Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 12, 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616207019
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6616207019.19

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec sudcom Mgr. Petrom Strakom v spore žalobcu D. Č., F.. XX.X.XXXX, Q. T. F.
XXXX/XX, XXX XX A., občana SR, zast. advokátom JUDr. Andrej Cifra, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984
01 Lučenec proti žalovanému S. R., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. E. XX, Q., XXX XX S., občanovi SR, zast.
advokátom JUDr. Danielom Přibylom, so sídlom Dr. Vodu 18, Lučenec, o zaplatenie 50.000 Eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

žalobu o zaplatenie 50 000,- Eur s prísl. z a m i e t a .

Žalovaný m á nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 07.06.2016 domáhal zaplatenia sumy od žalovaného vo výške

50.000,- Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z istiny od 24.05.2016 až do zaplatenia a
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.05.2013 so žalovaným uzavrel Zmluvu o
pôžičke, predmetom ktorej bolo požičanie peňazí vo výške 50.000,- Eur žalovanému. V zmluve bol
identifikovaný účel pôžičky na zaplatenie časti kúpnej ceny nehnuteľností za písaných na LV č. XXXX
k.ú. A.. Podľa zmluvy žalovaný mal vrátiť peniaze do 15 kalendárnych dní od podpisu zmluvy, t.j. v
lehote do 14.01.2013. Pôžička bola dojednaná ako bezúročná. Žalobca vložil ako veriteľ požičiavanú

sumu na svoj bežný účet a k reálnemu prevodu peňazí na bežný účet žalovaného ako dlžníka došlo
na základe platobného pokynu žalobcu zo dňa 29.05.2013. Žalobca dňa 04.05.2016 vyzval písomne
žalovaného na vrátanie dlžnej sumy, pričom žalovanému určil dodatočnú lehotu na plnenie do 15.
kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Zásielka bola doručená žalovanému dňa 06.05.2016 a
žalovaný v dodatočne určenej primeranej lehote pôžičku nevrátil. Žalobca následne od Zmluvy o
pôžičke odstúpil a toto oznámenie podané na poštu dňa 30.05.2016 bolo dňa 31.05.2016 uložené

na pošte Rapovce na jej prevzatie v odbernej lehote. Žalovaný sa uplynutím dodatočnej primeranej
lehoty od 07.05.2016 dostal do omeškania a žalobca si od tohto dátumu uplatnil úrok z omeškania vo
výške 5 % p. a. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku predložil súdu dôkazné prostriedky:
Zmluva o pôžičke z 29.05.2013, potvrdenie z UniCredit Bank z 29.05.2013, príkaz na úhradu z
29.05.2013, výpis žalobcu z účtu v UniCredit Bank k 31.05.2013, Výzva na vrátenie dlžnej sumy
50.000,- Eur zo 04.05.2016, sledovanie zásielok Slovenskej pošty, a.s. RP652245226SK, Odstúpenie

od zmluvy v dôsledku omeškania dlžníka z 30.05.2016, sledovanie zásielok Slovenskej pošty, a.s.
RP652339569SK, potvrdenie o zrealizovaní transakcie z 21.08.2013, žalobu o zaplatenie 25.000 Eur s
prísl.zodňa21.08.2016.ŽalobcažiadalpripojiťspisOkresnéhosúduLučenec4C/193/2016.Ktvrdeným
skutočnostiam žalovaného, žalobca na pojednávaní uviedol, že nevie z akého právneho dôvodu ako
bývalý konateľ spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. dal pokyn na vyplatenie 50.000,- Eur žalovanému.
Žalobca poprel, že by žalovaný mu vyplatil 25.000,- Eur a že mu D. J. dal finančné prostriedky na

pôžičku žalovanému. Ohľadom svojho konateľstva uviedol, že sa ním stal preto, že jeho partnerka si to
zaplatila a bez konateľa sa nedali vybavovať veci v súvislosti s rekonštrukciou škôlky. Žalovaný bol akokonateľ poverený na stavebné veci. Žalobca do budovy dotiahol spoločnosť COOP Jednotka, ktorá platí
mesačne 4 000,- Eur za prenájom, napriek tomu spoločnosť PROFEKTUS, s.r.o. bola v strate. Žalobca
v svojich písomných vyjadreniach namietal, že všetci svedkovia (s výnimkou jeho partnerky) tvoria so

žalovaným procesné alebo hmotné spoločenstvo a svoje svedecké výpovede tomu podriadili. Preto
sú svedecké výpovede vypočutých svedkov nedôveryhodné a žiadal aby súd na ich obsah z hľadiska
pravdivosti neuveril. Taktiež argumentoval, že ak malo dôjsť k vráteniu 25 000,- Eur, tak týmto úkonom
došlo k porušeniu § 4 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti a takéto konanie nemôže
požívať ochranu súdnym rozhodnutí lebo odporuje dobrým mravom proti § 3 OZ. Žalobca poprel, že

by 13.11.2013 vôbec bol v Hoteli Slovan, príp., že ho svedkyňa E. Š. - recepčná videla prevziať obnos
peňazí a videla ho odísť s obálkou preč. Pokiaľ ide o vklad na účte jeho partnerky O.. C., ktorá mala
9 účtov a nedá sa identifikovať, či sú to tie isté peniaze. Žalobca ohľadom žalovaným predložených
výsledkov z detektoru lži uviedol, že žalovaný s D. J. oklamali detektor lži. Ohľadom prešetrenia jeho
osoby prostredníctvom detektoru lži uviedol, že je ochotný absolvovať len na otázky, ktoré si položí
on sám t. j. či previedol finančné prostriedky žalovanému, ináč nie je ochotný dostaviť sa na takéto

vyšetrenie. Žalobca k výpovedi svedka D. J. uviedol, že pokiaľ ide o údajné prijatie 10.000,- Eur od
pána J., tak toto poprel. Čo sa týka stavebného povolenia, projektant sa len zastával stolára, ktorý pre
neho vyrobil nábytok za 30.000 Eur, dva roky meškal a žalobca mu nechcel uhradiť 6 000,- Eur. Pokiaľ
ide o prostriedky, ktoré si od neho uplatňuje svedok J. v konaní sp. zn. 10 000,- Eur neprevzal od neho
a v prípade 15.000,- Eur, ktoré mu prišli od svedka J. na účet, išlo o jeho pôžičku svedkovi J., ktorú

mu tento vracal.
2. Súd vydal vo veci platobný rozkaz dňa 17.06.2016, ktorým žalovaného zaviazal na žalované plnenie.
Platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 06.07.2016.
3. Žalovaný v zákonnej lehote dňa 22.07.2016 podal proti platobnému rozkazu odpor, kde namietal, že
žalobca nie je aktívne legitimovaný, nakoľko neexistuje dlh voči žalobcovi na základe ním uvádzaného

právneho dôvodu a žalobcom uvádzanej výške. Peňažné plnenie poskytnuté žalobcom na účet
žalovaného dňa 29.05.2013 bolo vysporiadané v novembri 2013. Žalovaný v rámci prostriedkov
procesnej obrany navrhol výsluch svedkov O.. T. C., E. R., O.. P. J., D. J., E. Š. a O.. U. J.. Žalovaný
predložil dôkazné prostriedky: výpis z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica vložka č.
22550/S, Kúpnu zmluvu z 18.03.2013, výpis z účtu žalovaného v UniCredit Bank k 31.05.2013, výpis z

LV č. XXXX k.ú. A., Kúpna zmluva zo dňa 04.07.2013, rozhodnutie jediného spoločníka z 08.07.2013,
Zmluva o prevode obchodných podielov zo dňa 04.07.2013, návrh na vklad vlastníckeho práva do
katastranehnuteľnostízodňa30.07.2013,výpiszLVč.XXXXXk.ú.Lučenec,výpiszúčtuPROFEKTUS,
s.r.o. vo VÚB, a.s., výpis z účtu žalovaného v UniCredit Bank Slovakia, a.s. k 31.10.2013, výpis z
účtu žalovaného v UniCredit Bank Slovakia, a.s. k 30.04.2013, prehľad platieb Hotel Slovan zo dňa

14.09.2017, Report spoločnosti proDeniel, s.r.o. týkajúci sa vyšetrenia žalovaného a D. J.. Žalovaný
navrhol vyžiadať výpisy z účtov svedkyne O.. T. C. v Sberbank, a.s. a Slovenskej sporiteľne, a.s.
Žalovaný v rámci skutkových tvrdení uviedol, že Zmluva o pôžičke bola simulovaným právnym úkonom
voči Zmluve o združení investícii medzi žalobcom, žalovaným, T. C., P. J., E. R. a D. J. za účelom
podnikania vo firme PROFEKTUS, s.r.o. a to tak, že žalovaný s manželkou poskytnú 50.000,- Eur,

D. J. a P. J. 25.000,- Eur a žalobca a T. C. 25 000,- Eur na kúpu nehnuteľnosti - materskej škôlky
žalovaným a jeho manželkou. Pri tom žalovaný v čase kúpy predmetnej nehnuteľnosti disponoval na
svojomúčtevlastnýmifinančnýmiprostriedkamivovýške242.000Eur,čobypostačovalonaúhraducelej
kúpnej ceny vo výške 99.500,- Eur. Následne žalovaný s manželkou previedli vlastníctvo nehnuteľnosti
na obchodnú spoločnosť PROFEKTUS, s.r.o., kde mali podiely D. J. s manželkou P. 25 % obchodný

podiel, žalobca s družkou T. C. 25 % obchodný podiel a žalovaný s manželkou 50 % obchodný podiel.
Takto žalobca so žalovaným pri podpise Zmluvy o pôžičke, resp. pri odosielaní a prijatí 50.000 Eur
dňa 29.05.2013 neboli dohodnutí na ich vrátení a prejav ich vôle nesmeroval k pôžičke za účelom jej
vrátenia, ale boli poskytnuté za účelom nadobudnutia spoločného majetku na základe dohody o združení
svojich peňažných prostriedkov - inominátnej zmluvy, ktorá aj bola splnená. Preto v Zmluve o pôžičke

zo dňa 29.05.2013 absentuje podstatná náležitosť, a to prejav vôle žalobcu a žalovaného na vrátenie
poskytnutých peňažných prostriedkov v dohodnutej dobe, lebo tieto boli určené podľa ich skutočnej
vôle na nadobudnutie materskej škôlky prostredníctvom obchodnej spoločnosti a ich následné spoločné
podnikateľské aktivity, ku ktorým došlo a naďalej pretrvávajú. Takto právny úkon Zmluva o pôžičke zo
dňa 29.05.2013 pre absenciu podstatnej náležitosti je neplatným právnym úkonom. Nakoľko sa jednalo

o simulovaný právny úkon zastierajúci skutočne dohodnutý právny úkon, ale bez náležitosti. Žalovaný
uhradil v deň ako dostal finančné prostriedky vo výške 50.000,- Eur zo spoločnosti PROFEKTUS
s. r.o. za prevod budovy vyplatil tieto žalobcovi a D. J., každému po 25.000,- Eur. Žalobca žaluje
preto žalovaného, lebo bol odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. Toto odvolanievyplynulo z toho, že so žalobcom sa žalovaný a D. J. pri výkone konateľstva nevedeli dohodnúť,
žalobca bol nervózny, vynadal žalovanému a D. J. a odvtedy sa s nimi nerozprával, ignoroval ich a
nespolupracoval. Keďže ako dvaja konatelia spoločne nemohli konať, muselo dôjsť k odvolaniu žalobcu

z funkcie konateľa. Žalovaný poukázal vo svojom ústnom vyjadrení na to, že vo výpise z účtu O.. C.
bolo dňa 14.11.2013 urobený vklad vo výške 25.000,- Eur, t.j. nasledujúci deň, kedy boli odovzdané tieto
prostriedky žalobcovi v Hoteli Slovan.
4. Súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu a zistil nasledovné skutkové zistenia. Žalobca a
žalovaný podpísali dňa 29.05.2013 dokument nazvaný: Zmluva o pôžičke (zistené z č.l. 4). Predmetom

zmluvy malo byť požičanie 50.000,- Eur zo strany žalobcu ako veriteľa žalovanému ako dlžníkovi. Dlžník
sa zaviazal uvedené prostriedky účelovo použiť na zaplatenie časti kúpnej ceny nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX k.ú. A., súp. č. 2872 na parc. č. 4992/2 materská škola a zastavané plochy a nádvoria,
ostatné plochy od parc. č. 4992/2 do 4992/20, od 4992/22 do 4992/43 a 4992/46. Žalovaný ako dlžník sa
mal podľa tohto dokumentu zaviazať vrátiť požičané finančné prostriedky v celej sume, najneskôr do 15
dní odo dňa podpísania tejto zmluvy. Z dokladu z UniCredit Bank zo dňa 29.05.2013 (na č.l. 6) vyplýva,

že žalobca vložil sumu 50.000 Eur dňa 29.05.2013 na účet znejúci na žalobcovo meno. Zároveň vyplnil
Príkaz na úhradu dňa 29.05.2013 na sumu 50.000,- Eur (zistené z č.l. 7, pozn. sudcu: ostatné údaje z
príkazu sú nečitateľné). Z výpisu z účtu v UniCredit Bank (na č.l. 8) súd zistil, že žalobca dňa 29.05.2013
vyslal platbu na účet č. 6859953012/1111 vo výške 50.000,- Eur označený názvom partnera: R. S. s
textom: „POZICKANAKUPUNEHNUTELNOSTI5414KULC BUDOVA MS A POZEMKY“.

5. Z „Výzvy na vrátenie dlžnej sumy 50.000,- Eur - Zmluva o pôžičke zo dňa 29.05.2013“ zo dňa
04.05.2016 (na č.l. 9) súd zistil, žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sumy 50.000,- Eur v dodatočnej
primeranej lehote do 15. kalendárnych dní odo dňa doručenia tejto výzvy na účet žalobcu vedený v
ČSOB, a. s., t. j. po necelých 3 rokoch. Zo „Sledovania zásielok Slovenskej pošty RP65224528SK“
súd zistil, že zásielka bola vydaná na pošte Rapovce dňa 06.05.2016 (na č.l. 10). Z Odstúpenia od

zmluvy v dôsledku omeškania dlžníka súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému odstúpenie od Zmluvy
o pôžičke zo dňa 29.05.2013 z dôvodu, že žalovaný nevrátil dlžnú sumu z predmetnej pôžičky ani v
dodatočnej primeranej lehote (zistené z č.l. 11). Zásielka č. RP652339569SK bola uložená na pošte
Rapovce 31.05.2016 (zistené zo sledovania zásielok na č.l. 12).
6. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 18.03.2013 (na č. l. 63) súd zistil, že Slovenská republika ako predávajúci

uzavrela túto zmluvu so žalovaným a jeho manželkou E. R. za účelom predaja nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX pozemkov č. 4996/2, 3, 4, 5, 6, 7 a stavby materskej školy súp. č. 419 postavenej na
pozemku č. 4996/1 za kúpnu cenu 99.500,- Eur. S predajom vyslovilo súhlas Ministerstvo financií SR
dňa 29.04.2013 (zistené z č. l. 67). Z výpisu z LV č. XXXX okres, obec a k. ú. A. zo dňa 16.07.2013 (na
č. l. 70) súd zistil, že k uvedenému dňu bol vlastníkom budovy materskej školy súp. č. 419 na parc. č.

4996/1, 2 garáží a priľahlých pozemkov žalovaný s manželkou E. R..
7.Zvýpisuzúčtužalovanéhokudňu31.05.2013nač.l.69avkompletnejverziivýpisuzúčtužalovaného
v UniCredit Bank na č. l. 101, súd zistil, že žalovaný mal zostatok finančných prostriedkov ku dňu
30.04.2013 sumu 242.293,35 eur a k 31.05.2013 sumu 181.856,35 Eur. Dňa 29.05.2013 mu došla
platba 50.000,- eur od žalobcu s textom: „POZICKANAKUPUNEHNUTELNOSTI5414KULC BUDOVA

MS A POZEMKY“. Dňa 29.05.2013 bola vykonaná platba v prospech účtu 7000110025/8180 vo výške
99.500,- Eur. Z výpisu z účtu žalovaného z UniCredit Bank na č. l. 101 súd zistil, že žalovaný obdržal
od spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. dňa 13.11.2013 platbu 50.000,- eur. V ten istý deň žalovaný výberom
z pokladne vybral z tohto účtu sumu 50.000,- eur. Napriek výberu mal žalovaný na predmetnom účte
zostatok k 29.11.2013 vo výške 188.583,34 eur.

8. Z výpisu účtu svedkyne Ing. Beáty Dolnozemskej v Sberbank Slovensko, a.s. č. účtu XXXXXXXXXX/
XXXX (na č.l. 133-145) súd zistil, že táto urobila dňa 11.11.2013 platbu vo výške 15.000,- Eur. V
nadväznosti na výpis účtu spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. vo VÚB banke č. účtu 3200470553/0200 (na
č.l. 97) dňa 08.11. súd zistil, že táto platba 15.000,- Eur bola prijatá z účtu O.. C. v Sberbank. Zároveň
v ten istý deň, t.j. 08.11.2013 bola prijatá platba od Ing. Dolnozemskej v prospech účtu spoločnosti

PROFEKTUS, s.r.o. vo výške 10.000,- Eur z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX. Z výpisu z účtu svedkyne O.. T.
C. v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. účtu XXXXXXXXX/XXXX (na č.l. 150-152) vyplýva, že dňa 07.11.2013
uskutočnila platobný príkaz na úhradu 10.000,- Eur, ktoré zodpovedajú vyššie uvedenému prírastku na
účte spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. Z výpisu č. účtu XXXXXXXXX/XXXX O.. C. v Slovenskej sporiteľni,
a.s. súd ďalej zistil, že dňa 14.11.2013 si urobila vklad v hotovosti 25.000,- Eur na tento svoj účet.

9. Taktiež dňa 11.11.2013 bola na účet PROFEKTUS, s.r.o. vo VÚB banke, a.s. (na č.l. 97) prijatá platba
25.000,- Eur z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX označený menom P. J.. Z účtu spoločnosti PROFEKTUS
s.r.o. odišla dňa 12.11.2013 platba 50.000,- eur na účet žalovaného. Toto zodpovedá zistenej informácii z
výpisu z účtu žalovaného z UniCredit Bank na č. l. 101 kde súd zistil, že žalovaný obdržal od spoločnostiPROFEKTUS s.r.o. dňa 13.11.2013 platbu 50.000,- eur. Takto na účte spoločnosti PROFEKTUS s.r.o.
zostal k 30.11.2013 zostatok na účte 40,03 eur.
10. Z prehľadu platieb Hotel Slovan za obdobie 12.11.2013 a 14.11.2013 (na č.l. 162) súd zistil, že platby

od 12.11.2013 až do 13.11.2013 do 11.25 h vystavila svedkyňa E. Š. a až o 23.11 h platbu vykonala
E. A.. V nadväznosti na výpoveď svedkyne Š. súd mal preukázané, že svedkyňa E. Š. vykonávala dňa
13.11.2013 pracovnú zmenu v Hoteli Slovan na recepcii.
11. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, vložka č. 22550/S (na č.l. 54
a nasl.) súd zistil, že obchodná spoločnosť PROFEKTUS, s.r.o. (pôvodne do 18.09.2013 vystupujúca

pod menom THERMALPARK RAPOVCE, s.r.o.) má spoločníkov od 19.09.2013 E.S. R. so splateným
vkladom 1.000,- Eur, O.. T. C. so splateným vkladom 1.250,- Eur, O.. P. J. so splateným vkladom 1.250,-
Eur a žalovaného so splateným vkladom 1.500,- Eur (bývalým jediným spoločníkom bol predtým do
18.09.2013 právny zástupca žalovaného). Konateľmi spoločnosti sú žalovaný od 19.09.2013 a Ing. P. J.
od 05.02.2016, predtým bol konateľom aj žalobca, a to od 19.09.2013 do 04.02.2016. Právny zástupca
žalovaného bol konateľom tejto spoločnosti od 14.07.2012 do 18.09.2013. Konatelia môžu konať len

spoločne.
12. Zo spisu Okresného súdu Lučenec 4C/193/2016 súd zistil, že D. J. (svedok v tomto konaní) žaluje D.
Č.(žalobcuvtomtokonaní)ozaplateniesumy25.000,-Eurspríslušenstvomúrokomzomeškania5,25%
ročne od 01.01.2014. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.08.2013 uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej poskytol pánovi Č. 10.000,- Eur v hotovosti a 15.000,- Eur na účet pána Č. číslo XXXXXXXXXX/

XXXX s vrátením peňazí do konca roka 2013. K vráteniu nedošlo. Prílohou žaloby je Potvrdenie o
zrealizovaní transakcie zo dňa 21.08.2013 vo VÚB banke na sumu 15.000,- Eur na účet žalobcu (ten
je priložený zároveň aj na č.l. 198 spisu v tomto konaní). Žalovaný Č.L. žalobu vo svojom písomnom
vyjadrení poprel, podľa neho išlo o vrátenie pôžičky zo strany žalobcu J., ktorú mu poskytol v čase
medzi 05.-10.07.2013. Táto zmluva nebola podpísaná z dôvodu dobrých osobných vzťahov medzi nimi.

V konaní nebolo do dňa rozhodnutia v tomto konaní rozhodnuté.
13. Žalobca v rámci výsluchu uviedol, že na základe Zmluvy o pôžičke žalovanému požičal 50 000 Eur
na kúpu stavby. Ku vráteniu nedošlo, lebo tam boli nejaké odkladačky zo strany žalovaného, ako to
vždy býva. Pôžička bola uzatvorená ako občan občanovi. Vo vzťahu k svedkovi D. J. žalobca uviedol,
že kamarátky vzťah medzi nimi dvoma sa skončil pred dvoma rokmi a obchodný v januára 2017 keď

pristúpil k exekúcii voči svedkovi. So svedkom sa stretával do roku 2015. Svedok mu zostal dlžný
7.000 Eur na nájme a vzájomné vzťahy sa zrútili. Vzájomné kamarátske vzťahy boli založené aj na
tom, že obidve rodiny mali maloleté deti a žalobca poznal P. J. od narodenia. Žalovaného poznal
od roku 2011, keď jeho stavebná firma pracovala pre D. J. a v rámci väčšej partie sa stretávali v
Hoteli Slovan na káve. Na uzavretie pôžičky 50.000,- Eur žalobcu oslovil žalovaný, čo bolo niekedy v

lete. Prvý bol oslovený D.A. J. ktorý vedel, že žalovaný si ide kupovať nehnuteľnosť a po minulej zlej
skúsenosti so žalovaným mu odmietal požičať peniaze. Žalobca žalovanému dôveroval. Žalobca vedel
akú budovu si ide žalovaný kúpiť, ale nevedel, či si to bude realizovať sám, pre seba alebo ako investíciu.
Žalobca poprel, že by existovala medzi D. J., žalovaným a žalobcom akákoľvek dohoda o združení
investícii. O.. T. C. je partnerkou žalobcu a spoločníčkou v spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. sa stala na

základe toho, že sa kúpila budova za peniaze žalobcu. Žalobca bol na základe rozhodnutia väčšinového
vlastníka - žalovaného odvolaný z funkcie konateľa dňa 22.12.2015, čo sa dozvedel len z výpisu z
obchodnéhoregistra.Žalobcavyzývalžalovanéhonazaplateniepôžičkylenústne,sožalovanýmprestal
komunikovať pred dvoma rokmi rovnako ako s D. J.. Žalobca uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom,
na základe čoho sa Ing. Dolnozemská stala spoločníčkou v spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. Žalobca

nevedel uviesť, ako účtovne bol urobený prevod budovy na firmu PROFEKTUS s.r.o. a či to bolo v čase
keď už bol konateľom. Žalobca poprel, že by mu žalovaný dal 25.000,- Eur.
14. Žalovaný v rámci výsluchu uviedol, že pôžička medzi ním a žalobcom bola urobená len pro forma,
pretože išlo o kúpu budovy (bývalej materskej škôlky), na ktorú sa poskladali D. J. a žalobca, každý
po 25.000 Eur. Uvedené bolo z dôvodu, že ešte v tom čase nemali spoločnú firmu, na ktorú by mohli

previesť túto budovu. Žalovaný mal podanú žiadosť na ministerstve na kúpu predmetnej budovy. V marci
2013 už mal uzavretú zmluvu so štátom. Žalovaný dal ponuku D. J., či nechce ísť s ním do spoločného
podnikania. Tento s tým súhlasil s tým, že donesie ešte jedného spoločníka. Takto sa žalobca dostal k
spoločnému podnikaniu so žalovaným, s tým, že bolo dohodnuté, že družka žalobcu (Ing. Dolnozemská)
bude spoločníkom obchodnej spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. s manželkou pána J. (O.. J.). Zároveň

žalobca so žalovaným budú konateľmi obchodnej spoločnosti. Žalovaný zakúpil spolu s manželkou
predmetnú nehnuteľnosť do času, kým sa nevyriešia obchodné vzťahy. Žalobca prišiel za žalovaným
do hotela Slovan so zmluvou o pôžičke, aby mu to žalovaný podpísal, kým sa obchod neuskutoční
a aby mal doklad, keby sa žalovanému alebo jeho manželke niečo stalo. Na základe tohto vkladusa žalobca potom stal konateľom a jeho partnerka O.. C. spoločníkom. Žalovaná podpísal uvedený
dokument v dobrej vôli a ani si ho poriadne neprečítal. Žalovaný mal pritom dostatok financií na kúpu
nehnuteľností aj z vlastných prostriedkov. V ten deň keď obdržal financie od žalobcu, tak zároveň vyplatil

platbu za predmetné nehnuteľnosti. Žalovaný na spoločných stretnutiach so žalobcom a pánom J. riešili
využitiepredmetnejnehnuteľnosti,jejrekonštrukciuaprenájombudovy.Taktododnestábudovafunguje.
Žalovaný nevedel uviesť, ako účtovne bol urobený prevod budovy na firmu PROFEKTUS s.r.o.
SúdvykonalvýsluchsvedkyneO..T.C.,ktorápôvodnesvojímpodanímdoručenýmsúdudňa09.01.2017
oznámila súdu, že odopiera vypovedať ako svedok z dôvodu, že by svojou svedeckou výpoveďou mohla

spôsobiť žalobcovi ujmu, ktorú by ako blízka osoba pociťovala ako vlastnú ujmu (viď č.l. 48). Svedkyňa
sa dostavila až pri opätovnom predvolaní súdu s poučením o poriadkovej pokute. Na pojednávaní dňa
06.03.2017 k dôvodu odopretia svojej výpovede, svedkyňa uviedla, že len využila možnosť zo zákona
z tých dôvodov, ktoré sú uvedené v odopretí jej výpovede. Súd zistil, že svedkyňa je partnerkou
žalobcu, spoločne majú dieťa. K žalovanému má svedkyňa negatívny vzťah. Svedkyňa uviedla, že jej
partner - žalobca požičal peniaze, ktoré žalovaným neboli vrátené. So svedkyňou Ing. P. J. mala veľmi

dobrý vzťah, v súčasnosti sú ich vzťahy prerušené. Svedkyňu R. bližšie osobne nepozná. Súd zistil, že
svedkyňa spolu so svojím partnerom žalobcom pri spoločných návštevách v máji 2013 s manželov J., t.j.
Júliusa a Kataríny v rámci debaty sa dohodli na vytvorení spoločnej obchodnej spoločnosti, ktorá bude
vlastniť budovu, ktorú mal možnosť odkúpiť žalovaný. Táto myšlienka vznikla preto, že svedkyňa mala
v tom čase 5 ročného dieťaťa a Ing. J. mala dvojročné dieťa a aby zabezpečili budúcnosť svojich detí,

rozhodli sa vytvoriť obchodnú spoločnosť. Názov firmy vymysleli v júni 2013 v rodinnom dome svedkyne
a žalobcu. Podľa spoločného rozhodnutia sa spoločníkmi tejto obchodnej spoločnosti mali stať svedkyňa
spolu s Ing. J.. So žalovaným sa svedkyňa stretla až keď právny zástupca žalovaného vypracoval
dokumenty, ktoré mali podpísať ako spoločníci obchodnej spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. Svedkyňa
dala zo svojho účtu na účet spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. dňa 07.11.2013 10 000 Eur, dňa 08.01.2014

dala vklad 2 500 Eur a dňa 14.04.2014 500 Eur, dňa 10.04.2014 dala žalovanému 15.000 Eur v hotovosti
pri podpise Zmluvy o sprostredkovaní z 10.04.2014. Ohľadom kúpy budovy materskej škôlky mala
svedkyňa len vedomosť, že sa má zakúpiť táto nehnuteľnosť, avšak z akých prostriedkov to nevedela a
nevidelaanikúpnuzmluvu.Svedkyňauviedla,ženeodstávalažiadneinformácieofungovaníspoločnosti
PROFEKTUS, s.r.o. , ani žiadne dokumenty a tieto si musela vyžiadať z Obchodného registra v Banskej

Bystrici v novembri 2015. Svedkyňa pri nadobudnutí obchodných podielov nezaplatila za nich odplatu.
Svedkyňa nevedela uviesť aké mali žalobca so žalovaným dohody, okrem toho, že jej žalobca povedal,
že požičal žalovanému 50 000,- Eur. Svedkyňa si bola vedomá, že jej vstupom do obchodnej spoločnosti
budú potrebné aj nejaké vklady a keďže v auguste roku 2012 skončila pracovný pomer v Slovak
Telekom, a.s., dostala odstupné 40.000,- Eur, ktoré plánovala dať pre svojho syna na zabezpečenie

jeho vzdelania a tie peniaze vložila do firmy PROFEKTUS, s.r.o. Svedkyňa uviedla, že konatelia firmy s
ňou nekomunikujú a nevie kto vedie účtovníctvo firmy. Svedkyňa vytýkala, že spoločnosť PROFEKTUS,
s.r.o. mala pri príprave v roku 2013 zisk 4.000 Eur, v roku 2014 pri rekonštrukcii škôlky 4.000 Eur.
Keď v roku 2015 bola budova už skolaudovaná a fungovala tam prevádzka, likvidita spoločnosti bola
nulová, nakoľko mala väčšie záväzky ako majetok a prekážalo jej, že v prípade keby chcela predať svoj

podiel vo firme, vôbec nevie ako firma hospodári. Súd vyhodnocoval skutočnosť, že svedkyňa pôvodne
odmietala pred súdom vypovedať a písomne oznámila súdu, že odopiera vypovedať s poukazom, že
by mohla spôsobiť svojou svedeckou výpoveďou žalobcovi ujmu, ktorú by ako blízka osoba pociťovala
ako vlastnú ujmu. Svedkyňa sa dostavila až keď bola súdom upozornená na možnosť poriadkovej
pokuty. Svedkyňa sa len následne bránila, že využila zo zákona možnosť nevypovedať bez uvedenia

bližších dôvodov. Súd zohľadnil túto neochotu svedkyne pri jej prvotnom predvolaní ako aj uvedených
dôvodov. Jej výpoveď súd posúdil v kontexte aj ďalších zistených skutočností z vyššie uvedených
nepriamych dôkazov (vyhodnotených aj v kontexte v bode 32 tohto rozsudku) a v kontexte ziskaných
dôkazov z výpovedí svedkov posúdil jej výpoveď ohľadom tvrdenej pôžičky žalobcu voči žalovanému
za nedôveryhodnú.

15. Z výsluchu svedkyne E. R. zo dňa 06.03.2017 súd zistil, že žalobcu osobne nepozná a nemá k
nemu žiadny vzťah. Žalovaný je jej manželom a vzťahy k nemu má dobré. Manžel jej oznámil, že má
možnosť kúpiť budovu, na ktorú mali dostatok peňazí. Manžel v máji 2013 ako spoločníka priniesol p. J.
a žalobcu. Dohoda bola taká, keďže žalovaný s tým prišiel, že väčšina podielu bude žalovaného a jeho
manželky, preto manželia R. vložili 50.000 Eur a zvyšok si rozdelia po 25.000 Eur vkladu žalobca s p. J..

Svedkyňa poprela, že by žalobca požičal peniaze jej manželovi, nakoľko sa nejednalo o pôžičku. Súd
pri posudzovaní výpovede svedkyne musel prihliadnuť na jej vzťah k žalovanému ako jej manželovi. Jej
výpoveď však súd v kontexte vykonaných nepriamych dôkazov uvedených vyššie, výpovedí ostatných
svedkov (najmä výpovede svedkyne Š.) vyhodnotil ako vierohodnú.16. Z výsluchu O.. P. J. na pojednávaní dňa 06.03.2017 súd zistil, že svedkyňa pozná žalobcu od svojho
detstva,máknemudobrývzťah.Žalovanéhopoznáprostredníctvomsvojhomanželaamádobrévzťahy.
Vzťah k svedkyni O.. T. C. bol veľmi dobrý, až dôverný a preto bolo svedkyni ľúto, keď sa jej táto pred

dnešným pojednávaním ledva pozdravila. Podľa svedkyne sa dohodli žalovaný spolu s jej manželom, že
odkúpia budovu, kde bude mať žalovaný 50 % podiel a jej manžel tiež 50 % podiel. Keďže to jej manžel
časovo nestíhal, ponúkol polovicu zo svojho podielu žalobcovi a takto obaja sa zložili po 25.000 Eur. V
čase keď mali zložiť peniaze boli spolu s manželom odcestovaní a v telefonickom rozhovore jej manžel
povedal žalobcovi, aby tých 50.000 Eur bolo nejakým spôsobom krytých. Po nadobudnutí nehnuteľnosti

žalovaným, tento previedol nehnuteľnosť na obchodnú spoločnosť PROFEKTUS, s.r.o. Niekedy v máji
2013 došlo k dohodám jej manžela so žalovaným a u žalobcu na terase ich domu bolo dohodnuté, že
manžel prevedie svoj podiel na ňu a žalobca povedal, že svoj podiel prepíše na svoju družku. V novembri
2013 vložil jej manžel peňažný vklad 25 000 Eur do spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o., O.. C. dala tiež
25.000 Eur a manželia R. vložili budovu v sume 50.000,- Eur do obchodnej spoločnosti a spoločnosť
PROFEKTUS, s.r.o. previedla na účet žalovaného 50.000,- Eur. Žalovaný potom tieto peniaze vybral a

vrátil ich p. J. a žalobcovi. Zmluva o pôžičke žalobcu v skutočnosti nebola pôžičkou pre žalovaného. Súd
pri vyhodnotení výpovede svedkyne musel prihliadnuť na skutočnosť, že je spoločníčkou so žalovaným
vo firme PROFEKTUS s.r.o. a manželkou svedka D. J., s ktorým žije a majú spolu maloleté deti. Zároveň
ale nebolo ani žalobcom popreté, že má so svedkyňou dobrý vzťah a poznajú sa od jej detstva a
to rodina svedkyne. Svedkyňa pôsobila pri výsluchu spontánne. Súd pri vyhodnotení jej výpovede v

kontexte nepriamych dôkazov (najmä vyhodnotených v bode 32 tohto rozsudku). nemal pochybnosť o
vierohodnosti jej výpovede.
17. Z výsluchu svedka D. J. na pojednávaní dňa 06.03.2017 súd zistil, že tento momentálne nemá žiadny
vzťah so žalobcom, v minulosti mali veľmi dobré vzťahy. Pokiaľ ide o žalovaného, k tomuto má neutrálny
vzťah a zároveň ide o vzťah pracovný. Svedkyňa O.. P. J. je jeho manželka, spolu majú dve maloleté

deti. Súd zistil, že svedok pôvodne zamýšľal vstúpiť do kúpy nehnuteľnosti materskej škôlky žalovaným
v podiele 50 %. Plán bol taký, že nakoľko žalovaný má stavebnú firmu, zrekonštruoval by túto budovu
bez nároku na zisk a budovu by dali do prenájmu. Kvôli blízkym vzťahom so žalobcom, svedok ponúkol
žalobcovi aby do jeho podielu vstúpil v polovici, t.j. 25 %. Spolu so žalobcom dali 50 % z kúpnej ceny
budovy, t.j. 50 000,- Eur žalovanému. Keďže svedok bol v tom čase mimo Lučenca, poveril žalobcu,

aby žalovanému poskytol 50.000,- Eur s tým, že žalovaný potom prevedie budovu do spoločnej firmy
a ich podiely v akom sa podieľali na financovaní kúpy zostanú zachované aj vo firme. Keďže žalovaný
kupoval škôlku ako súkromná osoba, previedol žalobca tieto peniaze zo svojho súkromného účtu na
súkromný účet žalovaného. Podaním žaloby si vlastne žalobca uplatňuje aj peniaze, ktoré poskytol
svedok. Rozhovory o spoločnom podnikaní so žalobcom prebehli na začiatku mája za prítomnosti

svedkovej manželky, družky žalobcu Ing. Dolnozemskej a žalobcu. Takto prebehli viaceré stretnutia, kde
sa dohodlo, že žalobca aj svedok budú zainteresovaní vo firme prostredníctvom svojich partneriek s
podielom po 25 %. Zároveň spolu vymysleli názov firmy. Dohoda ohľadom prevedenia peňazí na účet
žalovaného bola taká, že pred tým než žalobca prevedie peniaze na účet žalovaného, tak bolo potrebné
nejakým spôsobom zabezpečiť aby svedok so žalobcom neprišli o tieto peniaze, kým budova nebude

prepísaná do spoločnej firmy. Svedok do oznámil žalobcovi telefonicky a nechal to na žalobcu aby spísal
nejaký papier, že boli poskytnuté tieto peniaze. Žalobca mu neskôr oznámil, že dal žalovanému podpísať
Zmluvu o pôžičke, ktorá bude prevedením nehnuteľnosti do obchodnej spoločnosti zlikvidovaná. Svedok
otázky odkúpenia škôlky riešil len so žalobcom a žalovaným a nie so svojou manželkou a O.. C..
Spoločnosť PROFEKTUS, s.r.o. potom vyplatila žalovanému 50 % z kúpnej ceny predmetnej budovy,

následne tieto peniaze žalovaný ako náhle ich dostal vrátil ich žalobcovi v pomere 25.000,- Eur a
svedkovi tiež vo výške 25 000,- Eur. Svedok bol prítomný pri odovzdávaní peňazí. Takto bolo všetko
vysporiadané voči žalobcovi aj svedkovi. Súd pri vyhodnocovaní svedkovej výpovede prihliadol na
skutočnosť, že svedok je manželom spoločníčky PROFEKTUS s.r.o., ktorá spolu žalovaným podniká.
Jeho vzťah k žalobcovi síce svedok označil ako neutrálny, bez povšimnutia súdu však nemožno

neprihliadnuť nato, že ich vzťahy boli pred vznikom vzájomných rozporov lepšie a žalobca so svedkom
vedie vzájomný súdny spor. Súd vyhodnocoval jeho výpoveď v kontexte vyššie uvedených nepriamych
dôkazov a výpovedí ostatných svedkov, pričom vzhľadom aj na zistenia sledu nepriamych dôkazov
(vyhodnotených v bode 32) považoval jeho výpoveď za dôveryhodnú.
18. Z výsluchu právneho zástupcu žalovaného D.. C. H.Ř. v pozícii svedka dňa 22.03.2017 súd zistil, že

jeho vzťah k žalobcovi je neutrálny, poznajú sa z podnikania týkajúceho sa spoločnosti PROFEKTUS,
s.r.o. K žalovanému má priateľský vzťah, aj mu vykonával stavebné práce na dome a je jeho klientom.
V polovici marca 2013 prišiel za ním žalovaný s tým, že potrebuje spracovať potvrdenie záujmu na kúpu
budovy materskej škôlky. Svedok zároveň vlastnil spoločnosť THERMALPARK Rapovce, s.r.o., ktoránevykonávala činnosť a jeho klient D. J. ho požiadal o prevod tejto obchodnej spoločnosti, ktorý bude
bezodplatný, napriek tomu, že v spoločnosti boli obchodné podiely. Svedok bol požiadaný aby v rámci
priateľských vzťahov so žalovaným a D. J. previedol podiely aj na partnerku žalobcu a takto svedok

vypracoval všetky podklady k prevodu ako bolo vymenovanie konateľov spoločnosti, kúpnu zmluvu o
prevode obchodných podielov, kde nebolo nič vyplatené, napriek tomu, že to bolo uvedené v zmluve.
Taktiež svedok podal návrh na vklad, ktorý už síce nemal podpisovať lebo už nebol konateľom, avšak
bolo to robené za tým účelom aby čím skôr prebehli tieto prevody. Svedok uviedol že pani R. za ním
prišla raz nahnevaná, lebo uviedla, že nepozná pani C. a má byť spoločníčkou, avšak vysvetlil jej, že

toto bolo riešené medzi žalobcom, žalovaným a p. J.. Svedok taktiež participoval na zmene obchodného
mena na obchodné meno PROFEKTUS, s.r.o. v katastri nehnuteľností, pričom v ďalších veciach už
vykonával činnosť ako advokát, kde je viazaný advokátskym tajomstvom. Aj keď sa jedná o svedeckú
výpoveď vykonanú advokátom žalovaného, ktorý už len z podstaty svojho postavenia v konaní musí
vystupovať v prospech žalovaného, informácie zistené z jeho výpovede korešpondovali s predloženými
písomnýmidôkazmiuvedenýmiaanalyzovanýmivyššie,pretosúdopravdivostitejtovýpovedivkontexte

predložených písomných dôkazov nemal pochybnosť.
19. Z výpovede svedkyne O.. U. J. na pojednávaní dňa 22.03.2017 súd zistil, že táto je účtuje pre
spoločnosť PROFEKTUS, s.r.o. žalobcu pozná ako bývalého konateľa spoločnosti a žalovaného ako
stále aktuálneho konateľa spoločnosti. Svedkyňa je účtovníčkou aj pre spoločnosti Hotel Slovan servis,
s.r.o. a vykonáva účtovnícke práce pre rôzne firmy. Spoločníkmi Hotel Slovan servis, s.r.o. je D. J. a R.

Č.. Svedkyni v máji 2013 p. J. oznámil zámer kúpiť materskú škôlku spolu so žalovaným a žalobcom,
avšak v tom čase ešte nemali s.r.o. a až v júni sa im uvoľnila spoločnosť Thermal park s.r.o. Preto
žalobca so žalovaným a p. J. sa dohodli, že jeden z nich kúpi túto budovu na seba a následne to
prevedie na spoločnosť PROFEKTUS, s.r.o. Budovu kúpili žalovaný zo svojich 50.000 Eur a žalobca a p.
J. dali po 25.000 Eur. Dňa 03.09.2013 žalovaný previedol budovu s priľahlými pozemkami na spoločnosť

PROFEKTUS, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy za 100 000 Eur. Svedkyňa to zaúčtovala ako záväzok
100 000 Eur voči manželom R.. V novembri už potrebovala zlikvidovať tento záväzok a spoločníci tejto
spoločnosti sa dohodli, že pani J. a pani Dolnozemská vložia po 25.000 Eur ako vklady spoločníkov.
Dňa 12.11.2013 cez bežný účet bolo žalovanému uhradené 50.000,- Eur, pričom už na druhý deň sa
ozval žalovaný, že peniaze má na účte, vybral ich. To, že žalovaný vrátil žalobcovi a p. J. po 25.000

Eur, povedali svedkyni žalobca spolu s p. J. a teda všetky záväzky medzi nimi sú vysporiadané. Toto sa
udialo dňa 13.11.2013. Svedkyňa uviedla, že o vyrovnaní záväzkov vypovedali p. J. a žalovaný, pričom
si bola vedomá názoru žalobcu na žalovaného, podľa ktorého žalobca nedôveroval žalovanému a preto
sa umelo spravila Zmluva o pôžičke, ktorá však bola v skutočnosti vkladom žalobcu a p. J.. K účtovaniu
spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. sa svedkyňa dostala tak, že pôvodne účtovala pre túto spoločnosť pod

jejpredchádzajúcimnázvomThermalpark,s.r.o.ap.J.juoslovil,abyúčtovalaďalejajprePROFEKTUS,
s.r.o. s čím súhlasili aj žalobca aj žalovaný. Svedkyňa uviedla, že o odovzdaní 25 000 Eur žalobcovi
počula len od p. J. a existencia Zmluvy o pôžičke bola len kvôli názoru žalobcu na žalovaného, ktorý sa
aj napríklad v januári 2014 neskôr vyjadril, že žalovaný je len obyčajný burák, z ktorého sa stal pán a
preváža sa teraz na drahom aute. Počas účtovania firmy PROFEKTUS, s.r.o. k svedkyni často chodil,

nosieval jej dokumenty, najmä faktúry. Svedkyňa uviedla, že žalobca mal vedomosť o tom, ako sa v
spoločnosti účtuje, o čom sa chodil informovať a zároveň mal ako konateľ prístup do účtovníctva cez
internet, pretože svedkyňa účtovala v programe Profit.sk. Z výsluchu svedkyne súd postrehol lepší
vzťah svedkyne k žalovanému a svedkovi J., než k žalovanému. Taktiež súd vzhľadom na skutočnosť,
že svedkyňa účtuje aj pre hotel Slovan, je v určitom obchodnoprávnom vzťahu k spoločnosti, kde je

konateľom svedok Július J.. Jej výpoveď vzhľadom na sled nepriamych dôkazov uvedených vyššie
(najmä analyzovaných nosných nepriamych dôkazov v bode 32 tohto rozsudku), ako aj výsluchov
svedkov P. J., D.. C. H., D. J. súd nepovažoval za nedôveryhodnú.
20. Z výsluchu svedkyne E. Š. súd zistil, že táto je zamestnaná v Hoteli Slovan ako recepčná. Svedkyňa
pozná žalobcu a žalovaného, s obidvoma si tyká. Žalobcu pozná asi 8 rokov, chodil do hotela na

obedy, žalovaného pozná približne rovnaký čas ale nemá k nim žiadny vzťah. Svedkyňa neužíva žiadne
omamné ani návykové látky, príp. lieky, ktoré by ovplyvňovali schopnosť jej vnímania. Pokiaľ ide o vzťah
s D. J. je vzťah ako medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Svedkyňa bližšie nepozná partnerku
žalobcu, ani žalovaného, sú jej známi len z videnia. O.. P. J. svedkyňa pozná len ako manželku p. J.,
vzťah majú neutrálny, tykajú si. Súd zistil, že svedkyňa dňa 13.11.2013 mala pracovnú zmenu, kde

začínala o 06.00 h a túto zmenu končila o 18.00 h. V ten deň boli spolu sadnúť žalobca, žalovaný a
D.A. J. do átria, kde ich svedkyňa ako recepčná zároveň obsluhovala. Keď priniesla uvedeným pánom
kávu, pred pánom J. a žalobcom ležali obálky s potlačou UniCredit Bank, a.s. s väčším obnosom,
ktoré mali rovnaký objem. Svedkyňa uviedla, že sa jednalo o bankovky 100 a 200 Eur, ale až taksa na to nezameriavala. Z uvedených dôvodov ju ešte predtým než si išli sadnúť do átria požiadal
pán J. aby nikoho nepúšťala do átria. Do átria bola neskôr pripustená s ich súhlasom O.. J.. Toto
stretnutie trvalo asi celkovo hodinu. Po stretnutí odišiel žalobca so žalovaným. Žalobca vyzeral, že

odchádza spokojný. Pán J. prišiel potom za svedkyňou s obálkou s potlačou UniCredit Bank, a.s. a
svedkyni povedal, nech uloží finančné prostriedky vo výške 25.000,- Eur, ktoré sa nachádzali v obálke do
trezoru. Svedkyňa túto obálku dala do ďalšej obálky a peniaze dala do trezoru. Svedkyňa bola oslovená
dňa 04.09.2017 keď mala dennú zmenu právnym zástupcom žalovaného, či by išla svedčiť keďže
13.11.2013 mala zmenu. Súd pri vyhodnotení výsluchu svedkyne nemal pochybnosť o pravdivosti jej

tvrdení. Svedkyňa pri výpovedi pôsobila spontánne. Ako súd zistil, svedkyňa má kamarátske neformálne
vzťahy s oboma stranami sporu (čo preukazuje jej tykanie s obidvoma mužmi). Skutočnosť, že je
zamestnankyňou hotela Slovan, kde je jeden z konateľov D. J. (t. j. svedok na strane žalovaného s
ktorým si tiež tyká), samo o sebe nespôsobuje posúdenie jej výpovede ako nedôveryhodnej. Žalobca
tvrdil, že všetci svedkovia tvoria so žalovaným procesné a hmotnoprávnom spoločenstvo. Súd sa v
prípade tejto svedkyne s uvedeným nestotožnil, pretože svedkyňa nie je v žiadnom hmotnoprávnom ani

procesnoprávnom spoločenstve so žalovaným. Svedkyňa pri svojej výpovedi pôsobil konzistentne a
skutočnosť, že si pamätala opísanú udalosť, je podľa súdu logická vzhľadom na výnimočnosť situácie
(uzavretá spoločnosť troch pre ňu dobre známych mužov, prítomnosť obálok peňazí). Jej výpoveď
v kontexte zistených vyššie uvedených nepriamych dôkazov (viď aj zdôvodnenie v bode 32 tohto
rozsudku) ako aj výpovedí svedkom D. J., O.. J. I. O.. J. vykazuje vysokú mieru pravdepodobnosti.

Súd nezistil žiadne ovplyvňovanie svedkyne zo strany žalovaného a skutočnosť, že sa jedná o svedka
navrhnutého žalovaným a zamestnanca svedka J., nie je sama o sebe dôvodom, pre ktorý by súd
vyhodnotil túto výpoveď za nepravdivú.
21. Z výsluchu svedkyne O.. T. C. na pojednávaní dňa 18.09.2017 súd zistil, že svedkyňa si sama urobila
vklad vo výške 25.000,- Eur dňa 14.11.2013 na svoj účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Svedkyňa

zdôvodnila tento vklad tým, že jej v júli 2012 jej bývalý zamestnávateľ Slovak Telekom, a.s. vyplatil
odstupné 40.200 Eur, čo po zaplatení dane činilo v čistom 34.000,- Eur, ktoré jej v auguste 2012 prišli na
účet. Svedkyňa si ich vybrala a keďže do spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. dávala 10.000 Eur a 15.000
Eurtakztohtoúčtusitamvložilatietosvojepeniazenaúčet.Naotázku,keďžeplatbu15.000,-Eururobila
z iného účtu, prečo nevložila sumu 25.000,- Eur na tento účet, svedkyňa uviedla, že to bolo z praktických

dôvodov keď išla do jednej banky a časť tejto sumy si internetbankingom preložila na svoj účet do
Sberbank. Na otázku, či jej žalobca odovzdal v dňoch 13.11.2013 a 14.11.2013 sumu 25.000,- Eur
uviedla,ženie.Súdtomutotvrdeniusvedkyneneuveril.Vyhodnocovalskutočnosť,žesvedkyňapôvodne
odmietala pred súdom vypovedať a písomne oznámila súdu, že odopiera vypovedať s poukazom, že
by mohla spôsobiť svojou svedeckou výpoveďou žalobcovi ujmu, ktorú by ako blízka osoba pociťovala

ako vlastnú ujmu. Svedkyňa sa pôvodne prvýkrát dostavila až keď bola súdom upozornená na možnosť
poriadkovej pokuty. Svedkyňa sa len následne bránila, že využila zo zákona možnosť nevypovedať bez
uvedenia bližších dôvodov. Súd zohľadnil túto neochotu svedkyne pri jej prvotnom predvolaní ako aj
uvedených dôvodov. Samotná skutočnosť, že je životnou partnerkou žalobcu s ktorým žije a má maloleté
dieťa mohla spôsobiť, že jej výpoveď v tomto bola nevierohodná. Súd prihliadol aj na zistenú informáciu,

že svedkyňa dostala odstupné od svojho zamestnávateľa po tom, čo ukončila svoj pracovný pomer k
augustu 2012 vo výške 34.000,- eur v čistom. Súd považoval za príliš veľkú náhodu, že svedkyňa si
identickú čiastku, ktorú žalovaný vyplatil žalobcovi dňa 13.11.2013, si vložila nasledujúci deň na svoj
účet z vlastných prostriedkov a výpovedi svedkyni v tejto časti neuveril a to v kontexte na všetky zistené
a vyhodnotené nepriame dôkazy v bode 32 tohto rozsudku .

22. Pri výsluchu svedka D. J. na pojednávaní dňa 08.11.2017 svedok súd zistil, že žalobcovi odovzdal
10.000,- Eur a 15.000,- Eur na účet. 10.000 Eur odovzdal u seba doma žalobcovi za prítomnosti jeho
manželky a svedka M. P. pri príležitosti dohody so žalobcom, že poskytnú prostriedky žalovanému.
Svedok zdôvodnil odovzdanie týchto peňazí bez papierov z dôvodu, že v tom čase si bol so žalobcom
blízky. Svedok uviedol, že dňa 13.11.2013 sa stretol v Hoteli Slovan so žalovaným a žalobcom, pričom

bola tam prítomná ekonómka J. a recepčná, ktorá mala v ten deň službu. Predmetom stretnutia bolo
vrátenie financií zo strany žalovaného vo výške 25.000,- Eur pre žalobcu a svedka. Žalovaný dostal
tieto prostriedky od spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. ako kúpnu cenu za budovu a keď si ich vybral z
účtu, volal svedkovi a svedok aj so žalobcom si pred žalovaným prerátali finančné prostriedky a povedali
žalovanému, že je to v poriadku a rozlúčili sa. Ako náhle žalovaný dával túto čiastku žalobcovi, bolo

mu povedané, že tento dokument (pozn. sudcu zmluva o pôžičke) bude roztrhaná, nakoľko žalobca ju
nemal pri sebe. Neskôr táto záležitosť zapadla prachom. Keďže svedok mal odísť na pracovnú cestu,
odovzdal tieto peniaze recepčnej do trezoru. Ohľadom konania 4C/193/2016, svedok uviedol, že sa
jedná teda o tých 25.000,- Eur, ktoré poskytol žalobcovi v rámci 50.000,- Eur pre žalovaného. Keďžeale žalobcovi by malo byť priznané v tomto konaní voči žalovanému 50 000 Eur, tak potom aj on by
chcel vrátenie svojich 25.000 Eur od žalobcu. V prípade, že tomu tak nebude v tomto súdnom konaní,
tak svedok nebude trvať na vrátení 25.000 Eur v konaní (pozn. sudcu 4C/193/2016). Zhoršenie vzťahov

so žalobcom svedok pripísal tomu, že spolu so žalobcom a žalovaným ako spoločníkmi zastúpenými
manželkami mali na starosti určité úlohy. Žalobca ako konateľ mal dohliadať na rekonštrukciu škôlky, čo
si neplnil. Pred podaním návrhu na stavebné povolenie projektanta O.. P., projektant uviedol, že žalobca
mu dlhuje peniaze a nechcel z toho dôvodu predložiť projektovú dokumentáciu. Svedok preto požadoval
od žalobcu, aby túto záležitosť, ktorá bola mimo spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. vyriešil, nakoľko ich

to brzdilo v práci. Žalobca toto odmietol s tým, že je to jeho vec. Svedok potom naliehal na projektanta
a žiadal aby neplietol vec, ktorá sa netýka spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. Projektant následne dodal
projektovú dokumentáciu. Budova od R. pre firmu PROFEKTUS, s.r.o. bola predaná za 50.000,- Eur
hoci jej nadobúdacia cena bola takmer 100.000,- Eur z dôvodu účtovného, keďže budova bola kúpená
z prvých peňazí, tieto peniaze si žalobca požaduje ako pôžičku. Žalovaný kúpil budovu na svoje meno
a potom ju previedol následne na PROFEKTUS, s.r.o. PROFEKTUS, s.r.o. to nemohla mať za nulovú

hodnotu, tak vyplávala žalovanému sumu, ktorú už mal poskytnutú na kúpu žalovaný po 25.000,- Eur
dala do spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. manželka svedka a partnerka žalobcu O.. C.. PROFEKTUS,
s.r.o. uhradil žalovanému kúpnu cenu z vložených podielov spoločníčok a preto ich žalovaný doniesol
naspäť (pozn. sudcu: t.j. svedkovi a žalobcovi), pretože ich mal poskytnuté pred kúpou. Svedok uviedol,
že 25.000,- Eur prevádzal na žalobcu postupne, lebo takú mali dohodu. Svedok uviedol, že druhú časť

previedol internetbankingom, pretože bol v Taliansku žalovaný (pozn. sudcu: svedok najprv uviedol,
že na dovolenke on bol v Taliansku, ale po vyjadrení žalobcu uviedol, že sa pomýlil, že žalobca bol v
tom čase v Taliansku). Svedok sám navrhol žalobcovi nech on podpíše nejaký dokument, keby sa mu
niečo náhodou stalo (pozn. sudcu t.j. pri poskytnutí finančných prostriedkov žalovanému), pričom svedok
neurčil právnu formu zaistenia týchto peňazí a taktiež sa domnieval, že nejakým spôsobom aj jeho meno

bude figurovať pri tomto zaistení. Svedok bol v tom čase niekde odcestovaný. Súd pri vyhodnocovaní
obdobne ako v bode 18 tohto rozsudku prihliadol na skutočnosť, že svedok je manželom spoločníčky
PROFEKTUS s.r.o., ktorá spolu žalovaným podniká. Jeho vzťah k žalobcovi síce svedok označil ako
neutrálny, bez povšimnutia súdu však nemožno neprihliadnuť nato, že ich vzťahy boli pred vznikom
vzájomných rozporov lepšie a žalobca so svedkom vedie vzájomný súdny spor. Súd vyhodnocoval

jeho výpoveď v kontexte vyššie uvedených nepriamych dôkazov a výpovedí ostatných svedkov, pričom
vzhľadom aj na zistenia sledu nepriamych dôkazov (vyhodnotených v bode 32) považoval jeho výpoveď
za dôveryhodnú.
23. Z takto vykonaného čiastkového súd zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca spolu so žalovaným a
D. J. sa dohodli, že budú spolu podnikať. Žalobca mal priateľské vzťahy s D. J. a jeho manželkou. Vznikla

medzi nimi myšlienka zabezpečenia budúcnosti maloletých detí, ktoré mal žalobca so svojou partnerkou
O.. T. C. a manželia J.. Žalovaný tak najskôr ponúkol spoločné podnikanie D. J. a ten pribral žalobcu,
pričom podnikať mali prostredníctvom svojich životných partneriek. Podnikateľský zámer spočíval v tom,
že spolu kúpia, zrekonštruujú a prenajmú budovu Materskej škôlky na S. O., ktorú mal možnosť odkúpiť
žalovaný s manželkou od Slovenskej republiky. Žalobca mal podnikať prostredníctvom svojej družky Ing.

Beáty Dolnozemskej (s ktorou má dieťa a býva s ňou v jednej domácnosti) ako spoločníčky obchodnej
spoločnosti. D. J. mal v spoločnosti byť zastúpený svojou manželkou O.. P. J. ako spoločníčkou. Ďalšími
spoločníkmi boli žalovaný so svojou manželkou. Žalovaný spolu s manželkou kúpili najprv od Slovenskej
republiky predmetnú budovu. Kúpna zmluva zo dňa 18.03.2013 bola podpísaná medzi žalovaným,
jeho manželkou a Slovenskou republikou. Kúpna cena bola 99 500,- Eur. Dňa 29.04.2013 dalo súhlas

Ministerstvo financií SR na predaj uvedenej nehnuteľnosti. Z kompletného výpisu z účtu žalovaného k
31.05.2013 vyplýva, že žalovaný disponoval sumou 242.293,35 eur k 30.04.2013 a sumou 181.856,35
eur k 31.05.2013. Platba Slovenskej republike za nehnuteľnosť bola vykonaná dňa 29.05.2013. Žalobca
zaslal žalovanému sumu vo výške 50.000,- Eur dňa 29.05.2013. Žalovaný tak preukázateľne disponoval
dostatočnou sumou vlastných peňazí na zaplatenie budovy (t. j. disponoval vyše 2 násobkom potrebnej

sumy). Keďže žalobca s D. J. išli podnikať spoločne so žalovaným, žalobca s D. J. mali poskytnúť
žalovanémuprimeranúsumuichúčastivspoločnosti.Vtomčaseeštenemalizriadenúvlastnúobchodnú
spoločnosť. D. J. sa v čase, keď združovali spoločné prostriedky na nákup predmetnej nehnuteľnosti
nezdržiaval v Lučenci, preto sa dohodol so žalobcom, aby poskytol žalovanému dokopy 50.000,- eur,
kde 25.000,- eur mal pán J. dať žalobcovi dodatočne. Pán J. žiadal žalobcu, aby nejakým spôsobom

bola poskytnutá sumu žalovanému poistená. Žalobca zvolil formu zmluvy o pôžičke žalovanému z
29.05.2013, kde uviedol účel použitia peňazí na kúpu predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný to považoval
len za formalitu a túto zmluvu podpísal, s tým, že sa nejedná o pôžičku, ale o vklad do spoločného
podnikania. Aj keď lehota splatnosti údajnej Zmluvy o pôžičke mala byť do 15 dní od poskytnutiapeňazí, žalobca uvedenú sumu preukázateľne následne nevymáhal od žalovaného. D. J. žalobcovi
vrátil peniaze dňa 21.08.2013, a to 10.000,- eur v hotovosti a 15.000,- eur prevodom na bankový
účet žalobcu. Jednalo sa o vklad na kúpu predmetnej budovy, keď dňa 29.05.2013 žalobca poskytol

žalovanému vklad peňazí aj za D. J.. Právny zástupca žalovaného D.. C. H. poskytol bezodplatne svoju
obchodnú spoločnosť THERMALPARK RAPOVCE s.r.o., aby si žalobca so žalovaným a D. J. mohli
vytvoriť platformu pre spoločné podnikanie. Na základe rozhodnutí D.. H. ako jediného spoločníka potom
na základe Kúpnej zmluvy z 04.07.2013 predávajúci žalovaný s manželkou previedli za účtovnú kúpnu
cenu 100.000, - eur (ktorá mala byť vyplatená do 30 dní od nadobudnutia vlastníckeho práva) predmetnú

budovu na spoločnosť THERMALPARK RAPOVCE s.r.o.. a hneď v ten istý deň sa Zmluvou o prevode
obchodných podielov spoločnosti THERMALPARK RAPOVCE s.r.o. stali spoločníkmi tejto spoločnosti
žalovaný s vkladom 1.500,- eur, žalovaného manželka E. R. v podiele 1.000,- eur, partnerka žalobcu
O.. T. C. v podiele 1 250,- Eur a manželka D. J. - O.. P. J. v podiele 1.250,- Eur. Dňa 08.07.2013 boli
vymenovaní za konateľov žalobca a žalovaný, zapísaný do obchodného registra dňa 19.09.2013. Návrh
na vklad predmetnej budovy bol podaný dňa 05.08.2013. Dňa 07.11.2013 O.. C. uskutočnila na účet

spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. zo svojho účtu v Slovenskej sporiteľni vklad 10.000,- eur a zo svojho
účtu v Sberbank sumu 25.000,- eur, ktoré boli zaúčtované na účet spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. dňa
08.11.2013. Dňa 11.11.2013 bola prijatá na účet spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. platba 25.000,- eur od
O.. J.. Dňa 12.11.2013 bola vykoná platba 50.000,- eur z účtu spoločnosti PROFEKTUS s.r.o.na účet
žalovaného, čo bola celková platba za predmetnú budovu, ktorú žalovaný s manželkou previedol na

spoločnosť PROFEKTUS s.r.o. Túto platbu mohla byť vykonaná len na základe spoločného konania
konateľov t. j. žalobcu a žalovaného. Keďže účtovná hodnota za ktorú PROFEKTUS s.r.o. odkúpil od
žalovaného s manželkou budovu bola podľa zmluvy suma 100.000,- eur. Takto spoločníci PROFEKTUS
s.r.o. započítali zvyšnú časť sumy žalovanému a jeho manželke vo výške 50.000,- eur ako vklad do
spoločnosti. Žalovaný preukázateľne vybral ešte v ten deň t. j. 13.03.2013 sumu 50.000,- eur zo svojho

účtu v UniCredit Bank. Žalovaný dňa 13.11.2013 vrátil z tejto sumy na spoločnom stretnutí v hoteli
Slovan žalobcovi jeho podiel 25.000,- eur a D. J. 25.000,- eur. Týmto boli vyrovnané vzťahy medzi
žalobcom, D.Ú. J. a žalovaným, kde bola za účelom zaistenia peňazí žalobcu a D. J., ktorú poskytli
spôsobom vyššie uvedeným v tomto bode spísaná zmluva o pôžičke z 29.05.2013. Žalobca už teda
predtým obdržal od D. J. 25.000,- eur a žalovaný mu vrátil 25.000,- eur, ktoré tak zodpovedali sume,

ktorú žalobca pôvodne poskytol. Túto skutočnosť súd zistil, z výpovede svedka J. a svedkyne Š. ako aj
tvrdení žalovaného. Podľa výpisu z účtu partnerky žalobcu O.. C. v Slovenskej sporiteľni, táto si vložila
dňa 14.11.2013 v hotovosti na svoj účet sumu vo výške 25.000,- Eur. Podľa názoru súdu vzhľadom na
zistené skutočnosti sa jednalo o peniaze, ktoré vrátil žalovaný žalobcovi. Uvedené finančné rozloženie
zodpovedá percentuálne aj podielom spoločníkov v spoločnosti PROFEKTUS s.r.o., kde žalovaný má

podiel 1.500,- eur a jeho manželka 1.000,- eur, t. j. dokopy 2.500,- eur zodpovedajúci zvyšnej sume
50 000,- eur, ktorá žalovanému s manželkou nebola vyplatená zo sumy 100.000,- eur, za ktorú mala
spoločnosť PROFEKTUS s.r.o. nadobudnúť predmetnú budovu. T. j. podiel 2.500,- eur za porovnania
investíciam žalovaného s manželkou zodpovedá vo vzťahu k ostatným spoločníkom 50% obchodnému
podielu. Podiel O.. T. C. pri poskytnutí investovanej sumy 25.000,- eur do kúpy budovy (t. j. žalobca

vložil 25.000,- eur, ktoré mu boli vrátené a jeho partnerka O.. C. vložila ďalších 25.000,- eur), zodpovedá
25%, zodpovedajúci jej oficiálneho vkladu do spoločnosti 1.250,- eur. Podiel O.. P. J., ktorá investovala
25.000,- Eur do kúpy budovy (t. j. jej manžel D. J. dal pokyn žalobcovi, aby poskytol 50.000,- eur
žalovanému, žalobcovi neskôr dal 25 000,- eur; od žalovaného prevzal dňa 13.11.2013 sumu 25.000,-
Eur) tak zodpovedá 25%, zodpovedajúcim oficiálnemu vkladu 1 250,- eur do spoločnosti. Pritom žiadna

zo strán sporu nespochybňovala skutočnosť, že oficiálne vklady v sume 1.500,- eur, 1.000,- eur, 1.250,-
eur a 1.250,- eur neboli urobené v skutočnosti. Medzi žalobcom, D. J. a žalovaným došlo k zhoršeniu
osobných vzájomných vzťahov, ktorých presný dôvod súd zistil, že sa jednalo o vzájomné nezhody pri
vedení Žalobca bol s účinnosťou ku dňu 09.02.2016 odvolaný z funkcie konateľa, čo bol dôsledok
ich vzájomných nezhôd so žalovaným a D. J.. Následne žalobca na základe uvedeného sa rozhodol

žalovanému a D. J. pomstiť a začal vymáhať peniaze, kde bol právny dôvod ich poskytnutia iný, než
uvedený v zmluve o pôžičke a tieto boli vrátené iným spôsobom - vyššie uvedeným, t. j. vrátená sumu
25.000,- eur od žalovaného a 25.000,- eur žalobca dostal od D. J..
24. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“): Právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

25. Podľa zákona 4 ods. 1 č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti: (1) Zakazuje sa platba v
hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5 000 eur, ak odsek 2 neustanovuje inak. (2) Zakazuje sa platba v
hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15 000 eur, medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi.26. Podľa § 5 zákona č. 394/2012 Z. z.: Ak došlo k porušeniu zákazu podľa § 4, nie je tým dotknutá
platnosť právnych úkonov, na základe ktorých sa vykonala platba v hotovosti.
27. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP: (1) Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému

objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. (2) Dôkazným
prostriedkomjenajmävýsluchstrany,výsluchsvedka,listina,odbornévyjadrenie,znaleckédokazovanie
a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
28. Medzi požiadavky platnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ patrí vážnosť vôle. Existencia
vážnosti vôle sa vyvodzuje z tzv. objektívnych skutočností, za ktorých bol právny úkon urobený. Preto je

potrebné, aby bol právny úkon urobený takým spôsobom a za takých okolností, ktoré nebudú vyvolávať
pochybnosti, že konajúci subjekt zamýšľal spôsobiť také právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom
spája (viď uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1993/2003 z 24,06.2004). Jedná sa o tzv.
subjektívnu stránku vôle konajúceho a jeho prejavu navonok, kde sa posudzuje pomer vôle a jej prejavu,
kde pri vedomej nezhode sa jedná o simuláciu právneho úkonu. Nedostatok takejto vážnej vôle je
zvyčajnezrejmýajdruhejstrane.Simulovanýmprávnymúkonomjetakýprávnyúkon,priktoromkonajúci

subjekt predstiera iný úkon, avšak v skutočnosti sleduje iné právne dôsledky, aké zákon s takýmto
prejavom spája. Jedná sa teda o úkon vykonaný len zdanlivo a nie naozaj, t. j. vôľa konajúcej osoby
sa objektívne rozchádza s jej vonkajším prejavom. Môže ísť aj o prípad, ak vôľa účastníkov zmluvy k
jej uzavretiu je za iných podmienok napr. za inú cenu, ako je v zmluve uvedené, vtedy je uzatvorená
zmluva simulovaným úkonom a zastretým úkonom je zmluva uzavretá za cenu, ktorú účastníci medzi

sebou skutočne dohodli (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29/Odo/3/2005) .
29. Súd na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu za aplikácie citovaných právnych
predpisov skutkovo a právne uzatvára.
30. Žalobca so žalovaným podpísali dokument, ktorý bol nazvaný a mal formálne náležitosti zmluvy o
pôžičke (nie však všetky viď ďalej). Podľa žalobcu išlo o občianskoprávny úkon medzi ním a žalovaným,

a nebol dôvod podľa žalobcu vykonávať iné dokazovanie, keďže on disponoval písomnou zmluvou a
výpisom z účtu o tom, že poskytol pôžičku. Súd sa s uvedeným názorom nestotožnil, poukazuje v
tejto súvislosti na judikatúru, týkajúcu sa simulovaného právneho úkonu pri rovnakej právnej úpravy a
rovnakého znenia § 37 ods. 1 OZ v Českej republike, a to rozsudok Krajského súdu Ústí nad Labem sp.
zn. 10 Co/1039/2006 v súvislosti so simulovaným úkonom, podľa ktorého ani samotná písomná zmluva

o pôžičke nepredstavuje ani (objektívne) nemôže predstavovať nespochybniteľný dôkaz, ktorý by a priori
vytesňoval iné dôkazné prostriedky len z toho dôvodu, že má zachytávať priamu a kľúčovú informáciu
o vykonanom právnom konaní dotknutých strán.
31. Súd z vykonaného dokazovania preto dospel k záveru, že uzatvorená zmluva o pôžičke je
simulovaným právnym úkonom a teda absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 OZ, pre

absenciu vážnosti vôle uzatvoriť zmluvu o pôžičke u žalobcu a žalovaného. Súd k takémuto záveru
dospel pri posúdení jednotlivých dôkazov a v ich vzájomnej súvislosti. Nebolo sporné napriek nevôli
prejavenej žalobcom v konaní pri odkrývaní vzájomných vzťahov so žalovaným, že žalobca mal s
D. J. osobné priateľské vzťahy, na základe ktorých spoločne so žalovaným, ktorý sa poznal pre
vzájomné obchodné vzťahy s D. J., mali títo ľudia spoločný podnikateľský zámer týkajúci sa odkúpenia,

rekonštrukcie a prenájmu budovy materskej škôlky, ktorý žalobca s D. J. realizovali cez svoje životné
partnerky spolu so žalovaným a jeho manželkou. Keďže však tieto osoby nemali zatiaľ zriadenú
obchodnúspoločnosťažalovanýsmanželkouužmalivybavenúkúpnuzmluvunamaterskúškôlku,ktorú
bolo treba realizovať, potrebovali nájsť dočasný spôsob združenia finančných prostriedkov. Keďže D. J.
bol v tom čase mimo Lučenca požiadal žalobcu, aby uskutočnil vklad pre žalovaného na kúpu budovy aj

zaňhoaabytonejakýmprávnymspôsobompoistil.Súdmalpreukázané,žežalovanýnebolodkázanýna
pôžičku od žalobcu a D. J., lebo preukázateľne disponoval dostatkom finančných prostriedkov. Žalovaný
mal vyše dvojnásobok kúpnej ceny a to pred kúpou predmetnej nehnuteľnosti ako aj po jej kúpe, a to v
mesiacoch apríl 2013 (zostatok k 30.04.2013 vo výške 242.293,35 eur) a máj 2013 (zostatok 31.05.2013
vo výške 181.856,35 eur) a dokonca až do novembra 2013 (keď bola nehnuteľnosť prevedená na

spoločnosť PROFEKTUS s.r.o. za 50.000,- eur a on tieto peniaze vybral v ten deň t. j. 13.11.2013 z
účtu, mal zostatok finančných prostriedkov k 29.11.2013 vo výške 188.583,34 eur). Zo zistenia zostatkov
na účte žalovaného je absolútne nelogické, aby si žalovaný musel skutočne požičiavať peniaze od
žalobcu, keďže aj po odrátaní kúpnej ceny 99.500,- eur, ktoré mal zaplatiť s manželkou za predmetnú
nehnuteľnosť, žalovanému by na účte zostala suma 142.500,- eur (242.293 - 99.500 = 142.500) a

aj k novembru 2013 disponoval čiastkou 188.583,34 eur. Naopak je pre súd logický záver, že pokiaľ
žalovaný disponoval na účte vyššie uvedenými finančnými zdrojmi a žalobca spolu s D. J. a žalovaným
mali zámer spoločne všetci podnikať (prostredníctvom svojich životných partneriek spolu so žalovaným
a jeho manželkou ako spoločníci obchodnej spoločnosti a žalobca so žalovaným ako konatelia tejtospoločnosti), v skutočnosti finančné prostriedky poskytnuté žalobcom boli prostriedkami vloženými
do spoločného podnikania a teda zmluva o pôžičke je v skutočnosti simulovaným právnym úkonom,
pre absenciu skutočnej vôle žalobcu a žalovaného uzatvoriť takúto zmluvu. Účastníci spoločného

podnikania v tom čase, nemali zriadenú spoločnú obchodnú spoločnosť, preto museli improvizovane
riešiťsvojespoločnépodnikanie.Podľasúduajskutočnosť,žekplatbezapredmetnúbudovuvprospech
Slovenskej republiky došlo presne v deň, keď žalobca zaslal finančné prostriedky na účet žalovaného,
preukazuje nepriamo skutočnosť, že sa nejednalo o pôžičku a žalovaný čakal, kedy žalobca (a to aj
s D. J.) priložia svoj vklad do spoločného podnikania. Keďže D. J. následne poskytol žalobcovi svoju

časť plnenie do podnikania vo výške 25.000,- eur, kde 10.000,- eur dal v hotovosti a 15.000,- eur na
účet žalobcu dňa 21.08.2013, zapadá uvedené tvrdenie žalovaného a svedka D. J. (ktorý sám uviedol,
že sumu 25.000,- eur žaluje od žalobcu v konaní 4C/193/2016 Okresného súdu Lučenec, len preto, že
žalobcažalujevtomtokonaníodžalovanéhopeniaze,ktorýchčasťposkytolajonavprípade,žežalobca
nebude úspešný, nebude ani on požadovať plnenie od žalobcu), o tom, že sa nejednalo o pôžičku ale
o združenie spoločných investícií. Súd má zato, že aj následné správanie žalobcu, keď nepožadoval od

žalovaného vrátenie finančných prostriedkov po lehote tejto údajnej bezúročnej pôžičke, ktorá uplynula
dňa 13.06.2013 (t. j. peniaze žalobcom poslané dňa 29.05.2013, lehota 15 dní po podpísaní zmluvy tak
uplynula 13.06.2013), svedčí o tom, že sa nejednalo v skutočnosti o pôžičku. Žalobca si začal robiť nárok
na údajnú pôžičku až po tom, čo bol odvolaný z funkcie konateľa, t. j. po 04.02.2016 a vzťahy medzi
ním, žalovaným a D. J. boli tak narušené. Z vyjadrení žalobcu súd postrehol jeho hnev a urazenosť voči

žalovanému a D. J.. Súd tak žalobcovi vzhľadom na všetky nepriame dôkazy neuveril, že tak činil len pre
možné uplynutie premlčacej lehoty, pričom súd poukazuje aj nato, že žalobca dovtedy preukázateľne
ani nevyzýval žalovaného na splatenie údajnej pôžičky. Ďalší nepriamy dôkaz svedčiaci podľa súdu v
nadväznosti na ostatné dôkazy o tom, ako boli vysporiadané investície žalobcu (o ktorých tvrdil, že je
to pôžička), je skutočnosť, že žalovanému s manželkou bolo za predmetnú budovu, ktorú predal podľa

písomnej zmluvy spoločnosti PROFEKTUS s.r.o.(vtedy ešte pod menom THERMALPARK RAPOVCE
s.r.o.) za 100.000,- eur, vyplatená suma 50.000,- eur na účet žalovaného dňa 13.11.2013. V tom čase už
boli konateľmi PROFEKTUS s.r.o. žalobca so žalovaným (spoločníkmi boli partnerka žalobcu, manželka
D. J. a žalovaný s manželkou), ktorí mohli konať len spoločne. Žalobca pritom pri svojom výsluchu
uviedol, že nevedel prečo dal pokyn na vyplatenie sumy 50.000,- eur z účtu spoločnosti PROFEKTUS

s.r.o. žalovanému. Táto odpoveď je podľa súdu nevierohodná, keďže žalobca logicky ako konateľ
spoločnosti pri takých vysokých prostriedkoch musel dobre vedieť prečo sa vyplácali žalovanému,
pretože ako konateľ bolo jeho povinnosťou nakladať s odbornou starostlivosťou s majetkom firmy. Podľa
súdu o to viac, keďže táto suma pochádzala z časti 25.000,- eur z vkladu jeho partnerky O.. C. a 25.000,-
eur z vkladu manželky D. J. Ing. J. a po vyplatení týchto prostriedkov žalovanému zostala na účte

spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. suma vo výške len 40,03 eur. Súd pochyboval o tom, že žalobca by len
tak nechal odísť takmer všetku hotovosť spoločnosti, ak by nevedel, že sa jedná o vzájomné vyrovnania
žalovanému v rámci združenia spoločných financií. Ako súd zistil z výpovedí žalovaného a svedka a
D.Ú. J., O.. J. I. O.. J., bola suma 50.000,- eur z kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť od manželov
R. započítaná ako vklad do spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. a zvyšných 50.000,- eur dostal žalovaný

naspäť. Následné konanie žalovaného, keď ešte v ten deň, ako mu prišli tieto finančné prostriedky z
firmy PROFEKTUS s.r.o. na jeho účet t. j. dňa 13.11.2013 vybral z účtu tieto finančné prostriedky a
ako vyplynulo z výpovedí žalovaného, svedka J. a svedkyne Š., žalovaný odovzdal z týchto peňazí po
25.000,- eur žalobcovi a svedkovi J., čím bola vyrovnaná ich investícia, keďže aj ich partnerky vložili po
25.000,- eur do spoločnosti preukazuje nepriamo, akým spôsobom sa vyrovnávali vzájomné investície

žalobcu, žalovaného a D. J.. V kontexte uvedených vyhodnotených zistených skutočností dopĺňa tento
stav zistená skutočnosť, že partnerka žalobcu O.. C. si dňa 14.11.2013, t. j. deň nasledujúci po tom,
čo žalovaný odovzdal žalobcovi 25.000,- eur vložila na svoj účet sumu v identickej výške 25.000,-
eur. Svedkyňa O.. C. síce tvrdila, že sa jednalo o jej finančné prostriedky, ktoré jej boli vyplatené ako
odstupné od jej bývalého zamestnávateľa Slovak Telekom a.s., ktoré si v minulosti vybrala z účtu a v

uvedený deň si ich vložila na účet. Súd tomuto tvrdeniu svedkyne neuveril. Vyhodnocoval skutočnosť, že
svedkyňa pôvodne odmietala pred súdom vypovedať a písomne oznámila súdu, že odopiera vypovedať
s poukazom, že by mohla spôsobiť svojou svedeckou výpoveďou žalobcovi ujmu, ktorú by ako blízka
osoba pociťovala ako vlastnú ujmu. Svedkyňa sa dostavila až keď bola súdom upozornená na možnosť
poriadkovej pokuty. Svedkyňa sa len následne bránila, že využila zo zákona možnosť nevypovedať

bez uvedenia bližších dôvodov. Súd zohľadnil túto neochotu svedkyne pri jej prvotnom predvolaní ako
aj uvedených dôvodov. Prihliadol aj na zistenú informáciu, že svedkyňa dostala odstupné od svojho
zamestnávateľapotom,čoukončilasvojpracovnýpomerkaugustu2012vovýške34.000,-eurvčistom.
Súd považoval za príliš veľkú náhodu, že svedkyňa si identickú čiastku, ktorú žalovaný vyplatil žalobcovidňa 13.11.2013 vložila nasledujúci deň na svoj účet a výpovedi svedkyni v tejto časti neuveril. Uvedený
vklad súd považoval za ďalší nepriamy dôkaz, že žalovaný splnil žalobcovi čiastku 25 000,- eur, na ktorú
mal žalobca nárok vzhľadom na ich skutočnú dohodu a následne partnerka žalobcu si uvedenú sumu

vložila na účet, nakoľko už predtým zo svojich prostriedkov vložila do spoločnosti PROFEKTUS s.r.o.
25.000,- eur a nebolo pochýb pre súd, že životná partnerka žalobca, s ktorou má žalobca maloleté dieťa
pristupujektomutopodnikaniuspoločnesožalobcomtakmerakomanželia.Taktojejpodielvspoločnosti
PROFEKTUS s.r.o. v rámci vložených 25.000,- eur (nakoľko žalobcovi bolo vrátených jeho 25.000,-
eur) premietol v jej podielu v spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. v obchodnom podiele 25% (kde formálne

uvedený obchodný podiel v Obchodnom registri je vyjadrený ako vklad 1.250 eur čo tiež zodpovedá v
percentuálnom vyjadrení jej podielu vo výške 25% a súčasne nebolo preukázané, že Ing. Dolnozemská
vložila osobitne sumu 1.250 eur do spoločnosti).
32. Pokiaľ ide o predložené výsledky z detektoru lži, súd na výzvu žalovaného neurčil spôsob vykonania
dôkazu (správne má ísť o dôkazný prostriedok a nie dôkaz), nakoľko mal zato, že zákon neurčuje
spôsob vykonania takéhoto dôkazného prostriedku. Žalobca namietal uvedený dôkazný prostriedok a

poukazoval nato, že sa jedná podľa judikatúry o neprípustný dôkaz. Podľa názoru súdu v zmysle § 187
ods. 1 CSP môže za dôkaz slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo
zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Zákon v § 187 ods. 2 CSP len príkladmo vymenúva,
čo môže byť dôkazným prostriedkom. Súd po oboznámení sa so žalobcom namietanou judikatúrou mal
zato, že uvedená neprípustnosť bola konštatovaná len v trestnom konaní. S prihliadnutím na zásadné

odlišnosti koncepcie a filozofiu trestného procesu oproti civilnému procesu, keď v trestnom konaní musí
byťužzosamotnejpodstaty vzhľadomnaodlišnédôsledkyrozhodnutiazasahujúcevoveľavyššejmiere
do základných ľudských práv (najmä práva na slobodu ale aj majetok), musí byť všeobecne vyžadovaná
vyššia miera preukázania určitej skutočnosti než v civilnom konaní a to aj v otázke polygrafu, súd mal
zato,ževzhľadomnadikciu§187ods.1CSP,niejevylúčenýakonepriamydôkazajvykonanímvýsluchu

na tzv. polygrafe. Z uvedených dôvodov súd preto prihliadol aj na takéto prostriedky, ktoré predložil
žalovaný ako na nepriame dôkazy, aj keď neboli pre súd nosné, ale len dopĺňali zistený skutkový stav.
Podľa súdu teda výsledky výsluchu na polygrafe potvrdzujú nepriamo, že nebolo zistené, že výpoveďami
žalovaného a svedka J. v tomto konaní, by tieto osoby klamali. Pre súd tiež nezostalo nepovšimnuté, že
pokiaľ žalovaný vyzval žalobcu zúčastniť sa výsluchu na polygrafe, žalobca súhlasil podmienečne, a to

tak,želenpokiaľsionpoložíotázku,čipreviedolfinančnéprostriedkyžalovanému,ináčniejeochotnýsa
podrobiť takémuto vyšetreniu. Súd takýto postoj musel v kontexte vyššie zistených skutočností hodnotiť
len ako situáciu, ktorá by mohla poukazovať nato, že žalobca neuviedol v konaní úplnú pravdu a má
obavy vypovedať na polygrafe, pre prípadnú možnosť odhalenia.
33. Taktiež pokiaľ ide o žalobcom namietané porušenia zákona č. 394/2012 Z. z. pokiaľ žalobca tvrdil,

že žalovaný by platbou prípadnou v hotovosti 25.000 eur (ktorú mal vykonať 13.11.2013) porušil § 4
citovaného zákona. Súd však poukazuje nato, že v súlade s § 5 zákona č. 394/2012 Z. z. ako lex
specialis k OZ, porušenie tohto ustanovenia nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. V tejto súvislosti
súd poukazuje tiež nato, že žalobca voči nároku D. J. J. tvrdí, že v prípade platby 15.000,- eur, ktorá
je preukázateľne poslaná na jeho účet dňa 21.08.2013 (kde D. J. žaluje žalobcu, konanie Okresného

súdu Lučenec 4C/193/2016), pritom tú mal žalobca podľa svojich tvrdení poskytnúť D. J. v hotovosti.
Keďže žalobca je sám podnikateľom, sám tak porušil § 4 ods. 1 zákona č. 394/2012 Z. z. a teda
namieta u žalovaného rovnakú skutočnosť, akej sa sám dopusti. Žalobca taktiež namietal, že súd
nemôže poskytovať ochranu takémuto úkonu, nakoľko ide o konanie proti dobrým mravom § 3 OZ. Súd
sa s takýmto názorom nestotožnil, nakoľko v prípade platby 25.000,- eur ide o porušenie povinností

žalovaného podľa § 4 zákona č. 394/2012 Z. z. a teda ide o konanie v rozpore so zákonom a teda
nemôže ísť o konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré § 39 OZ jasne rozlišuje. Sám zákon č. 394/2012
Z. z. ako lex specialis voči OZ ako lex generali však nepostihuje neplatnosťou takýto úkon. Žalobca
taktiež vyzýval súd na prihliadanie na články 2, 5 6 a 11 CSP a to aj v súvislosti úkonmi žalovaného
a jeho tvrdeniami, tu však súd poukazuje nato, že tieto princípy nemohol aplikovať na hmotnoprávne

úkony žalovaného, nakoľko sa jedná o princípy vzťahujúce sa na civilný proces.
34. Pokiaľ aj žalobca namietal, že súd povolil aj po sudcovskej koncentrácii ďalšie dokazovanie, súd mal
zato,žepriaplikáciiprincípurovnostizbranípovolilďalšiedokazovaniežalovanému,nakoľkotietonávrhy
súviseli s novými skutočnosťami, ktoré žalovaný dopredu vedieť nemohol. T. j. žalovaný reagoval na
výsluch svedkyne Ing. Beáty Dolnozemskej keď táto uvádzala skutočnosti, že vklad na jej účte pochádza

z iných zdrojov. Žalovaný, keďže chcel vyvrátiť uvedené tvrdenia, mal právo podľa súdu navrhnúť v tejto
situácii návrhy na ďalšie dokazovanie, ktoré súd za aplikácie princípu rovnosti zbraní považoval ako
dôvodné.35. Súd poukazuje nato, že v prípade pochybnosti týkajúcej sa náležitosti spôsobujúcej neplatnosť
právneho úkonu (ako je prípade nedostatku vážnosti vôle, resp. pomeru prejavu vôle a skutočnej vôle
pri údajnej zmluve o pôžičke), je súd povinný sa vysporiadať s takto zistenou skutočnosťou a pokiaľ ide

aj o otázku použitia nepriamych dôkazov súd poukazuje na záväznú judikatúru - uznesenie Najvyššieho
súdu SR, R 77/2011, podľa ktorej, ak určitú skutočnosť je možné preukázať len na základe nepriamych
dôkazov, pre záver o jej preukázaní je dostačujúce, aby predmetný skutkový záver bolo možné s veľkou
mierou pravdepodobnosti pripustiť. Nepriame dôkazy nemusia mať takú dôkaznú silu, ktorá nepripúšťa
iný skutkový záver, ako ku ktorému dospel, no postačuje, že s veľkou mierou pravdepodobnosti k tomuto

záveru, na rozdiel od iných možných záverov, vedú.
36. Takto podľa prvostupňového súdu vyššie uvedené nepriame dôkazy s veľkou mierou
pravdepodobnosti viedli k záveru, že zmluva o pôžičke je simulovaným právnym úkonom a teda neplatná
s podľa § 37 ods. 1 OZ a finančné prostriedky medzi žalobcom a žalovaným (ako aj D. J.) boli riadne
vysporiadané podľa ich vzájomnej dohody a preto súd žalobu zamietol.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
uradník.
39. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal plnú
náhradu trov konania, pretože bol v plnom rozsahu úspešný, pričom o samotnej výške bude rozhodnuté

samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia
podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.