Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/270/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5709211185
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5709211185.12

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov
senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo,
so sídlom M. Bela 852, Žilina, IČO: 31 624 952, zastúpeného advokátskou kanceláriou ADVOKÁT
ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 790/13, Žilina, IČO: 47 245 841 proti žalovaným:
1/ V. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. P. XXXX/XX, Q. - V., 2/ E. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom G.

XXXX/XX, Q., za účasti intervenienta na strane žalovaných BONA FIDE DAM, občianske združenie,
Mostová 1346/31, Ružomberok, zastúpeného Mgr. Monikou Dubskou, advokátkou so sídlom B. XX, Y.,
pracovisko B. Q. X, Y., o zaplatenie 19 258,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 21C/118/2010-726 zo dňa 18. 07. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne 19 258,08 eur a úrok z omeškania 8,5 % ročne z tejto sumy od 17. 04. 2010 do

zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku a v nadväzujúcom výroku III. o nároku žalobcu
proti žalovaným na náhradu trov konania,
z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo výroku II., ktorým nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo zvyšnej časti zamietol, odvolaním

nenapadnutom, p o n e c h á v a rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. V poradí prvým rozsudkom č.k. 21C/118/2010-484 z 11. 07. 2014 súd prvej inštancie zaviazal
žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 19 258,08 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 %
ročne z tejto sumy od 25. 09. 2009 až do zaplatenia, vrátane trov konania. Rozhodoval analogicky podľa
ust. § 550 Občianskeho zákonníka, keď žalobcovi ako záložcovi z predaja nehnuteľnosti, ktorého (záloh)
došlo k uspokojeniu pohľadávky (hypotekárneho úveru) záložného veriteľa OTP Banka Slovensko,

a.s. voči žalovaným ako solidárnym dlžníkom, priznal rovnaké právo ako ručiteľovi, ktorý plnil dlh
za dlžníka, t. j. regres. Mal za to, že žalovaný 2/ žiadny započítací prejav, na základe ktorého by
došlo k zániku pohľadávky žalobcu nevykonal, keď voči nemu nemal ani započítateľnú pohľadávku a
započítací prejav žalovaného 1/, ktorý v jeho mene mal vykonať advokát Mgr. Martin Brudný, je neplatný,
keďže naň nemal platné splnomocnenie. Započítací prejav je nejasný a neurčitý, keďže započítavaná
pohľadávka je iná ako priznaná v rozhodcovskom rozsudku 1Sob/944/2006, nie je z neho jasné, čo sa

započítava,čoneboloodstránenéanináslednýmzapočítanímžalovaného1/,vykonanýmvšakužvčase
reštrukturalizácie žalobcu, a teda nemožným (§ 114 ods. 1 písm. f/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii), keď žalovaný 1/ si v reštrukturalizácii svoju pohľadávku ani neuplatnil (§ 120 ods. 1
citovaného zákona) a navyše pohľadávku pred začatím reštrukturalizácie a ním tvrdeným započítaním
postúpil na tretiu osobu. Uplatnenú námietku premlčania bezdôvodného obohatenia považoval za
bezpredmetnú, keďže žalobca podal návrh na začatie konania vo všeobecnej trojročnej premlčacej

lehote odo dňa, keď sa dozvedel, že z výťažku predaja jeho majetku bol uhradený za žalovaných ich
dlh banke. Na pojednávaní 11. 07. 2014 napriek ospravedlneniu neprítomnosti zástupcu žalovaného 2/zo zdravotných dôvodov vec prejednal a rozhodol, vychádzajúc z ust. § 101 ods. 1, 2 O. s. p., keďže
bolo do súdneho spisu doručené po vyhlásení rozsudku a do podateľne súdu tesne pred pojednávaním
vychádzajúc z toho, že vo veci vytýčil 20 pojednávaní, ale účastníci sa svojím obštrukčným konaním

snažili rozhodnutie oddialiť a za obdobie 5 rokov mali dostatok možností konať pred súdom a uplatniť
svoje práva, ktoré žalovaný 2/ využil, keď sa cestou právneho zástupcu podrobne, vyčerpávajúcim
a kvalifikovaným spôsobom k uplatnenému nároku vyjadril. Výsluch svedka Mgr. O. nepovažoval za
dôležitý, keďže zástupca žalovaného 2/ neuviedol, čo by mal svojou výpoveďou vo vzťahu k predmetu
sporu objasniť, pričom vzhľadom na vykonávanie úkonov v mene žalovaného 1/ v roku 2006 a 2007,

vykonávanie praxe v Českej republike, je minimálna pravdepodobnosť, že by sa vedel k týmto úkonom
vyjadriť.

2. Na základe odvolania žalovaných krajský súd uznesením č.k. 9Co/1057/2014-561 z 13. 01. 2015
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, keďže preskúmaním spisu zistil, že v konaní bola postupom súdu žalovaným odňatá

možnosť konať pred súdom, čo zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
Prvostupňový súd nepostupoval dôsledne v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého súdu
pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní, pričom, ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti

takéhoto účastníka; pritom prihliadne na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Uvedené ustanovenie
určuje dve podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti
účastníkaalebojehozástupcu,atoa)riadnepredvolanie,b)absenciužiadostioodročeniepojednávania
z dôležitého dôvodu. Zo spisu vyplynulo, že nebola splnená druhá podmienka na prejednanie vo veci v
neprítomnosti žalovaných a ich právneho zástupcu z dôvodu, že títo požiadali o odročenie pojednávania

z dôležitého dôvodu, a to z dôvodu zdravotného stavu ich právneho zástupcu, ktorý sa pojednávania
nemohol zúčastniť bez jeho závažného zhoršenia, k čomu bolo predložené aj vyjadrenie ošetrujúceho
lekára (§ 119 O. s. p.). K tejto procesnej situácii prvostupňový súd porušil ust. § 101 ods. 2 O. s. p.
a postupom priečiacim sa tomuto ustanoveniu odňal žalovaným možnosť konať pred súdom, pričom
pre posúdenie veci je irelevantné, kedy bola žiadosť o odročenia pojednávania doručená súdu 10.

08. 2018 predložená sudcovi (v tomto konkrétnom prípade po vyhlásení rozhodnutia). K odvolacej
námietke týkajúcej sa iných vád konania spočívajúcich z porušení ustanovení o dokazovaní a riadnom
odôvodnení rozhodnutia a týkajúcich sa aj nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd ďalej
uviedol, že prvostupňový súd nemohol dostatočne zistiť skutkový stav, keďže nevykonal účastníkmi
konania navrhnuté relevantné dôkazy na preukázanie ich tvrdení, za ktorým účelom by sa musel

riadne oboznámiť s vyjadreniami značného rozsahu, a preto ani nemohol vec správne právne posúdiť
za použitia správneho ustanovenia právneho predpisu, prihliadnuc aj k tej skutočnosti, že právnymi
námietkami zástupcu žalovaných sa vysporiadal nedostatočne, resp. vôbec a nevysporiadal sa ani s
odlišným právnym posúdením veci právnym zástupcom žalobcu.

3. V poradí druhým rozsudkom, ktorý je predmetom prieskumu odvolacieho súdu, súd prvej inštancie
opätovne zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 19 258,08 eur s úrokom z
omeškania 8,5 % ročne z tejto sumy od 17. 04. 2010 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.), nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo zvyšujúcej časti zamietol (výrok II.) a
žalobcovi priznal proti žalovaným právo na náhradu trov konania (výrok III.). Po vrátení veci vykonal

ďalších päť pojednávaní, na ktorých sa žalovaní, ani ich právny zástupca nezúčastnili, takisto ani
nimi navrhnutý svedok Mgr. O.. Na základe vykonaného dokazovania dospel opätovne k rovnakým
skutkovým a následne aj právnym záverom. Mal preukázané, že 08. 08. 2003 uzatvorila OTP Banka
Slovensko, a.s. ako záložný veriteľ, žalobca ako záložca a žalovaní ako dlžníci zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam žalobcu nachádzajúcim sa v k.ú. Q. (rozostavaná stavba obytného

domu a príslušné pozemky) za účelom zabezpečenia pohľadávky banky, ktorá jej vznikla zo zmluvy
o hypotekárnom úvere z 30. 06. 2003 uzavretej so žalovanými ako spoludlžníkmi, na základe ktorej
poskytla žalovanému 1/ finančné prostriedky. Listinou z 01. 02. 2007 banka oznámila žalobcovi ako
záložcovizačatievýkonuzáložnéhopráva,nakoľkožalovaníposkytnutýúvervdohodnutejdobenevrátili.
20. 08. 2007 bola na návrh banky vykonaná dobrovoľná dražba založených nehnuteľností a 26. 11.

2007 banka oznámila žalobcovi, že jeho nehnuteľnosti predala v dražbe a výťažok z predaja týchto
nehnuteľností použila aj na uspokojenie svojich pohľadávok voči dlžníkom vo výške 580 169,02 Sk (19
258,08 eur). Podaním z 28. 02. 2008 žalobca vyzval žalovaných, aby dlžnú sumu z titulu uplatnenia
regresného nároku v uvedenej výške v stanovenej lehote zaplatili, na čo však nereagovali. Analogickypodľa ust. § 550 OZ, keďže žalobcovi ako záložcovi, z predaja nehnuteľnosti ktorého (záloh) došlo
k uspokojeniu pohľadávky (hypotekárneho úveru) záložného veriteľa OTP Banky Slovensko, a.s. voči
žalovaným ako solidárnym dlžníkom priznal rovnaké právo ako ručiteľovi, ktorý plnil dlh za dlžníka, t.

j. regres v uvedenej výške. Žalovaný 2/ pritom regresný nárok žalobcu nepoprel, iba tvrdil, že zanikol
započítaním podľa § 580 OZ, a to jeho podaním zo dňa 13. 11. 2007. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že žalovaný 2/ žiadny započítací prejav voči žalobcovi nevykonal. Započítací prejav zo
dňa 13. 11. 2007, ktorý bol doručený žalobcovi 14. 11. 2007, urobil v mene žalovaného 1/ Mgr. V. O.,
ktorý však na takýto úkon nemal od žalovaného 1/ splnomocnenie, keďže tento ho splnomocnil len na

zastupovanie podľa O. s. p. V prípade zastúpenia aj na tieto právne úkony by plnomocenstvo muselo
obsahovať rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podanie o započítaní pohľadávok nespĺňa náležitosti
na určitosť právneho úkonu (§ 37 ods. 1 OZ). Žalovaný 1/ započítal na svoju pohľadávku, ktorá mu
vznikla na základe rozhodcovského rozsudku č.k. 1Sob/944/2006 z 13. 12. 2006, podľa ktorého mu
bol žalobca povinný zaplatiť 900 000,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 9 % z tejto sumy od 26.
09. 2006 až do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 36 000,- Sk a trovy právneho zastúpenia vo

výške 44 035,50 Sk. V podaní o započítaní pohľadávok však žalovaný 1/ započítava svoju pohľadávku
v nereálnej výške 12 121 770,80 Sk, t. j. priznaná pohľadávka je úplne iná ako v započítacom prejave,
a preto ho nemožno považovať za jasný a určitý, keď navyše žalovaný 1/ započítavanú pohľadávku
nijakým spôsobom nešpecifikuje a nie je jasné, či sa započítava istina alebo príslušenstvo, ani aká časť
tejto pohľadávky tvorí istinu a aká príslušenstvo. Podanie je preto pre rozpor s požiadavkou na určitosť

a zrozumiteľnosť právnych úkonov neplatné a sporná pohľadávka nezanikla. K započítaniu spornej
pohľadávky ďalším právnym podaním žalovaného 1/ z 02. 09. 2008 taktiež nedošlo, pretože aj tento
právny úkon má podobný obsah ako predchádzajúci a je nejasný a neurčitý. Navyše podľa § 114 ods.
1 písm. f) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii
uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať, keď podľa § 120 ods. 1 citovaného zákona

právouplatňovaťsvojenárokypočasreštrukturalizáciemajúlenveritelia,ktoríprihlásiasvojepohľadávky
a ak tak neučinia, právo ich vymáhať voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu
súdom zaniká. Dokazovaním nebolo preukázané, že žalovaný 1/ v reštrukturalizačnom konaní svoju
pohľadávku voči žalobcovi uplatnil a prihlásil, čo ani nemohol, pretože ešte pred tým, ako ju mal
započítať a ešte predtým ako bola reštrukturalizácia začatá, pohľadávku zmluvou zo dňa 15. 10. 2007

postúpil na spoločnosť IURIS FINANCE s.r.o. Preto aj z týchto dôvodov jeho započítací prejav z 02. 09.
2008 zánik spornej pohľadávky započítaním nespôsobil. Keďže regresný nárok žalobcu voči žalovaným
bol preukázaný a nebol medzi stranami sporný, zaviazal žalovaných na zaplatenie žalovanej sumy.
Žalovaní vo svojich vyjadreniach spochybňovali iné právne vzťahy, ktoré medzi stranami existovali
a ktoré sú už právoplatne vyriešené, či už v rámci rozhodcovského konania, konania o dobrovoľnej

dražbe, exekučného konania, prípadne konania reštrukturalizačného a ich argumenty týkajúce sa týchto
právnych vzťahov s predmetom sporu nesúvisia, a preto na ne neprihliadol. Výsluch advokáta Mgr.
Brudného považoval za neefektívny, keďže na viaceré predvolania sa nedostavil a svoju prítomnosť
riadnymspôsobomneospravedlnil,pričomžalovaný2/neuviedol,čokonkrétnebymalsvojousvedeckou
výpoveďou objasniť vo vzťahu k predmetu sporu. Navyše, úkony v mene žalovaného 1/ vykonával v

roku 2006 a 2007 a je minimálna pravdepodobnosť, že by s odstupom času vedel k nim niečo bližšie
povedať. Vznesenú námietku premlčania uplatnenú žalovaným 2/ považoval za bezpredmetnú, pretože
žalobca sa o tom, že z výťažku z predaja jeho majetku bol uhradený za žalovaných ich dlh banke,
dozvedel až prípisom banky z 26. 11. 2007, pričom návrh na začatie konania podal pred uplynutím
trojročnej všeobecnej premlčacej lehoty na uplatnenie regresného nároku 25. 09. 2009. Nejedná sa

o spotrebiteľský vzťah, ktorý by bol založený na základe zmluvy medzi dodávateľom a odberateľom,
a preto ho nebolo možné posudzovať podľa § 52 ods. 1 a nasl. OZ. K námietke žalovaných, že
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom záložného práva, nepatrili žalobcovi, uviedol, že pri uzatváraní
záložnej zmluvy jej účastníci, teda aj žalovaní vychádzali z údajov v evidencii nehnuteľností, podľa
ktorej boli predmetné nehnuteľnosti zapísané na žalobcu, pričom tieto údaje sa považujú za správne,

pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností) a žalovaní
žiadne skutočnosti, ktoré by vlastnícke právo žalobcu spochybňovali, nepreukázali. Žalovaných zaviazal
žalobcovi zaplatiť dlh spoločne a nerozdielne vychádzajúc z ust. § 533 OZ. Súčasne žalobcovi priznal aj
nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, a to odo dňa nasledujúceho po tom, čo
bola žaloba doručená žalovaným (§ 563 OZ). Uznesením z 02. 12. 2016 nepribral do konania občianske

združenie BONA FIDE DAM do konania na strane žalovaného 2/, preto, že v danej veci sa nejedná
o spotrebiteľský spor a žalovaný 2/ bol v tom čase právne zastúpený advokátom. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 CSP.4. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
a), b), c), d), e), f), g), h) CSP odvolanie žalovaní spolu s intervenientom a žiadali ho zmeniť tak,
že žaloba bude zamietnutá, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Mali za to, že aj druhý rozsudok trpí totožnými vadami, ktoré vytýkal vo svojom zrušujúcom
uznesením súdu prvej inštancie krajský súd. Na pojednávaní 18. 07. 2017, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok, sa ospravedlnili z nimi uvádzaných dôvodov a požiadali o jeho odročenie. Napriek uvedenému
neboli súdom bezodkladne upovedomení, že nimi uvádzané dôvody na odročenie pojednávania nie sú
dôležité a toto sa uskutoční (§ 183 ods. 4 CSP), čím im bolo znemožnené realizovať ich subjektívne

práva, resp. procesné oprávnenia v konaní, t. j. byť vypočutý, vyjadriť sa ku všetkým predloženým
dôkazom, navrhovať dôkazy a byť informovaný zo strany súdu o tom, ktoré skutkové a právne tvrdenia
považuje za zhodné a ktoré nie, resp. ktoré dôkazné prostriedky sa vykonajú a ktoré nie. Uznesenie
z 01. 02. 2017, ktorým súd rozhodol, že na ďalšie návrhy žalovaného 1/ o odročenie pojednávania
nebude prihliadať a zároveň mu uložil povinnosť dostaviť sa na ďalšie pojednávania alebo si na ne
ustanoviť zástupcu, mu nebolo doručené, teda nemôže vyvolať právne účinky. Žalovanému 1/ pritom

nebola nikdy v úplnosti doručená žaloba a žalovaným nikdy neboli v úplnosti doručené prílohy a listiny
v konaní, aby sa k nim mohli vyjadriť. Napriek tomu, že požiadali o poskytnutie bezplatnej právnej
pomoci, keďže nemajú právneho zástupcu, súd ich žiadosť nikde nepostúpil a nijako konkrétne na ňu
neodpovedal, vrátane zrozumiteľného poučenia vo vzťahu k potrebnému postupu, ktorý postup sa nejaví
ako nezaujatý a neutrálny a žiadnej zo strán nenadŕžajúci, pričom ak sudca nie je nestranný, nemôže

byť ani sudcom zákonným a musí byť z prejednania veci vylúčený. Ďalej mali za to, že za zmenu
žaloby treba považovať jednak zmenu žalobnej žiadosti (petitu žaloby), ako aj zmenu rozhodujúcich
skutkových okolností (skutkového stavu), na ktorých žaloba spočíva. V priebehu konania zo strany
žalobcu bolo produkované množstvo tvrdení, dôkazov, prevyšujúcim rozsah žaloby, a to bez toho, aby
uvedené bolo procesne relevantným spôsobom do konania vnesené. Napriek tomu sa súd zaoberal

týmito skutočnosťami, čo je procesne neprípustné. Rozhodnutie súdu ich námietky v podstatnej časti
úplne ignorovalo, čím bola porušená povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť v súlade s ust.
§ 220 ods. 2, 3 CSP, čo bolo už vytýkané v zrušujúcom uznesení krajského súdu. Záložná zmluva im
neboladoručená,zabezpečovanápohľadávkanebolavôbecpreukázaná,rovnakoaniplatnosťprávneho
titulu. Sám súd uvádza a aj to nesprávne, že peňažné prostriedky boli poskytnuté žalovanému 1/,

preto nie je zrejmé, o aký záväzok žalovaného 2/ sa malo jednať, keď žiaden úver im poskytnutý
nebol. Neúplné je aj konštatovanie, že žalobca založil svoje nehnuteľnosti vzhľadom na vlastníctvo
nebytového priestoru v rozostavanej budove žalovaným 1/. Tvrdenie, že pohľadávka banky z úverovej
zmluvy voči žalovaným bola uspokojená v žalovanej výške, je nepreukázané a nepravdivé, pričom
doručenie výzvy na zaplatenie žalovaným nebolo nijako preukázané. Súd skúmal, či plnomocenstvo

udelené Mgr. Brudnému bolo platné alebo nie, čo mu neprináleží, pričom vôľu strán nemôže zistiť bez
ich vypočutia. Tvrdí, že započítací prejav je údajne neurčitý, pričom však navrhované dôkazy, z ktorých
je jasný právny titul pohľadávky (o.i. označené exekučné spisy) ako dôkaz nevykonal a odvolal sa na
§ 114 ods. 1 ZKR. Napriek tomu, že úkon z opatrnosti smerujúci k započítaniu bol vykonaný pred
reštrukturalizáciou, pričom nerozlišuje pojmy započítanie a úkon smerujúci k započítaniu. Žalovaný sa

detailne vyjadril k úkonu z opatrnosti smerujúcemu k započítaniu z 02. 09. 2008. Poukázal na ust. §
114 ods. 1 písm. f/ ZKR, jeho obsah a výklad, na možnosť vykonania úkonu smerujúceho k započítaniu
už od čias prvej ČSR, s čím sa taktiež súd nevysporiadal. Tvrdí, že žalobca mal pohľadávku údajne
postúpiť, pričom sa odvolal na fotokópiu zmluvy, ktorej existenciu žalovaný poprel a navyše sa uvedené
vôbec nevzťahuje na skutkový stav v čase vykonania započítacích prejavov - úkonov z opatrnosti v

čase ich započítania. Tvrdí, že regresný nárok žalobcu voči žalovaným bol preukázaný a medzi stranami
nebol sporný, pričom práve naopak z ich podaní vyplýva, že regresný nárok vôbec neuznávajú a nie
je zrejmé, keďže to súd neuvádza, čím mal byť preukázaný, keď v konaní nebola preukázaná ani
existencia platnej úverovej zmluvy, ani poskytnutie úveru, pričom všetko zaťažuje dôkazným bremenom
žalobcu. Pokiaľ súd poukazoval na analógiu s ručením, uvedené je absolútne neprípustné a v rozpore

s uzneseniami Krajského súdu v Žiline v obdobných veciach, kedy uvedené bolo kvalifikované ako
bezdôvodné obohatenie, t. j. identická situácia je hodnotená na základe rozličných právnych noriem.
Pokiaľ súd dôvodil, že sa vo svojich vyjadreniach snažia spochybniť iné právne vzťahy, ktoré medzi
stranami existovali a ktoré sú už právoplatne vyriešené, nejedná sa o relevantné vysporiadanie sa s ich
námietkami. Je to aj v rozpore s tým, že regresný nárok údajne nespochybňujú. Nevykonanie výsluchu

Mgr. Martina Brudného považujú za znemožnenie reálneho prístupu k súdu, keďže súd si vyvodzuje
ničím nepreukázané závery z úkonov, kde žalovaný 1/ bol zastúpený advokátom poskytujúcim právne
služby, ale odmieta tohto advokáta vypočuť, z ktorého dôvodu je záver súdu nielen nesprávny, ale aj jeho
odôvodnenie nie je presvedčivé. Nepresvedčivé je i odôvodnenie vo vzťahu k z opatrnosti vznesenejnámietke premlčania, keď súd ignoruje reálnu hmotnoprávnu kvalifikáciu údajného nároku už aj v iných
obdobných konaniach ako bezdôvodného obohatenia a moment jeho uplatnenia. Žalovaní nikdy nič
nedostali a žiaden záväzok, ani plnený byť nemohol. Ďalej namietali, že súd bol povinný ex offo nárok

posudzovať z hľadiska predpisov na ochranu spotrebiteľa (§ 52 ods. 1 a nasl. OZ). Je nespochybniteľné,
že zmluvy boli uzatvorené medzi fyzickými osobami a podnikateľom, ktorých predmetom mala byť
výstavba bytu za odplatu, resp. zmluvy uzatvorené medzi fyzickou osobou a bankou, ktoré sú zmluvami
spotrebiteľskými. Tvrdený nárok sa z týchto zmlúv odvodzuje a teda s nimi súvisí. Súd sa nevysporiadal
s ich argumentáciou o neplatnosti zmlúv z dôvodu spotrebiteľskej neprijateľnosti, keď v zmluvách boli

uvedené nesplniteľné podmienky a fakticky sa hradili výlučne záväzky žalobcu.

5. V súvislosti s ust. § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona namietali, že stav evidenčný nebol v súlade
so stavom právnym, keď súd zmiešal vlastníctvo rozostavanej budovy a rozostavaného nebytového
priestoru,ktorývôbecnemusíbyťvkatastrievidovaný,alektorýsaevidentnepredával.To,ževlastníkom
nebytového priestoru je V. S., uvádza samotná banka v zmluve o hypotekárnom úvere. Uvedený dôkaz

však nebol vôbec vykonaný, ani žalobcom navrhnutý, a preto nemôže uniesť dôkazné bremeno o
existencii právneho titulu a plnenia, z ktorého si vyvodzuje údajný nárok. Súd nepreskúmal obsahovú
stránku tohto úkonu špeciálne vo vzťahu k posúdeniu existencie neprijateľných podmienok, resp.
vo vzťahu k posúdeniu existencie okolností spôsobujúcich absolútnu neplatnosť právneho úkonu,
na ktoré musí prihliadať z úradnej povinnosti. Samotná banka pritom od ako to vyplýva z obsahu

zmluvy, považovala za vlastníka nebytového priestoru žalovaného 1/, teda je pochybné, ako sa mal
speňažovaťmajetokžalobcu,keďžezpredloženejzmluvyvyplýva,žesafinancujevýlučnenadobudnutie
nehnuteľnosti - nebytového priestoru vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/ v podiele 1/1. Uvedená
zmluva sa však vôbec netýka žalovaného 2/, nie sú mu a neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky,
ani nenadobudol tuzemskú nehnuteľnosť alebo jej časť, a preto uvedená zmluva je vo vzťahu k nemu

od začiatku neplatná, a to pre rozpor so zákonom (§ 68 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách). Uvedeným
konaním sa jednoznačne sleduje cieľ obísť zákon a simuluje sa úkon vo vzťahu k subjektu, ktorý mal mať
úplne jasne postavenie, nie dlžníka, ale subjektu nejakého zabezpečujúceho úkonu. V konaní nebola
preukázanáďalšianevyhnutnáskutočnosť,atoreálneposkytnutieúveružalovanému1/,vktoromsmere
súd ani nevykonával žiadne dokazovanie, keďže žalobca ho nenavrhol, preto nebolo možné tvrdiť, ani

preukázať, že žalobca plnil (nijako nepreukázaný) záväzok žalovaných, a preto mu nemohol vzniknúť ani
tvrdený regres. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal úhradu nejakého plnenia, pričom oznámenie
banky nie je dôkazom, ale konštatovaním stavu, ktorý je potrebný preukázať. Ak žalobca niečo plnil,
tak len svoje záväzky voči OTP Banke, čo súd úplne poprel, keď uviedol, že regresný nárok nebol
spochybnený.

6 Žalovanému 1/ nebola žaloba doručená vôbec, čo je nielen zásadným popretím všetkých práv
vyplývajúcichzprávanaspravodlivýproces,aletiežuvedenévylučujemožnosťzosplatneniauvedeného
tvrdeného nároku doručením žaloby, z čoho súd vychádzal, pričom neexistencia splatnosti vylučuje
dôvodnosť žaloby, keďže uvedený „nárok“ ani vôbec neexistuje. Údajná zmluva o postúpení pohľadávky

nebola zo strany súdu žalovaným doručená, pričom predložená bola len akási fotokópia rozhodne
však nie perfektnej a reálnej zmluvy. Žalovaný uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach ohľadom
toho, kedy a s akým obsahom boli zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvárané, pričom poukázal na
špecifický charakter týchto zmlúv, ktoré podľa konštantnej judikatúry môže byť posudzovaný výlučne
v konaní medzi postupcom a postupníkom, čo nie je tento prípad a pri ich obsahu sa vychádza z

oznámenia postupcu (§ 526 ods. 1 OZ), čím sa však súd vôbec nezaoberal. Súd rozhodol pritom
v rozpore so zákonom a rozhodovacou praxou, podľa ktorej pravosť obsahu listiny v prípade, ak
je stranou popretá, je povinný preukázať ten, kto si z uvedenej listiny vyvodzuje priaznivé právne
postavenie, pričom pri súkromnej listine stačí formálne popretie správnosti druhou stranou, aby nastúpila
dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno tej strany, ktorá tvrdila skutočnosti, ktoré mali byť súkromnou

listinou preukázané. Žalovaný pritom súdu výslovne oznámil, že všetky zmluvy týkajúce sa postúpenia
pohľadávok pripravoval a niektoré uzatváral Mgr. Brudný ako jeho právny zástupca, že uvedené zmluvy
nemá žalovaný k dispozícii, pričom podľa vyjadrenia právneho zástupcu boli všetky odovzdané po
postúpení pohľadávok zo dňa 14. 03. 2008 postupníkovi (NORDNET TRADING LIMITED). Z toho
dôvodu trval aj na výsluchu Mgr. O. a navrhol vykonanie dôkazu, vyžiadanie si zmlúv od postupníka

majúc za to, že má mať reálnu možnosť dôkazy navrhnúť a právo, aby takéto kľúčové dôkazy boli
vykonané, čo však súd prvej inštancie neučinil. Z písomného vyhotovenia rozhodnutia pritom nevyplýva,
že by boli vykonané v konaní akékoľvek dôkazy, pričom ak ich súd vykonal, došlo k tomu, že sa strane
odňalamožnosťvyjadriťsaknim,čímvytvorilprotistranevýhodnejšiepodmienkynapreukázaniesvojichtvrdení, čím bol porušený princíp kontradiktórnosti, aj princíp rovnosti zbraní v konaní. Súčasne navrhli
dôkaz listinami tvoriacimi obsah exekučných spisov, vedených na úrade súdneho exekútora Mgr. Galla
vo vzťahu k ďalším právne významným skutočnostiam, ku ktorým sa nevie vyjadriť, keďže bol zastúpený

uvedeným advokátom.

7. Súd sa nezaoberal postupom žalobcu, neexistenciou vlastných finančných prostriedkov, jeho
kooperáciou s OTP Bankou Slovensko a s úkonmi ako bol okrem iného predaj časti pozemku parcely
846/30 firma Prima Computers Martin s tým, že uvedený postup bol protiprávny a mal žalovaných

poškodiť. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s reštrukturalizáciou žalobcu a jej obsahom s
časovými súvislosťami aj predchádzajúcimi a prípadnými údajnými dôsledkami z nej vyplývajúci, napriek
tomu, že žalovaný na uvedené vo svojom vyjadrení poukazoval. Nevysporiadal sa s právne významnou
skutočnosťou, ktorá by mala byť pasívna solidarita vo vzťahu k tvrdenému dlhu, keďže solidárny záväzok
musí byť jasne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadrený, či už v zákone alebo zmluve, čím sa napĺňa
hypotéza právnej normy v ust. § 511 ods. 1. Ak súd rozhodoval na základe občianskoprávnej analógie, v

takomtoprípadesolidaritajepojmovovylúčenáavprípadenepreukázaniaprávnehodôvodusolidarityby
dlhmuselbyťakodeliteľnávecrozdelenýmedziúdajnýchspoludlžníkov,atoparitnevovýške1/2kcelku,
s čím sa súd taktiež nevysporiadal. Nevysporiadal sa ani so zásadnou námietkou žalovaného týkajúcou
sa výkonu práv žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, keďže z predložených dokumentov je zrejmé, že
banka a žalobca postupovali spoločne, a to tak, že ich postup bol jednoznačne v rozpore s dobrými

mravmi.Poukázalnato,žežalobca,rovnakoipredstaviteliabankyopakovanežalovanéhoubezpečovali,
že je zabezpečené celé financovanie výstavby bytového domu, avšak uvedená skutočnosť nebola
pravdivá, čo potvrdilo aj uznesenie úverového výboru OTP Banky Slovensko, a.s., ktoré označil ako
dôkaz. Poukázal na konanie žalobcu a na viaceré aspekty veľmi zvláštneho reštrukturalizačného
konania, v ktorom reštrukturalizačný správca evidentne konal v prospech dlžníka - úpadcu a nie

veriteľov. Poukázal na skutočnosť, že nebolo možné tolerovať formalistický prístup, ktorým sa za
použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Poukázal na to, že každý
zo žalovaných vzniesol z opatrnosti námietku premlčania na základe márneho uplynutia subjektívnej
premlčacej doby 27. 11. 2009, keď objektívna premlčacia doba by uplynula 28. 09. 2010, pričom
doručenie pôvodného inperfektného návrhu (a hmotnoprávne neurčitého) na začatie konania sa v

prípade žalovaného 1/ neuskutočnilo vôbec, v prípade žalovaného 2/ sa uskutočnilo 16. 04. 2010,
t. j. v prípade žalovaného 1/ márne uplynula subjektívna, aj objektívna premlčacia doba a v prípade
žalovaného 2/ sa tak stalo po márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá v
prípade, ak existovala, skončila 26. 11. 2009, s čím sa súd nevysporiadal napriek tomu, že s uvedenou
argumentáciou - vo vzťahu k momentu (uvádzané teoreticky) zosplatnenia - súhlasí, čoho dôsledkom

je priznanie úrokov z omeškania od času doručenia žalobného návrhu žalovanému 2/. Povinnosť
preukázať doručenie výzvy zaťažuje žalobcu, ktorý dôkazné bremeno neuniesol, pričom dôkazom nie je
ústne tvrdenie o skutočnosti, pričom zaslanie a doručenie zásielky sú dve skutočnosti odlišné. Vzhľadom
na uvedené mali rozsudok v celom rozsahu za arbitrárny.

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných nevyjadril.

9.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a v nadväzujúcom výroku III. podľa ust. § 389 ods.

1 písm. b/, c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 CSP). V časti výroku II. odvolaním nenapadnutom ponechal rozhodnutie súdu prvej inštancie
nedotknuté.

10. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší aj

ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj v prípade ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy ako v tomto
spore a tento nedostatok nemožno napraviť a ani nie je účelné dokazovanie doplniť, vzhľadom na
dvojinštančnosť súdneho konania, pred odvolacím súdom.

11. Súd prvej inštancie sa nevypsoriadal s námietkami žalovaných obsiahnutými v ich vyjadreniach, s
ktorými sa zrejme ani po zrušujúcom uznesení krajského súdu vzhľadom na ich rozsah neoboznámil,
že v dražbou predávanej rozostavanej stavbe sa nachádzal nebytový priestor žalovaného 1/ ako tovyplýva zo zmluvy o zaradení do výstavby, zmluvy o dielo (§ 651 OZ), ako aj zo zmluvy o hypotekárnom
úvere. Nevysporiadal sa ani s ich tvrdeniami, že úver podľa hypotekárnej zmluvy mal byť poskytnutý
žalovanému 1/ ako vlastníkovi predmetného nebytového priestoru v rozostavanej stavbe a žalovanému

2/ pre nesplnenie podmienok nemohol byť poskytnutý (§ 68 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách), takisto
anisichtvrdeniami,žežalovanému1/nebolvzmysleúverovejzmluvynajehoúčetúvernikdyposkytnutý
a že sa z neho na základe predložených faktúr zhotoviteľovi tieto neuhrádzali, keď navrhnuté dôkazy
o poukázaní úveru žalovaným a jeho uhradení po dražbe, žalovanými požadované, nevykonal, t. j.
nemohol zistiť, ani či nejaký nárok žalobcovi vznikol. V súvislosti s uvedeným neobstojí ani konštatovanie

súdu, že vychádzal zo zápisu vlastníckeho práva žalobcu v katastri nehnuteľností, pretože tento je
hodnoverný, kým sa nepreukáže ako v tomto spore opak (§ 70 ods. 1 Katastrálneho zákona), s čím sa
opätovne nevysporiadal.
Relevantne sa nevysporiadal ani s námietkami žalovaných ohľadne údajnej neplatnosti plnomocenstva
udeleného žalovaným 1/ Mgr. Brudnému. Zástupcom podľa ust. § 22 ods. 1 OZ je pritom ten, kto
je oprávnený konať za iného v jeho mene, pričom zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo

zastúpenému. Zastupovanie podľa ust. § 23 OZ vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo dohody o plnomocenstve, t. j. zmluvy. Pri zmluvnom zastúpení treba
rozlišovať zmluvu, ktorá zakladá právny vzťah a plnomocenstvom ako osvedčením existencie právneho
vzťahu zastúpenia. Napriek žalovaným 1/ tvrdenému uzavretiu dohody o plnomocenstve nimi navrhnutý
dôkaz - výsluch Mgr. Brudného nevykonal, ani nepripojil rozhodcovský spis a exekučné spisy, v ktorých

sa podľa tvrdenia žalovaných nachádza generálna plná moc na všetky právne úkony, aj keď o to vo
svojich vyjadreniach žiadali. Nevykonanie výsluchu Mgr. Brudného odôvodnil tým, že tento právne úkony
v mene žalovaného 1/ vykonal v roku 2006 a 2007 a je minimálna pravdepodobnosť, keďže poskytuje
právne služby v Českej republike, že by vedel niečo bližšie k nim povedať, čo je neprípustné, keďže
takéto závery súdu nepatria a uvedené môže konštatovať len svedok (§ 202 ods. 1 CSP). Nie sú

pravdivé tvrdenia súdu, že na viaceré predvolania sa bez ospravedlnenia nedostavil, keďže tak učinil aj
z dôvodu, že nebol zbavený mlčanlivosti, značnej vzdialenosti, množstva povinností, a preto vhodnosti
vypočutia pred dožiadaným súdom v Čechách po oznámení, čo má byť predmetom výsluchu (§ 198 ods.
1 CSP), aby sa pre odstup času mohol k veci vyjadriť, čo však zo strany súdu učinené nebolo, pričom
z podaní žalovaných jednoznačne vyplýva (ak by sa s nimi súd oboznámil), čo má objasniť. To, prečo

nepripojil a neoboznámil žalovanými požadované spisy, nijak nezdôvodnil a nijak sa nevysporiadal ani s
ich námietkou, že generálna plná moc, na základe ktorej Mgr. Brudný odstúpil od zmluvy o dielo, nebola
v rozhodcovskom konaní ani následne v exekučných konaniach žalobcom namietaná. Z ust. § 33 ods.
2 OZ pritom jednoznačne vyplýva, že pokiaľ by aj Mgr. Brudný prekročil svoje oprávnenie oprávňujúce
ho konať za splnomocniteľa, t. j. žalovaného 1/, čo sa však v tomto spore vzhľadom na jeho tvrdenia

nemalo stať, je z jeho konania zaviazaný žalovaný 1/, ak jeho úkon schváli. Súd prvej inštancie sa
pritom nevysporiadal s úkonmi žalovaného 1/, t. j. úkonom smerujúcim k započítaniu z 13. 11. 2007 a
následným z opatrnosti 02. 09. 2008, v ktorom potvrdil, že splnomocnil Mgr. Brudného (19. 07. 2006)
na všetky právne úkony a schválil jeho predchádzajúci právny úkon, čím by bol pre prípad prekročenia
splnomocnenia Mgr. Brudným ním viazaný.

V súvislosti so súdom prvej inštancie konštatovanou nejasnosťou a nezrozumiteľnosťou právneho
úkonu započítania pohľadávky žalovaným 1/ a z toho dôvodu jeho neplatnosti (§ 37 ods. 1 OZ) z
neho vyplýva, že započítava svoju pohľadávku z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp.
zn. 1Sob 944/06 a z titulu celkovej náhrady trov exekučného konania sp. zn. EX 53/07 vrátane trov
právneho zastúpenia v exekučnom konaní a všetkých trov exekučného konania (viď č.l. 185, 186 spisu).

Právoplatným rozhodcovským rozsudkom, ktorým žalobca ako strana konania disponuje, bol zaviazaný
zaplatiť žalovanému, po jeho odstúpení od zmluvy o dielo, istinu predstavujúcu zaplatenú cenu diela
900 000,- Sk spolu s úrokom z omeškania 9 % od 26. 09. 2006 do zaplatenia, trovy konania (zaplatený
sup) 36 000,- Sk a trovy právneho zastúpenia 44 035,50 Sk, z čoho je v tejto časti jednoznačné, čo
započítava a čo započítať môže (§ 41 OZ). Úloha súdu nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti

právneho úkonu (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v preferencii výkladu v prospech jeho
platnosti nález Ústavného súdu SR I. ÚS 640/2014.
Obsah a pravdivosť žalobcom vo fotokópii predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky žalovaným 1/
na IURIS FINANCE s.r.o. z 15. 10. 2007 ako súkromnoprávnej listiny pritom žalovaní popreli, pretože
reálna zmluva obsahovala odkladaciu podmienku nadobudnutia jej účinnosti na deň nasledujúci po dni

započítania nároku žalovaného 1/ (postupcu) proti žalobcovi, t. j. až 15. 11. 2007 (započítací prejav
bol žalobcovi doručený 14. 11. 2007), s čím sa súd prvej inštancie nevysporiadal, napriek tomu, že
dôkaznébremenospočívalonažalobcovi,ktorýďalšiedôkazynapreukázaniesvojichtvrdenínepredložil
ani neoznačil. Napriek tomu žalovanými navrhované dôkazy nevykonal, keď títo zmluvy o postúpenípohľadávky žiadali vyžiadať od spoločnosti NORDNET TRADING LIMITED, ktorej ich Mgr. Brudný
odovzdal (keď postupoval pohľadávky zo spoločnosti IURIS FINANCE) a Mgr. Brudného k ich obsahu
vypočuť.

Nevysporiadal sa ani s námietkou žalovaných, že platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky neprináleží
hodnotiť a namietať žalobcovi (patrí len účastníkom zmluvy), pričom mu nemusí byť ani oznámené,
keďže jeho povinnosť plniť veriteľovi ostáva zachovaná.
Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s námietkou žalovaných, že na spor sa analógia s ručením nedá
použiť, keďže sú tu ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré ho riešia (o bezdôvodnom obohatení)

a ktoré boli už v iných obdobných konaniach (keďže žalôb je väčšie množstvo) aplikované a vzhľadom
na uvedené sa nevysporiadal ani so žalovanými vznesenou námietkou premlčania v súvislosti s inou
subjektívnou a objektívnou premlčacou dobou, ani s nimi popieranou splatnosťou pohľadávky vzhľadom
na nejasnú žalobu a jej nedoručenie žalovanému 1/. Nevysporiadal sa ani s námietkou neexistencie
solidárneho záväzku žalovaných vzhľadom na neexistenciu zákonnej úpravy, resp. dohody podľa §
511 ods. 1 OZ, kedy by mal v prípade, že by existoval nárok žalobcu, tento uplatňovať voči každému

žalovanému len v 1/2.

12. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie zdôrazňujúc dvojinštančnosť súdneho konania, v rámci
ktorého bude jeho úlohou vykonať žalovanými navrhnuté dôkazy v uvádzaných smeroch za účelom

náležitého zistenia skutkového stavu a vo veci opätovne rozhodnúť vychádzajúc z právnych názorov
odvolacieho súdu a svoje rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3 CSP odôvodniť.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).