Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/231/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114212447
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3114212447.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO 36 613 843 proti žalovanej T. L., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianke SR, bytom W. XXX, N.
práv.zast. Y.. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava do 30.06.2016 za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO 42 362 962 práv. zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom,
advokátom, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava o zaplatenie 4.104,92 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.
III. Združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 05.06.2014 žalobca požiadal súd, aby žalovanú zaviazal zaplatiť mu sumu 4.104,92
Eur (zníženú o sumu vo výške 350,12 Eur spolu s príslušenstvom čiastočným späťvzatím žaloby)
spolu s úrokom z omeškania z dlžných splátok vyčíslených za obdobie od 14.09.2010 do 30.08.2013 v
sume vo výške 318,23 Eur, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.104,92

Eur od 31.08.2013 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy č. 363961994,
ktorú uzavrela dňa 28.11.2008 žalovaná ako dlžník so Slovenskou sporiteľňou, a.s., poskytla Slovenská
sporiteľňa, a.s. žalovanej úver v sume 2.290,38 Eur (69.000,- Sk), ktorý sa žalovaná zaviazala uhrádzať
za podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach v 120 mesačných
splátkach po 41,72 Eur(1.257,- Sk), vždy k 13. dňu v mesiaci. Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti
vyžadované ustanovením § 497 Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je absolútnym obchodom, a
preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu

účastníkov záväzkového vzťahu. Aj premlčanie je potrebné posúdiť podľa ustanovení Obchodného
zákonníka. Žalovaná porušila svoje povinnosti podľa zmluvy. Pôvodný veriteľ pohľadávku zo zmluvy voči
žalovanej postúpil žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012. Pohľadávka
ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu vo výške 4.273,70 Eur, ktorá pozostávala z istiny
vo výške 3.507,60 Eur, riadneho úroku vo výške 617,32 Eur, úroku z omeškania vo výške 112,90 Eur
a ostaného príslušenstva vo výške 35,88 Eur. Žalobca sa domáha zaplatenia 99 neuhradených splátok
úveru zročných od 13.09.2010 do 13.11.2018 v celkovej sume 4.124,92 Eur. Splátky pôvodne splatné

od 13.03.2013 do 13.11.2018 sa stali splatnými dňa 25.02.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru. Žalovaná od spísania návrhu neuhradila žalobcovi žiadnu sumu.2. Do konania na podporu žalovanej vstúpil za účinnosti zákona 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku ( do 30.06.2016) oznámením zo dňa 12.09.2014, doručeným súdu dňa 17.09.2014 vedľajší
účastník, ktorý sa k veci písomne vyjadril podaním zo dňa 29.10.2015, doručeným súdu dňa 02.11.2015.

Poukázal že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá sa riadi režimom Občianskeho
zákonníka. Namietol premlčanie uplatneného práva. Namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu domáhať sa proti žalovanej zaplatenia pohľadávky z úverovej zmluvy, pretože žalobca
nepreukázal, že v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách SLSP, a.s. pred postúpením pohľadávky
zaslal žalovanej písomnú výzvu na splnenie dlhu a banka mohla žalobcovi postúpiť iba pohľadávku

zodpovedajúcu nesplatenému dlhu, pretože podľa citovaného ustanovenia predmetom postúpenia
pohľadávky môžu byť len splátky, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote ich splatnosti, no
žalobca nepreukázal, že pred postúpením pohľadávky 04.11.2009 právny predchodca žalobcu SLSP,
a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť dlhu. Žalobca tak nedisponuje aktívnou legitimáciou. Na podporu
svojich tvrdení uviedol viaceré súdne rozhodnutia.

3. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe totožne ako vedľajší
účastník namietla premlčanie uplatneného nároku a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
domáhať sa proti nej zaplatenia pohľadávky z úverovej zmluvy, pretože žalobca nepreukázal, že v
zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách SLSP, a.s. pred postúpením pohľadávky zaslal žalovanej písomnú
výzvu na splnenie dlhu a banka mohla žalobcovi postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu nesplatenému

dlhu, pretože podľa citovaného ustanovenia predmetom postúpenia pohľadávky môžu byť len splátky,
ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote ich splatnosti, no žalobca nepreukázal, že pred postúpením
pohľadávky 04.11.2009 právny predchodca žalobcu SLSP, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť dlhu.
Žalobca tak nedisponuje aktívnou legitimáciou. Na podporu svojich tvrdení uviedol viaceré súdne
rozhodnutia.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, vypočutím si vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu
a žalovanej, oboznámením dokladov predložených žalobcom a to Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
28.11.2008, Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu vrátane Dodatku č.
8, Oznámenia SLSP a.s. zo dňa 18.12.2012 o postúpení pohľadávky, výzvy žalobcu na úhradu zo dňa

06.02.2013, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012, vrátane príloh 1-3, pokusu o zmier,
odpovede žalobcu na výzvu vrátane platobnej histórie, Dohody o uznaní záväzku vrátane Dotazníka
a Rozhodcovskej zmluvy, vyjadrenie žalovanej a žalobcu zo dňa 16.04.2018 a zistil tento skutkový
stav veci: Z výsluchu žalovanej bolo zistené, že nespochybňuje uzavretie Zmluvy o splátkovom úvere
zo SLSP a.s. Úver prestala splácať z dôvodu, že prišla o zamestnanie a nemala dostatok finančných

prostriedkov. Podpísala i Dohodu o uznaní záväzku, bolo to však na nátlak žalobcu. Jeho zástupkyňa
jej opakovane telefonovala, prišla k nej domov, opakovane zdôrazňovala, že je to pre ňu dobré, aby
to podpísala, že sa vyhne súdnemu sporu, exekúcii. V tom čase začínala živnostensky podnikať, mala
som prisľúbenú prevádzku, ktorá je nakoniec nebola zverená, nemôže podnikať a musí živnosť ukončiť.
Na nátlak dohodu o uznaní záväzku podpísala, mysliac, že zo živnostenského podnikania bude mať

nejaký príjem. Predtlačené tlačivo Dohody vypísala zástupkyňa žalobcu, jej ho predložila len aby ho
podpísala.Nebránisazaplateniudlhu,pokiaľjenárokoprávnený,požiadalavšak,abyjejboloumožnené
splácať dlžnú sumu v splátkach. Príjem zo živnosti je cca 300,- Eur, z čoho však musí platiť zákonné
zdravotné odvody. Žije v spoločnej domácnosti s manželom, zamestnaným ako robotník s príjmom
cca 580,- Eur mesačne, má vyživovaciu povinnosť k dcére. Majetok väčšej hodnoty nemám žiadny.

Následne prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že má za to, že žalobca nepreukázal doručenie
výzvy veriteľa žalovanej pričom preukázanie jej doručenia je podmienkou platného postúpenia bankovej
pohľadávky, s poukazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018.

5. Žalovaná ako dlžníčka uzavrela dňa 28.11.2008 s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou

sporiteľňou, a.s. ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX na základe ktorej sa
Slovenská sporiteľňa, a.s. zaviazala poskytnúť dlžníčke spotrebný bezúčelový úver vo výške 2.290,38
Eur (69.000,- Sk) a žalovaná sa zaviazala úver vrátiť veriteľovi pri fixnej úrokovej sadzbe vo výške
16,95% ročne (v deň uzatvorenia zmluvy) v pravidelných 120 mesačných splátkach po 41,72 Eur(1.257,-
Sk), zročných vždy do 13. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola zročná dňa 13.12.2008, posledná

splátka bola zročná dňa 13.11.2008. Ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 21,37%,
priemerná hodnota RPMN vo výške 17,05%. Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky
veriteľa.6. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 prejavili Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca
a žalobca ako postupník vôľu postúpiť pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania, na
žalobcu. Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, postupca na žalobcu postúpil pohľadávku

zo zmluvy o predmetnom úvere.

7. Listom zo dňa 18.12.2012 právny predchodca žalobcu oznámil písomne žalovanej postúpenie
pohľadávky teda, že SLSP, a.s. postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012
pohľadávku voči nej žalobcovi s tým, že od okamihu doručenia tohto oznámenia je možné tento záväzok

uhradiť výlučne plnením žalobcovi.

8. Z výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti datovanej dňa 06.02.2013
adresovanej žalovanej vyplynulo, že žalobca ju vyzval na okamžité uhradenie dlžnej čiastky celkom v
sume 4.469,95 Eur najneskôr do 21.02.2013. Doklad kedy bolo uvedené odoslané žalovanej resp. jej
doručené predložený nebol.

9. Na výzvu súdu aby žalobca predložil list SLSP, a.s. označený ako výzva v ktorom SLSP, a.s. oznámila
dlžníčke, že splácanie pohľadávky je v omeškaní a vyzvala ju na zaplatenie dlhu žalobca opätovne
predložil oznámenie o SLSP, a.s. o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom. Žiadna výzva spolu
s dokladom o doručení uvedeného resp. odoslaní žalovanej predložená súdu nebola.

10. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 16.04.2018 poukázal na skutočnosť, že právny
predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB. Podľa
ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaný bol v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na
úhradu omeškaných splátok a to: 1/ výzvou zo dňa 11.11.2009. Žalobca pre úplnosť v tejto súvislosti má

za to, že ust. § 92 ods. 8 ZoB ukladá banke podmienky, ktoré je zo strany banky potrebné splniť, aby sa
banka voči svojmu klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva. Konkrétne toto ustanovenie
vyžaduje, aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (čo bolo v danom prípade v konaní preukázané jednak
prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok ako aj predloženými výzvami právneho predchodcu

žalobcu) a aby bol bankou vyzvaný na zaplatenie aspoň časti 4/8 svojho peňažného záväzku (toto bolo
v konaní preukázané predloženými výzvami právneho predchodcu žalobcu). Na základe uvedeného
považuje za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky
napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že zo strany právneho

predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB a porušeniu bankového tajomstva.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil oznámenie postupcu žalovanému o postúpení
pohľadávky, spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému, pričom
relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto

oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy
o postúpení. Dlžník (žalovaný) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie.11. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskejnárodnejradyč.71/1986Zb.oSlovenskejobchodnejinšpekciivzneníneskoršíchpredpisov/
ďalejlen"zákonč.258/2001Z.z."/spotrebiteľskýmúveromdočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičkyalebovinejprávnejforme.

13.Podľa§2písm.b/zákonač.258/2001Z.z.zmluvouospotrebiteľskomúverezmluva,ktorousaveriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

15. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna

zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

20. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

22. Podľa § 525 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká

najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil.

23. Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovialebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

24. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách banka je právnická osoba so sídlom na území
Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a
ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky
sa zakazuje.

25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách banka je právnická osoba so sídlom na území
Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a
ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky
sa zakazuje.

26. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách predmetom bankového tajomstva sú všetky
informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej
banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch
vkladov. Tieto informácie banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné utajovať a chrániť pred
vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Informácie a doklady o

záležitostiach, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom, banka a pobočka zahraničnej banky môžu
poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na
jeho písomný pokyn, ak tento zákon neustanovuje inak. Klient má právo za úhradu vecných nákladov
oboznámiť sa s informáciami, ktoré sa o ňom vedú v databáze banky alebo pobočky zahraničnej banky,
a na obstaranie výpisu z nej. Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje poskytovanie informácií

v súhrnnej podobe, z ktorých nie je zrejmý názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, meno a
priezvisko klienta.

27. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách( účinného do 31.12.2012 teda v čase
postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky

uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

28. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 28.11.2008 bola medzi právnym predchodcom

žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanou uzavretá zmluva o spotrebnom bezúčelovom
splátkovom úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedená zmluva o splátkovom úvere
je zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 2písm. b) a 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola
vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné
podmienky, pričom text dokumentov žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred
pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzavieraní
zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná v čase uzavretia zmluvy

nekonala v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísala
ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej
domácnosti. Spotrebiteľská zmluva pritom nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre
ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti.Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych
vzťahoch. Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť

súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu
spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany - spotrebiteľa, uzatvárajúcej
zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa,
uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 01.01.2008.

29. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného nároku sa súd ako prvotnou otázkou zaoberal tým,
či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej
na základe predmetnej zmluvy o úvere. Súd skúma aktívnu vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti.
Aktívna vecná legitimácia v občianskom súdnom konaní znamená oprávnenie účastníka vyplývajúce
mu z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného

práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Pasívne legitimovaný
je v konaní nositeľ subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva, splnenia ktorej povinnosti
sa žalobca domáha.

30. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby od zmluvy o postúpení pohľadávok,

ktorú uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s., na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ
(postupca) postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej ako dlžníčke na žalobcu (postupníka). V danom
prípade sa jedná o zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá vznikla banke ako veriteľovi voči žalovanej
ako dlžníčke zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Vzhľadom
na skutočnosť, že postupcom bola banka, postupníkom bol žalobca, ktorý nemá postavenie banky

a nemá povolenie na vykonávanie bankovej činnosti a dlžníčka bola klientom banky, vzťahujú sa na
postúpenie pohľadávky nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 524 a nasl.), ale aj ustanovenia
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (§ 92 ods. 8). Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou
sa postupuje pohľadávka z nezosplatneného úveru z banky na tretí subjekt, je v zmysle tohto zákona
vyžadované splnenie ďalších predpokladov, pričom nesplnenie čo i len jedného z nich spôsobuje

absolútnu neplatnosť zmluvy v časti postúpenia predmetnej pohľadávky. Ak tieto predpoklady nie
sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné,
zakázané), potom jej "postúpenie" je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako
také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení,
aleajnavonok,vočidlžníkovi.Aniprípadnéoznámeniepostupcuvzmysle§526Občianskehozákonníka

nemá voči dlžníkovi žiadne účinky.

31. Žalobca dôvodil, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho
zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého
oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o

postúpení. Tento záver konštatoval Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Obo 210/01. Súdna prax
sa však už odklonila od tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, čo vyplýva napríklad z rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 49/2008 zo dňa 14.5.2008 ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení,
resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej

povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o
postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo, a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník
by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie
dlžníkovi oznámil postupca, a nemožno vyvodiť ani to, že dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky len vtedy, ak by postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi neoznámil, ale

postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; na takéto rozlišovanie v postavení dlžníka
nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K správnosti týchto záverov
obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009 sa priklonil aj
Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 3.7.2012.

32. Bolo preukázané, že medzi pôvodným veriteľom SLSP, a.s. ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom bola dňa 13.12.2012 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, z prílohy ktorej vyplýva, že
predmetom postúpenia mala byť aj pohľadávka voči žalovanej na základe zmluvy o splátkovom úvere
zo dňa 28.11.2008. Ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi právo postúpiťsvoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu. Postúpením pohľadávky
dochádza k zmene v osobe veriteľa, novým veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s
príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Stanovená obligatórna písomná forma zmluvy o postúpení

pohľadávok bola v danom prípade splnená. Keďže pôvodný veriteľ SLSP, a.s. je bankou, zákonodarcom
sú stanovené ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu
pohľadávky banky na inú osobu. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta aj osobe, ktorá nemusí byť bankou
vtedy, ak klient, teda dlžník je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku voči banke, ak predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu
omeškaných splátok pohľadávky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
Písomnú výzvu banky dlžníkovi na splnenie dlhu ako nevyhnutnú podmienku platnosti postúpenia
pohľadávky banky na tretiu osobu vyhodnotil aj Krajský súd v Prešove v uznesení č.k. 6Co/119/2013-135
zo dňa 29.5.2014, Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 5Co/460/2015-138 zo dňa 13.1.2016, ktoré
súdy zároveň konštatovali, že banka môže postúpiť na tretiu osobu len splatnú pohľadávku. Vedľajší

účastník na strane žalovaných (do 30.06.2016) namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
práve s poukazom na citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

33. Žalobca na priamu výzvu nepredložil súdu výzvu banky ako pôvodného veriteľa na splnenie dlhu
adresovanú žalovanej podľa jeho tvrdenia zo dňa 11.11.2009. Nepredložil akýkoľvek dôkaz o tom, že

táto listina bola doručená žalovanej resp. že by jej bola (s poukazom na čl. 10 VOP, ktoré boli súčasťou
zmluvy o splátkovom úvere) čo i len odoslaná (napr. doručenka, podací lístok, výpis z poštovej knihy,
podací hárok a podobne), resp. zaslaná elektronickými médiami. Bolo pritom v záujme veriteľa, aby
kvalifikovanú výzvu zasielal dlžníkovi takým spôsobom, aby to bolo preukázateľné, a aby doklad o
odoslaní (poštový podací lístok), resp. o doručení výzvy (doručenku) dlžníkom uschovával pre prípad

jeho potreby v budúcnosti.

34. Ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. hovorí o tom, že ak bola doručená písomná výzva banky
na úhradu dlžnej sumy, napriek ktorej však za obdobie dlhšie ako 90 kalendárnych dní túto dlžnú sumu
dlžník neuhradí, môže banka pohľadávku postúpiť inej osobe, ktorá nie je bankou aj bez jeho súhlasu.

Veta druhá hovorí o tom, že banka takéto právo nemôže uplatniť, ak by jej klient pred postúpením uhradil
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Banka však aj v prípade, že
klient uhradí omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, môže pohľadávku
postúpiťvprípade,aksúčetvšetkýchomeškanísosplnením,čolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzku
voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol jeden rok. Inými slovami povedané, banka musí

najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie
ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu
osobu, ktorá nie je bankou. V prípade, ak by aj po uplynutí 90 dní klient svoj peňažný záväzok, s ktorým
je v omeškaní, uhradil, takto banka postupovať nemôže, ak však po uplynutí 90 dní klient svoj omeškaný
peňažný záväzok uhradí, ale ide o peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní dlhšie ako 1 rok, môže

banka aj napriek tejto úhrade pohľadávku postúpiť. Vo všetkých prípadoch však platí, že musí tomuto
predchádzať písomná výzva na úhradu.

35. Pokiaľ ide o žalobcov výklad ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., toto zákonné ustanovenie hovorí
o tom, že ak bola doručená písomná výzva banky na úhradu dlžnej sumy, napriek ktorej však za obdobie

dlhšie ako 90 kalendárnych dní túto dlžnú sumu dlžník neuhradí, môže banka pohľadávku postúpiť inej
osobe, ktorá nie je bankou aj bez jeho súhlasu. Veta druhá hovorí o tom, že banka takéto právo nemôže
uplatniť, ak by jej klient pred postúpením uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva. Banka však aj v prípade, že klient uhradí omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva, môže pohľadávku postúpiť v prípade, ak súčet všetkých omeškaní

so splnením, čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky,
presiahol jeden rok. Inými slovami povedané, banka musí najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného
záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí
peňažný záväzok môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie je bankou. V prípade,
ak by aj po uplynutí 90 dní klient svoj peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní, uhradil, takto banka

postupovať nemôže, ak však po uplynutí 90 dní klient svoj omeškaný peňažný záväzok uhradí, ale
ide o peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní dlhšie ako 1 rok, môže banka aj napriek tejto úhrade
pohľadávku postúpiť. Vo všetkých prípadoch však platí, že musí tomuto predchádzať písomná výzva
na úhradu.36. Keďže žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne
vyzval žalovanú na splnenie peňažného záväzku, že túto výzvu doručil (s poukazom na čl. 10 VOP,

ktoré boli súčasťou zmluvy o splátkovom úvere), že by bola čo i len odoslaná (napr. doručenka,
podací lístok, výpis z poštovej knihy, podací hárok a podobne), resp. zaslaná elektronickými médiami.
Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalobcu, že je postačujúce, že v konaní predložil oznámenie
postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie
tejto písomnosti žalovanému a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako

prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Zmluva o postúpení pohľadávok
zo dňa 13.12.2012 je v časti postúpenia pohľadávky voči žalovanej absolútne neplatná podľa § 39
Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v
ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

37. Zuvedenýchdôvodov, keďžežalobcanepreukázal,žesaplatneaúčinnestalveriteľomuplatňovanej

pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie súd pre nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu návrh výrokom I. v celom rozsahu zamietol.

38. Na uvedenom závere nemení nič ani dohoda o uznaní záväzku predložená žalobcom, ktorú
treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalobcu vo forme

povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej
lehoty na uplatnenie nároku. Z textu dohody je zrejmé, že ide o formulár, ktorý žalobca používa vo
vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí
to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ
sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri

uzatváraní dohody nemôže jeho obsah ovplyvniť. Takáto dohoda, v ktorej je uvedené, že dlžník má
vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, je považovaná za rozpornú s dobrými mravmi. Text
dohody je podpísaný na dopredu pripravený formulár, vytlačený drobným písmom, ktorého obsah
nemôže spotrebiteľ ovplyvniť. Konanie žalobcu (ako predávajúceho) je v rozpore s dobrými mravmi v
zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože žalobca dosiahol uznanie

dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby, i keď žalovaná zrejme nemal vôbec vedomosť a ani vôľu
takéto vyhlásenie urobiť. Podľa názoru súdu je evidentné, že úmyslom žalobcu bolo zabezpečiť si pre
seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti žalovaného ako spotrebiteľa. K podpisu Dohody o
uznaní záväzku došlo za použitia nekalej obchodnej praktiky, t.j. konania v rozpore s dobrými mravmi.
Takáto praktika žalobcu podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom žalobca postupoval v rozpore

s požiadavkou odbornej starostlivosti. Takýto jednostranný právny úkon je potom potrebné vyhodnotiť
ako absolútne neplatný, od počiatku neexistujúci a samozrejme nespôsobujúci následky.

39. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

40. Podľa § 255 ods.1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

42. Podľa § 262 ods.1,2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

43. Žalovaná bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% (výrok II.).

44. O trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaných do 30.06.2016 súd rozhodol podľa
§257 a § 259 CSP. Nakoľko žalovaná na strane ktorej vystupoval, mala v konaní úspech súd mu priznal
nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%(výrokIII.)Vpredmetnejveciprávnyzástupcavedľajšieho
účastníka dôsledne hájil záujmy žalovanej. Po oboznámení sa s doručeným návrhom a jeho prílohami vpísomnom vyjadrení uviedol dôvody, pre ktoré nemožno návrhu vyhovieť , poukázal na príslušné právne
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, zaoberal sa podmienkami, ktoré sú v zmysle ustanovenia § 92
ods. 8 Zákona o bankách potrebné pre platné postúpenie pohľadávky z banky na tretiu osobu s tým, že

v danom prípade tieto podmienky neboli splnené, a pohľadávka banky z tohto dôvodu nebola spôsobilá
na postúpenie žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 6 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.