Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 14, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118204553
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118204553.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci
starostlivosti o maloleté deti H., G. nar. XX.XX.XXXX a G. H. nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, v
konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti
matky N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., t.č. L., M. V. XX, zastúpenej JUDr. Ivanou Gajdošíkovou,

advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie vo Zvolene, Francisciho 6 a otca Z. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvalebytomI.,S.8,oúpravustykumatkysmaloletýmideťmi,oodvolaníotcaprotiuzneseniuOkresného
súdu Banská Bystrica č.k. 32P/13/2018-89 zo dňa 15.01.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomokresnýsúdupravilstykmatkysmaloletýmideťminakaždýpárny
týždeň v roku od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas zimných prázdnin každý párny
rok od 23.12. od 9.00 hod. do 28.12. do 17.00 hod., každý nepárny rok od 29.12. od 9.00 hod. do 02.01.
do 17.00 hod., počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 9.00 hod. do 08.07. do 17.00 hod. a od
01.08. od 9.00 hod. do 08.08. do 17.00 hod. (prvý výrok) s tým, že matka je v stanovené dni a hodiny
oprávnená prevziať maloleté deti na vlakovej stanici v obci I. a na tom istom mieste je otec povinný

matke v stanovené dni a hodiny maloleté deti odovzdať (druhý výrok), otcovi uložil povinnosť maloleté
deti na styk s matkou pripraviť a styk matke s maloletými deťmi umožniť (tretí výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzal z ust. §25 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine
(ďalej v texte aj len „ZR“); konštatoval, že maloleté deti pochádzajú z manželstva, ktoré bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/270/2014-118 zo dňa 24.02.2015, ktorým boli
maloleté deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti otca; matke bola uložená povinnosť

prispievať na výživu maloletých detí a jej styk s maloletými deťmi nebol upravený z dôvodu, že maloletý
G. sa odmietol s ňou stretávať a maloletá G. H. sa s matkou stýkala, avšak nechcela mať presne
stanovenýstyk.Vzťahymedzirodičmisúajvsúčasnostivýraznenarušené,neexistujemedzinimižiadna
komunikácia; otec matke neodpovedá na SMS - správy, nereaguje na jej telefonáty, preto matka nemá
možnosť dohodnúť sa s ním na realizácii jej styku s maloletými deťmi. Otec nereagoval ani na návrh
dohody o úprave styku matky s maloletými deťmi, zaslaný pred podaním návrhu na súd, v dôsledku toho

nemá možnosť vytvoriť maloletým deťom vopred program a aktívne s nimi tráviť čas. Matka s maloletými
deťmi je v nepravidelnom kontakte; maloleté deti sú pri uskutočňovaní styku s matkou vystavené vôli
otca, ktorý rozhoduje o tom, či deti sa s matkou môžu stretnúť; otec tak maloleté deti vystavuje neistote.
Maloletá G. H. prejavuje dlhodobo záujem o častejší kontakt s matkou, než je jej umožňovaný otcom;
vzťahmaloletéhoG.smatkousavpriebehukonaniaupravil,sámmaloletýzačalnavštevovaťdomácnosť
matky, v rámci pohovoru prejavil vôľu sa s matkou stretávať, avšak k samotnému rozsahu sa vyjadriť

nevedel.Obemaloletédetipoznajúdomácnosťmatkyaosoby,sktorýmimatkažije(priateľ,ichnevlastná
sestra), ku ktorým majú vzťah.Súd považoval úpravu styku matky s maloletými deťmi súdnym rozhodnutím za danej rodinnej situácie
a vzťahov medzi rodičmi za nevyhnutnú, aby mali maloleté deti v prvom rade stanovené pravidlá pre
styk s matkou a jednak, aby deti neprimerane silne nepociťovali absenciu matky vo svojej domácnosti a

súčasne matka sa mohla podieľať na výchove, starostlivosti o maloleté deti a formovaní ich osobností.
Zo správny kolízneho opatrovníka okresný súd konštatoval, že kolízny opatrovník rodinu maloletých detí
pravidelne monitoruje, komunikácia s otcom detí je ťažká, v novembri 2018 pri sociálnom šetrení bol
vykonaný pohovor s maloletými deťmi, pri ktorom maloletý G. spontánne uviedol, že sa sám rozhodol
navštíviť matku, chce sa s ňou stretávať, k rozsahu styku s matkou sa vyjadriť nevedel; maloletá G. H.

sa vyjadrila, že by sa rada stretávala s matkou; podľa sociálneho šetrenia kolíznym opatrovníkom matka
má vytvorené vhodné podmienky pre styk s deťmi.
Poradensko-psychologický proces, ktorý bol rodičom umožnený, vzhľadom na nespoluprácu otca a
z dôvodu jeho neprítomnosti, bol neefektívny a nesplnil svoj účel; otec maloletých detí sa nedostavil
na poradenský proces štyrikrát, svoju neúčasť ani jedenkrát neospravedlnil. V rámci poradensko-
psychologického procesu matka uvádzala, že neprebieha ani jej osobný kontakt s maloletými deťmi, s

maloletýmG.jezriedkavovkontakteprostredníctvomsociálnejsieteasmaloletouG.H.savidíjedenkrát
za 3 mesiace až jedenkrát za 6 mesiacov. Otec jej v kontakte s deťmi bráni, nepodporuje vzťahové väzby
medzi ňou a maloletými deťmi.
Okresný súd vykonaným dokazovaním nezistil prekážky, pre ktoré by sa matka s maloletými deťmi
nemohla stretávať, pre styk má vytvorené vhodné podmienky. Upravil preto styk a pri jeho rozsahu

zobral do úvahy okolnosti na strane maloletých detí - ich vek, zdravotný stav, režim, plnenie školských,
mimoškolských aktivít, ako aj okolnosti na strane oprávneného rodiča, v danom prípade matky, t. j.
vytvorenie ekonomických, bytových podmienok, pracovnej doby a v neposlednom rade vzdialenosť
medzibydliskommaloletýchdetíamatky.Vdôsledkunečinnostiotcasúdnezistildennýrežimmaloletých
detí; mal však preukázané, že obidve sú školopovinné, navštevujú druhý stupeň základnej školy, sú

zdravé, neužívajú žiadne lieky, nemajú žiadnu platenú záujmovú činnosť.
Matka maloletých detí je aktuálne na materskej dovolenke; časy preberania a odovzdávania maloletých
detí matka prispôsobila vlakovému spojeniu medzi L. a I.. Súd vzhľadom na tieto okolnosti rozsah styku
matky s maloletými deťmi, ktorý je štandardný, zodpovedajúci zákonnej úprave, platnej judikatúre a
zaužívanej súdnej praxi, upravil v zmysle jej návrhu.

Hoci matka žiadala upraviť miesto preberania a odovzdávania maloletých detí pred bytom otca, okresný
súd nepovažoval za reálne, aby matka maloleté deti prevzala pred bytom otca a plynulo zabezpečila ich
prevoz do svojej domácnosti, pretože na prestup z vlaku zo L. do I. a späť jej zostáva časový priestor
len 10 minút. Z týchto dôvodov v tejto časti návrhu okresný súd matke nevyhovel a miesto preberania a
odovzdávania maloletých detí rodičmi upravil priamo na vlakovej stanici vo I..

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov uvedených v §365
ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len
„C.s.p.“), ako aj z dôvodov §62 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej
v texte aj len „C.m.p.“). Nesúhlasil s tým, že okresný súd vzhľadom na nečinnosť otca v konaní rozhodol,

vychádzajúc len z tvrdení matky; nečinnosť otca v tomto konaní nezbavuje súd prvej inštancie povinnosti
dôsledne preskúmať skutočný stav veci a zohľadniť predovšetkým najlepší záujem maloletých detí.
Okresný súd vykonal prostredníctvom kolízneho opatrovníka pohovor s obomi deťmi; prvý pohovor sa
uskutočnil niekedy v apríli 2018, kedy sa G. vyjadril, že s matkou nemá žiaden vzťah, vzájomne sa
o seba nezaujímajú, nekontaktujú sa, nestretávajú; maloletá G. uviedla, že jej je za matkou smutno,

občas sa kontaktujú cez sociálne siete a chcela by byť s matkou častejšie. Druhý a posledný pohovor sa
podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 15.01.2019 konal v novembri 2018, kedy
sa mal G. aj G. vyjadriť, že sa s matkou stretávať chcú. Otec za závažné pochybenie okresného súdu
považoval, že ani u jedného z maloletých detí sa súd nezaoberal tým, ako často a v akom rozsahu by
si predstavovali sa s matkou stretávať a absolútne sa nezaoberal vzťahom a názorom maloletých detí

ku priateľovi matky na ich domácnosť, resp. bytové podmienky, ktoré u matky majú, keďže matka býva
s priateľom a svojou dcérou v jednoizbovom byte, kde deti nemajú vlastný priestor na fungovanie ani
riadne lôžka na spanie.
Zatiaľ čo u G. je možné konštatovať, že domácnosť matky pozná, pretože tam v minulosti strávila aj
viacero nocí po sebe, u G. skutočnosť, či by u matky chcel aj prespať, či by si toto vedel predstaviť, alebo

či by to aspoň skúsil, zisťovaná nebola. Vzťah matky a syna bol dlhoročne hlboko narušený, keďže sa
matka oňho nezaujímala; ak aj došlo k miernej úprave ich vzťahu, nemožno od syna požadovať, aby u
matky prespával, keď si to ani raz nevyskúšal, dokonca nikto u neho nezisťoval, či by si to prial a vedel
vôbec predstaviť.Okresný súd tiež nezisťoval názor detí na priateľa matky. Je dôležité, aby deti mali s osobami, s ktorými
matka žije v spoločnej domácnosti, vzťah dobrý, pozitívny, aby tieto osoby poznali a to najmä za situácie,
ak majú byť s nimi niekoľko dní a nocí po sebe v jednoizbovom byte bez akéhokoľvek súkromia a

vlastného priestoru.
Vyhovenie návrhu matky okresným súdom v celom rozsahu vnímal otec ako snahu súdu potrestať ho
za nečinnosť v tomto konaní, avšak zdôraznil, že nie jeho, ale záujmy maloletých detí musia byť v tomto
konaní na prvom mieste; súd svojím rozhodnutím potrestal hlavne deti, najmä G., ktorého vzťah ku
matke stále nie je vyvinutý, nie je dostatočne dôverný na to, aby ho mal súd nútiť byť s matkou, ktorá

sa o neho dlhé roky nezaujímala.
Okrem toho, matka dlhé roky neplatí na žiadne z detí, pochádzajúcich z manželstva, ani výživné.
Pokiaľ by aj mal byť návrh matky dôvodný, určite nie v takom rozsahu, ako ho požaduje svojím návrhom.
Súd sa nemôže uspokojiť s tým, že napr. G. sa nevedel vyjadriť k frekvencii styku s matkou a rozhodol
za neho. Hlavne u G. s ohľadom na jeho vek, ale aj s ohľadom na jeho vzťah ku matke, ktorý si len teraz
postupne opätovne buduje, nie je dôvodné upravovať styk striktne súdnym rozhodnutím.

Poukázal na ust. §116 C.m.p., podľa ktorého, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať
o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný
pochopiťjehovýznamaobjasniťmudôsledkysúdnehorozhodnutiavoveci.Súdprvejinštancieanijedno
z detí neoboznámil s návrhom matky a rozsahom styku, ktorému by sa mali podvoliť. Maloletý G. sa po
oboznámení s rozhodnutím súdu otcom vyjadril, že on u matky rozhodne spať nebude, styk s matkou v

rozsahu stanovenom súdom realizovať odmieta; je ochotný u matky stráviť maximálne zopár hodín.
Otec navrhol, aby krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Návrh na úpravu styku

podala z dôvodu, že sama nevie s otcom nijako komunikovať. Otec nereaguje na telefonáty, nedvíha
telefón, nereaguje na SMS, listové zásielky síce preberie, ale žiadnym spôsobom nevyjadrí svoje
relevantné stanovisko, na základe ktorého by mohlo dôjsť k dohode s ním ohľadom stretávania sa s
deťmi. Styk s H. a G. získala len prostredníctvom dcéry O. H., ktorá je dospelá a ktorá na návštevu ku
nej zobrala aj obe mladšie deti. Otec so stykom detí s matkou nesúhlasil, ale žiadnym spôsobom svoje

rozhodnutie nezdôvodnil. Takýmto spôsobom dcéra Kristína matku navštívila niekoľkokrát; pri návšteve
v jej domácnosti si vytvorila kladný vzťah k priateľovi matky N. I., ako aj k ich dcére N. M. S H. bola v
kontakte prostredníctvom telefónu, zakúpila jej SIM kartu na umožnenie ich vzájomného kontaktu, otec
jej ju však zobral, kontakt s matkou zakázal; trestal ju aj iným spôsobom, keď sa dozvedel, že dcéra sa
s matkou kontaktovala alebo sa chcela stretnúť.

SH.sapretoniekoľkokrátstretlaajvškole,keďsabolapýtaťučitelieknajejprospechaškolskévýsledky.
H. má s ňou dobrý vzťah, pri telefonovaní sa vždy pýta, kedy bude môcť prísť k nej. Akonáhle je v jej
prítomnosti otec, telefonát rýchlo ukončí, pretože má strach, že sa s matkou napriek otcovmu zákazu
kontaktuje. Kontakt je teda minimálny napriek tomu, že matka má snahu s dcérou tráviť oveľa viacej
času, najmä cez voľné dni, kedy jej chce urobiť program, učiť sa s ňou, príp. robiť iné aktivity, na ktoré

nie je čas počas dvojhodinovej návštevy.
SG.naozajdlhodoboneudržiavalakontakt;dôvodomvšaknebolnezáujemmatkyostyk,aleskutočnosť,
že jej v tom bránil otec. G. však rovnako vďaka dcére O. začal navštevovať matku a jej domácnosť; syn
má v súčasnosti 16 rokov, preto matka rozumie jeho vzdorovitosti a jeho negatívnemu správaniu voči
nej. Názor na ňu mal však sprostredkovaný len od otca, pretože so synom dlho žiadny vzťah nemala,

telefonáty a snahy o stretnutia odmietal. V súčasnej dobe matku niekoľkokrát navštívil. Ona si so synom
buduje vzťah nanovo, ale rovnako ako u H. má snahu s ním tráviť čo najviac času.
Otec žiadnym spôsobom nereagoval ani na poradenskú činnosť, ani na pozvania úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny na stretnutia a neprišiel ani na jedno súdne pojednávanie. Kolízny opatrovník
urobil z deťmi pohovor, zúčastňoval sa na pojednávaní a záujmy detí boli hájené objektívne; rozsah

stretávania tak, ako žiada matka, nie je v rozpore so záujmami detí.
Súdnou cestou sa matka domáhala úpravy styku práve vzhľadom na nekomunikáciu s otcom. Na
ÚPSVaR bol priestor na to, aby sa ako rodičia dohodli, príp. aj za prítomnosti detí na rozsahu ich
stretávania s matkou. Otec takúto možnosť zmaril, žiadnu súčinnosť neposkytol.
Styk upravený súdom je v súlade s právom detí na styk s matkou. Súdne konanie, týkajúce sa práv

maloletých detí, je neprimerane dlhé len kvôli otcovi detí. Odvolanie otca považovala len za snahu
oddialiť možnosť reálneho stretávania sa detí s matkou. Jeho prieťahmi v konaní nakoniec G. dovŕši
plnoletosť a k styku matky s G. ani nedôjde.Odvolanie nepovažovala za dôvodné, pretože otec mal dostatok priestoru, aby svoje názory prezentoval
v reálnom čase a nebránil jej v styku s deťmi. V konaní neboli zistené žiadne objektívne dôvody, ktoré
by bránili matke v styku s deťmi. Na ich pobyt vo svojej domácnosti sa od podania návrhu pripravila

nákupom nábytku, postelí a pod. a je schopná zabezpečiť, aby obe deti mohli u nej stráviť požadovaný
čas.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny počas priebehu konania uskutočnil opakované sociálne zisťovanie v

domácnostiotcamaloletýchdetívprevažnejčasti snegatívnymvýsledkom,pohovoromsotcomzisťoval
názor maloletých detí; matkou bol telefonicky informovaný o nových skutočnostiach v domácnosti matky;
ďalšie informácie úrad zisťoval od pediatra, od základných škôl, ktoré maloleté deti navštevujú. Poukázal
na článok 5 ods. h) Zákona o rodine.

5. Otec v replike zotrval na odvolaní. Matka 8 rokov nemala záujem stretávať sa s deťmi, nezaujímalo

ju, či sú sviatky, narodeniny, oslavy. Dobrovoľne mu nechala deti, čo má potvrdené SMS správami a išla
zarábať peniaze do zahraničia, pričom skončila „až“ vo L. po vystriedaní niekoľkých partnerov. Narobila
mu veľké dlžoby, sfalšovala jeho podpisy u nebankoviek a doteraz chodia za ním exekútori. Neplatí
výživné, deťom je dlžná okolo 4.000,- Eur. Poprel, že by dcére zobral telefón a SIM kartu a žiadnym
spôsobom ju ani netrestá. Je pravda, že jej matka chýba, nahradila jej ju najstaršia dospelá sestra.

Otec nebráni, aby sa stretávali, ale nie podľa harmonogramu. Keď jej dcéra doposiaľ nechýbala 8 rokov,
nebude jej chýbať ani teraz. Nie je pravda, že synovi bránil v kontakte s matkou. Vedel, čo jeho matka
robí,vôbecsaknejnepýtal.Dospieva,másvojvlastnýrozum,svojezáujmy.Onmunezakazujestretávať
sa s matkou. X má záujem o stretávanie: podľa jeho vyjadrenia možno na 2 - 3 hodiny mesačne.
Matka si mala rozmyslieť, aké následky ponesie po opustení vtedy štyroch maloletých detí. Navrhol, aby

rozsudok okresného súdu krajský súd zrušil.

6. Matka v duplike navrhla rozsudok potvrdiť; zotrvala na svojom vyjadrení k odvolaniu otca.

7. Kolízny opatrovník k vyjadreniu otca (v replike) zotrval na svojom pôvodnom vyjadrení k odvolaniu

otca.

8. Ďalšie vyjadrenia vo veci už podané neboli.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu §65 a §66 C.m.p. bez nariadenia

pojednávania podľa §385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle §389
ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a v zmysle §391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí
je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil s odvolacími dôvodmi, že okresný súd mal prihliadať na názor

maloletých detí, ktorý nemal zistený dostatočne.

12. V zmysle platnej právnej úpravy súd pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým
deťom ako aj pri úprave styku dbá na to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch
rodičov a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi a právo druhého rodiča, ktorému dieťa nebolo

zverené, na pravidelné informovanie o dieťati; súd prihliada aj citovú orientáciu a zázemie dieťaťa,
výchovnú schopnosť a zodpovednosť rodiča, stabilitu budúceho výchovného prostredia, na schopnosť
rodiča dohodnúť sa na výchove s druhým rodičom, na citové väzby voči súrodencom, prarodičom a
ďalším príbuzným, ako aj na hmotné zabezpečenie zo strany rodiča, vrátane bytových pomerov. Súd
vždy zoberie do úvahy, kto sa dosiaľ okrem riadnej starostlivosti o dieťa staral, o jeho výchovu zo stránky

citovej, rozumovej a mravnej.
Zo zreteľom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa súd môže maloleté dieťa vypočuť, pričom jeho názoru
venuje náležitú pozornosť. Názor maloletého dieťaťa, ktoré je v konaní o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností účastníkom konania a je zastúpené kolíznym opatrovníkom, ustanoveným podľa §31ods. 2 ZR, môže súd zisťovať aj prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, ale aj výsluchom
maloletého dieťaťa bez prítomnosti rodičov. Postupuje pritom podľa §43 ods. 1 ZR; maloleté dieťa,
ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má

právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Názoru maloletého dieťaťa
musí byť venovaná náležitá pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Cieľom tohto
ustanovenia, ktoré vychádza z článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, je zakotviť v zákone právo
maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, a to jednak
v rodine a jednak v súdnom konaní. Dieťa sa nemá chápať len ako objekt výchovy, ale aj ako aktívny

účastník výchovného procesu; toto stanovisko je zdôraznené aj tým, že mu zákon nepriznáva len práva,
ale ukladá aj povinnosti (§43 ods. 2 a 3 ZR) a to v širšom rozsahu, než to bolo v minulosti. S právom
dieťaťakorešpondujepovinnosťrodičovvenovaťnázorudieťaťanáležitúpozornosť,zodpovedajúcujeho
veku a rozumovej vyspelosti; takáto pozornosť však musí nájsť aj svoje vyjadrenie v praxi, čo znamená,
čo rodič nie je povinný len si vypočuť názor dieťaťa, ale ho aj rešpektovať do tej miery, do akej je dieťa
schopné posúdiť, či mu je vlastné rozhodnutie na prospech alebo nie. Pri zverení maloletého dieťaťa do

osobnej starostlivosti jedného z rodičov (ak nie je zverené do striedavej osobnej starostlivosti), zákonná
úprava má zabrániť jednak tomu, aby dieťa neprimerane silno pociťovalo absenciu druhého rodiča a
jednak tomu, aby druhý rodič stratil akýkoľvek kontakt a dosah na výchovné pôsobenie na dieťa (§24
ods. 5 Zákona o rodine).

13. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v prejednávanej veci odvolací súd považoval
rozhodnutie okresného súdu za predčasné. Hoci sa otec nezúčastnil pojednávaní, nevyjadril sa ku
návrhu matky, ani nereagoval na možnosť absolvovať poradensko-psychologický proces, súd nevenoval
náležitú pozornosť zisteniu názoru obidvoch maloletých detí, najmä G., blízkeho veku dospelých a
uspokojil sa len so sprostredkovaným zistením názoru kolíznym opatrovníkom. Krajský súd nepopiera

potrebu maloletých detí na kontakt s matkou, ale s prihliadnutím na to, že matka sa s maloletými
deťmi nekontaktovala takmer 8 rokov, deti boli v podstate útleho veku, keď ich opustila, bolo potrebné
venovať tejto skutočnosti významnejšiu pozornosť. Maloletý G. po rozvode rodičov odmietal akýkoľvek
kontakt s matkou; strohé konštatovanie, že súd prvej inštancie upravil styk v štandardnom rozsahu,
zodpovedajúcomzákonnejúprave,platnejjudikatúreazaužívanejsúdnejpraxi,jevzhľadomnaokolnosti

daného konkrétneho prípadu úplne nepostačujúce. Ani krajský súd nemohol prehliadnuť skutočnosť, že
16 - ročnému G. nemožno prikázať nocovať u matky, pokiaľ o to sám neprejaví záujem, a teda zjavne nie
je vhodné upraviť jeho styk s matkou v rovnakom rozsahu, ako u maloletej G., ktorá naopak prejavuje,
ako to vyplýva z obsahu spisu, väčší záujem o styk s matkou.

14. Vychádzajúc z obsahu spisu má krajský súd za to, že vzťahy medzi rodičmi sú dlhodobo napäté,
komplikované, neusporiadané, ich komunikácia je na nízkej resp. nulovej úrovni; v tomto smere krajský
súd súhlasí s názorom okresného súdu, že úpravou styku matky s maloletými deťmi budú zabezpečené
pravidlá pre styk s matkou, umožní sa matke podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloleté deti a
formovaní ich osobnosti. K úprave styku v danom prejednávanom prípade je však potrebné podrobne

zistiť záujem maloletých detí na rozsahu styku matky s nimi; hoci mal súd preukázané, že obe maloleté
deti sú školopovinné, navštevujú druhý stupeň základnej školy, sú zdravé, neužívajú žiadne lieky a
nemajú žiadnu platenú záujmovú činnosť, nezisťoval ich názor vo vzťahu k styku s matkou ku frekvencii
a vôbec možnosti nocovania u matky, ako aj ďalšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci.

15. Keďže postup okresného súdu pred tým, ako rozhodol o styku maloletých detí, nebol správny,
odvolací súd viedol k zrušeniu rozsudku okresného súdu v celom rozsahu a ku jeho vráteniu na nové
konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní okresný súd po vrátení veci vypočuje maloleté deti resp.
zistí ich názor adekvátnym spôsobom a vo veci opäť rozhodne.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, veta druhá C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).