Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12Cpr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116214463
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116214463.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I. v konaní pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v pracovnoprávnom spore

žalobcu: JUDr. Alexander Parajos, nar. 7.4.1982, trvale bytom Tolstého 15, 040 01 Košice, adresa
na doručovanie Slovenskej jednoty 40, 040 01 Košice, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpená JUDr.
Felixom Neupauerom, advokátom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru žalobcu výpoveďou, o nároku na náhradu mzdy z dôvodu neplatného
skončeniapracovnéhopomeruaonárokunanáhraduušlejmzdyanáhradunemajetkovejujmyzdôvodu
diskriminácie zo strany žalovanej takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o určenie, že výpoveď žalovanej zo dňa 19.2.2016, doručená žalobcovi dňa 24.2.2016 je
neplatná, z a m i e t a.

II. Z a m i e t a nárok žalobcu na náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru
výpoveďou zo dňa 19.2.2016.

III. O nároku žalobcu na náhradu ušlej mzdy a náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu diskriminácie

zo strany žalovanej, súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku, kedy
rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 30.6.2016 upravenou podaniami zo dňa 29.7.2016 a 1.8.2016
domáhal určenia, že výpoveď žalovanej zo dňa 19.2.2016, ktorá mu bola doručená dňa 24.2.2016 je
neplatná, z tohto dôvodu si uplatnil aj nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru a uplatnil si aj nárok na náhradu ušlej mzdy a náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu diskriminácie
zo strany žalovanej.

2. Podanou žalobou si žalobca voči žalovanej uplatnil dva samostatné nároky a to nárok na určenie
neplatnosti výpovede, s ktorým je spojený nárok na náhradu mzdy, a uplatnil si aj nárok na náhradu ušlej
mzdy a náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu diskriminácie. Súd sa najskôr zaoberal nárokom žalobcu
o určenie neplatnosti výpovede, ktorá mu bola daná zo strany žalovanej zo dňa 19.2.2016.

3. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že u žalovanej pracoval na základe pracovnej zmluvy zo

dňa 29.6.2010 ako právnik. V pracovnej pozícii právnik pracoval u žalovanej v časovom období od
12.7.2010 do 30.11.2011, kedy skončil pracovný pomer jeho priamej nadriadenej a to vedúcej právneho
oddelenia na agentúre v Košiciach. V období od 1.12.2011 do 31.1.2012, de facto zastával pracovnú
pozíciu vedúceho právneho oddelenia v agentúre v Košiciach, nakoľko žalovaná opomenula včaspísomne ošetriť kontinuálnosť právnej zodpovednosti za výkon práce na právnom oddelení agentúry
v Košiciach. Až dňom 17.1.2012 bolo zo strany žalovanej vystavené písomné poverenie, na základe
ktorého mu zamestnávateľ právne zveril vykonávať aj prácu zodpovedajúcu pracovnej pozícii vedúceho

právneho oddelenia. Prácu zodpovedajúcu pracovnej pozícii vedúci právneho oddelenia vykonával
až do dňa 22.9.2015, nakoľko zamestnávateľ dňa 16.9.2015 vystavil písomný dokument - zrušenie
poverenia, ktorým odvolal písomné poverenie zo dňa 17.1.2012, teda počnúc od 22.9.2015 bol povinný
opäť vykonávať už len prácu zodpovedajúcu pracovnej pozícii právnik a to až do momentu skončenia
pracovného pomeru t.j. ku dňu 30.4.2016.

4. Ako uviedol žalobca, výpoveď mu bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, t.j. pre
opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ku ktorému malo dôjsť tým, že dňa 3.8.2015
bol žalovanej doručený rozsudok Okresného súdu Prešov vo veci žalobcu Ing. Dupľák - EKOPRIM
proti žalovanej pod sp. zn. 19Cb/68/2013, pričom žalobca v tom čase t.j. od 3.8.2015 do 21.8.2015
čerpal riadnu dovolenku. Napriek výslovnému pokynu riaditeľa právneho úseku žalovanej JUDr. Ľuboša

Tótha udeleného všetkým právnikom u žalovaného na porade konanej dňa 21.2.2014, žalobca údajne
nepodnikol žiadne kroky k zabezpečeniu prekonzultovania tohto prípadu s nadriadeným z pohľadu
podania odvolania a zároveň počas svojej neprítomnosti nepoveril touto vecou ani svoju podriadenú
JUDr. Dobríkovú. Týmto nekonaním sa žalobca mal dopustiť porušenia uznesenia č. 08/2014, prijatého
na porade právneho úseku zo dňa 21.2.2014. Ďalej podobného zanedbania pracovných povinností sa

mal žalobca dopustiť aj v prípade žalobcu Jozef Leško proti žalovanej vedeného pod sp. zn. 7C/29/2013
na Okresnom súde Poprad. Žalovaná vyššie uvedené dva skutky pretransformovala do písomného
upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 21.9.2015 a zároveň zrušila písomné poverenie
zo dňa 17.1.2012. Dňa 24.2.2016 bol žalobca opätovne žalovanou písomne upozornený na porušenie
pracovnej disciplíny v ďalšej veci a zároveň mu bola toho istého dňa predložená výpoveď z pracovného

pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, ktorú žalobca odmietol podpísať aj prevziať.

5. Ako dôvod, prečo by mala byť výpoveď neplatná, žalobca poukázal na nerovnomernú zaťaženosť
jednotlivých vedúcich právnych oddelení. Každá agentúra žalovanej sídlila v krajskom meste. Agentúra
mala na starosti oblasť kraja. Jediná agentúra v Košiciach mala na starosti tak košický ako aj prešovský

kraj. Čiže žalobca, ako poverený prácou vedúceho právneho oddelenia agentúry v Košiciach mal
dvojnásobok práce, oproti svojim kolegom na rovnakom postavení. Dokonca on zostal v pracovnej
pozícii právnik, ale fakticky vykonával prácu vedúceho oddelenia a to bez priznania primeraného
finančného ohodnotenia. Čiže oproti iným kolegom mal zvýšené pracovné zaťaženie a bol aj finančne
znevýhodnený.

6. Uviedol, že v agentúre v Košiciach boli dvaja právnici. Obaja vedeli, čo majú robiť. On bol síce
poverený riadením, avšak nebol ustanovený do funkcie vedúceho a nebol ani platený ako vedúci.
Bol iba poverený prácou vedúceho. Položil otázku, či bol povinný takúto prácu vykonávať a teda aj
riadiť a usmerňovať kolegyňu JUDr. Dobríkovú. Okrem toho, čo sa týka prvého skutku, tento prípad sa

rozhodoval na Okresnom súde v Prešove, čiže mal spadať pod agentúru v Prešove. V Prešove však
právne oddelenie žalovaná nemala zriadené, preto košická agentúra musela suplovať aj Prešovský kraj,
čo znásobovalo ich prácu. Na túto skutočnosť žalobca žalovanú neskôr aj upozorňoval. Zo žiadnych
interných dokumentov žalovanej nevyplýva, že by agentúra Košice mala zastupovať v právnych sporoch
agentúru v Prešove. Bolo to len interným úzusom, že košičania zastupujú aj agentúru Prešov. Taktiež

druhý prípad sa riešil na Okresnom súde v Poprade. Aj v tomto prípade žalobca položil otázku, prečo
nemoholnaOkresnomsúdežalovanúzastupovaťnapr.právnikzBanskejBystrice,kdebolooveľamenej
prípadov, ako na agentúre v Košiciach. Z vlastných informácií vie, že v Košiciach viedli 250 až 260
pasívnych sporov, t.j. takých sporov, kde žalovanou bola Kooperatíva poisťovňa, a.s. a napr. v Banskej
Bystrici viedli takýchto sporov len 60. Preto stačilo vyriešiť interným pokynom, že právnik z Banskej

Bystrice môže zastupovať žalovanú aj v sporoch vedených v obvode Prešovského kraja.

7. Ďalej žalobca uviedol, že čo sa týka doručeného rozsudku z Okresného súdu Prešov vo veci žalobcu
Ing. Dupľák - EKOPRIM proti žalovanej pod sp. zn. 19Cb/68/2013 rozsudok bol do agentúry doručený
v čase, keď bol na dovolenke. Žalobca nemal vedomosť o tom, že Okresný súd v Prešove vo veci

rozhodol. Nevedel, že takýto rozsudok bude doručený. Uviedol však, že žiaden konkrétny pokyn JUDr.
Dobríkovejpredodchodomnadovolenkunedal,aleonabolarovnakopracovníčkouprávnehooddelenia,
ako žalobca.8. Čo sa týka druhého skutku, že nepodal odvolanie proti rozsudku vo veci pán Leško proti žalovanej
vedenej na Okresnom súde v Poprade sp. zn. 7C/29/2013, žalobca uviedol, že jednoducho nestíhal
oznámiť nadriadenému, že odvolanie v tejto veci by bolo nedôvodné. Je však presvedčený, že v

oboch prípadoch bolo správne rozhodnutie, že sa vo veciach odvolanie nepodávalo. V prípade podania
odvolania by sa ešte viac navýšili trovy v týchto konaniach.

9. Čo sa týka druhého upozornenia, ktoré mu bolo dané dňa 15.2.2016, k tomu žalobca uviedol, že sa
jednalo o jeho určitú formu rezignácie, keďže do pozície vedúcej právneho oddelenia bola v tom čase

menovaná JUDr. Dobríková, ktorá do agentúry nastúpila neskôr, ako žalobca a ktorú v podstate on
zaúčal. Takýmto spôsobom reagoval z dôvodu správania sa zamestnávateľa, resp. akým spôsobom
mu bolo odňaté poverenie riadením a následne akým spôsobom bola do pozície vedúcej právneho
oddeleniaagentúrymenovanáJUDr.Dobríková.Onaboladofunkcievedúcejprávnehooddeleniariadne
ustanovená a bola jej priznaná aj adekvátna mzda. Naproti tomu žalobca bol len poverený riadením a
bez priznania akéhokoľvek príplatku.

10. Žalobca žiadal, aby sa súd na jeho prípad díval aj v kontexte dobrých mravov, t.j. pravidiel slušnosti,
etiky a morálky. Žalobca, ako poverený riadením právneho oddelenia agentúry v Košiciach, mal
na starosti nielen obvod Košického kraja ale aj Prešovského kraja, čiže oproti kolegom - ostatným
vedúcim právnych oddelení agentúr, mal na starosti dvojnásobný počet práce, pretože mal dva kraje,

zároveň bol ukrátený o mzdu za výkon práce zodpovedajúcej práci vedúceho právneho oddelenia na
právnom oddelení agentúry v Košiciach, čím boli podľa jeho názoru naplnené dôvody pre skončenie
pracovného pomeru so žalovanou podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, v ktorom sa
uvádza, že nevyplatenie čo i len časti mzdy, zakladá pre zamestnanca právo na okamžité skončenie
pracovného pomeru, čo v konečnom dôsledku plne legitimizuje jeho postup (postoj) voči žalovanej

vyplývajúci okrem iného aj z ustanovenia § 47 ods. 3 písm. a/ Zákonníka práce, pričom podľa neho
riadne plnenie pracovných povinností zo strany zamestnávateľa je založené na princípe objektívnej
zodpovednosti. Objektívna zodpovednosť zamestnávateľa za riadne plnenie pracovných povinností
predchádza subjektívnu zodpovednosť zamestnanca za riadne plnenie si svojich pracovných povinností.

11. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že výpoveď zo dňa 19.2.2016, ktorú doručila žalobcovi
dňa 24.2.2016 považuje za platnú. Uviedla, že na strane žalovanej existovali dôvody nie na danie
výpovede, ale dokonca na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Poukázala pritom
na jeho tvrdenia k druhému upozorneniu, kde sám žalobca uviedol, že v podstate úmyselne neplnil
pracovné úlohy, vyplývalo to z jeho frustrácie na danú situáciu v agentúre v Košiciach. Poukázala aj na

určité protirečenia, ktoré žalobca uviedol. Na jednej strane sa domáhal odmeny za riadenie, na druhej
strane uviedol, že nevykonával určité úkony, ktoré má vykonávať vedúci právneho oddelenia, pretože
on za to v podstate ani platený nebol. Žalovaný sám priznal, že pri odchode na dovolenku neinštruoval
podriadenú JUDr. Dobríkovú, akým spôsobom má postupovať pri doručení pošty, nepoučil ju o tom, ako
má postupovať v prípade, ak je doručený rozsudok. Žalobca sa zúčastnil pracovnej porady, na ktorej

bolo prijaté uznesenie č. 8/2014, kde bol daný pokyn jednotlivým vedúcim právnych oddelení, aby v
prípade, ak je doručený rozsudok a nemieni podať odvolanie, je povinný ho minimálne 10 dní pred
uplynutím odvolacej lehoty prekonzultovať s riaditeľom právneho oddelenia, pričom žalobca nepoučil
JUDr. Dobríkovú, že má takýmto spôsobom postupovať, ak dôjde v čase jeho neprítomnosti z dôvodu
dovolenky, akýkoľvek rozsudok na pobočku do Košíc. V tomto prípade žalobca porušil interný predpis

žalovanej, ktorým bol viazaný.

12. V upozornení I s odkazom na ust. § 63 ods. 1 Zákonníka práce, bol žalobca upozornený, že v
dôsledku porušenia ustanovení Zákonníka práce a pracovného poriadku žalovanej a s poukazom na
uvedené zanedbanie pracovnej disciplíny, bude žalovaná v prípade aj menej závažného porušenia

pracovnej disciplíny v nasledujúcich 6 mesiacoch oprávnená so žalobcom skončiť pracovný pomer.

13. Dňa 15.2.2016 bolo vyhotovené a následne žalobcovi doručené aj v poradí druhé upozornenie na
porušenie pracovnej disciplíny, v ktorom bol žalobca opätovne poučený a oboznámený, že v dôsledku
porušenia ustanovení Zákonníka práce a pracovného poriadku žalovanej a s poukazom na uvedené

zanedbanie pracovnej disciplíny, je žalovaná oprávnená využiť svoje právo a skončiť so žalobcom
pracovný pomer výpoveďou. Dňa 24.2.2016 bola žalobcovi doručená výpoveď z pracovného pomeru
podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, výpoveď bola vyhotovená dňa 19.2.2016.14. Žalovaná poukázala na to, že menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, nemusí mať charakter
súvislostí. Pred uplatnením tohto výpovedného dôvodu, je zamestnávateľ povinný v posledných
6 mesiacoch, písomne zamestnanca upozorniť na možnosť výpovede, v súvislosti s porušením

pracovnej disciplíny. Z toho vyplýva, že na to, aby zamestnávateľ uplatnil výpoveď, zamestnanec
musí aspoň dvakrát porušiť pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom. Už po prvom menej
závažnom porušení, ho zamestnávateľ písomne upozorní a po druhom porušení pracovnej disciplíny
menej závažným spôsobom, môže zamestnávateľ uplatniť výpoveď. Za porušenie pracovnej disciplíny
zamestnanca, možno považovať zavinené porušenie povinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú

z právnych, pracovnoprávnych predpisov, pokynov zamestnávateľa, z kolektívnej, či pracovnej
zmluvy, resp. z pracovného poriadku. Podľa názoru žalovanej, sa žalobca dopustil niekoľkých
porušení pracovnej disciplíny, na základe ktorých došlo zo strany žalovanej k oprávnenému skončeniu
pracovného pomeru so žalobcom podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.

15. Ako listinné dôkazy boli do spisu predložené:

Pracovná zmluva uzatvorená medzi stranami sporu dňa 29.6.2010, na základe ktorej žalobca nastúpil
u žalovanej do práce dňa 12.7.2010 ako právnik s miestom výkonu práce agentúra Košice, pracovný
pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31.12.2010 so skúšobnou dobou 3 mesiace,
- Pracovná zmluva časť II zo dňa 29.6.2010, podľa ktorej bol žalobca zaradený na funkciu právnik
v platobnej triede 03/308 s výškou platu 850.- Eur brutto,

Dodatok k pracovnej zmluve č. 1 zo dňa 30.12.2010, podľa ktorého bol pracovný pomer žalobcu
predlžený do 30.6.2011,
Dodatok k pracovnej zmluve č. 2 zo dňa 8.6.2011, podľa ktorého bol pracovný pomer predlžený na
dobu neurčitú,
Poverenie žalovanej zo dňa 17.1.2012 pre žalobcu, ktorým bol žalobca s účinnosťou od 1.2.2012

poverený riadením právneho oddelenia na agentúre Košice,
Upozornenie žalovanej zo dňa 14.9.2015 pre žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny a to z dôvodu,
že dňa 3.8.2015 bol žalovanej doručený rozsudok Okresného súdu Prešov vo veci súdneho konania Ing.
Dupľák - EKOPRIM proti žalovanej pod č.k. 19Cb/68/2013-282. V tom čase zamestnanec ( žalobca )
čerpal dovolenku a to od 3.8.2015 do 21.8.2015. Napriek výslovnému pokynu riaditeľa právneho úseku

JUDr. Tótha udeleného všetkým právnikom žalovanej na porade konanej dňa 21.2.2014, žalobca
nepodnikol žiadne kroky k zabezpečeniu prekonzultovania tohto prípadu s nadriadeným z pohľadu
podania odvolania a zároveň žalobca počas svojej neprítomnosti nepoveril touto vecou ani svoju
podriadenú JUDr. Dobríkovú. Týmto svojím nekonaním, sa žalobca dopustil porušenia uznesenia č.
8/2014, prijatého na porade právneho úseku dňa 21.2.2014. Podľa zistení žalovanej nebola JUDr.

Dobríková žalobcom v tejto veci informovaná o tom, že zo strany Okresného súdu Prešov bolo vo veci
rozhodnuté, a že možno očakávať rozsudok a nedostala od žalobcu žiadne pokyny, ako postupovať v
prípade doručenia súdneho rozhodnutia. Žalobcovo jediné usmernenie pre JUDr. Dobríkovú sa týkalo
doručenej pošty a to v takom zmysle, že všetko vybaví žalobca, keď sa vráti z dovolenky. Ďalej žalovaná
zistila, že podobného zanedbania povinností sa žalobca dopustil aj v prípade Leško proti žalovaná,

vedeného pod č.k. 7C/29/2013-124 Okresným súdom Poprad. Nerešpektovanie uloženého pokynu zo
strany riaditeľa právneho úseku žalovanej v tejto súdnej veci opätovne viedlo k tomu, že bez toho,
aby žalobca svoj postup konzultoval s nadriadeným, nebol žalobcom podaný opravný prostriedok
proti rozsudku Okresného súdu Poprad, ktorý bol doručený spoločnosti 12.6.2015. V upozornení sa
ďalej uvádza, že na základe vyššie uvedených skutočností, žalovaná upozorňuje žalobcu na porušenie

pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, ktorého sa dopustil porušením
ustanovení Zákonníka práce a tiež pracovného poriadku zamestnancov spoločnosti a vyššie uvedeným
spôsobom zanedbania svojich povinností. Zároveň bol upozornený, že podľa § 63 ods. 1 písm. e)
Zákonníka práce, pri ďalšom zavinenom aj menej závažnom porušení pracovnej disciplíny počas
nasledujúcich 6 mesiacov, bude zamestnávateľ oprávnený využiť svoje právo a skončiť so žalobcom

pracovný pomer výpoveďou,
Zrušenie poverenia pre žalobcu viesť a riadiť právne oddelenie v agentúre Košice s účinnosťou k
22.9.2015,
Upozornenie žalovanej na porušenie pracovnej disciplíny žalovaného zo dňa 15.2.2016. V upozornení
sa uvádza, že dňa 9.2.2016 bola žalovanej doručená žiadosť Okresného súdu Košice I vo veci sp. zn.

19C/223/2012 na predloženie spisového materiálu týkajúceho sa poistných udalostí, pričom uvedené
súd považoval za nevyhnutné pre ďalšie konanie vo veci. Z dôvodu nepredloženia požadovaných
listinných dôkazov a to ani napriek opakovaným výzvam a urgenciám zo strany súdu, bola žalovanej
uznesenímzodňa6.7.2015uloženáporiadkovápokutavovýške200.-Euranásledneuznesenímzodňa3.9.2015 uložená ďalšia poriadková pokuta vo výške 400.- Eur. V tom čase žalobca, ako zamestnanec
poverený zamestnávateľom riadiť právne oddelenie v agentúre Košice, dostával k nahliadnutiu všetku
poštu doručenú na právne oddelenie agentúry Košice, preto mu všetky výzvy, urgencie a uznesenia v

predmetnom súdnom konaní museli byť známe. Napriek tomu sa voči uloženým poriadkovým pokutám
neodvolal a nezabezpečil, aby bol požadovaný spisový materiál doručený súdu, ani nepoveril touto
vecou podriadených zamestnancov. Po zrušení poverenia žalobcovi riadiť právne oddelenie v agentúre
Košice zo dňa 21.9.2015 bolo v predmetnej právnej veci doručené ďalšie uznesenie Okresného súdu
Košice I zo dňa 19.10.2015, ktorým bola žalovanej z dôvodu nepredloženia listinných dôkazov uložená

ďalšia poriadková pokuta vo výške 800.- Eur. Od nadriadenej JUDr. Dobríkovej žalobca dostal výslovný
pokyn, aby bezodkladne vyhotovil kópiu požadovaného spisového materiálu a doručil ho súdu a aby
zároveňpodalodvolanievočiuzneseniuouloženejporiadkovejpokutezodňa19.10.2015.Žalobcatento
pokyn nerešpektoval, proti uzneseniu sa neodvolal a spisový materiál súdu neodoslal. Týmto konaním
žalobca zanedbal svoje povinnosti právnika a nedodržal pokyn svojho nadriadeného, zároveň svojím
nezodpovedným prístupom porušil pracovnú disciplínu a žalovanej spôsobil negatívne dôsledky. Na

základe toho žalovaná upozornila žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm.
e) Zákonníka práce, ktorého sa žalobca dopustil zavinením porušením svojich základných povinností,
čím porušil ustanovenia pracovnej zmluvy, Zákonníka práce a tiež pracovného poriadku zamestnancov
žalovanej. Zároveňžalovanádalažalobcovinavedomie,ženakoľkovjehoprípadeideoďalšiezavinené
porušenie pracovnej disciplíny, na ktoré bol písomne upozornený v posledných 6 mesiacoch podľa §

63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, je zamestnávateľ oprávnený využiť svoje právo a skončiť s ním
pracovný pomer výpoveďou,
Výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zo dňa 19.2.2016, v ktorej
sa uvádza, že dňa 21.9.2015 z rúk JUDr. Tótha, riaditeľa právneho úseku, osobne prevzal a svojím
podpisom potvrdil prevzatie písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 3.9.2015,

pričom nasleduje celý text upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny pre žalobcu zo dňa 14.9.2015.
Ďalej sa vo výpovedi uvádza, že dňa 24.2.2016 žalobca prevzal z rúk JUDr. Tótha upozornenie na
porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 11.2.2016, pričom nasleduje celá citácia upozornenia žalovanej
na porušenie pracovnej disciplíny žalobcu zo dňa 15.2.2016. Vo výpovedi žalovaná ďalej uviedla, že z
citovaných upozornení a ich skutkového vymedzenia a odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že žalobca

svojím nekonaním opakovane porušil pracovnú disciplínu. Na základe toho žalovaná dala žalobcovi
výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Výpovedná doba bola
stanovená na 2 mesiace. Začala plynúť od 1. dňa kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po doručení
výpovede,tedaod1.3.2016askončilasauplynutímposlednéhodňapríslušnéhokalendárnehomesiaca,
t. j. dňa 30.4.2016, ktorý je zároveň dňom skončenia pracovného pomeru. Žalovaná zároveň nariadila

žalobcovi vyčerpať zostatok dovolenky tak, aby posledný deň dovolenky pripadol na posledný deň
výpovednej doby. Žalobca prevzatie výpovede písomne nepotvrdil,
rukou písaný záznam o odmietnutí žalobcu prevziať výpoveď z pracovného pomeru, ako aj záznam o
oboznámení sa s dôvodmi výpovede, bez bližšieho vyjadrenia sa. Záznam bol spísaný dňa 24.2.2016
JUDr. Tóthom, riaditeľom právneho úseku a JUDr. Dobríkovou, poverenou pracovníčkou riadením

právneho oddelenia agentúry Košice,
záznam z oboznámenia s dôvodom výpovede zo dňa 24.2.2016,
záznam zo dňa 25.2.2016 zo stretnutia, ktoré sa dňa 24.2.2016 uskutočnilo v priestoroch agentúry
Košice za prítomnosti JUDr. Tótha, JUDr. Dobríkovej a žalobcu, na ktorom bol žalobca upozornený na
porušenie pracovnej disciplíny z jeho strany a bola mu odovzdaná výpoveď z pracovného pomeru. V

zázname sa uvádza, že žalobca odmietol prevziať akúkoľvek listinu,
stanovisko žalovanej zo dňa 20.4.2016 k oznámeniu žalobcu zo dňa 18.4.2016, že trvá na ďalšom
zamestnávaní aj po termíne 30.4.2016. Žalovaná v stanovisku uviedla, že výpoveď považuje za platnú
so všetkými z nej plynúcimi účinkami,
potvrdenie žalovanej o zamestnaní žalobcu zo dňa 2.5.2016, z ktorého vyplýva, že žalobca bol u

žalovanej zamestnaný od 12.7.2010 do 30.4.2016,
záznam Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 8.7.2016,
oznámenie Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 13.7.2016 o výsledku inšpekcie práce adresované
žalobcovi,
Organizačný poriadok žalovanej - úplné znenie k 31.12.2012, vrátane príloh 1-7,

Pracovný poriadok zamestnancov žalovanej - úplne znenie apríl 2014, ako aj príloha č. 1 - Mzdový
poriadok k pracovnému poriadku zamestnancov žalovanej,
zápisnica z porady právneho úseku žalovanej zo dňa 22.7.2014, z ktorej vyplýva, že tejto porady sa
zúčastnil za agentúru Košice žalobca. Súčasťou zápisnice je aj prijaté uznesenie 8/2014, ktorým riaditeľprávneho úseku ukladá v prípade názoru nepodať opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu, vždy
najneskôr10dnípreduplynutímlehotynapodanieodvolania,odôvodneneinformovaťriaditeľaprávneho
úseku a vyžiadať si súhlas k takému postupu,

- List žalobcu zo dňa 16.12.2013 adresovaný riaditeľom žalovanej Ing. Petríkovi a JUDr. Tóthovi. V
liste poukázal na svoje pracovné preťaženie, keďže okrem Košického kraja má na starosti aj Prešovský
kraj, pričom nie je považovaný za legitímneho vedúceho právneho oddelenia na agentúre Košice, ale je
len zamestnancom povereným riadením právneho oddelenia v porovnaní so svojimi kolegami - vedúcimi
právnych oddelení na jednotlivých agentúrach. Jemu za odvádzanú dvojjedinú úlohu prináleží len mzda

v pôvodnej výške 850 Eur brutto. Navrhol, buď otvorenie právneho oddelenia aj na agentúre Prešov,
alebo navýšenie jeho platu o 200 Eur brutto,
mailová komunikácia medzi žalobcom a predsedníčkou predstavenstva a generálnou riaditeľkou
žalovanej spolu s pripojeným listom žalobcu.

16. Žalobcovi bola daná výpoveď dňa 19.2.2016. Súd preto posudzoval jej platnosť podľa platných

predpisov k tomuto dátumu.

17. Podľa článku 2 základných zásad Zákonníka práce, účinného do 17.6.2016, pracovnoprávne vzťahy
podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ
má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky

a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva,
ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

18. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

19. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby

ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

20. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť

pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v
súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

21. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

22. Podľa § 81 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne,
plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa

osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na
prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné
predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v
ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,
dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu

zverilzamestnávateľ,achrániťjehomajetokpredpoškodením,stratou,zničenímazneužitímanekonaťv
rozporesoprávnenýmizáujmamizamestnávateľa,f)zachovávaťmlčanlivosťoskutočnostiach,oktorých
sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným
osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej
činnosti, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa

týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého
pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa
so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj
zmenu bankového spojenia.23. Súd najprv skúmal, či žalobca dodržal zákonnú lehotu na podanie žaloby o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou podľa § 77 Zákonníka práce. Výpoveď bola žalobcovi doručená dňa

24.2.2016. Od 1.3.2016 mu začala plynúť dvojmesačná výpovedná doba, ktorá uplynula 30.4.2016.
Žalobcovi týmto dňom začala plynúť dvojmesačná lehota na podanie žaloby o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru. Žaloba bola podaná na súde dňa 30.6.2016, t.j. v zákonom stanovenej lehote.

24. Ďalej súd skúmal, či aj zamestnávateľ dodržal zákonnú lehotu na danie výpovede. Podľa § 63

ods. 4 Zákonníka práce, pre porušenie pracovnej disciplíny, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi
výpoveď iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel. Z obsahu výpovede
zo dňa 19.2.2016 vyplýva, že žalovanej bola dňa 9.2.2016 doručená žiadosť Okresného súdu Košice I
vo veci súdneho konania Alojz Šoltýs - Š.A. TERM proti žalovanej vedeného pod sp. zn. 19C/223/2012,
z obsahu ktorej vyplývalo, že v predmetnom súdnom konaní bol žalobca opakovane vyzývaný na
predloženie spisového materiálu, týkajúceho sa poistných zmlúv, pričom uvedené súd považoval za

nevyhnutné pre ďalšie konanie vo veci. Čiže z tejto žiadosti zo dňa 9.2.2016 sa žalovaná dozvedela o
porušení pracovnej disciplíny žalobcu, následne žalovaná dňa 15.2.2016 dala žalobcovi upozornenie
na porušenie pracovnej disciplíny a dňa 19.2.2016 dala žalobcovi písomnú výpoveď. Lehota na danie
výpovede zo strany žalovanej bola zachovaná.

25. Žalovaná dala žalobcovi výpoveď pre opakované porušenie pracovnej disciplíny, na čo bol žalobca
písomne upozornený najskôr dňa 14.9.2015, toto upozornenie prevzal dňa 21.9.2015 a následne bol
písomne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, aj dňa 15.2.2016. Toto upozornenie mu bolo
doručené dňa 24.2.2016.

26. Základné povinnosti zamestnanca sú uvedené jednak v základných zásadách Zákonníka práce,
ako aj v ustanovení § 81 Zákonníka práce. Žalovaná ich má ďalej podrobnejšie rozpracované aj
v Pracovnom poriadku zamestnancov žalovanej, s ktorým bol žalobca riadne oboznámený. Žalobca,
ako zamestnanec žalovanej, bol predovšetkým povinný pracovať zodpovedne a riadne plniť pokyny
nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami

zamestnávateľa.

27. Žalobca pracoval u žalovanej, ako právnik na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.6.2010. Dňa
17.1.2012 bol žalovanou poverený s účinnosťou od 1.2.2012 riadením právneho oddelenia na agentúre
Košice. Dňa 22.7.2014 sa zúčastnil porady právneho úseku žalovanej. Na tejto porade bolo okrem iného

prijaté aj uznesenie č. 8/2014, ktorým riaditeľ právneho úseku uložil v prípade názoru nepodať opravný
prostriedok proti rozhodnutiu súdu, vždy najneskôr 10 dní pred uplynutím lehoty na podanie odvolania,
odôvodnene informovať riaditeľa právneho úseku a vyžiadať si súhlas k takému postupu. Čiže išlo o
pokyn priameho nadriadeného žalobcu. Na porade bolo taktiež uvedené a je to aj súčasťou zápisnice z
porady, že v prípade nepodania odvolania bez prechádzajúcej konzultácie s riaditeľom právneho úseku,

budú voči príslušnému pracovníkovi právneho úseku vyvodené personálne dôsledky.

28. Žalovaná preukázala a žalobca to nerozporoval, že dňa 3.8.2015 bol žalovanej doručený rozsudok
Okresného súdu Prešov vo veci súdneho konania Ing. Dupľák - EKOPRIM proti žalovanej vedeného
pod sp. zn. 19Cb/68/2013. V tom čase žalobca čerpal dovolenku a to od 3.8.2015 do 21.8.2015. Napriek

prijatému uzneseniu č. 8/2014 a teda výslovného pokynu riaditeľa právneho úseku žalovanej, žalobca
nepodnikol žiadne kroky k zabezpečeniu prekonzultovania tohto prípadu s nadriadeným z pohľadu
podania odvolania. Počas svojej neprítomnosti nepoveril touto vecou v tom čase svoju podriadenú
JUDr. Dobríkovú. JUDr. Dobríková nedostala od žalobcu žiadne pokyny, ako postupovať v prípade
doručenia súdneho rozhodnutia. Jediné usmernenie pre JUDr. Dobríkovú sa týkalo doručenej pošty v

tom zmysle, že všetko žalobca vybaví, keď sa vráti z dovolenky. Keď sa žalobca vrátil z dovolenky dňa
24.8.2015, uplynula 15 dňová lehota na podanie odvolania v uvedenej veci. Rovnako žalobca nekonal aj
v prípade súdneho sporu Jozef Leško proti žalovanej, vedenom na Okresnom súde v Poprade pod sp.
zn. 7C/29/2013. Rozsudok bol žalovanej doručený 12.6.2015. Žalobca bez toho, aby to prekonzultoval
s vedúcim právneho úseku, vo veci odvolanie nepodal.

29. Súd vychádzal z toho, že pre zamestnávateľa bolo dôležité mať vedomosť o tom, v ktorých súdnych
konaniach nebude proti rozsudku podané odvolanie. Preto bola všetkým vedúcim právnych oddelení
na jednotlivých agentúrach uložená povinnosť informovať riaditeľa právneho úseku o tom, že neexistujedôvod na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu, pričom práve riaditeľ právneho úseku mal dať
súhlas na nepodanie odvolania. Žalobca tým, že v uvedených dvoch prípadoch nepodal proti rozsudkom
odvolanie bez toho, aby o tom najskôr informoval vedúceho právneho úseku žalovanej a bez toho, aby si

vyžiadal od neho súhlas k takémuto postupu, nerešpektoval príkaz nadriadeného na splnenie pracovnej
povinnosti.

30. Žalobca bol poverený riadením právneho oddelenia na agentúre v Košiciach. Jeho úlohou bolo
zabezpečiť riadny chod tohto oddelenia aj v prípade jeho dovolenky. Zabezpečením riadneho chodu

oddelenia treba chápať aj to, že budú plnené pokyny nadriadených aj v prípade, ak bol žalobca na riadnej
dovolenke. Bol povinný zabezpečiť, aby v prípade doručenia rozsudku sa postupovalo v zmysle prijatého
uznesenia 8/2014. Žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil. Nedal v tom čase svojej podriadenej JUDr.
Dobríkovej pokyn, ako má postupovať v prípade doručenia rozsudku.

31. V súdnom spore Leško proti žalovanej, ktorý bol vedený na Okresnom súde v Poprade, žalobca

nepodal odvolanie z dôvodu, že nestíhal oznámiť nadriadenému, že odvolanie v tejto veci by bolo
nedôvodné. Ako žalobca uviedol, je presvedčený, že nie len v tomto prípade, ale aj v prípade Ing.
Dupľákabolosprávnerozhodnutie,žesavoveciachnepodávaloodvolanie.Vprípadepodaniaodvolania
by sa ešte viac navýšili trovy v týchto sporoch. Súd v tejto veci uvádza, že riaditeľ právneho úseku si
vyhradilprávomocrozhodovaťotom,vktorýchprípadochnebudeprotirozsudkusúdupodanéodvolanie,

čiže nebolo podstatné vnútorné presvedčenie žalobcu, ako vedúceho právneho oddelenia agentúry, ale
podstatné bolo záväzné usmernenie zamestnávateľa, ako v takýchto prípadoch postupovať.

32. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na preťaženosť agentúry v Košiciach, keďže zastrešovala aj
pôsobnosť Prešovského kraja, pričom zo žiadnych interných dokumentov žalovanej nevyplýva, že by

agentúra Košice mala zastupovať v právnych sporoch agentúru Prešov. Ako uviedol žalobca, bolo to len
interným úzusom, že košičania zastupujú aj agentúru Prešov. Tu súd uvádza, že ak už raz pracovníci
agentúry v Košiciach mali zastupovať aj agentúru Prešov, museli ju zastupovať riadne, t. j. so všetkými
pokynmi,ktorébolivydané.Akžalobcazdôvodupracovnéhopreťaženianestíhalpodaťprotirozhodnutiu
súdu odvolanie, mal o tom informovať svojho nadriadeného. Pretože žalobca takto nepostupoval,

neplnil pokyn nadriadeného, čím jednak porušil základné povinností zamestnanca a dopustil sa aj
porušeniapracovnejdisciplínypodľapracovnéhoporiadkužalovanej.Zatomužalovanáudelilapísomné
upozornenie na porušenia pracovnej disciplíny dňa 14.9.2015. Upozornenie žalobca prevzal 21.9.2015.
V upozornení žalovaná poučila žalobcu, že pri ďalšom zavinenom aj menej závažnom porušení
pracovnej disciplíny počas nasledujúcich 6 mesiacov, bude zamestnávateľ oprávnený využiť svoje právo

a skončiť so žalobcom pracovný pomer výpoveďou.

33. Žalovaná ďalej preukázala a žalobca to ani nerozporoval, že dňa 9.2.2016 bola žalovanej doručená
žiadosť Okresného súdu Košice I v právnom spore žalobcu Alojz Šoltýs - Š. A. TERM proti žalovanej,
vedeného pod sp. zn. 19C/223/2012 s obsahom, z ktorého vyplynulo, že v predmetnom konaní bol

žalobca opakovane vyzývaný na predloženie spisového materiálu týkajúceho sa poistných zmlúv,
pričom uvedené súd považoval za nevyhnutné pre ďalšie konanie vo veci. Z dôvodu nepredloženia
požadovaných listinných dôkazov a to ani napriek opakovaným výzvam a urgenciám zo strany súdu,
bola žalovanej dňa 6.7.2015 uložená poriadková pokuta vo výške 200 eur, dňa 3.9.2015 jej bola uložená
ďalšia poriadková pokuta vo výške 400 eur a dňa 19.10.2015 poriadková pokuta vo výške 800 eur.

Žalobca ani na výslovný pokyn svojej nadriadenej JUDr. Dobríkovej nepodal odvolanie voči poriadkovej
pokute a súdu ani požadovaný spisový materiál neodoslal.

34. Ako uviedol sám žalobca, z jeho strany sa jednalo o určitú formu rezignácie na správanie sa
žalovanej.

35. Z konania žalobcu je zrejmé, že v tomto prípade nepracoval zodpovedne, vedome neplnil pokyny
svojej priamej nadriadenej. Svojím konaním spôsobil žalovanej škodu, keďže musela platiť poriadkové
pokuty. Tým mal súd za preukázané, že žalobca vedome porušil základné povinností zamestnanca
podľa § 81, písm. a/, e/ Zákonníka práce, ako aj svoje povinnosti podľa pracovného poriadku žalovanej.

Na základe toho žalovaná dňa 15.2.2016 písomne upozornila žalobcu na porušenie jeho pracovnej
disciplíny.36. Prvé upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny bolo žalobcovi dané dňa 14.9.2015, druhé
upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny mu bolo dané dňa 15.2.2016, čiže opätovne došlo na
strane žalobcu k porušeniu pracovnej disciplíny v lehote kratšej ako 6 mesiacov od prvého upozornenia

na porušenie pracovnej disciplíny. Preto mu žalovaná dňa 19.2.2016 dala výpoveď podľa § 63 ods. 1
písm. a Zákonníka práce.

37. Žalovaná teda dostatočným spôsobom súdu preukázala, že žalobca v posledných 6 mesiacoch
bol v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Napriek

tomu opätovne sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny, preto mal súd za to, že výpoveď, ktorú dala
žalovaná dňa 19.2.2016 žalobcovi je platná.

38. Žalobca v podanej žalobe poukázal na to, že tak, ako má zamestnanec svoje práva, aj povinnosti,
takisto práva a povinnosti má zamestnávateľ. Poukázal na to, že na agentúre v Košiciach neboli
vytvorené dostatočné pracovné podmienky, aby žalobca ako zamestnanec, mohol plniť svoje pracovné

povinnosti. Žalobca zároveň preukázal, že na túto skutočnosť upozorňoval aj zamestnávateľa. Žalovaná
poverila žalobcuriadenímprávnehooddelenianaagentúreKošice,avšakbeztoho,abysatoodzrkadlilo
na jeho mzde. Tým poukázal aj na nerovnaké zaobchádzanie zo strany zamestnávateľa. Tým, že
žalobcovi nebol platený žiaden príplatok za riadenie oddelenia, vlastne mu zamestnávateľ nevyplácal
mzdu, čo je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru daného zamestnancom. Žalobca

poukázal, že výpoveď, ktorá mu bola daná zo strany žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi, keďže
zo strany žalovanej nemal vytvorené uspokojivé pracovné podmienky a na rozdiel od iných vedúcich
právnych oddelení jednotlivých agentúr žalovanej nebola mu vyplácaná adekvátna mzda, hoci bol
poverený riadením právneho oddelenia, plat mal ako obyčajný radový právnik.

39. V tejto súvislosti súd musel skúmať aj otázku, či výpoveď, ktorá bola daná žalobcovi dňa 19.2.2016
bola, alebo nebola v súlade sa dobrými mravmi.

40. Podľa § 1, ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
právne vzťahy podľa ods. 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

41. Všeobecné ustanovenia občianskeho zákonníka sú ustanovenia § 1 až § 122.

42. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

43. O tom, že výkon práv a povinností vyplývajúcich pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s
dobrými mravmi, hovorí aj článok 2 základných zásad Zákonníka práce.

44. Je pravdou, že žalobca nebol riadne ustanovený do funkcie vedúceho právneho oddelenia agentúry
v Košiciach. Žalovaná ho dňa 17.1.2012 ,, iba ,, poverila od 1.2.2012 riadením právneho oddelenia
na agentúre Košice. Tu súd poznamenáva, že žalobca túto funkciu prijal dobrovoľne, vykonával ju s
vyhliadkou, že časom bude riadne menovaný za vedúceho právneho oddelenia. Kedykoľvek sa tohto
poverenia mohol dobrovoľne vzdať. Funkcie sa nevzdal, riadne ju vykonával.

45. O tom, či bol voči iným zamestnancom v rovnakom pracovnom zaradení diskriminovaný
( prideľovanie práce, mzda ), alebo nie, o tom súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
konania o určenie platnosti, resp. neplatnosti výpovede.

46. Tvrdenie žalobcu, že nevyplatenie mzdy je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany zamestnanca súd považuje v jeho prípade za irelevantné. Nevyužil toto právo. Zamestnávateľ
mu riadne a včas vyplácal mzdu podľa zmluvy.

47. Neobstojí ani poukazovanie na nevytvorenie priaznivých pracovných podmienok zo strany

zamestnávateľa, že riaditeľ právneho úseku JUDr. Tóth mal dlhodobú vedomosť o pracovnej vyťaženosti
právneho oddelenia Agentúry v Košiciach a neurobil žiadne opatrenia na vytvorenie spravodlivých
( porovnateľných ) pracovných podmienok voči ostatným Agentúram žalovanej. Tu súd poukazuje na
Záznam Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 8.7.2016, ktorého kontrola žalovanej bola zameraná nadodržiavanie ustanovení pracovnoprávnych a mzdových predpisov, najmä ustanovení § 13 a § 119a
Zákonníka práce. Podľa záverov kontroly žalovaná u kontrolovaných osôb ( aj žalobcu ) neporušila
ustanovenia právnych predpisov, na ktoré bol výkon inšpekcie zameraný. Poukázala na špecifickosť

vykonávaných pracovných činností, pričom jednotlivé činnosti vykonávané na pozíciách vedúcich
právnych oddelení a právnik sú ťažko merateľné a kvalifikovateľné. Zamestnanci na týchto pozíciách
prevažne zabezpečujú riešenie súdnych sporov, teda rozsah ich pracovných činností závisí od externých
vstupných podnetov a nedá sa predpokladať objem práce a naplánovať ( nanormovať ) jej spotreba.
Počet a rozsah vykonávaných úkonov v súdnom spore je veľmi individuálny, nezávislý na rozhodnutí

zamestnávateľa.

48. Žalovaná dala žalobcovi výpoveď za opakované porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca neplnil
pokyny, ktoré mu dal jeho nadriadený. Zamestnanec môže odmietnuť splniť pokyn, ktorý mu dá jeho
nadriadený v prípade, ak by takýto pokyn bol v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom,
alebo s dobrými mravmi, prípadne by bezprostredne a vážne ohrozil život, alebo zdravie zamestnanca,

alebo iných osôb ( § 47 ods. 3 zákonníka práce ).

49. Žalobca dostal písomné upozornenie z dôvodu, že nedodržal nariadenie riaditeľa právneho úseku
žalovanej, že v prípade názoru nepodať opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu, má vždy najneskôr
10 dní pred uplynutím lehoty na podanie odvolania, odôvodnene informovať riaditeľa právneho úseku

a vyžiadať si súhlas k takému postupu. Takéto nariadenie nadriadeného podľa názoru súdu nie je ani
v rozpore s dobrými mravmi, ani v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a už vôbec
neohrozuje život, alebo zdravie zamestnanca.

50. Čo sa týka druhého písomného upozornenia zo dňa 15.2.2016, to bolo dané žalobcovi z dôvodu,

že tento si vedome neplnil svoje povinností, nereagoval na výzvy súdu, následne nerešpektoval pokyn
svojej nadriadenej.

51. V týchto súvislostiach, podľa názoru súdu, nemožno hovoriť o tom, že by výpoveď daná žalobcovi
dňa 19.2.2016 bola v rozpore s dobrými mravmi.

52. Keďže súd považoval výpoveď žalovanej zo dňa 19.2.2016 doručenú žalobcovi dňa 24.2.2016 za
platnú, žalobu o určenie jej neplatnosti zamietol. Keďže na platnosť výpovede je naviazaný aj nárok
na náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru, keďže súd výpoveď považuje
za platnú, súd nárok žalobcu na náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru

výpoveďou zo dňa 19.2.2016 zamietol.

53. Žalobca si okrem nároku na určenie neplatnosti výpovede a nároku na náhradu mzdy z
dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru uplatnil aj nárok na náhradu ušlej mzdy a náhradu
nemajetkovej ujmy z dôvodu diskriminácie zo strany žalovanej. Ako súd už vyššie uviedol, týmto

nárokom sa bude zaoberať samostatne po právoplatnom skončení konania o určenie neplatnosti
výpovede, kedy zároveň rozhodne aj o náhrade trov konania.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ

domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.