Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, March 20, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22P/52/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113208392
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7113208392.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti

o mal. E. H., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc.
vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka E. H., nar. XX.X.XXXX, bytom N. X, V., zast. JUDr. Zuzana
Hancinová, advokátka so sídlom Bellova 3, Košice a otec V. H., nar. X.X.XXXX, bytom N. X, V., v konaní
o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. E. H., nar. XX.X.XXXX z a s t a v u j e.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. E. H., nar. XX.X.XXXX vo výške 120 Eur mesačne

od 9.4.2013 do 20.4.2017.

III. D l ž n é v ý ž i v n é vo výške 4.239,62 Eur je otec povinný zaplatiť v dvoch splátkach, pričom prvú
splátku vo výške 2.119,81 Eur je povinný zaplatiť do 31.5.2019 a druhú splátku vo výške 2.119,81 Eur
do 30.9.2019 pod následkom straty výhody splátok.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 9.4.2013 žiadala zaviazať otca

prispievať na maloleté dieťa E. H., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 400 Eur mesačne počnúc
mesiacom apríl 2013.

2. Následne matka žiadala, aby bola mal. E. H. zverená do jej osobnej starostlivosti a otec zaviazaný
prispievať na jej výživu sumou 400 Eur mesačne.

3. Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 22P/52/2013 zo dňa 29.4.2013 nariadil predbežné opatrenie,

ktorým určil otcovi V.Š. H. povinnosť prispievať na výživu mal. E. H., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol.

4. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.5.2013.

5. Na Okresnom súde Košice I bolo vedené konanie o rozvod manželstva pod sp. zn. 11P/71/2013.6. Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 11P/71/2013 zo dňa 28.2.2017 rozviedol manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa. Na čas po rozvode mal. E. H., nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky
a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 130 Eur mesačne.

7. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.4.2017.

8. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa navrhol zveriť maloletú do
starostlivosti matky, nakoľko sa matka maloletej venuje, učí sa s ňou, stará sa o ňu, čo otec pri prešetrení

pomerov potvrdil. Zo strany otca určiť primerané výživné na základe dostupných dôkazných materiálov
s poukazom na odôvodnené potreby maloletej ako aj príjmy oboch rodičov.

9. Kolízny opatrovník uviedol, že matka je od 1.1.2012 bez pracovného pomeru, nebola evidovaná
na úrad práce. Otec pracoval ako vodič DPMK aj ako učiteľ v autoškole s čistým príjmom 900 Eur.
Pri prešetrení pomerov matka uviedla, že nepracuje z dôvodu zdravotného stavu maloletej, ktorá si

vyžaduje individuálny prístup. Matka uviedla, že otec od marca 2012 na maloletú neprispieval, uhrádzal
len školskú jedáleň v sume 20 Eur, klub detí 11 Eur a krúžky 4 Eur. V domácnosti chýbali základné
potraviny, potreby, kozmetika a čistiace potreby, nakoľko otec kupoval len tie veci, ktoré uznal za vhodné.
Matka uviedla, že sa stravovala u starých rodičov, ku ktorým chodí každý deň. V byte u starých rodičov
žije jej dospelý syn, ktorý pochádza z prvého manželstva. Matka uviedla, že manžel bol často arogantný,

agresívny, fyzicky ju napadol. Otec pri prešetrení uvádzal, že tvrdenia matky sa nezakladajú na pravde,
pracoval v dvoch zamestnaniach, aby uživil rodinu. Zo svojho príjmu uhrádzal byt 170 Eur, takisto
kupoval potraviny a dával matke stravné lístky. Uhrádzal niekoľko pôžičiek a úverov. V marci 2012 ho
fyzicky napadol syn matky, pretože zistil, že mu zobrali z účtu 15.000 Eur. Išlo o pôžičku, ktorú si otec
vzal individuálne.

10. Matka uviedla, že s otcom v čase podania návrhu žili v spoločnej domácnosti. Do marca 2012 jej
otec dieťaťa prispieval na výživu maloletej a tiež na vedenie domácnosti. Následne bola nezamestnaná
a nemala žiadny príjem. Vo vzťahu k maloletému dieťaťu uviedla, že potrebuje individuálny prístup.
Maloletá vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav vyžaduje individuálnu starostlivosť a prístup. Približne

v marci 2012 sa rozhodol otec neprispievať žiadnymi finančnými prostriedkami a neprispieval ani na
maloletú. Odmietal akokoľvek prispievať na jej výživu a vyhrážal sa jej synovi.

11. Maloletá v čase podania návrhu bola žiačkou základnej školy. Výdaje na odev, obuv, stravu
boli primerané veku maloletej. Maloletá mala zdravotné problémy. Trpela dysgrafiou, dyslaliou a

dysortografiou. Navštevovala špeciálneho psychológa.

12. Rodina obývala jednoizbový byt, ktorý sa nachádzal v prízemí. Byt bol zanedbaný, izby popísané, 10
rokov nebolo vymaľované. Zo strany kolízneho opatrovníka bola matka dôrazne upozornená na potrebu
dodržiavania základných hygienických pravidiel čistoty, nakoľko celé doobedu bola matka doma.

13. Dňa 15.10.2014 matka žiadala, aby súd zveril mal. E. H. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal
prispievať na jej výživu sumou 250 Eur mesačne od 9.4.2013 do budúcna.

14.Otecsozverenímdieťaťadoosobnejstarostlivostimatkysúhlasil.Najejvýživubolochotnýprispievať

sumou 80 - 100 Eur mesačne.

15. Z výpovede matky súd zistil, že s otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti. Manžel neprispieval
na domácnosť ani na jej výživu maloletej. Chýbali im základné potraviny, čistiace prostriedky, kozmetika
a hygienické potreby. Takisto maloletá potrebovala v čase podania návrhu primeranú obuv, základné

školské potreby ako je tuha do pera, kalkulačka čo maloletá nemala. Keďže matka nemala dostatok
finančných prostriedkov, nemala ich z čoho kúpiť.

16. Matka v čase podania návrhu bola nezamestnaná, pretože sa venovala dcére, ktorá mala problémy.
Dcéra bola dyslektička, dysgrafička, dysortografia. Okrem toho bola vedená v neurologickej ambulancii.

Evidovaná na úrade práce matka nepoberala. Nepoberala ani žiadne sociálne dávky, pretože na nich
nemala nárok. Otec bol zaviazaný prispievať jej manželským výživným v sume 150 Eur mesačne.17. V čase podania návrhu mala maloletá 10 rokov, bola žiačkou 5. triedy základnej školy. Školské
potreby a pomôcky začiatkom školského roka jej finančne vypomohla sestra a matka, zaplatili 150 Eur.
V uvedených potrebách nie sú zahrnuté cvičky, prezúvky a úbory, pretože nemali dostatok finančných

prostriedkov na ich zabezpečenie. Obedy vo výške 22 Eur mesačne, ZRPŠ 15 Eur, triedny fond 10 Eur,
didaktické hry 2 Eur. Maloletá pravidelne užívala Lexaurin podľa potreby 2 Eur mesačne a Lucetan 7
Eur. Okrem toho musela zabezpečiť botasky, nohavice, iné ošatenie.

18. Vzhľadom k tomu, že otec si zobral pôžičky a úvery, bol nútený všetky tieto pôžičky zlúčiť do jedného

a prefinancovať prostredníctvom hypotekárneho úveru. Byt bol založený pre nebankovú spoločnosť. V
čase podania následne hypotekárny úver na byt v Slovenskej sporiteľni.

19. Matka predložila listinné dôkazy preukazujúce zdravotný stav maloletej dcéry.

20. Z výpovede otca súd zistil, že bol zamestnaný v spoločnosti DPMK s príjmom vo výške 800 Eur

mesačne. Výdavky mal na pôžičky, úvery cez 600 Eur a uviedol nasledovné: úver Slovenská sporiteľňa
na bývanie 222 Eur mesačne, nájomné vrátane inkasa 170 Eur mesačne, pôžička Prvá stavebná
sporiteľňa 44 Eur mesačne, Poštová banka zostatok pôžičky 98 Eur mesačne, nebanková spoločnosť
Profi Credit 150 Eur mesačne. Výživné na dcéru a všetky potreby, ktoré mala platil do júna 2014.
Následne mu prišla exekúcia.

21. Otec predložil listinné dôkazy, z ktorých vyplýva v akej výške prispieval na výživu maloletého dieťaťa.

22. Z predložených listinných dôkazov ako aj výpisov z účtov bolo zistené, že otec celkovo na školskú
družinu, jedáleň a iné výdavky týkajúce sa školy spolu zaplatil 258,48 Eur ( č.l. 125-131), nákup topánok

15,95 Eur č.l. 122, čižmy 49,95 Eur č.l. 123, 50 Eur zaplatených 12.9.2014 (č.l. 124), 30 Eur zo dňa
24.10.2014 (č.l. 124). Takto spolu platby na základe predložených listinných dôkazov otcom ako iné
plnenia v súvislosti s výživným vo výške 404,38 Eur.

23. Z pripojeného oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že manželka

poberala prídavok na dieťa od 1.9.2013 v sume 23,10 Eur. Matka nebola vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie.

24. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný
mesačný príjem za obdobie 1/2013 do 10/2013 bol vo výške 759 Eur netto, za obdobie 1/2014 do

12/2014 vo výške 897 Eur netto, za obdobie 1/2015 do 12/2015 vo výške 800 Eur netto, za obdobie od
1/2016 do 12/2016 vo výške 754 Eur netto, za obdobie január 2017 vo výške 866,75 Eur netto.

25. Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka bola naposledy
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 27.5.2006 do 31.7.2007. Dňom 1.8.2007 bola z

evidencie vyradená. Matka za obdobie od 1.2.2015 pomoc v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok a
iné sociálne dávky nepoberala. Poberala prídavok na dieťa od 1.9.2003 do doby trvania podmienok
mesačne v sume 23,52 Eur.

26. Z dokladov predložených jednotlivými peňažnými ústavmi vyplývalo, že otec mal vedený účet v Tatra

banke a.s.. Z výpisov z účtu za rok 2017 vyplýval priemerný mesačný príjem otca vo výške 1.093,30 Eur
zahŕňajúc aj vyplatenú mzdu od zamestnávateľa a za prvé štyri mesiace roku 2007 do právoplatnosti
rozsudku o rozvod vo výške 1.294,50 Eur (taktiež vyplatená mzda od zamestnávateľa).

27. Matka rozpísala mesačné náklady na maloleté dieťa za roky 2012, 2013, 2014, 2015, 2016 a 2017

v priemere od 350-400 Eur mesačne. V uvedených výdavkoch bola zahrnutá strava, oblečenie, obuv,
drogéria,hygiena,lieky,telefón,školsképotreby,pomôcky,školskévýlety,doplnky,inévýdavky,jazdecká
škola.

28. Otec oznámil súdu, že dňa 31.12.2018 skončil jeho pracovný pomer a požiadal o priznanie

predčasného starobného dôchodku od 1.1.2019.

29. Z pripojeného rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 7.2.2019 bolo zistené, že otcovi bol priznaný
predčasný starobný dôchodok od 1.1.2019 v sume 494,90 Eur mesačne.30. Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí
spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak

sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6)
Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z

manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v
rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo
manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.

31. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v

akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

32. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

33. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

34. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

35. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné

len na návrh.

36. Konanie v časti o úpravu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. E. H., nar. XX.X.XXXX súd
zastavil, nakoľko konanie o rozvod manželstva nadobudlo právoplatnosť dňa 21.4.2017. Z uvedeného
dôvodu predmetom konania ostalo určenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa za obdobie od

9.4.2013 do 20.4.2017, t.j. do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

37. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého

z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním

vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený

rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je

porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

38. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady

potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej

výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera

vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
Plnenievyživovacejpovinnostirodičovvočideťomjezákonnoupovinnosťourodičov.Plnenievyživovacej
povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom
nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na
strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti

a majetkové pomery.

39. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k
záveru, že výživné vo výške 120 Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky
výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb

maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na
strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené
výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb
a domácnosti. Maloleté dieťa bolo školopovinné, vzhľadom na túto skutočnosť mala matka náklady
spojené s jej výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil skutočnosť, že

otec bol zamestnaný s priemerným mesačným príjmom 866 Eur a matka bola nezamestnaná. Pri
určovaní vyživovacej povinnosti zo strany otca súd prihliadol aj na množstvo dlhov, ktoré vznikli rodičom
maloletých detí v priebehu manželstva, ktoré otec splácala a ktoré v konečnom dôsledku nezaťažovali
matku a maloleté dieťa. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že otec sa snažil prispievať na
výživu dieťaťa primerane svojim možnostiam a schopnostiam. Matka bola nezamestnaná, zdržiavala

sa v domácom prostredí. Napriek tomu nezabezpečovala domácnosť v takom rozsahu, aby dieťa
malo vytvorené stabilné rodinné prostredie. Väčšinu času sa zdržiavali u starých rodičov zo strany
matky. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení
rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiamodporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého
dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je

potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú
mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb
dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného
ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd

je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných
potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo
žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s
požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie
existovalo.Dieťamázozákonaprávonavýživu,ideojehozákonnýnárok.Rodičomjeuloženápovinnosť
plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v

rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá
povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u
každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých
dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej

kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča,
je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého
majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný
spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na
životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o

dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho
zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom
rozsahu. Námietky otca ohľadne výdavkov, ktoré má v čase stretávania sa s maloletou dcérou a na
ktoré poukazoval pri určení vyživovacej povinnosti súd uvádza, že tieto nespĺňajú charakter výživného
a ich účelom nie je nahrádzať výživné, preto sa do vyživovacej povinnosti zásadne nezapočítavajú.

Aktivity otca počas styku s mal. dieťaťom sú rozhodne prínosom pre dieťa, ale v súlade so zásadou
vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať
sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením, sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do
vyživovacej povinnosti (povinnej osoby), pretože svojim účelom sú viazané na pobyt dieťaťa u otca,
resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia aj keď sú vynakladané v záujme

dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujem poskytnúť mu širší rozhľad. Z
povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie,
vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné
kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou
súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

40. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská
pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé

skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 120
Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané.

41.Podľaust.§232ods.2,3zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,aksúduložilvrozsudku

povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu.

42. Vzhľadom na určenie vyživovacej povinnosti došlo na strane otca k vzniku dlžného výživného, ktoré

bolo vypočítané za obdobie od 9.4.2013 do 20.4.2017. Z predložených listinných dôkazov bolo zistené,
žezaobdobietrvaniakonaniaoteczaplatilcelkomnavýživumaloletéhodieťaťa(podľaoznámeniamatky
a súhlasu otca) celkovo sumu 1.160 Eur. Okrem iného z predložených listinných dôkazov bolo zistené,
že otec platil aj iné platby a výdavky na maloleté dieťa (spomínané v odôvodnení rozsudku) vo výške404,38 Eur. Pri určení výživného vo výške 120 Eur mesačne bolo dlžné výživné vypočítané nasledovne:
alikvotná časť za mesiac apríl 2013 120 Eur : 30 dní = 4 Eur x 21 dní, spolu 84 Eur, obdobie 5/2013
do 12/2013 120 Eur x 8 mesiacov, spolu 960 Eur, obdobie 1/2014 do 12/2014 120 Eur x 12 mesiacov,

spolu 1.440 Eur, obdobie 1/2015 do 12/2015 120 Eur x 12 mesiacov, spolu 1.440 Eur, obdobie 1/2016
do 12/2016 120 Eur x 12 mesiacov, spolu 1.440 Eur, obdobie 1/2017 do 3/2017 120 Eur x 3 mesiace,
spolu 360 Eur, alikvotná časť za mesiac apríl 2017 120 Eur : 30 = 4 Eur x 20 dní = 80 Eur, spolu dlžné
výživné 5.804 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal platby otca vo výške 1.160 Eur (ako výživné) a iné
platby otca vo výške 404,38 Eur. Takto dlh predstavuje výšku 4.239,62 Eur.

Dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť v dvoch splátkach po 2.119,81 Eur s tým, že prvú splátku je
povinný zaplatiť do 31.5.2019 a druhú splátku do 30.9.2019. Pri rozhodovaní a zaplatených splátkach
súd rozhodol s prihliadnutím na skutočnosť, že otec je na predčasnom starobnom dôchodku, avšak
súčasne poukazuje aj na to, že otec mal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní a mal počítať so
vznikomeventuálnehodlžnéhovýživného.Matkavpriebehukonanianebolazvýhodnenážiadnymiinými
splátkami vo vzťahu k starostlivosti a výžive maloletého dieťaťa. Z uvedeného dôvodu sa súdu javí ako

spravodlivé zaviazať otca na zaplatenie dlžného výživného v dvoch splátkach s prihliadnutím i na záujmy
maloletého dieťaťa tak, aby matka uvedenú sumu mohla využiť v prospech dieťaťa.

43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje

inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.