Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/143/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118303500
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6118303500.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr.
Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu F.. F. A., X.., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom A. XXXX/XX, B., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.
o., so sídlom Šumavská 3, Bratislava, IČO: 36 856 592, proti žalovanému I. E., nar. XX. XX. XXXX, s
trvalým pobytom X. XXX, právne zastúpeného Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom so sídlom M.
Rázusa 19, Lučenec, o zaplatenie 9.088,- Eur s príslušenstvom a vrátenie predmetu kúpy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 21C/38/2018 - 114 z 06. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie (ďalej ako „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“,
resp. „prvoinštančný súd“), rozsudkom zo dňa 06. 05. 2019 žalobu o zaplatenie sumy 9.088,- Eur
s príslušenstvom a vrátenie predmetu kúpy zamietol (I. výrok). O trovách prvoinštančného konania
rozhodol tak, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške
náhrady rozhodne súd samostatným uznesením (II. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal
uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 9.088,- Eur s príslušenstvom za súčasného vrátenia motorového
vozidla žalovanému z titulu odstúpenia od kúpnej zmluvy (ďalej aj ,,Zmluva“) uzavretej dňa 26. 01. 2018
pre vady vozidla.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. § 597 ods. 1, 2, § 598 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) a konštatoval nepreukázanie zákonných dôvodov odôvodňujúcich právo na odstúpenie
od Zmluvy, pretože vady vozidla spočívajúce v oprave a prelakovaní všetkých dielov karosérie okrem
strechy, boli žalovaným žalobcovi oznámené, teda si splnil notifikačnú povinnosť o havarovaní vozidla, čo
malo za následok opravu bočných plechov. Preto nemožno v prípade opráv a prelakovania jednotlivých
dielov karosérie uplatňovať zodpovednosť za vady podľa § 597 OZ, ktoré hovorí o dodatočne zistených
vadách. Ďalej poukázal na znalecký posudok, ktorý neuvádzal v čom spočívalo nekvalitné opravenie a
lakovanie, uvedené nedostatky bolo možné odvodiť len z fotodokumentácie, pričom znalec poukázal na
možnosť predpokladania totálnej škody, ale svoj záver, ktorý označil ako predpoklad, bližšie v znaleckom
posudku nevysvetlil, ani zváranie vozidla nesprávnymi technologickými postupmi. Navyše z odborného
posudku č. 005/2018 vyplývalo lakovanie ostatných dielov vozidla okrem strechy, nie však, že išlo o
nekvalitné lakovanie. V súvislosti s tvrdením žalobcu o nároku na odstúpenie od Zmluvy z dôvodu

vysokých nákladov na opravu, poukázal na neunesenú dôkaznú povinnosť v uvedenom smere. Zo
strany žalobcu neboli právne relevantným spôsobom preukázané okolnosti podľa § 597 ods. 1 OZ, a to
dodatočne zistená vada, ako aj nepreukázanie dôvodov na odstúpenie od Zmluvy podľa § 597 ods. 2
OZ vo forme neodstrániteľnej vady a neupotrebiteľnosti z dôvodu neprimerane vysokých nákladov na
opravu. Pretože nárok žalobcu nebol dôvodný v súvislosti s nárokom po odstúpení od Zmluvy, nebol
úspešný ani ohľadne nákladov spojených s opravou vád vo výške 188,58 Eur, ktoré uplatnil rovnakým
titulom.

4. Na rozhodnutie o trovách konania prvoinštančný súd aplikoval § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) a podľa zásady úspechu priznal plne úspešnému žalovanému
náhradu trov vo výške 100 %.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, event. ho zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu.

6. V odvolaní uvádzal odvolacie dôvody podľa § 365 písm. b), f), a h) CSP. Poukázal na to, že po mesiaci
od kúpy vozidla navštívil kvôli garančnej prehliadke a reklamácii vád autorizovaný servis, pričom bola
zistená neodborne zrealizovaná oprava, ktorá je dôvodom vád. Zároveň mu boli oznámené aj ďalšie
skryté vady, ktoré nebolo možné počas predvádzacej jazdy jednoduché odhaliť. Preto žalovanému zaslal
návrh na mimosúdne vyrovnanie, v ktorom navrhoval primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpenie
od Zmluvy, s náhradou za zrealizované opravy, na ktoré vyrovnanie žalovaný reagoval nesúhlasom.
Podľa neho vozidlo malo už v čase prevzatia vady, pre ktoré bolo neupotrebiteľným a totálnu škodu
potvrdil aj znalecký posudok č. 29/2018. Poukázal na dodržanie zákonnej lehoty 6 mesiacov, v ktorej
neupotrebiteľnosť vytkol žalovanému a splnenie zákonných podmienok pre odstúpenie od Zmluvy.
Znalecký posudok potvrdil nekvalitnú opravu vozidla po havárii, viditeľné známky korózie, nelícovanie
jednotlivých dielov, ktoré okrem strechy boli opravované, prelakované, a že zároveň možno predpokladať
aj totálnu škodu. Tiež znalec poukázal na nedodržanie správnych technologických postupov pri
zváraní, čo znamená zníženie životnosti vozidla, ale i zníženú bezpečnosť posádky vozidla. Namietal
nevysporiadanie sa prvoinštančným súdom so závermi obsiahnutými v znaleckom posudku, ani s jeho
záverom o totálnej škode, pričom znalecký posudok bol kľúčovým dôkazom na preukázanie dôvodnosti
jeho nároku. Povinnosťou okresného súdu bolo riadne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodniť, ako sa
s daným dôkazom vysporiadal, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa kvalitatívne požiadavky
stanovené v CSP a je nepreskúmateľné. Tým, že rozhodnutie neobsahuje riadne odôvodnenie, mu bolo
odňaté právo na spravodlivý proces. Poukázal na povinnosť žalovaného upozorniť ho pri uzatvorení
Zmluvy na opravu vozidla po rozsiahlej havárii a vymieniť konkrétny rozsah poškodenia karosérie v
Zmluve. Žalovaný ho však informoval len o havárii, ktorá spočívala v zídení vozidla do priekopy, čo si
podľa jeho vyjadrenia vyžiadalo len opravu bočných plechov. Neodbornú opravou vozidla si nemohol pri
obhliadke všimnúť a vady vyšli najavo až v autorizovanom servise, pričom boli potvrdené aj znaleckým
posudkom.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami §
379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím §
219 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
9. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôvodnenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, prvoinštančný súd predmetnú vec
skutkovo aj právne správne posúdil. Odvolací súd (v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu
stotožňuje i s jeho odôvodnením, ktoré je dostatočne potrebné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé
a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými, skutkovými i právnymi otázkami a
aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

11. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným ust. §
387 ods. 2 CSP), preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty
žalobcu uvedené v odvolaní.
12. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie [§ 365 ods. 1 písm. h)
CSP], ako aj porušenie práva na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom, ktorým mu
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva [365 ods. 1 písm. b) CSP].
13. Odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009, zo dňa 26. 02. 2010).
14. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu
právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon
právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
15. Podľa názoru odvolacieho súdu odvolací súd nepochybil ani pri právnom posúdení veci, ak na
zistený skutkový stav použil ustanovenia § 597 ods. 1, 2, § 598 OZ a predmetné ustanovenia vyložil
spôsobom uvedeným v odôvodnení jeho rozhodnutia. Výklad predmetných ustanovení a ich aplikácia na
zistený skutkový stav súdom v prvej inštancie nevykazuje znaky arbitrárnosti a svojvôle, práve naopak,
je dôkladný, náležitý a v súlade s právnou teóriu a rozhodovacou praxou súdov.
16. Žalobca v odvolaní namietal i to, že prvoinštančný súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal
s kľúčovým dôkazom v podobe listiny - znaleckého posudku. K uvedenému odvolací súd uvádza, že
odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie. Právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument strany konania. Z
odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce
skutkový a právny základ rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie s dôkazom
a to listinou - znaleckým posudkom ako kľúčovým dôkazom predloženým žalobcom riadne vysporiadal,
poukázal na to, aké zistenia z neho vyplývali, a ktoré nie (viď č. l. 21 spisu), preto nemožno súhlasiť
s názorom žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, ktorého odôvodnenie
spĺňa parametre zákonného rozhodnutia podľa § 220 ods. 2CSP. Za riadne neodôvodnené rozhodnutie
v žiadnom prípade nemožno považovať to, ak súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či
požiadaviek žalobcu.
17. Podľa § 209 ods. 2 CSP, ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má
všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov
vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o
znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.
18. V súvislosti so znaleckým posudkom č. 29/2018 odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 209 ods. 2
CSP, pričom žalobcom predložený súkromný znalecký posudok, neobsahuje doložku o tom, že znalec si
je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, a preto sa naň hľadí ako na súkromnú
listinu. Pri hodnotení dôkazu znaleckého posudku nemôžu súdy hodnotiť odborné závery, ku ktorým
znalec dospel z hľadiska ich správnosti. Posudzujú iba úplnosť posudku vo vzťahu k zadaniu, logické
odôvodnenie jeho záverov, a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Avšak, pri hodnotení dôkazu
listinou toto neplatí. Preto žalobcom predložený znalecký posudok je súkromnou listinou, ktorá sa od
verejnej listiny odlišuje „stupňom jej dôkaznej sily“. Na popretie pravdivosti verejných listín je nevyhnutné
predloženie dôkazu opakom, kým na popretie súkromných listín „stačí procesná námietka, ktorá nemusí
byť ani odôvodnená.
19. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal tiež posúdením dôvodov odstúpenia od Zmluvy žalobcom,
teda či ním uvádzané vady predmetu kúpy sú vôbec schopné privodiť platné odstúpenie od Zmluvy. Išlo
o preukázanie otázky neupotrebiteľnosti predmetu kúpy.
20. Neupotrebiteľnosťou veci sa rozumie situácia, ak ide o neodstrániteľnú a trvalú vadu, pre
ktorú vec nemožno používať dohodnutým alebo obvyklým spôsobom. Nesmie ísť len o prechodnú
neupotrebiteľnosť, ktorú možno odstrániť opravou veci, a v ktorom prípade má kupujúci právo na
primeranú zľavu z dojednanej ceny, zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady (rozsudok NS SR sp. zn.
7Cdo/198/2016, zo dňa 10. 05.2018).
21. Výsledky vykonaného dokazovania nepodporili tvrdenie žalobcu, podľa ktorého by vozidlo
predstavujúce predmet kúpy v prejednávanej veci malo vykazovať znaky neupotrebiteľnosti.

22. Pokiaľ ide o parameter bezpečnosti vozidla pri kúpe nie je možné v žiadnom zmysle stotožniť sa so
zámerom žalobcu zakúpiť len také motorové vozidlo, ktoré v minulosti neprešlo žiadnou nehodou, keďže
aj vozidlo po nehode môže byť vozidlom bezpečným. Uvedenú skutočnosť, teda neupotrebiteľnosť
jednoznačne nepotvrdzuje ani súkromná listina - znalecký posudok č. 29/2018, pretože v nej absentuje
dostatočné zdôvodnenie predmetného záveru.
23. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že na strane žalobcu nevzniklo
právo na odstúpenie od Zmluvy, pretože žiadnym dôkazom nepreukázal neupotrebiteľnosť predmetu
kúpy v dôsledku ním zistených vád vozidla, pretože ako správne skonštatoval súd prvej inštancie,
nepreukázal žiadnymi dôkazmi neupotrebiteľnosť vozidla, pričom ani listina - znalecký posudok uvedené
nepreukazuje a preto ju nebolo nemožno považovať za dostatočný dôkaz preukazujúci dôvodnosť
nároku žalobcu.
24. Preto odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí vadami spôsobujúcimi
nutnosť zrušenia, či zmeny rozhodnutia, a to ani po vyhodnotení argumentov namietajúcich porušenie
práva na spravodlivý súdny proces, či nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenie veci.
25. Preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,
2 CSP, vrátane závislého výroku o trovách konania (II. výrok).
26. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).