Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 23, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 15Cb/75/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415201846
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križanová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4415201846.10

Uznesenie

OkresnýsúdNovéZámkyvprávnejvecižalobcov:v1.rade:S..S.K.,nar.XX.XX.XXXX,bytomX.XXXX/
X, J. L., v 2. rade: S. H. rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, I., v 3. rade: A. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXXX/X, J. L.. proti žalovanému: DACKI s.r.o., Trojičné námestie 5, 821 06 Bratislava, IČO: 45
851 743, právne zastúpenému: STANO a partneri s.r.o., Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 36 869
571, o zaplatenie 8.900,- EUR, paušálnej náhrady a prísl., takto

r o z h o d o l :

I.Súd konanie z a s t a v u j e .

II.Súd n e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Právny predchodca žalobcov (neb. S.. Z. K. - K., X. XXXX/X, XXX XX J. L., F.: XX XXX XXX)
sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal voči právnemu predchodcovi

žalovaného (HOZTECH s. r. o., Komočská cesta 1158/5, Nové Zámky, IČO: 44 139 233) zaplatenia
X.XXX,- D. s X,XX% ročnými úrokmi z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia a to z dôvodu celkovej
úhrady faktúry č. X/XXXX, ktorou vyúčtoval právnemu predchodcovi žalovaného cenu za realizáciu
služieb - programátorských prác. Zároveň sa domáhal aj zaplatenia XX,- EUR titulom paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

2./ Po zisteného skutkového stavu, akceptujúc stav právny, rozhodol tunajší súd rozsudkom sp. zn.
15Cb/75/2015-63 zo dňa XX.XX.XXXX tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi X.XXX,-
D. s X,XX % ročnými úrokmi z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia a XX,- D. titulom paušálnej
náhrady nákladov. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi XXX,- EUR titulom náhrady
iných trov konania a X.XXX,XX EUR titulom náhrady trov právneho zastúpenia. Proti predmetnému
rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v dôsledku ktorej skutočnosti Krajský súd v Nitre,

ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 26Cob/93/2015-85 zo dňa 23.06.2016 rozsudok tunajšieho súdu
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3./ Po opätovnom zisteného skutkového stavu, akceptujúc stav právny, viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu rozhodol tunajší súd rozsudkom sp. zn. 15Cb/75/2015-184 zo dňa XX.XX.XXXX tak,
že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi X.B.,- EUR s X,XX % ročnými úrokmi z omeškania od

XX.XX.XXXX do zaplatenia a XX,- EUR titulom paušálnej náhrady nákladov. Zároveň uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi XXX,- EUR titulom náhrady iných trov konania a X.XXX,XX EUR titulom
náhrady trov právneho zastúpenia. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný, v dôsledku ktorej skutočnosti Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, uznesením sp. zn.
26Cob/63/2017-247 zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.4./ Z úmrtného listu vydaného S. I. súd zistil, že v knihe úmrtí matričného úradu S. I. je vo zv. XX,
ročník XXXX, str.XX, pod poradovým číslom XX zapísané, že žalobca dňa XX.XX.XXXX zomrel.

5./ Uznesením tunajšieho súdu sp.zn.15Cb/75/2015-274 zo dňa XX.XX.XXXX, v spojitosti s Opravným
uznesením tunajšieho súdu sp.zn.15Cb/75/2015-276 zo dňa XX.XX.XXXX, súd rozhodol, že v konaní
pokračuje s dedičmi žalobcu, a to: X.) S.. S. K., nar. 27.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, J. L., X.)Mária H.
rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, I., X.) A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, J. L..

6./ Právni nástupcovia žalobcu v 1. a 3.rade podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX
oznámili, že nemajú záujem pokračovať v konaní s neistým výsledkom, nakoľko aj v prípade
právoplatného uznania nároku ich právneho predchodcu od žalovaného nič nevymôžu pre jeho
nemajetnosť. Právny nástupca žalobcu v 2.rade podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa
XX.XX.XXXX oznámil, že nemá záujem pokračovať v konaní s neistým výsledkom, nakoľko aj v
prípade právoplatného uznania nároku ich právneho predchodcu od žalovaného nič nevymôže pre jeho

nemajetnosť. Zhodne navrhli rozhodnúť o trovách konania podľa § 257 CSP a poukázali na skutočnosť,
smrť žalobcu je objektívnou príčinou zastavenia konania, ktorá sa nedala ani ovplyvniť a ani predvídať
a táto skutočnosť by im nemala byť pričítaná na ťarchu.

7./ Listom zo dňa XX.XX.XXXX súd vyzval zástupcu žalovaného, aby v lehote X dní oznámil súdu,

či súhlasí so späťvzatím žaloby. V rovnakej lehote mal možnosť vyjadriť svoje stanovisko k žalobcami
navrhovanej aplikácii § 257 CSP pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania.

8./ Elektornickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX zástupca žalovaného
oznámil ,že žalobcovia mohli podať späťvzatie ďaleko skôr, podobne ako ich právny predchodca.

Minimálne tak mohli urobiť spolu s oznámením právneho zástupcu žalobcov zo dňa XX.X.XXXX, keď
vstúpili de facto do konania. Vzhľadom na osobný rozmer a vzhľadom na difamujúce podania smerované
voči bývalému konateľovi žalovaného žalovaný trvá na tom, aby súd meritórne vo veci rozhodol. Podľa
vyjadrenia zástupcu žalovaného je zrejmé, že späťvzatím žaloby nárok žalobcu nezaniká a možno ho
uplatniť znovu, resp. nie je vylúčené, že si žalobcovia nebudú uplatňovať svoj domnelý nárok iným

spôsobom a voči inému subjektu. V ich podaní spomínajú, že právny predchodca údajne podal trestné
oznámenie na bývalého konateľa pre údajné poškodzovanie veriteľa. Toto sú presne tie difamujúce
informácie, ktoré majú navodiť negatívny obraz o bývalom konateľovi, pričom vôbec neuvedú a
nepredložiažiadnydôkaz(anilenspisovúznačku).Vtakomtoduchubolodoterazvedenéajtotokonanie,
že vždy niečo žalobcovia uvedú (polopravdu alebo úplnú nepravdu) a nevedia to preukázať. Je zrejmé

a zjavné, že tak konajú spoločne s inými aktérmi a účastníkmi, ktorí si navzájom uvádzajú nepravdivé
a zavádzajúce svedectvá v daných konaniach (najmarkantnejšie je napr. svedectvo obvineného G. G.),
ktoré musí žalovaný prácne a náročne vyvracať. K danému trestnému oznámeniu uviodol, že bývalý
konateľ bol cca pred dvomi rokmi vypočutý ohľadom prepisu osobného auta I. Q. rok výroby XXXX. Z
predmetného bolo zrejmé, že išlo práve o spomínané oznámenie o poškodzovaní veriteľa, keď došlo

k prepisu auta, ktorého hodnota bola len váha šrotu, navyše v tom čase predchodca žalobcov nemal
ani len judikovaný svoj domnelý nárok, teda ani nebol (a nie je) v postavené veriteľa. Keďže predmetné
konania bolo neúspešné a bývalý konateľ nebol ani len podozrivý, žalovaný nedisponuje rozhodnutím
o odmietnutí trestného oznámenia. Právny zástupca, resp. žalobcovia sú si danej skutočnosti určite
vedomí, avšak takýmto spomenutím v podaní na súd vždy „vypichnú“ difamujúcu časť informácie v

snahe očierniť žalovaného a dosiahnuť tak zhovievajúci výsledok konania, v danom prípade oslobodenie
od zaplatenia trov konania za zjavne neúspešnú žalobu. Z predmetného podania žalobcov je zrejmé,
že k späťvzatiu ich nevedie snaha dokázať svoj nárok a obhájiť ho (a tak sa aj vyhnúť úhrade trov
konania žalovanému), ale len skutočnosť, že údajne nebudú mať z čoho vymôcť svoj nárok. Žalovaný
ďalej uviedol, že v prípade, ak súd vyhovie žalobcom, resp. ich spävzatiu, je zrejmé, že trovy konania

znášajú oni, nakoľko žalovaný procesne nezavinil zastavenie konania. Nie je možné použiť ust. § 257
CSP, nakoľko žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa žalobcovia nepreukázali. Dôvod, že údajne nie
je z čoho vymáhať nemôže byť tým dôvodom, nakoľko tomu sa žalobcovia vedia vyhnúť pokračovaním
v danom konaní, nakoľko sú, resp. boli presvedčený, že uspejú. Žalovaný sa domnieva, že žalobcovia
zmenili svoj názor po dvoch rozhodnutiach odvolacieho súdu a je im viac ako zrejmé, že svoj domnelý

nárok nevedia preukázať. Žiadal priznať plnú výšku trov konania v prospech žalovaného.

9./ Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10./ Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu , t.z. ide o dispozitívny
procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu celkom
alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude
súdom meritórne rozhodnuté. Pretože späťvzatie žaloby môže byť v rozpore s oprávnenými záujmami
žalovaného (v sporovom konaní) alebo iných účastníkov konania (v nesporovom konaní) na dokončenie
konania meritórnym rozhodnutím o veci, majú ostatní účastníci zásadne právo vyjadriť nesúhlas s

týmto žalobcovým procesným úkonom. V prípadoch tzv. nerozlučného spoločenstva a spoločenstva vo
veciach, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi,
je nesúhlas vyjadrený jedným zo spoločníkov platný pre všetkých.

11./ Ak teda vzal žalobca návrh späť, je súd povinný pred rozhodnutím o tomto úkone vyzvať žalovaných,

aby uviedli, či so späťvzatím súhlasia, a aby, ak so späťvzatím žaloby nesúhlasia, uviedli vážne dôvody,
pre ktoré s takýmto procesným úkonom nesúhlasia. Súd musí žalovanému vytvoriť procesnú možnosť
vyjadriť sa k tomuto návrhu žalobcu vždy, teda aj vtedy, ak so zreteľom na dovtedajší priebeh a výsledky
konania možno predpokladať, že žalovaný neprejaví nesúhlas so späťvzatím žaloby. Súhlasom alebo
nesúhlasom žalovaného so späťvzatím žaloby môže byť len jeho procesný úkon, ktorý je tak z hľadiska

vecného, ako aj z hľadiska časového jeho reakciou na výzvu súdu, aby sa vyjadril k procesnému úkonu
žalobcu, ktorým vzal žalobu späť. Je zrejmé, že takáto vôľa žalobcu je limitovaná dvoma skutočnosťami,
a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre
ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v
konaní nesie žalovaný.

12./ Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z
toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu.
Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé
skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky

zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami sporu a dopad
na postavenie strán sporu, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom
chránených záujmov. Ak súd dospeje k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie
veci, môže v konaní pokračovať, v opačnom prípade konanie zastaví.

13./ V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobcov, ako dedičov poručiteľa - ich právneho
predchodcu nemožno nútiť, aby pokračovali v spore, ktorý viedol so žalovaným ich právny predchodca.
Súd prvej inštancie, po preskúmaní dôvodov nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby dospel k
záveru, že tieto nespĺňajú požiadavku príslušnej závažnosti, nakoľko nemajú vplyv na hmotnoprávne
postavenie žalovaného. Rozhodnutie súdu je výsledkom jeho hodnotiaceho úsudku a právnej úvahy

založenej na dôkladnom preskúmaní veci a je tiež vyjadrením jeho právneho názoru.
14./ Na základe všetkých uvedených skutočností súd konanie, v dôsledku spaťvzatia žaloby, zastavil.

15./ O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 CSP tak, že nepriznal žalovanému, ktorý procesne
nezavinil zastavenie konania, náhradu trov konania.

16./ Ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania
a premieta zákonný princíp, podľa ktorého náhrada trov konania zaťažuje stranu, ktorá v spore nebola
úspešná. Ustanovenia § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§
255CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu

trov konania, ak sú tu dôvody osobitného zreteľa. Dôvody osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti
zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že
týmvytvárapriestornanekontrolovanúvoľnúúvahusúdu.Vzmysleustálenejjudikatúry(napr.uznesenia
NajvyššiehosúduSR,sp.zn.2MCdo17/2009,sp.zn.5Cdo67/2010,sp.zn.3MCdo46/2012)nemožno§257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale
ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania

výnimočne prihliadnuť.

17./ K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie
otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena

zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť
zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné osobitného
zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch
(všetkých)účastníkov,tedanielentoho,kohobypostihovalapovinnosťnahradiťtrovy,aleajtoho,ktorého
majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také

okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Z
uvedeného výkladu § 257 CSP vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať
i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou
vzniku sporu, však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému
účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

4MCdo 2/2008, zo dňa 25. februára 2009).

18./ Súd poukazujúc na vyššie uvedené právne úvahy dospel vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na
náhradu trov konania k záveru, že v danej veci existuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý
nemožno v zmysle § 257 CSP žalovanému výnimočne priznať nárok na náhradu trov konania proti

žalobcom a to preto, že žalobcovia do konania vstúpili ex offo , ako právni nástupcovia žalobcu a
svojim postojom jasne vyjadrili názor , že nemajú záujem pokračovať v konaní a spôsobovať ďalšie
trovy konania. Žalobcovia nedali podnet na začatie konania a doteraz vzniknuté trovy nevznikli ich
pričinením. Súd zastáva názor, že priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcom
by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy.

Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky,
ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak
významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že
tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a preto by bolo nemorálne požadovať trovy konania od
žalobcov, ktorí konanie nezavinili, naopak jasne vyjadrili svoj názor nepokračovať v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v
takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla
dostať ďalší rovnopis.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.