Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118204553
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6118204553.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci
starostlivosti o maloleté deti H., G., nar. XX.XX.XXXX a G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, v
konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti matky N.
K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., toho času L., M. V. XX, zastúpenej JUDr. Ivanou Gajdošíkovou,
advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie vo Zvolene, Francisciho 6 a otca Z. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I., S. X, o úpravu styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica,
č.k. 32P/13/2018-133 zo dňa 18.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., II., III. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd upravil styk matky s maloletou G. H. na každý párny
týždeň v roku od piatku 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas zimných prázdnin na každý párny
rok od 23.12. od 9.00 hod. do 28.12. do 17.00 hod. a každý nepárny rok od 29.12. od 9.00 hod. do
02.01. do 17.00 hod., počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 9.00 hod. do 08.07. do 17.00 hod.
a od 01.08. od 9.00 hod. do 08.08. do 17.00 hod. (prvý výrok) s tým, že matka je oprávnená maloletú v
stanovené dni a hodiny od otca prevziať na vlakovej stanici v Obci I. a otec je povinný maloletú matke
v stanovené dni a hodiny odovzdať na vlakovej stanici v Obci I. (druhý výrok); otec je povinný maloletú

na styk s matkou pripraviť a styk matke s maloletou umožniť (tretí výrok); štvrtým výrokom návrh matky
v časti úpravy styku s maloletým G. zamietol.
Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzal z ustanovení §25 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o
rodine (ďalej v texte aj len „Zákon o rodine“ alebo aj „ZR“); konštatoval, že maloleté deti pochádzajú z
manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 32P/270/2014-118 zo
dňa 24.02.2015 rozvedené, maloleté deti na čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti otca,
matke bola uložená povinnosť prispievať na ich výživu; jej styk s maloletými deťmi nebol upravený z

dôvodu, že maloletý G. odmietol stretávať sa s ňou a maloletá G. H. sa s matkou stretávala bez úpravy
presných termínov.
V aktuálnom konaní o úpravu styku otec svojou nečinnosťou, nerešpektovaním pokynov súdu
absolvovať poradensko-psychologický proces, nespoluprácou s opatrovníkom spôsobil, že súd pri
svojom rozhodovaní vychádzal z tvrdení matky a opatrovníka maloletých detí a zo správy zo sociálneho
zisťovania v domácnosti matky; konštatoval narušenie vzťahov medzi rodičmi, medzi ktorými neexistuje
žiadna komunikácia; matka je s maloletými deťmi v nepravidelnom kontakte.

Maloletý G. má v súčasnosti 16 rokov. Pri pohovore uviedol, že u matky bývať nechce, ani prespávať,
chce ju len navštevovať. Matka konštatovala zlepšenú komunikáciu s maloletým a je schopná sa s
maloletým dohodnúť na styku.Maloletá G. H. vo veku 11 rokov uviedla, že k matke chodí cez víkendy, čo jej vyhovuje, ale chcela by
ku nej chodiť aj častejšie a byť u nej dlhšie ako len dva dni. Maloleté deti zhodne uviedli, že domácnosť
matky poznajú, ako aj osoby, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti (priateľa matky a ich nevlastnú

sestru).
Podľa správy zo sociálneho zisťovania matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre stretávanie
sa s maloletými deťmi. Matka sa podieľa na príprave maloletej G. H. na príprave na vyučovanie, pozná
jej zdravotný stav, informuje sa na maloletú v škole.
Vzhľadom na zistený skutkový stav okresný súd mal za to, že v časti úpravy styku návrh matky

ohľadom maloletého G. je potrebné zamietnuť z dôvodu, že vzhľadom na jeho vek 16 rokov nie je
vhodné maloletému striktne upravovať styk s matkou, obzvlášť, ak sa matka s maloletým vedia na ňom
dohodnúť. Súd prvej inštancie bol názoru, že vzhľadom na vek maloletého je vhodnejšie ponechať styk
matky s maloletým na ich dohode, pretože autoritatívna a striktná úprava styku by spôsobila zhoršenie
vzťahu maloletého k matke a jeho komunikáciu s ňou.
Vzhľadom na vyjadrenie maloletej G. H., ako aj vzhľadom na neschopnosť rodičov komunikovať a

dohodnúť sa na pravidlách stretávania sa maloletej s matkou, je potrebné striktne upraviť styk matky
s maloletou súdnym rozhodnutím, a preto v tejto časti považoval návrh matky za dôvodne podaný.
Apeloval na otca, že si musí byť vedomý, že ani zverením maloletej do jeho osobnej starostlivosti nemá
maloletúvabsolútnejmoci.Maloletámáprávonastyksrodičom,sktorýmnežijevspoločnejdomácnosti.
Je neprípustné, aby styk matky s maloletou sa podroboval svojvôli otca.

Okresný súd vykonaným dokazovaním nezistil relevantné prekážky, pre ktoré by sa matka s maloletou
stýkať nemohla. Úpravou styku matky s maloletou sa zabezpečí jednak to, aby maloletá neprimerane
silne pociťovala absenciu matky vo svojej domácnosti a matka sa mohla podieľať na výchove a
starostlivosti o maloletú a formovaní jej osobnosti. Pri samotnej úprave rozsahu styku matky s maloletou
okresný súd zobral do úvahy jednak okolnosti na strane maloletej (vek, zdravotný stav, režim, plnenie

školských a mimoškolských aktivít) a jednak okolnosti na strane oprávneného rodiča, t.j. matky
(ekonomické, bytové podmienky, pracovná doba, vzdialenosť medzi bydliskom maloletej a matky).
V dôsledku nečinnosti otca súd nezistil denný režim maloletej. Mal však preukázané, že maloletá je
školopovinná,navštevuje2.stupeňzákladnejškoly,jezdravá,neužívažiadnelieky,nemážiadnuplatenú
záujmovú činnosť.

Matka je aktuálne nezamestnaná, preto súd prvej inštancie upravil rozsah styku matky s maloletou v
zmysle jej návrhu.
Pri úprave miesta preberania a odovzdávania maloletej rodičmi v záujme rovnomerného vyváženia
prekážok v spojení s realizáciou styku matky s maloletou považoval za vhodné, aby tieto boli čiastočne
prenesené aj na otca, ktorému je maloletá zverená do starostlivosti, a preto upravil miesto preberania a

odovzdávania maloletej rodičmi na vlakovej stanici v Obci I.. Zároveň uložil otcovi povinnosť maloletú na
styk s matkou pripraviť, t.j. maloletú odovzdať s potrebnými osobnými vecami a po psychickej stránke ju
pripraviť tak, aby matku neodmietala. Otec je tiež povinný matke styk s maloletou umožniť, t.j. zabezpečiť
realizáciu styku matky s maloletou tak, aby sa súdne rozhodnutie realizovalo.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých
detí. Poukázal na to, že G. je už v puberte, má svoj názor na matku a na dané skutočnosti; k úprave
styku s maloletým nedošlo, súd ho zamietol.
Nesúhlasil s úpravou styku s maloletou G.; súhlasil, aby sa s matkou stretávala, ale nie podľa
harmonogramu, pretože matke sa menia bytové pomery a čaká ďalšie dieťa. Matka maloletých detí čaká

už desiate dieťa, štyri má s ním, trikrát bola na potrat, jedno dieťa jej zomrelo, dve má s terajším druhom;
normálna duševne zdravá žena to v tejto dobe nedokáže. Vyjadril nepochopenie, ako súd mohol takto
narušenej žene vyjsť v ústrety, ktorá nemala za posledných osem rokov čas stretávať sa s deťmi a zrazu
jej deti chýbajú; podľa jeho názoru jej chýbajú opatrovníci jej terajšieho dieťaťa. Na staršie, už dospelé
deti sa „vykašlala“ v najhoršom veku - v puberte; v tom čase zháňala druhov, striedala partnerov, až kým

sa nenašiel jej terajší „spasiteľ“ aj s bytom.
Od rozvodu si neplní vyživovaciu povinnosť, výživné posiela sporadicky, posledné roky vôbec, dlží cca
5.000,- Eur, čo je už trestný čin zanedbania povinnej výživy. U nebankových subjektov sfalšovala jeho
podpisy, doteraz za ním chodia exekútori. Udala ho, že znásilňuje svoju vtedy dvojročnú dcérku G. a z
tohto dôvodu dieťa muselo podstúpiť gynekologické vyšetrenie; otec bol obvinenia zbavený; ide o krivé

obvinenie v zmysle §345; keby nepozeral na to, že je matkou jeho detí, už dávno je niekde v nápravnom
zariadení.S úpravou styku s maloletou G. nesúhlasil v plnom rozsahu: G. nebude robiť opatrovateľku a slúžku a
nebude sa dívať na matkine milenecké scény; za pár mesiacov nebude u matky mať kde spávať, keďže
sa jej narodí ďalší potomok.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť,
pretože deti majú právo na styk s rodičom, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti; okresný súd plne
rešpektoval záujem maloletých detí.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhla rozsudok potvrdiť
ako vecne správny. Návrh na začatie konania podala z dôvodu, že sama nevie s otcom maloletých
detí komunikovať, keďže na jej telefonáty ani na SMS nereaguje, nedvíha telefón, listové zásielky síce
preberie, ale žiadnym spôsobom nevyjadrí svoje stanovisko, ktoré by mohlo byť pre ňu relevantné a na
základe ktorého by mohlo dôjsť k dohode s ním ohľadne styku s maloletými deťmi.
S H. a G. sa stretávala len prostredníctvom dospelej dcéry O., ktorá na návštevu ku nej zobrala aj obe

mladšie deti; otec so stykom detí s ňou bezdôvodne nesúhlasil, napriek tomu si s dcérou H. vybudovala
vzťah a dcéra sa teší na spoločné chvíle; sporadicky ju navštevuje, pri návštevách v jej domácnosti si
vytvorila dobrý vzťah k jej priateľovi N. I. aj k ich dcére N.. Aby s H. bola v kontakte aj telefonicky, zakúpila
jej SIM kartu, ktorú jej však otec zobral a kontakt s matkou zakázal. S H. sa stretla niekoľkokrát v škole,
keď sa bola pýtať učiteliek na jej prospech a školské výsledky; kontakt s dcérou je napriek všetkým

snahám matky minimálny.
Otec sa nezúčastnil žiadneho súdneho pojednávania, ani poradenských stretnutí u kolízneho
opatrovníka. Záujmy maloletých detí boli napriek tomu hájené objektívne a rozsah stretávania v zmysle
návrhu matky nie je v rozpore s týmito záujmami; Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako opatrovník
detí vykonal s nimi pohovor a zúčastňoval sa pojednávaní.

Keďže otec detí s matkou nekomunikuje, musela sa svojich práv domáhať súdnou cestou; návrh na súd
vychádzal z jej komunikácie s deťmi; v prípade aktívnej súčinnosti otca mohli dospieť dohodou k inému
rozsahu stretávania.
S otcom detí prvýkrát ohľadne styku s maloletými deťmi komunikovala prostredníctvom svojho právneho
zástupcu v novembri 2017, kedy ho žiadala o stretnutie a o možnosť dohody o úprave styku s deťmi.

Otec detí nereagoval na žiadnu z jej iniciatív; 1,5 roka nečinnosti otca a jeho odvolanie voči rozsudku len
predlžuje stav, kedy nie je oprávnená sa s deťmi stretávať; takýmto spôsobom si nemôže ani vybudovať
vzťah s deťmi, ani s nimi tráviť čas.
Súdom stanovený styk je v súlade s právom detí stretávať sa s matkou; súdne konanie ohľadom práv
maloletých detí je neprimerane dlhé len kvôli otcovi detí; podanie odvolania je len snaha otca oddialiť

možnosť reálneho stretávania sa matky s deťmi, jeho prieťahmi v konaní nakoniec G. dovŕši plnoletosť
a k stretávaniu s matkou a zblížením sa s ním ani nedôjde.
Otcovi detí bol návrh matky riadne doručený, ale nevyjadril sa k nemu ani nijako nereagoval,
nerešpektoval výzvy súdu, ani kolízneho opatrovníka na vyriešenie problému; jeho odvolanie nie je
dôvodné, pretože mal dostatok priestoru, aby svoje názory prezentoval v reálnom čase a nebránil jej v

stretávaní sa s deťmi. V konaní neboli zistené žiadne objektívne dôvody, ktoré by jej bránili v styku s
deťmi; na ich pobyt v jej domácnosti sa ona od podania návrhu pripravila nákupom nábytku (postelí a
pod.), je schopná zabezpečiť, aby obidve deti mohli u nej stráviť požadovaný čas.
So synom G. je zbytočné upravovať jej styk, pretože je takmer dospelý a ona jeho názor rešpektuje,
stretáva sa s ním podľa jeho vôle. Predlžovaním tohto konania aj dcéra dospieva a ich odlúčením ich

vzťahy môžu ochladnúť a v čase puberty bude ťažké ich nanovo budovať.

5. Otec s vyjadrením kolízneho opatrovníka a matky nesúhlasil a zotrval na dôvodoch svojho odvolania.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia §65 a §66 zákona č. 161/2015

Z.z. Civilného mimosporového poriadku bez nariadenia pojednávania podľa §385 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“) a odvolaním napadnuté rozhodnutie
okresného súdu v zmysle §387 ods. 1 C.s.p. vo výrokoch I., II. a III. potvrdil z nasledovných dôvodov:

7. Podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.8. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento vykonal
v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj

správnyprávnyzáver.Rozhodnutiesúdubolopodloženénáležitýmpreskúmanímrodinnýchasociálnych
pomerov aj napriek nespolupráci otca; matka vo svojej domácnosti vytvorila pre maloleté deti prijateľné
podmienky pre účely styku. Pri úprave styku súd vychádzal z výsluchu matky, kolízneho opatrovníka
i maloletých detí pred kolíznym opatrovníkom, z listinných dokladov, zo správ o prešetrení pomerov v
domácnosti matky i pohovoru s učiteľmi obidvoch maloletých detí.

9. Z obsahu opatrovníckeho spisu vyplýva, že maloleté deti pochádzajú z manželstva, ktoré bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/270/2014-118 zo dňa 24.02.2015.
Maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti otca, matke bola uložená
povinnosť prispievať na ich výživu a jej styk s maloletými deťmi nebol upravený. Matka sa v aktuálnom
konaní domáha úpravy styku s maloletými deťmi, pretože vzťahy medzi rodičmi sú výrazne narušené,

vôbec nekomunikujú, otec neodpovedá na písomné ani telefonické výzvy matky ohľadom dohody o jej
styku s maloletými deťmi, a to ani cestou kolízneho opatrovníka, ktorý rodinu maloletých detí pravidelne
monitoruje, ale komunikáciu s otcom detí považuje tiež za problematickú, pretože otec mu neumožňuje
prešetriť pomery v jeho domácnosti. Pohovor s maloletými deťmi vykonal v priestoroch úradu, či v
priestoroch školy; maloletý G. prejavil vôľu stretávať sa s matkou podľa dohody, maloletá G. H. sa mieni

stretávať s matkou častejšie ako doposiaľ, ale bývať u nej nechce.
Z obsahu spisu tiež vyplynulo, že v minulosti bol rodičom umožnený poradensko-psychologický proces,
ktorý však vzhľadom na nespoluprácu otca a z dôvodu jeho neprítomnosti bol neefektívny a nesplnil
svoj účel.
Okresný súd prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 32P/13/2018-89 zo dňa 15.01.2019, ktorý na odvolanie

otca krajský súd uznesením č.k. 11CoP/19/2019-141 zo dňa 14.06.2019 v plnom rozsahu zrušil a
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože okresný súd rozhodol v
prejednávanej veci predčasne. Hoci sa otec nezúčastňoval pojednávaní, ani sa nevyjadroval k návrhu
matky, nereagoval na možnosť absolvovať poradensko-psychologický proces, okresný súd nevenoval
náležitú pozornosť zisteniu názoru obidvoch maloletých detí, najmä G.. S prihliadnutím na tvrdenie otca

v odvolaní, že matka sa s maloletými deťmi nekontaktovala takmer 8 rokov, a opustila deti v útlom veku,
bolo potrebné venovať tejto skutočnosti významnejšiu pozornosť, najmä s prihliadnutím na to, že po
rozvode rodičov G. odmietal akýkoľvek kontakt s matkou; strohé konštatovanie okresného súdu, že
upravil styk v štandardnom rozsahu, zodpovedajúcom zákonnej úprave, platnej judikatúre a zaužívanej
súdnej praxi, bolo vzhľadom na okolnosti daného konkrétneho prípadu úplne nepostačujúce. Krajský

súd v zrušujúcom uznesení prikázal okresnému súdu podrobne zistiť záujem maloletých detí na rozsahu
styku matky s nimi; hoci okresný súd konštatoval, že obe maloleté deti sú školopovinné, navštevujú 2.
stupeň základnej školy, sú zdravé, neužívajú žiadne lieky a nemajú žiadnu platenú záujmovú činnosť,
nezisťoval ich názor vo vzťahu k styku s matkou, ku frekvencii a vôbec možnosti nocovania u matky, ako
aj ďalšie skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie vo veci.

10. Po zrušení rozsudku okresný súd nariadil dve pojednávania, na ktoré predvolal účastníkov; zo
zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.10.2019 a zo dňa 18.11.2019 vyplynulo, že otec sa nedostavil bez
ospravedlnenia napriek vykázanému doručeniu na pojednávanie; na pojednávaní bola vypočutá matka
maloletých detí a kolízny opatrovník, ktorý vykonal opakovane prešetrenie, resp. pokus o prešetrenie

pomerov a podal aktuálnu správu zo sociálneho zisťovania (č.l. 116, 118 spisu); okresný súd konštatoval
tiež, že po telefonickom rozhovore so starou matkou zo strany otca zistil, že starí rodičia dňa 07.11.2019
podali na okresný súd návrh na zverenie maloletého G. a G. H. do ich spoločnej náhradnej starostlivosti
spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spis sa vedie pod sp.zn. 37P/254/2019;
z úradného záznamu (č.l. 114) tiež vyplýva, že okresný súd sa snažil telefonicky skontaktovať s otcom

maloletých detí, avšak neúspešne; od starej matky zo strany otca zistil, že „otec má vedomosť o
pojednávaní vytýčeného na deň 18.11.2019, ale naň nepríde, pretože pokiaľ si vypije, tak na druhý deň
spí“.

11. Okresný súd následne rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom.

Odvolanie otca nie je dôvodné.
V zmysle platnej právnej úpravy súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy
prihliada na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom,
prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a pod.), stabilituvýchovného prostredia (životné, bytové pomery rodičov, hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a
pod.). Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vychádza súd najmä z návrhov
a vyjadrení rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa; nie je vylúčené ani znalecké

dokazovanie, ktoré by však malo byť len krajnou možnosťou, keďže vo väčšine prípadov negatívne
vplýva na maloleté dieťa. Súd dbá, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov
a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi a právo druhého rodiča, ktorému dieťa nie je zverené,
na pravidelné informovanie o dieťati. Súd prihliadne aj na citovú orientáciu a zázemie dieťaťa, výchovnú
schopnosť a zodpovednosť rodiča, stabilitu budúceho výchovného prostredia, na schopnosť rodiča

dohodnúť sa na výchove s druhým rodičom, na citové väzby voči súrodencom, prarodičom a ďalším
príbuzným, ako aj na hmotné zabezpečenie zo strany rodiča, vrátane bytových pomerov.
So zreteľom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa súd môže maloleté dieťa vypočuť, pričom jeho názoru
venuje náležitú pozornosť. Názor maloletého dieťaťa, ktoré je v konaní o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností účastníkom konania a je zastúpené kolíznym opatrovníkom, ustanoveným podľa
§31 ods. 2 Zákona o rodine, môže súd zisťovať aj prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany

detí, ale aj výsluchom maloletého dieťaťa bez prítomnosti rodičov, pričom postupuje podľa §43 ods.
1 Zákona o rodine. Maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť
vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho
týkajú. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a
rozumovej vyspelosti.

Cieľom tohto ustanovenia (§43 ods. 1 ZR), ktoré vychádza z článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, je
zakotviť v zákone právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa
ho týkajú, a to jednak v rodine a jednak v súdnom konaní. Dieťa sa nemá chápať len ako objekt výchovy,
ale aj ako aktívny účastník výchovného procesu; toto stanovisko je zdôraznené aj tým, že mu zákon
nepriznáva len práva, ale ukladá aj povinnosti (§43 ods. 2, 3 ZR), a to v širšom rozsahu, než to bolo v

minulosti. S právom dieťaťa korešponduje povinnosť rodičov venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť
zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti; takáto pozornosť však musí nájsť aj svoje vyjadrenie
v praxi, čo znamená, že rodič nie je povinný len si vypočuť názor dieťaťa, ale ho aj rešpektovať do tej
miery, do akej je dieťa schopné posúdiť, či mu je vlastné rozhodnutie na prospech alebo nie.
I keď sa pri rozvode manželstva vždy rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti

jedného z rodičov (v prípade, že nie je zverené do striedavej osobnej starostlivosti), zákonná úprava má
zabrániť jednak tomu, aby dieťa neprimerane silne pociťovalo absenciu druhého rodiča a jednak tomu,
aby druhý rodič stratil akýkoľvek kontakt a dosah na výchovné pôsobenie na dieťa (§24 ods. 5 ZR).

12. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v prejednávanej veci odvolací súd

považoval rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch za správne. So všetkými
skutočnosťami, uvádzanými otcom v odvolaní proti výrokom o úprave styku maloletej G. H. s matkou,
sa náležitým a dostatočným spôsobom vysporiadal už súd prvej inštancie, ktorého rozhodnutie spĺňa
požiadavky na zákonné rozhodnutie. Zaoberal sa otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci,
vrátane tých, na ktoré poukázal v odvolaní otec.

13. Krajský súd sa stotožňuje s obsahom úpravy styku stanoveným okresným súdom. Otec v odvolaní
žiadnym spôsobom nespochybnil rozsah frekvencie styku matky s maloletou; uviedol len, že nesúhlasí
s úpravou styku. Krajský súd z obsahu jeho odvolania konštatuje, že otec nesúhlasí so stykom matky
s maloletým dieťaťom v žiadnom rozsahu, ktorý názor je v príkrom rozpore s právom dieťaťa na styk s

rodičom, ktorému nie je zverené, tak ako bolo uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia vyššie.

14. Ďalšie odvolacie dôvody a skutočnosti uvádzané otcom v odvolaní nepovažoval odvolací súd za
relevantné pre rozhodnutie v prejednávanej veci; ani odvolací súd nedospel po preskúmaní obsahu
spisu v prejednávanej veci k inému záveru, než ku akému dospel po vykonanom dokazovaní okresný

súd. Otec v odvolaní uvádza skutočnosti ohľadom súčasného tehotenstva matky, ktoré má byť podľa
jeho vyjadrenia už desiate, ako aj jeho názor v tomto smere, poukazuje na to, že matka za posledných
8 rokov sa s deťmi nestretávala a odrazu jej deti chýbajú a aj to len z dôvodu, že chce mať v nich
opatrovníkov jej terajšieho dieťaťa a tiež poukázal na to, že matka si neplní vyživovaciu povinnosť od
rozvodu, čím napĺňa skutkovú podstatu trestného činu zanedbania povinnej výživy a ďalšie skutočnosti,

ktoré nesúvisia s úpravou styku matky s maloletými deťmi.
Keďže otec sa nedostavoval bez ospravedlnenia na pojednávania súdu, na ktoré bol riadne predvolaný,
neabsolvoval pohovor s kolíznym opatrovníkom a nereagoval na žiadne jeho výzvy, pri návšteve
kolíznehoopatrovníkazaúčelomprešetreniapomerovjehodomácnostinepustilpracovníkovtohtoúraduani len do dvora a reagoval na nich len slovnými výkrikmi zo strechy svojho domu, ktorú opravoval, aby
mu dali pokoj, bolo možné vychádzať a zisťovať jeho názor len z odvolaní podaných v prejednávanej
veci (celkom dvakrát), ako aj zo stručných vyjadrení k vyjadreniam kolízneho opatrovníka a matky. Z

týchto je však možné zistiť len jeho rezolútny nesúhlas s úpravou styku matky s maloletými deťmi. Z jeho
reakcií možno dovodiť, že pociťuje krivdu z minulého obdobia, kedy matka opustila spoločnú domácnosť,
v dôsledku čoho došlo aj k rozvodu ich manželstva, ktorú do súčasnosti nespracoval, a v dôsledku ktorej
zjavne odmieta akúkoľvek komunikáciu s matkou maloletých detí.
Z obsahu opatrovníckeho spisu je zistiteľné, že prvýkrát na návrh otca rozhodoval okresný súd

rozsudkom č.k. 31P/12/2013-71 zo dňa 15.03.2013, ktorým boli v tom čase všetky maloleté deti Z., nar.
XX.XX.XXXX, O., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX zverené do osobnej starostlivosti otca a
matke bola uložená povinnosť prispievať na ich výživu. O maloletej G. H. okresný súd nerozhodoval;
táto bola v starostlivosti matky, ktorá už v tom čase bývala v 3-izbovom byte a mienila vycestovať do M..
Okresnýsúdtakrozhodolzdôvodu,žematkamalazáujemstaraťsaovšetkydeti,avšaknienasiluadeti
prejavili vôľu zostať v domácnosti otca, v ktorej vyrastali, a ktorú matka opustila v júli 2010 z dôvodu, že

otec detí požíval alkohol, a pod jeho vplyvom matku bil. Následne rozsudkom Okresného súdu Banská
Bystrica, č.k. 32P/270/2014-118 zo dňa 24.02.2015, právoplatného 10.04.2015, Okresný súd Banská
Bystrica manželstvo účastníkov rozviedol, všetky maloleté deti, pochádzajúce z manželstva, zveril na
čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca a matke uložil povinnosť prispievať na ich výživu; návrh
matky na úpravu styku s maloletými deťmi zamietol; z obsahu odôvodnenia rozvodového rozsudku

vyplýva, že išlo už o druhý návrh navrhovateľky na rozvod manželstva, pričom prvý návrh bol rozsudkom
č.k. 34P/22/2011-65 zo dňa 03.07.2012 zamietnutý z dôvodu, že nebol preukázaný taký rozvrat vzťahov
medzi účastníkmi konania v takom rozsahu, aby manželstvo účastníkov nemohlo do budúcna plniť svoj
spoločenský účel. Následne sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti a keďže otec sa dokázal
o maloleté deti riadne postarať a deti mali záujem zostať v rodinnom dome u otca, maloleté deti boli na

návrh otca zverené do jeho osobnej starostlivosti. Deti sa s matkou z jej iniciatívy stretávali, mala sa nimi
zabezpečený kontakt, preto návrh matky na styk s nimi okresný súd zamietol, prihliadnuc aj na to, že
staršie deti (Z., O. a G.) styk s ňou v tomto čase odmietali.
Následne matka opäť podala návrh na úpravu styku s maloletými deťmi v prejednávanej veci (sp.zn.
32P/13/2018), v ktorej okresný súd rozhodol aktuálne preskúmavaným rozsudkom.

15. Krajský súd po preskúmaní spisu mal v zhode s okresným súdom za to, že v súčasnosti došlo ku
zmene pomerov na strane maloletých detí i na strane matky; okresný súd správne rozhodol, keď upravil
styk i jeho rozsah maloletej G. H. s matkou; maloletá javí záujem o častejší kontakt s matkou, ako jej
umožňuje otec, vybudovala si vzťah s matkiným priateľom aj ich spoločným maloletým dieťaťom. Matka

sa zaujíma o školské výsledky maloletej i o jej mimoškolské aktivity. Otec nekonkretizoval svoje výhrady
voči rozsahu styku, len odmietal úpravu styku ako takú; matka odvolanie voči rozsudku súdu prvej
inštancie nepodala; v tejto často odvolací súd považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za správne.

16. Hoci otec odvolaním napadol formálne celý rozsudok okresného súdu, a teda aj výrok o zamietnutí

návrhu matky na úpravu jej styku s maloletým G., v tomto výroku otec nie je subjektívne legitimovaným
na podanie odvolania, keďže ide o rozhodnutie v jeho prospech; sám však v odvolaní uviedol, že
okresný súd ohľadom styku matky s maloletým G. návrh zamietol, a ďalšie skutočnosti neuvádzal, preto
ani krajský súd ohľadom maloletého G. nerozhodoval a neodmietol odvolanie otca v tejto časti ako
neprípustné s odkazom na §386 písm. b) C.s.p..

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých
výrokoch potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože nebol podaný návrh ani jedným z

účastníkov na priznanie náhrady trov odvolacieho konania. O povinnosti nahradiť trovy konania, pokiaľ
nejde o trovy konania štátu, rozhoduje totiž súd len na návrh (§57 C.m.p.).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá
veta C.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie
výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde
prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo

ochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými
právnymiprostriedkami(§78ods.1C.m.p.).Dovolaniegenerálnehoprokurátorajeprípustné,akpotreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti
a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej

právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).