Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/123/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415203308
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6415203308.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: J.. V. R.,

N.. XX.XX.XXXX, bytom A. Š., K. XXXX/X, v konaní zastúpený JUDr. Peter Bellás, Košice Štefánikova
40, IČO: 42 269 369 proti žalovanému J. N., N.. XX.XX.XXXX, bytom A. Č.. XXX, v konaní zastúpená
JUDr. Rudolf Fajbík, Banská Štiavnica Ul. Dobšinského č. 14, IČO: 51 028 557, o žalobe žalobcu na
zaplatenie 10.482,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.900,- € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne
odo dňa 01.04.2013 až do zaplatenia všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 25,60 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/. Žalobou podanou prostredníctvom splnomocneného advokáta uplatnil žalobca voči žalovanej nárok
na zaplatenie sumy 10.482,- € s príslušenstvom dôvodiac tým, že suma 8.000,- € predstavuje vyčíslené
dlžné nájomne z titulu uzavretej nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol nájom dvoch bytov a to za
obdobie 5 mesiacov vo výške mesačného nájomného 1.600,- € a suma 2.482,- € predstavuje nárok z
titulu zmluvnej pokuty dojednanej stranami sporu podľa uzatvorenej zmluvy o nájme zo dňa 26.10.2011

pre prípad porušenia povinnosti nájomcu ( žalovanej ) s odovzdaním predmetu nájmu po ukončení
dohodnutej doby nájmu.

2/. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Argumentoval tým, že nie je v konaní vecne
pasívne legitimovaný, pretože predmetnú zmluvu o nájme bytu od ktorej odvodzuje žalobca uplatňovaný
nárok, žalovaný ako nájomca neuzatvoril. Uzatvoril nájomnú zmluvu, ktorej doba platnosti skončila
uplynutím dohodnutej doby a nájomnú zmluvu od ktorej odvodzuje v konaní uplatňovaný nárok žalobca

ako prenajímateľ, uzatvoril s treťou osobou.

3/. Po podaní žaloby na súd žalobca dňa 24.09.2015 čiastočne žalobu v rozsahu uplatňovaného nároku
na zaplatenie sumy 2.600,- € vzal späť, konanie v tejto časti žiadal zastaviť čo dôvodil tým, že po kontrole
účtovných dokladov zistil, že dňa 17.05.2013 žalovaná dobrovoľne plnila v prospech žalobcu z titulu
úhrady nájomného sumu 2.600,- € a súd preto konanie v tejto časti zastavil.

4/. Tunajší súd o žalobe meritórne rozhodol rozsudkom už dňa 24.09.2015 tak, že zaviazal žalovanú
k zaplateniu sumy 3.900,- € spolu s príslušným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa
01.04.2013 do zaplatenia a tiež zaviazal žalovanú k zaplateniu zmluvnej pokuty v sume 2.482,- €. Vo
zvyšnej časti žalobu žalobcu súd ako nedôvodnú zamietol.5/. Na odvolanie strany žalovaného odvolací súd ( Krajský súd Banská Bystrica ) Uznesením sp. zn.
13Co 14/2016 zo dňa 19.11.2017 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s

tým, že povinnosťou súdu prvého stupňa je zistiť rozhodujúce skutkové okolnosti na základe, ktorých
žalovaný byt užíval, súčasne povinnosťou súdu je posúdiť tiež uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty pokiaľ táto bola dohodnutá v zákonom predpísanej písomnej forme.

6/. Žaloba žalobcu bola podaná na súd v čase účinnosti občianskeho súdneho poriadku (O. s. p. ).

Počnúc dňom 01.07.2017 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej
len C. s p. ).
V zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je uvedené inak platí tento zákon aj na konania začaté
pred dňom jeho účinnosti. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

7/. Súd vec prejednal a v rámci dokazovania realizoval dôkazy tak, ako boli stranami sporu navrhované,
vypočul žalobcu, žalovanú, svedka T. N., súd sa tiež oboznámil s listinnými dôkazmi ako boli predložené
súdu stranami sporu a to zmluvou o nájme uzatvorenou medzi žalobcom ako prenajímateľom a
žalovanou ako nájomcom dňa 26.10.2014, prílohami č. 4 k predmetnej zmluve zo dňa 13.04.2012 a
prílohou č. 6 k predmetnej zmluve zo dňa 30.10.2012, výpisom z bankového účtu (čl. 64 a 126 spisu) a

faktúrou za dodávku a distribúciu elektriny Stredoslovenskej energetiky č. 6097482053 za obdobie od
04.08.2012 do 04.08.2013 a zistil tento skutkový stav veci:

8/. Pôvodnou žalobou ako bola podaná na súd 14.03.2014 uplatňoval žalobca voči žalovanému nárok na
zaplatenie 10.482,- € s príslušenstvom s tým, že suma 8.000,- € predstavuje dlžné nájomné za obdobie

5 mesiacov vo výške 1.600,- €, ktoré žalovaná neuhradila ako nájomca za obdobie od 01.11.2012 do
31.03.2013. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení odkazoval na uzatvorenú zmluvu o
nájme zo dňa 26.10.2011 a tiež dodatok č. 4 a dodatok č. 6 k takejto zmluve. Prvotnou zmluvou o nájme
zo dňa 26.10.2011 podľa žalobcu tento ako výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísaný na LV Č.. XXXX W.
K.. Ú.. A. Š. M. F. B. XXX prenajal žalovanej byt č. 3 pozostávajúci z troch obytných miestností a byt č. 4

pozostávajúci z dvoch obytných miestností s tým, že cena nájmu za predmet nájmu bola dojednaná vo
výške 1.600,- € mesačne ( článok II. bod 1 nájomnej zmluvy ). Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú
odo dňa 01.11.2012 do 31.10.2012. V zmysle vedľajších dojednaní článok II. bod 2, 3 sa žalovaná okrem
úhrady nájomného zaviazala i k zloženiu kaucie vo výške 1.600,- €, ktorá mala slúžiť na úhradu škôd
pre prípad ich vzniku na predmete nájmu a tiež na úhradu nedoplatkov za služby spojené s užívaním

bytu pre prípad výraznej nadspotreby s tým, že žalobca ako prenajímateľ je oprávnený započítať kauciu
na úhradu týchto výdavkov. V rámci ďalších dojednaní medzi účastníkmi zmluvy ( článok III. bod 5 )
došlo k dojednaniu i zmluvnej pokuty pre prípad, že po skončení nájmu nájomca ( žalovaná ), ktorý
je povinný byt odovzdať prenajímateľovi v stave ako ho prevzal takúto povinnosť nesplní, resp. byt
nevyprace riadne včas. Výška dojednanej pokuty bola dojednaná v prospech prenajímateľa v sume 34,-

€ za každý začatý deň omeškania s odovzdaním bytu. Žalobca tvrdil, že prílohou č. 4 ku zmluve medzi
stranami sporu zo dňa 15.03.2012 došlo k zmene dohodnutej výšky mesačného nájomného tak, že
výška nájomného bola dohodnutá na obdobie 10 mesiacov v sume 13.000,- €, t.j. 1.300,- € mesačne.
Ďalej tvrdil, že prílohou č. 6 k zmluve zo dňa 30.10.2012 došlo k zmene pôvodnej nájomnej zmluvy zo
dňa 26.10.2012 pri zachovaní identických zmluvných podmienok len v úprave doby trvania nájmu, ktorá

bola upravená do dňa 31.03.2013. Z tohto dôvodu uplatňoval žalobca nárok na zaplatenie sumy 8.000,-
€ z titulu dlžného nájomného za obdobie od 01.11.2012 do 31.03.2013 vo výške mesačného nájomného
pôvodne dohodnutej zmluve o nájme, t.j. 1.600,- € s tým, že zohľadnil čiastočné plnenie, ktoré poskytol
žalovaný dňa 17.05.2013 v rozsahu 2.600,- €. Ďalej žalobca tvrdil, že po uplynutí takto dohodnutej doby
nájmu, t.j. ku dňu 31.03.2013 bez akéhokoľvek právneho dôvodu naďalej žalovaná spolu so svojou

rodinou predmet nájmu užívala a to až do dňa 12.06.2013, a preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 34,- € za každý aj začatý deň z omeškania s odovzdaním bytu s odkazom na
článok III. bod 5 pôvodnej nájomnej zmluvy a to za obdobie 01.01.2013 do 12.06.2013 vo výške 2.482,-
€ ( 73 dní z omeškania x 34 ).
Žalovaný nespochybňoval existenciu nájomného vzťahu, ktorý bol založený zmluvou o nájme bytu zo

dňa 26.10.2011. Nespochybňoval ani uzavretie prílohy č. 4 k zmluve o nájme bytu, kde došlo k úprave
mesačného nájomného za obdobie 10 mesiacov na sumu 13.000,- €, t.j. 1.300,- € mesačne. Žalovaný
však uvádzal, že predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a uplynutím tejto doby ( 31.10.2012 )
došlo k ukončeniu nájomného vzťahu.Žalovaný namietal preto svoju pasívnu vecnú legitimáciu s tým, že predloženú prílohu č. 6 k zmluve
o nájme bytu zo dňa 30.10.2012 v písomnej podobe ( čl. 12 spisu ) opatrenú podpisom prenajímateľa
( žalobcu ) ako nájomcu neuzatváral, pretože podpis na takejto prílohe č. 6 k pôvodnej zmluve o nájme

bytu nie je podpisom žalovanej. Podľa žalovanej so žalobcom po márnom uplynutí doby nájmu uzatváral
nájomnú zmluvu tretí subjekt a to právnická osoba, ktorej konateľom je manžel žalovanej a to spoločnosť
TH Servis, s.r.o. Bratislava.
Žalovaný nespochybňoval tvrdenia žalobcu o tom, že počas trvania doby nájmu, resp. počas obdobia
užívania bytu poskytol platby na úhradu nájomného v rozsahu ako to v konaní pred súdom tvrdil

žalobca. Žiadal však započítať na úhradu nájomného i sumu 1.600,- €, ktorú žalovaný poskytol
pri podpise nájomnej zmluvy dňa 26.10.2011 ako kauciu, ktorá suma nebola zohľadnená žalobcom
pri vyčíslení dlhu na nájomnom za obdobie od 01.11.2012 do 31.03.2013. Ďalej žalovaný namietal
dôvodnosť uplatňovaného nároku na priznanie zmluvnej pokuty žalobcovi argumentujúc tým, že takáto
zmluvná pokuta nebola dohodnutá v zákonom predpísanej písomnej forme. Pokiaľ žalobca nepreukáže
skutočnosť, že i po márnom uplynutí doby nájmu v zmysle pôvodnej zmluvy došlo k uzatvoreniu novej

zmluvy so žalovanou ako prenajímateľkou i v súvislosti s dojednaným nárokom na úhradu zmluvnej
pokuty pre prípad porušenia konkrétnej zmluvnej povinnosti.

9/. V konaní neboli sporné skutkové tvrdenia o uzatvorení zmluvy o nájme bytu medzi žalobcom
a žalovanou dňa 26.10.2011 ani predmet nájmu ani dohodnutá cena nájmu ani doba trvania takto

uzatvorenej zmluvy. V zmysle prílohy č. 4 k zmluve o nájme zo dňa 15.03.2012 zmluvné strany dohodli,
že cena nájmu sa mení zo sumy 1.600,- € mesačne na 13.000,- € na celú dobu nájmu, t.j. 13.000 €
od 01.01.2012 do 31.10.2012, čo predstavuje mesačne nájomné 1.300,- €. Ani toto skutkové tvrdenie
spornévkonanínebolo.Stranažalovanátiežnespochybňovalaanitvrdeniažalobcuotom,žepredmetný
byt bol užívaný žalovanou až do 12.06.2013 ( § 149 ods. 1. C. s. p. ).

10/. Spornou skutočnosťou v konaní bolo či dodatkom č. 6 tak ako to tvrdil žalobca v konaní,
došlo k predĺženiu pôvodnej doby nájmu z pôvodnej nájomnej zmluvy do dňa 31.03.2012. Žalovaná
spochybňovala podpísanie takéhoto dodatku s argumentáciou, že dodatok k pôvodnej zmluve v tomto
rozsahu so žalobcom ako prenajímateľom neuzatvorila. Spochybňovala i podpis na takto predloženej

listine ( čl. spisu 12 ) a súčasne uviedla, že podľa jej vedomosti predmetný byt do 31.03.2013 ona ako i
jej rodina užívala na základe inej nájomnej zmluvy, ktorú uzatvoril so žalovaným ako jej prenajímateľom
jej manžel za právnickú osobu TH Servis, s.r.o. Bratislava.

11/. Keďže strany sporu majú pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia

týkajúce sa sporu a na ich zistenie označovať i dôkazy, súd vypočul ako svedka k otázke existencie
zmluvného vzťahu ohľadom nájmu bytu manžela žalovanej T. N., ktorý tvrdil, že po uplynutí doby nájmu
v pôvodnej nájomnej zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu v roku 2011 následne on uzatvoril
novú nájomnú zmluvu so žalobcom ako prenajímateľom a to ako konateľ spoločnosti TH Servis,
s.r.o. Bratislava. Svedok tiež uvádzal, že nájomné v mene prenajímateľa uhrádzal fyzicky v prospech

prenajímateľa v hotovosti a to za spoločnosť TH Servis, s.r.o. s tým, že výslovne i uviedol, že nikdy
spoločnosť TH Servis, s.r.o. Bratislava ako nájomca neuhrádzala platby nájomného bezhotovostným
prevodom.Svedoksatiežvyjadrilkdodatkuč.6kpôvodnejnájomnejzmluvestým,žepodpisnatakomto
dodatku, ktorý mala uzatvárať žalovaná so žalobcom ohľadom doby predĺženia nájmu môže byť jeho
podpisom. Ďalej odkázal na emailovú komunikáciu medzi žalobcom a spoločnosťou TH Servis, s.r.o.

Bratislava. Svedok tiež nepoprel tvrdenia žalobcu o tom, že predmetný byt žalovaná spolu s rodinou
užívala do 12.06.2013.
Žalobca predložil súdu listinný dôkaz a to faktúru za dodávku a distribúciu elektriny v súvislosti s
odberným miestom na predmete nájmu a to za obdobie od 04.08.2012 až do 04.08.2013 ( t.j. počas
užívania predmetu nájmu žalovanou ), ktorým listinným dôkazom preukazoval vyčíslený nedoplatok za

dodávku elektrickej energie vo výške 2.927,54 € a zároveň tvrdil, že sumu vo výške 1.600,- €, ktorú
poskytla žalovaná ako kauciu pri podpise prvotnej nájomnej zmluvy použil na úhradu takýchto nákladov
v zmysle článku III. bod 1, 2. Takéto tvrdenie strana žalovaná v konaní o predložení listinného dôkazu
žalobcom a vzniknutom nedoplatku za dodávku elektrickej energie a spôsobe použitia kaucie žalobcom
v zmysle zmluvy o nájme bytu na úhradu týchto nákladov ani len nespochybnila.

12/. Súd vec právne posúdil:Podľa § 663 Občianskeho zákonníka ( OZ ), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne ( v dojednanej dobe ) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 685 ods. 1. OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 686 ods. 1. OZ, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania,
výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala
by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva uzavrela písomne,
vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

13/. V súdenej veci nebolo sporným, že žalovaná spolu s rodinou užívala predmet nájmu na základe
uzatvorenej nájomnej zmluvy z roku 2011 ( 26.10.2011 ), ktorá zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od
01.01.2012do31.10.2012.Nebolosporné,žeaniprílohouč.4kzmluvedošlokzmenevýškenájomného
na sumu 1.300,- € mesačne ( čl. 12 spisu ). Následne i po uplynutí doby nájmu predmet nájmu žalovaná
s rodinou užívala až do 12.06.2013, ktorá skutočnosť tiež nebola v konaní spornou.

Žalobca tvrdil, že došlo k predĺženiu pôvodnej zmluvy o nájme bytu v zmysle dodatku č. 6, ktorý uzatvoril
so žalovanou v písomnej podobe ( čl. 12 spisu ), ktorú skutočnosť žalovaná v konaní popierala. Samotný
žalobca predložil listinný dôkaz ( príloha č. 6 k zmluve o nájme ), pričom nevedel uviesť či žalovaná
takýto dodatok reálne i podpísala v písomnej podobe s argumentáciou, že listinu predložil manželovi
žalovanej a následne ju získal do dispozície. Tvrdil však, že i po uplynutí dohodnutej doby nájmu

žalovaná využívala a správala sa tak, že akceptuje dohodnutý dodatok č. 6 k nájomnej zmluve, pretože
nielen konkludentne, ale i svojim správaním a to reálnou úhradou nájomného vo výške 2.600,- € ( 2
x po 1.300,- € výška mesačného nájomného ) takéto plnenie poskytla pre žalobcu. Takéto skutkové
okolnosti, ako i správanie sa samotnej žalovanej, ktorá i keď popiera uzatvorenie dodatku č. 6 k pôvodnej
nájomnej zmluve v písomnej podobe zo dňa 30.10.2018, ktorým dodatkom sa predĺžila doba nájmu na

dobu určitú a to do dňa 31.03.2013 s tým, že ostatné ustanovenia pôvodnej zmluvy, resp. dodatkov
zostávajú nezmenené, svedčí o tom, že neformálnej podobe a to konkludentným spôsobom s tým, že
existuje prejav vôle jednak zo strany prenajímateľa ( žalobcu ) a i na strane nájomcu ( žalovanej )
došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy v ústnej podobe s obsahom predmetu nájmu identickým ako v
pôvodnej zmluve, výšky nájmu tak ako bol dojednaný dodatkom č. 4 v sume 1.300,- € mesačne, t.j. za

obdobie 10 mesiacov dodatku č. 4 k pôvodnej nájomnej zmluve dojednané nájomné vo výške 13.000,-
€, (13.000:10=1.300) a tiež došlo konkludentným spôsobom i k dohodnutiu doby trvania nájmu zmluvy
do 31.03.2013.
I keď dôkazné bremeno za účelom preukázania takýchto tvrdení zaťažuje v konaní žalobcu, súd ma
za to, že žalobca preukázal i s odkazom na samotné správanie sa žalovanej, že obsahom takto

uzatvorenejkonkludentnejzmluvybolnájombytovč.3a4takakobolšpecifikovanývpôvodnejnájomnej
zmluve. Nebola sporná ani výška dohodnutého nájmu v sume 1.300,- €, samotná žalovaná takéto
plnenie poskytla i dňa 17.05.2013 z titulu úhrady dlžného nájomného za predchádzajúce obdobie a
súd konštatuje, že i nájom dohodnutý na dobu do dňa 31.03.2013 zodpovedá i samotnému správaniu
sa žalovanej, ktorá síce nehnuteľnosti užívala i po uplynutí doby nájmu avšak po dni 31.03.2013

bezprávneho dôvodu. Táto skutočnosť v konaní ani nebola sporná. Súd preto ani nevykonal navrhované
dôkazy za účelom preukázania takýchto tvrdení žalobcu, ktorý žiadal v konaní ako svedkov vypočuť R.
G. a Q. S. pričom svedkovia, ktorých označoval žalobca sa relevantným spôsobom nevedeli vyjadriť k
otázke samotného uzavretia nájomnej zmluvy. Žalobca týchto žiadal len vypočuť k otázke preukázania
jeho tvrdení o tom, že predmet nájmu už bol žalovanou užívaný do dňa 12.06.2013.

14/. Na základe skutkových zistení súd konštatuje, že došlo v konkludentnej podobe prejavom vôle
smerujúcim zo strany žalobcu ako prenajímateľa a žalovanej ako nájomcu k uzavretiu dodatku k
pôvodnej nájomnej zmluve, ktorým dodatkom bola predĺžená doba nájmu do 31.03.2013 k predmetunájmu a konkludentným spôsobom došlo i k dojednaniu výšky nájomného s odkazom na dodatok č. 4
pôvodnej nájomnej zmluve, kde výška nájmu bola upravená v sume 13.000,- € za obdobie 10 mesiacov,
čo analogický predstavuje výšku nájomného za jeden mesiac 1.300,- €. Na základe takéhoto dojednania

následne i samotná žalovaná 17.05.2013 uhrádzala nájomné vo výške 2.600,- € v prospech žalobcu
2 x po 1.300,-€ a pokiaľ žalovaná tvrdila v konaní, že sa jednalo o úhradu nájomného za obdobie do
31.10.2012 takúto skutočnosť len tvrdila a žiadnym spôsobom nepreukazovala. Žalovaná nerozporovala
pokiaľ by nárok bol uplatňovaný z titulu vydania bezdôvodného obohatenia v súvislosti s užívaním
predmetu nájmu bezprávneho dôvodu. Súd však má za to, že, pôvodná nájomná zmluva konkludentným

prejavom vôle zo strany žalobcu, ako i žalovanej bola predložená na identický predmet nájmu s výškou
mesačného nájomného 1.300,- € do dňa 31.03.2013 s tým, že bola uzatvorená v neformálnej podobe.
Z týchto dôvodov súd preto považoval i žalobu žalobcu čiastočne za dôvodnú pokiaľ zaviazal žalovanú
zaplatiť sumu 3.900,- € s príslušným úrokom z omeškania z titulu dlžného nájomného za obdobie 5
mesiacov od 01.11.2012 do 31.03.2013 ( 5 x 1.300,- € = 6.500,- € ) s tým, že súd zohľadnil čiastočné
plnenie na úhradu nájomného, ktoré realizovala žalovaná 17.05.2013 bezhotovostným prevodom v

sume 2.600,- €. Žalobca nepreukázal, že v konaní dôvodne uplatňuje výšku dohodnutého nájomného
v pôvodnej nájomnej zmluve zo dňa 26.10.2011 v sume 1.600,-€, pretože neskorším dodatkom a to
v písomnej podobe došlo k úprave výšky nájomného zo sumy 1.600,- € mesačne na sumu 1.300,-
€ mesačne. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, pretože ak sa domáhal žalobca zaplatenia úroku
z omeškania jednotlivých dlžných súm nájomného s odkazom na písomný dodatok č. 4 k zmluve o

nájme je zrejmé, že nájomné bolo dohodnuté bez určenia konkrétneho termínu splatnosti a preto súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť príslušný úrok z omeškania v zákonnej výške (8,75 %) až odo dňa
nasledujúceho po skončení nájomného vzťahu, t.j. odo dňa 01.04.2013 do zaplatenia.

15/. Súd zamietol žalobu i v časti uplatňovaného nároku na priznanie dojednanej zmluvnej pokuty, ktorú

vyčíslil žalobca v sume 2.482,- € v súvislosti s oneskoreným odovzdaním predmetu nájmu s odkazom na
pôvodnú nájomnú zmluvu zo dňa 26.10.2011 a to článok III. bod 5 vyčíslený v sume 34,- € za každý deň
oneskorenéhoodovzdaniabytupodobeukončenianájmu,pretožesodkazomnaustanovenie§544ods.
2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne. Táto podmienka nebola splnená, pretože pôvodná
zmluva v písomnej podobe zo dňa 26.10.2011, ktorej obsahom bolo i dojednanie týkajúce sa zmluvnej

pokuty bola uzatvorená na dobu určitú do dňa 31.10.2012 následne po uplynutí doby trvania takto
uzatvorenej zmluvy došlo k uzavretiu zmluvy o nájme konkludentným spôsobom medzi stranami sporu
bez splnenia formálnych náležitosti, t.j. v písomnej podobe a preto súd z dôvodu absencie zákonom
predpísanej formy pre zmluvné dojednanie zmluvnej pokuty uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty žalobcu zamietol.

16/. O náhrade trov konania súd vo veci rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého
ak mala strana vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov konania pomerne rozdelí prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca uplatňoval žalobou nárok na zaplatenie
10.482,- €, úspešný bol v konaní v rozsahu 37,20 % pokiaľ mu súdom bola priznaná suma 3.900,- € a

neúspešný v rozsahu 62,80 € pokiaľ súd vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pomer úspechu a
neúspechu predstavuje 25,60 % v prospech žalovaného a preto súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v rozsahu 25,60 %
trov konania. O výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnom rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 C.

s. p..

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).