Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/263/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818201765
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5818201765.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.
r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/
XX, V., o zaplatenie 140,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu

Námestovo č. k. 7Csp/36/2018-111 zo dňa 22. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. p o t v r d z u j e .

Výroku II. sa n e d o t ý k a .

Žalobcovi p r i z n á v avoči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 133,68 eur

s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 36,27 eur od 04.09.2015 do zaplatenia, zo sumy
26,22 eur od 04.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 25,49 eur od 04.12.2015 do
zaplatenia, zo sumy 23,87 eur od 31.12.2015 do zaplatenia a zo sumy 21,83 eur od 04.02.2016 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavil. Žalovanej
uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 90 %, ktoré budú vyčíslené v uznesení,
vydanom po právoplatnosti rozsudku.

2. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca sa domáha voči žalovanej zaplatenia (po čiastočnom
späťvzatí žaloby) 133,68 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca
poskytol žalovanej telekomunikačné služby a predal jej zariadenie - mobilný telefón za cenu 190,99
eur, ktoré sa žalovaná zaviazala zaplatiť. Žalovaná sa proti žalobe bránila tým, že uplatnené právo je
premlčané a že zmluva je spotrebiteľská a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to zmluvnú
pokutu, ustanovenia, ktorými spotrebiteľ mal prehlásiť poskytnutie svojich osobných údajov, pričom

ona nedala súhlas na poskytovanie jej údajov tretím osobám, telefónne číslo (po odpojení) nebolo
zmorené, ale podnik ho predal ďalšiemu účastníkovi, ktorý dostáva na toto telefónne číslo aj rôzne
SMS správy, ktoré sú určené jej, čo považuje za narušenie svojho rodinného súkromia. Namietala, že
zmluva, na základe ktorej si žalobca uplatnil voči nej právo, je predtlačená, typová, formulárová
a spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah. Na pojednávaní dňa 22.05.2019 žalovaná uviedla, že namieta
aj samotný základ žaloby, pretože ona so žalobcom neuzatvorila žiadnu zmluvu. Na

tomto pojednávaní však uviedla, že ona uzatvorila zmluvu s právnym predchodcom žalobcu Slovak
Telekom, a. s. a jej podpisy na zmluve o pripojení aj dodatku sú jej pravými podpismi. Svoju obranu proti
žalobe napokon upresnila tak, že právny predchodca ju odpojil a po termíne odpojenia jej už nemohlibyť poskytnuté žiadne služby a tým pádom ona nie je povinná za ne zaplatiť cenu. Súd konštatuje,
že obrana žalovanej proti žalobe nie je dôvodná. Ako bolo uvedené, medzi stranami nebolo sporné
(žalovaná to nerozporovala), že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a. s. a žalovaná uzatvorili

dňa 12.12.2003 zmluvu o pripojení, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu
zaviazalposkytovaťžalovanejtelekomunikačnéslužbyažalovanásazaviazalazaplatiťzanecenupodľa
cenníka. Tiež je nesporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 10.12.2013 dodatok
k tejto zmluve, na základe ktorej právny predchodca žalobcu žalovanej predal mobilný telefón zn. Sony
Xperia M Black za cenu 190,99 eur, z ktorej žalovaná zaplatila akontáciu 1,- eur a zvyšok sa zaviazala

splatiť v 24 mesačných splátkach po 7,92 eur. Žalovaná tiež nerozporovala, že právny predchodca
žalobcu jej cenu za poskytnuté služby a splátky mobilného telefónu vyúčtoval faktúrami, ktoré si voči nej
uplatňuje žalobca. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky aj oznámenia o postúpení pohľadávky, ktoré v
prílohe žaloby doručil žalobca, vyplynulo, že Slovak Telekom, a. s. postúpil na žalobcu svoju pohľadávku
voči žalovanej. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že so žalobou nesúhlasí, pretože žalobca si voči nej uplatňuje
cenu za služby za obdobie po odpojení jej telefónu, a teda za obdobie, v ktorej jej už neboli žiadne

služby poskytnuté, súd z faktúry č. 7600444655 zistil, že program služieb bol žalovanej zrušený dňa
14.01.2016 a od začiatku fakturačného obdobia do daného dátumu jej právny predchodca
žalobcu vyúčtoval pomernú časť mesačného poplatku - za obdobie od 15.12.2015 do 13.01.2016 v
sume 18,1860 eur. Ostatné faktúry sú vystavené za obdobia predchádzajúce zrušeniu programu služieb.
Námietka žalovanej, že žalobca si voči nej uplatňuje cenu za služby po termíne

odpojenia telefónu, teda nie je dôvodná. Pokiaľ žalovaná namietala, že zmluva o pripojení vrátane
dodatku má charakter spotrebiteľský, pretože je formulárová, typová, vopred pripravená dodávateľom a
obsahuje neprijateľné podmienky, súd súhlasí s tým, že zmluva o pripojení má charakter spotrebiteľskej
zmluvy, pretože žalovaná je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo právny predchodca žalobcu je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, no vo vzťahu k predmetu žaloby je táto
skutočnosť bez právneho významu. Žalobca si totiž voči žalovanej uplatňuje len cenu za dodané služby
a mobilný telefón, čo nie je neprijateľná zmluvná podmienka (podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /ďalej len „neprijateľná podmienka“/). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.). Samotná skutočnosť, že zmluva je spotrebiteľská, ešte neznamená, že
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky ; takýto záver automaticky nevyplýva ani z toho, že zmluva je
formulárová, vopred pripravená dodávateľom - ďalšou podmienkou neprijateľnosti zmluvnej podmienky

je, že je to ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán. Žalobca si však voči žalovanej neuplatnil poplatky za upomienky, prerušenie služby ani zmluvnú
pokutu (tie sa skutočne zakladajú na neprijateľných zmluvných podmienkach), ako výslovne uviedol
vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu, ale len cenu za služby a cenu za mobilný telefón.
Ustanovenie o cene nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Čo sa týka ďalších námietok žalovanej,

že právny predchodca žalobcu zneužil jej osobné údaje a narušil jej súkromie, keď jej telefónne číslo
nezrušil, ale ho poskytol inej osobe, ktorá dostáva SMS správy, ktoré sú určené jej, tieto sú vo vzťahu
k žalobe bez právneho významu. Žalobca, ako bolo uvedené, si uplatňuje len cenu za služby a mobilný
telefón, ktoré žalovaná nezaplatila a skutočnosť, či jej telefónne číslo právny predchodca žalobcu
poskytol inej osobe, nemá na povinnosť zaplatenia ceny žiadny vplyv. Nie je dôvodná ani

námietka premlčania práva, ktorú vzniesla žalovaná, pretože žaloba bola podaná dňa 30.08.2018, t. j. v
rámci 3-ročnej premlčacej lehoty (splatnosť najskoršie splatnej faktúry bola 03.09.2015, teda premlčacia
lehota vo vzťahu k nej uplynula 03.09.2018). Keďže žalovaná cenu za služby ani mobilný telefón doteraz
nezaplatila, súd ju zaviazal, aby žalobcovi zaplatila ním uplatnenú istinu 133,68 eur aj s úrokom z
omeškania, počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúr, pretože žalovaná sa týmto dňom stala v

omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku. Žalobca si úrok z omeškania uplatnil v súlade s ust.
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Keďže žalobca zobral žalobu
čiastočne späť, čím procesne zavinil zastavenie konania, je povinný nahradiť jeho trovy v tejto časti (§
256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Vo zvyšnej časti bol úspešný, súd mu preto priznal náhradu
trovkonaniavčasti,vktorejmuvyhovel,oprotipôvodnepodanejžalobe,čočiní90%(§255ods.2CSP).

3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná, z dôvodu, že neboli splnené
procesné podmienky, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenierozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Napádané rozhodnutie je podľa odvolateľky príliš formalistické. Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia nespĺňa kvalitatívne ústavné požiadavky na súdnu ochranu, pričom poukazuje

na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, Ústavu Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj Civilný sporový poriadok. Nesúhlasí,
pokiaľ súd zamietol jej námietku premlčania. Ako spotrebiteľka bola odpojená, žalobca jej nedoručil,
ani nepredložil faktúry, ktoré sú za konkrétne služby. Bez špecifických služieb tieto faktúry neuznáva.
Popiera nárok, čo do dôvodu a výšky. Nech presne žalobca špecifikuje, čo je ten dlh a z čoho odôvodnil

výšku. Toto ani sudkyňa nerešpektovala a nechcela počuť. Neprijateľnou podmienkou je aj zmluvná
pokuta za omeškanie. Sudkyňa neposúdila zmluvu a zmluvné podmienky, takisto jej nebola poskytnutá
žiadna ochrana osobných údajov a neoprávnene sa nakladalo s jej osobnými údajmi, čím sa sudkyňa
nezaoberala. So žalobcom nemá žiadny zmluvný vzťah, nikto ju neinformoval o postúpení pohľadávky.
Takisto nebolo rešpektované, že telefónne číslo XXXXXXXXXX je aktívne a užíva ho úplne iný užívateľ.
Má za to, že toto telefónne číslo nemalo byť aktívne, pretože ide o ochranu jej osobných údajov a

súkromia. Premlčanie plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, to znamená odo dňa, keď
veriteľ, resp. dodávateľ služby objektívne mohol vykonať všetky úkony potrebné pre úspešné podanie
žaloby. Medzi ne nesporne patrí aj požiadanie dlžníka o plnenie. To mohol veriteľ urobiť hneď po vzniku
dlhu. Je irelevantné, či tak urobil alebo nie. Ak v tomto prípade bola podaná žaloba 30.08.2018, išlo už o
premlčanie, pretože v mesiaci september bola vystavená faktúra za mesiac august 2015. Do pozornosti

súdu dáva odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR na jej žiadosť, ako aj nález Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 107/07. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukazuje na svoje vyjadrenie zo dňa 05.12.2018 a na prílohy k
žalobe, z ktorých jasne vyplýva uplatnená suma. Po prešetrení námietky žalovanej k neoprávnenému

narábaniu s jej osobnými údajmi uvádza, že osobné údaje žalovanej spracoval na základe zmluvy, ktorú
uzatvorila s pôvodným veriteľom dňa 12.12.2003. Podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 18/2018 Z.
z. spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. nadobudla osobné údaje žalovanej z dôvodu postúpenia
pohľadávky od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorý v
súlade s ustanovením § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpil pohľadávku so všetkými právami,

ktoré sa k nej viažu. K námietke premlčania si žalobca dovoľuje uviesť, že dlh vzniknutý z neuhradených
faktúr uplatnil na príslušnom súde dňa 30.08.2018. Nakoľko na uvedený prípad je potrebné aplikovať
3-ročnú premlčaciu dobu a splatnosť prvej z uplatnených faktúr nastala dňa 04.09.2018, má za to, že
nárok bol žalobcom na súde uplatnený včas. S napadnutým rozsudkom sa stotožňuje a žiada ho ako
vecne správny potvrdiť.

5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uvádza, že popiera tvrdenia žalobcu a uvádza vlastné
tvrdenia. Má za to, že žaloba je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Nemyslí si, že je postúpenie
v poriadku a že v konaní boli splnené všetky zákonné predpoklady platného postúpenia pohľadávky z
právneho predchodcu na súčasného žalobcu. O žiadnom postúpení nevedela, a keďže nemá právnické

vzdelanie, tak ani nevie, čo presne znamená. Postúpenie pohľadávky podľa názoru právnikov považuje
za odporujúce zákonu. Nikdy nebola upovedomená, že dodávateľ postúpi pohľadávku. Nemala takú
dohodu v úmysle nikdy uzavrieť. Už viacero súdov vyhlásilo, že z neplatného právneho úkonu neplynú
platné právne dôsledky. Má za to, že sa to vzťahuje aj na jej prípad. Z opatrnosti vznáša námietku
premlčania. Žalobca, ktorý si uplatňuje 140,- eur, s ňou neuzatvoril žiadny zmluvný vzťah. Poukazuje

na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka. Chce tiež upozorniť, že spoločnosť
EOS KSI, resp. Telekom porušuje zákon o ochrane osobných údajov, lebo nedala nikomu súhlas na
spracovanie alebo používanie osobných údajov. Poukazuje na čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky, ako
aj zákon č. 212/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov. Nezávislou národnou autoritou vykonávajúcou
dohľad nad ochranou osobných údajov je Úrad na ochranu osobných údajov SR. Podáva podnet na

preskúmanie možnosti porušenia tohto zákona. Žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalovanej

v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 3 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vo výrokoch I., III. potvrdil v zmysle ustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 CSP.8. Rozsudok odvolacieho súdu sa nedotýka odvolaním nenapadnutého výroku II. rozsudku súdu prvej
inštancie.

9. Odvolací súd nepovažuje odvolanie žalovanej za dôvodné.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil
skutkovýstavveciavecsprávneprávneposúdil.Odôvodnenierozsudkusúduprvejinštanciezodpovedá

zákonným požiadavkám pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí vyplývajúcich z ustanovení § 220 ods.
2 CSP. Súd prvej inštancie sa dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal s obranou žalovanej
a dal na jej námietky vyčerpávajúcu odpoveď. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP
stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a poukazuje na ne.

11.Všetkynámietkyžalovanej,ktorésúpredmetomjejodvolania,žalovanávznieslaužvprvoinštančnom

konaní a súd prvej inštancie sa s nimi dostatočne vyporiadal.

12. Nemožno konštatovať naplnenie odvolacieho dôvodu - nesplnenie procesných podmienok. Tento
odvolacídôvodžalovanábližšieneodôvodnila.Odvolacísúdposudzujúciajzúradnejpovinnostisplnenie
procesných podmienok konštatuje, že vadu procesných podmienok v súdenej veci nezistil.

13. Ako odvolací súd už vyššie uviedol, odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám,
ktoré zákon stanovuje pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí. Vadou odôvodnenia nie je, keď spôsob
rozhodnutia súdu nie je v súlade s predstavami a očakávaniami strany sporu. Z odôvodnenia súdu prvej
inštancie jasne a výstižne vyplývajú jeho skutkové a právne závery. Súd prvej inštancie sa dostatočne

vyporiadal s rozhodujúcou argumentáciou jednotlivých sporových strán. Nemožno preto konštatovať
vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Pokiaľ žalovaná uvádza ako odvolací dôvod, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rovnako tieto odvolacie námietky žalovaná bližšie
neodôvodnila. Odvolací súd preto viazaný vymedzením odvolacích dôvodov nemôže preskúmať, aké
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností mal súd prvej inštancie povinnosť
vykonať a nevykonal a k akým nesprávnym skutkovým zisteniam dospel.

15. Pokiaľ žalovaná namieta nesprávne hodnotenie vznesenej námietky premlčania, uvedené možno
subsumovať pod odvolací dôvod - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Ani naplnenie tohto odvolacieho dôvodu však konštatovať nemožno.

16. Pokiaľ ide o plynutie premlčania v danom právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, vzťahuje

sa na tento prípad všeobecná premlčacia doba.

17. V zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak,premlčaciadobaje3-ročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýraz.Podvýrazom
„právo je možné vykonať po prvý raz“ treba rozumieť možnosť uplatniť právo spôsobom, ktorým právny

poriadok umožňuje realizáciu práva vynútiť verejnou mocou, teda napríklad podaním žaloby na súd.
Tento okamih je spájaný so splatnosťou dlhu, a to bez zreteľa na to, ako dlh
vznikol. Hoci predmetom plnenia na základe faktúry č. 7507176641 vystavenej na sumu
37,76 eur je vyúčtovanie služieb za mesiac august 2015, splatnosť tohto záväzku, a
teda aj možnosť uplatnenia na súde nastala až 03.09.2015 (okamih splatnosti žalovaná nespochybnila).

Žaloba mohla byť preto prvýkrát podaná na súde 03.09.2015. Trojročná premlčacia lehota by uplynula
03.09.2018, pričom k podaniu žaloby došlo 30.08.2018, t. j. pred uplynutím zákonnej premlčacej doby.
Námietka premlčania vznesená žalovanou tak nie je dôvodná a súd prvej inštancie vyriešil túto právnu
otázku správne.

18. Žalovaná namieta nedostatok právneho vzťahu so žalobcom. V tomto smere odvolací súd odkazuje
na argumentáciu súdu prvej inštancie. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej zmluvou o
postúpení pohľadávky uzatvorenou so zmluvným partnerom žalobkyne spoločnosťou Slovak Telekom,a. s., s ktorou spoločnosťou žalovaná zmluvný vzťah nepopiera. Žalovaná neuviedla žiadne dôvody,
ktoré by spôsobili nepostúpiteľnosť pohľadávky, alebo by boli dôvodom neplatnosti postúpenia.

19. Pokiaľ žalovaná namieta porušenie Zákona o ochrane osobných údajov, táto otázka nie je
predmetom rozhodovania súdu v súdenej veci a nemôže mať vplyv na uplatnený nárok žalobcu. Ak má
žalovaná za to, že žalobca porušil povinnosti pri ochrane osobných údajov, riešenie tejto otázky nepatrí
do právomocí súdu a má možnosť obrátiť sa na štátne orgány, ktorým je táto právomoc zverená.

20. Možno súhlasiť so žalovanou, že súd je povinný z úradnej povinnosti chrániť spotrebiteľa, ktorým
žalovaná nepochybne je, pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve. Ochrana pred
neprijateľnými podmienkami však neznamená, že spotrebiteľ nie je povinný plniť si svoje záväzky, ktoré
zmluvne na seba prevzal a ktorými v súdenej veci je zaplatenie za poskytnuté služby. Žalovaná sa
bez uvedenia bližších okolností domáha neprijateľnosti dohody o zmluvnej pokute. Odvolací súd však
konštatuje, že zmluvná pokuta predmetom uplatneného záväzku nie je.

21. Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku
I. vecne správny. Vecnú správnosť odvolací súd konštatuje aj vo vzťahu k výroku III. o trovách konania,
voči ktorému neboli vznesené žiadne konkrétne odvolacie námietky. Z uvedených dôvodov odvolací súd
napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch I. a III. potvrdil.

22. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust. §
255 ods. 1 CSP. Neúspešnou účastníčkou odvolacieho konania je žalovaná, úspešnému žalobcovi tak
vznikol voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

23. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)