Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/614/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612212533
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5612212533.1

Uznesenie

KrajskýsúdŽilina,akosúdodvolacívprávnejvecinavrhovateľa:M.G.,nar.XX.XX.XXXXbytomU.O.,S.
XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Petrom Jančim, advokátom so sídlom U. O., B. XXX, proti odporcom:
1/ Mgr. G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, Z. B. a 2/ Mgr. Ing. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., J.
G. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie odporcov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/321/2012-238 zo dňa 27. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že výlučným vlastníkom bytu č. 19, nachádzajúceho
sa na prízemí bytového domu súpisné číslo XXXX, číslo vchodu 5, vrátane príslušenstva bytu a
spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných zariadeniach a spoločných častiach bytového domu
o veľkosti 7379/157835-in, postaveného na pozemku C-KN parc. č. 377/1, ktorý je zapísaný na liste

vlastníctva č. XXXX pre k. ú. U. O., je navrhovateľ. Zároveň odporcov v rade 1/ a 2/ zaviazal nahradiť
navrhovateľovi trovy konania.
Naliehavý právny záujem navrhovateľa odôvodnil tým, že v prejednávanom prípade navrhovateľ nemá
inú možnosť domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva. Predpokladom určenia vlastníckeho
práva navrhovateľa bolo skúmanie, či darovacia zmluva, ktorú uzatvoril 30.01.2012 s odporkyňou
v rade 1/ je platným alebo neplatným právnym úkonom. Z okolností, za ktorých došlo k darovaniu

nemožno usudzovať na vôľu navrhovateľa previesť bez časového obmedzenia vlastníctvo k bytu na
odporkyňu v rade 1/ žijúcu v Z. B., resp. vo S.. K uzavretiu darovacej zmluvy pristúpil pod vplyvom
svojej ťaživej osobnej situácie, najmä pod vplyvom exekučného konania z obavy realizácie exekučného
záložného práva, ako vyplýva z exekučného spisu sp. zn. 7Er/1576/2011 dňa 06.12.2011 bol súdny
exekútor poverený vykonaním exekúcie. Z výpovede navrhovateľa, ako aj svedkyne G. vyplýva, že
dlh v exekučnom konaní vyplatil z financií poskytnutých jeho rodičmi, ktoré musí vrátiť. Svedkyňa G.

(matka navrhovateľa) je síce v blízkom príbuzenskom pomere s navrhovateľom, ale hodnovernosť tohto
tvrdenia nikto z prítomných odporcov nespochybnil. Navrhovateľ uvažoval o prevode bytu na svoju
matku, čo potvrdili nezávisle na sebe svedkovia S. G. a F. N.. Rovnako obaja potvrdili, že k prevodu
bytu má dôjsť len na dobu do skončenia finančných problémov navrhovateľa a problémov s platením
výživného. Odporkyňa v rade 1/ si zabezpečila nové bývanie. Sama vypovedala, že navrhovateľovi
dala jasne najavo ukončenie ich vzťahu a že s ním ako s partnerom nepočíta. Za týchto okolností

je nelogické, aby navrhovateľ napriek dôvere, previedol vlastníctvo k bytu na odporkyňu v rade 1/
bezvýhradne, bez časového určenia a možnosti reparácie vzniknutého stavu. O nedostatku vôle
navrhovateľa previesť vlastníctvo na odporkyňu v rade 1/ v súlade s právom, svedčí aj samotné prijatie
daru odporkyňou v rade 1/. Táto nechcela žiť na U., nevynakladala žiadnu starostlivosť o byt až do času,
kedy sa navrhovateľ intenzívne začal zaujímať o vrátenie daru. Darovacia zmluva preto trpí vadou vôle
navrhovateľa ako prevodcu, právny úkon z jeho strany nebol urobený vážne. Rovnako je tu aj rozpor

účelu darovacej zmluvy so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z výpovede navrhovateľa,
ako aj svedka N. a svedkyne G. vyplýva, že cieľom sledovaným navrhovateľom, ale i odporkyňou vrade 1/ bolo nedodržanie zákona, a to ustanovení o darovacej zmluve. Na strane odporkyne v rade
1/ zistil aj dôvod absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi pri prijatí daru.
Odporkyňa v rade 1/ za obdobie definitívneho zániku jej vzťahu s navrhovateľom označila august

2011 a navrhovateľovu vedomosť tejto skutočnosti preukázala jeho čestným prehlásením z 31.08.2011.
Nepoprela, že začiatkom novembra 2011 chcel navrhovateľ opustiť pracovisko, aj ubytovanie v A.. Zánik
jej vzťahu s navrhovateľom jej ale nebránil označiť samú seba v darovacej zmluve za snúbenicu, tvrdiac,
že to navrhovateľ očakával. Pritom sama uviedla, že na rodinnom posedení v júli 2011, teda pol roka pred
darovaním, sa mal navrhovateľ vyjadrovať, že budú snúbencami. Rovnako je nelogické, aby daroval byt

bez časového obmedzenia, v ktorom mal zabezpečené vlastné bývanie. Tvrdila, že navrhovateľ vedel o
jejfinančnýchproblémochachceljejbytdarovaťzlásky.Právetuvidínajväčšírozporkonaniaodporkyne
v rade 1/ s dobrými mravmi. Napriek ukončeniu ich vzťahu nemala zábrany prijať dar ako prejav jeho
lásky, o ktorú ona záujem nemala. Ak slušný človek neprechováva dôveru a city k niekomu, kto naopak
takéto city k nemu prechováva, tak nedáva falošnú nádej prijatím akéhokoľvek daru. Prijatie daru nie
malej hodnoty obdarovaným, ktorý vie, že darca si tým spôsobom snaží zabezpečiť jeho náklonnosť,

nemôže požívať ochranu práva.
Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu medzi odporkyňou v rade 1/ a odporcom v rade 2/ predmetnej
nehnuteľnosti, odporkyňa v rade 1/ udávala, že túto uzatvárala z dôvodu strachu z navrhovateľa, preto jej
prejav vôle nemohol byť vážny a zmluva je tiež neplatná. Odporca v rade 2/ nemohol byť dobromyseľný v
čase nadobudnutia vlastníckeho práva k prevádzanému bytu od odporkyne v rade 1/, nakoľko tento mal

vedomosť o zapísanej poznámke na liste vlastníctva týkajúceho sa uplatneného nároku na vrátenie daru
navrhovateľa voči odporkyni v rade 1/. Teda nadobudol vedomosť o začatí súdneho konania, ktorým boli
uplatnené vecné práva k nehnuteľnosti. Podstatným však je, že od nevlastníčky odporkyne v rade 1/
nemohol platne nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti.
Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka - bývalého manžela odporkyne v rade 1/ zo zdravotných

dôvodov tohto svedka a od výsluchu svedkyne Ing. V. B., matky odporkyne ustúpil, keďže táto svedkyňa
sa opakovane nedostavovala na súdne pojednávania. V čestnom prehlásení sa mala vyjadriť, že
navrhovateľ pri príležitosti jej mením v júli uviedol, že jej dcéru, odporkyňu v rade 1/ ľúbi, preto by jej
daroval byt a v tejto veci bude vypovedať. Vzhľadom na také vyjadrenie je nesporné, že bola, nie súdom,
vopred informovaná, čo bude predmetom jej svedeckej výpovede, aj o prebiehajúcom súdnom konaní.

Tým sa svedkyňa stala nehodnovernou. Výsluch svedka A. W. nevykonal, nakoľko doteraz vykonané
dôkazy považoval za postačujúce.
O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podali odvolanie odporcovia v rade 1/ a 2/.

Odporkyňa v rade 1/ namietala, že pri nahliadnutí do spisu, tento nebol viazaný, žurnalizovaný a listy
v podstate boli voľné a mohlo sa voľne s písomnosťami nachádzajúcimi sa v spise disponovať. Podľa
jej názoru ide o závažné porušenie povinnosti prvostupňového súdu vo vzťahu k vytváraniu spisu,
spôsobuje nepoužiteľnosť spisu ako podkladu pre rozhodnutie vo veci samej. Zo strany súdu jej bola
opakovane odňatá možnosť konať pred súdom, keď vo všetkých prípadoch doručovania predvolaní

namieta procesné pochybenia súdu, ktoré spočívajú jednak v doručovaní písomností na inú adresu,
ako bola prvostupňovému súdu známa adresa jej trvalého pobytu (hoci pri prvom podaní zo dňa
7.1.2013 oznámila adresu svojho pobytu S., ulica G.. D. XX), v elektronickom doručovaní predvolaní,
ktoré sú v rozpore s príslušnými ustanoveniami O.s.p., zámerne krátke úložné lehoty na pošte (5 dní)
pri doručovaní predvolaní, čím jej bola sťažená možnosť na prípravu na pojednávanie. Rovnako jej

bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že jej na výslovnú žiadosť neboli zaslané kópie zápisníc
z pojednávaní. Za najzávažnejšie procesné pochybenie považuje pojednávanie dňa 04.12.2013 v jej
neprítomnosti. Na tomto pojednávaní bol vypočutý svedok, o ktorú výpoveď je opreté rozhodnutie súdu
a nemala možnosť sa k jeho výpovedi vyjadriť a klásť mu otázky. Na predvolanie bola konštatovaná
fikcia doručenia aj napriek tomu, že jej bolo doručované na inú adresu, ako je adresa jej trvalého

pobytu s 5 dňovou úložnou dobou v čase sviatkov, kedy nemala reálne možnosť túto zásielku prevziať.
Ako adresát sa v danom čase na adrese, na ktorú súd zasielal predvolanie nezdržiavala a jej adresa
trvalého pobytu, kam súd predvolanie ani nezaslal, bola súdu známa. Rovnako nebola zachovaná
rovnosť účastníkov konania, keď napríklad predvolanie na pojednávanie 23.10.2013 navrhovateľovi bolo
doručované bez obmedzenia úložnej doby a jej s úložnou dobou 10 dní. V zápisnici z pojednávania

dňa 10.01.2013 sa konštatuje, že bola dodržaná 5 dňová lehota na prípravu na pojednávanie, čo nie
je pravda, nakoľko odporcovi v rade 2/ bolo predvolanie doručené dňa 07.01.2013. Nikdy v priebehu
konania jej súd nedoručoval podania navrhovateľa, resp. jeho právneho zástupcu, preto sa k nim
nemohla žiadnym spôsobom vyjadriť. Konanie súdu s navrhovateľom a jeho právnym zástupcom vneprítomnosti odporcov, môže vyvolávať pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti súdu. Nesúhlasí
so zdôvodnením nevykonania dôkazu - výsluchu svedka jej matky Ing. V. B., s poukazom nato, že
vo veci súd vykonal výsluch matky navrhovateľa, ktorej dôveryhodnosť aj vzhľadom k jej zrejmej

zaujatosti a záujmu na výsledku konania je viac, než pochybná a opieral o túto výpoveď aj samotné
rozhodnutie. Ku konštatovaniu, že nebola namietaná zaujatosť svedka p. G. uviedla, že k tomuto sa
nemohla vyjadriť, nakoľko jej nebola doručená zápisnica z pojednávania. Podstatná časť napadnutého
rozhodnutia obsahuje výpovede navrhovateľa, svedka G. a svedka N., ktoré uvádzajú skutočnosti, ku
ktorým sa vzhľadom k tomu, že nemá informácie o týchto skutočnostiach, nevie vyjadriť.

Je nelogické, aby navrhovateľ prevádzal vlastníctvo k bytu v jej prospech dočasne bez toho, aby mal k
nej nejaký citový vzťah, resp. aby nemal pri darovaní iné úmysly, ako ním tvrdené vyhýbanie sa splneniu
svojej zákonnej vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ práve darovaním predmetného bytu sa snažil znova
získať jej priazeň. Rozporné je tvrdenie, že navrhovateľ nedaroval byt matke z dôvodu, že sa bál jeho
straty v prípade dedenia po matke, keď vždy mohol tento byt darovať svedkovi N., s ktorým je podľa
jeho tvrdení viac, ako blízky priateľ. Okresný súd vyhodnotil svojvoľne pri uvádzaní faktu, že darovacia

zmluva nepozná inštitút predkupného práva, práva spätnej kúpy alebo výhradu vlastníctva. S týmto by
bolo možné súhlasiť iba v prípade, že by s tým nezdôvodňoval práve neplatnosť darovacej zmluvy. Z
vyjadrenia navrhovateľa a tiež z obsahu spisu vyplýva, že v čase prevodu bytu nemal žiadne dlhy, ani
exekúcie, čo je v rozpore s ním tvrdenými dôvodmi, ako aj dôvodmi, ktoré uvádza súd. Má zato, že o
neplatnosť zmluvy pre nedostatok vážnosti vôle strán, spočívajúcej v simulácii, by aj v prípade, ak by

z predmetnej darovacej zmluvy jednoznačne nevyplývala vážnosť vôle oboch zmluvných strán, možno
uvažovať len v prípade, že vôľu uzavrieť zmluvu nemá ani jedna zmluvná strana. Pričom ako sama
uviedla, nemala žiadnu vedomosť o tom, že by jej navrhovateľ mal byt darovať dočasne, resp. s nejakou
výhradou. Neexistuje žiadny rozpor s dobrými mravmi, ako to uvádza prvostupňový súd. Dar prijala
bez akýchkoľvek vedľajších dojednaní alebo dohôd s navrhovateľom. Jej vnútorná pohnútka je v tomto

prípade irelevantná a určite nemôže byť posudzovaná v jej neprospech, ako v rozpore s dobrými mravmi.
Pokiaľ jedna zmluvná strana chce zmluvu uzavrieť a byť jej obsahom viazaná, zatiaľ čo druhá koná na
oko bez toho, aby to druhej strane muselo byť zrejmé, ide u strany konajúcej nevážne len o mentálnu
rezerváciu, ktorá nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu. Vnútorná výhrada pri vykonávaní
právneho úkonu nemá žiadny vplyv na právny vzťah založený týmto úkonom. Nakoľko nevedela o

zámere navrhovateľa predstierať prejav svojej vôle a takýto zámer ani v čase darovania neexistoval
a nemohlo byť jej ani zrejmé, že ide o simulovaný právny úkon, pričom ona mala v prvom rade vôľu
uzavrieť zmluvu. Má zato, že v predmetnom prípade ide len o vnútornú výhradu navrhovateľa, navyše
špekulatívnu a účelovú, ktorá nemá povahu simulovaného právneho úkonu, a teda ani nemôže spôsobiť
absolútnu neplatnosť zmluvy a teda ani spochybniť jej vlastnícke právo. Má zato, že vlastnícke právo

nadobudla na základe platnej darovacej zmluvy. Z tohto dôvodu je platná aj následná zmluva medzi ňou
a odporcom v rade 2/. S poukazom na uvedené navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca v rade 2/ poukazoval na rovnaké procesné pochybenia okresného súdu, ako aj odporkyňa

v rade 1/, a to predovšetkým ohľadne doručovania predvolaní na jednotlivé pojednávania, ako aj
doručovanie opisu zápisníc. Rovnako namietal, že výsluch svedka N. bol vykonaný v jeho neprítomnosti,
čímmubolaodňatámožnosťvyjadriťsakjehovýpovedi.Okresnýsúdsanevysporiadalsjehopísomným
právnym názorom doručeným dňa 10.01.2013. Poukázal nato, že podľa vyjadrenia odporkyne v rade
1/ táto nevedela o zámere navrhovateľa predstierať prejav svojej vôle a nebolo jej s poukazom na

samotné znenie zmluvy ani zrejmé, že v prípade darovania má ísť o rozpor s písomným znením zmluvy,
o simulovaný právny úkon, pričom odporkyňa v rade 1/ mala vôľu uzavrieť zmluvu. Má zato, že sa jedná
iba o vnútornú výhradu navrhovateľa, navyše špekulatívnu a účelovú. Je toho názoru, že odporkyňa
v rade 1/ nadobudla vlastnícke právo riadnou zmluvou, na základe toho, ako oprávnený vlastník bytu,
previedla vlastnícke právo bytu na jeho osobu. Z rovnakých dôvodov navrhuje rozsudok okresného súdu

zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ. Mal zato, že okresný súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie,
správne zistil a vyhodnotil predmetnú vec tak po skutkovej stránke, ako aj po právnej stránke. Dôvody
odvolania sú tendenčné a účelové. Súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť.
Odporcovia uviedli, že úložná doba, ktorá plynula v období Vianočných a Veľkonočných sviatkov, ako
aj pojednávania, ktoré boli vytýčené v období sviatkov, mali údajne odporcov cielene ukrátiť na ichprávach ako účastníkov. Takéto vyjadrenia sú nevhodné, nakoľko súd vytýčil pojednávanie na určený
pracovný deň tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle zásady rýchlosti
a hospodárnosti konania bez ohľadu na obdobie sviatkov, nakoľko táto skutočnosť je irelevantná.

Súd sa dostatočne vysporiadal s otázkou neúčasti odporcov na pojednávaniach, nakoľko odročenie
pojednávania má byť výnimočným procesným úkonom, a to len z dôležitých dôvodov. Vyjadrenie
odporcov o porušení zásady rovnosti účastníkov pokladá za nedôvodné, nakoľko odporcovia mali
rovnaké práva v konaní, ako navrhovateľ, avšak z dôvodu ich nečinnosti k uplatneniu týchto práv
nedošlo. Z dôvodu zásady rýchlosti a hospodárnosti konania, nakoľko svedkyňa Ing. V. B. preukázateľne

spôsobovala prieťahy v konaní, súd odôvodnene upustil od výsluchu tejto svedkyne. Tvrdenie odporcu v
rade 2/, že bol dobromyseľný pri nadobudnutí vlastníckeho práva, bolo hodnoverne vyvrátené v priebehu
dokazovania. Prvostupňový súd správne na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k
prevodu vlastníckeho práva došlo na základe simulovaného právneho úkonu, pričom takýto právny úkon
je pre nedostatok vážnosti vôle neplatný. Absolútne neplatný právny úkon nemá za následok vznik,
zmenu alebo zánik práv a povinností. Vzhľadom na uvedené navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť

a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré i vyčíslil.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podali včas účastníci
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozhodnutie v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

214 ods. 2 O.s.p.), rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

Odňatie možnosti konať pred správnym súdom predstavuje taký chybný procesný postup súdu, ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd je aj právo účastníka súdneho konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatneným nárokom a obranou proti takémuto uplatneniu a vychádza

z podkladov vykonaného dokazovania. Skutkové zistenia musia mať oporu vo vykonanom dokazovaní.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

právnymi úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá nato, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že vychádzal z listinných dôkazov, a to listu vlastníctva č.
XXXX, z pripojeného spisu Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš V 272/2012, V

2400/2012, pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7C/142/2012, 7Er/1576/2011
a zo svedeckých výpovedí S. G. a F. N.. Oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu, ako
aj jednotlivých zápisníc z pojednávaní odvolací súd zistil, že dôkaz svedeckou výpoveďou S. G. sa v
spise nenachádza, preto napadnutý rozsudok trpí vadou, keď vychádza z dôkazu, ktorý nebol vykonaný.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolaciemu súdu neostávalo nič iné ako skonštatovať, že za

stavu, keď prvostupňový súd meritórne rozhodol v posudzovanej veci na základe dokazovania,
ktoré nie je preukázané, že bolo vykonané, je odvolaním napadnutý rozsudok postihnutý deficitom
nepreskúmateľnosti.

Odvolacia námietka odporkyne v rade 1/, že súdu oznámila adresu svojho bydliska pri prvom úkone,

a to S., G.. D. XX, napriek tomu prvostupňový súd jej zasielal zásielky na pôvodnú adresu Z. B.,
Y. XX. Uvedené je aj v prípade predvolania na pojednávanie dňa 4.12.2013, keď sa vrátila zásielka
nevyzdvihnutá a okresný súd pojednávanie uskutočnil (vypočul svedka N.), hoci nezisťoval, či u
odporkyne v rade 1/ má riadne vykázané doručenie, prípadne či nastala fikcia doručenia. Predvolanie
jej bolo zasielané 2-krát na adresu Z. B., Y. XX, pričom obidve zásielky sa vrátili súdu ako nevyzdvihnuté

(č.l. 186, 191), súd nezisťoval či v čase doručovania sa odporkyňa v rade 1/ skutočne zdržiavala na
uvedenej adrese, alebo na adrese ňou oznámenej, a to S., G.. D. XX. Na predvolanie doručované
e-mailom nie je možné prihliadať s poukazom na ust. § 45 ods. 4 a 5 O.s.p., v zmysle ktorých
doručovanie elektronickými prostriedkami je vylúčené pri doručovaní súdnych rozhodnutí, predvolaniana pojednávanie a písomností, ktoré sa doručujú do vlastných rúk. Vychádzajúc z uvedeného okresný
súd nemal splnenú podmienku uskutočniť pojednávanie dňa 4.12.2013 a na tomto pojednávaní vykonať
dokazovanie. Pokiaľ ide o predvolania na pojednávania elektronickou formou je dôvodná odvolacia

námietka i odporcu v rade 2/.

Pokiaľodporcovianamietali,žeprvostupňovýmsúdomimbolaneoprávnená stanovovanákratšiaúložná
lehota na predvolaniach prostredníctvom pošty, odvolací súd tu poukazuje na Poštové podmienky -
všeobecnáčasťSlovenskejpošty,kdečl.21.1.umožňujeodosielateľoviskrátiťaurčiťkonkrétnuodbernú

lehotu s poznámkou „uložiť ...dní". Preto na uvedenú odvolaciu námietku nie je možné prihliadať.

Odvolací súd prisvedčil odvolacej námietke, že bolo porušená zásada rovnosti účastníkov konania v
prípade doručovania predvolania účastníkov konania na pojednávanie stanovené na deň 23.10.2013
tým, že odporkyni v rade 1/ bola skrátená úložná lehota na 10 dní a navrhovateľovi táto lehota nebola
nijakým spôsobom obmedzená. Podstata zásady rovnosti účastníkov konania spočíva v tom, že všetci

účastníci občianskosúdneho konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia
zarovnakýchprocesnýchpodmienok,bezzvýhodneniaalebodiskriminácieniektorejzprocesnýchstrán.

Tvrdenie odporcov, že zo strany súdu im nebola doručená zápisnica z pojednávania dňa 14.03.2013,
hoci je žiadali doručiť je pravdivé. Napriek tomu, že odporca v rade 2/ jej doručenie i urgoval, v spise sa

nenachádza záznam o tom, že táto zápisnica im bola doručená. Odvolací súd však v tomto prípade nie
je toho názoru, že nedoručením zápisnice bola odporcom odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko
obaja odporcovia boli prítomní na tomto pojednávaní a mali možnosť sa priamo do zápisnice vyjadriť
k vykonanému dokazovaniu.

Podľa § 123 O.s.p. každý účastník má právo sa vyjadriť k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom,
ktoré sa vykonali. Navrhovateľ na č. l. 84 navrhol vypočuť svedkov W., N. a O., tento návrh dôkazu
nebol odporcom v rade 1/ a 2/ súdom oznámený a výsluch svedka N. bol vykonaný na pojednávaní dňa
04.12.2013 v neprítomnosti odporcov.
Odvolací súd zároveň upozorňuje, že spis okresného súdu nie je žurnalizovaný chronologicky, pokiaľ ide

o vrátené nedoručené zásielky na jednotlivé pojednávania, ospravedlnenia účastníkov podľa ich dátumu
prijatia a vo vzájomnej väzbe k tomu-ktorému úkonu súdu, ako aj pripájanie jednotlivých doručeniek ku
konkrétnym predvolaniam na pojednávania.

S poukazom na vyššie konštatované, sa odvolací súd nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami

odporcov v rade 1/, 2/ napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O. s. p. zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.).

V ďalšom konaní bude povinnosťou okresného súdu odstrániť procesné vady vytýkané odporcami v
rade 1/, 2/, účastníkov konania riadne a včas na pojednávanie predvolať. V tejto súvislosti odvolací súd

poukazuje aj na § 6 O.s.p., v zmysle ktorého v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi
konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Preto aj účastníci konania sú povinní túto súčinnosť
poskytnúť,zásielkysiriadnepreberať,prípadnéprekážkyvúčastinapojednávanívčasoznámiť,náležite
ospravedlniť a podložiť dôkazmi o vážnej prekážke, ktorá mu bráni zúčastniť sa pojednávania, aby mal
súd dostatok času ospravedlnenie vyhodnotiť, či je dôvodné a ostatným účastníkom danú skutočnosť

aj oznámiť.

Okresný súd vo veci vykoná náležite dokazovanie, v prípade potreby doplní dokazovanie výsluchom
svedkyne G., ako aj ďalších navrhovaných dôkazov. Opätovne náležite zhodnotí skutkový stav, aj s
prihliadnutím na vyjadrenia odporcov v rade 1/, 2/ a vykonaného dokazovania. Pri hodnotení listinných

dôkazov (darovacej zmluvy) je potrebné vychádzať z výkladu písomného prejavu vôle podľa § 35 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Obsah právneho úkonu možno interpretovať podľa vôle toho, kto ho urobil, ale
aj za predpokladu, že tvrdená vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom vykonaným v písomnej forme.
Výkladom právneho úkonu nemožno dopĺňať to, čo v príslušnej listine nie je obsiahnuté. Na základe
nového vykonaného dokazovania vydá rozhodnutie vo veci samej.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.