Uznesenie – Vojenské trestné činy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. september 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 33Nt/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118010140
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šuťak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118010140.2

Uznesenie

Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šuťaka a prísediacich Pavla
Železníka a Róberta Čižíka, vo veci návrhu na povolenie obnovy konania v trestnej veci odsúdeného
neb. T. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. X, W., na verejnom zasadnutí
konanom dňa 11. septembra 2018 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa článku 4 ods. 2 protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení

s § 394 ods. 1 Tr. poriadku povoľuje obnovu konania v trestnej veci nebohého T. O., nar. XX.X.XXXX,
zomrelého XX.XX.XXXX, naposledy bytom R.Ľ. X, W., ktoré bolo vedené pred Vojenským obvodovým
súdom Prešov sp. zn. 1T/86/1962.

Podľa § 400 ods. 1 Tr. poriadku zrušuje rozsudok Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa
10.5.1962 sp. zn. 1T/86/1962 vo výroku o vine, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo

výroku o vine svoj podklad a zároveň všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 25.01.2018 podal syn nebohého T. O. prostredníctvom svojho právneho zástupcu na tunajší
súd návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn.
1T/86/62. V návrhu uviedol, že rozsudkom Nižšieho vojenského súdu Brno zo dňa 16.07.1955 sp. zn.

T21/55 bol T. O. uznaný za vinného z trestného činu nenastúpenia služby v brannej moci podľa §
265 ods. 1 Trestného zákona č. 86/1950 Zb. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch
rokov nepodmienečne a strata čestných práv občianskych po dobu troch rokov. Dôvodom bolo, že
navrhovateľov otec pre svoje svedomie a náboženské vyznanie svedka Jehovovho odoprel vykonať
vojenskú službu. Následne, rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 1T/86/62 bol T. O.
odsúdenýzrovnakéhodôvoduznovu,vtomtoprípadepretrestnýčinnenastúpeniaslužbyvozbrojených

silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a bol mu uložený trest odňatia slobody v
trvaní troch rokov nepodmienečne. Navrhovateľ ďalej uviedol, že má za to, že jeho otec bol odsúdený
nespravodlivo. Za súčasnej právnej situácie môže domáhať práva na spravodlivý proces cestou obnovy
konania podľa čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
OkreminéhonavrhovateľpoukázalnazjednocujúcestanoviskoNajvyššiehosúduSRzodňa21.05.1998
sp.zn.Tpj14/97,podľaktoréhojednoodsúdeniezatrestnýčinnenastúpeniaslužbyvozbrojenýchsilách

podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (analogicky aj za trestný čin nenastúpenia služby
v ozbrojenej moci podľa § 265 ods. 1 Trestného zákona č. 86/1950 Zb.) vylučuje nové trestné stíhanie, a
to kvôli zásade „ne bis in idem“. Preto navrhuje, aby súd povolil obnovu konania vo veci vedenej pôvodne
na Vojenskom obvodovom súde Prešov pod sp. zn. 1T/86/62.

Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí poukázal na skutočnosť, že u odsúdeného bolo prvé

odsúdenie v roku 1955 a ďalšie odsúdenie v roku 1962 za obdobný skutok a to nenastúpenie služby
v ozbrojených silách z dôvodu náboženského presvedčenia, pre vyznanie svedkov Jehovových. Týmdošlo k porušeniu zásady „ne bis in idem“. V tejto súvislosti poukázal na zjednocujúce stanovisko NS
SR Tpj 14/97, podľa ktorého jedno odsúdenie pre tento trestný čin vylučuje nové trestné stíhanie a k
tomu pripojil judikatúru Krajského súdu v Trenčíne. Taktiež poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu

ČR I. ÚS 26/01 podľa ktorého, ak by súd neakceptoval túto zásadu, sám by svojím rozhodnutím vyššie
spomínanú zásadu porušil.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti, alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania, alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom nepomer s účelom trestu.

Podľa čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd, nikoho
nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný
čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený právoplatným rozsudkom v súlade so zákonom a
trestným poriadkom tohto štátu.

Podľa čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd, ustanovenia
predchádzajúceho odseku nie sú na prekážku obnove konania v súlade so zákonom a trestným
poriadkom príslušného štátu, ak nové alebo novoodhalené skutočnosti alebo podstatná chyba v
predchádzajúcom konaní mohli ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu, najmä s návrhom na povolenie obnovy konania, rozsudkom
Nižšieho vojenského súdu v Brne sp. zn. T 21/55 zo dňa 16.07.1955, uzneseniami Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 23Tos/47/2011 zo dňa 11.08.2011, sp. zn. 2Tos/14/2015 zo dňa 06.10.2015 a sp. zn.
23Tos/74/2017 zo dňa 21.08.2017 a kópiou spisu 1T/86/62 a zistil nasledovné.

Rozsudkom Nižšieho vojenského súdu v Brne sp. zn. T 21/55 zo dňa 16.07.1955 bol T. O. uznaný za
vinného z trestného činu nenastúpenia služby v brannej moci podľa
§ 265 ods. 1 Trestného zákona č. 86/1950 Zb., ktorého sa dopustil tak, že dňa 05.10.1954 do 24. hod.
podľa riadne mu doručeného povolávacieho rozkazu nenastúpil vojenské cvičenie a odôvodňoval to tým,

že mu to nedovoľuje jeho náboženské presvedčenie, pretože je svedok Jehovov. Za to mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov a strata čestných práv občianskych po dobu troch rokov.

Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 1T/86/62 zo dňa 10.05.1962 v spojení s
uznesením Vyššieho vojenského súdu Trenčín sp. zn. To 56/62 zo dňa 07.06.1962 bol T. O. uznaný za

vinného z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb., pretože dňa 28.03.1962 odmietol na OVS v Rimavskej Sobote prevziať povolávací
rozkaz, podľa ktorého mal nastúpiť dňa 24.04.1962 k vykonaniu vojenského cvičenia u v.ú. 5872
Bučovice. K vykonaniu cvičenia v stanovenom termíne a ani do 24 hodín po tomto termíne nenastúpil,
vyhovárajúc sa pritom na to, že náboženské presvedčenie mu toto nedovoľuje. Za tento trestný čin mu

boluloženýtrestodňatiaslobodyvtrvanítrochrokovnepodmienečne.Následne,uznesenímVojenského
obvodového súdu Prešov sp. zn. 3Rtv 61/91 súd zrušil rozsudok VOS Prešov sp. zn. 1T/86/62 zo dňa
10.05.1962 vo výroku o treste, pretože výmera trestu bola v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti
pre spoločnosť. Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 3Rtv 61/91 zo dňa 24.10.1991
bol T. O. pri nezmenenom výroku o vine z rozsudku VOS Prešov 1T 86/62 zo dňa 10.05.1962, odsúdený

podľa § 269 ods. 1 Tr. zákona, § 40 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody na jeden mesiac
nepodmienečne.

Navrhovateľ v návrhu na povolenie obnovy konania uviedol ako novú, súdu skôr neznámu skutočnosť,
o. i. zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 14/1997 zo dňa

21.05.1998,ktorýmpoukázalnato,ževprípadeods.neb.T.O.došlokporušeniuzásady„nebisinidem“,
nakoľko vychádzajúc z uvedeného stanoviska jedno odsúdenie za trestný čin nenastúpenia služby v
ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (analogicky aj za trestný činnenastúpenia služby v ozbrojenej moci podľa § 265 ods. 1 Trestného zákona č. 86/1950 Zb.) vylučuje
nové trestné stíhanie, a to kvôli zásade „ne bis in idem“.

K posudzovaniu dôvodov pre obnovu konania v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku súd uvádza, že
skutočnosti, ktoré navrhovateľ uviedol ako novoobjavené skutočnosti, možno považovať za skutočnosti
súdu skôr neznáme, ako ich predpokladá ustanovenie § 394 ods. 1 Trestného poriadku.

V prejednávanej veci súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky, ale

predovšetkým na navrhovateľom zmienené zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. Tpj 14/1997 zo dňa 21.05.1998, a to v súvislosti so zásadou „ne bis in idem“. Podľa
názoru súdu odsúdenie neb. T. O. rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 1T 86/62 zo
dňa 10.05.1962 je v rozpore s uvedenou zásadou, pričom nápravu je možné v súčasnej dobe dosiahnuť
tým, že bude vyhovené návrhu na obnovu konania. Súd má za to, že v prípade oboch odsúdení (teda
odsúdenia rozsudkom Nižšieho vojenského súdu v Brne sp. zn. T 21/55 zo dňa 16.07.1955 a odsúdenia

rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 1T 86/62 zo dňa 10.05.1962) sa jedná o
ten istý skutok. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že konanie odsúdeného bolo rozdielne právne
kvalifikované. V oboch prípadoch išlo o nenastúpenie na vojenské cvičenie z dôvodu náboženského
presvedčenia a teda nepochybne možno hovoriť o rovnakom konaní. Uvedené skutočnosti preto
nasvedčujú tomu, že ods. neb. T. O. bol za to isté konanie odsúdený viackrát. Porušenie konštatovanej

zásady je preto takou podstatnou chybou v predchádzajúcom konaní, ktorá mohla ovplyvniť rozhodnutie
vo veci a zakladá dôvod na povolenie obnovy konania.

Pretože vyšli najavo skutočnosti súdu skôr neznáme a zároveň bolo zistené, že predchádzajúce konanie
trpípodstatnouchybou,rozhodolsúdtak,akojeuvedenévovýrokuuznesenia,aobnovukonaniapovolil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na
Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom Okresného súdu Prešov. Sťažnosť má odkladný účinok.