Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37Cb/46/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112212928
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112212928.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v právnej veci žalobcu: E. R. - SJ V., s

miestom podnikania R. armády XXX/XX, XXX XX X., A.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Ján
Kanaba, advokát so sídlom J. Zemana, 3141/101, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: J. J., s miestom
podnikania X. XXX, XXX 51 Nová Dubnica, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: CHARGE DAVOUÉ
UJJ s.r.o., so sídlom Legionárska 14, 911 01 Trenčín, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 44.490,70 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v sume 6.452,07 eur, ktoré pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku v sume 2.669,- eur a trov právneho zastúpenia v sume 3.783,07 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 16.05.2012 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému
domáha, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 44.490,70 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21.380,86 eur od 13.03.2012 do zaplatenia a zo
sumy 11.847,94 eur od 16.05.2012 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o dielo č. 27/SJT/07 zo
dňa 30.06.2009 na realizáciu diela - stavba Bytový dom Panoráma, R. ul, V., časť voda a kanalizácia.

Cena za dielo bola stanovená ako maximálna vo vývške 65.036,41 eur bez DPH, a tiež bol jasne
zadefinovanýrozsahprác.Cenabolastanovenápevne,neprekročiteľnevovzťahukzmluvnýmvýkazom
a zmena mohla byť vykonaná výlučne na základe písomnej špecifikácie a v prípade akceptovania bolo
potrebné podpísať dodatok k zmluve o dielo. Žiadny dodatok k zmluve o dielo nebol podpísaný. V
zmysle predmetnej zmluvy sa predmet zmluvy považuje za riadne zhotovený a ukončený protokolárny
prevzatím predmetu diela. Zahájenie zhotovenia diela sa uskutočnilo dňa 30.06.2009, k ukončeniu,
odovzdaniu a prevzatiu diela žalovaným nedošlo. Za deň preberacieho konania je možné považovať

deň kedy sa uskutočnilo odovzdanie diela žalobcom priamo investorovi a teda deň 29.06.2010, aj
keď samotný žalovaný dielo reálne nikdy neodovzdal. Zo správy audítorskej spoločnosti je zrejmé, že
žalovaným boli vyfakturované práce v celkovej hodnote 100.058,76 eur. Reálne odsúhlasené a skutočne
dodané práce s materiálom sú len vo výške 61.965,- eur s DPH. Z dôvodu, že dielo malo byť odovzdané
20.11.2009, ale reálne sa tak stalo až 29.06.2010, žalobca si uplatnil voči žalovanému sankciu za
omeškanie diela v zmysle čl. 9 bod 1 zmluvy o dielo, a to 0,25 % z cely diela bez DPH, teda zo
sumy 51.637,50 eur (61.964,- eur s DPH). Žalovaný sa dostal do omeškania s odovzdaním diela o 31

týždňov, kde sankcia za jeden týždeň omeškania je 129,09 eur (0,25 % z 51.637,50). Spolu predstavuje
sankcia za omeškanie sumu 4.001,90 eur. Z audítorskej správy vyplýva, že položky vo faktúrach neboli
zrealizované alebo materiál nebol žalovaným vôbec dodaný. Na základe zmluvy o dielo čl. 9 ods. 3
sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute 33,- eur za každú vadu alebo nedorobok, ktoré malivyplynúť z preberacieho konania, pričom táto zmluvná pokuta sa sťahuje na každý deň nedodržania
termínu odstránenia vady či nedorobenia. Celkovo v zmysle audítorského posudku strana 2 bolo nutné
odstraňovať 11 vadných úkonov, z toho 2 ohľadom materiálu dodaného v rozpore s technickým normami

a projektovou dokumentáciou a 9 vadných úkonov, neodborne vykonané práce. Celková výška zmluvnej
pokuty predstavuje 7.260,- eur (220 dní za obdobie 20.11.2009 do 29.06.2010 x 33). Celková zmluvná
pokuta v zmysle ustanovení zmluvy o dielo predstavuje sumu 11.261,90 eur (4.001,90 eur + 7.260,-
eur). Žalobca musel na vlastné náklady odstrániť nedostatky vo výške 11.847,94 eur, ktoré neodstránil
žalovaný a takto musel konať, aby bolo možné dielo odovzdať investorovi.

Okresný súd Trenčín vydal vo veci dňa 23.05.2013 platobný rozkaz č. k. 39Rob/276/2012-57. Proti
tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že popiera existenciu právneho
nároku žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 44.490,70 eur ako aj úroku z omeškania. Nárok je
nedôvodný a bez právneho základu. Žalobca nemá právny nárok na zaplatenie žalovanej sumy a
nemôže sa ho úspešne domáhať na súde. Skutkové tvrdenia sa nezakladajú na pravde a ich právne

posúdenie je vadné. Zo správy o faktických zisteniach audítorskej spoločnosti DOMINANT AUDIT s.r.o.
je zrejmé, že žalovaným boli vykonané práce v celkovej hodnote 100.058,76 eur. Reálne odsúhlasené a
skutočnedodanéprácesmateriálomsúalevovýškeiba61.965,-eur.Ktomutojestanoviskožalovaného
také, že to nie je pravda. Z dôvodu, že dielo malo byť odovzdané 20.11.2009, ale reálne sa tak stalo
až 29.06.2010, si žalobca uplatnil voči žalovanému sankciu za omeškanie diela v zmysle čl. 9 ods. 1

zmluvy o dielo, a to 0,25 % z ceny diela bez DPH, teda zo sumy 51.637,50 eur. Žalovaný sa dostal do
omeškania s odovzdaním diela 31 týždňov kde sankcia za jeden týždeň omeškania je 129,09 eur (0,25
% z 51.637,50 eur), spolu predstavuje sankcia za omeškanie 4.001,90 eur, k tomuto žalovaný uvádza,
že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, žalobca nepredložil k tvrdeniam žiadne dôkazy najmä stavebný
denník. Z audítorskej správy vyplýva, že položky vo faktúrach neboli zrealizované, alebo materiál nebol

žalovaným vôbec dodaný. Na základe zmluvy o dielo čl. 9 ods. 3 sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej
pokute 33,- eur za každú vadu alebo nedorobok, ktoré mali vyplynúť z preberacieho konania, pričom táto
zmluvná pokuta sa vzťahuje na každý deň nedodržania termínu odstránenia vád diela či nedorobenia.
Celkovo v zmysle audítorského posudku strana 2 bolo nutné odstraňovať 11 vadných úkonov, celková
výška zmluvnej pokuty predstavuje 7.260,- eur (220 dní za obdobie 20.11.2009 do 29.06.2010 x 33),

celková výška zmluvnej pokuty zo zmluvy o dielo predstavuje 11.261,90 eur (4.001,90 + 7.260).
Stanovisko žalovaného k uplatnenému nároku je také, že všetky práce, ktoré boli fakturované boli
vykonané a taktiež všetok materiál bol žalovaným dodaný. Žalobca musel na vlastné náklady odstrániť
nedostatkyvovýške11.847,94eur,ktoréneodstránilžalovanýataktomuselkonať,abybolomožnédielo
odovzdať investorovi. Stanovisko žalovaného k predmetnému tvrdeniu je také, že nevie sa k nemu v

tomto štádiu vyjadriť, nakoľko mu neboli notifikované podľa zákonného postupu žiadne vady. Vzhľadom
k uvedenému navrhol žalobu zamietnuť a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa 26.06.2013 v ktorom uviedol, že žalovaný
v podanom odpore zaujal identický prístup ako vo fáze, kedy dochádzalo k reklamácii diela, vo fáze

kedy mal žalovaný dielo riadne odovzdať žalobcovi, ako aj vo fáze, kedy malo dôjsť k mimosúdnemu
vyriešeniu veci, na ktoré sa žalovaný, aj keď účasť vopred potvrdil, nedostavil. Samotná zmluva o dielo
čl. 2 bod 2 uvádza, že dielo sa považuje za riadne zhotovené a ukončené protokolárnym prevzatím
predmetu diela. Žalovaný v podanom odpore spochybňuje správu o faktických zisteniach auditorskej
spoločnosti a uvádza, že sa zahmlieva skutočný skutkový a právny stav. Na základe uvedeného žiada,

aby súd vyzval žalovaného na predloženie protokolu o odovzdaní diela spolu s prílohami uvedenými
v čl. 3 bod 4 zmluvy. Žalovaný sa v rámci svojej obrany odvoláva na stavebný denník, ktorý žalobca
nepredložil. Článok 5 ods. 3 zmluvy o dielo uvádza, kto je povinný viesť stavebný denník a už spomínaný
článok 3 bod 4 písm. e/ zmluvy uvádza, že stavebný denník odovzdá zhotoviteľ- teda žalovaný žalobcovi
v rámci samotného preberacieho konania. Z uvedeného je jasné, že stavebný denník sa stále nachádza

u žalovaného. Bez ohľadu na uvedené, vie žalobca preukázať omeškanie žalovnaého a to výsluchom
investora G. U., s.r.o. zastúpený v tom čase A.. D., kde si spoločnosť viedla vlastné stavebné záznamy a
rovnako platila strážnu službu do doby, kedy bolo dielo dokončené a odovzdané. K odovzdaniu diela sa
vie vyjadriť aj samotný investor, spoločnosť CORINT REAL, s.r.o. v tom čase zastúpená V. D.. Pokiaľ ide
o obranu žalovaného, že vady diela neboli zákonným spôsobom žalovanému notifikované, uvedené nie

je pravda, žalovaný sa na základe uplatnenia vád diela zúčastnil na spoločnom stretnutí v priestoroch
spoločnosti CORINT REAL, s.r.o. za prítomnosti konateľov Ing. K. F., V. D., žalobcu a pána L.. Žalovaný
na základe tohto stretnutia akceptoval spoločné stretnutie priamo na stavbe, ale na toto neprišiel. Na
stretnutí v CORINT REAL, s.r.o. mal žalovaný vyhotoviť čiastočný odovzdávací protokol, žalobcomvyhotovený aj s popisom vád odmietol podpísať a od tohto momentu prestal komunikovať úplne. Od
spoločného stretnutia sa žalovaný prestal zúčastňovať kontrolných dní, nedvíha telefón, neodpovedá na
sms. Pokiaľ ide o obranu v časti popierania, že by žalovaný fakturoval aj dodávku služieb aj materiálov,

ktoré ale reálne nezrealizoval za účelom preukázania navrhuje, aby bol do konania pribratý znalec
z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad stavebných
prác na vypracovanie znaleckého posudku na určenie, či boli reálne vykonané všetky práce, ktoré sú
špecifikovanévovystavenýchfaktúrachaurčenierozsahuakvalityskutočnevykonanýchprác.Žalovaný
popiera aj celkovú výšku fakturovaných prác v sume 100.058,76 eur, kde podľa zmluvy o dielo cena

diela bola stanovená ako maximálna vo výške 65.036,41 eur bez DPH. Žalovaný neuvádza, na základe
čoho opiera svoje tvrdenie, že uvedené nie je pravdou.

Súd vo veci vykonal pojednávanie a to v dňoch 27.05.2014, 22.07.2014, 20.03.2015, 11.09.2015 a
30.10.2015. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov V. D.,
K. F., H. L. a oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej
uviedol, že má za to, že postup žalovaného ako pred podaním žaloby, tak aj v konaní pred okresným
súdom je účelový. Jeho účelom je oddialenie rozhodnutia vo veci. Čo sa týka postupu pri reklamácii
vád, poukázal na to, že v zmysle zmluvy bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že v prípade vážnych

vád je možné vady reklamovať aj telefonicky. Uvedenú skutočnosť a to, že žalovaný vedel o vadách
vie žalobca preukázať výsluchom svedkov. Ak žalovaný tvrdí, že dielo dokončil a odovzdal uvedené
tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko k riadnemu odovzdaniu diela zo strany žalovaného žalobcovi nedošlo.
Všetky vady diela si musel žalobca opravovať sám. Dielo malo byť zo strany žalovaného žalobcovi
odovzdané v zmysle zmluvy dňa 20.11.2009, reálne žalovaným žalobcovi dielo nebolo odovzdané

nikdy. Žalobca odovzdal dielo konečnému užívateľovi, investorovi dňa 29.06.2010, v uvedený deň
investor dielo prevzal. Prevzatie diela vie preukázať listinnými dôkazmi a to stavebným denníkom, ako
aj emailovou komunikáciu a výsluchom svedkov pána D., F., H., M. a L.. R. 61.965 s DPH, z ktorej
žalobca vypočítal zmluvnú pokutu za oneskorené dodanie diela predstavuje sumu reálne odsúhlasených
prác. K uzatvorenej zmluve o dielo neboli uzatvorené žiadne dodatky. Bezprostredne po zistení každého

nedostatku bol žalovaný vyzvaný telefonicky na jeho odstránenie a to v lehote 24 hodín. Išlo vždy o
vážne nedostatky, drobné nedostatky si žalobca operatívne riešil sám. Medzi žalobcom a žalovaným
pred ukončením diela prebehlo spoločné stretnutie. Toto spoločné stretnutie sa uskutočnilo v spoločnosti
Corint Real. Na tomto stretnutí boli okrem účastníkov prítomní aj pán D. a pán F.. Bolo dohodnuté, že sa
opätovne účastníci stretnú na stavbe a zvolí sa ďalší postup a spôsob riešenia. Tu sa rovnako dohodlo,

čo sa na stavbe dokončí, v akom časovom horizonte. Mal sa pripraviť čiastočný odovzdávací protokol,
po ukončení tohto stretnutia sa však žiadne ďalšie stretnutie so žalovaným neuskutočnilo. Žalovaný
nijak nereagoval so žalobcom prestal úplne komunikovať. Vadnosť vadných úkonov, na základe ktorých
si uplatňuje žalobca v rámci podanej žaloby zmluvnú pokutu boli žalovanému oznámené telefonicky,
bola mu určená lehota 24 hodín na ich opravu, na čo žalovaný nereagoval. Výsledkom celého konania

žalovaného bolo, že spoločnosť CORINT REAL začala upodozrievať žalobcu z toho, že nie je ochotný
vzniknutú situáciu riešiť. Písomne žalovaný o vadách upovedomený nebol. K prehliadke diela nedošlo. K
odovzdaniu diela rovnako nedošlo, žalovaný neodovzdal v zmysle zmluvy žalobcovi ani žiadne doklady
k dielu. Ďalší uplatňovaný nárok vo výške 11.847,94 eur predstavuje sumu nákladov, ktoré vynaložil
žalobca na odstraňovanie závad. Predmetné náklady vie konkrétne zdokladovať. O časti závad bol

žalovaný upovedomený a to na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo v spoločnosti CORINT REAL, o časti
závad upovedomený nebol. O vadách, o ktorých nebol upovedomený žalovaný a v súvislosti s týmito
vadami vzniknutými nákladmi, ktoré žalobcovi vznikli tieto nie sú súčasťou uplatňovaného nároku. Čo
sa týka uplatňovaného nároku vo výške 21.380,86 eur uvedená suma vychádza zo správy audítorskej
spoločnosti. Žalovaný fakturoval žalobcovi sumy a práce, ktoré vôbec neboli realizované. Na základe

správy audítorskej spoločnosti po odpočítaní zádržného si uplatňuje predmetný nárok. V zmysle zmluvy
o dielo bola medzi účastníkmi dohodnutá fixná cena diela, až následne žalobca prišiel na to, že
cena vyfakturovaná žalovaným bola cena vyššia ako dohodnutá v zmluve. Žiadna dohoda o zmene
ceny medzi účastníkmi nebola uzavretá. Žalobca uhrádzal faktúry a to, že faktúry prekročili zmluvne
dohodnutú cenu si uvedomil až s odstupom času. Ďalej právny zástupca uviedol, že nárok sa opiera o

nesplnenie povinnosti žalovaného v zmysle uzatvorenej zmluvy, v zmysle ktorej mal žalovaný určený
jednoznačný rozsah prác, ktoré bol povinný splniť. Čo sa týka oznámenia vád v článku 11 ods. 3,4 sa
hovorí o telefonickom oznámení vady, pričom v uvedenom prípade je na mieste otázka, aký iný stav
je považovaný za havarijný ako tečúca voda. Vady žalovanému boli vytknuté zákonne, čo potvrdil ajžalovaný,keďnepoprelzaslanieadoručeniesmssprávyatodňa11.09.2013. Minimálnevtomtojednom
prípade žalovaný oznámenie vád nepopiera. O vadách bol žalovaný oboznámený aj v predžalobnej
výzve a na stretnutí v CORINT REAL čo bolo preukázané aj výsluchom svedkov. Ako vyplýva zo správy

audítorskej spoločnosti žalovaný fakturoval žalobcovi sumy a práce, ktoré neboli vykonané a to nad
rámec ceny diela uvedenej v článku 7.1. Zo správy audítorskej spoločnosti vyplýva, že ide o sumu
21.380,86 eur, ktoré boli fakturované žalovaným a ktoré žalobca žalovanému aj reálne vyplatil. Dielo
malo byť odovzdané 20.11.2009, avšak k odovzdaniu diela riadnym spôsobom nikdy nedošlo. Z čoho
vyplýva, že uplatnenie nároku zo strany žalobcu na zmluvnú pokutu ako sankciu za omeškanie diela

je dôvodné. X. a vady diela musel žalobcu odstraňovať na vlastné náklady, aby dielo mohol odovzdať
konečnému investorovi. V záverečnom návrhu žalobca navrhol žalobe ako plne dôvodnej vyhovieť a
zároveň zaviazať žalovaného na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
Žalobca na pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol, že prišiel k zákazke, ktorá sa konala v Trenčíne.
Žalovaného oslovil ako subdodávateľa. Dohodli si obhliadku stavby a následne sa podpísala zmluva.
Žalovaný s tým súhlasil. Žalovaný mal rovnaké podmienky ako Doprastav. Počas stavby dochádzalo k

vadám na diele. Končil termín odovzdania stavby, preto bol tlačený zo strany konečného objednávateľa
na dokončenie stavby. Za týmto účelom inicioval stretnutie. Na stavbe sa konali kontrolné dni. Kontrolný
deň sa konal raz za týždeň, pričom kontrolný deň je na to, aby sa tam všetci stretli, avšak žalovaný na
kontrolný deň nechodil a potom tvrdil, že o závadách nevie. Inicioval stretnutie, ku ktorému došlo. Tohto
stretnutia sa zúčastnil okrem neho aj pán L., žalovaný ako aj zástupca CORINT REAL. Dohodli sa na

čiastočnom odovzdaní stavby s tým, že tie veci, ktoré nie sú dokončené sa dokončia. Tým sa to celé
skončilo. Žalovaný sa urazil, uťal sa. Na stavbu viac nešiel. Musel to sám riešiť. Navštívil žalovaného
doma, kde bol prítomný pán Breznický, ako aj jeho manželka. Ofotil si denník, dohadovali sa o tom,
že zoberie od neho materiál, aby sa to dokončilo. Čo sa týka prác na viac, ktoré žalovaný uvádza, že
uskutočnil poukázal na to, že keby žalovaný ukázal na stavbe čo urobil všetko by mu bolo uhradené.

Investor na nich tlačil, preto sa obliekli a išli na stavbu a práce, ktoré mal žalovaný urobiť, si urobiť sami,
t. zn., veci, ktoré mal robiť žalovaný si dokončil. Ak žalovaný príde na stavbu a uvedie, čo urobil na viac
on mu to aj zaplatí, len to treba obhájiť. Žalovaný mu povedal, že na stavbe už nič robiť nebude. Sú tam
havarijné stavy, sekali sa tam hotové podlahy, lebo tiekla voda, musel to urgentne riešiť. Takéto závady
sa nedajú odstraňovať v rámci 30 dňovej lehoty, musia sa riešiť hneď. Deklaroval jedenásť vád. O týchto

žalovaný vedel, ak o nich nevedel mal chodiť na kontrolné dni, kde bolo všetko súvisiace so stavbou
riešené. Žalovaný vedel do čoho ide podľa zmluvy, pričom mnoho vecí robil namiesto neho. Žalovaný si
fakturoval práce, ktoré mu boli hradené, ktoré urobil bez ohľadu na to, ako tieto práce vykonal. Čo sa týka
vád diela, spísal si čo sa robilo, veľa vecí sa robilo na vlastné náklady. Bol limitovaní tým, že tam už bývali
klienti. Nejaký list posielať niekomu, keď tečie voda nie je možné. Je presne dokladované, čo sa robilo,

aké ceny sa za to zaplatili. V zmluve je uvedené, že vady možno reklamovať telefonicky. Žalovanému
volal pán Krecháč. Volal mu aj sám, pričom žalovaný na to nereagoval. Pýtali sa ho aj prečo to takto rieši.
Bol u neho doma, žalovaný mu povedal, že na to kašle, že to nebude riešiť. Stále rieši tečúcu vodu a už
nemá síl žalovanému volať. Do dnešného dňa nebolo dielo spôsobom uvedeným v zmluve odovzdané.
Dielo odovzdal so svojimi certifikátmi. To, že žalovaný vykonal dielo a zaslal faktúru, to nestačí. Nebolo to

v jeho silách ho písomne upozorňovať. Plne mu dôveroval, boli dohodnuté podmienky odovzdania diela.
Po tom, čo mu žalovaný odovzdal faktúru, faktúru si zobral domov, obliekol montérky a išiel za neho na
stavbu. Bolo dohodnuté reklamovanie vád aj telefonicky. Žalovanému písal, volal, keď na to nereagoval,
musel ísť vady odstrániť. Na stretnutí v CORINT REAL povedal, že vady odstráni, neodstránil. Žalovaný
bol naposledy na stavbe dňa 30.09.2009 s tým, že žalovaný uvádzal, že dielo odovzdal v novembri

2009. Cena diela bola pevne stanovená, bolo ju možné meniť iba dodatkom. Žalovaný fakturoval
niečo, čo nedodal. Dielo neodovzdal vtedy, kedy mal odovzdať. Odovzdal vadné dielo, na ktoré stále
plynie záruka. K protokolárnemu odovzdaniu diela nedošlo. Zo strany žalovaného mu v súvislosti
s uskutočnením diela neboli odovzdané žiadne doklady. K uzatvorenej zmluve neboli uzatvorené
žiadne dodatky. K odovzdaniu diela k 20.11.2009 nedošlo. Konečnému užívateľovi dielo odovzdali ku

dňu kolaudácie, presný dátum si nepamätá. Žiadne preberacie konanie nebolo uskutočnené. Presný
dátum, kedy ktorá konkrétna vada bola žalovanému oznámená si nepamätá, je to uvedené v správe
o faktických zisteniach. Vady boli oznamované telefonicky, sms-kou, pričom požadovali odstránenie
vád. Stretli sa na CORINT REAL, kde boli žalovanému oznámené vady, pričom o tomto stretnutí spolu
s konkrétnymi vadami a spôsobom ich odstránenia bol spísaný písomný záznam. Jeden rovnopis

úradného záznamu bol odovzdaný žalovanému, ide o nároky z 11 vád, ktoré si uplatňuje v tomto konaní.
Na kontrolnom dni, ktorý sa na stavbe uskutočnil každý týždeň boli robené písomné záznamy. Ďalej
stretli sa doma u žalovaného, kde si povedali, aké sú tam závady ústne a ako ich treba odstrániť, išlo
predovšetkým o odovzdanie stavby, pričom žalovaný povedal, že on to už má všetko odovzdané, užto má hotové. Stretnutie doma bolo u žalovaného realizované preto, že vady, ktoré mal odstrániť po
stretnutí v CORINT REAL, žalovaný neodstránil, preto išli k nemu domov. Na stretnutí v CORINT REAL si
nepamätá, aká lehota bola žalovanému poskytnutá, na stretnutí doma bola poskytnutá lehota okamžite.

Písomne žalovaný žalobcovi neoznámil dokončenie diela. Žalovaný ho na prevzatie diela nevyzval.
Nevyhotovil žalovaný ani zápisnicu o prevzatí diela. Žiadna prehliadka diela spoločne so žalovaným
nebola uskutočnená. Do momentu odovzdania diela konečnému užívateľovi žalobca vo vlastnej réžii
odstránil všetky vady diela. Žalovaný neodstránil žiadnu vytýkanú vadu. Uplatňovaný nárok vo výške
11.847.94 eur je špecifikovaný dodacími listami, na ktorých je uvedený presný dátum uskutočnenia prác,

zákazník,práce,ktorésauskutočňovali.Tietododacielistysúprílohousprávyofaktickýchzisteniach.Na
stretnutí v CORINT REAL sa dohodlo, že sa stretnú následne sa stavbe. Nepamätá si, či bol dohodnutý
konkrétny deň, alebo bolo dohodnuté stretnutie v rámci kontrolného dňa s tým, že si povedia, kde je
čo, ako je čo a ako sa to bude odstraňovať. Žalovaný na predmetné stretnutie neprišiel. Na žalovaného
čakali, žalovaný neprišiel a následne išli k nemu domov. Na stretnutí na stavbe sa zúčastnil žalobca,
pán M., pán F., pán D., pán L. a pán D. ako nový stavbyvedúci.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že čo sa týka odovzdania diela, žalovaný dielo
žalobcovi riadne odovzdal v novembri 2009, práce ukončil v prvých 10 dňoch novembra 2009. K
odovzdaniu diela došlo po podpísaní a žalobcom prevzatí poslednej faktúry. Stalo sa tak ešte pred
dňom 20.11.2009. O odovzdaní diela nebol spísaný žiadny protokol. Žalobca so žalovaným dielo

prešli. Toto sa uskutočnilo bez prítomnosti ďalších osôb, pričom žalobca nenamietal žiadne vady
diela. Následne ďalší subdodávatelia pokračovali v stavebných prácach. Ak žalobca odovzdal dielo
investorovi dňa 29.06.2010 je to ďalší právny vzťah, pričom ide o obchodno-právny vzťah medzi
žalobcom a spoločnosťou CORINT REAL, ktorý s obchodno-právnym vzťahom medzi žalobcom a
žalovaným nemá žiaden súvis. Nemá vedomosť o žiadnych kolaudačných rozhodnutiach, žalobca sa

žalovanému neozýval. Žalobca kontaktoval žalovaného iba jeden krát a to dňa 18.10.2013, kedy žalobca
zaslal žalovanému sms-správu, že niekde tečie voda. O údajných vadách a skutočnostiach tvrdených
žalobcom sa žalovaný dozvedel až z predžalobnej výzvy zaslanej žalovanému zo strany právneho
zástupcu žalobcu. Jediný telefonický kontakt zo strany žalobcu na žalovaného bol uskutočnený dňa
18.10.2013.Akobjednávateľzistívadyjepotrebnévzmyslezákonapísomnánotifikáciavádsuvedením,

aké vady vznikli. Ak vady neboli písomne reklamované stráca sa právo na ich uplatnenie na súde.
Poukázal na to, že ide o kogentnú právnu úpravu. V uvedenej veci sa žalovanému dva a pol roka nikto
neozýval, prvá výzva týkajúca sa vád bola až predžalobná výzva adresovaná žalovanému právnemu
zástupcovi žalobcu z 05.03.2012. Čo sa týka stavebného denníka z tohto zmluvného vzťahu, tento
stavebný denník má stále žalovaný. Žalobca si stavebný denník nepýtal, iba 1 krát si ho zapožičal a

vyhotovil z neho kópiu. Všetky práce v rámci zmluvy o dielo aj práce v rámci ústnych dodatkov k zmluve o
dielo boli riadne vykonané žalovaným. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj sám žalobca a to tým, že podpísal
prevzatie faktúr za jednotlivé práce a materiál. Žalovaný sa až z dopisu právneho zástupcu žalobcu po
dva a pol roku dozvedel, že nevykonal všetky práce a nedodal žalobcovi všetok materiál, pričom počas
realizácie diela bol žalobca a žalovaný v neustálom kontakte a prebiehala medzi nimi komunikácia.

Vzhľadom k uvedenému neuznáva žiaden nárok žalobcu na zmluvnú pokutu z dôvodu omeškania
žalovaného, pretože k žiadnemu omeškaniu žalovaného nedošlo. Rovnako neuznáva ani jedenásť
vadných úkonov a zmluvnú pokutu s nimi súvisiacu uplatnenú, vzhľadom k tomu, že žalovaný neobdržal
žiadnu písomnú reklamáciu v rámci ktorej by žalobca žalovanému vytýkal tieto vady a súčasne by si aj
uplatňoval nárok z týchto vád, ktoré mu Obchodný zákonník dáva v alternatíve či už zľave z ceny diela,

resp. opravy diela, prípadne iné nároky, t. zn. žalobca neuskutočnil v uvedenom prípade žiadnu voľbu
nároku. Znovu o týchto údajných vadách sa žalovaný dozvedel až z listu právnehozástupcu žalobcu
z 05.03.2012. Neuznáva rovnako nárok na náhradu nákladov spojených s odstraňovaním nejakých
údajných nedostatkov diela. Ak žalobca odstraňoval na vlastné náklady nejaké nedostatky, nemôže to
preukazovať iba faktúrami z februára roku 2012. Faktúry ako daňový účtovný doklad pre preukázanie

tvrdení o existencii vád rovnako pre preukázanie ich odstránenia nestačí. Z faktúr sa nedá vyvodiť ani
zistiť skutkový stav veci. Celá správa audítorskej spoločnosti má nulovú výpovednú hodnotu. Žiadny
právny nárok, na základe ktorého by sa žalobca mohol úspešne domáhať ním nárokovaných peňažných
súm neexistuje, čo vyplýva aj zo samotnej žaloby žalobcu. Je tu zmluvná pokuta za omeškanie, zmluvná
pokuta za vadné úkony, pričom s odovzdaním stavby investorovi žalovaný nič nemá, žiadne vadné

úkony a vady mu písomne reklamované neboli a taktiež žalobca si neuplatnil voľbu práva z týchto
údajných vád. Tvrdenie žalobcu, že vady sa reklamovali telefonicky nemôže obstáť, vady sa v zmysle
kogentnej právnej úpravy musia reklamovať písomne, inak sa nemôže objednávateľ úspešne domáhať
na súde svojich práv, v zákone je výslovne uvedená táto sankčná doložka. Žiadnym dôkazom nebolopreukázané, že žalobca vôbec niečo odstránil na vlastné náklady, niečo sa len udialo vo februári 2012,
o čom však žalovaný nevedel a následne po čom bola vyhotovená správa o faktických zisteniach. Z
tejto správy dokonca vyplýva, že žalobca má záväzok voči žalovanému, čo však samo o sebe nie je

záväzným dôkazom o výške záväzku, pričom treba spraviť komparáciu, či výška záväzku uvedená v
tejto správe súhlasí s výškou pohľadávky evidovanej žalovaným. Od novembra 2009 do februára 2012
sa nič nedialo. Má za to, že to čo sa dialo od februára 2012 nie je v súlade so zákonom, naviac, ak
žalobca mal dielo odovzdať investorovi v júni 2010, celé to nedáva logiku. Zároveň poukázal na to, že
v uvedenom prípade ide o dodávateľský a následne o subdodávateľský vzťah vo vertikálnej rovine. Ak

spoločnosť Doprastav export neodstraňovala žiadne vady, nemôže existovať ani zodpovednostný vzťah
na rovine subdodávateľskej. Je potrebné zistiť, kedy Doprastav odovzdal dielo spoločnosti CORINT
REAL. Nemôže sa vychádzať len z kolaudačného rozhodnutia, nakoľko kolaudačné rozhodnutie je
iba individuálny akt štátnej správy a toto rozhodnutie nepredstavuje dokončenie diela. Ale z tohto
rozhodnutia môžu vyplynúť niektoré vady, ktoré stavebný úrad zistil v rámci kolaudačného konania. Čo
satýkavzťahumedzižalobcomažalovaným,žalobcovibolizostranyžalovanéhopredloženédvefaktúry

v decembri 2009 a bolo medzi účastníkmi zaužívané, že k ich vyhotoveniu predchádzalo kontrolovanie,
či tieto práce boli vykonané a až po tejto kontrole boli vystavované a doručované faktúry. Čo sa týka
hydrantov, ktoré dodával žalovaný žalobcovi, tieto sú v stavebnom denníku podpísané ako prevzaté
stavbyvedúcim, preto nie je jasné, z akého dôvodu následne došlo k ich údajnej výmene a či k ich
výmene aj skutočne došlo. Čo sa týka nároku žalobcu zo zodpovednosti za vady, poukázal na článok

11, v ktorom sa vo viacerých odsekoch spomína písomná notifikácia vád a poskytnutie primeranej lehoty
na ich odstránenie a následne pokiaľ nedôjde k odstráneniu váda má žalobca právo uplatniť zľavu z
ceny diela, preto vo vzťahu ku kolaudačnému rozhodnutiu je postup žalobcu absolútne nelogický pri
odstraňovaní údajných vád v roku 2012, ktoré spomína účtovná spoločnosť. Čo sa týka havarijného
stavu na diele, pokiaľ prasklo potrubie alebo kanalizácia, v týchto prípadoch podľa zmluvy žalobca mohol

notifikovať takého vady ústne, avšak je to v rozpore s príslušným kogentným ustanovením Obchodného
zákonníka. Ďalej právny zástupca žalovaného uviedol, že čo sa týka údajného neodovzdania diela v
zmysle zmluvy a omeškania, zamieňajú sa tu dve kategórie. To, že nebol vyhotovený písomný záznam o
odovzdaní diela v zmysle zmluvy, neznamená samo o sebe, že sa žalovaný so zhotovením diela dostal
do omeškania. Ak sa nedostal do omeškania konečný zhotoviteľ stavby pre konečného objednávateľa

spoločnosť Doprastav, nemohol sa dostať do omeškania ani žalobca a pod ním ani žalovaný. Žalobca sa
domáha určitých nárokov, pričom nad ním je zodpovednosť ďalšia, nakoľko žalobca v rámci uvedeného
pôsobil ako subdodávateľ. Ak medzi CORINT REAL a Doprastavom nevznikli žiadne sekundárne právne
vzťahy nemohli vzniknúť ani medzi účastníkmi. V rámci záverečného návrhu navrhol, aby súd žalobcu
v celom rozsahu zamietol a pre prípad úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Žalovaný na pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol, že žalobca mu dlhuje 28.000,- eur. Pracovali
spolu na bytovke Panoráma v Trenčíne. Vykonal tam aj práce naviac. Bolo mu povedané žalobcom,
že mu bude všetko vyplatené. Boli dohodnutí bez zmlúv, dodatkov, práce vykonal. Doručil mu faktúry,
pričom peniaze mu neuhradil. Žalobca tvrdí, že nechodil na stavbu, uvedené však nie je pravda. Sám
žalobcovi požičiaval stavebný denník, ktorý si žalobca následne prefocoval. Žalobcovi uvádzal, že mu

je dlžný, na čo nakoniec žalobca prišiel s tým, že on je dlžný jemu. Nevie ako žalobca prišiel k sume
44.000,- eur. O postoji a prístupe k práci žalobcu svedčí to, že žalobca prevzal vystavené faktúry a ani
si ich neskontroloval. Dielo nebolo odovzdané protokolárne. Žalobca ho za účelom odovzdania diela
nekontaktoval, písomne žalobcu o dokončení diela neinformoval, dokončenie diela žalobcovi písomne
neoznámil. Odovzdával mu len faktúry, žalobca si od neho dielo nebol nijak preberať, neprebehlo žiadne

preberacie konanie. O nadobudnutí právoplatnosti kolaudačných rozhodnutí k uvedenému dielu nemal
žiadnuvedomosť.Žalobcovi vsúvislostisdielomneodovzdalžiadnedoklady,odovzdávalmulenfaktúry.
Žalobca od neho žiadne doklady ani nepýtal. K zmluve neboli uzatvorené žiadne dodatky. Na stavbe
bolo rýchle tempo. Samotnú prehliadku diela spoločne so žalobcom neuskutočnili, či bol žalobca sám
prehliadať dielo o tom nemá vedomosť, počas realizácie diela bol na stavbe stavebný dozor. Stavebný

dozor prvé dva mesiace každý deň podpisoval stavebný denník. Následne bol stavebný dozor zmenený
a k podpisom dochádzalo sporadicky. Jediná vada, ktorá bola reklamovaná bola kanalizácia na jednom
balkóne, nevie ako to dopadlo, vadu opravovali. Táto vada bola zo strany žalobcu reklamovaná ústne.
Nevievakomčasetoboloreklamované.Žiadneďalšiereklamáciemyslítamneboli.Písomnéreklamácie
zo strany žalobcu mu žiadne doručené neboli. Až na prvom pojednávaní sa dozvedel, že na diele by

mali byť nejaké vady a nejaké práce nemali byť vykonané. Po prvom pojednávaní, po piatich rokoch
mu prišla SMS, že tečie kanalizácia. O odovzdaní diela zo strany žalobcu jeho objednávateľovi nemá
vedomosť. Dielo malo byť odovzdané medzi účastníkmi do 10. mesiaca, dovtedy mal zhotovené všetky
práce. Na stavbu chodil aj po dátumu 30.09.2009, prečo nie sú o tom záznamy v stavebnom denníkunevie. Stavebný dozor nezapisoval do stavebného denníka všetky záznamy. Na niektoré kontrolné dni
chodieval, volaný na ne nebol. Stavebný denník si pozeral, ak tam niečo bolo, tak sa to riešilo. Na SMS
správu od žalobcu nereagoval, nakoľko medzi účastníkmi prebieha súdny spor. Jeho právny zástupca

mu povedal, že ide iba o provokáciu zo strany žalobcu. Nevedel o tom, že je možné vady notifikovať aj
telefonicky. Stretnutie v CORINT REAL prebehlo, presný dátum si nepamätá, nevie, čo sa tam riešilo.
Žalobca u neho koncom roku určite nebol. Posledné faktúry mu doniesol do Nemšovej domov, nakoľko
chcel, aby mu ukázal výpisy z účtov, nakoľko tvrdil, že nemá peniaze, pričom mal vedomosť o opaku.

Svetok Tomáš Gazda na pojednávaní uviedol, že si objednali práce u žalobcu. To že si žalobca objednal
žalovaného sa dozvedeli až neskôr. Na kontrolných dňoch po začatí výstavby, kým sa nič nedialo,
kým všetko išlo podľa plánu nezasahovali do toho. Keď začal žalovaný meškať, vyzvali žalobcu, aby
to riešil, alebo aby tie práce vykonal sám. Následne vyvolali stretnutie, stretli sa na firme u svedka,
kde sa dohodlo ako sa bude ďalej postupovať, pričom bolo dohodnuté, že sa následne stretne aj na
stavbe, avšak žalovaný už na stavbu neprišiel. Práce následne dorábal žalobca. Následne nedostali

certifikát, ktorý potom musel zabezpečiť žalobca. Na firme sa stretli okrem svedka aj kolega F., pán L.,
žalobca a žalovaný. Na stretnutí sa bavili o termínoch s tým, že bavili sa o tom, kedy by mohol žalovaný
pokračovať v prácach. Pre nich bolo potrebné, aby práce pokračovali. Bolo povedané, že čo bude
urobené, bol bude zaplatené. Snažili sa presvedčiť žalovaného, aby pracoval, nakoľko žalovaný nechcel
pracovať, nakoľko chceli stavbu odovzdať v termínoch, ktoré mali dojednané s klientmi. O uskutočnení

stretnutia bol spísaný písomný záznam, tento však nebol podpísaný žalovaným, nakoľko chcel vidieť
veci na stavbe a zobral si čas na oboznámenie sa s obsahom. Kedy došlo k odovzdaniu diela medzi
účastníkmi nevie, vie len že práce na diele dokončoval žalobca, oni prevzali dielo na jar 2010, bolo to v
období apríl - jún. V súvislosti s uvedeným dielom bolo dosť prác, ktoré sa dorábali po kolaudácii, bolo
tam dosť porúch, praskla voda v 5 - 6 prípadoch, na čo volali žalobcovi, keďže on bol ich obchodný

partner. Medzi nimi nebolo dohodnuté protokolárne odovzdanie diela, avšak za dielo nezaplatili kým
dielo nebolo úplne hotové, toto sa reálne stalo v máji 2010. Na stretnutí sa žalobcovi vytýkali veci, ktoré
nefungovali ako mali. Riešili sa hydranty, ktoré boli iné ako v projektovej dokumentácii, muselo sa to
celé vysekať a vymeniť. Kolega, ktorý robil rozpočty prišiel s tým, že bolo vyúčtované viacej materiálu
ako bolo fyzicky spotrebované, im išlo o to hlavne, aby sa na uvedenej stavbe pracovalo. Neujímal ich

v uvedenom prípade ani nejaký spor medzi účastníkmi, išlo im len o to, aby sa v stavbe pokračovalo.
Účastníkom určite na stretnutí uviedli, že čo sa spraví , to bude zaplatené. Myslí si, že žalovaný už
viacej na stavbu neprišiel, keďže neprišiel na stretnutie kde mal prísť, či tam ale niekedy bol, nevie. Dielo
určite neoblo dokončené k 30.09.2009, ku kolaudácii došlo na jar 2010. Generálnym dodávateľom diela
bola spoločnosť Doprastav. V súvislosti s dielom majú reklamácie od obyvateľov bytového domu, boli

uskutočnené telefonicky. Nevie, ktoré časti diela robil žalobca a ktoré žalovaný. S Doprastavom bola
spísaná písomná zápisnica o prevzatí a odovzdaní diela. Ohľadom vád diela existuje minimálne jeden
písomný záznam. Vo vzťahu k Doprastavu majú dohodnuté zádržné, ktoré bolo dohodnuté na obdobie
piatich rokov, zádržné doposiaľ nebolo vyplatené, škody, ktoré vznikli si budú uplatňovať zo zádržného.

Svedok K. F. na pojednávaní pri svojej výpovedi uviedol, že nevie čo bolo medzi účastníkmi, len viem
že to boli subdodávatelia. O priebehu výstavby má prehľad, na stavbe boli dva roky. Ich generálnym
dodávateľom bola spoločnosť Doprastav Export. Kedy bolo odovzdané dielo medzi účastníkom konania
nevie, nemá vedomosť o zmluvnom vzťahu medzi účastníkmi konania, o žalovanom do určitého
momentu ani nevedel. Vedel len o subdodávateľovi a to žalobcovi. O žalovanom získal vedomosť len v

momente, keď boli problémy s dodávkou, boli to riešiť, mali termíny s klientmi, nechceli mať s klientmi
problémy. K fyzickému odovzdaniu diela došlo až po kolaudácii. Kolaudácia bola v apríli 2010, toto
mohlo byť o dva mesiace potom. Prebehlo stretnutie v spoločnosti CORINT REAL, boli problémy na
stavbe, keď začali kopiť problémy, dohodlo sa stretnutie. Jeho obsahom bol ďalší postup, bolo zistené,
že existujú problémy medzi subdodávateľmi. Preto kontaktoval telefonicky žalovaného a preto si aj

dohodli stretnutie. Chceli aby sa pokračovalo ďalej, aby sa mohli uskutočňovať ďalšie práce. Stretnutie
prebehlo v kancelárii na Palackého, riešili sa problémy. Odprezentovali sa problémy, boli tu prerokované
veci. Existovali medzi subdodávateľmi fakturačné problémy, boli prerokované závady, všetko za účelom
len aby sa na stavbe robilo ďalej. Dohodli si stretnutie na stavbe, toto stretnutie so žalovaným sa
neuskutočnilo, žalovaný neprišiel. Žalovaného aj v predchádzajúcom období videl iba raz, avšak nemá

personálne vedomosti, neviem kto spadal pod koho, avšak po stretnutí práce sa začali rozvíjať, nevyvíjali
tlak na žalovaného, ale všetko riešili cez žalobcu, za tým účelom aby stavba pokračovala, rovnako
všetky závady sa riešili so žalobcom, nepísali Doprastavu, všetko sa so žalobcom operatívne riešilo. Zo
stretnutia v CORINT REAL vyhotovil sám záznam, podpisovali ho prítomní svedok, kolega D., L., M. ažalobca. Žalovaný tento záznam nepodpísal. Dohodli sa, že sa to pozrie na stavbe a následne podpíše
záznam. Obsahom tohto stretnutia bol obsah záznamu, kde boli uvedené závady, záznam ohľadom
materiálu. Nie si je istý či sa tam riešilo aj jeho množstvo. Hlavným cieľom bolo, aby sa na stavbe

pokračovalo. Samotná administratíva nič neriešila. Ak je osoba na stavbe asi figuruje aj v stavebnom
denníku, ak je posledný záznam o žalovanom v stavebnom denníku z 30.09.2009, môže to byť aj
posledný deň výkonu prác žalovaným. Dielo k 30.09.2009 dokončené nebolo. Čo sa týka množstva
materiálu, celý priebeh bol taký, že vždy platili súpisy, ktoré boli predložené subdodávateľmi, každý však
vedel, že sa na konci všetko skontroluje, tzn. čo bolo dodané reálne bude zaplatené, čo nie, zaplatené

nebude. Počítali ventily aj ďalšie veci. Žalobca predložil súpis vecí, ktoré po kontrole nesedeli s reálne
zabudovanými. Rovnako bol problém s hydrantmi, hydranty nezodpovedali tomu, čo bolo v projekte.
Vysekávali sa a dodávali sa nové. Faktúry uhrádzali spoločnosti Doprastav Export, ktorý vystaví faktúru
až po odsúhlasení súpisu, tento súpis sa odsúhlasoval po záverečnej kontrole. Sám spisoval záznam
zo stretnutia, hovorilo sa v ňom o vadách, konkrétne vady si nepamätá, po stretnutí sa na stavbe veci
pohli. Zamestnancov žalovaného poznal jedného dvoch, nevie, ktoré práce konkrétne vykonal žalobca

a ktoré žalovaný.

Svedok H. L. na pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol, že s pánom F. sa dohodli, vysúťažili
zákazku. Staval sa k tomu ako dodávateľ materiálu. Mali robiť plyn a vykurovanie. Následne pribudla
zdravotechnika. Robili v časovej tiesni. Oslovili ľudí okolo seba. Dali mu kontakt na žalovaného. Oslovil

ho s tým, že zmluvu s Doprastavom preklopili na žalovaného. Dal to naceniť. Na túto cenu si napočítali
1% a odovzdali H. D.. Oni toto prijali a začala sa realizovať stavba . Prebiehalo to v poriadku do momentu
kým nezačali problémy. Boli tlačení zo strany investora, aby dodržali termíny, aby fungovali dodávky
materiálu,abytoišlosinýmisieťami,nastalitamtermínovéproblémy,následnežalovanýodmietalchodiť
na stavbu, bol vyvíjaný nátlak pre peniaze. Následne sa zistilo, keď prišlo na odsúhlasenie vecí, že časť

materiálu nebola dodaná a časť bola fakturovaná inak. Je k tomu audítorská správa, ktorú dával robiť.
Žalovaný sa domáhal peňazí. Investor na nich tlačil, vzišlo z toho stretnutie v CORINT REAL, mali si
vysvetliť termín aj práce, pričom bolo povedané, že sa stretnú na stavbe a tam sa vyrieši čo bude a
čo nie. Žalovaný na stavbu neprišiel. Čo sa týka fakturácie bolo vyfakturované cez 100.000, - zaplatili
okolo 70.000,- eur avšak žalobca dostal zaplatené len cez 60.000,- eur čo mohlo zodpovedať reálnej

dodávke. Boli problémy počas stavby aj pri jej odovzdaní, pokiaľ nechceli aby ich vyrazili zo stavby
museli termíny dodržiavať vlastnými rukami. V konečnej fáze chlapi žalovaného neboli na stavbe, bolo
to vyvolané strachom o peniaze. Suma cez 60.000,- predstavuje reálnu úhradu za zdravotechniku od
investora. Žalovaný neodovzdal dielo nikdy žalobcovi, pretože žalovaný dielo nedokončil, dokončoval ho
žalobca. Osobne sa sám podieľal na dokončovaní diela. Presný termín odovzdania diela žalobcom jeho

objednávateľovi nevie, bolo to niekedy na začiatku roka 2010. Stretnutia sa v CORINT REAL zúčastnil
pán D., F., svedok, žalobca, žalovaný, neviem kto ešte, ale ešte tam niekto sedel. K. sa s tým, že si
dohodliďalšiestretnutienastavbe.Čosatýkazáznamu,určiteničnepodpísali.PánF.určitechcelnejaké
záväzné termíny ale nič sa nepodpísalo. Riešili sa tam určité vady, myslí si, že sa riešila terasa, bol tam
problém s tečúcou kanalizáciou, riešili sa aj kamerové skúšky. Myslí si, že žalovaný po tomto stretnutí

na stavbu už neprišiel, chlapi žalovaného po uvedenom termíne prestali na stavbu chodiť. Žalovaného
navštívil doma, chýbali nejaké veci, bol u neho na poschodí v obývačke, bolo to určite po tom termíne
lebo sa jednalo o kompletáž a žalovaný následne uviedol, že to má. Stavbu v časti voda a kanalizácia
nakoniec dokončil žalobca, mal to zhotoviť žalovaný. Svedok zastupoval žalobcu, zmluvu o dielo nemal
uzatvorenú, ani inú zmluvu. Materiál dával pánovi R.. Materiál si žalovaný zabezpečoval sám. Na stavbe

bol každý 1,5 dňa, do stavebného denníka sa nepodpisoval, na stavbe zastupoval žalobcu. Materiál
zabezpečoval od holandskej firmy, išlo o materiál, ktorý sa zabudovával do stavby v časti kúrenie a
inštalácia. So žalobcom má spoločnú spoločnosť, v ktorej sú konatelia a žalobca je spoločník.

Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie aj listinnými dôkazmi a to: predžalobná výzva, správa o

faktických zisteniach, výpis z internej evidencie, výpis z internej evidencie k faktúre č. XXXXXXXXX,
výpis z internej evidencie k faktúre č.XXXXXXXXX, výpis z internej evidencie k faktúre č. XXXXXXXXX,
výpis z internej evidencie k faktúre č. 290100026, výpis z internej evidencie k faktúre č. 290100027,
výpis z internej evidencie k faktúre č. XXXXXXXXX, výpis z internej evidencie k faktúre č. XXXXXXXXX,
prehľad rozpočtových nákladov, výpis z účtu žalobcu z XX.XX.XXXX, úradný záznam vyhotovený

žalobcom za obdobie 28.10.2009-10.11.2009, úradný záznam o úhradách žalobcom za obdobie
07.12.-15.12.2009, úradný záznam za obdobie 29.12.2009, dodací list č. 2012010, dodací list
č.2012012, dodací list č.2012013, dodací list č.2012014, dodací list č. 2012015, dodací list č.2012018,
dodací list č.2012019, dodací list č. 2012011, dodací list č.2012020, dodací list č.2012021, dodacílist č.2012016, správa o faktických zisteniach strana 2, zmluva o dielo č. 27/SJT/09, ponuka č.
29NA00018, živnostenský list č. 99/00634/002, výpis zo živnostenského registra na žalovaného z
17.12.2013, výpis zo živnostenského registra na žalobcu z 17.12.2013, výpis zo živnostenského registra

na žalovaného z 16.01.2015, prílohová obálka - kolaudačné rozhodnutie č. 101/2010-003/KO, zápis zo
stretnutia bytový dom Panoráma, konaného dňa 29.10.2009, prípis spojený so zaslaním dokumentov,
kolaudačné rozhodnutie č. 101/2010-003/KO, zápis zo stretnutia bytový dom Panoráma z 29.10.2009,
oznámenie spoločnosti CORINT REAL z 09.07.2015, výpis zo živnostenského registra na žalobcu z
17.08.2015, výpis zo živnostenského registra na žalovaného z 17.08.2015, výpis z obchodného registra

na spoločnosť DOMINANT AUDIT s.r.o., výpis z obchodného registra na spoločnosti CORINT REAL
s.r.o., výpis z obchodného registra na spoločnosť SJ Trade s.r.o., výpis z obchodného registra na
spoločnosť Doprastav export & partner s.r.o., výpis zo živnostenského registra na žalobcu z 10.09.2015,
výpis zo stránky www.finstat.sk, výpis zo stránky www.finstat.sk, výpis zo zoznamu dlžníkov finančnej
správy, preberací protokol o odovzdaní a prevzatí práce, výpis zo živnostenského registra na žalobcu z
29.10.2015 a výpis zo živnostenského registra na žalovaného z 29.10.2015.

Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil tento, pre rozhodnutie o podanej žalobe podstatný skutkový
stav:

Dňa 30.06.2009 bola medzi žalobca ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom uzatvorená

zmluva o diela, ktorej predmetom bola realizácia stavby bytového domu Panoráma v časti voda a
kanalizácia. Zmluva obsahovala okrem označenia zmluvných strán, predmetu diela, aj cenu diela v
sume 65.036,41 eur a ako aj ďalšie vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Medzi účastníkmi
bolo v rámci zmluvy dohodnuté protokolárne odovzdanie diela, čím sa v zmysle dohody účastníkov
predmet diela považoval za riadne zhotovený a ukončený. Zhotoviteľ sa zaviazal začať s výkonom prác

na diele dňa 30.06.2009 a ukončiť dielo a odovzdať ho žalobcovi dňa 20.11.2009. Medzi účastníkmi
bolo zároveň dohodnuté, že ak objednávateľ zistí, že kvalita či kvantita realizovaných prác a dodávok
alebo užívaného materiálu zhotoviteľom pri realizácii diela je v rozpore so zmluvou alebo že výkony
podľa rozpočtu sú celkom alebo sčasti nesplnené alebo nevykonané, je objednávateľ oprávnený po
písomnom upozornení zhotoviteľa primerane znížiť cenu diela. Zníženie ceny nadobúda účinnosť

okamihom, kedy písomné oznámenie o znížení ceny z dôvodu naplnenia podmienok bolo doručené
zhotoviteľovi. Zároveň boli medzi účastníkmi dohodnuté zmluvné pokuty a to v zmysle článku 9, kde
bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad prekročenia termínu dokončenia a odovzdania diela a
to vo výške 0,25 % z ceny diela bez DPH za každý týždeň omeškania, maximálne do výšky 10
% z ceny diela bez DPH. Rovnako bola dohodnutá aj zmluvná pokuta v sume 33,- eur za každú

vadu alebo nedorobok, ktoré vyplynú z preberacieho konania, pričom takáto zmluvná pokuta sa
mala vzťahovať na každý deň nedodržania termínu odstránenia vady či nedorobenia, pričom termín
k odstráneniu mal byť dohodnutý pri preberacom konaní. Medzi účastníkmi boli rovnako dohodnuté
podmienky a priebeh odovzdania diela. Zhotoviteľ mal podľa zmluvy oznámiť písomne dokončenie prác
objednávateľovi a vyzvať objednávateľa na prevzatie diela, pričom pokiaľ by boli zistené nedorobky

resp. vady, nebol by objednávateľ povinný dielo prevziať. O odovzdaní a prevzatí diela mala byť
zhotovená zápisnica, ktorú si zmluvné strany dohodli, že vyhotoví zhotoviteľ. Na zistenia vád pred
prevzatím diela bola dohodnutá prehliadka diela. Odstránenie vád, ktoré by boli zistené pri prehliadke
diela, malo byť zrealizované v dohodnutom termíne, inak bez zbytočného odkladu, čo objednávateľ
zhotoviteľanavadyupozornil.Zároveňbolomedziúčastníkmidohodnuté,žepokiaľzhotoviteľneodstráni

vady resp. nedorobky v lehote požadovanej objednávateľom, nesie náklady spojené s odstránením
týchto vád zhotoviteľ. Rovnako bolo v súvislosti s odovzdaním diela medzi účastníkmi dohodnuté, že
zhotoviteľ písomne oznámi objednávateľovi pripravenosť diela na odovzdanie nie skôr ako 14 dní pred
termínom, kedy bude dielo dokončené a pripravené na odovzdanie. Medzi žalobcom k odovzdaniu
diela spôsobom medzi účastníkmi dohodnutým nedošlo. Žalobca a žalovaný v rámci predmetu diela

Bytový dom Panoráma, predstavovali subdodávateľa stavby. Hlavným objednávateľom diela bola
spoločnosť CORINT REAL s.r.o. a hlavným dodávateľom stavby bola spoločnosť Doprastav-Export,
s.r.o. Medzi hlavným odberateľom a hlavným dodávateľom bolo dielo ako celok riadne protokolárne
odovzdané dňa 24.11.2009, pričom dielo a práce na ňom ku dňu odovzdania v zmysle vystaveného
preberacieho protokolu zodpovedali požiadavkám STN ako aj vydanému stavebnému povoleniu, závady

na diele neboli ku dňu odovzdania zistené. Žalobca výzvou zo dňa 05.03.2012 vyzval prostredníctvom
svojho právneho zástupca žalovaného na zaplatenie sumy 21.380,86 eur v lehote do 12.03.2012, s
odôvodnením, že na základe správy audítorskej spoločnosti žalobca zistil, že žalovaný sa obohatil o
sumu 21.380,86 eur, z tohto titulu, že fakturoval žalobcovi práce v hodnote 100.058,76 eur, pričom reálneodsúhlasené a skutočne dodané práce s materiálom boli vo výške 61.965,- eur. Žalobca dňa 14.02.2012
vystavil vo vzťahu k žalovanému dodací list č. 2012010 v rámci ktorého uvádza dodávku prác v období
06.08.2011 až 08.09.2011 v sume 899,35 eur, dňa 14.02.2012 vystavil vo vzťahu k žalovanému dodací

list č. 2012012 v rámci ktorého uvádza dodávku prác v sume 1.220,90 eur, dňa 14.02.2012 vystavil vo
vzťahu k žalovanému dodací list č. 2012013 v rámci ktorého uvádza dodávku prác v sume 697,36 eur,
dňa 14.02.2012 vystavil vo vzťahu k žalovanému dodací list č. 2012014 v rámci ktorého uvádza dodávku
prác v sume 1.339,46 eur, dňa 14.02.2012 vystavil vo vzťahu k žalovanému dodací list č. 2012015 v
rámci ktorého uvádza dodávku prác v sume 44,74 eur, dňa 14.02.2012 vystavil vo vzťahu k žalovanému

dodací list č. 2012018 v rámci ktorého uvádza dodávku prác v sume 311,16 eur, dňa 14.02.2012 vystavil
vo vzťahu k žalovanému dodací list č. 2012019 v rámci ktorého uvádza dodávku prác v sume 175,53 eur,
dňa 14.02.2012 vystavil vo vzťahu k žalovanému dodací list č. 2012011 v rámci ktorého uvádza dodávku
prác v sume 3.948,21 eur, dňa 15.02.2012 vystavil vo vzťahu k žalovanému dodací list č. 2012020 v
rámci ktorého uvádza dodávku prác v sume 662,28 eur, dňa 15.02.2012 vystavil vo vzťahu k žalovanému
dodacílistč.2012021vrámciktoréhouvádzadodávkuprácvsume60,-euradňa14.02.2012vystavilvo

vzťahu k žalovanému dodací list č. 2012016 v rámci ktorého uvádza dodávku prác v sume 1.358,70 eur.

Podľa § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci

alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,
oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť
aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto

určenia.

Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a
na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred

dojednaným časom.

Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

Podľa § 560 odsek 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku

určenému v zmluve.

Podľa § 560 odsek 2 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho
odovzdania(§554);ak
však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas

tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu
tejto záruky.

Podľa § 562 odsek 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo
zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

Podľa § 562 odsek 2 Obchodného zákonníka Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak
objednávateľ neoznámi vady diela
a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri

prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1 ,c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,
najneskôrvšakdodvochrokovapristavbáchdopiatichrokovododovzdaniapredmetudiela.Privadách,
na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441 . Objednávateľ však nie
je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu
nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

Podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením
niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437 , nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho
dôvodu.

Podľa § 544 odsek 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 odsek 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa článku 2 odsek 2.2 Zmluvy o dielo č. 27/SJT/09 zo dňa 30.06.2009 (ďalej len „zmluvy o dielo“) prvá
veta, predmet zmluvy sa považuje za riadne zhotovený a ukončený protokolárny prevzatím predmetu
diela v rozsahu určenom touto zmluvou, prípadne jej dodatkami.

Podľa článku 7 odsek 7.4 zmluvy o dielo ak objednávateľ zistí, že kvalita či kvantita realizovaných
prác a dodávok (to sa týka i estetického hľadiska) alebo užívaného materiálu zhotoviteľom pri realizácii
je v rozpore so zmluvou alebo že výkony podľa rozpočtu sú celkom alebo sčasti nesplnené alebo
nevykonané, je objednávateľ oprávnený po písomnom upozornení zhotoviteľa primerane znížiť cenu.

Objednávateľ však najprv umožní zhotoviteľovi odstrániť nedostatky v primeranej lehote. Do odstránenia
nedostatkov v realizácii môže objednávateľ zadržať preplatenie príslušnej časti faktúry, ktorej sa hore
uvedené nedostatky týkajú. Takéto zadržanie preplatenia časti faktúry nie je omeškaním objednávateľa
s platením. Pokiaľ nie sú nedostatky odstránené v primeranej lehote, potom objednávateľ písomne
oznámi zníženie ceny o primeranú čiastku v zmysle tohto článku. Zníženie ceny podľa tohto odseku 7.4

nadobúda účinnosť okamihom, kedy písomné oznámenie o znížení ceny z dôvodu naplnenia podmienok
tohto odseku bolo doručené či odovzdané zhotoviteľovi. V prípade sporu o výšku zníženia ceny podľa
tohto článku bude rozhodujúce stanovisko objednávateľa.

Podľa článku 9 odsek 9.1 zmluvy o dielo pri prekročení termínu dokončenia a odovzdania predmetu

zmluvy podľa článku 6 je objednávateľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z ceny
diela bez DPH za každý týždeň omeškania, maximálne však do výšky 10 % z ceny diela bez DPH.

Podľa článku 9 odsek 9.3 zmluvy o dielo zmluvné strany sa ďalej dohodli na zmluvnej pokute 33,- eur
za každú vadu alebo nedorobok, ktoré vyplynú z preberacieho konania. Táto zmluvná pokuta sa vzťahu

na každý deň nedodržania termínu odstránenia vady či nedorobenia, pričom termín k odstráneniu bude
dohodnutý pri preberacom konaní.

Podľa článku 11 odsek 11.1.1 zmluvy o dielo predmet zmluvy bude zhotoviteľom odovzdávaný
a objednávateľom preberaný takto: je dohodnuté protokolárne odovzdanie diela objednávateľovi.

Zhotoviteľ oznámi písomné dokončenie prác a vyzve objednávateľa na prevzatie. Pokiaľ pri obhliadke
diela budú zistené vady resp. nedorobky, nie je objednávateľ povinný prevzatie diela vykonať. Zhotoviteľ
je povinný zúčastniť sa preberacieho konania. Zápisnicu o odovzdaní a prevzatí predmetu zmluvy
vyhotoví zhotoviteľ.Podľa článku 11 odsek 11.1.2 zmluvy o dielo na zistenie eventuálnych vád vykoná pred prevzatím
objednávateľ prehliadku predmetu zmluvy. Odstránenie vád, ktoré objednávateľ pri tejto prehliadke

zistí, musí byť zrealizované v dohodnutom termíne, inak bez odkladu potom, čo objednávateľ na vady
upozornil.Zhotoviteľjepovinnýformouzápisudostavebnéhodenníkavyzvaťobjednávateľakvykonaniu
prehliadky predmetu zmluvy.

Podľa článku 11 odsek 11.1.3 zmluvy o dielo pokiaľ zhotoviteľ neodstráni vady resp. nedorobky v lehote

požadovanej objednávateľom, nesie náklady spojené s odstránením týchto vád zhotoviteľ.

Podľa článku 12 odsek 12.1 zmluvy o dielo zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym
dokončením a odovzdaním objednávateľovi a zároveň právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia.

Podľa článku 12 odsek 12.3 zmluvy o dielo zhotoviteľ písomne oznámi objednávateľovi pripravenosť

diela na odovzdanie nie skôr ako 14 dní pred termínom, kedy bude dielo dokončené a pripravené na
odovzdanie.

Na základe vyššie uvedených právnych predpisov a zmluvy, po zistení skutkového stavu, súd vec právne
posúdil takto:

Žalobca so žalovaným platne uzatvorili zmluvu o dielo. Zmluvu uzatvorili ako podnikatelia. Záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, pokiaľ sa týkajú ich podnikateľskej činnosti, sa spravujú ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu, že v uvedenom prípade mal súd preukázané uzatvorenie
zmluvy dvoma podnikateľmi, žalobca aj žalovaný bol v čase uzatvorenia zmluvy podnikateľom, k

uzatvoreniu zmluvy došlo v rámci ich podnikateľskej činnosti, preto aplikoval súd na tento právny
vzťah ustanovenia Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané platné
uzatvorenie zmluvy o dielo dňa 30.06.2009, zmluva bola uzatvorená v písomnej forme a obsahovala
všetky podstatné náležitosti v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Uzatvorenie predmetnej
zmluvy medzi účastníkmi nebolo sporné.

Žalobca si voči žalovanému predmetnou žalobou uplatnil viaceré nároky. Ako prvý nárok, si uplatnil
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na základe článku 9 ods. 1 Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi
účastníkmi. V uvedenom článku bola medzi účastníkmi platne dohodnutá zmluvná pokuta v súlade s
§ 544 Občianskeho zákonníka, ktorou bola zabezpečená povinnosť žalovaného ako zhotoviteľa diela

uskutočniť dielo riadne a včas. Účastníci si dohodli, že v prípade prekročenia termínu dokončenia diela
a odovzdania predmetu diela podľa článku 6, je objednávateľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo
výške 0,25 % z ceny diela bez DPH a to za každý týždeň omeškania, maximálne však do výšky 10 %
hodnoty diela. V článku 6 zmluvy o dielo bol dohodnutý dátum ukončenia, odovzdania a prevzatia diela a
todátum20.11.2009.Kuvedenémudátumusúdodovzdaniedielažalovanýmakozhotoviteľomžalobcovi

ako objednávateľovi preukázané nemal. Medzi účastníkmi bolo dohodnuté protokolárne odovzdanie
diela, a to v zmysle článku 11, pričom splnenie tejto zmluvnej dohodnutej povinnosti súd v konaní
rovnako preukázané nemal, nakoľko zhodne z výpovedí účastníkov vyplynulo, že k žiadnemu podpisu
preberacieho protokolu teda protokolárnemu odovzdaniu diela medzi nimi v uvedenom prípade nedošlo.

Zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti bola medzi účastníkmi dohodnutá ako
už bolo uvedené v článku 9 Zmluvy o dielo a to pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti a to včasného
dokončenia a odovzdania predmetu zmluvy podľa článku 6, v zmysle ktorého bol žalovaný povinný
dielo riadne odovzdať a to dňa 20.11.2009. Žalobca ak v tejto časti konania chcel byť úspešný musel
preukázať, že k odovzdaniu diela zo strany žalovaného došlo po uvedenom termíne a zároveň za

splnenia článku 9 t. zn. s niekoľko týždňovým oneskorením. Žalobca vzhľadom k tomu, že medzi
účastníkmi k žiadnemu uskutočneniu preberacieho konania nedošlo, k podpisu preberacieho protokolu
rovnakonedošlo,dátumodovzdaniadielapreukazovalvýsluchomsvedkovasvojouvlastnouvýpoveďou
voveci.Prostredníctvomvýsluchovsvedkovsažalobcapokúšalustáliť,kedyv skutočnostikodovzdaniu
diela došlo, nakoľko ako už bolo uvedené, písomný výstup z právneho vzťahu medzi účastníkmi

absentoval.Zároveň,čosúdpovažujezapotrebnénatomtomiesteuviesť,právnyvzťahmedzižalobcom
a žalovaným, bol iba reťazou, ktorá nadväzovala na ďalší právny vzťah, ktorý vo vzťahu k predmetu diela
existoval. Samotné dielo bolo realizované spoločnosťou DOPRASTAV EXPORT, s.r.o. ako zhotoviteľom
pre svojho objednávateľa diela a to spoločnosť CORINT REAL, s.r.o., pričom tieto dve spoločnostiboli základnými subjektmi uvedeného reťazca a žalobca a žalovaný predstavovali v rámci neho
subdodávateľský vzťah, ktorý sa odvíjal, tak ako na to poukazoval aj žalovaný, od tohto právneho
vzťahu. S tým, však, že predmetné právne vzťahy sú spojené predmetom diela, avšak existujú a práva

a povinnosti z nich predstavujú samostatné práva a povinnosti pre jednotlivé subjekty. Vzhľadom k
uvedenému súd mal aj za to, že skúmanie práv a povinností iných subjektov ako účastníkov konania by
bolonadrámectohtokonania,pretoajnávrhynadoplneniedokazovaniavznesenézostranyžalovaného
a to opakovaným výsluchom svedka Tomáša Gazdu a po uložení povinnosť vydať vec, oboznámením
sa s zmluvou o dielo medzi generálnym dodávateľom DOPRASTAV EXPORT, s.r.o. a CORINT REAL

s.r.o., zmluvou o dielo medzi generálnym dodávateľom DOPRASTAV EXPORT, s.r.o. a žalobcom,
písomným záznamom o notifikácii vád zasielaným generálnemu dodávateľovi a emailami obsahujúcimi
notifikáciu vád a výpisom z účtu spoločnosti CORINT REAL s.r.o. o vyplatení výšky zádržného, z
dôvoduhospodárnostiaúčelnostikonaniazamietol.Skúmanieprávapovinnostíinýchprávnychvzťahov
s inými účastníkmi by bolo nad rámec tohto konania. Avšak čo uvedené subjekty spája, je predmet diela,
ktorým v uvedenom prípade bol Bytový dom Panoráma. Tento predmet diela spojil pri jeho zhotovení

ako hlavného dodávateľa, tak aj subdodávateľa t. zn. žalovaného. Z vykonaného dokazovania mal
súd za preukázané, že k odovzdaniu diela ako celok medzi hlavným zhotoviteľom a to spoločnosťou
Doprastav Export, s.r.o. a hlavným objednávateľom spoločnosťou CORINT REAL s.r.o. došlo, a to
podľa preberacieho protokolu dňa 24.11.2009. Uvedený dátum je v rámci hlavných zmluvných partnerov
uvedený ako jednak dátum ukončenia prác, tak aj dátum odovzdania diela. Dielo bolo v uvedený deň

účastníkmi hlavného právneho vzťahu riadne prevzaté, pričom z uvedeného záznamu o prevzatí diela
zároveň vyplýva, že dielo nemá žiadne odchýlky, neobsahuje žiadny rozpis nedorobkov, kvalita práce
bola dobrá, práce zodpovedajú požiadavkám STN a TP a závady neboli zistené. Zároveň ako termín
vyprázdnenia staveniska bol uvedený január 2010. Preberací protokol bol riadne účastníkmi hlavného
zmluvného vzťahu podpísaný a to ako za stranu objednávateľa, tak za stranu zhotoviteľa. V rámci

preberaciehoprotokolusanenachádzažiadnapoznámkaotom,žebydielovčastivodoinštalácienebolo
zhotovené resp. že by bolo zhotovené vadne. Opakovane súd uvádza, že medzi žalobcom a žalovaným
ako subdodávateľmi k protokolárnemu odovzdaniu diela nedošlo. Ak však došlo k odovzdaniu diela ako
celku medzi hlavným odberateľom a dodávateľom, súd ustálil, že k uvedenému dátumu muselo byť dielo
zhotovené aj na jeho nižšej úrovni, t. zn. na úrovni subdodávateľskej. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol

povinný zhotoviť podľa zmluvy dielo do 20.11.2009 a dielo bolo odovzdané hlavnému objednávateľmi
24.11.2009, čo jednoznačne vyplýva z predloženého odovzdávacieho protokolu, tak potom žalovaný
odovzdal a zhotovil dielo včas a žalobca v konaní nepreukázal, že by sa žalovaný dostal do omeškania
a teda, že by mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, tak ako si ju uplatnil v prvom bode nároku.
Pretosúdnárokvtejtočastizamietol.Čosatýkavykonanýchvýsluchov,výpovedežalobcuažalovaného

boli v rozpore, ktorý zodpovedal ich procesnému postaveniu, avšak tvrdenia žalobcu v konaní v tejto
časti súd preukázané nemal. Čo sa týka výpovede svedkov, svedok Tomáš Gazda pri svojom výsluchu
uviedol, že nevie, kedy k odovzdaniu diela medzi účastníkmi došlo, vie len že práce dokončoval žalobca,
v ďalšej časti sa výpoveď vzhľadom na predložený odovzdávací protokol prejavila ako nepravdivá,
keďže tento svedok uviedol že dielo prevzal na jar 2010, apríl - jún, pričom zrejme pri výpovedi svedka

došlo k zámene dátumu prevzatia diela s právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia, ktoré nadobudlo
právoplatnosť práve v apríli 2010 a to 28.04. Rovnako ani ďalší svedok Radim Krecháč nemal vedomosť
o tom, kedy bolo dielo odovzdané medzi účastníkmi konania a ku konkrétnemu dátumu odovzdania diela
sa presne nevyjadril ani ďalší v konaní vypočutý svedok Michal L.. Samotní svedkovia V. D. ako aj K.
F. sú zároveň podpísaní aj na preberacom protokole zo dňa XX.XX.XXXX, v rámci ktorého ako už bolo

vyššie uvedené potvrdili k uvedenému dňu prevzatie diela ako celok bez uvedenia akýchkoľvek závad.
K výsluchu svedkov a k určeniu konkrétneho dátum súd záverom iba uvádza, že s odstupom času je
uvedenie presného dátumu vzhľadom na ľudské zapamätávacie a rozpamätávacie schopnosti pomerne
sťažené, vzhľadom k tomu, že ide o dielo z prelomu rokov XXXX až 2010 t. zn. o udalosti z pred šiestich
rokov, čím zrejme aj došlo k dátumovému posunu aj vo výpovedi svedka V. D..

Zhrnúc vyššie uvedené, žalobca v konaní nepreukázal dátum odovzdania diela medzi žalobcom a
žalovaným, tak, aby boli naplnené podmienky pre aplikáciu príslušného ustanovenia zmluvy o zmluvnej
pokute. Na druhej strane žalovaný, v rámci vykonaného dokazovania preukázal ním tvrdenú skutočnosť
riadneho a včasného odovzdania diela a to predložením protokolu o odovzdaní diela medzi hlavným

odberateľom a dodávateľom. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní nepreukázal porušenie zmluvnej
povinnosti, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou, preto súd žalobu ako nedôvodnú v tejto časti
zamietol.Ďalším nárokom, ktorý si žalobca uplatnil voči žalovanému, bola zmluvná pokuta za vady diela a to s
poukazom na čl. 9 ods. 3 zmluvy. V zmysle uvedeného zmluvného ustanovenia sa zmluvné strany platne
dohodli v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka na zmluvnej pokute vo výške 33,- eur za každú vadu

alebo nedorobok, ktoré vyplynú z preberacieho konania. Táto zmluvná pokuta sa mala vzťahovať na
každý deň nedodržania termínu odstránia vady či nedorobenia, pričom termín k odstráneniu mal byť
dohodnutý pri preberacom konaní. K uplatnenému nároku súd poukazuje na to, že zmluvné strany si
dohodli podrobne spôsob odovzdania diela, ktorý ako už bolo uvedené pri odôvodnení zmluvnej pokuty
dohodnutej podľa článku 9 ods. 1 zmluvy o dielo, nakoniec účastníkmi dodržaný nebol. V rámci tohto

odovzdávacieho konania mal zhotoviteľ, t. zn. žalovaný písomne oznámiť dokončenie prác a vyzvať
objednávateľa na prevzatie diela. Ani uskutočnenie tohto dohodnutého úkonu, súd v konaní preukázaný
nemal. Na zistenie eventuálnych vád bola medzi účastníkmi dohodnutá práve prehliadka diela, a to
pred prevzatím diela. Zároveň bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že ak budú zistené vady, objednávateľ
určí termín odstránenia vád, ak ho neurčí, musia byť vady odstránené bez zbytočného odkladu, čo
objednávateľ zhotoviteľa na vady upozornil.

Vykonaným dokazovaním súd nemal preukázané vo vzťahu k tomuto uplatnenému nároku, ako aj
vo vzťahu k ďalším nárokom, že žalobca vôbec žalovaného po prehliadke diela, na vady diela nejak
upozornil. V konaní nebol predložený jediný písomný dôkaz, že by pred odovzdaním diela, bolo
uskutočnené akékoľvek upozornenie, v zmysle článku 11.1.2 zmluvy. Žalobca poukazoval na stretnutie

účastníkov, ktoré sa uskutočnilo v spoločnosti hlavného objednávateľa a to spoločnosti CORINT REAL,
s.r.o., na ktorom mali byť žalovanému vady diela oznámené. Z výsluchu účastníkov ako aj svedkov
mal súd preukázané, že k stretnutiu skutočne došlo. Z výpovede svedka V. D. súd mal preukázané,
že k stretnutiu účastníkov v spoločnosti skutočne došlo, avšak z tejto výpovede, nie je dostatočne
zrejmé, aké konkrétne vady diela boli žalovanému vytýkané a akým spôsobom mali byť žalovaným

odstránené. Svedok len neurčito uviedol, že sa na stretnutí spomínali nejaké veci, ktoré nefungovali ako
mali, riešili sa tam nejaké ventily a spotrebovaný materiál, avšak účastníkom išlo iba o to, aby sa na
stavbe ďalej pracovalo. Z uvedeného stretnutia bol vyhotovený úradný záznam, ktorý bol predložený
spoločnosťou CORINT REAL do spisu, z ktorého vyplýva, že sa ho mali zúčastniť piati účastníci,
na zázname sú však podpísaní iba dvaja, a vyplýva, z neho, že predmetom stretnutia bolo riešenie

komplikácií medzi subdodávateľmi stavby v časti ZTI. Predmetný úradný záznam ďalej obsahuje okruh
riešených problémov, ktorý však žiadne konkrétne vady diela neobsahuje. Poukazuje iba na časové
a kapacitné nedostatky, potrebu odovzdania zadržiavaných súčastí ZTI, doriešenie nezrovnalostí v
súpisoch dodaných materiálov a prác a to že žalovaný požaduje vyplatenie prác. Záver úradného
záznamu hovorí o prísľube žalovaného k zintenzívneniu prác, zúčastneniu na osobnej obhliadke stavby,

kde si mali prejsť sporné časti realizácie. Z uvedeného teda priamo konkrétne vady diela, ktoré
zrejme podľa názoru súdu, ak sa na diele vyskytli, mali byť odstránené až následne a zadefinované až
následnou spoločnou obhliadkou, z uvedeného nevyplývajú. Vyplýva z neho časový sklz, vzhľadom na
poukaz na časový nedostatok pri realizácii diela. K vadám diela boli v rámci svojho výsluchu vypočutí
aj ďalší svedkovi, avšak ani v konaní vypočutý svedok K. F., ani svedok H. L., presne vady diela,

ktoré mali byť na stretnutí účastníkov v CORINT REAL žalovanému oznámené neuviedli. Uviedli len
všeobecne,žesariešilivady,apredmetnéstretnutiebolozvolanézaúčelomvyriešenieproblémovmedzi
subdodávateľmi. Svedok H. L. k vadám rovnako všeobecne uviedol, že si myslí, že sa riešila terasa,
bol problém s tečúcou kanalizáciou, riešili sa kamerové skúšky. Samotný žalobca pri svojom výsluchu
uviedol, že na uvedenom stretnutí bol s konkrétnymi vadami a spôsobom ich odstránenia spísaný

písomný záznam, pričom jeden rovnopis záznamu bol odovzdaný žalovanému. Avšak písomný záznam,
ktorý bol zabezpečený cestou súdu do spisu, uvedené tvrdenie žalobcu vyvracia. Predovšetkým z neho
nie je zrejmých 11 vád, ktoré mali byť na uvedenom zázname so žalovaným spísané. K samotnému
ešte stretnutiu súd uvádza, že k nemu došlo dňa 29.10.2009, t. zn. v časovom horizonte takmer mesiac
pred plánovaným ukončením diela.

Okrem toho, že súd nemal predmetné, konkrétne vady, ich riadne oznámenie v súlade so zmluvou v
konaní preukázané, súd poukazuje aj na to, že nemal ani preukázané, ak by aj k preukázaniu vád
došlo, že v uvedenom prípade išlo o vady, vo vzťahu ku ktorým by sa vzťahovala zmluvná pokuta,
nakoľko zmluvná pokuta bola dohodnutá iba na vady, ktoré vyplynú z preberacieho konania. Pričom

stretnutie ohľadom zrejme problémov medzi účastníkmi v súvislosti s realizáciou diela, sa uskutočnilo
s dostatočným časovým odstupom, pred zmluvne dohodnutým dátumom odovzdania diela. Medzi
účastníkmi opakovane súd poukazuje na to, že bola dohodnutá zmluvná pokuta iba na vady zistené, pri
preberacom konaní, pričom to, že skoro mesiac pred uplynutím lehoty na odovzdanie diela, za situáciekedy sa riešil časový sklz, zároveň prebiehalo už aj preberacie konania vo vzťahu k predmetnému dielu,
okrem toho že súd to v konaní preukázané nemal, javí sa mu to aj ako málo pravdepodobné. A vzhľadom
k tomu, že zmluvná pokuta vo vzťahu k jednotlivým vadám, bola dohodnutá k vadám zisteným v rámci

preberaciehokonania,súd nemalpreukázanéuskutočneniepreberaciehokonania,zisteniekonkrétnych
vád v rámci preberacieho konania, súd žalobu ako nedôvodnú v tejto časti rovnako zamietol.

Ďalším nárokom si žalobca uplatnil náklady, ktoré vynaložil na odstraňovanie vád vo výške 11.847,94
eur z dôvodu, že tieto vady neodstránil žalovaný a musel tak žalobca urobiť, aby bolo možné dielo

odovzdať investorovi. K vynaloženým nákladom, súd uvádza, že v uvedenom prípade, do úvahy
vzhľadom k § 564 s poukazom na § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka neprichádza možnosť aplikovať
na výšku vynaložených nákladov ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce nárok na náhradu
škody, vzhľadom k tomu, že mali byť uvedené prostriedky vynaložené na odstraňovanie vád diela,
ide teda o nárok z vadného plnenia, ktorý nemožno jeho uspokojenie dosiahnuť z iného právneho
dôvodu. Čo sa týka vád, súd v konaní ako už bolo vyššie uvedené, vzhľadom k dôkaznej núdzi žalobcu,

nemal preukázané, že žalobca žalovanému oznámil akékoľvek konkrétne vady. Žalobca poukazuje na
to, že vady diela odstránil pred ich odovzdaním konečnému investorovi, t. zn. boli odstránené pred
odovzdaním diela ako súd ustálil teda najneskôr dňa 24.11.2009. Právny zástupca žalobcu uviedol, že
tieto náklady predstavujú sumu nákladov, ktoré vynaložil žalobca na odstraňovanie závad, o ktorých bol
žalovaný upovedomený na stretnutí v CORINT REAL. K uvedenému, súd opakovane poukazuje na to,

že predmetné stretnutie, sa uskutočnilo s dostatočným časovým predstihom pred termínom odovzdania
diela, ak teda na ňom boli aj nejaké vady žalovanému vytýkané, čo súd opakovane zdôrazňuje, v rovine
konkrétnych vád v konaní preukázané nemal, išlo o upozornenie pred termínom ukončenia diela.

Čo sa týka tvrdenej skutočnosti, že žalovaný ako zhotoviteľ po uskutočnenej porade sa ďalej na realizácii

diela nepodieľal a toto musel ukončiť žalobca ako subdodávateľ, súd v tejto súvislosti poukazuje na
to, že rozlišovanie medzi vadami a nedorobkami v zmysle nedokončenia diela nemá z hľadiska
podmienok zodpovednosti za vady právny význam. Aj vo vzťahu k vadám spočívajúcim v nedokončení
diela treba aplikovať pokiaľ ide o práva objednávateľa, príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka o
zodpovednosti za vady vrátane § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ak teda, žalovaný ako zhotoviteľ

diela nedokončoval resp. nedokončil v stanovenom termíne, Obchodný zákonník upravuje presný
postup žalobcu ako objednávateľa, a to vo forme uplatnenia nárokov z vád diela. V rámci uvedeného
postupu je nevyhnutné samotné vady identifikovať, zhotoviteľovi oznámiť a zároveň resp. bezprostredne
potom, oznámiť aj nároky, ktoré si objednávateľ vo vzťahu k vadám diela u zhotoviteľa uplatňuje.
Dodržanie tohto postupu súd preukázaný nemal. Žalobca v priebehu konania poukazoval na to, že

vady žalovanému oznamoval telefonicky, avšak v takom prípade sa dostal do dôkaznej núdze, keďže
telefonické oznámenie vád žalobca nevie v konaní preukázať, nakoľko tento postup žalovaný poprel.
Okrem toho, súd zároveň poukazuje aj na ustanovenie § 562, ktoré upravuje tzv. notifikačnú povinnosť,
v prípade nesplnenia ktorej, súd nároky z vád v prípade námietky o ich oneskorenom oznámení,
účastníkovi v konaní priznať nemôže. Nakoľko žalobca tvrdil, vady diela, spočívajúce v nedokončení

diela, ktoré žalovanému riadne oznámené neboli, žalobca oznámenie vád (v rovine konkrétnych vád) v
konaní nepreukázal, je vylúčené priznanie tohto nároku v súdnom konaní. Rovnako súd vidí rozpor aj
v tom, že žalobca tvrdí, že uplatnená suma predstavuje náklady na odstraňovanie vád, ktoré vynaložil
pred odovzdaním diela investorovi. Tieto výdavky žalobca podložil do spisu vystavenými faktúrami,
pričom však fakturácie sú uskutočnené až v roku 2012 t. zn. dva roky po právoplatnosti kolaudačného

rozhodnutia, pričom práce uvedené na faktúrach sú uskutočnené v roku 2011 t. zn. rovnako v čase po
odovzdaní diela konečnému investorovi.

Súd neprehliadol dohodu účastníkov, a to v článku 11.1.3 zmluvy o dielo, v rámci ktorej bolo medzi
účastníkmi dohodnuté, že pokiaľ zhotoviteľ vady resp. nedorobky neodstráni v lehote požadovanej

objednávateľom, nesie náklady spojené s odstránením týchto vád. Z uvedeného by bolo možné vyvodiť
modifikáciu uplatnenia nároku z vád, dohodou účastníkov na tom, že v prípade, ak zhotoviteľ vady diela
v lehote určenej žalobcom neodstráni, odstráni ich objednávateľ na náklady zhotoviteľa, avšak aj v tomto
prípade, v prvom rade vady museli byť zhotoviteľovi riadne oznámené t. zn. nič to nemení na tom že
riadne uplatnenie vád žalobcu ako objednávateľa žalovanému súd preukázané nemal, preto súd aj tento

nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Zhrnúc vyššie uvedené súd nemal v konaní preukázané naplnenie podmienok pre priznanie nároku
zo zodpovednosti za vadne poskytnuté plnenie. Žalobca opakovane v priebehu konania poukazovalna to, že medzi účastníkmi bola uzatvorená dohoda aj ústnej notifikácii vád. K uvedenému súd len
poukazuje na to, že obsah zmluvy je vecou účastníkov zmluvného vzťahu, avšak ak žalobca chcel
byť v konaní o uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady diela úspešný, musel v prvom rade

vady diela dostatočne špecifikovať a zároveň preukázať včasné oznámenie žalovanému. Vzhľadom
k vadám tvrdeným žalobcom toto oznámenie bolo možné uskutočniť bezprostredne po zistení vád,
nakoľko ak by nebolo dielo riadne dokončené, ide o vadu bezprostredne zistiteľnú pri prevzatí diela. Ak
žalobca podcenil situáciu a vady diela aj oznamoval žalovanému telefonicky, dostal sa potom v rámci
dokazovania do dôkaznej núdze, nakoľko vzhľadom k tomu, že žalovaný takéto oznámenie popiera,

žalobca ho preukázať nedokáže. Vzhľadom k tomu, že v konaní o uplatnenie nároku zo zmluvy zaťažuje
bremeno dôkazu predovšetkým žalobcu, ktorý musí ak chce byť v konaní úspešný preukázať splnenie
všetkých pri priznanie nároku rozhodujúcich skutočností, žalobca ani v tejto časti žaloby uplatnený nárok
jeho dôvodnosť v konaní nepreukázal, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca poukazoval
na telefonické oznámenie vád prostredníctvom SMS a to dňa 11.09.2013, ktoré ani žalovaný nepoprel.
K tomuto súd uvádza, že uplatnenie nároku z tejto vady, nie je predmetom tohto konania, preto aj jeho

nepopretie, nie je v konaní právne význame.

Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 21.380,86 eur, ktorá predstavuje
rozdiel medzi vyplateným a skutočne dodaným tovarom a prácami. Vo vzťahu k tejto sume, žalobca sa
vyjadril, že uhrádzal žalovanému faktúry bez bližšej kontroly rozsahu vykonaných prác, pričom následne

zistil, že boli žalovanému zaplatené práce a materiál, ktoré na diele neboli uskutočnené. K uvedenému
nároku, súd uvádza, že ide opakovane o nárok z vád diela, t. zn. dielo malo mať vady spočívajúce v
nevykonaných prácach a nedodanom materiáli na výkon prác, pričom mechanizmus uplatnenia týchto
vád je rovnaký ako v prípade vád vyššie uvedených. Pre tento prípad, medzi účastníkmi osobitná dohoda
nebola, preto žalobca musí postupovať v zmysle zákonného ustanovenia. Žalobca si začal vady reálne,

písomne u žalovaného uplatňovať až v roku 2012 t. zn. dva roky potom, čo došlo k odovzdaniu diela.
Žalovaný vzniesol v konaní námietku nesplnenia notifikačnej povinnosti, na ktorú súd aj v uvedenom
prípade musí prihliadať. Okrem samotnej predžalobnej výzvy, ktorá bola uskutočnená až v roku 2012,
žalobca nepreukázal oznámenie ani týchto vád žalovanému v konaní v čase bez zbytočného odkladu
čo ich zistil resp. zistiť mohol, predovšetkým ak ide o vykonané práce, žalobca mal si počínať s tzv.

starostlivosťou dobrého hospodára a žalovanému uhrádzať práce až po ich vykonaní, nie bez akejkoľvek
kontroly ako to bolo v uvedenom prípade, čím sa dostal do zložitej procesnej situácie, najmä ak skutočne
došlo k predmetnému zisteniu až z tak značným časovým odstupom. Avšak vzhľadom k tomu, že
súd nemal ani tento nárok, jeho dôvodnosť, včasné uplatnenie, postupom zákonom predpokladaným
preukázaný, súd žalobu ako nedôvodnú aj v tejto časti zamietol. Aj tento nárok súd vyhodnotil ako nárok

z vadného plnenia, nakoľko aj v uvedenom prípade ide o vady súvisiace s predmetnom diela a to vady
vo vykonaných prácach a s nimi súvisiacimi dodávkami materiálu. Aj v tomto prípade teda žalobca
mal zákonnú povinnosť zachovať zákonný postup t. zn. uplatniť si u žalovaného predmetnú vadu, bez
zbytočného odkladu po jej zistení spolu s príslušným nárokom z vadného plnenia v zmysle zákona
(či už zľavy z ceny diela, dodaní chýbajúceho tovaru resp. vykonaní prác prípadne až krajný nárok v

podobe odstúpenia od zmluvy). Uplatnenie nároku z vád bez zbytočného odkladu nemožno považovať
uplatnenie po dvoch rokoch od odovzdania diela.

Vzhľadom k tomu, že ani v rámci posledného nároku žalobca ako nositeľ bremena dôkazu, nepreukázal
splnenie podmienok na priznanie nároku z ním tvrdeného vadne poskytnutého plnenia, nakoľko

nepreukázal včasnosť oznámenia vád žalovanému, súd žalobu ako nedôvodnú aj v tejto časti zamietol.
Súd vykonal všetky dôkazy, ktoré žalobca v konaní navrhol na preukázanie ním tvrdených skutočností
vykonať.

Kcelkovémuuplatňovaniuvádsúdpoukazujenato,žezákonnastavujemechanizmus,akýmspôsobom,

s akými právnymi možnosťami, si môže objednávateľ u zhotoviteľa vady diela, v prípade, že akékoľvek
vady zistí, uplatniť. Predovšetkým, podľa názoru súdu, ťažko možno hovoriť o zistení vád, v štádiu
pred termínom odovzdania diela. K ďalšiemu postupu žalobcu súd uvádza, že ak žalobca aj vady
zistil, základom pre ďalší postup a úspech v prípadnom súdnom konaní, je zabezpečenie dôkazu o
oznámení konkrétnych, jednotlivých vád zhotoviteľovi, pričom úplne stačí, ak sa oznámenie dostane

do dispozičnej sféry zhotoviteľa, pričom v rámci oznámenia musí byť oznámená vada a s ňou resp.
bezprostredne potom aj nárok z vád, podľa charakteru vady (oprava, zľava z ceny diela, výmena až
následne v extrémnych prípadoch odstúpenie od zmluvy). Zákon neumožňuje objednávateľovi diela
odstrániť si vady sám, okrem toho, ak to medzi účastníkmi nie je výslovne dohodnuté, avšak anitakáto dohoda nezbavuje objednávateľa povinnosti riadne vady zhotoviteľovi oznámiť. Nedodržaním
uvedeného postupu sa objednávateľ vystavuje následne možnému neúspechu v súdnom konaní.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a to tak že, žalovanému priznal plnú náhradu
trov potrebných na účelné bránenie práva, vzhľadom k tomu, že žalovaný mal v konaní plný úspech.

Náhrada trov konania predstavuje žalovaným zaplatený súdny poplatok za odpor vo výške 2.669,- eur
a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.783,07 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny
za osem úkonov právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd týkajúci
sa veci samej - odpor zo dňa 15.05.2013, účasť na konaní pred súdom - účasť na pojednávaní dňa
11.02.2014, 27.05.2014, 22.07.2014, 20.03.2015, 11.09.2015 a 30.09.2015. Za každý z týchto úkonov
(okrem úkonu zo dňa 11.02.2014) patrí právnemu zástupcovi podľa § 10 ods. 1, § 13a ods.1 písm. a/,

písm.c/,písm.d/vyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.655/2004Z.z.oodmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, (ďalej len
„vyhláška“), odmena vo výške 512,85 eur. Za úkon zo dňa 11.02.2014 a to za účasť na pojednávaní,
na ktorom bez prejednania veci došlo iba k odročeniu pojednávania za účelom možnej mimosúdnej
dohody účastníkov a za účelom uskutočnenia mimosúdnych rokovaní, súd priznal právnemu zástupcovi

žalovaného odmenu vo výške 1 základnej odmeny podľa § 13a ods. 4 vyhlášky a to vo výške 128,21
eur. Ku každému z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný
paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100
výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ
v roku 2013 bol vo výške 781,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, za rok 2013predstavuje sumu

7,63 eur. Výpočtový základ v roku 2014 bol vo výške 804,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, za
rok 2014 predstavuje sumu 8,04 eur. Výpočtový základ v roku 2015 bol vo výške 839,- eur a 1/100 na
účely režijného paušálu, za rok 2015 predstavuje sumu 8,39 eur.

Odmenu a náhradu hotových výdavkov právnemu zástupcovi žalovaného za úkon označený ako

stanovisko a návrhy zo dňa 10.09.2015 súd žalovanému nepriznal, nakoľko mal za to, že priznanie
náhrady za tento úkon je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania. V uvedenom prípade
išlo o vypracované stanovisko k veci spolu s návrhmi na vykonanie dokazovania, ktoré právny zástupca
predložil súdu na pojednávaní dňa 11.09.2015, ktorého sa riadne zúčastnil, kde tieto návrhy zároveň v
rovnakomrozsahudozápisnicespolusosvojimstanoviskomkveci,zaúčelomajzdôvodneniapodaných

návrhov, predniesol. Náhrada odmeny a náhrady hotových výdavkov za účasť právneho zástupcu na
uvedenom pojednávaní dňa 11.09.2015 bola žalovanému riadne priznaná. Za uvedenej situácie potom
súd má za to, že priznanie za obsahovo rovnaké písomné podanie, vzhľadom k možnosti právneho
zástupcu ho predniesť aj na pojednávaní, čo aj právny zástupca urobil, je v rozpore so zásadou účelnosti
konania,pretozaňsúdžalovanémunáhradutrovkonanianepriznal.Súdpoukazujenato,žeúčastníkom

v zmysle § 142 ods. 1. O.s.p. priznáva iba účelne vynaložené trovy konania, t. zn. nie všetky trovy
konania, ktoré im v konaní vznikli. Ak aj bol v konaní uskutočnený určitý úkon s ktorým boli spojené trovy,
avšak tento je v rozpore s uvedenou zásadou, súd náhradu takýchto trov účastníkovi neprizná.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet

právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť ,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.