Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619201080
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1619201080.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Mgr. Vladimír Strýček, nar. 26.03.1964, bytom Peterská

5695/20, Bratislava proti žalovaným: 1. S. O. - F. I. I., so sídlom U. X, K., 2. S. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J.. XX, zast. advokátom JUDr. Františkom Kurnotom, AK so sídlom Petra Straku 5891/5, Malacky,
3. K.. D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.. XX o zaplatenie 34.000 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd konanie voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 3. rade z a s t a v u j e .

Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške
rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 07.05.2019 domáhal vydania platobného rozkazu, prípadne
vydania rozsudku, ktorým by súd žalovaných v 1. - 3. rade zaviazal zaplatiť mu sumu 34.000 Eur spolu s
príslušenstvom a nahradiť trovy konania a to titulom nevrátenej pôžičky. Svoju žalobu žalobca odôvodnil
tým, že žalovaný v 1. rade prevzal pôžičku od veriteľa C. I. (K.), nar. XX.XX.XXXX dňa XX.XX.XXXX
na základe zmluvy o pôžičke podľa takejto zmluvy. Finančné prostriedky boli poukázané z účtu veriteľa
č. účtu XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banke, a.s. na účet dlžníka vedený v Prima banke, a.s., č.

účtu XXXXXXXXXX dňa 25.11.2014. Žalobca podaním zo dňa 20.11.2019 svoju žalobu zmenil a žiadal
aby súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 34.000 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 2,1 % p.a. zo sumy 34.000 Eur od 25.11.2018 do zaplatenia a trovy konania a to v lehote 5
dní od právoplatnosti rozsahu.

2. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že na zabezpečenie pôžičky bolo zriadené záložné právo k hnuteľnej
veci podľa zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci, na ktorej je osvedčená pravosť podpisu

žalovaného S. O.. Predmet zálohu sa menil tak, že pôvodné motorové vozidlo K. Z. XXX, na ktoré bolo
pôvodne zriadené záložné právo sa zrušilo z dôvodu jeho predaja dlžníkom a súčasnej kúpy iného
vozidla a to K. - Benz K. XXX D. XMatic o čom bol zriadený nový záloh. Registrácia zmeny záložného
práva bola vedená v registrácii v Notárskom centrálnom registri záložných práv sp. zn. NCRzp: NCRzp:
20974/2015 zo dňa 20.07.2015.

3. Dňa 23.03.2018 uzatvoril žalovaný v 1. rade ako predávajúci kúpnu zmluvu s kupujúcim, ktorým bol

veriteľ C. I. K.. na založené motorové vozidlo K. - D. K. XXX D. M., ktoré bolo predmetom záložného
práva za kúpnu cenu 27.360 Eur vrátane DPH. Cena vozidla bez DPH vo výške 22.800 Eur bola
započítaná k pohľadávke veriteľa C. I., nar. XX.XX.XXXX a o túto čiastku sa znížila pohľadávka
veriteľa voči žalovanému v 1. rade. Dlžník svoj záväzok zo zmluvy neuhradil ani napriek výzve zo dňa19.12.2018. Vyjadril sa tak, že pohľadávku z prijatej pôžičky neuznáva a ani nevykonal žiaden iný úkon
k úhrade pôžičky, okrem zápočtu vo výške 22.800 Eur z kúpnej ceny za motorové vozidlo.

4. Žalobca v dôvodoch svojej žaloby ešte uviedol, že veriteľ svoju pohľadávku postúpil žalobcovi a
to zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.04.2019, čo bolo žalovaným oznámené doporučeným
listom. Keďže zlyhali všetky možnosti mimosúdneho vysporiadania pohľadávky žalobca z pohľadávky
z 137.000 Eur žiadal zaplatiť časť pohľadávky vo výške 34.000 Eur a zvyšnú časť pohľadávky si zatiaľ
neuplatnil.

5. Žalovaný v 1. a 2. rade je tou istou osobou. V prvom prípade fyzickou osobou, podnikateľom -
živnostníkom a v druhom prípade iba fyzickou osobou. K žalobe sa písomne vyjadril tak, že žalovaný
nárok žalobcu uplatňovaný v konaní považoval za nedôvodný, nakoľko pohľadávka zo zmluvy o pôžičke,
ktorej zaplatenia sa žalobca domáha zanikla ešte predtým, ako malo dôjsť k jej postúpenie z veriteľa na
žalobcu na základe zmluvy o postúpené pohľadávky zo dňa 18.04.2019, na ktorú sa žalobca odvoláva.

6. Žalovaný S. O. poukázal na skutočnosť, že žalobca v žalobe označil jednu a tú istú fyzickú osobu - S.
O. dvakrát a to ako žalovaného v 1. rade, označeného ako fyzická osoba - podnikateľ a ako žalovaného
v 2. rade označeného ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Bol toho názoru, že tá istá osoba nemôže byť
v jednom súdnom konaní dvakrát stranou sporu a preto z opatrnosti namietal svoju pasívnu legitimáciu

v konaní.

7. Žalovaný v celom rozsahu neuznával a popieral skutkové tvrdenie žalobcu o ktoré tento opieral
svoj nárok uplatňovaný žalobou. Nerozporoval, že ako dlžník uzatvoril dňa 25.11.2014 s C. I., nar.
XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke, na základe ktorej prevzal od veriteľa finančné prostriedky vo výške

160.000 Eur, ktoré sa zaviazal vrátiť do 25.11.2018. Žalovaný tiež nerozporoval tú skutočnosť, že medzi
ním ako záložcom a veriteľom ako záložným veriteľom bolo zriadené záložné právo registrované v
Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. NCRzp 3946/2018 zo dňa 16.02.2015 v
spojení so zápisom pod sp. zn. NCRzp 20974/2015 zo dňa 20.07.2015. Pôžičku však žalovaný vrátil
pred dohodnutou lehotovou splatnosti 25.11.2018, na základe čoho veriteľ vystavil dňa 21.06.2018

písomné potvrdenie o splatení pohľadávky v plnom rozsahu a súčasne mu dal súhlas s výmazom
príslušného záložného práva. Toto záložné právo bolo potom aj vymazané z Notárskeho centrálneho
registra záložných práv.

8. Žalovaná v 3. rade taktiež žalovaný nárok uplatňovaný žalobcom v konaní v celom rozsahu

neuznávala a popierala. Popierala aj skutkové tvrdenia žalobcu o ktoré tento opiera svoj žalobou
uplatňovaný nárok. Žalovaná v 3. rade odmietla tvrdenia a závery žalobcu, podľa ktorých by mala byť
ručiteľom žalovaného v 1. rade (alebo žalovaného v 2. rade) v súvislosti so záväzkami vzniknutými
zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 25.11.2014 medzi C. I., nar. XX.XX.XXXX a žalovaným v 1.
rade. Žalovaná v 3. rade uviedla, že nie je a ani nikdy nebola v žiadnom zmluvnom a ani inom vzťahu

so žalobcom alebo s veriteľom, z ktorého by bolo možné vyvodzovať nároky uplatňované žalobcom
voči žalovanému v tomto konaní. Bola toho názoru, že žalobca žiaden takýto vzťah ani nepreukázal a
nevyplýva ani z titulu existencie manželstva so žalovaným v 1. rade, resp. žalovaným v 2. rade.

9. Žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniam žalovaných písomným podaním zo dňa 23.01.2020.

Uvádzal, že pokiaľ žalovaní tvrdia, že súhlas záložného veriteľa s výmazom záložného práva zo dňa
21.06.2018, kde je uvedené, že pohľadávka zabezpečená predmetným záložným právom bola v plnom
rozsahu splatená nie je dôkazom o tom, že žalovaný pôžičku skutočne vrátil. Žalobca navrhol v konaní
vykonať viaceré dôkazy a to výsluchom svedka C. I., nar. XX.XX.XXXX, ďalej svedkyne X.. N.O. S., ktorá
viedla účtovnú evidenciu podnikateľského subjektu S. O. - F. I. I. so sídlom U. X, K., IČO: 42 132 720 a

ktorá sa môže vyjadriť k jednotlivým účtovným operáciám žalovaného. Žalobca ďalej navrhoval aby súd
zabezpečil daňové priznanie subjektu S. O. - F. I. I. za obdobie rokov 2014 - 2018, keďže tieto listinné
dôkazy nemôže zabezpečiť žalobca sám. Žalobca uvádzal, že žalovaný si zamieňa súhlas s výmazom
záložného práva, ktorý bol určený notárovi s potvrdením o splatené dlhu, pričom poukázal na ust. § 569
ods. 1 Obč. zák.. Uvádzal, že tento doklad bol určený notárovi pre účely výmazu záložného práva k

zálohu už vo vlastníctve záložného veriteľa. Nebol adresovaný dlžníkovi a ani neobsahuje skutočnosti,
ktoré predpokladá kvitancia. Žalobca ďalej uviedol, že peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného
účtu alebo prostredníctvom poštového poukazu je splatený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v
peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti. Žalovanému pritom bol známyúčet veriteľa, keďže tento je uvedený v zmluve o pôžičke zo dňa 25.11.2014 a z tohto účtu žalovaný aj
pôžičku prijal. Najskôr žalobca uvádzal, že na účet pôvodného veriteľa nebola pripísaná žiadna peňažná
čiastka čo neskôr upresnil, keďže previerkou účtov zistil prijaté platby, splátky pôžičky od žalovaného a

to dňa 07.02.2018, kedy uhradil 5.529 Eur a zo dňa 20.05.2015 kedy uhradil čiastku 19.000 Eur. Dlžná
čiastka celkovo tak predstavuje sumu 112.471 Eur a čiastočná úhrada nemá žiaden vplyv na výšku
žalovanej čiastky 34.000 Eur. Žalobca poukázal tiež na zákon č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v
hotovosti, podľa ktorého je medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi nad 15.000 Eur zakázaná platba
v hotovosti (§ 4 zák. č. 394/2012 Z.z.). Žalobca tvrdil, že žalovaný žiadne peniaze nevrátil, kúpnou

zmluvou previedol záloh, ktorého hodnota neustále amortizáciou klesala. Žiadne iné plnenie žalovaný
neuskutočnil a zmluva o pôžičke nebola menená žiadnym písomným dodatkom. Dlh v zmysle § 559
Obč. zák. môže zaniknúť pritom iba jeho splnením, pričom musí byť splnený riadne a včas. Žalobca
napokon odmietol tvrdenie žalovaného, že si vymáha svoju pohľadávku neoprávnene. Poukázal pritom
na ich vzájomný dlhoročný priateľský vzťah.

10. Súd vykonal dokazovanie s výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, zmluvou o pôžičke
zo dňa 25.11.2014 uzatvorenou medzi veriteľom C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, D. a dlžníkom
S. O. - F. I. I., so sídlom U. X, K., IČO: 42 132 720, s potvrdením Tatra banky, a.s. o odoslaní sumy
160.000 Eur ako pôžičky na účet príjemcu I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zo dňa 25.11.2014, s
platobným príkazom zo dňa 25.11.2014 o zaslaní sumy 160.000 Eur z titulu pôžičky, zmluvou o zriadení

záložného práva uzavretou medzi dlžníkom a pôvodným veriteľom zo dňa 02.02.2015, s potvrdením
o registrácii záložného práva na základe záložnej zmluvy o registrácii v Notárskom centrálnom registri
záložných práv sp. zn. N 269/2015, sp. zn. NCRzp 3946/2015 zo dňa 16.02.2015, s registráciou zmeny
záložného práva zo dňa 20.07.2015, kúpnou zmluvou uzavretou medzi dlžníkom a pôvodným veriteľom
zo dňa 23.03.2018, faktúrou č. F. o úhrade sumy 27.360 Eur v prospech pôvodného veriteľa, písomnou

výzvou pôvodného veriteľa adresovanou dlžníkovi zo dňa 26.11.2018, písomným vyjadrením veriteľa
k výzve zo dňa 29.11.2018, zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou medzi postupcom C. I., nar.
XX.XX.XXXX a postupníkom K.. C. I., nar. XX.XX.XXXX, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
25.04.2019, písomnými vyjadreniami žalovaných a žalobcu a s ďalším obsahom spisu.

11. Súd zistil, že medzi C. I., nar. XX.XX.XXXX a S. O. - F. I. I. bola uzavretá a písomne spísaná
zmluva o pôžičke zo dňa 25.11.2014. Na základe tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal požičať dlžníkovi
peniaze a to 160.000 Eur s ročným úrokom 2,1 %. Pôžička peňazí sa poskytovala na čas od 25.11.2014
do 25.11.2018. Splatnosť pôžičky bola dohodnutá tak, že dlžník môže splatiť pôžičku v splátkach bez
určenia termínu jednotlivých splátok a ich výšky. Dlžník mohol splatiť pôžičku aj pred termínom jej

splatnosti. Bolo dohodnuté, že pôžička bude zabezpečená zriadením záložného práva k majetku dlžníka
a to zriadením záložného práva na motorové vozidlo. Z potvrdení Tatra banky, a.s. o zrealizovanom
prevode sumy 160.000 Eur mal súd preukázané, že pôžička peňazí bola dlžníkovi skutočne poskytnutá
v uvedenej výške. Túto skutočnosť žalovaný nikdy ani nenamietal.

12. Zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 02.02.2015 súd zistil, že pôvodný veriteľ a žalovaný
S. O. - F. I. I. zmluvu o pôžičke zabezpečili zálohom a to osobným motorovým vozidlom zn. K. - D.,
typ XXX/P./R., obchodný názov Z., VIN: E L., ktorá bola zapísaná aj v Notárskom centrálnom registri
záložných práv. Neskôr bola zaregistrovaná registrácia zmeny záložného práva záložcom S. O. - F. I. I.
dňa 20.07.2015 tak, že záloh tvorilo osobné motorové vozidlo zn. K. - D., typ XXX/O./R., obchodný názov

K. D. XMATIC, VIN: E L., EČV: K. XXXDH, registrované pod č. NCRzp XXXXX/XXXX. Kúpnou zmluvou
uzavretou medzi dlžníkom (pôvodne žalovaným v 1. rade) a pôvodným veriteľom bolo odpredané vyššie
uvedené motorové vozidlo (EČV: K. M.) a to tak, že cena vozidla bez DPH vo výške 22.800 Eur bola
započítaná k pohľadávke veriteľa C. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorú mal z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa
25.11.2014 a o čiastku 22.800 Eur sa pohľadávka znížila. Z písomného podania pôvodného veriteľa

zo dňa 21.06.2018 súd zistil, že C. I., nar. XX.XX.XXXX vyslovil súhlas s výmazom záložného práva
registrovaného pod č. NCRzp 3946/2015 dňa 16.02.2015 a zmeny záložného práva registrovanú
pod č. NCRzp 20974/2015 dňa 20.07.2015. Pôvodný veriteľ v uvedenom podaní zároveň vyhlásil, že
pohľadávka zabezpečená predmetným záložným právom bola v plnom rozsahu splatená.

13. Žalobca písomným podaním zo dňa 20.11.2019 zobral žalobu proti žalovanej v 3. rade späť v celom
rozsahu. Žalobca na pojednávaní dňa 18.02.2020 zobral žalobu späť aj proti pôvodne žalovanému v 1.
rade, S. O. - F. I. I., U. X, K., IČO: 42 132 720 a to z toho dôvodu, že až na pojednávaní sa dozvedel,
že S. O. už nepodniká v oblasti prevádzkovania bezpečnostnej služby.14. Súd preto podľa § 144 CSP a § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil voči žalovanému v 1. rade a
žalovanej v 3. rade.

15. Na pojednávaní ako strana sporu žalobca vypovedal, že preukázal v konaní poskytnutie pôžičky
žalovanému vo výške 160.000 Eur. Žalobca nechával na úvahu súdu či budú vykonané viaceré dôkazy,
ktoré navrhol vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.01.2020. Ďalej uviedol, že žalovaný pôžičku
vrátil iba čiastočne a to platbami zo dňa 07.02.2018 kedy uhradil čiastku 5.529 Eur a zo dňa 20.05.2015

kedy uhradil čiastku 19.000 Eur. Požičaná suma sa ešte znížila o čiastku 22.800 Eur zápočtom, čo už
žalobca podrobne uviedol v žalobe a v ďalších svojich podaniach. Celková dlžná čiastka žalovaného
tak predstavuje sumu 112.471 Eur, avšak predmetom žaloby je zaplatenie sumy 34.000 Eur. K vráteniu
tejto pôžičky peňazí bol žalovaný písomne vyzvaný a tiež aj osobne. Žalobca uviedol, že žalovaný
sa vyjadril tak, že nemá žiadne peniaze a že mu ani nič nedlhuje. Žalobca argumentoval aj tým, že
žalovaný previedol na svoju svokru nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX Okresného úradu Malacky,

katastrálneho odboru v kat. úz. N.T. a to 2 týždne po podaní žaloby. Tiež tvrdil, že požičané peniaze
žalovaný vracal postupne nie sú ničím podložené. Žalovaný si ani nikdy nepýtal potvrdenie o údajne
vrátených peniazoch a takúto možnosť predsa mal, ak by to bola pravda. Žalobca uvádzal, že žalovaný
nijako nepreukázal vrátenie požičaných peňazí. Za legálny a preukázateľný spôsob vrátenia peňazí
považoval prevod na bankový účet, pričom žalovaný žiadny takýto doklad nepredložil okrem úhrad zo

dňa 20.05.2015 v sume 19.000 Eur a zo dňa 07.02.2018 v sume 5.529 Eur. Nebol preto podľa vyjadrenia
žalobcu žiadny dôvod aj ďalšie peniaze z poskytnutej pôžičky vrátiť rovnakým spôsobom.

16. Právny zástupca žalovaného bol toho názoru, že žalobca nie je ani aktívne legitimovaný na podanie
predmetnej žaloby a to z dôvodu, že k údajnému postúpeniu jeho pohľadávky z jeho syna na žalobcu

malo dôjsť až dňa 18.04.2019, čo už bolo v čase kedy pohľadávka pôvodného veriteľa neexistovala.
O tejto skutočnosti jednoznačne svedčí žalovaným predložené vyhlásenie veriteľa, ktoré je obsiahnuté
v súhlase s výmazom záložného práva zo dňa 21.06.2018. Právny zástupca žalovaného vyjadril
stanovisko, že žalobca si nesprávne vykladá toto vyhlásenie, keď uvádza, že sa jedná iba o súhlas s
výmazom záložného práva a že takýto súhlas nie je dokladom o splatení pôžičky. V predmetnom súhlase

je totiž okrem súhlasu s výmazom záložného práva tiež uvedené vyhlásenie veriteľa, že pohľadávka
zabezpečená predmetným záložným právom bola v plnom rozsahu splatená. Takéto vyhlásenie je treba
považovať za kvitanciu. Z použitej dikcie vo vyhlásení a s poukazom na samotnú zmluvu o zriadení
záložného práva je zrejmé o akú pohľadávku a v akej výške sa jedná. Takéto vyhlásenie je vyhotovené
plne v súlade so zákonom a jednoznačne preukazuje, že pohľadávka veriteľa bola v plnom rozsahu

splatená. Právny zástupca žalovaného poukázal aj na to, že vo výzve zo dňa 26.11.2018, ktorá mu
bola adresovaná žalobca jasne uviedol, že z pôžičky poskytnutej dňa 25.11.2014 na účet žalovaného
vo výške 160.000 Eur zostáva k úhrade už iba 34.000 Eur. Následne potom žalobca, resp. právny
predchodca tvrdil už niečo iné. Právny zástupca žalovaného poukázal aj na ďalšie nezrovnalosti, keď na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.04.2019 pôvodný veriteľ, syn žalobcu mal postúpiť

na žalobcu pohľadávku vo výške 160.000 Eur, po odpočítaní sumy 22.800 Eur, teda sumu 137.200 Eur,
avšak následne po doplnení vyjadrenie a doplnení čestného vyhlásenia zo dňa 29.01.2020 priznáva, že
žalovaný uhradil aj ďalšiu sumu spolu vo výške 24.529 Eur. Právny zástupca žalovaného považoval tiež
za nepochopiteľné prečo si žalobca, ak si je istý vo svojom práve neuplatnil žalobou celú sumu, ktorú má
údajne žalovaný dlhovať. Právny zástupca žalovaného uviedol, že časť pôžičky vo výške 112.671 Eur,

ktorá nebola poukázaná prostredníctvom bankového účtu bola uhradená v hotovosti, čo bolo dôvodom
pre ktorý veriteľ, právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému kvitanciu. Tieto peňažné prostriedky
žalovaný vrátil už ako fyzická osoba, nepodnikateľ zo svojich súkromných finančných prostriedkov
v hotovosti. Preto aj požiadal o vystavenie potvrdenia o splatení, čo právny predchodca žalobcu aj
urobil. Právny zástupca žalovaného poprel tvrdenia žalobcu, že k prevodu jeho nehnuteľnosti na matku

manželky došlo z nejakých špekulatívnych dôvodov. Právny zástupca žalovaného odmietol tvrdenie
žalobcu,žežalovanýnepredložilžiadnydôkazosplatenépôžičky.Tvrdeniežalobcuotom,ževyhlásenie
veriteľa je nehodnoverný dôkaz vydaný iba pre účely výmazu záložného práva je v rozpore s realitou.
Samotný tento dokument sa skladá z dvoch častí. Prvá časť je súhlas veriteľa s výmazom záložného
práva a druhá časť je vyhlásenie veriteľa potvrdzujúce splatenie pôžičky v plnom rozsahu. Tieto dve

časti vyhlásenie sú z právneho hľadiska nepreviazané a na samotný výmaz záložného práva by stačil
iba samotný súhlas a nebolo potrebné vyhlásenie o splatení dlhu. Na žiadosť žalovaného bolo však
v tomto súhlase obsiahnuté aj vyhlásenie veriteľa o splatení pôžičky, čo je kvitancia, ktorá v zmysle
zákona preukazuje splatenie pôžičky. Čo sa týka vrátenia pôžičky, nebolo dohodnuté akou formou sa márealizovať, teda či pomocou bankového prevodu alebo inou formou. Kvitanciu by právny predchodca
žalobcu v žiadnom prípade nevydával, ak by nemal potrebu potvrdiť, že bola splatená pôžička a vydanie
potvrdenia by nepožadoval žalovaný.

17. Podľa § 2 ods. 1 Obč. zák., občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo iných
skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

18. Podľa § 559 ods. 1 Obč. zák., splnením dlh zanikne.

19. Podľa § 559 ods. 2 Obč. zák., dlh musí byť splnený riadne a včas.

20. Podľa § 569 ods. 1 Obč. zák., veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomne
potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splnený.

21. Podľa § 657 Obč. zák., zmluvu o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,
najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

22. Podľa R 78/1968 Účastníkmi urobené zhodné prejavy vôle, smerujúce k vzniku zmluvy, sú právnymi
úkonmi zakladajúcimi v zmysle § 2 ods. 1 Obč. zák. medzi účastníkmi občianskoprávny vzťah, z ktorého

účastníkom vyplývajú určité vzájomné práva a povinnosti.

23. Zmluvu o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa
zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

24. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma a môže byť uzavretá ústne,
konkludentným prejavom.

25. Pojmovými znakmi zmluvy sú: a) prenechanie vecí na voľné nakladanie, b) druhovo (genericky)
určené veci, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, e) obvykle aj doba

splatnosti jej vrátenia.

26. K splneniu dlhu dôjde jednostranným právnym úkonom dlžníka, ktorým veriteľovi poskytuje predmet
splnenia s úmyslom splniť svoj dlh.

27. Písomné potvrdenie o splnení dlhu sa nazýva kvitancia. Jedná sa o písomné potvrdenie o splnení
dlhu a teda aj zániku záväzku. Kvitanciou sa potvrdzuje, že k splneniu dlhu skutočne došlo.

28. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že dňa 21.06.2018 C. I., nar. XX.XX.XXXX, právny
predchodca žalobcu písomne vyhlásil, že „pohľadávka zabezpečená predmetným záložným právo bola

v celom rozsahu splatená.“

29. O akú pohľadávku išlo vyplýva zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 02.02.2015 a zo zmeny
tejto zmluvy. Podľa názoru súdu nemožno takéto vyhlásenie pôvodného veriteľa považovať za nič iné
len za kvitanciu, teda potvrdenie o tom, že pôžička peňazí bola v celom rozsahu splatená.

30. Podľa názoru súdu nebolo potrebné vykonávať dokazovanie výsluchom svedkov C. I. ml., X.. N.O.
S. a ani účtovnými závierkami subjektu S. O. - F. I. I. so sídlom U. X, K., IČO: 42 132 720 alebo výpismi
z účtu uvedeného podnikateľského subjektu. Podstatným dôkazom vo veci je potvrdenie, vyhlásenie
veriteľa zo dňa 21.06.2018 o tom, že jeho pohľadávka bola v celom rozsahu uhradená. Podľa názoru

súdu z logiky veci vyplýva, že takéto vyhlásenie nemožno považovať za nič iné než sa kvitanciu, teda
potvrdenie o tom, že celý dlh zo zmluvy o pôžičke a teda aj suma uplatňovaná žalobou boli zaplatené.
Preto bolo potrebné po vykonanom dokazovaní žalobu zamietnuť.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobca sa svojou žalobu
domáhal zaplatenia peňažnej istiny. Súd jeho žalobu zamietol. Vzhľadom na to, že žalovaný bol vo veci
plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu 100 % jeho účelne vynaložených trov.

34. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).