť.

7. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že body 2.1 písm. a) a písm. b) cenníka
administratívnych poplatkov a poplatkov ostatných služieb sú takmer totožné. U obidvoch sa jedná o

mesačný poplatok za vyhotovenie a pravidelné zasielanie faktúry za poskytovanie telekomunikačnej
služby za jedno fakturované obdobie, resp. za predplatné. V bode 2.1 písm. a) je uvedené, že faktúra je
vystavená v tlačenej forme, teda papierovej, doručovaná prostredníctvom pošty, takisto pod písm. b) je
uvedené, že faktúra je vystavená v tlačenej forme papierovej, doručovaná prostredníctvom pošty, avšak
na základe žiadosti účastníka, pričom je tam ešte uvedené, že tento mesačný poplatok za vyhotovenie

a zasielanie faktúry je nad rámec bezplatného zasielania faktúry v elektronickej forme. Žalovaná v
zmluve o poskytnutí verejných telekomunikačných služieb svoju mailovú adresu neuviedla, keď kolonka
obsahujúca e-mail je nevyplnená, takže na jej e-mailovú adresu jej žiadna fakturácia nechodila a
skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní o tom, že žalovaná mala aktivované novozriadené e-
mailové konto a že jej na toto konto boli posielané faktúry nevyplývajú zo žaloby, nevyplývajú zo

zmluvy a nevyplývajú ani zo žiadneho iného listinného dôkazu nachádzajúceho sa v spise a navyše
sú to skutočnosti, ktoré neboli pred súdom prvej inštancie žalobcom tvrdené. Takže správne súd prvej
inštancie vyhodnotil, že spôsob fakturácie a to doručovanie faktúry poštou je bezplatné podľa bodu 2.1
písm. a) cenníka administratívnych poplatkov.

8. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku II. teda jeho zamietajúcej časti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP z dôvodu
vecnej správnosti potvrdil a takisto rozsudok potvrdil aj v závislom výroku III. o nároku na náhradu trov
konania, keď súd prvej inštancie správne o tomto nároku rozhodol.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, mal za to,
že je tu dôvodná aplikácia ust. § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní plne úspešný bol žalobca,
ktorému by prislúchala náhrada trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaná
v konaní bola pasívna, nevykonala v odvolacom konaní žiaden procesný úkon, podľa obsahu spisu jej
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd preto s použitím základných princípov článku

4 ods. 2 CSP, v súlade s článkom 17 základných princípov CSP rozhodol tak, že žalovanej nárok na
náhradu trov konania nepriznal, keďže jej žiadne trovy nevznikli a bolo by zjavne nielen nerozumné,
ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu rozhodovanie postupom najskôr o
priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov
konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy nevznikli.

10. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).