Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Igor Valent
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/149/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414211089
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6414211089.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom, v spore žalobcu : V. V., nar.
X.X.XXXX, bytom V., Š. W. Č.. XX/XX, zastúpená JUDr. Michal Matala, advokát AK Lučenec, ul. Martina
Rázusa č. 19 proti žalovanému: Profi Credit Slovakia, s. r. o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava,
zastúpený JUDr. Andrea Cviková s.r.o., IČO: 47 233 516, Bratislava, ul. Kubániho č. 16 o žalobe na
zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
r o z h o d o l :
Súd rozsudok Stáleho arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court s. r. o. so
sídlom Krížna č. 56 Bratislava zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. XX/XX/XX z r u š u j e .
Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému plné právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1/. Žalobou podanou na tunajší súd prostredníctvom splnomocneného advokáta dňa 19.9.2014
sa žalobca domáhal zrušenia rozsudku Stáleho arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak
arbitration court s. r. o. so sídlom Krížna č. 56 Bratislava zo dňa 23.7.2014 sp. zn. 77/06/14. Tvrdil,
že dôvodom pre podanie žaloby bola neplatnosť rozhodcovskej zmluvy na základe ktorej rozhodol
rozhodcovský súd ( § 40 ods. 1 písm. c) Zák. č. 244/2002 Z. z. ) a tiež poukázal na skutočnosť, že
pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa (§ 40 ods. 1
písm. j ) Zák. č. 244/2002 Z. z. ) a z toho vyplýva aj nerovnováha medzi podnikateľom ( poskytovateľom
úveru ) a žalobcom ako spotrebiteľom.
2/.Žalovanýžiadalžalobuzamietnuť.Tvrdil,žerozhodcovskázmluvajeindividuálneuzavretýmprávnym
úkonom, uzatvorená na osobitnej listine ako samotná úverová zmluva . Nebola ani podmienkou pre
uzavretie úverovej zmluvy a žalobca mohol i po jej uzavretí od nej jednostranne odstúpiť. Na viac nie je
ani neprijateľnou podmienkou , keď spotrebiteľovi bola daná na výber možnosť riešenia sporov okrem
rozhodcovských súdov určených v rozhodcovskej zmluve aj pred všeobecným súdom.
3/. Vo veci tunajší súd rozhodol rozsudkom dňa 22.9. 2015 a žalobe vyhovel, zrušil rozsudok Stáleho
arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court s. r. o. so sídlom Krížna č. 56
Bratislava zo dňa 23.7.2014 L.. A.. XX/XX/XX z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy.
4/. Na odvolanie žalovaného V. L. F. F. G. L.. A.. XX Z. XXX/XXXX rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil pre prvostupňový súd záväzný právny názor na vec
s tým, že i keď žalovaný namietal naliehavosť právneho záujmu na strane žalobcu a žiadal žalobu
zamietnuť, keď tvrdil, že v dôsledku legislatívnej úpravy takýto rozsudok nie je vykonateľným exekučným
titulom, podľa na vec vysloveného názoru odvolacieho súdu nie je bez právneho významu mať na
zreteli zákonné ustanovenia § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní upravujúce postup súdu pozrušení rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil tiež z dôvodu,
že súd prvej inštancie použil nesprávnu právnu úpravu, aplikoval právnu normu, ktorá už nebola v
čase rozhodovania v platnosti a nerešpektoval ustanovenia § 54b ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní upravujúceho prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015,
v zmysle ktorého sa ustanovenia tohto zákona účinného od 1. 1.2015 použijú aj na konania začaté pred
1.1.2015. V odôvodnení rozsudku súd vyslovil, že zrušuje rozhodcovský rozsudok z dôvodu podľa §
40 ods. 1 písm. a) a c) Zák. č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014 a rozhodol v rozpore zo
zákonom a musí skúmať zákonné dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1.
5/. Súd po zrušujúcom rozhodnutí odvolacie súdu opakovane nariadil pojednávanie na deň 5.12.2017,
na ktoré riadne a včas predvolal všetky strany sporu. Žalovaný ani právny zástupca žalovaného sa
nezúčastnili pojednávania, predvolanie im bolo riadnym spôsobom doručené, neúčasť ospravedlnil
právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 26.10.2017, vyjadril súhlas s vykonaním pojednávania
bez jeho prítomnosti a preto s využitím ustanovenia § 180 C. s. p. súd realizoval pojednávanie v jeho
neprítomnosti.
6/. Súd vypočul žalobcu k spôsobu uzatvárania samotnej úverovej zmluvy, k uzatvoreniu rozhodcovskej
zmluvy, vypočul právneho zástupcu žalobcu, zopakoval dokazovanie, oboznámením s listinnými
dôkazmi, ktoré predložil súdu žalobca i žalovaný pričom mal za preukázané, že žalobca uzavrel so
žalovaným dňa 13.03.2012 Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere,
na základe ktorej mu žalovaný ako veriteľ poskytol úver vo výške 1.170,00 € s tým, že sa mu zaviazal
zaplatiť za takýto úver celkovú čiastku 2.632,98,-€ v 42 mesačných splátkach, splatných vždy v 25 deň v
mesiaci vo výške 62,69,-€, s dátumom prvej splátky 25.4.2012, poslednej 25.9.2015, priemernej hodnote
RPMN 45,23 %, RPMN po vykonaní revolvingu 70,02 %, odplata za poskytnutie služby 168,17,-€, ročná
úroková sadzba úveru 70,02 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 % a ročná úroková sadzba
úrokov z omeškania 9 %.
Účastníci zmluvy tiež uzavreli rozhodcovskú zmluvu k zmluve o úvere v identický deň, na základe ktorej
dohodli, že spory, ktoré vznikli z takto uzavretej zmluvy o úvere môžu byť riešené v rozhodcovskom
konaní pred niektorým z rozhodcovských súdov ako sú označené v bode 5. rozhodcovskej zmluvy, s tým,
že výber súdu je na zmluvnej strane, ktorá podáva návrh alebo pred všeobecným súdom. Rozhodcovské
konanie bude vedené v slovenskom jazyku pred jedným rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov
rozhodcovského súdu. Dlžník bol oprávnený odstúpiť od takejto zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 dní
od jej uzavretia. Veriteľ vyhlásil, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienkou pre uzatvorenie
úverovej zmluvy a tiež, že dlžník nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy a o tom bol veriteľom
informovaný.
7/. Žalobca ako dlžník si neplnil povinnosti zo zmluvy o úvere a preto žalovaný podal návrh na začatie
rozhodcovského konania, pričom rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court s.
r. o. so sídlom Krížna č. 56 Bratislava rozsudkom zo dňa 23.7.2014 L.. A.. XX/XX/XX na návrh veriteľa
( žalovaného ) priznal žalovanému sumu na istine vo výške 1.692,63 ,- €, zmluvnú pokutu 0,04 %
denne a úrok z omeškania 1,15 % ročne z dlžných súm, tak, že zmluvná pokuta a úrok z omeškania
neprevýšia sumu 1170,-€ a tiež trovy rozhodcovského konania. Tento rozsudok bol doručený žalobcovi
dňa 22.8.2014 ( č. l. 95 spisu ). Následne žalobca podal dňa 19.9.2014 na súd žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa Zák. č. 244/2002 Z. z.
8/. Takáto žaloba bola podaná včas v zmysle § 41 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
účinnom znení do 31.12.2014 v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, pretože v
zmysle § 73 ods. 2 Zák. č. 335/2014 Z. z. sa konštatuje, že na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1.1.2015 sa použijú predpisy účinné do
31.12.2014, avšak ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté, čo znamená, že spotrebiteľ v rámci
exekúcie môže podať žalobu za podmienok osobitného právneho predpisu, teda Exekučného poriadku.
9/. S účinnosťou odo dňa 1.1.2015 bol zavedený do právneho poriadku SR Zák. č. 335/2014 Z. z. o
rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.10/. Formulácia prechodných ustanovení v Zákone o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ( Zák.
č. 335/2014 Z. z. ) súvisí so zavedením nových podmienok pre rozhodovanie spotrebiteľských sporov
rozhodcovským súdom, i keď ich cieľom je použiť tento zákon aj na rozhodcovské konania, ktoré
začali pred 1.1.2015, pokiaľ ich predmetom je spor spĺňajúci znaky spotrebiteľského sporu a pokiaľ
tieto neboli skončené a pokračuje sa v nich po transformácii pôvodných rozhodcovských súdov na
spotrebiteľské rozhodcovské súdy a tiež za podmienok, že plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vydaného podľa Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní začalo pred
dátumom 1.1.2015. Súčasne sú v nich stanovené podmienky za ktorých môže v takýchto veciach konať.
11/ . Podľa § 73 ods. 1 Zák. č. 335/2014 Z. z. ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
Podľa § 73 ods. 2 Zák. č. 335/2014 Z. z na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do
31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
Podľa § 73 ods. 3 Zák. č. 335/2014 Z. z rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Podľa § 73 ods. 4 Zák. č. 335/2014 Z. z na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom
2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v
konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.
Podľa § 73 ods. 5 Zák. č. 335/2014 Z. z rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom
uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa
tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho
stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych
rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak
nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu10) povinnosť zriadiť a na vlastné náklady
udržiavať stály rozhodcovský súd.
Podľa § 73 ods. 6 Zák. č. 335/2014 Z. z rozhodcovské konanie, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa tohto zákona a ktoré neskončilo pred 1. januárom 2015, sa týmto dňom prerušuje. V
rozhodcovskom konaní môže pokračovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom,
ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Ak sa zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2014 stal podľa odseku 5 členom zriaďovateľa nástupníckeho
stáleho rozhodcovského súdu, pokračuje sa v konaní pred nástupníckym stálym rozhodcovským súdom.
Ak nástupnícky stály rozhodcovský súd nezíska povolenie do 15. júna 2015, v nasledujúci deň sa
rozhodcovské konania zastavujú a postupuje sa podľa § 28 ods. 11. Ak konal rozhodca, ktorý nezískal
povolenie alebo ktorý nie je zapísaný v zozname rozhodcov nástupníckeho stáleho rozhodcovského
súdu, ktorý získal povolenie, postupuje sa podľa § 24 ods. 2. Účinky úkonov v rozhodcovskom konaní
doteraz vykonaných zostávajú zachované.
Podľa § 73 ods. 3 Zák. č. 335/2014 Z. z ak ide o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu
povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd,10) možno v rozhodcovských
konaniach začatých pred 1. januárom 2015, ktorých predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
tohto zákona, pokračovať len vtedy, ak zriaďovateľ získa povolenie podľa tohto zákona. Rozhodcovské
konanie sa do času získania povolenia prerušuje.
12 /. Podľa § 45 ods. 1 písm. e), i), j), k), a l) Zák. č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čase účinnom od 1.1.2015, účastník spotrebiteľského
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi domáhať zrušenia
rozhodcovského rozsudku ak:
e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu
j) rozhodcovský súd zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporu dobrým mravom
k) výkon rozhodcovského rozsudku bol v rozpore s verejným poriadkom SRl) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
13/. Žalobca namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorú uzavrel dňa 13.3.2012 z dôvodu, že nebola
s ním individuálne vyjednaná a ako spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom zmeniť jej obsah.
S odkazom na § 73 ods. 2 Zák. č. 335/2014 Z. z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia ( § 3 až 5 Zák. č. 244/2002 Z. z. v platnom znení ku
dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy ).
Žalobca odkazoval tiež na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená v čase platnosti a
účinnosti Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úverov a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov ( Zák. č. 129/2010 Z. z. ).
14/. Podľa § 1 ods. 1. Zák. č. 129/2010 Z. z. v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere
medzi stranami sporu, zákon upravuje práv a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenie na ochranu spotrebiteľa.
15/. Ustanovenie § 9 ods. 1, 2, vyššie citovaného zákona, špecifikuje náležitosti zmluvy o spotrebnom
úverestým,žezmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu,každázmluvnástranadostane
najmenej jedno vyhotovenie v listinnej podobe, pokiaľ na tom trvá. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
okremvšeobecnýchnáležitostíObčianskehozákonníkamusíobsahovaťďalšienáležitostipodľa§9ods.
2. tohto zákona písm. j/, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluva o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, podľa písm.
y/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 21 ods. 2. za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročne percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
16/. Podľa § 11 ods. 1. tohto právneho predpisu, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.
b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/
17/. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v platnom znení,
podľa ods. 1. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.
podľa ods. 2. ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
podľa ods. 3., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
podľa ods. 4., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18/. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, Občianskeho zákonníka /OZ/, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určite, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné podmienky sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy aposkytnutia peňažných prostriedkov nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzované obdobnosti
prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečovania jeho
záväzku, objem poskytnutých finančných prostriedkov a lehotu splatnosti. Neprijateľnosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb na ktoré bola zmluva uzatvorená,
ale všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
19/. Súd podrobil kontrole uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu, od ktorej odvodzoval svoj nárok žalovaný
ako veriteľ i v rámci rozhodcovského konania, ako bola súd predložená v zmysle vyššie citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka ako i zákona č. 129/2010 Z. z. a zistil rozpor s ustanovením § 9 ods.
2.. Súd zistil, že úroková úveru predstavuje vyšší údaj ako údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
( úroková sadzba 70,02% a RPMN 67,61 % ), čo nie je možné.
Samotný údaj RPMN za poskytnutie úveru subsumuje vo svojom percentuálnom vyjadrení všetky
náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutím úverov. Iba jedným z takýchto údajov je i náklad na
úrok za poskytnutý úver, ktorý je vyjadrený percentuálne úrokovou sadzbou, pričom v údaji o RPMN sú
zahrnuté i ďalšie poplatky ako poistenie, správa účtu, poplatky za uzatvorenie zmluvy o úvere a logicky
takýto údaj nemôže byť nižším v percentuálnom vyjadrení ako samotný údaj ročnej úrokovej sadzby, čo
je i prípad v prejednávanej veci. Už len s prihliadnutím na absenciu správneho výpočtu údaja RPMN je
nutné považovať uzatvorenú zmluvu medzi stranami sporu za bezúročnú a bezpoplatkovú.
Súd citlivo posudzoval žiadosť dlžníka o poskytnutie úveru, pričom takúto žiadosť je nutné považovať
len za návrh na uzavretie samotnej zmluvy a návrh predstavuje jednostranný právny úkon adresovaný
v danom prípade žalovanému ako veriteľovi, ktorý návrh akceptuje v celom rozsahu a tým prejaví
súhlas s uzavretím zmluvy. Až prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzatvorená a následne
nadobúda platnosť a účinnosť. Dodatky, výhrady a podstatné zmeny je nutné považovať za nový návrh
pôvodného návrhu a súčasne takýto prejav vôle je aj odmietnutím pôvodného návrhu navrhovateľa.
Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla, inak než na základe konsenzu zmluvných strán. S odkazom
na obsah zmluvného formulára je dostatočne zistiteľné, že tento obsahuje návrh na uzavretie zmluvy čl.
5 s požadovanými náležitosťami a v čl. 6 ako i v Oznámení veriteľa o schválení úveru je uvedené, že
zmluva o úvere sa uzatvára s odlišnými náležitosťami aké požadoval žiadateľ- žalobca ( spotrebiteľ ).
Uvedené nebolo možné považovať za akceptáciu návrhu ( § 43 a v spojení s § 43c OZ ), ale sa jednalo
o nový návrh na uzavretie zmluvy predložený zo strany veriteľa pre dlžníka , nakoľko tento sa odlišoval
a to údajom o výške RPMN a priemernej RPMN, ročnej úrokovej sadzby úrokov. Podľa § 44 ods. 2
Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky a výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Takéto zmeny uskutočnil žalovaný až 13.2.2012,
t. j. po dátume podpisu pôvodného návrhu o úver zo strany žalobcu ( 29.2.2012 ) a súd nemal za
preukázanú akceptáciu takéhoto návrhu zo strany žalobcu ( spotrebiteľa ). Súd dospel k záveru, že
zmluva nebola potom ani len platne uzatvorená v písomnej forme ako to predpisuje zákon č. 129/2010 Z.
z.Anipriakceptáciizmluvnejvoľnostipriuzatváranízmlúvnemožnotolerovaťokolnosť,žemechanizmus
pri uzatváraní konkrétnej spotrebiteľskej zmluvy je v rozpore so zákonom v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia a § 44 upravujúceho uzatváranie zmlúv ohľadom akceptácie návrhu na uzatvorenie zmluvy
bez výhrad. Súd je názoru, že pokiaľ veriteľ ( žalovaný ) zmenil podstatné údaje o schválením úvere,
tak ako sú tieto špecifikované v oznámení veriteľa o schválení úveru, nedošlo k platnému uzatvoreniu
zmluvy o úvere. Údaj týkajúci sa výšky RPMN je podstatným pre spotrebiteľa a nemôže byť zmenený
jednostranným úkonom veriteľa bez akceptácie dlžníka. RPMN predstavuje takú podstatnú zmenu
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorú zmenu je nutné chápať ako nový návrh na uzatvorenie zmluvy,
ktorý musí byť opätovne prijatý pôvodným navrhovateľom v danom prípade žalobcom ako dlžníkom k
čomu nedošlo. Súd prioritne preto považuje takto uzatvorenú zmluvu o úvere ,, žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 13.03.2012 ´´ v rozpore so Zák. č. 129/2010
Zb. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy za neplatnú, pretože nemá
zákonom predpísanú písomnú formu.
Súd podrobil kontrole i uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu č. 8500009855 medzi stranami sporu dňa
13.03.2012 na základe, ktorej rozhodoval rozhodcovský súd a konštatuje, že takto uzatvorenú zmluvu
nemožno považovať za zmluvu, ktorá bola individuálne vyjednaná. Žiadnym spôsobom žalovaný v
konaní nepreukázal, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy s
takouto zmluvou a mal možnosť ovplyvniť jej obsah. Podľa názoru súdu rozhodcovská zmluva porušuje
zásadu o rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Zmluva bola uzatvorená jednak vo formulárovejpodobe, ktorá bola predložená veriteľom bez možnosti ovplyvnenia jej obsahu zo strany spotrebiteľa a
i keď uvádza možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným ani z rozhodovacej
činnosti tunajšieho súdu nie je zrejmé, že takáto alternatíva niekedy pri uzatváraní obdobných zmlúv s
možnosťou výberu všeobecného súdu bola využitá, jedná sa len o nekalú praktiku používanú zo strany
veriteľa. V takejto podobe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy i súdy považujú za neplatné, označujú ich
ako zmluvy obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky ( rozsudok KS Prešov 7Co 331/2015 rozsudok
KS Žilina 5Co 554/2015 ) a to i napriek tomu, že rozhodcovská zmluva obsahuje alternatívny spôsob
riešenie sporov zo zmluvy o revolvingovom úvere s možnosťou obrátiť sa na rozhodcovský súd alebo
všeobecný súd s tým, že sa jedná o formálne upravený mechanizmus riešenia sporov. Formalizmus
je zrejmý z toho, že pokiaľ veriteľ uplatňuje svoje práva na rozhodcovskom súde, dlžník bol povinný
podriadiť sa rozhodcovskému súdu bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd čo vo všeobecnosti
sťažuje prístup dlžníka ako spotrebiteľa v spravodlivosti a spôsobuje výraznú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech slabšej zmluvnej strany a to spotrebiteľa.
20/. V rámci rozhodcovského konania rozsudkom bolo priznané pre veriteľa plnenie v rozpore s
ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa ( Zák. č. 129/2010 Z. z. )
a to zmluvné úroky, odplaty nedojednané priamo v zmluve o úvere, zmluvné pokuty, ktoré neboli ani
len predmetom zmluvy o úvere, ktorú uzatvorili strany sporu . Súd vzhľadom na skutočnosti uvedené
odôvodnení tohto rozsudku, t. j., že úverová zmluva neobsahovala náležitosti spotrebiteľskej zmluvy
podľa predpisu platného v čase jej uzatvorenia a rozhodcovský súd pri rozhodovaní o nároku veriteľa
na túto okolnosť neprihliadol a veriteľovi priznal plnenie ( viď výrok rozhodcovského rozsudku ) došlo k
porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa rozsudok zrušil. Na
viac súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi stranami
sporu v identický deň ako izmluva úverová z dôvodu, že je uzavretá na samostatnej listine je individuálne
vyjednaná., práve naopak, i z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že dôsledky uzavretia rozhodcovskej zmluvy
so spotrebiteľom neboli vyjednané individuálne, nebol pre žalobcu ako spotrebiteľa ani len vysvetlený
význam uzavretia takejto vopred formulárovo pripravenej zmluvy, ktorej obsah nemal možnosť ako
spotrebiteľ žiadnym spôsobom ani len ovplyvniť.
18/. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi ako úspešnej strane sporu
priznal plné právo na náhradu trov konania voči žalovanému. O nároku na náhradu trov konania súd
rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( § 262 ods. 1 C. s. p. ). O výške náhrady trov konania
rozhoduje súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.