Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 5, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219010765
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6219010765.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a
sudcov JUDr. Jána Deáka a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci odsúdeného M. Z. pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 05.
mája 2020, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn.10Nt/27/2019
zo dňa 17.02.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného M. Z. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sp. zn. 10Nt/27/2019 zo dňa 17.02.2020 samosudca Okresného súdu Veľký
Krtíš podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného M. Z., nar. XX.XX.XXXX, na povolenie
obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 9T/64/2016, keď
nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa
17.02.2020sťažnosť,ktorejpísomnédôvodypredložilokresnémusúdudňa24.03.2020prostredníctvom
ustanoveného obhajcu. V sťažnosti uviedol, že trestné konanie voči jeho osobe bolo vedené ako proti
ušlému, hoci sa pred výkonom trestu odňatia slobody neskrýval. Poukázal na to, že v konaní o povolení
jeho obnovy, predložil súdu na verejnom zasadnutí dôkaz o zaplatení dlžného výživného. Podľa názoru

obhajoby súd nepostupoval správne, keď zamietol vykonať dokazovanie výsluchom poškodenej a v
tomto smere nepreveril obranu odsúdeného, že o rozsudku súdu nevedel a pokiaľ by o ňom vedel, dlžné
výživné by zaplatil ešte pred vyhlásením rozsudku. Samotný výsluch poškodenej je podľa sťažovateľa
dôležitý pre posúdenie skutočností ohľadom platenia výživného, pričom súd mal skúmať aj to, či boli
predvolanianahlavnépojednávaniadoručovanézákonnýmspôsobomačisúdkonalvočiobžalovanému
ako ušlému v súlade so zákonom. Namietal tiež, že rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš je zmätočný

ohľadom mena odsúdeného, pričom ustanovený obhajca odsúdeného nepodal vo veci samej odvolanie,
hoci tak urobiť mal a mohol. Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia dospel krajský súd k záveru,
že sťažnosť odsúdeného M. Z. nebola dôvodne podaná, pretože v posudzovanom prípade neboli
splnené zákonné podmienky obnovy konania v zmysle obsahu ust. § 394 ods. 1 Tr. por.

Po oboznámení sa s predloženým spisovým materiálom krajský súd zistil, že odsúdený žiada povoliť

obnovu konania Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/64/2016, v ktorom bol uznaný vinným z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák. a bol mu podľa §207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody
v trvaní 28 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Na
základe opatrenia samosudcu zo dňa 07.03.2017 konal súd proti odsúdenému ako ušlému v zmysle

§ 358 Tr. por. Rozsudok prvostupňového súdu nadobudol právoplatnosť dňa 12.04.2017 v dôsledku
márneho uplynutia lehoty na podanie odvolania procesnými stranami.

Odsúdený sa podaním doručeným súdu dňa 27.12.2019, doplneným dňa 05.02.2020, domáhal
povolenia obnovy konania vedeného pod sp. zn. 9T/64/2016 argumentujúc tým, že jedným z hlavných

dôvodov podania návrhu na povolenie obnovy konania je skutočnosť, že súd konal v jeho neprítomnosti.
Domnieval sa, že jeho prítomnosť mohla ovplyvniť celkové posúdenie veci súdom a výsledok súdneho
procesu. Súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami prípadu tvoriacimi základ pre rozsudok,
nehodnotil dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne, a preto ho považoval za arbitrárny. Na verejnom zasadnutí
súdu dňa 17.02.2020 ozrejmil, že do Q. odišiel, aby zaplatil svoje dlhy. Namietal, že trestný rozkaz súdu
mu nebol riadne doručený a v tomto rozhodnutí súdu nebolo správne uvedené jeho meno. Poprel, že

by mal vedomosť o súdnom konaní a vedení konania ako proti ušlému.

Krajský súd ako súd rozhodujúci o sťažnosti odsúdeného považuje za potrebné uviesť, že obnova
konania je taký mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži na odstránenie nedostatkov v skutkových
zisteniach právoplatného rozsudku alebo právoplatného trestného rozkazu, a to v tých prípadoch, ak

príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. V konaní o
obnove sa rozhodne nezisťuje správnosť pôvodného rozhodnutia, teda ani jeho zákonnosť, ale len
otázka, či nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli v tomto konaní uplatnené, boli orgánom činným v
trestnom konaní a súdu v čase rozhodnutia neznáme a zároveň, či by samy o sebe alebo v spojení s
inými dôkazmi boli spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

V zmysle hypotézy uvedenej v právnej norme je súd povinný povoliť obnovu konania, ktoré sa skončilo
právoplatným rozsudkom, ak:

- existujú nové skutočnosti a dôkazy,

- tieto nové skutočnosti alebo dôkazy boli súdu skôr neznáme,
- tieto skutočnosti a dôkazy by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už
skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol
v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol
v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Úlohou obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je teda náprava skutkových vád
právoplatného rozhodnutia v prípade, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy spochybňujúce
doterajšie skutkové zistenia a rozhodnutia prijaté na ich podklade. Záver o tom, či existencia nových
skutočností alebo nových dôkazov je spôsobilá odôvodniť iné, než pôvodne právoplatné rozhodnutie,

môže súd ustáliť len porovnaním doposiaľ vykonaných dôkazov s dôkazným významom novo-tvrdených
skutočností alebo novo-vykonaných dôkazov, a to v rozsahu ust. § 2 ods. 12 Tr. zák., ktorý postup nie
je v rozpore s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 2 ods. 19 Tr. por.

Pri plnení prieskumnej právomoci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v posudzovanom prípade

postupoval dôsledne a vykonaným dokazovaním si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie
o zamietnutí návrhu odsúdeného, ktorým sa domáhal obnovy konania. Dôvody sťažnosťou napadnutého
uznesenia sú dostatočne zrozumiteľné, argumentačne výstižné a nadriadený krajský súd sa s nimi v
celom rozsahu stotožnil.Odsúdený predovšetkým namietal hodnotenie súdom vykonaných dôkazov a prípadné procesné
pochybenia v súdnom konaní, ktoré nemôžu zakladať dôvody pre povolenie obnovy konania. Pokiaľ

vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania argumentoval tým, že nie je vinný, okresný súd
správne poukázal na to, že vina odsúdeného bola v pôvodnom konaní ustálená na základe skutkového
stavu, ktorý bol spoľahlivo preukázaný vykonanými dôkazmi a v tomto smere nebolo potrebné vykonať
navrhovaný dôkaz výsluchom poškodenej. Ostatne, odsúdený v konaní o povolení obnovy nenamietal,
že by svoju povinnosť zaplatiť dlžné výživné splnil dodatočne, v súlade so zákonnými podmienkami

zániku trestnosti tohto trestného činu. Súd vo veci právoplatne rozhodol odsudzujúcim rozsudkom,
teda nie trestným rozkazom, ktorého doručovanie a pisárske chyby odsúdený v tomto konaní namietal.
Nad rámec uvedeného krajský súd uvádza, že pokiaľ sa odsúdený nezúčastnil hlavného pojednávania
v trestnej veci sp. zn. 9T/64/2016, toto bolo vykonané v jeho neprítomnosti, keďže preukázateľne
nebolo možné zistiť, kde sa zdržiava, bolo teda konané voči ušlému pri splnení zákonných podmienok.
Odsúdenémubolustanovenýobhajca,ktoréhopostupprivýkoneobhajobyniejepredmetomhodnotenia

súdu. Okresný súd preto postupoval správne, keď návrh odsúdeného M.L. na obnovu konania
nepovažoval za opodstatnený.

Vzhľadomnauvedenékrajskýsúdpovažovalzadostatočneozrejmenéadôkaznepreukázanéokolnosti,
ktoré viedli prvostupňový súd k záveru o absencii nových skutočností alebo dôkazov, súdu skôr

neznámych, ktoré by samy o sebe alebo v spojení s inými dôkazmi a skutočnosťami mohli viesť k možnej
zmene výroku o vine alebo treste odsúdeným namietaného právoplatného odsudzujúceho rozsudku.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Keď za týchto okolností okresný súd v napadnutom uznesení zamietol návrh odsúdeného na povolenie
obnovy konania, postupoval správne, preto krajský súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm.
c) Tr. por. zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.