Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/81/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519010231
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3519010231.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci
obžalovaného V. Z., I.. XX.XX.XXXX O. W. Y., G.. Č.. O. O. O. O. Ú. I. O.N. O. F. Ú. I. O. G. T. M. R., trestne
stíhaného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v
čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste
nad Váhom dňa 31. januára 2020 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: V. Z., I.. XX.XX.XXXX O. W. Y.,
G. Z. W. Y., G.. Č.. O. O.N. O. O. Ú. I. O. O. F. Ú. I. O. G. T. M. R.,

j e v i n n ý, ž e
dňa 19.02.2019 v čase približne o 20:00 h v W. Y. na prízemí žltého chátrajúceho domu bez popisného
čísla zapísaného na parcele registra „H.“ č. XXX (bývalá kováčska dielňa) fyzicky a slovne napadol
poškodeného B. X.K., I.. XX.XX.XXXX, ktorý v čase skutku mal 64 rokov, so slovami „daj mi peniaze,
lebo ťa zabijem“, potom chytil poškodeného pod krk a začal ho škrtiť, pričom opätovne pod hrozbou
zabitia pýtal od poškodeného peniaze, následne hodil poškodeného na stôl s cirkulárom, potom na zem,
kde ho prehľadal a z pravého vrecka bundy mu odcudzil dva mobilné telefóny, prvý mobilný telefón
značky Samsung, model GT-E1200R bielej farby, R.:XXXXXXXXXXXXXXX, so SIM kartou operátora 4-
KA a zelenou nálepkou na zadnom kryte a druhý mobilný telefón značky Maxcom, model MM462BB,
čiernostriebornej farby, R.: XXXXXXXXXXXXXXX, so SIM kartou operátora 4-KA a nálepkou na zadnom
kryte, následne obžalovaný z miesta činu odišiel, pričom sa uvedeného konania dopustil napriek tomu,
že Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č. k. 2T/116/86-55 zo dňa 06.03.1986 s právoplatnosťou dňa
22.03.1986 bol odsúdený pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
platného a účinného v čase spáchania skutku spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. platného a účinného v čase spáchania skutku na nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní päť rokov a šesť mesiacov so zaradením na jeho výkon do II. nápravnovýchovnej
skupiny, ktorý vykonával v období od 06.12.1985 do 04.01.1990, kedy bol prepustený na slobodu, a
tiež Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č. k. 4T/206/90-288 zo dňa 03.10.1990 s právoplatnosťou
dňa 06.12.1990, ktorým bol odsúdený pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. platného a účinného v čase spáchania skutku spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. platného a účinného v čase spáchania skutku a
iné, na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere osem a pol roka, na ktorého výkon bol
zaradený do III. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý vykonával v období od 12.04.1990 do 12.10.1998,
kedy bol prepustený na slobodu,
t e d a
- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čin spáchal na chránenej osobe -
osobe vyššieho veku, hoci už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný
nepodmienečným trestom odňatia slobody,
č í m s p á c h a l
- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
e) Trestného zákona v spojení s § 47 ods. 2 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 47 ods. 2 Trestného zákona a s prihliadnutím na § 38 ods. 2
Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 25 /dvadsaťpäť/ rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e pre výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Proti obžalovanému je vedené trestné konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/81/2019 pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom obžalobe Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 129/19/3304 - 74 zo dňa 18.11.2019, ktorá bola doručená súdu
dňa 18.11.2019.
Súd nariadil hlavné pojednávanie na deň 07.01.2020, 28.01.2020 a 31.01.2020, kedy vyhlásil súd tento
odsudzujúci rozsudok. Na hlavnom pojednávaní bol vykonaný výsluch obžalovaného, poškodeného B.
X., svedkov V. K. F. S. N., so súhlasom obžalovaného a prokurátora boli prečítané znalecké posudky,
a to z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia č. 024/19 znalca W.. W.
B., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 12/2019 znalkyne W.. F. Ž. a z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých č. 34/2019 znalkyne X.. W.. F.. V. Q.N. E. B..,
bola prečítaná zápisnica o obhliadke miesta činu, zápisnica o vydaní vecí, Rozsudok Okresného súdu
v Trenčíne sp. zn. 2T/116/86 zo dňa 06.03.1986 a podstatný obsah pripojeného spisu, Rozsudok
Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 4T/206/90 zo dňa 03.10.1990 a podstatný obsah pripojeného spisu,
zápisy z dychovej skúšky na alkohol obžalovaného a poškodeného, správy o povesti obžalovaného,
odpis z registra trestov a výpis z ústrednej evidencie priestupkov, Centrálna evidencia správnych deliktov
a priestupkov a Správa Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky
zo dňa 15.01.2020.
Po otvorení hlavného pojednávania súd dopytom na obžalovaného a prokurátora zistil, že k dohode o
vine a treste medzi obžalovaným a prokurátorom nedošlo.
Po prečítaní obžaloby, poučení obžalovaného o jeho právach a poučení obžalovaného o jeho právach
a poučenia podľa § 257 Trestného poriadku a § 47 ods. 2 Trestného zákona obžalovaný uviedol, že
nechce urobiť žiadne vyhlásenie.
Obžalovaný V. Z. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať a uviedol, že sa drží svojej prvej
výpovede. Na návrh prokurátora boli prečítané zápisnice o výpovedi obvineného V. Z. zo dňa 20.02.2019
a zo dňa 10.04.2019 z prípravného konania. Z obsahu prečítanej výpovede zo dňa 20.02.2019 vyplynulo,
že žiadneho skutku sa nedopustil. Dňa 19.02.2019 v čase okolo 20:00 h v obci W. Y. sa stretol opakovane
s B. X.. Tento bol pod vplyvom alkoholu, ako každý deň. Obžalovaný bol takisto opitý. Najskôr sa obaja
stretli pri obchode a potom večer okolo 20:00 h pri dielni, kde B. býva. Obžalovaný prišiel k poškodenému
do dielne, kde spoločne zotrvali krátky čas. Popili alkohol a rozprávali sa o telefónoch. Poškodený
uviedol, že má zlý telefón, alebo niečo také. Obžalovaný mu na to odpovedal, že tu na stole má dva
telefóny, jeden čierny a druhý taký biely a prečo nepoužíva tie. Potom obžalovaný ukázal poškodenému
svoj telefón, ktorý kúpil asi minulý mesiac v záložni v I. W. I. O. za 35,- Eur. Potom sa Peter začal stavať,
ale nakoľko bol opitý, tak sa mu to nedarilo a keď sa išiel von vymočiť, chcel si vziať telefóny do vačku,
ale tie mu vypadli a následne spadol aj on a udrel si pravé rameno a odrel bradu. Obvinený teda telefóny
vzal k sebe do vačku a pomohol Petrovi vyjsť von, kde Peter vykonal potrebu a na spiatočnej ceste do
dielne sa Peter niekde zachytil a spadol na zem. Obžalovaný ho zdvihol a odprevadil ho do dielne, tam
si vzal aj svoj telefón a zabudol, že vo vrecku má dva mobilné telefóny poškodeného. Po nejakej chvíli
šiel poškodený opäť von močiť a asi tak po 15 minútach sa vrátil s policajtmi. Poškodený im povedal,
že mu obžalovaný mal vziať telefóny. Poškodeného neudrel, veď je to kamarát, pijú spolu, chodia po
dedine atď. Žiadny konflikt medzi ním a poškodeným sa neodohral, poškodený je taký pomalší a je to
kamarát. Oba telefóny sú poškodeného a tieto si dal do vrecka omylom. Ku zväzku kľúčov obžalovaný
uviedol, že kľúče sú B. a boli zasunuté v bráne dielne kde B. prespával a ani nevie, ako sa mu dostali
do vačku. Celé obvinenie sa nezakladá na pravde, B. nič neurobil.
Z obsahu prečítanej výpovede zo dňa 10.04.2019 vyplynulo, že žiadneho skutku sa nedopustil. Dňa
19.02.2019 v čase okolo 20:00 h v obci W. Y. sa stretol opakovane s B. X.. Tento bol pod vplyvom

alkoholu, tak ako aj obžalovaný. Najskôr sa obaja stretli pri obchode v dedine a potom večer okolo
20:00 h pri dielni, kde B. býva. Obžalovaný prišiel k poškodenému do dielne, mal otvorené a vo vnútri
sedel B. a pil víno. Rozprávali sa o telefónoch. Poškodený uviedol, že má zlý telefón, alebo niečo také.
Obžalovaný mu na to odpovedal, že tu na stole má dva telefóny, jeden čierny a druhý taký bledý. Potom
obžalovaný ukázal poškodenému svoj telefón, ktorý kúpil asi minulý mesiac v záložni v I. W. I. O. za 35,-
Eur. Potom sa B. začal stavať, ale nakoľko bol opitý, tak sa mu to nedarilo a keď sa išiel von vymočiť,
chcel si vziať telefóny do vačku, ale tie mu vypadli, potom spadol aj on a udrel si asi pravé rameno
a odrel bradu. Mal nekoordinované pohyby. Obžalovaný teda telefóny zobral a dal do vačku. Potom
pomohol B. vyjsť von, kde B. vykonal potrebu a na spiatočnej ceste do dielne sa B. niekde zachytil a
spadol na zem. Obžalovaný ho zdvihol a odprevadil ho do dielne, kde sa bavili. Nepostrehol, že má vo
vrecku jeho telefóny. Po nejakej chvíli šiel poškodený opäť von močiť a asi tak po 15 minútach sa vrátil
s policajtmi. Poškodený im povedal, že mu obžalovaný mal vziať telefóny. Poškodeného neudrel, veď je
to kamarát, pijú spolu, chodia po dedine atď. Telefóny vzal poškodenému omylom, nijako ho neudrel a
ani neokradol. Žiadny konflikt medzi ním a poškodeným sa neodohral, poškodený je kamarát.
Z výpovede poškodeného B. X. na hlavnom pojednávaní dňa 07.01.2020 vyplynulo, že obžalovaného
poznal už ako dieťa, potom sa odsťahoval a keď sa vrátil, tak ho opäť stretol. Poškodeného spolužiak -
brat obžalovaného, ho vystríhal, že obžalovaný bol trestne stíhaný. Ale to nebral do úvahy, stále ho bral
ako normálneho človeka, keď prišiel za ním si požičať jedno, dve eurá, tak mu ich poškodený požičal a
keď mu ich nevrátil, tak poškodený na obžalovaného nenaliehal. Ďalej poškodený pri výsluchu uviedol,
že nikdy s obžalovaným nechodil do krčmy a viac menej sa stretávali na ulici. V inkriminovaný deň bol u
známeho, ktorý chcel pomôcť s elektrickou inštaláciou, nakoľko je na to špecialista. Sedeli, dali si fľašu
vína a išli ku poškodenému aj so svedkom K. a svedkyňou N.. Ako sa priblížili k inkriminovanému miestu
- k dielni, poškodený videl ako obžalovaný odtiaľ utekal von smerom ku kostolu a ku krčme a na to sa
svedkovia otočili a išli domov. V dielni bolo rozsvietené, brána bola otvorená a nikto tam nebol. Čudoval
sa tomu, pretože on zamkol i zhasol. Obžalovaný sa potom vrátil, pýtal od poškodeného peniaze, začal
ho škrtiť, aby mu dal peniaze, poškodený mu povedal, že peniaze nemá, obžalovaný ho hodil chrbtom
na cirkulár, škrtil ho a potom ho hodil na zem, zobral mu, čo mal vo vreckách - peňaženku, dva mobilné
telefóny, nechal ho tam ležať a ešte sa mu vyhrážal, že ak zavolá políciu, tak ho zabije. To mu zopakoval
niekoľkokrát. Potom odišiel, ale nevedel kam. Následne išiel poškodený za známym - svedkom K., u
ktorého bol pred tým kvôli elektrike, a povedal mu, aby mu zavolal políciu, pretože on nemá telefón.
Zavolali políciu, policajná hliadka prišla a poškodeného zobrala pri dielňu. Uvidel ako sa tam znova
svietilo. Príslušníkom polície povedal, aby počkali, poškodený zatiaľ vošiel dovnútra a obžalovaný tam
bol znova. To bolo tretíkrát, čo ho tam ten v deň našiel. Znovu sa mu začal vyhrážať, ale to nevedel,
že policajné auto stojí za rohom. Keď prišli policajti dovnútra, ešte aj tým sa vyhrážal zabitím. Následne
obžalovaného spacifikovali a odviezli na výsluch. Poškodený záverom svojej výpovede uviedol, že
odvtedy má zhoršené chodenie a že to malo nepriaznivý vplyv na jeho psychické zdravie.
Z výpovede svedka V. K. na hlavnom pojednávaní dňa 07.01.2020 vyplynulo, že poškodený bol
začiatkom roka navečer okolo 19:30 - 20:00 hod. u neho na návšteve a požiadal ho, aby ho odviedol
domov (do dielne), kde poškodený býva. Svedok K. ho odprevadil spolu s jeho priateľkou svedkyňou S.
N.. Rozlúčili sa asi 10 - 15 metrov od dielne, kde poškodený prebýva. Poškodený sa čudoval, že v dielni
sa svieti, pretože keď odchádzal, tak vraj svetlo pozhasínal a dvere zamkol. Poškodenému povedal, aby
sa zamkol a išiel spať. Keď poškodeného odprevádzali, tak nebol špinavý a ani nemal žiadne zranenia.
Asi po hodine poškodený prišiel naspäť k svedkovi K., že bol napadnutý a aby mu požičal mobil, lebo
si potreboval zavolať políciu. Videl, že poškodený bol zbitý, límce mal také neupravené a mal špinavú
vetrovku. Uviedol, že ho videl zreteľne, pretože svietil.
Z výpovede svedkyne S. N. na hlavnom pojednávaní dňa 07.01.2020 vyplynulo, že v ten deň sa to
stalo okolo 16:00 hod. Poškodený prišiel domov k jej priateľovi svedkovi K. riešiť niečo ohľadne elektriky.
Poškodenému uvarila kávu, posedel tam a potom ho spolu so svedkom K. odprevadili asi 20 - 30 metrov
od jeho dielne, kde prebýval. Uviedla, že po ceste išiel pomaličky, zle mu bolo. Keď s ním prišli k tej jeho
dielni, tak poškodený sa čudoval, že sa tam svietilo, lebo že zhasol. Keď ho odprevádzali domov, tak
sa jej zdalo, že niekto okolo jeho dielne pobehoval. Neskôr, asi o hodinu, sa poškodený vrátil domov k
svedkovi K.. Zabúchal na dvere a ako vošiel dovnútra, tak prosil K., aby mu požičal mobil, pretože on
prišiel o dva mobily a je dobitý. Potom zavolali políciu.
Z prečítaného znaleckého posudku znalca W.. W. B. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia a traumatológia, č. 024/2019 vyplynulo, že pri incidente, ku ktorému malo dôjsť vo večerných
hodinách dňa 19.02.2019, poškodený utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív tváre - nosa vpravo, s
krvácaním pravej nosovej dierky a v oblasti záhlavia vpravo, pomliaždenie mäkkých tkanív pravej
strany krku, pomliaždenie mäkkých tkanív pravého ramena, pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti

chrbta, pravej lopatky, išlo vo všetkých prípadoch o ľahšie formy pomliaždenia. V mechanizme vzniku
zranenia sa mohlo uplatniť uchopenie rukou - prstami v oblasti krku poškodeného, pričom tlakovým
pôsobením prstov na oblasť krku mohlo dôjsť k prejavom ľahkej formy pomliaždenia pravej strany krku,
následne mohlo dôjsť k násilnému zhodeniu poškodeného na tvrdý, tupý, plošný predmet, pričom sa
mohlo jednať o zem, prípadne nábytok - stôl, pričom došlo k prejavom ľahkej formy pomliaždenia pravej
strany záhlavia, pravého ramena a pravej strany chrbta. Zranenie tváre - nosa, vzniklo tiež priamym
pôsobením tvrdého, tupého predmetu, pričom sa mohlo jednať najskôr o úder, napr. otvorenou dlaňou
do oblasti tváre a nosa, pri slabej intenzite vedeného úderu, prípadne pád pravou stranou tváre na tvrdú
podložku, ale v tomto prípade by znalec predpokladal i povrchové zranenia na koži vo forme odreniny
kože, ktoré sú pomerne typické pri páde na zem. Bodové hodnotenie zranení činí v peňažnom vyjadrení
sumu 405,20 Eur.
Z prečítaného znaleckého posudku znalkyne W.. F. Ž. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, č. 12/2019, vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu netrpel a ani v súčasnej
dobe netrpí duševnou chorobou ani poruchou v zmysle psychotického ochorenia /choromyseľnosti/.
Trpel a trpí disociálnou poruchou osobnosti a syndrómom závislosti od alkoholu. Disociálna porucha
osobnosti sa prejavuje nezodpovednosťou a bezohľadnosťou voči spoločenským normám a pravidlám,
pohotovosťou k agresívnemu konaniu, zvaľovaním viny za svoje problémové konanie na iných,
chýbaním empatie, neschopnosťou poučiť sa z trestu. Požitie alkoholu zosilňuje disociálne prejavy.
Duševný stav obžalovaného je možné ovplyvniť liečbou. V čase skutku vedel rozpoznať protiprávnosť
a nebezpečnosť činu. K posudzovanému konaniu došlo v období, kedy nepracoval a voľný čas
trávieval v pohostinstve. V inkriminovaný deň po odchode partnerky do práce obžalovaný odchádza do
pohostinstva, kde strávil celé popoludnie popíjaním alkoholu. Z popisu ďalších okolností je zrejmé, že
bol v situácii dobre zorientovaný, prostredie dielne poznal, svoje konanie prispôsoboval meniacim sa
okolnostiam. Jedná sa o veľmi jednoduchú až primitívnu osobu, no jeho právne povedomie aj intelekt sú
dostatočné k uvedomeniu si protiprávnosti vlastného konania, t.j. ovládacie schopnosti a rozpoznávacie
schopnosti v čase trestného činu neboli forenzne významne narušené. Pod vplyvom alkoholu je dráždivý
a dá sa ľahko vyprovokovať k agresívnemu konaniu. S účinkom alkoholu na svoju psychiku a konanie má
opakovanú skúsenosť z minulosti, t. j. je si vedomý, že pod vplyvom alkoholu má sklony k agresívnemu
a protiprávnemu konaniu. Kvôli jazde pod vplyvom alkoholu mu bol odobratý vodičský preukaz a alkohol
sa podieľal aj na minulých trestných skutkoch. Pod vplyvom alkoholu je nebezpečný pre spoločnosť
v tom zmysle, že je prítomné riziko opakovania obdobnej trestnej činnosti, pre ktorú je v súčasnosti
trestne stíhaný. Zo spoločensky preventívnych i zo zdravotných dôvodov je opodstatnené obvinenému
uložiť ochranné protialkoholické liečenie. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný necíti potrebu vyhľadať
odbornú pomoc, nedodržuje termíny zdravotných kontrol, na ambulanciu praktického lekára chodieva i
pod vplyvom alkoholu, vo voľnom čase uprednostňuje popíjanie alkoholu v pohostinstve, v pití alkoholu
pokračoval i napriek pribúdajúcim problémom, znalkyňa odporúča uložiť ústavnú formu odvykacieho
liečenia.
Z prečítaného psychologického znaleckého posudku znalkyne W.. V. Q. E., B.. z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia dospelých, č. 34/2019, vyplýva, že externou motiváciou obžalovaného
k páchaniu predmetného trestného činu a páchaniu trestnej činnosti je zabezpečenie si financií a
sociálneho prežitia (rýchlym a ne/priamym spôsobom). Vnútorným podnetom obžalovaného je stav
nedostatku, životnej tiesne a emočnej frustrácie pri prekážkach. Alkohol obžalovaného stimuluje a
odbúrava jeho racionálnu kontrolu nad situáciou, pôsobí ako katalyzátor trestnej činnosti. Obžalovaný
primárne nevykazuje známky agresivity a otvorenej agresie, je však popudlivý a ľahko drážditeľný, čo
u neho v stave opitosti dominuje, a vtedy je schopný agresívnejšieho konania, taktiež i v strese. V
čase opitosti je u neho agresivita mierne vystupňovaná, zábrany má uvoľnené, sebaregulačnú funkciu
má habituálne oslabenú a málo rozvinutú. U obžalovaného nebola zistená vo vnímaní a interpretovaní
súvislostí a udalostí tendencia konfabulatórne ich spracovať, t.j. zamieňať detail za celok. Vedomé
klamstvo za účelom popierania skutku je však možné ako tendencia obžalovaného vyviniť sa. Vlastné
násilie voči poškodenému popiera od počiatku a ucelene prejavuje k nemu účelovú družnosť. Nie je
z psychologického hľadiska dôvodné predpokladať v stave jeho triezvosti gradáciu trestnej činnosti.
Vplyvom opitosti však vysoko pravdepodobne bude dochádzať k recidívam trestnej činnosti a degradácii
osobnosti, ktorá spôsobí nárast straty sociálnych a racionálnych zábran, a teda i gradáciu rozsahu
a frekvencie trestnej činnosti. Kriminogénne správanie obžalovaného je vzhľadom na jeho štruktúru
stavom relatívne trvalým, vývinovo viac-menej stabilizovaným, ale psychosociálne neukončeným. Nádej
na parciálnu zmenu obvineného je možná trestom odňatia slobody do 25 rokov za predpokladu jeho
externej stimulácie počas výkonu trestu odňatia slobody a internej i vzťahovej podpory pre udržiavanie
životnej perspektívy.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 20.02.2019 vyplýva, že obžalovaný dobrovoľne vydal 1 ks mobilného
telefónu zn. Samsung, bielej farby, mod. GT-E1200R, R.: XXXXXXXXXXXXXXX, so SIM kartou 4-KA, s
poškodeným displejom a so zelenou nálepkou na zadnom kryte nezisteného tel. čísla, a 1 ks mobilného
telefónu zn. Maxcom mod. MM462BB, čiernostriebornej farby R.: XXXXXXXXXXXXXXX, so SIM kartou
4-KA s nálepkou na zadnom kryte nezisteného telefónneho čísla a zväzok dvoch kľúčov s fialovou
plastovou kľúčenkou.
Z Rozsudku Okresného súdu v G. č. k. 2T/116/86-55 zo dňa 06.03.1986, s právoplatnosťou dňa
22.03.1986, vyplýva, že obžalovaný bol uznaný za vinného pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. platného a účinného v čase spáchania skutku spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. platného a účinného v čase
spáchania skutku na tom skutkovom základe, že dňa 05.12.1985 na M. G. vo verejných WC pri závodnej
jedálni N..B.. H. asi o 18.00 hod. s doposiaľ nezisteným mužom bezdôvodne zbili V. W. tak, že tento
utrpel otras mozgu prvého stupňa, pohmoždenie pravého dolného hrudníka a pohmoždenie pravého
stehna a pohmoždenie oboch rúk, na ktoré zranenie sa liečil a bol PN 14 dní, pritom mu obž. Z. stiahol
násilne z ruky hodinky zn. Prim v hodnote 100,- Kčs, ktoré si ponechal a nezistený muž mu odcudzil z
kabáta peňaženku s obnosom 180,- Kčs, a zo bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní päť rokov a šesť mesiacov so zaradením na jeho výkon do II. nápravnovýchovnej skupiny.
Z Rozsudku Okresného súdu v G. č. k. 4T/206/90-288 zo dňa 03.10.1990, s právoplatnosťou dňa
06.12.1990, vyplýva, že obžalovaný bol uznaný za vinného pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods.
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. platného a účinného v čase spáchania skutku spáchaného
formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. platného a účinného
v čase spáchania skutku v bode 2 rozsudku a iné (v bode 1 pre trestný čin ublíženia na zdraví
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 222 ods. 1 Trestného zákona a trestný čin výtržníctva podľa
§ 202 ods. 1 Tr. zák. a v bode 5 pre trestný čin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa
§ 9 ods. 2 k § 257 ods. 1 Tr. zák č. 175/90 Zb. a trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák.),
ktorého sa dopustil v bode 2 rozsudku na tom skutkovom základe, že obžalovaní V. Z. F. W.. V. W. v
nočných hodinách dňa 01.04.1990 O. Y.Ý. M. O. G. prišli ku skupine tam sediacich mladých ľudí, začali
fackať B. K., V. O. F. O. G., pričom od nich pýtali peniaze, potom ich dali nastúpiť do radu, opätovne ich
fackali a zobrali B. K. 40,- Kčs v hotovosti, riflovú bundu v hodnote 800,- Kčs, V. O. 70,- Kčs a O. G. 20,-
Kčs; obžalovaný V. Z.Á. sa tohto skutku dopustil napriek tomu, že bol Rozsudkom Okresného súdu v
Trenčíne zo dňa 06.03.1986 sp. zn. 2T/116/86 odsúdený pre spolupáchateľstvo trestného činu lúpeže
podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 5 a pol roka, so zaradením
do II. nápravnovýchovnej skupiny, z výkonu ktorého bol prepustený v januári 1990 na základe amnestie
prezidenta republiky z 01.01.1990 a za to bol odsúdený ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41
ods. 1 Tr. zák. č. 175/1990 Zb. na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov
a šesť mesiacov, na ktorého výkon bol zaradený do III. nápravnovýchovnej skupiny.
Správou Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky zo dňa
15.01.2020 je preukázané, že obžalovaný vyššie uvedené tresty vykonal. V prvom prípade sčasti, pričom
výkon zvyšku tohto trestu mu bol odpustený amnestiou prezidenta zo dňa 01.01.1990, vykonával ho od
06.12.1985 do 04.01.1990, kedy bol prepustený na slobodu. V druhom prípade trest odňatia slobody
vykonal celý a vykonával ho od 12.04.1990 do 12.10.1998, kedy bol prepustený na slobodu. Ďalej zo
správy vyplýva, že obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 1T/362/1998 v trvaní 1 rok od 09.12.1998 do 29.12.999, v trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom sp. zn. 1T/31/2002 v trvaní 4 roky od 12.11.2001 do 12.11.2005, v trestnej veci Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 1T/76/2007 v trvaní 6 mesiacov od 28.01.2008 do 28.07.2008 a v trestnej veci
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/155/2010 v trvaní 12 mesiacov od 03.01.2011 do
03.01.2012.
Z odpisu z registra trestov zo dňa 03.01.2020 vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ jedenásťkrát súdne
trestaný, prevažne za majetkovú, ale i za násilnú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený pre trestný
čin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
zo dňa 28.01.2019, sp. zn. 15T/125/2018, právoplatný dňa 28.01.2019, pre skutok zo dňa 18.07.2018
spáchaný v Podolí na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou
2 roky do 28.01.2021 s povinnosťou nahradiť škodu poškodenej.
Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 24.01.2020 vyplýva, že
obžalovaný sa dopustil 3 priestupkov. Za drobnú krádež 5 ks voľne položených joklov zo dňa 24.01.2019
mu bola uložená pokuta 30,- Eur v blokovom konaní, ktorú nezaplatil na mieste, za neuposlúchnutie
výzvy verejného činiteľa zo dňa 11.08.2015 mu bola uložená bloková pokuta 30,- Eur, ktorú nezaplatil

na mieste a za dopravný priestupok zo dňa 23.09.2016 mu bola uložená bloková pokuta 20,- Eur, ktorú
na mieste nezaplatil.
Na hlavnom pojednávaní boli vykonané ďalšie dôkazy vzťahujúce sa na osobu obžalovaného a
predmetnú vec ako to vyplýva z jednotlivých zápisníc z hlavného pojednávania.
Podľa § 47 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný
čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že
a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a
b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť
rokov.
Podľa § 47 ods. 2 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin úkladnej
vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, ublíženia na zdraví podľa § 155, nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
2, 3 alebo 4, obchodovania s ľuďmi podľa § 179, zverenia dieťaťa do moci iného podľa § 180 ods. 2
alebo 3 alebo podľa § 181, brania rukojemníka podľa § 185, zavlečenia do cudziny podľa § 187, lúpeže
podľa § 188, vydierania podľa § 189 ods. 2, 3 alebo 4, hrubého nátlaku podľa § 190 alebo § 191 ods.
2, 3 alebo 4, znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania podľa
§ 201 ods. 2, 3 alebo 4, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, všeobecného ohrozenia
podľa § 284, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia
vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293, založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296, založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa §
297, teroru podľa § 313 alebo § 314, násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 ods. 2, 3 alebo
4, prevádzačstva podľa § 355 ods. 3, 4 alebo 5, výroby detskej pornografie podľa § 368, genocídia
podľa § 418, teroristického útoku podľa § 419, niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b,
financovania terorizmu podľa § 419c, cestovania na účel terorizmu podľa § 419d alebo neľudskosti podľa
§ 425, ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným
trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené
v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia
okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody
pod dvadsať rokov.
Podľa § 122 ods. 7 Trestného zákona trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho
spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ
uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.
Podľa § 127 ods. 3 Trestného zákona, sa osobou vyššieho veku sa na účely Trestného zákona rozumie
osoba staršia ako šesťdesiat rokov.
Podľa § 128 ods. 7 Trestného zákona, potrestaným sa rozumie ten odsúdený, ktorý celkom alebo sčasti
vykonal súdom uložený trest. To neplatí, ak je odsúdenie zahladené.
Podľa § 130 ods. 1 písm. a) Trestného zákona vecou sa na účely Trestného zákona rozumie hnuteľná
vec alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ak z jednotlivých ustanovení Trestného
zákona nevyplýva niečo iné.
Podľa § 130 ods. 4 Trestného zákona prisvojením veci sa na účely Trestného zákona rozumie odňatie
veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou
nakladať ako s vlastnou vecou.
Podľa § 139 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, sa chránenou osobou rozumie osoba vyššieho veku.
Podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu
bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri až osem
rokov. (2) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Podľa§ 437 ods. 5 Trestného zákona, sa ustanovenie § 47 ods. 2 vzťahuje aj na osobu, ktorá bola
potrestaná za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon
v znení neskorších predpisov, ak osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 47 ods. 2 po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona.
Podľa Článku II ods. 2 písm. a) 2 Rozhodnutia prezidenta Československej socialistickej republiky
ROZ01/90 Zb. o amnestii z 1. januára 1990, z ostatných trestov odňatia slobody alebo ich zvyšok, ktoré
boli alebo budú právoplatne uložené za trestné činy spáchané predo dňom tohto rozhodnutia, sa odpúšťa
z trestov uložených za úmyselné trestné činy jednu tretinu, najmenej však dva roky.
Podľa Článku III Rozhodnutia prezidenta Československej socialistickej republiky ROZ01/90 Zb. o
amnestii z 1. januára 1990, tresty odňatia slobody, ktoré boli právoplatne uložené za trestné činy

spáchané predo dňom tohto rozhodnutia, pri ktorých horná hranica trestu odňatia slobody neprevyšuje
jeden rok, odpúšťa s účinkom, že sa na páchateľa hľadí dňom tohto rozhodnutia, ako by nebol odsúdený.
K výroku o vine
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bola vina obžalovaného preukázaná
riadne a náležite, a to v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Po vyhodnotení všetkých
dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti je preukázaný skutkový stav veci ako je uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku, aj napriek skutočnosti, že obžalovaný vinu popiera, ako i priebeh skutku,
tak ako ho popisuje poškodený. Obžalovaný nepopiera svoju prítomnosť na mieste činu. Obžalovaného
obranu, že spolu s poškodeným v dielni pili alkohol, rozprávali sa o telefónoch, poškodenému pomáhal,
keď bol opitý, že oba telefóny poškodeného si dal do vrecka omylom, keď zdvihol poškodeného zo
zeme, odprevádzal ho z dielne a poškodeného nebil a neudieral, považuje súd za vyvrátenú vykonanými
dôkazmi. Obžalovaného usvedčuje priamo výpoveď poškodeného, ktorý podrobne popísal priebeh
skutku, krátko po skutku mal celkom jasnú predstavu o totožnosti osoby páchateľa a pôvodcu jeho
zranení, na tomto zotrvával po celý čas trestného konania, v prípravnom konaní ako aj na hlavnom
pojednávaní rovnakým spôsobom zreprodukoval podstatu svojho vnímania udalostí zo dňa 19.02.2019.
Poškodený vylúčil akúkoľvek inú osobu, ktorá by sa skutku mohla dopustiť. Poškodený popísal priebeh
tohto skutku v súlade so skutkovou vetou obžaloby v podstate už v spontánnej časti výpovede. Podporne
usvedčujú obžalovaného výpovede svedkov V. K. F. S. N.. Ich výpoveďami je preukázané, že pred
skutkom poškodený nemal žiadne zranenia a krátko po skutku prišiel za svedkami zranený, preľaknutý
a žiadal svedka V. K. o telefón, aby si mohol zavolať políciu, pretože bol napadnutý a boli mu zobraté
dva mobily. Spáchanie skutku je preukázané zápisnicou o vydaní veci zo dňa 20.02.2019, ktorou je
preukázané, že obžalovaný dobrovoľne vydal dva mobilné telefóny popísané v skutkovej vete rozsudku
a ktoré patria poškodenému. Poškodený tieto telefóny opoznal aj na hlavnom pojednávaní. Tvrdenie
obžalovaného, že vzal mobilné telefóny omylom a zabudol si ich vo vrecku po tom, čo poškodenému
vypadli na zem a on ich zdvihol vyhodnotil súd ako nedôveryhodné vzhľadom na kriminálnu minulosť
obžalovaného, zaznamenané viaceré zranenia na tele poškodeného ako aj s poukazom na to, že z
výpovede poškodeného vyplýva, že práve poškodený zvykol požičiavať obžalovanému peniaze bez
nároku na ich vrátenie. Podstatné je, že od poškodeného chcel obžalovaný v prvom rade peňaženku,
kde sa logicky predpokladá, že budú peniaze. Obžalovaný mal teda vedomosť, že poškodený je osobou,
ktorá má nejaké financie a súčasne mal i vedomosť, že poškodený je podstatne starší ako on, čo
mu nepochybne dávalo výhodu fyzickej prevahy nad poškodeným, ktorý je osobou vyššieho veku.
Sú to predpoklady na prijatie rozhodnutia o ľahko zarobených peniazoch. Zranenia poškodeného boli
objektivizované lekárskymi správami i znaleckým posudkom W.. W. B., znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, ďalej fotodokumentáciou o zraneniach, ktoré utrpel
poškodený a boli zadokumentované kriminalistickým technikom na fotografiách bezprostredne po tom,
ako došlo k činu. Vzhľadom na vykonané dôkazy súd nemá pochybnosti o tom, že sa skutok stal, že
ho spáchal obžalovaný a že vykazuje zákonné znaky trestného činu lúpeže. Výsluchom obžalovaného,
zápisom o pozitívnej dychovej skúške obžalovaného na alkohol a znaleckým psychiatrickým posudkom
W.. F. Ž.N. je preukázané, že obžalovaný skutok spáchal pod vplyvom alkoholu. Znalkyňa zistila
u obžalovaného syndróm závislosti od alkoholu a disociálnu poruchu osobnosti. Disociálna porucha
osobnosti sa prejavuje nezodpovednosťou a bezohľadnosťou voči spoločenským normám a pravidlám,
pohotovosťou k agresívnemu konaniu, zvaľovaním viny za svoje problémové konanie na iných,
chýbaním empatie, neschopnosťou sa poučiť sa z trestu. Požitie alkoholu zosilňuje disociálne prejavy.
S účinkom alkoholu na svoju psychiku a konanie má obžalovaný opakovanú skúsenosť z minulosti, teda
si je vedomý, že pod vplyvom alkoholu má sklony k agresívnemu a protiprávnemu konaniu. Do stavu
opitosti sa priviedol sám. Z psychologického znaleckého posudku tiež vyplýva, že alkohol obžalovaného
stimuluje a odbúrava jeho racionálnu kontrolu nad situáciou, pôsobí ako katalyzátor trestnej činnosti.
Uvedená charakteristika osobnosti obžalovaného zapadá do kontextu udalostí zo dňa 19.02.2019, ktoré
popísal poškodený a oslabuje hodnovernosť výpovede obžalovaného.
Obžalovaný je za spáchaný skutok plne trestne zodpovedný. Nebola zistená existencia žiadnej okolnosti,
ktorá by jeho trestnú zodpovednosť vylučovala. Znaleckým dokazovaním prečítaním psychiatrického
znaleckého posudku W.. F. Ž. je preukázané, že ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v
čase skutku boli zachované. Obžalovaný sa do stavu opitosti dostal vlastným pričinením a vedel o tom,
aký vplyv má alkohol na jeho osobu a čoho je schopný pod vplyvom alkoholu.
Vykonané dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom
vykonané dôkazy vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť logický
záver, že skutok kladený obžalovanému za vinu sa stal a spáchal ho obžalovaný. Konanie obžalovaného
po stránke objektívnej i subjektívnej napĺňa všetky zákonné znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods.

2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v spojení s § 47
ods. 2 Trestného zákona, pretože proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čin spáchal
na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, hoci už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu,
dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody. Vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia
prichádza u neho do úvahy aj obligatórna aplikácia ustanovenia § 47 ods. 2 Trestného zákona.
Skutok uvedený v skutkovej vete rozsudku spáchal obžalovaný po tom, ako bol za trestný čin lúpeže
podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 (teraz kvalifikovaný podľa § 188 ods. 1
Trestného zákona) už dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, a to Rozsudkom
Okresného súdu v Trenčíne č. k. 2T/116/86-55 zo dňa 06.03.1986 s právoplatnosťou dňa 22.03.1986,
kedy bol odsúdený pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. platného
a účinného v čase spáchania skutku spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. platného a účinného v čase spáchania skutku na nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní päť rokov a šesť mesiacov so zaradením na jeho výkon do II. nápravnovýchovnej
skupiny, ktorý vykonával v období od 06.12.1985 do 04.01.1990, kedy bol prepustený na slobodu, a
tiež Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č. k. 4T/206/90-288 zo dňa 03.10.1990 s právoplatnosťou
dňa 06.12.1990, ktorým bol odsúdený pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. platného a účinného v čase spáchania skutku spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. platného a účinného v čase spáchania skutku a iné na
úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere osem a pol roka, na ktorého výkon bol zaradený
do III. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý vykonával v období od 12.04.1990 do 12.10.1998, kedy bol
prepustený na slobodu. Prečítaním obsahu spisov Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/116/86 a sp. zn.
4T/206/90, vyššie citovaných rozsudkov, správy Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky zo dňa 15.01.2020, Rozhodnutia prezidenta Československej socialistickej
republiky ROZ01/90 Zb. o amnestii z 1. januára 1990 a odpisov z registra trestov je preukázané, že
obžalovaný bol nielen dvakrát odsúdený za dokonané trestné činy lúpeže, ale uložené nepodmienečné
tresty odňatia slobody aj vykonal tak, ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku, do ktorej súd doplnil
oproti obžalobe čas výkonu trestu odňatia slobody.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, súd posúdil konanie obžalovaného podľa 15 písm.
a) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný v priamom úmysle, t. j. dolus directus, teda, že
chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
pričom mal vedomosť o tom, že z jeho strany ide o protiprávne konanie, pričom závažnosť konania
obžalovaného spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane osobnej slobody
jednotlivca, slobodnej dispozície jednotlivca s jeho vlastníctvom a ochrane majetku.
K návrhu obhajoby na vyšetrenie duševného stavu poškodeného súd nezistil dôvody. Aj keď poškodený
priznal, že pred odchodom na hlavné pojednávanie niečo vypil, tak bolo úplne jasne a zrozumiteľne
vidieť, že poškodený je orientovaný v tom, kde sa nachádza, v akej veci vypovedá, proti konkrétnemu
páchateľovi, jasne a zrozumiteľne artikuloval, vypovedal k veci (ergo nevypovedal od veci), na hlavné
pojednávanie prišiel riadne a včas, prišiel upravený a neboli na ňom viditeľné známky požívania
alkoholických nápojov, ktoré by súd viedli k záveru, že by sa musel podrobiť dychovej skúške. Jeho
výpoveď bola konzistentná, ucelená, logická, vyjadroval sa aj k jednotlivým dôkazom, ktoré boli
vykonávané po výpovediach, či už to bol odpis registra trestov obžalovaného, fotodokumentácia
zaistených telefónov. Na základe uvedeného súd návrh na vyšetrenie duševného stavu odmietol,
nakoľko nie sú prítomné dôvody, ktoré by robili jeho výpoveď nedôveryhodnou. K tvrdeniu poškodeného,
či sa s obžalovaným poznajú 3 - 4 roky, či celý život je potrebné uviesť, že o samotnom priebehu
skutku a o podstate konania obžalovaného, poškodený porozprával priamo pred súdom už v spontánnej
časti výpovede takým spôsobom, že toto samotné tvrdenie nevzbudzovalo pochybnosti o jeho
dôveryhodnosti. K tvrdeniu obžalovaného, že nemal vedomosť o vyššom veku poškodeného, súd
uvádza, že táto vyplýva zo skutočnosti, že sa poznali, stretávali a aj na hlavnom pojednávaní a z
fotodokumentácie vyhotovenej krátko po skutku, bolo vidieť, že poškodený je osoba vyššieho veku.
K výroku o treste
Dokazovaním k výroku o treste, a to najmä oboznámením registra trestov, Rozsudku Okresného
súdu v Trenčíne č. k. 2T/116/86-55 zo dňa 06.03.1986, Rozsudku Okresného súdu v Trenčíne č.
k. 4T/206/90-288 zo dňa 03.10.1990, spisov Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/116/86 a sp. zn.
4T/206/90, správy Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky
zo dňa 15.01.2020, je preukázaná aplikácia § 47 ods. 2 Trestného zákona, v ktorom je zakotvená
tzv. „zásada trikrát a dosť!“. Podstatou zásady „trikrát a dosť“ je, že pri treťom odsúdení páchateľa za
trestný čin vymenovaný Trestným zákonom v § 47 ods. 2 Trestného zákona (napr. lúpeže, znásilnenia,
vraždy) mu súd uloží trest odňatia slobody na doživotie za súčasného splnenia podmienok uvedených

v Trestnom zákone v ods. 1 § 47 alebo trest odňatia slobody na 25 rokov. Pri úvahách o druhu
a výmere trestu bol súd výrazne limitovaný týmto kogentným ustanovením § 47 ods. 2 Trestného
zákona. Neprináležalo mu teda primárne skúmať spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti alebo poľahčujúce okolnosti. Pokiaľ ide o poľahčujúce okolnosti, súd u
obžalovaného žiadne neidentifikoval vzhľadom na to, že spáchanie trestnej činnosti popiera a vzhľadom
na pozitívne záznamy o predchádzajúcich odsúdeniach v jeho registri trestov, resp. registri priestupkov.
Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti je potrebné uviesť, že na strane jednej ide o odsúdenia, ktoré zakladajú
použite § 47 ods. 2 Trestného zákona a na strane druhej ide o odsúdenia, ktoré nastali po roku
1998, kedy bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody za druhú lúpež. Evidované odsúdenia
by bolo možné vyhodnotiť ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, avšak
vzhľadom na obligatórnu aplikáciu § 47 ods. 2 Trestného zákona a § 38 ods. 1 Trestného zákona
súd na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného pri identifikácii priťažujúcich okolností už neprihliadal.
Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č. k. 2T/116/86-55 zo dňa 06.03.1986, Rozsudkom Okresného
súdu v Trenčíne č. k. 4T/206/90 - 288 zo dňa 03.10.1990, odpisom z registra trestov a správy
Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky zo dňa 15.01.2020
o výkone jednotlivých trestov odňatia slobody je preukázané, že obžalovaný bol dvakrát odsúdený za
lúpež a tiež naplnenie zákonného pojmu „potrestaný“ uvedeného v § 47 ods. 2 a § 128 ods. 7 Trestného
zákona.
Súd sa v súvislosti s aplikáciou uvedenej sprísňujúcej zásady zaoberal tiež predbežnou otázkou, či v
prípade druhého odsúdenia za lúpež z roku 1990 Okresným súdom Trenčín sp. zn. 4T/206/90 nenastali
účinky zahladenia tohto odsúdenia podľa § 92 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého súd
môže zahladiť odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení trestu, alebo po premlčaní
jeho výkonu riadny život nepretržite po dobu najmenej desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest
odňatia slobody prevyšujúci päť rokov. Z odpisu z registra trestov obžalovaného a správy Generálneho
riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky zo dňa 15.01.2020 vyplýva a je
preukázané, že po 12.10.1998, kedy bol obžalovaný prepustený z výkonu trestu odňatia slobody vo
veci sp. zn. 4T/206/90, bol obžalovaný odsúdený pre úmyselné trestné činy majetkového charakteru
na nepodmienečné tresty odňatia slobody Okresným súdom Trenčín vo veci sp. zn. 1T/362/1998,
Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom vo veci sp. zn. 1T/31/2002, Okresným súdom Trenčíne sp. zn.
1T/76/2001, Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/155/10, tieto i v celosti vykonal, teda
nesplnil zákonom stanovenú podmienku viesť riadny život po dobu najmenej 10 rokov. Podmienky pre
zahladenie odsúdenia môže odsúdený splniť aj v neskoršom období, nie len bezprostredne po výkone
daného trestu, avšak ani v tomto prípade, vzhľadom na jeho nadväzujúce odsúdenia za majetkovú
trestnú činnosť, nie sú tieto splnené podmienky. Život obžalovaného po 12.10.1998 až doposiaľ nemožno
na základe uvedeného hodnotiť ako vedenie riadneho života, preto súd dospel k záveru, že účinky
zahladenia odsúdenia vo veci sp. zn. 4T/206/90 nenastali.
Pri výmere trestu je súd limitovaný podmienkami uvedenými v § 47 Trestného zákona. V zmysle §
47 ods. 1 Trestného zákona musia byť pre uloženie trestu odňatia na doživotie splnené súčasne dve
podmienky a to, že uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a že nie je nádej, že by
páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. V predmetnej veci
zo znaleckého posudku znalkyne W.. V. Q. E., B.., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
dospelých, č. 34/2019, vyplýva, že nádej na nápravu obžalovaného je prítomná pri treste odňatia
slobody do 25 rokov za predpokladu jeho externej stimulácie počas výkonu trestu odňatia slobody a
internej i vzťahovej podpory pre udržiavanie životnej perspektívy. Istú nádej na nápravu možno vidieť i v
tom, že obžalovaný od posledného výkonu trestu odňatia slobody, z ktorého bol prepustený 03.01.2012,
do odsúdenia Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/125/2018, zo dňa
28.01.2019, t. j. sedem rokov, nebol odsúdený za trestnú činnosť. Súd teda konštatuje, že kumulatívne
podmienky pre uloženie doživotného trestu odňatia slobody nie sú naplnené, a tak súd ukladal
obžalovanému trest odňatia slobody podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona a § 47 ods. 2 Trestného
zákona. Súčasne súd skúmal, či sú tu okolnosti hodné osobitného zreteľa na uloženie trestu nižšieho
ako 25 rokov, avšak súčasne nie nižšieho ako 20 rokov, ako to umožňuje § 47 ods. 2 Trestného zákona
na konci v prvej vety v texte za bodkočiarkou. Odpoveď na uvedenú otázku je negatívna. Okolnosťami
hodnými osobitného zreteľa budú najmä poľahčujúce okolnosti za predpokladu, že ich rozsah alebo
význam prekračuje hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností, napr. osobné pomery
páchateľa, silné citové rozrušenie, nevyliečiteľná choroba páchateľa. Pri osobných pomeroch páchateľa
sa tým rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace s osobou páchateľa, ale nemajúce súvis s trestným
činom a existujúce v čase rozhodovania o treste. Takýmito pomermi môže byť napríklad skutočnosť,
že sa obžalovaný stará o viacero osôb, ktoré sú na neho odkázané. Obžalovaný vinu za skutok

nepriznal. Z psychiatrického znaleckého posudku W.. F. Ž.R. nevyplýva, že by obžalovaný konal v silnom
citovom rozrušení, v dôsledku ktorého by jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti boli znížené,
nebolo zistené, že by v čase skutku alebo v čase vyhlásenia rozsudku trpel nevyliečiteľnou chorobou,
neboli zistené ani predložené žiadne dôkazy, ktoré preukazovali také osobné alebo rodinné pomery,
z ktorých by vyplývali okolnosti hodné osobitného zreteľa použiteľné a odôvodňujúce uloženie trestu
odňatia slobody v rozpätí od 20 do 25 rokov trestu odňatia slobody. Okolnosťou, ktorá neodôvodňuje
uloženie trestu odňatia slobody od 20 do 25 rokov, je, že obžalovaný sa do stavu opitosti priviedol
sám, hoci s účinkom alkoholu na svoju psychiku a konanie má opakovanú skúsenosť z minulosti,
teda vie, že pod vplyvom alkoholu má sklony k agresívnemu a protiprávnemu konaniu. Existencia tzv.
„zásady trikrát a dosť!“ je všeobecne známa. Obžalovaný nepochybne vedel, že v minulosti bol za
trestné činy lúpeže odsúdený a potrestaný a tak mal upraviť svoj vzťah k alkoholu, aby sa nedostal
do alkoholického opojenia, ktoré ho privádza na hranicu a za hranicu zákonom dovoleného a vyhnúť
sa tak opakovaniu chýb z minulosti. Zákonodarca v § 47 ods. 2 Trestného zákona neumožňuje súdu
relevantne posudzovať následok spočívajúci v rozsahu spôsobenej majetkovej škody alebo v rozsahu
ujmy na zdraví, ani okolnosti spáchania skutku, ani iné, inak pravidelne vyhodnocované okolnosti pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Dôvodom na uloženie výnimočného trestu, je viac-menej iba
naplnený počet opakovaní taxatívne vymedzených trestných činov (recidíva) počas zločineckej „kariéry“
páchateľa. Vzhľadom na uvedené úvahy súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere
25 rokov. Súd zaradil obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Trestného zákona s poukazom na to, že
nejde o páchateľa obzvlášť závažného zločinu, neukladá sa doživotný trest odňatia slobody a v tomto
ústave na výkon trestu bude jeho náprava lepšie zaručená.
K výroku o ochrannom opatrení
V predmetnom konaní bol vyšetrený duševný stav obžalovaného. Zo záverov psychiatrického
znaleckého posudku W.. F. Ž. vyplýva, že obžalovaný trpí syndrómom závislosti do alkoholu.
Pod vplyvom alkoholu je dráždivý a dá sa ľahko vyprovokovať k agresívnemu konaniu. Zo
spoločensky preventívnych i zo zdravotných dôvodov navrhovala znalkyňa obžalovanému uložiť
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Ústavnú formu liečenia navrhuje uložiť z dôvodu,
že obžalovaný necíti potrebu vyhľadať odbornú pomoc, nedodržuje termíny zdravotných kontrol, na
ambulanciu praktického lekára chodieva i pod vplyvom alkoholu, vo voľnom čase uprednostňuje
popíjanie alkoholu v pohostinstve, v pití alkoholu pokračoval i napriek pribúdajúcim problémom.
Vzhľadom na uvedené závery súd ukladal podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona obžalovanému
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
K výroku o náhrade škody
Súd o náhrade škody nerozhodoval, nakoľko poškodený si nárok náhradu škody do skončenia
vyšetrovania a ani na hlavnom pojednávaní neuplatnil.

Poučenie:

o u č e n i e:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 8. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.