Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 28, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/122/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616207019
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6616207019.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu D.L., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. XXXX/XX., A., právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J.
Kráľa 5/A, Lučenec proti žalovanému S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, Q., S., právne zastúpenému
JUDr. Danielom Přibylom, advokátom, so sídlom Dr. Vodu 18, Lučenec, o zaplatenie 50.000,- Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/149/2016-243 zo
dňa 12. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/149/2016-243 zo dňa 12. januára 2018 p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd Lučenec (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo
„prvostupňový súd“) žalobu žalobcu o zaplatenie 50.000,- Eur s prísl., zamietol ( prvý výrok) a
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu ( druhý výrok).
2. Súd prvej inštancie dospel k takémuto záveru potom, čo zistil, že zmluva o pôžičke zo dňa 29.05.2013
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je simulovaným, a teda absolútne neplatným právnym

úkonom pre absenciu vážnosti vôle uzatvoriť zmluvu o pôžičke. Zmluva o pôžičke bola medzi žalobcom
a žalovaným uzavretá dňa 29.05.2013, pričom žalovaný sa v tejto zaviazal vrátiť poskytnuté plnenie
do 15 dní odo dňa reálneho poskytnutia finančných prostriedkov. Z výpisu z účtu žalobcu okresný súd
zistil, že k reálnemu plneniu došlo dňa 29.05.2013. Zmluva o pôžičke mala presne špecifikovaný účel,
a to kúpu nehnuteľností - budovy bývalej E.P. spolu s pozemkami , zapísaných na LV č. XXXX k.ú. A..
Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že skutočným dôvodom, pre ktorý boli
žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 50.000,- Eur bola vidina spoločného podnikania

spočívajúceho v odkúpení, rekonštrukcii a následného prenájmu nehnuteľnosti. Keďže v čase kúpy
nehnuteľností, nemali žalobca, žalovaný a pán J. založenú obchodnú spoločnosť, prostredníctvom
ktorej by realizovali svoje podnikateľské plány, kúpu nehnuteľnosti mali realizovať len manželia R. ako
fyzické osoby. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že žalovaný disponoval
v čase kúpy nehnuteľnosti viac než dvojnásobkom finančných prostriedkov, ktoré predstavovali kúpnu
cenu nehnuteľnosti. Za týchto okolností dospel okresný súd k záveru, že žalovaný nebol odkázaný
na poskytnutú pôžičku a ustálil, že zmyslom tejto transakcie bol vklad finančných prostriedkov do

spoločného podnikania.

3. Z výpovedí svedkov okresný súd zistil, že žalobca mal predmetnú pôžičku poskytnúť aj za ďalšieho
spoločníka p. J., ktorý bol v čase, kedy došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov nadovolenke, pričom suma 50.000,- Eur mala byť spoločným vkladom žalobcu a p. J. ( t.j. každý z nich mal
dať do kúpi nehnuteľnosti 25.000,- Eur). Okresný súd ďalej zistil, že p. J. mal žalobcovi tieto finančné
prostriedky vrátiť, a to 10.000,- Eur v hotovosti a 15.000,- Eur vkladom na účet žalobcu dňa 21.08.2013.

Záver okresného súdu o tom, že sa v danom prípade nejednalo o pôžičku ale o združenie investícií do
spoločného podnikania, mal podporiť aj fakt, že žalobca nežiadal vrátiť finančné prostriedky v lehote,
ktorá bola uvedená v zmluve (t.j. do 13.06.2013), ale až dňa 09.05.2016, kedy žalobca žalovaného
písomne vyzval na vrátenie dlžnej sumy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v tom čase už
boli vzájomné vzťahy medzi žalobcom, žalovaným a pánom J. vážne narušené. Ďalším nepriamym

dôkazom mala byť skutočnosť, že žalovaný predal dňa 08.07.2013 predmetnú nehnuteľnosť spoločnosti
THERMAL PARK RAPOVCE s.r.o., právnemu predchodcovi spoločnosti PROFEKTUS s.r.o., za sumu
100.000,- Eur, pričom na účet žalovaného bola dňa 13.11.2013 vyplatená len kúpna suma 50.000,- Eur,
na ktorej vyplatenie dal pokyn práve žalobca, ako konateľ spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. . Okresný
súd z vykonaných dôkazov zistil, že ešte v ten deň vybral žalovaný totožnú sumu zo svojho osobného
účtu. Výpovede svedkov sa zhodovali v tom, že dňa 13.11.2013 mal žalovaný na osobnom stretnutí v

hoteli J. odovzdať v hotovosti žalobcovi sumu 25.000,- Eur a pánovi J. sumu 25.000,- Eur. Hypotéze
o vrátení investícii v hotovosti nasvedčuje aj fakt, že dňa 14.11.2013 si životná partnerka, a zároveň
spoločníčka obchodnej spoločnosti PROFEKTUS s.r.o., O.. C., vložila na svoj účet sumu 25.000,- Eur.
O.. C. sa v pozícii svedka k týmto udalostiam vyjadrila tak, že predmetný vklad uskutočnila z peňazí,
ktoré jej boli vyplatené ako odstupné od zamestnávateľa po tom, čo ukončila svoj pracovný pomer

v auguste 2012. Pokiaľ ide o vklad O.. C. zo dňa 08.11.2013 a O.. J. zo dňa 11.11.2013, každý vo
výške 25.000,- Eur, do spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. mal okresný súd za to, že tento sa reálne
premietol do obchodného podielu 25% každej zo spoločníčok, pričom zvyšných 50% má tvoriť, 30 %-ný
obchodný podiel žalovaného a 20 %-ný podiel jeho manželky, ktorý do spoločnosti vložili nehnuteľnosť
v ich osobnom vlastníctve. Z rozsiahleho dokazovania, svedeckých výpovedí a hodnotenia zistených

skutkových okolností mal okresný súd za to, že zmluva o pôžičke zo dňa 25.09.2013 je simulovaným a
absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 OZ a finančné prostriedky medzi žalobcom,
žalovaným a p. J. boli riadne vysporiadané podľa ich vzájomnej dohody.

4. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa pomeru úspechu vo veci v súlade s § 255 ods. 1 CSP

a to tak, že žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, a teda mu priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

5. Voči rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), f) a h) CSP. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel

eventuálne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podľa tvrdení žalobcu stojí rozhodnutie okresného súdu na mylnej domnienke, že zmluva o pôžičke
mala byť simulovaným, a teda absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca tvrdil, že zmluva o
združení finančných prostriedkov medzi žalobcom, žalovaným a jeho manželkou, O.. C. a manželmi
J. ku dňu 29.05.2013 uzavretá nebola, nakoľko tieto osoby sa nikdy predtým nestretli, ba dokonca

niektorí sa navzájom ani nepoznali. Zároveň žalobca okresnému súdu vyčítal, že nepreukázanú víziu
spoločného podnikania povýšil na roveň zmluvy o združení finančných prostriedkov, ktorá mala byť
simulovanouzmluvouopôžičke.Žalobcaďalejuviedol,ženemalvedomosťotom,žežalovanýdisponuje
vlastnými dostatočnými finančnými prostriedkami na kúpu nehnuteľnosti, pretože v opačnom prípade by
žalovanému nebol pôžičku poskytol. Ďalej žalobca uviedol, že medzi žalovaným, žalobcom a p. J. sa dňa

13.11.2013 žiadne stretnutie neuskutočnilo a k odovzdaniu sumy 25.000,- Eur v hotovosti nikdy nedošlo.
Pokiaľ ide o finančné prostriedky, ktoré dňa 08.11.2013 vložila do spoločnosti PROFEKTUS partnerka
žalobcu O.. C. vo výške 25.000,- Eur mal žalobca za to, že tieto sú výlučným obchodnoprávnym vzťahom
medzi O.. C. a spoločnosťou PROFEKTUS s.r.o. a nezakladajú žiadne práva a povinnosti vo vzťahu
žalobcu a žalovaného. Pokiaľ ide o vklad O.. C. na jej osobný účet zo dňa 13.11.2013 vo výške 25.000

Eur, poukázal žalobca na zásadnú matematickú a logickú chybu, a to že súčet prevedených prostriedkov
žalobcu a O.. C. predstavuje sumu 75.000,- Eur, pritom žalovaný v konaní tvrdí že malo dôjsť len k
vráteniu sumy 50.000,- Eur. Zároveň žalobca uviedol, že je vylúčené, aby plnenie poskytnuté O.. C.
treťou osobou vo výške 25.000 Eur malo akýkoľvek súvis so zánikom časti záväzku žalovaného voči
žalobcovi. Žalobca tiež uviedol, že okresný súd svojim excesívnym vykonávaním nepriamych dôkazov

postupoval nepredvídateľne a v rozpore so zásadou koncentrácie konania. Žalobca takisto poukázal
na porušenie princípu rovnosti zbraní, keď okresný súd vykonal žalovaným navrhnuté s konaním
nesúvisiace dôkazy. Žalobca podotkol, že spoločnosť THERMAL PARK RAPOVCE s.r.o. vznikla už dňa
14.07.2012, a pokiaľ by existoval spoločný podnikateľský zámer, mohli sa spoločníci uchádzať o kúpupredmetných nehnuteľností skrz túto obchodnú spoločnosť a nemuseli tak robiť manželia R. ako fyzické
osoby. Žalobca takisto odmietol tvrdenie, že by mal od p. J. v súvislosti s predmetným plnením prijať
25.000,- Eur. Uviedol, že medzi plnením vo výške 15.000,- Eur, ktoré mu na osobný účet previedol p. J.

dňa 21.08.2013 a pôžičkou pre žalovaného vo výške 50.000,- Eur je takmer 3-mesačný odstup. Dôvod,
pre ktorý boli žalobcovi financie od pána J. v auguste 2013 poskytnuté nebol podľa názoru žalobcu
v konaní spoľahlivo preukázaný. Žalobca ďalej spochybnil výpovede svedkov ako tendenčné, účelové
a koordinované tvrdenia osôb, ktoré majú so žalovaným rodinné alebo ekonomické väzby. V závere
odvolania žalobca trval na tom, že v konaní listinnými dôkazmi preukázal, že dňa 29.05.2013 došlo

k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke a suma 50.000,- Eur bola ešte v ten deň žalovanému riadne
poskytnutá. Z týchto dôvodov považoval zamietnutie žaloby za hrubé pochybenie okresného súdu.

6. K podanému odvolaniu sa stručne vyjadril aj žalovaný, ktorý uviedol, že napadnuté rozhodnutie
považuje za vecne správne a spravodlivé, procesný postup prvostupňového konania netrpí žiadnymi
pochybeniami a upriamil pozornosť na výpoveď samotného žalobcu, z ktorej vyplýva vecná správnosť

napadnutého rozhodnutia. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

7. Reakciou na vyjadrenie žalovaného bolo vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že trvá na podanom
odvolaní, pričom opätovne zdôraznil, že zmluva o združení finančných prostriedkov nebola nikdy

uzavretá.

8. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného (§ 34 CSP), preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, len v rozsahu
odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených odvolaním podľa § 380 ods. 1 CSP a

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

10. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie
citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho
rozhodnutia, ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými, skutkovými a právnymi otázkami a aspektami, a

teda, spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

12. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný
súd pri rozhodovaní a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal.

13. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 387 ods. 2 CSP)
preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu uvedené
v odvolaní.

14. Odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd správne ustálil skutkový stav a dospel k správnemu
záveru, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je simulovaným a teda absolútne
neplatným právnym úkonom.

15. Odvolací súd sa podrobne oboznámil s obsahom spisu, ako aj s napadnutým rozhodnutím a tiež

aj s vykonaným dokazovaním prvostupňovým súdom. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že dňa
29.05.2013 bol medzi žalobcom a žalovaným urobený právny úkon, na základe ktorého previedol dňa
29.05.2013 žalobca na účet žalovaného sumu 50.000,- Eur s presne špecifikovaným účelom využitia
týchtofinančnýchprostriedkov,atokúpanehnuteľnostízapísaných(vtomčase,pozn.odvolaciehosúdu)na LV č. XXXX pre k.ú. A.. Bolo tiež preukázané, že dňa 29.05.2013 odkúpil žalovaný spolu s manželkou
predmetné nehnuteľnosti za sumu 99.500,- Eur. Z listinných dôkazov bolo zrejmé, že dňa 04.07.2013
bola medzi žalovaným, jeho manželkou a spoločnosťou THERMAL PARK RAPOVCE s.r.o. uzavretá

kúpnazmluvanapredmetnénehnuteľnosti,pričomkúpnacenaznelanasumu100.000,-Eur.Nazáklade
zmluvy o prevode obchodných podielov zo dňa 08.07.2013 došlo k prevodu obchodných podielov v
spoločnosti THERMAL PARK RAPOVCE s.r.o. z D.. C. H. ako jediného spoločníka na žalovaného,
manželku žalovaného, O.. C. (životnú partnerku žalobcu) a O.. J.. Na základe rozhodnutia jediného
spoločníka zo dňa 08.07.2013 rozhodol D.. H. o zmene obchodného mena spoločnosti THERMAL PARK

RAPOVCE s.r.o. na PROFECTUS s.r.o. a zároveň rozhodol o vymenovaní nových konateľov spoločnosti
- žalobcu a žalovaného. Dňa 30.07.2013 podala spoločnosť THERMAL PARK RAPOVCE s.r.o. návrh na
vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX. V konaní tiež bolo preukázané,
že dňa 21.08.2013 došlo k prevodu sumy 15.000,- Eur z účtu p. J. na účet žalobcu. Dokazovaním bolo
taktiež preukázané, že dňa 08.11.2013 vložila O.. C. do spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. sumy 15.000,-
Eur a 10.000,- Eur a dňa 11.11.2013 O.. J. sumu 25.000,- Eur. Z výpisu z účtu bolo ďalej zrejmé, že

dňa 12.11.2013 bola zrealizovaná úhrada 50.000,- Eur na účet žalovaného, pričom pokyn na vyplatenie
financií dal žalobca. Preukázané tiež bolo, že dňa 14.11.2013 O.. C. uskutočnila vklad hotovosti v sume
25.000,-EurnasvojosobnýúčetvedenývJ.J.a.s.Zvýpisuzobchodnéhoregistravyplynulo,žežalobca
skončil funkciu konateľa v spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. dňa 21.12.2015. Žalobca vyzval žalovaného
dňa 04.05.2016 na vrátenie dlžnej sumy vo výške 50.000,- Eur a v dôsledku nezaplatenia dlžnej sumy

v určenej lehote odstúpil žalobca dňa 30.05.2016 od zmluvy.

16. Všetky tieto dôkazy svedčia o to, že finančné prostriedky, ktoré žalobca žalovanému dňa 29.05.2013
poskytol boli použité na kúpu nehnuteľností, ktoré boli neskôr vložené do obchodnej spoločnosti, ktorej
štatutárom boli žalobca a žalovaný.

17. Z rozsiahleho svedeckého dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom vyplynulo, že medzi
žalobcom, žalovaným, p. R., O.. C. a manželmi J. existovala v máji 2013 vízia spoločného podnikania,
ktorá sa v druhej polovici roku 2013 zrealizovala prostredníctvom podnikania v spoločnosti PROFEKTUS
s.r.o., kde každá z vyššie zmienených osôb plnila svoju funkciu. Pokiaľ ide o vklad nehnuteľností

do spoločnosti, tento v konaní spochybnený nebol, a teda je zrejmé, že nehnuteľnosti, na ktorých
kúpu mali byť sporné finančné prostriedky použité, boli vložené do spoločností PROFEKTUS a
práve prostredníctvom týchto nehnuteľností, spoločnosť realizovala svoje podnikanie. Pokiaľ žalobca
v odvolaní uvádza, že okresný súd pochybil, keď povýšil ničím nepreukázanú víziu podnikateľského
plánu na roveň reálneho kontraktu, odvolací súd uvádza, že v priebehu celého konania nebolo

zo strany žalobcu spochybnené, že by spoločnosť PROFEKTUS s.r.o. realizovala svoje podnikanie
prostredníctvom využívania nehnuteľnosti, na ktorej kúpu boli sporné financie použité. Naopak, bol to
bol práve žalobca, ktorý uviedol, že do objektu predmetnej nehnuteľnosti „ dotiahol spoločnosť COOP
JEDNOTA Krupina“, a teda je zrejmé že o využívaní predmetného objektu na podnikanie vedel, ba priam
bol na ňom osobne zúčastnený ako konateľ spoločnosti.

18. K odvolaciemu argumentu žalobcu o tom, že v čase uzavretia zmluvy o pôžičke neexistoval medzi
ďalšími osobami zúčastnenými na podnikaní žiadny konkrétny dohovor o združení financií, resp. žiadne
iné dojednanie o inom úkone, odvolací súd uvádza, že podstatou simulovaných právnych úkonov je
„naoko“ urobiť právny úkon (zastieraný), ktorým sa v skutočnosti sleduje iný právny úkon, a teda

argumentácia žalobcu o neexistencii ďalšieho dojednania, ktoré by smerovalo k združeniu financií
nie je v tomto prípade na mieste. V takomto prípade je nevyhnutné, aby sa súd zaoberal otázkou,
aký bol skutočný zámer poskytnutia financií, pričom ako v odôvodnení uviedol aj súd prvej inštancie,
samotný dokument - zmluva o pôžičke, ešte nepredstavuje nespochybniteľný dôkaz toho, že cieľom
zmluvných strán bolo takýto právny úkon uzavrieť. Vyplývajúc zo svedeckých výpovedí, ako aj z

vyjadrení samotného žalobcu je možné konštatovať, že prvé úvahy o spoločnom podnikaní začali
na jar (apríl / máj pozn. odvolacieho súdu) v roku 2013, kedy žalovaný dostal ponuku na odkúpenie
nehnuteľnosti. Zároveň žalobca v odvolaní namieta, že o kúpu nehnuteľnosti sa mohla uchádzať
spoločnosť THERMAL PARK RAPOVCE s.r.o. ako právny predchodca spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o.,
ktorá bola založená ešte v roku 2012 a jej jediným spoločníkom bol D.. H.. Na jednej strane teda žalobca

v odvolaní uvádza, že prvé úvahy o spoločnom podnikaní prišli až na prelome mesiacov apríl / máj 2013,
na druhej strane žalobca uvádza, že ak by existoval plán spoločného podnikania skôr, ako žalovaný
začal realizovať proces kúpy nehnuteľností ( marec 2013 ), mohla sa o kúpu nehnuteľnosti uchádzať
obchodná spoločnosť, ktorá v čase realizácie kúpy nehnuteľností žalovaným a jeho manželkou nebolaakokoľvek ekonomicky alebo personálne prepojená na osoby zúčastnené na podnikaní v spoločnosti
PROFEKTUS, s.r.o. Z predložených dôkazov je teda zrejmé, že o kúpu nehnuteľností sa uchádzali
žalovaný spolu s manželkou ako fyzické osoby ešte v marci 2013, pričom k zavŕšeniu kúpneho procesu

došlo až koncom mája 2013, teda v čase, kedy už existovala vízia spoločného podnikania. Záveru
okresného súdu o tom, že zmluva o pôžičke je simulovaným právnym úkonom nasvedčuje aj skutočnosť,
že v čase poskytnutia financií, žalovaný disponoval dostatkom vlastných finančných prostriedkov, ktoré
mohol použiť na kúpu predmetných nehnuteľností. Je teda logický záver, že pokiaľ by mal žalovaný
záujem kúpiť nehnuteľnosti výlučne pre seba, mohol kúpu financovať z vlastných zdrojov a nemusel si

požičiavať financie od žalobcu. Podporným argumentom je v tomto prípade aj zmluvne dojednaná lehota
na vrátenie finančných prostriedkov, a to do 15 dní odo dňa poskytnutia financií , t.j. do 13.06.2013.
Žalobca však žiadal o vrátenie „pôžičky“ až dňa 09.05.2016, takmer 3 roky odo dňa poskytnutia financií,
a v čase, kedy bol už žalobca odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti, ktorá podnikanie skrz predmetnú
nehnuteľnosť realizovala. Odvolaciemu súdu sa teda javí nanajvýš nepravdepodobné, že ak by bolo
žalobcovým jediným zámerom poskytnúť žalovanému pôžičku, tak by bol žalobca ochotný čakať s

vrátením bezúročnej pôžičky takmer 3 roky.

19. Pokiaľ ide o prevod sumy 25.000,- Eur O.. C. do spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. dňa 08.11.2013
odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že táto suma predstavuje peňažný vklad
spoločníka do spoločnosti, pričom rovnakú sumu do spoločnosti vložila aj ďalšia spoločníčka O.. J. dňa

11.11.2013. Výška týchto vkladov pritom zodpovedá 25 % účasti každej zo spoločníčok v spoločnosti.
Žalovaný spolu s manželkou sa na spoločnosti podieľajú nepeňažným vkladom spolu vo výške 50.000,-
Eur, z toho 30.000,-Eur žalobca a 20.000,- Eur p. R.. Nepeňažný vklad predstavuje nehnuteľnosť v
hodnote ( v čase vkladu, pozn. odvolacieho súdu) 100.000,- Eur, pričom zvyšná časť ceny nehnuteľnosti
vo výške 50.000,- Eur bola na pokyn žalobcu vyplatená žalovanému dňa 13.11.2013. Z uvedeného

skutkového stavu je zrejmé, že každý zo spoločníkov vložil do spoločnosti sumu zodpovedajúcu
jeho obchodnému podielu. Pokiaľ teda žalobca v odvolaní uvádza, že je matematickým a logickým
nezmyslom, že žalobcovi mala byť vrátená len suma 50.000,- Eur, pričom súčet poskytnutých finančných
prostriedkov spolu s vkladom O.. C. mal predstavovať spolu sumu 75.000,- Eur, odvolací súd
uvádza, že vklad O., C. zo dňa 08.11.2013 bol vkladom spoločníka do obchodnej spoločnosti a nemá

súvis s financiami, o ktoré v konaní ide. Je to pri tom opätovne práve žalobca, ktorý naprieč celým
prvostupňovým konaním uvádzal, že žalobca a O.. C. hospodária samostatne a majetková účasť O.. C.
na obchodnej spoločnosti je výlučným vzťahom spoločníka k obchodnej spoločnosti.

20. K argumentom žalobcu o tom, že schôdzka na ktorej malo údajne dôjsť k vráteniu finančných

prostriedkov dňa 13.11.2013 sa nikdy neuskutočnila, odvolací súd poukazuje na výpoveď svedkyne
E.F. zo dňa 18.09.2017, kedy svedkyňa uviedla, že dňa 13.11.2013 mala službu na recepcii v U. J..
Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v tento deň sa uskutočnila schôdzka, na ktorej malo dôjsť
k odovzdaniu hotovosti a na ktorej boli prítomní žalobca, žalovaný a pán J.. Odvolací súd dáva do
pozornosti tú časť svedeckej výpovede, kde otázky svedkyni kládol sám žalobca, ktorý sa neobmedzil

na otázky, preukazujúce jeho prítomnosť alebo neprítomnosť na stretnutí, ale svoje otázky koncentroval
len na preukázanie neprevzatia finančnej hotovosti. Okrem faktu, že uskutočnenie stretnutia potvrdili
nezávisle aj ďalší dvaja svedkovia ( p. J. a O.. J.), ako aj žalovaný, sa odvolaciemu súdu z koncepcie
otázok žalobcu javí viac než nepravdepodobné, že by k predmetnému stretnutiu vôbec nedošlo.

21. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že okresný súd vykonával excesívne nepriame dôkazy navrhnuté
žalovaným, odvolací súd poukazuje na fakt, že žalobca v odvolaní neuviedol, ktoré konkrétne dôkazy
považuje za excesívne a z akého dôvodu. Pokiaľ mal teda žalobca na mysli vykonanie rozsiahlych
svedeckýchvýsluchovmáodvolacísúdzato,ževzhľadomnaokolnostiprípaduaskutočnostinamietané
žalovaným postupoval okresný súd správne, keď pristúpil k výsluchu osôb, ktoré mohli mať o dôvodoch,

ako aj okolnostiach súvisiacich s poskytnutím financií vedomosť. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany
sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť
už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Odvolací súd preto
dáva žalobcovi do pozornosti, že žalovaný navrhol vykonať dôkazy, výsluchy svedkov - manželov J.,

p. R. a O.. C. už pri svojom prvom procesnom úkone, odpore proti platobnému rozkazu. Pokiaľ ide o
výsluch svedkýň O.. J. a p. R., potreba ich výsluchu vyplynula postupne v priebehu konania, a preto
nemožno argumentovať tým, že tieto dôkazy boli nepredvídateľné. Na dôvažok odvolací súd uvádza,že bremeno dôkazu nesie v konaní žalobca, ktorý racionálnymi argumentmi nedokázal zvrátiť tvrdenia
uvádzané žalovaným, a rovnako tak tie ktoré vyplynuli zo svedeckých výpovedí.

22. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

23. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

24. Vyplývajúc z ustanovení občianskeho zákonníka je zrejmé, že predpokladom pre platnosť právneho
úkonu je vážnosť vôle, vyvolať právnym úkonom právne následky, ktoré sú pre takýto právny úkon
obvyklé. V prípade, že skutočná vôľa je iná a zámerom je vyvolať iné právne následky, ide o tzv.
simulované právne úkony, ktoré však navonok pôsobia, že boli urobené vážne. Skutočnosťou však v
takomto prípade zostáva, že ten kto simulovaný právny úkon urobil nechcel účinky na oko uzavretého

právneho úkonu vyvolať. Zákon postihuje simulovaný právny úkon absolútnou neplatnosťou, pričom
právne následky vyvolá právny úkon, ktorý bol zastieraný, avšak len za predpokladu, že zastieraný
právny úkon zodpovedá skutočnej vôli subjektov a spĺňa všetky zákonné požiadavky. Pokiaľ ide o
zmluvu o pôžičke, táto je typickým reálnym kontraktom, pre ktorú je typické že veriteľ prenechá druhovo
určenú vec na voľné nakladanie dlžníkovi, pričom tento sa zaväzuje, že po uplynutí dohodnutej doby

vráti vec rovnakého druhu veriteľovi.

25. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne podstatné argumenty, ktoré
by mali zvrátiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Práve naopak, žalobca sa v odvolaní obmedzil len
na argumenty, ktoré boli opakované naprieč celým prvostupňovým konaním. Skutočnosť, že žalobca

disponuje listinou - zmluvou o pôžičke zo dňa 29.05.2013 však samo o sebe neznamená, že k pôžičke
ako reálnemu kontraktu skutočne došlo. Základným zákonným predpokladom vzniku právneho úkonu je
vážnosť vôle, a teda stav, kedy chce subjekt skutočne vyvolať právne následky typické pre daný právny
úkon. Okresný súd teda postupoval správne, keď sa zaoberal vôľou zmluvných strán uzavrieť zmluvu o
pôžičke. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že nebolo úmyslom žalovaného požičať si od žalobcu

financie na kúpu nehnuteľností, ako bolo účelovo špecifikované v predmetnej Zmluve. Bolo preukázané,
že žalovaný disponoval dostatkom vlastných financií, ktoré by mohol použiť na kúpu nehnuteľnosti,
pokiaľbychcelkúpunehnuteľnostírealizovaťsámpreseba.Nadruhejstranebolopreukázané,ževčase
poskytnutia financií už existoval spoločný podnikateľský zámer, ktorý sa mal realizovať prostredníctvom
predmetnej nehnuteľnosti. Za týchto okolností sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie

o tom, že skutočnou vôľou žalobcu bolo investovať finančné prostriedky do kúpy nehnuteľnosti, určenej
na spoločné podnikanie. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že žalobca ako aj žalovaný sa niekoľko rokov
spolupodieľali na chode obchodnej spoločnosti, pričom súdu nebolo preukázané, že by sa žalobca v
čase vzájomnej kooperácie dožadoval vrátenia financií. K tomuto došlo až v čase, kedy už žalobca nebol
konateľom obchodnej spoločnosti, nepodieľal sa na jej činnosti a nemohol ju zásadne ovplyvniť.

26. V kontexte všetkých zistených okolností prípadu, ako aj na základe vykonaných dôkazov
prvostupňovýmsúdom saodvolacísúdstotožnilsozáveromokresnéhosúduotom,žezmluvaopôžičke
bola simulovaným právnym úkonom, ktorým mal byť zastretý iný právny úkon - zmluva o združení
financií, a teda je táto neplatná podľa § 37 ods. 1 OZ. Pokiaľ ide o vyporiadanie financií, tieto neboli v

priebehu konania jednoznačne preukázané, avšak vyplývajúc zo svedeckých výpovedí, ako aj listinných
dôkazov, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že k vyplateniu prvotnej investície
na kúpu nehnuteľností došlo podľa dohody osôb zúčastnených na združenom financovaní.

27. S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné a rozsudok súdu

prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu, teda
vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (druhý výrok), keďže tento vykazoval vecnú správnosť
a odvolateľ ho ani nenapadol konkrétnymi odvolacími dôvodmi.

28. nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1

CSP, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v odvolacomkonaní v plnom rozsahu úspešný, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).