Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, August 14, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209043
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6414209043.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, proti žalovanému: E. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N.. Ľ. D. XXXX/XX, J. E., do 30. 06. 2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov

5, IČO: 42 176 778, zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o
návrhu na zaplatenie sumy 659,63 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/200/2015-57 zo dňa 04. 01. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie v napadnutej časti, ktorou okresný súd žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka vo výške 118,89 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

III. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO:
42 176 778, p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, ktoré mu je

povinný zaplatiť žalobca v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie zastavil (prvý výrok).
Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (druhý výrok).
Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania a
zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vo výške 118,89 €, v lehote troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok).

Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 32,80 € v lehote 30 dní od doručenia
uznesenia (štvrtý výrok).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy
659,63 € s príslušenstvom titulom nesplatenej časti poskytnutého úveru. Dňa 26.08.2014 do konania
na strane žalovaného vstúpilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778. V

podaní doručenom súdu dňa 27.10.2014 vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania. Žalobca dňa
22.12.2015 zobral návrh späť.

3. Súd prvej inštancie v súlade s § 96 ods. 1, 3 zák. 99/1963 Zb. z dôvodu späťvzatia návrhu konanie
zastavil.

4. O trovách konania okresný súd rozhodol v súlade s § 146 ods. 2, prvá veta OSP. Žalobca procesne
zavinil zastavenie konania a vznikla mu povinnosť žalovanému nahradiť trovy konania. Žalovanému zobsahu spisu trovy konania nevyplývajú, preto mu ich okresný súd proti žalobcovi nepriznal. O trovách
konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi rozhodol v súlade s § 146 ods. 2, prvá veta OSP v spojení
s § 93 ods. 4 OSP, z dôvodu, že žalobca späťvzatím návrhu procesne zavinil zastavenie konania

vzniklo žalovanému právo na náhradu trov konania a aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného.
Náklady vynaložené vedľajším účastníkom v konaní súd prvej inštancie považoval za účelne vynaložené
a priznal mu náhradu za dva úkony právnej služby 1.) prevzatie a príprava zastúpenia v sume 41,50 €,
2.) vyjadrenie vo veci samej zo dňa 27.10.2014, k tomu prináležiace režijné paušály 2 x 8,04 €, ktoré
trovy konania v sume 99,08 € po ich navýšení o 20% DPH v sume 118,89 € uložil žalobcovi zaplatiť

vedľajšiemu účastníkovi.

5. Proti uzneseniu okresného súdu v časti, v ktorej súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
trovy konania vedľajšiemu účastníkovi podal odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie v tejto časti
zmeniť tak, že súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Odvolanie podal z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci, nejde o účelne vynaložené trovy. Poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo15/2014 zo dňa 24. 03. 2015 a sp. zn. 6MCdo 5/2013. Združenie na
ochranu spotrebiteľa, ako vedľajší účastník, vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania
a vôľu žalovaného, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť a zaslanie
žaloby a návrh na priznanie trov konania. Pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie
nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že

ide o spotrebiteľskú vec. Úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo
na tento účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc,
a ktoré bude v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Žalobca
považuje právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne.

6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo vyjadrení zo dňa 18.01.2017 k odvolaniu
žalobcu, navrhol rozhodnutie potvrdil, z dôvodu, že žalovaný bol v predmetnej veci úspešný
v dôsledku aktivity združenia, trovy boli účelne vynaložené, nešlo o formulárové podanie, ale o

vyjadrenie (zo dňa 27. 10. 2014), reagujúce na konkrétny nárok uplatnený žalobcom. Vo vyjadrení
zreteľne poukázal na nedostatky konkrétnej zmluvy a vymedzil a datoval časové okolnosti v súvislosti
s následným právne vyvodeným záverom o premlčaní nároku žalobcu. Združenie nemá vlastný
„aparát“, nemá finančné prostriedky ani personálne obsadenie, a teda jedinou možnosťou na efektívne
presadzovanie spotrebiteľských práv je realizovanie činností prostredníctvom advokátskej kancelárie.

Nejde o neúčelnosť a nadbytočnosť vzniknutých trov. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho
konania.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len

„CSP“) a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

9. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

11. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti. V súdenej veci nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odôvodnení súd
venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a

mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie. Dôvody, pre ktoré tak urobil uviedol v odôvodnení
rozhodnutia.13. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa
zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Odvolaniežalobcunepoukazujenažiadnetakédôvody,ktorébypodmieňovalizmenurozhodnutia.

15. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie

dôvody udáva: Predmetom odvolania je preskúmanie rozhodnutia v časti, v ktorej súd prvej inštancie
rozhodol o trovách konania, tak, že Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej do 30.06.2016) priznal náhradu trov konania v plnej výške.

16. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Pre správne rozhodnutie v konaní o náhrade trov konania vzhľadom na odvolacie dôvody je
potrebné primárne zodpovedať otázky, či „vedľajší účastník“ bol oprávnený vystupovať v konaní ako

vedľajší účastník do 30.06.2016, ak áno, či sa ako vedľajší účastník mohol v konaní nechať zastupovať
advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov
konania (resp. trov právneho zastúpenia), či ide o účelne vynaložené trovy konania.

18. Je nepochybné, že predmetom konania v prejednávanej veci bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej

zmluvy, zmluvu uzavrel žalovaný ako spotrebiteľ a žalobca v postavení dodávateľa. Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS vystupovala v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného,
ide o právnickú osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, ktorý vstup do konania
oznámila pred 31.12.2014.

19. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo úkonom procesným, ktorého účinky
nastali doručením takéhoto oznámenia súdu, pričom pre účinný vstup vedľajšieho účastníka do konania
do 31.12.2014 sa nevyžadoval súhlas. Vzhľadom na uvedené, keďže vedľajší účastník oznámil svoj
vstup do 31.12.2014 súd posudzoval účinky tohto úkonu v súlade s § 470 ods. 1,2 CSP podľa účinnej
úpravy v čase urobenia úkonu.

20. Z ust. § 93 ods. 4 OSP vyplývalo, že v konaní mal „vedľajší účastník“ rovnaké práva a povinnosti ako
účastník, konal však iba sám za seba. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplývalo, že vzhľadom
na spotrebiteľský charakter sporu, vedľajší účastník mal oprávnenie vystupovať v konaní ako vedľajší
účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) a to priamo na základe zákonnej úpravy uvedenej v ust.

§ 93 ods. 2 OSP. Keďže ust. § 93 ods. 4 OSP výslovne upravovalo, že vedľajší účastník mal v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník
mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a

samozrejme mal i právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 OSP bez akýchkoľvek
pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia.

21. V danej veci súd prvej inštancie konanie z dôvodu späťvzatia návrhu zastavil a správne rozhodol
o trovách konania žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v súlade s § 146 ods. 2

OSP, pretože späťvzatím návrhu žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Keďže ust. § 93 ods. 4
OSP výslovne upravovalo, že vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník,
správne mu okresný súd priznal náhradu trov konania, ktoré boli uplatnené za úkony urobené právnym
zástupcom vedľajšieho účastníka v roku 2014. Okresný súd rozhodol podľa správneho ustanovenia
zákona.

22. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa poukazujúcu na neúčelnosť úkonov „vedľajšieho účastníka“ v
konaní odvolací súd udáva, že Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 142 až 150 (účinného
v čase rozhodnutia) ustanovoval pravidlá pre rozhodovanie súdu o náhrade trov konania. Pre všetkyprípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platila (a platí) zásada, podľa ktorej môže byť
účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne

rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc,
alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej
veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo
zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky z
25. 3. 2014 sp. zn. I. ÚS 3819/13 dostupný na www.concourt.cz).

23. Pojem „účelnosť“ treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním,
resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie
alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho
súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako
hodnotu právneho štátu.

24. Z obsahu spisu je zrejmé, že „vedľajší účastník“ oznámil vstup do konania a až po doručení
žaloby s prílohami podal v zastúpení právnym zástupcom vyjadrenie došlé súdu dňa 27.10.2014 vo
veci samej, ktorým reagoval na konkrétny nárok uplatnený žalobcom, nešlo o všeobecné podanie.
Úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka treba považovať za nevyhnutný

a účelný, pretože len na základe tohto úkonu dochádza k zastúpeniu a právny zástupca sa musí
oboznámiť s uplatňovaným nárokom v žalobe na začatie konania, zvoliť prostriedky postupu v konaní,
úkon - vyjadrenie vo veci samej, vzhľadom aj na jeho obsah tiež treba považovať za účelne vynaložený,
nakoľko je ním realizované procesné právo. Trovy vynaložené „vedľajším účastníkom“ konania v spore
boli v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich vynaložením sa sledovala procesná ochrana proti

tvrdenému nároku.

25. Možno teda uzavrieť, že právny zástupca „vedľajšieho účastníka“ vykonal v rámci konania úkony
nevyhnutné pre úspech jeho i žalovaného vo veci, t. j. poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo
vplyv na rozhodnutie súdu, v preskúmavanej veci nešlo o úkony nadbytočné, opakované. Preto sa

nemožno stotožniť s úvahami žalobcu o neúčelnosti trov právneho zastúpenia. Nešlo ani o hromadné
podanie zo strany vedľajšieho účastníka.

26. Pokiaľ žalobca v rámci svojho odvolania dôvodil, že „vedľajší účastník“ ako spotrebiteľské združenie
musí byť zo svojej podstaty schopný samostatne poskytovať právnu pomoc v súdnych konaniach je

potrebné zdôrazniť, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) právo na právnu
pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). Podľa čl. 29 Ústavy SR
sa právo združovať sa zaručuje každému a výkon tohto práva je možné obmedziť len v prípadoch
ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na
ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.

Preto sa v občianskych združeniach (s výnimkou platiacou pre odborové organizácie podľa § 2 ods.
4 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov) môžu združovať akékoľvek subjekty práva, a to bez
ohľadu na skutočnosť, či sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti, ktoré to ktoré občianske
združenie vykonáva. Preto napríklad občianske združenie, ktorého účelom je ochrana práv spotrebiteľa,
môže byť tvorené napríklad výlučne len laikmi z oblasti práva a svoju činnosť v rámci súdnych konaní

nutne realizovať (ak chce ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní efektívne zabezpečiť) prostredníctvom
splnomocnených osôb, napríklad prostredníctvom advokáta. Zo samotnej skutočnosti, že „vedľajší
účastník“ je podľa znenia svojich stanov založený za účelom ochrany spotrebiteľa, čo je jeho poslaním,
teda nemožno ešte vyvodiť, že je sám o sebe spôsobilý kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi v rámci
súdneho konania poskytnúť.

27. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd správne postupoval, keď na základe vyššie uvedeného
rozhodnutím zo dňa 04.01.2016 priznal Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (vedľajšiemu
účastníkovi do 30.06.2016 na strane žalovaného) náhradu trov konania (náhradu trov právneho
zastúpenia), pretože uvádzané okolnosti žalobcom nie sú a nemôžu byť relevantným dôvodom na to,

aby mu nebola priznaná náhrada trov konania. Okresný súd považoval trovy právneho zastúpenia za
účelne vynaložené, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Pokiaľ žalobca poukazoval na iné rozhodnutia
súdov, odvolací súd poukazuje na to, že v tomto konaní posudzoval súd konkrétne skutočnosti v tejto
veci a na základe ich posúdenia rozhodol.28. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti o priznaní náhrady trov konania Združeniu na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS (vedľajšieho účastníka v čase rozhodnutia) potvrdil ako vecne správne,
keď výška priznanej náhrady trov konania sa vzhľadom k dôvodom odvolania nestala predmetom
preskúmavania odvolacím súdom.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. V odvolacom konaní sa rozhodovalo o práve na náhradu trov konania, ktoré priznal súd prvej
inštancie Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov,
IČO: 42 176 778. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu neúspešný, a preto protistrane
žalovanému a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42
176 778 vzniklo proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu nevyplýva

vznik trov žalovaného v odvolacom konaní, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. Odvolací súd prejednal a rozhodoval aj o nárokoch vo vzťahu k Združeniu na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS aj keď nová úprava v CSP, daný typ vedľajšieho účastníka už neupravuje. Úplná
aplikabilita ustanovení CSP, ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2016 sa uplatní až pri konaniach od
uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten,

kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný
[viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
sp. zn. PL. ÚS 36/1995]. Vzhľadom na uvedené odvolací súd prejednal a rozhodoval aj o nárokoch vo
vzťahu k Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (vedľajšiemu účastníkovi do 30.06.2016).
Odvolací súd rozhodoval v súlade s Čl. 3, 4 CSP, keď v súlade s princípom spravodlivosti, rozhodnutie

musí sledovať rozumné usporiadanie procesných vzťahov. Združeniu vznikli trovy konania v súvislosti
s rozhodovaním o odvolaní žalobcu proti výroku súdu, ktorým bolo priznané právo Združeniu, nebolo
preto možné rozhodovať bez možnosti dať sa dotknutému subjektu vyjadriť k odvolaniu žalobcu, a ak v
súvislosti s tým vznikli trovy konania bolo potrebné o tomto nároku rozhodnúť. Rozhodnutie o priznaní
nároku na náhradu trov konania je v súlade s princípom spravodlivosti, a takéto rozhodnutie sleduje

rozumné usporiadanie procesných vzťahov.

30. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).