Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cbi/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117218862
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6117218862.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci

žalobcu R. U., s. r. o., so sídlom Mierová 4220/22 C, 920 01 Hlohovec, IČO: 43 852 998, právne zast.
JUDr. Vladimír Sidor, advokát, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému BVD s. r.
o., so sídlom Partizánska cesta 3501/71, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 785 361, právne zast. LEGES
Advisory s. r. o., so sídlom Pod Urpínom 923/5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 147 762, o určenie
pravosti popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným, prostr. právneho zástupcu žalobcu dňa 30. 06. 2017
domáhal určenia pravosti popretej pohľadávky v sume 35.145,- Eur a úrokov z omeškania vo výške
4.115,86 Eur, prihlásenej do reštrukturalizačného konania na majetok dlžníka BVD s. r. o., Banská
Bystrica, vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 2R 3/2017, prihlásenej prihláškou pod por. č. X/
XX, z titulu vystavenej faktúry č. 2015 188, zo dňa 08. 07. 2015, splatnej dňa 16. 09. 2015 za
nájom vyplývajúcim z Rámcovej zmluvy o nájme dopravno-mechanizačného prostriedku ,,Q. L. Q.,
Q. - S.“, č. S.-Q. zo dňa 25. 09. 2014, na základe objednávky zo dňa 23. 09. 2014 a to čo do

právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť i trovy
konania. Žalobca poukázal, že uznesením tunajšieho súdu 2R 3/2017 zo dňa 29. 03. 2017 súd povolil
reštrukturalizáciu žalovaného, ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 68/2017, dňa
06. 04. 2017. Za reštrukturalizačného správcu bola ustanovená Správcovská a Reštrukturalizačná k. s.,
so sídlom Horná 13, Banská Bystrica, IČO: 36 866 555. Žalobca si ako veriteľ v reštrukturalizačnom
konaní žalovaného prihlásil prihláškou pod por. č. X, pohľadávku vo výške 65.667,- Eur, ako i úroky
z omeškania vo výške 8.322,08 Eur, náklady z uplatnenia 40,- Eur, t. j. prihlásil pohľadávku celkom

vo výške 74.029,08 Eur. Právny dôvod vzniku pohľadávky žalobca, ako veriteľ, uviedol faktúru č.
2015188. K predmetnej prihláške pripojil všetky relevantné dokumenty preukazujúce právny dôvod
vzniku pohľadávky. Reštrukturalizačný správca listom zo dňa 09. 06. 2017 oznámil žalobcovi, že dňa 08.
06. 2017 v súlade s ust. § 124 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z., poprel uplatnenú pohľadávku pod por. č. X/
XX, čo do právne dôvodu, vymáhateľnosti a výšky v časti istiny 35.145,- Eur, v časti úrokov z omeškania,
čo do výšky 4.663,20 Eur, z dôvodu jej spornosti. Správca uplatňovaný nárok žalobcom považoval za
nedostatočne preukázaný s odôvodnením, že vystavením faktúry nevzniká právo veriteľa na plnenie od

dlžníka, tiež, že žalobca nepredložil relevantný dokument preukazujúci skutočné využívanie dopravno-
mechanizačného prostriedku nájomcom, t. j. právny dôvod vzniku pohľadávky. Žalobca však má za
to, že uplatnená pohľadávka je v celom rozsahu dôvodná a jej popretie zo strany správcu bolo
nesprávne. Tvrdil, že žalovaný si dňa 23. 09. 2014 objednávkou pod č. 096/2014 objednal u žalobcupráce buldozérom, žalobca objednávku vystavenú žalovaným potvrdil tiež dňa 23. 09. 2014. Z tohto
dôvodu strany sporu uzavreli dňa 25. 09. 2014 Rámcovú zmluvu o nájme dopravno-mechanizačného
prostriedku,,Q.L.Q.Q.-S.“č.S.-Q..Žalobcanazákladeobjednávkyzodňa23.09.2014prežalovaného

uvedené práce vykonal a tieto vyúčtoval vo forme štyroch faktúr, vrátane faktúry č. 2015188, znejúcej
na sumu 35.145,- Eur, splatnej dňa 16. 09. 2015, o čom predložil k prihláške súhrnný prehľad vo forme
výkonnostných listov, ktorá pohľadávka bola správcom žalovaného popretá, čo do právneho dôvodu,
vymáhateľnosti a výšky v celom rozsahu (istina 35.145,- Eur, úroky z omeškania vo výške 4.663,20 Eur).
Žalobca tvrdil, že žalovaný predmetnú faktúru v lehote splatnosti neuhradil a preto bol vyzývaný k úhrade

na základe výzvy zo dňa 23. 12. 2015. Žalovaný na výzvy nereagoval. Žalobca preto tvrdil, že správca
nehodnotil všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti pri popieraní tejto pohľadávky a obmedzil sa len na
strohé kopírovanie textu ustanovení zmluvy. Neprihliadol na zásadnú skutočnosť, že vyfakturované
výkony prác boli skutočne zrealizované, žalovaným objednané. Žalovaný nikdy nepoprel spornosť
vystavených faktúr, resp. vykonanie prác. Mal za to, že správca nepostupoval s odbornou starostlivosťou
a nevykonal ani základné úkony pre posúdenie oprávnenosti alebo neoprávnenosti nároku žalobcu.

Poukázal, že účelom incidenčného konania je len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí
alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú
pohľadávku z uspokojenia tak, ako bola prihlásená. V tomto smere poukázal i na rozsudok NS SR,
č. k. 3Obdo 70/2016. Žalobca tvrdil, že existencia pohľadávky je zrejmá z priložených dokladov a
preto správca uplatnenú pohľadávku v prihláške do reštrukturalizačného konania žalovaného poprel

bez právneho dôvodu a neoprávnene. Žalobca uvedenou žalobou žiada rozhodnúť len o časti úroku
z omeškania vo výške 4.115,86 Eur z dôvodu, že zostávajúca časť bola v rámci prihlášky vypočítaná
nesprávne.KžalobnémunávrhužalobcapredložilRámcovúzmluvuonájmedopravno-mechanizačného
prostriedku zo dňa 25. 09. 2014, spolu s VOP, objednávku č. 096/2014, faktúru č. 2015188, výkonnostné
listy k faktúre.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 24. 08. 2017, v ktorom potvrdil prihlásenie
pohľadávkyžalobcuprihláškoupodpor.č.Xvcelkovejsume65.667,-Eur,úrokovzomeškaniavcelkovej
výške 8.322,08 Eur, náklady z uplatnenia vo výške 40,- Eur, pričom prihlásenú pohľadávku správca
zapísal do zoznamu pohľadávok pod por. č. X/XX. Reštrukturalizačný správca žalovaného prihlásenú

pohľadávku žalobcu fakturovanú faktúrou č. 2015188 poprel čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti
a výšky, a to v časti istiny 35.145,- Eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 4.663,20 Eur. O tejto
skutočnosti informoval žalobcu v oznámení o popretí prihlásenej pohľadávky zo dňa 09. 06. 2017.
Žalovaný zotrval na tom, že reštrukturalizačný správca poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu riadne
a včas, t. j. z odôvodneného podnetu žalovaného, ako i z dôvodu, že právny základ a výšku žalobca

prihlásenej pohľadávky dostatočne nepreukázal a tieto boli sporné. Žalovaný poukázal na Rámcovú
zmluvu uzatvorenú stranami sporu dňa 23. 09. 2014, ktorú upravovali ďalej Všeobecné obchodné
podmienky žalovaného, s ktorými žalobca súhlasil. Podľa čl. VII. bod 7.3 Rámcovej zmluvy, prenajímateľ
(žalobca) bude fakturovať cenu predmetu zmluvy spravidla 1x mesačne, pokiaľ v zmluve pre daný výkon
nie je uvedené inak. Faktúra bude vystavená na základe objednaného počtu mechanizácií na dohodnutý

časacenu,výkonnostnýchlistovpotvrdenýchzodpovednýmiosobami,prípadnenájomcompotvrdených
zúčtovacích tabuliek obsahujúcich informácie o type mechanizácie, počte odpracovaných hodín, objeme
naloženého materiálu alebo na základe pracovného Protokolu. Zúčtovacie tabuľky musia byť zostavené
na základe dokladov odsúhlasených a podpísaných oprávneným zástupcom nájomcu a musia byť
pripojené k faktúre. Podľa čl. V. bod 5.2 Všeobecných obchodných podmienok potom prevádzkovateľ

(žalobca) bol povinný preberať od zástupcu objednávateľa (žalovaného) tlačivá, záznam o výkone
vozidla, a to riadne vyplnené dať podpísanej oprávnenej osobe (žalovaného). Kópiu riadne vyplneného a
podpísaného tlačiva mal priložiť žalobca, ako prílohu k faktúre. Žalobca k prihláške svojich pohľadávok,
ktorou si uplatnil voči žalovanému nárok z faktúry č. 2015188 zo dňa 08. 07. 2015 vo výške 35.145,-
Eur, z ktorej plnenie bolo dodané dňa 30. 06. 2015, s dátumom splatnosti 16. 09. 2015 ,za dodanie

práce s buldozérom CAT D6T XL z objednávky 096/2014 v množstve 282 hodín za jednotkovú cenu 66,-
Eur s DPH a za dodanie práce buldozérom CAT D6N XL z objednávky 096/2014 v množstve 250,50
hodín za jednotkovú cenu 66,- Eur s DPH, nepriložil vôbec žiadne doklady preukazujúce oprávnenosť
vystavenia predmetnej faktúry. Žalobca nepriložil výkonnostné listy potvrdené zodpovednými osobami,
ani riadne vyplnené a žalovaným potvrdené zúčtovacie tabuľky, ani žalovaným podpísané doklady, ktoré

mali slúžiť na vyhotovenie zúčtovacích tabuliek a ktoré explicitne vyplývali, ako jeho povinnosť v zmysle
vyššie uvedeného bodu 7.3 Rámcovej zmluvy. Žalobca rovnako nepodložil svoj nárok vyplneným a
žalovaným podpísaným záznamom o výkone vozidla, ktoré mal žalobca taktiež povinnosť vyhotoviť
a priložiť k vystavenej faktúre, ako podklad jeho nároku podľa bodu 5.2 Všeobecných obchodnýchpodmienok. Dokumenty doložené žalobcom obsahujú len podpisy žalobcu a preto nie je možné
posudzovať ich za podklady k fakturácií vystavené v súlade s Rámcovou zmluvou a Všeobecnými
obchodnými podmienkami. Uvedené dokumenty nepreukazujú vykonanie prác. Existuje i rozpor medzi

objednávkou žalovaného č. 096/2014 a vystavenou faktúrou, keďže žalobca fakturuje výkon až dvoch
vozidiel, pričom v zmysle objednávky si žalovaný objednal len jedno. Z dokladov priložených k prihláške
do reštrukturalizácie žalovaného nebol riadne a odôvodnene preukázaný jeho nárok na pohľadávku,
o ktorej určenie sa touto žalobou žalobca domáha. Práve ustanovenia zmluvy, ktoré žalovaný uviedol,
predstavovali dohodu žalobcu a žalovaného akým spôsobom má žalobca preukazovať skutočne

vykonané práce, ktoré si žalobca u neho objednal. Z dokladov priložených žalobcom k prihláške
správca odôvodnene nemal ako preskúmať a zistiť jeho nárok fakturovaný predmetnou faktúrou, vrátane
jeho príslušenstva, keďže jediným dokladom bola len faktúra bez akýchkoľvek ďalších podkladov a
príloh. Vystavením samotnej faktúry preto ešte nevzniká veriteľovi, t. j. žalobcovi právo na plnenie
od žalovaného. Každá faktúra mala mať oporu v predošlej objednávke a v dokladoch, na ktorých sa
zmluvné strany dohodli a ktoré skutočne a odôvodnene preukazujú právny nárok na jej vystavenie.

Keďže nárok žalobcu takto nebol preukázaný, správca dôvodne poprel istinu i príslušenstvo tejto
pohľadávky (istinu 35.145,- Eur, úroky z omeškania vo výške 4.420,86 Eur). Žalovaný považuje teda
nárok žalobcu za nedôvodný a žiadal žalobu zamietnuť. Na svoje tvrdenia naviac oproti žalobcom
uvádzaným dokladom pripojil oznámenie o popretí prihlásenej pohľadávky zo dňa 09. 06. 2017, z
obsahu ktorého súd zistil popretie pohľadávky správcom žalovaného uplatnenej prihláškou a zapísanej

v zozname pod por. č. X/XX čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky a ako odôvodnenie
uviedol: ,,Veriteľ si uplatnil nárok vo výške 35.145,- Eur titulom vystavenej faktúry č. 2015 188, ktorý
však považujem za nedostatočne preukázaný. Veriteľ sa v prihláške odvoláva na rámcovú zmluvu o
nájme dopravno-mechanizačného prostriedku ,,Q. L. Q. Q. - S.“ č. S.-Q. XXX/XXXX (ďalej len ,,Rámcová
zmluva“). Veriteľ si však nesplnil svoje povinnosti pri uplatňovaní nároku od dlžníka, pričom podotýkam,

že vystavením faktúry ešte nevzniká právo veriteľa na plnenie od dlžníka. Každá vystavená faktúra
veriteľa voči dlžníkovi musí mať svoju oporu v predošlej objednávke a taktiež vo výkonnostnom liste,
resp. inom doklade preukazujúcom využívanie dopravno-mechanizačného prostriedku. V zmysle čl. VII.
bod 7.1 Rámcovej zmluvy: ,,Cena za predmet plnenia bude špecifikovaná v objednávke individuálne
pre každý typ dopravno-mechanizačného prostriedku, ak nie je inak uvedené v zmluve.“ V zmysle

čl. VII. bod 7.3 Rámcovej zmluvy ,,Prenajímateľ bude fakturovať cenu predmetu Zmluvy spravidla
1x mesačne, pokiaľ v Zmluve pre daný výkon nie je uvedené inak. Faktúra bude vystavená na
základe objednaného počtu mechanizácií na dohodnutý čas a cenu, výkonnostných listov potvrdených
zodpovednýmiosobami,prípadneNájomcompotvrdenýchzúčtovacíchtabuliekobsahujúcichinformácie
o type mechanizácie, počte odpracovaných hodín, objeme naloženého materiálu alebo na základe

pracovného protokolu. Zúčtovacie tabuľky musia byť zostavené na základe dokladov odsúhlasených
a podpísaných oprávneným zástupcom Nájomcu a musia byť pripojené k faktúre......“ Veriteľ však k
vystavenej faktúre č. 2015 188, vystavenej dňa 08. 07. 2015 na sumu 35.145,- Eur nepriložil žiadny
relevantný doklad, preukazujúci skutočné využívanie dopravno-mechanizačného prostriedku nájomcom
(v tomto prípade dlžníkom), preto jeho nárok z tejto faktúry považujem za nepreukázaný a v celom

rozsahu ho popieram. Taktiež popieram s ním súvisiace príslušenstvo, t. j. vyčíslený úrok z omeškania
vo výške 4.420,86 Eur, ktorého sa Veriteľ v zmysle vystavenej faktúry domáha, na ktorý ale nemá nárok,
nakoľko istina, z ktorej sa následne vypočíta úrok z omeškania je nepreukázaná. Pohľadávka z faktúry
č. 2015 188, ktorá tvorí súčasť podanej prihlášky je teda sporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti
a výšky v časti istiny 35.145,- Eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 4.420,86 Eur.“

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 02. 10. 2017, v ktorom
zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Naviac poukázal, že sám žalovaný vystavoval súpis
tankovania, ktorý zasielal e-mailom z e-mailovej adresy F..G. na e-mailovú adresu žalobcu Q..L..
Rovnako mal za preukázané, že práce boli vykonané v rozsahu uvedenom vo výkonnostných listoch,

ktoré vystavoval žalovaný a zasielal ich žalobcovi totožným spôsobom, t. j. e-mailom na potvrdenie. Toto
nemôže zmeniť ani skutočnosť, že predmetné doklady vystavené žalovaným nie sú ním podpísané v
súladesustanovenímbodu7.3Rámcovejzmluvy,atovzhľadomnazaužívanúpodnikateľskúpraxmedzi
stranami sporu, keď žalovaný vyhotovil predmetný dokument a tento zaslal žalobcovi na potvrdenie.
Žalobca poukázal i na záznamy o výkone vozidla, z ktorých je zrejmé, kedy a v akom časovom

rozsahu boli prenajaté stroje od žalobcu používané. Tieto boli potvrdené odtlačkom pečiatky spoločnosti
Inžinierske stavby, a. s., Košice, ako investorom stavby, na ktorej žalovaný pracoval s prenajatými
strojmi. Mal za to, že vykonanie týchto prác nemôže byť sporné a správca pri popieraní pohľadávky
nepostupoval v súlade so zákonom, ktorý mu prikazuje preskúmať a porovnať prihlásenú pohľadávkuaj s inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom jeho záväzkov. Opätovne poukázal na rozhodnutie NS
SR zo dňa 30. 01. 2017 v konaní 3Obdo 70/2016. Podľa tohto rozhodnutia mal za to, že tunajší súd nie
je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných

dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Sám žalobca poukázal na čl. 5 základných zásad
CSP, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd pritom môže v rozsahu
ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia
na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva alebo vedú k
nedôvodným prieťahom v konaní. Mal za to, že medzi stranami sporu existoval právny vzťah, výkony

prác a používanie dopravných prostriedkov bolo preukázané a nespochybniteľné, keďže žalovaný sám
vyhotovoval relevantné doklady, ktoré slúžili ako podklad k fakturácií a žalobcovi ich zasielal žalovaný,
prostr. e-mailu. Je v rozpore s poctivým obchodným stykom, aby žalovaný po tom, čo vystavil spomínané
doklady, následne v súdnom konaní popieral vykonané práce. Obranu žalovaného treba pre svojvoľné
a bezúspešné bránenie práva odmietnuť. Z tohto dôvodu žiadal žalobe vyhovieť. Na svoje tvrdenia
predložil e-mailovú komunikáciu medzi stranami sporu, súpisy tankovania vystavené žalovaným, súpisy

výkonov vystavené žalovaným, záznamy o výkone vozidla tak, ako sú založené v súdnom spise č. l.
99 - 176. Z obsahu e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu zo dňa 08. 07. 2015 súd zistil, že
žalovaný (B. F.) zaslala na e-mailovú adresu uvádzanú žalobcom súpis výkonov za jún, pričom poprosila
žalobcu o vystavenie faktúry a priloženie opečiatkovaných súpisov prác + číslo zmluvy. Inak mohla
byť faktúra vrátená na doplnenie príloh. Žalovaný zas v e-mailovej komunikácií zo dňa 22. 07. 2015

adresovanej žalobcovi uviedol, že faktúry, ktoré sú po lehote splatnosti budú uhradené v priebehu 31.
týždňa a úhrady by mali byť posielané do utorka 28. 07. 2015. Situácia s neuhradením vznikla kvôli
meškajúcim platbám zo strany H., ktorá zistila chybnú fakturáciu od realizátora stavby, ako aj čerpanie
dovoleniek v letnom období, čo spôsobilo oddialenie platieb. V e-mailovej komunikácií zo dňa 07. 04.
2015 žalovaný informoval žalobcu o krokoch pre zlepšenie ich spolupráce, medzi ktorými bolo, že

fakturáciu mal žalobca realizovať podľa žalovaným zasielaných podkladov s uvedením čísla objednávky,
jednotkovej ceny, hodnoty výkonov v merných jednotkách, faktúra sa mala viazať len k jednej konkrétnej
objednávke, resp. zmluve a faktúra mala byť zasielaná s povinnými prílohami, ako je objednávka alebo
číslozmluvyapodkladyvýkonov.Inakbudúfaktúryvrátenéasplatnosťbudepočítanáododňadoručenia
kompletnej faktúry.“ Z uvedených príloh k vyjadreniu je zrejmé, že v týchto sa nachádzajú výkony

dopravno-mechanizačného prostriedku CAT D6T XL, ako i prostriedku D6T XXL s uvedením i počtu
hodín v jednotlivých dňoch, v ktorých boli prostriedky využívané a pripojené i záznamy o výkone vozidla,
z ktorých vyplýva zo záhlavia, že ide o záznam od STEELSTAV - BVD s. r. o., Partizánska cesta
71, B.B., továrenská značka dopravno-mechanizačného prostriedku, dátum vykonania týchto výkonov
motorovým vozidlom, poradové číslo, začiatok a koniec výkonu potvrdený podpisom vodiča a podpisom

zodpovednej osoby s uvedením pečiatky Inžinierske stavby, a. s., Závod Q. Q. - S., S. X, E., S. O..

4.Kpodaniužalobcuakpripojenýmdokladomsavyjadrilžalovanýpodanímdoručenýmsúdudňa18.01.
2018, v ktorom poukázal, že žalobcom predložené doklady preukazujúce vznik nároku na pohľadávku
voči žalovanému nemôžu obstáť z dôvodov, že tieto nie sú v takej podobe, na akej sa žalobca a

žalovaný dohodli pri uzatváraní zmluvy. Súpis tankovania neznamená pritom, že žalobca objednané
práce aj vykonal. Rovnako záznamy o výkone vozidle nespĺňajú stranami dohodnuté náležitosti, keďže
tieto mali byť opatrené pečiatkou a podpisom žalovaného. Predmetné žalobcom predložené záznamy
o výkone vozidla potvrdzovala spoločnosť Inžinierske stavby, a. s., prostr. U. Z., pričom spoločnosť
Inžinierske stavby, a. s., nebola v priamom obchodnoprávnom vzťahu so žalobcom a teda tejto

spoločnosti neposkytoval priamo služby a vozidlá. Žalovaný pritom nepoprel, že Inžinierske stavby,
a. s., boli investorom stavby. Poukázal však pritom, že žalobca bol v obchodnoprávnom vzťahu so
žalovaným a jedine žalovaný v zmysle bodu 5.2 Všeobecných obchodných podmienok mohol potvrdiť
správnosť záznamov o výkone vozidiel. Žalobca rovnako nepredložil žiadnu objednávku žalovaného, ani
iný podklad, na základe ktorého by došlo k objednaniu dvoch vozidiel. Objednávka žalobcu č. 096/2014

zo dňa 23. 09. 2014 znela konkrétne na objednanie jedného kusu buldozéru D6T XLL v jednotkovej cene
55,- Eur v počte 1 ks (viď č. l. 20 súdneho spisu), pričom žalobcom vystavená faktúra, ktorou sa domáha
odplaty za vykonané práce je odplata vyfakturovaná za dve vozidlá (rozpor s obchodnými podmienkami
bod 7.3 Rámcovej zmluvy). Absencia objednávky na druhé vozidlo, absencia riadne vyplnených a
podpísaných záznamov o výkone vozidla, ako i absencia ďalších vyplnených dokladov, na ktorých sa

žalobca so žalovaným pred uzatvorením kontraktu dohodli a ktoré mali preukazovať riadne vykonanie
žalobcom dodaných služieb mali za následok, že správca v súlade s ust. § 124 Zákona č. 7/2005 Z.
z., v znení neskorších predpisov predmetnú pohľadávku poprel. Podľa názoru žalovaného túto poprel
dôvodne s poukazom, že listiny pripojené žalobcom k podaniu zo dňa 25. 09. 2017 žalobca nepriložilk prihláške pohľadávky, na základe ktorých sa teraz snaží preukázať pravosť pohľadávky. Správca v
prvom odstavci odôvodnenia popretia pohľadávky poukázal na skutočnosť, že bez príslušných vyššie
spomenutých dokladov k faktúre nie je vykonanie prác riadne preukázané. Potom tvrdenia žalobcu

ohľadom neúčelnosti zaoberania sa skutočnosťou, či skutočne došlo zo strany žalobcu k riadnemu
vykonaniuprácvprospechžalovanéhoneobstojaanejdeonovéskutočnosti.Poukázalinakoncentráciu
konania podľa CSP, § 153 ods. 1 CSP, keď žalobca v konaní nepriložil listinné dôkazy už priamo k žalobe
o určenie pravosti popretej pohľadávky podanej dňa 03. 07. 2017 na tunajší súd, ale až v neskoršom
jeho vyjadrení. Práve toto konanie žalobcu je v rozpore so zásadami a ustanovenia CSP, ako aj celého

dokazovania v civilnom konaní. Zotrval na tom, že z príloh priložených k prihláške pohľadávky nevyplýval
vznik právneho nároku žalobcu, z ktorého dôvodu preto správca tento nárok poprel.

5. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 13. 03. 2018 poukázal na nesprávnosť postupu správcu pri
popretí pohľadávky, ďalej poukázal, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol taký, že žalobca bol
len subdodávateľom žalovaného, ktorý bol dodávateľom investora stavby. Žalovaný teda mal fakturovať

prácevykonanéžalobcomďalejsvojmuobjednávateľovi.Aksprávcamalpochybnosťoposkytnutíslužby
žalobcom, mohol overiť jej oprávnenosť aj tak, že by porovnal žalobcom fakturované služby so službami
fakturovanými žalovaným investorovi. Žalobca sa domnieval, že po predložení listinných dôkazov k
uplatnenému nároku podľa žaloby žalovaný uzná žalobcom uplatnený nárok, avšak jeho reakciou
bola podľa tvrdenia žalobcu účelová a zmätočná argumentácia odvolávajúca sa na tvrdené formálne

nedostatky v predloženej dokumentácií. Mal za to, že žalovaný nijako relevantne nespochybňoval
poskytnutie služby a teda aj vznik nároku na odmenu. Opätovne poukázal na svoju argumentáciu v
predošlých vyjadreniach, že používanie prenajatých strojov zo strany žalovaného je nespochybniteľné,
keďže sám žalovaný vystavoval súpis tankovania, tento zasielal e-mailom žalobcovi na potvrdenie.
Rovnako tak vystavoval výkonnostné listy a ich zasielal žalobcovi totožným spôsobom, avšak aj

nepodpísanie týchto dôkazov žalovaným, treba považovať za podmienku splnenú s prihliadnutím na
skutočnosť, že tieto podklady vyhotovoval samotný žalovaný a zasielal žalobcovi len na potvrdenie.
K záznamom o výkone vozidla žalobca poukázal, že na stavbe fungovala spolupráca nasledovne:
investor (Inžinierske stavby, a. s.) si objednával služby u žalovaného (spoločnosť BVD, s. r. o.), ktorá
si objednala rovnaké služby u žalobcu (spoločnosť R. U., s. r. o.). Investor potvrdzoval vykonávanie

prác, ktoré si objednal u spoločnosti žalovaného, ktorá tieto nevykonávala sama, ale ich zabezpečovala
prostredníctvom žalobcu. Potvrdené záznamy žalovaný používal pri fakturácií investorovi stavby, z
ktorého dôvodu tieto boli potvrdzované samotným investorom stavby a sú jednoznačným dôkazom, že
práce reálne boli vykonané. Žalobca k faktúram pripojil záznamy o výkone vozidla potvrdené investorom
stavby, pričom takto vystavené faktúry žalobcom žalovaný uhradzoval bez akýchkoľvek problémov a

len v incidenčnom konaní žalovaný tvrdí, že ide o bezpredmetný dokument nemajúci žiaden význam.
Žalovaný teda popiera písomné podklady predložené žalobcom v incidenčnom konaní, ktoré jeho nárok
jednoznačne potvrdzujú bez toho, aby svoje tvrdenia podložil akýmkoľvek dôkazom alebo ich logicky
vysvetlil. Súčasne súdu prípadne navrhol ďalšie dôkazy na dokazovanie predložením dôkazov od
žalovaného, resp. od investora stavby. V konaní navrhol i výsluch osôb : Q. S., S.. F., S. Z., Š. E..

6. Investor stavby a. s., Košice na základe výzvy súdu dňa 05. 06. 2018 súdu oznámil, že neeviduje
žiadenzmluvnývzťahsospoločnosťouBVDs.r.o.,nazákladektoréhobyspoločnosťBVDs.r.o.,priamo
vykonávala práce na vyššie označenej stavbe pre spoločnosť Inžinierske stavby, a. s. Na označenej
stavbe bola dodávateľom spoločnosti Inžinierske stavby, a. s., spoločnosť STEELSTAV, s. r. o., ktorá

zrejme si objednala predmetné služby u BVD s. r. o., a z ktorého dôvodu spoločnosť Inžinierske stavby,
a. s., Košice neeviduje faktúru č. 2015188, ani žiadnu inú od spoločnosti BVD, s. r. o.

7. Žalovaný sa k veci vyjadril aj podaním zo dňa 04. 06. 2018, v ktorom poukázal i na povinnosti
veriteľa v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, ktorý bol v prihláške povinný pripojiť listiny

preukazujúce v nej uvedené skutočnosti (zmluvnú dokumentáciu, príslušné objednávky, dodacie listy,
faktúry a pod.). V prípade, že existuje predpoklad spornosti, má správca povinnosť v spornom rozsahu
pohľadávkupoprieť,akotodošloivdanomprípade.Správcavykonalšetreniasmerujúcekzisteniualebo
popretiu predmetnej pohľadávky, a to preskúmaním priložených listín odôvodňujúcich vznik pohľadávky
sporovnanímsdostupnoudokumentácioudlžníka,akoajsozoznamomzáväzkov,zktoréhopohľadávka

veriteľa nevyplývala, ako i z vyjadrenia samotného dlžníka. V reštrukturalizačnom konaní správca nemá
možnosť žiadať o predĺženie lehoty na popieranie pohľadávok, ako v prípade konkurzu a preto nemožno
od neho požadovať, aby niesol celé dôkazné bremeno za veriteľa pri preukazovaní vzniku nárokov z
prihlásenej pohľadávky. Žalobca svojou argumentáciou sa snaží odtrhnúť pozornosť od svojho laxnéhoprístupu k uplatňovaniu svojich nárokov z predmetnej pohľadávky v reštrukturalizácií žalovaného,
pričom sa domáhal svojho plnenia len na základe predloženia Rámcovej zmluvy a vystavenej faktúry,
čím fakticky porušil rad zákonných aj zmluvných povinností. V dôsledku nesplnenia tejto povinnosti

bolo potom popretie vykonané správcom dôvodné a opodstatnené. Mal za to, že žalobca sa rovnako
snaží v uvedenej žalobe bagatelizovať svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce z Rámcovej zmluvy a
Všeobecných obchodných podmienok, ktoré súvisia s preukazovaním reálne poskytnutých služieb,
prostr. riadne vyhotovených a predložených dokumentov, ako aj príloh faktúr. S ich predložením
žalobca svojim podpisom v Rámcovej zmluve vyjadril slobodný, vážny, zrozumiteľný súhlas a skutočnú

vôľu. Žalovaný nemá vedomosť, že by počas výstavby Q. L. Q. Q. - S. mal založený akýkoľvek
obchodnoprávnyvzťahsospoločnosťouInžinierskestavby,a.s.,Košice.Ztohtodôvodumuniejeznámy
záver žalobcu, že práve spoločnosť Inžinierske stavby, a. s., objednávala služby u žalovaného. Tieto
sa nezakladajú na žiadnom relevantnom podklade. Žalobca preto neozrejmil, na základe akého titulu
alebo objednávky vystavil faktúru za prevádzkovanie dvoch dopravno-mechanizačných prostriedkov,
keď takýto počet vozidiel nebol žiadnym spôsobom dohodnutý, čo opätovne vyvoláva pochybnosť o

riadnom vykonaní žalobcom proklamovaných služieb.

8. Na základe vyjadrenia spoločnosti Inžinierske stavby, a. s., Košice, žalovaný žiadal súd, aby vyzval
spoločnosť STEELSTAV s. r. o. na predloženie faktúr, ktoré boli vystavené spoločnosťou žalovaného
za práce a činnosti vykonané na stavbe, ktoré práce a činnosti zodpovedajú faktúre č. 2015188. Súd

sa pokúsil zabezpečiť uvedený dôkaz od spoločnosti STEELSTAV s. r. o., ktorá však na výzvy súdu
nereagovala. Súd preto od vykonania uvedeného dôkazu upustil.

9. Dňa 21. 02. 2019 pred otvorením pojednávania v danej veci žalovaný súdu predložil listinné dôkazy
preukazujúce úhradu uvedenej pohľadávky uplatnenej žalobcom prihláškou do reštrukturalizačného

konania žalovaného, a to ešte v roku 2015, a to čiastočnými úhradami, ako i na základe zápočtu
vzájomných pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným. Súd preto uvedené pojednávanie vo veci
neotvorilauložilžalobcovilehotunavyjadreniesakpredloženýmlistinnýmdôkazom.Zlistinnéhodôkazu
započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa 17. 09. 2015 tunajší súd zistil, že došlo
medzi žalobcom a žalovaným k započítaniu vzájomných pohľadávok vo výške 4.185,70 Eur, čo bola

časť pohľadávky fakturovanej žalobcom žalovanému v zmysle faktúry č. 2015188 zo dňa 08. 07. 2015.
Rovnako z knihy záväzkov po partneroch bolo zrejmé, že žalovaný žalobcovi úhradami súm vo výške
15.959,30 Eur dňa 07. 10. 2015, dňa 05. 11. 2015 vo výške 2.000,- Eur, dňa 01. 12. 2015 vo výške
6.000,- Eur a dňa 10. 12. 2015 vo výške 7.000,- Eur uhradil žalobcovi celú fakturovanú sumu . Súd
preto mal za to, že dňa 23. 12. 2015, kedy žalobca vyzval žalovaného k úhrade pohľadávky v zmysle

predsporovej výzvy, v ktorej uplatňoval i nárok z faktúry č. 2015188, splatnej dňa 16. 09. 2015 v sume
35.145,- Eur vyzýval žalovaného nedôvodne a rovnako nedôvodne ho vyzýval i k úhrade dňa 18. 01.
2016, ako reakcie na list žalovaného zo dňa 29. 12. 2015, v ktorom žalovaný poukázal na neaktuálne
údaje o úhradách pohľadávky. Ohľadne listinných dôkazov predložených žalovaným predložil žalovaný
i doklady o výpise z účtu, ohľadne uhradenia nároku podľa faktúry č. 2015188 zo dňa 08. 07. 2015 (č.

l. 403 - 410 súdneho spisu).

10. Žalobca aj napriek žalovaným preukázanej skutočnosti, t. j. uhradenie pohľadávky uplatnenej
žalobcom prihláškou do reštrukturalizačného konania žalovaného z titulu faktúry č. 2015188 vo
výške 35.145,- Eur s príslušenstvom, zotrval v zmysle svojho podania doručeného súdu dňa 11.

03. 2019 na žalobe v celom rozsahu. Odôvodnil to tým, že predmetom tzv. incidenčného konania
je preskúmanie, či popierací prejav správcu je dôvodný. Správca poprel pohľadávku z dôvodu,
že samotné vystavenie faktúry nepovažoval za dostatočné preukázanie existencie nároku žalobcu,
keďže absentovali relevantné doklady preukazujúce využívanie dopravno-mechanizačného prostriedku.
Pohľadávka teda nebola popretá z dôvodu, že táto by už nemala existovať pre jej uhradenie dlžníkom.

Opätovne poukázal na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3Obdo 70/2016, v ktorom tento súd uviedol, že
konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom
konaní uvádzaných dôvodov, než sú uvedené v popieracom prejave. Mal za to, že je bez právneho
významu, že konanie popísané v rozhodnutí NS SR sa týkalo konkurzného konania, keďže popieranie
pohľadávky a následne uplatnenie nároku veriteľa, prostr. určovacej žaloby na súde, je vo svojej

podstate totožné s reštrukturalizáciou. V inom rozhodnutí NS SR, sp. zn. 1Obo 137/2007, NS SR
skonštatoval, že v konaní o určenie pravosti pohľadávky môže byť relevantný iba ten dôvod na jej
popretie, ktorý správkyňa uviedla na prieskumnom pojednávaní. Predmetom daného konania by malo
byť len zistenie, či popierací prejav správcu zodpovedá skutočnosti, t. j. či práce fakturované na základefaktúry boli skutočne vykonané alebo nie, teda či je pohľadávka z tohto hľadiska dôvodná. Mal za to,
že žalobca ako veriteľ v konaní bez pochybností preukázal všetky relevantné doklady, ktoré mali byť
pripojené k faktúre, ktoré vypracoval sám žalovaný, pričom správca pri popieraní nekonal s odbornou

starostlivosťou. V popieracom prejave teda neuviedol, že pohľadávka zanikla z dôvodu jej uspokojenia,
prípadne by namietol premlčanie atď. Jediným subjektom oprávneným na preskúmavanie pohľadávky
je samotný správca, ktorý je pri popieraní povinný uviesť všetky relevantné dôvody, na základe ktorých
pohľadávku poprel. Uvedený názor je vyslovený aj v Náleze Ústavného súdu SR, zn. II ÚS 409/2013,
v ktorom Ústavný súd SR konštatuje, že je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v

incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie,
pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. V
konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí
ich preskúmanie a prvotné rozhodnutie o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z tohto
dôvodu zotrval na žalobe.

11. Právny zástupca žalovaného na vyjadrenia žalobcu reagoval na pojednávaní dňa 11. 04. 2019 v
tom smere, že rozhodnutia, na ktoré odkazuje žalobca sú pre daný prípad nepoužiteľné, keďže sa týkajú
konkurzného konania a nie reštrukturalizačného konania žalovaného, kedy popierací prejav vykonal
síce správca, ale stranou sporu v incidenčnom konaní je samotný dlžník. Rovnako poukázal, že v
predmetom rozhodnutí NS SR bola v konkurznom konaní správcom úpadcu popretá pohľadávka len

čo sa týka vymáhateľnosti a nebola popretá čo do právneho dôvodu a výšky. V danom prípade však
reštrukturalizačný správca poprel právny dôvod, výšku, ako i vymáhateľnosť pohľadávky uplatnenej
žalobcom v reštrukturalizačnom konaní žalovaného. Zotrval na tom, že žaloba je nedôvodná, súd by
mal prihliadnuť na tú skutočnosť, že uplatnený nárok žalobcu bol uhradený žalovaným žalobcovi ešte
pred vyhlásením konkurzného konania a zotrvaním na žalobnom návrhu žalobcom po zistení zániku

tejto pohľadávky pred začatím reštrukturalizačného konania v incidenčnom konaní zotrval na žalobe v
celom rozsahu, čím podľa žalovaného zneužil právo na to (ustanovenia ZKR), aby mohla byť duplicitne
uhradená zaniknutá pohľadávka žalobcu z predmetnej zmluvy a faktúry medzi stranami sporu. Mal
za to, že takýto výkon práva by nemal požívať právnu ochranu tak, ako to je vyjadrené z jednej zo
zásad CSP v čl. 5. Keďže strany sporu nemali návrh na doplnenie dokazovania, keďže žalobca mal

za to, že uhradením pohľadávky bolo preukázané, že práce boli riadne vykonané, netrval na vykonaní
navrhnutých dôkazov a žiadal súd spolu so žalovaným, aby vo veci rozhodol.

12. V zmysle ust. § 124 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, každú prihlásenú
pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou

dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a
iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené.
Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej
pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky
zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia

zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje
predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný.
Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej
dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené
záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových

poradcov.

(2) Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie
pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a
rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v

zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie
pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na
účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú
aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu po
zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

(4) Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou
podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečeniezabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa
veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

(5) Ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá
alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v
reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu
súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať.

13. V zmysle ust. § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

14. V zmysle ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú a preto ju ako

celok zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodňuje súd nasledovne.

16. Medzi stranami nebolo sporné, že tunajší súd v konaní 2R 3/2017 povolil reštrukturalizáciu
žalovaného a za správcu ustanovil Správcovskú a reštrukturalizačnú k. s., Banská Bystrica, ktoré
rozhodnutie súdu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 68/2017, vydanom dňa 06. 04. 2017.

Rovnako nebolo spornou skutočnosťou, že spoločnosť žalobcu si ako veriteľ v reštrukturalizačnom
konaní 2R 3/2017 prihlásila prihláškou pod por. č. X pohľadávku vo výške 65.667,- Eur, úroky z
omeškania vo výške 8.322,08 Eur, náklady z uplatnenia 40,- Eur, t. j. celkom sumu 74.029,08 Eur.
Právnym dôvodom vzniku pohľadávky bola faktúra č. 2015289 a ďalšie faktúry . Žalobca podal do
reštrukturalizačnéhokonaniažalovanéhoprihláškutejtopohľadávky,kuktorejpodľajehotvrdeniapripojil

všetky relevantné dokumenty preukazujúce právny dôvod vzniku pohľadávky. Prílohou podľa prihlášky
pohľadávky predloženej žalobcom boli neuhradené faktúry v počte 4, vrátane faktúry č. 2015188, z
ktorej nárok je predmetom uvedeného incidenčného konania. Ďalej predložil Rámcovú zmluvu o nájme
dopravno-mechanizačného prostriedku, objednávku č. 096/2014, výzvu na zaplatenie pohľadávky zo
dňa 23. 12. 2015 a zo dňa 18. 01. 2016, žalobu zo dňa 15. 02. 2016, žalobnú odpoveď dlžníka zo

dňa 13. 04. 2016, vyjadrenie, čiastočné späťvzatie návrhu a rozšírenie návrhu zo dňa 27. 04. 2016 a
plnomocenstvo pre právneho zástupcu. V závere vyplýva, že uvedený nárok si uplatňoval aj pred Stálym
rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici, sp. zn. SR 008/2016 (žaloba zo dňa 15. 02. 2016). Rovnako
nebolo sporné ani to, že správca listom zo dňa 09. 06. 2017 oznámil žalobcovi, že dňa 08. 06. 2017 v
súlade s ust. § 124 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z., poprel uplatnenú pohľadávku pod por. č. X/XX, čo do

právneho dôvodu, výšky, t. j. sumy 35.145,- Eur, úrokov z omeškania vo výške 4.663,20 Eur z dôvodu
spornosti. Uvedený nárok považoval za nedostatočne preukázaný s odôvodnením, že vystavením
faktúry nevzniká právo veriteľa na plnenie od dlžníka, ako i to, že žalobca nepredložil relevantný
dokument preukazujúci skutočné využívanie dopravno-mechanizačného prostriedku nájomcom, t. j.
právny dôvod vzniku pohľadávky. Žalobca však aj napriek tomuto konštatovaniu považoval pohľadávku

v celom rozsahu za dôvodnú a popretie za nesprávne. K veci uviedol, že dňa 23. 09. 2014 objednávkou
č. 096/2014 objednal žalovaný u žalobcu práce buldozérom, ktorú žalobca potvrdil dňa 23. 09. 2014.
Dňa 25. 09. 2014 strany sporu potom uzatvorili Rámcovú zmluvu o nájme dopravno-mechanizačného
prostriedku ,,Q. L. Q. Q. - S.“ č. S.-Q. XXX/XXXX. Žalobca pre žalovaného na základe objednávky
vykonával predmetné práce, tieto žalovanému vyúčtoval vo forme štyroch faktúr, vrátane faktúry č.

2015188 v sume 35.145,- Eur so splatnosťou 16. 09. 2015. Na dôkaz týchto skutočností k žalobe
pripojil súhrnný prehľad vo forme výkonnostných listov, ktoré podľa tvrdenia žalobcu mu vypracované
na potvrdenie zasielal samotný žalovaný, prostr. pani F. vo forme e-mailu. Žalobca tvrdil, že žalovaný
faktúru v lehote splatnosti neuhradil. Z tohto dôvodu bol žalobcom, ako i prostredníctvom jeho právneho
zástupcu vyzývaný k úhrade predsporovou výzvou zo dňa 23. 12. 2015 a 18.01.2016. Podľa tvrdenia

žalobcu správca pri popieraní nehodnotil všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom sa obmedzil len
na strohé kopírovanie textu ustanovení zmluvy v oznámení o popretí pohľadávky, pričom neprihliadol na
zásadnú skutočnosť, že vyfakturované výkony prác boli skutočne zrealizované, žalovaným objednané a
žalovaný nikdy nepoprel spornosť vystavených faktúr, resp. i nevykonanie prác v rozsahu fakturovanom.
Mal za to, že správca dlžníka nepostupoval s odbornou starostlivosťou a nevykonal ani základné úkony

pre posúdenie oprávnenosti alebo neoprávnenosti nároku žalobcu. Existenciu pohľadávky považoval
za zrejmú na základe nim predložených dôkazov. V žalobnom návrhu žiadal určiť len časť úroku z
omeškania k uplatňovanej pohľadávke vo výške 4.115,86 Eur z dôvodu, že zostávajúca časť bola v rámci
prihlášky vypočítaná nesprávne k tejto faktúre. V závere tvrdil, že predmetnou žalobou si uplatňuje nazáklade určovacieho petitu len určenia toho, čo bolo zo strany správcu popreté a domáha sa určenia
právneho dôvodu, výšky popretej pohľadávky, ako i jej vymáhateľnosti.

17. Žalovaný nesúhlasil s týmito tvrdeniami žalobcu a tvrdil, že pohľadávku reštrukturalizačný správca
poprel riadne a včas v zákonom stanovenej lehote, pretože právny základ a výšku pohľadávky žalobca
v prihláške dostatočne nepreukázal a tieto boli sporné. Poukázal i na ustanovenia Všeobecných
obchodných podmienok žalovaného, s ktorými žalobca pri uzatváraní Rámcovej zmluvy o nájme
dopravno-mechanizačného prostriedku ,,Q. L. Q. Q. - S.“ zo dňa 23. 09. 2014 súhlasil. Konkrétne

poukazoval na znenie čl. VII. bod 7.3, kedy prijímateľ mal fakturovať cenu predmetu zmluvy spravidla
1x mesačne, pokiaľ v zmluve pre daný výkon nie je uvedené inak. Faktúra mala byť vystavená na
základe objednaného počtu mechanizácií, na dohodnutý čas a cenu, výkonnostných listov potvrdených
zodpovednými osobami, prípadne nájomcom potvrdených zúčtovacích tabuliek obsahujúcich informácie
o type mechanizácie, počte odpracovaných hodín, objeme naloženého materiálu alebo na základe
pracovného protokolu. Zúčtovacie tabuľky mali byť zostavené na základe dokladov odsúhlasených

a podpísaných oprávneným zástupcom nájomcu a musia byť pripojené k faktúre. Podľa čl. V. bod
5.2 Všeobecných obchodných podmienok prevádzkovateľ, t. j. žalobca bol povinný preberať od
zástupcu objednávateľa (žalovaného) tlačivá, a to záznam o výkone vozidla, a riadne vyplnené dať
podpísať oprávnenej osobe žalovaného. Kópiu riadne vyplneného a podpísaného tlačiva mal žalobca,
ako prílohu priložiť k faktúre. Pri prihlasovaní pohľadávky podľa tvrdenia žalovaného tento nepriložil

žiadne takéto doklady preukazujúce oprávnenosť vystavenia faktúry, t. j. nepriložil výkonnostné listy
potvrdené zodpovednými osobami, ani riadne vyplnené a žalovaným potvrdené zúčtovacie tabuľky,
ani žalovaným podpísané doklady, ktoré mali slúžiť na vyhotovenie zúčtovacích tabuliek a ktoré
explicitne vyplývali ako jeho povinnosť v zmysle vyššie uvedeného bodu 7.3 Rámcovej zmluvy. Rovnako
žalobca nepodložil svoj nárok ani riadne vyplneným a žalovaným podpísaným záznamom o výkone

vozidla, ktoré mal žalobca taktiež povinnosť vyhotoviť a priložiť k jeho vystavenej faktúre, ako podklad
jeho nároku podľa bodu 5.2 Všeobecných obchodných podmienok viažucich sa k Rámcovej zmluve.
Tieto povinnosti vyplývali žalobcovi z uzatvorenej Rámcovej zmluvy a k nej pripojených Všeobecných
obchodných podmienok. Podpisy na dokumentoch predložených žalobcom sú len podpismi žalobcu
a nie je ich možné posudzovať za podklady k fakturácií, vystavené v súlade s Rámcovou zmluvou

a Všeobecnými obchodnými podmienkami. Rovnako poukázal aj na rozpor medzi objednávkou č.
096/2014 a vystavenou faktúrou č. 2015188 zo dňa 08. 07. 2015, keďže žalobca fakturoval výkon
až dvoch vozidiel, pričom žalovaný si v zmysle objednávky objednal len jedno. Z tohto dôvodu
rozporoval tvrdenia žalobcu, že by správca sa obmedzil len na strohé kopírovanie textu ustanovení
zmluvy, keďže ustanovenia zmluvy predstavovali dohodu o tom, akým spôsobom má žalobca preukázať

skutočne vykonané práce, ktoré si žalobca u neho objednal. Zo žalobcom predložených dôkazov
reštrukturalizačný správca žalovaného nemal ako preskúmať a zistiť nárok v zmysle faktúry č. 2015 188
vo výške 35.145,- Eur, vrátane jeho príslušenstva, keďže jediným dokladom bola len predmetná faktúra
bez akýchkoľvek podkladov a príloh. Vystavením samotnej faktúry nevznikol žalobcovi nárok na plnenie
od dlžníka. Každá faktúra mala mať oporu v predchádzajúcej objednávke a v dokladoch, na ktoré sa

zmluvné strany dohodli a ktoré skutočne a odôvodnene preukazovali právny nárok na jej vystavenie. Z
tohto dôvodu mal za to, že nárok bol správcom dôvodne popretý.

18. Žalobca vzhľadom na uvedené vyjadrenie žalovaného poukázal, že sám žalovaný vystavoval
súpis tankovania, tento zasielal e-mailom z adresy F..G. na e-mailovú adresu žalobcu Q..L.,

rovnako vystavoval výkonnostné listy a zasielal ich žalobcovi totožným spôsobom. Potom namietanie
skutočnosti, že nie sú podpísané žalovaným nie je relevantné. Rovnako poukázal na záznamy o výkone
vozidla, ktoré boli potvrdené odtlačkom spoločnosti Inžinierske stavby, a. s., Košice, ako investorom
stavby, na ktorej žalovaný pracoval s prenajatými strojmi. Ich relevanciu však namietal žalovaný, keďže
tieto boli vystavené spoločnosťou STEELSTAV s. r. o. - BVD s. r. o., a potvrdené Inžinierskymi stavbami

a. s., Košice, pričom i z vyjadrenia Inžinierskych stavieb a. s., je zrejmé, že jeho dodávateľom bola
spoločnosť STEELSTAV s. r. o., a nie spoločnosť žalovaného. Žalovaný pred otvorením pojednávania v
danej veci predložil súdu listinné dôkazy o tom, že došlo k úhrade pohľadávky uplatňovanej žalobcom
v zmysle prihlášky v reštrukturalizačnom konaní podľa faktúry č. 2015 188, a to ešte v roku 2015,
čiastočným úhradami a na základe zápočtu vzájomných pohľadávok, o čom súdu predložil i listinné

dôkazy. Súd vzhľadom na túto skutočnosť pojednávanie v danej veci neotvoril a poskytol žalobcovi
možnosť sa k tejto skutočnosti vyjadriť resp. rozhodnúť sa zobrať žalobu späť. Žalobca reagoval v
podanízodňa11.03.2019tak,žepredmetomincidenčnéhokonaniajelenpreskúmanieprejavusprávcu
len z nim tvrdených dôvodov, pričom tieto podľa rozhodovacej praxe súdov nemožno v súdnom konanírozširovať. Poukázal na popierací prejav reštrukturalizačného správcu žalovaného, ako i vyjadrenia
žalovaného, ktorý popieral existenciu pohľadávky, resp. vykonanie prác , pričom až po viac ako roku od
podania žaloby predkladá dôkaz preukazujúci zaplatenie pohľadávky pred povolením reštrukturalizácie

na žalovaného. Zaplatenie pohľadávky ale nebolo dôvodom popretia pohľadávky zo strany správcu
a preto nie je ani súd oprávnený pohľadávku z tohto hľadiska skúmať, nakoľko súdny aktivizmus by
v tomto prípade presahoval rámec predmetu sporu. Z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné sa k
predloženým dôkazom zo strany žalovaného vyjadrovať, opäť s poukazom na ním označenú judikatúru
súdov (rozhodnutie NS SR, č. 3Obdo 70/2016 zo dňa 30. 01. 2017, č. 1Obo 137/2007, rozhodnutie

Ústavného súdu zn. II. ÚS 409/2013). Z tohto dôvodu žiadal žalobe aj napriek zaplateniu pohľadávky
žalovaným vyhovieť.

19. Aj keď pohľadávka nie je definovaná v žiadnom právnom predpise, možno ju vymedziť ako právo
vznikajúce jednému účastníkovi/ veriteľovi/ na plnenie od druhého účastníka - dlžníka, vzniknuté z
určitého záväzkového vzťahu. V zmysle § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak

sa veriteľovi splní včas a riadne. Splnenie je právny úkon povinnej osoby dlžníka, prípadne inej na
splnenie oprávnenej osoby, ktorá s úmyslom splniť povinnosť poskytne oprávnenej osobe (veriteľovi)
to, čo je predmetom plnenia. Splnenie spôsobuje zánik záväzku uspokojením veriteľa, čo sa považuje
za najprirodzenejší a základný spôsob zániku záväzku. Súd pri vykonávaní dokazovania v danej veci
na základe predložených listinných dôkazov od žalovaného zistil, že pohľadávka žalobcu z vystavenej

faktúry žalobcom č. 2015 188 vo výške 35.145,- Eur zanikla, a to čiastočnými úhradami dňa 07. 10.
2015 vo výške 15.959,30 Eur, dňa 05. 11. 2015 vo výške 2.000,- Eur, dňa 01. 12. 2015 vo výške
6.000,- Eur, dňa 10. 12. 2015 vo výške 7.000,- Eur a vzájomným zápočtom vzájomných pohľadávok
vo výške 4.185,70 Eur zo dňa 17. 09. 2015. Uvedenými úhradami v spojitosti so započítacím prejavom
zanikol nárok na úhradu dlžnej istiny v celom rozsahu. K jej zaplateniu došlo ešte pred výzvami žalobcu

žalovanému ohľadne úhrad nárokov z uzavretej Rámcovej zmluvy a objednávky č. 96/2014 zo dňa 23.
09. 2014, zo dňa 23. 12. 2015, resp. 18. 01. 2016. Žalobca sám v podaní doručenom súdu dňa 02.
10. 2017 poukazoval na čl. 5. základných zásad CSP, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva
právnu ochranu. Súd podľa tohto článku môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a
sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a

bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Žalobca
túto argumentáciu použil pre vyjadrenia žalovaného ohľadne tej skutočnosti, že žalobca proklamované
práce nevykonal, prípadne ich časť, aj keď doklady o prácach sám vystavoval a zasielal žalobcovi.
Podľa neho popierací prejav správcu podľa jeho obsahu smeroval len k tomu, že podľa jeho názoru
veriteľ k faktúre č. 2015 188 zo dňa 08. 07. 2015 v sume 35.145,- Eur nepriložil žiadny relevantný

doklad preukazujúci skutočne využívanie dopravno-mechanizačného prostriedku nájomcom, ktoré však
predkladal žalobca až v priebehu incidenčného konania. Súd pritom v súvislosti s preukázaným
zaplatením pohľadávky žalovaným pred reštrukturalizačným konaním poukazuje i na ust. § 124 ods.
5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, v zmysle ktorého, ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej
lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky

vezme späť, na prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácií v popretom rozsahu už neprihliada
a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom, nemožno pohľadávku v popretom rozsahu
voči dlžníkovi vymáhať. Keďže žalovaný v konaní predložil súdu dôkazy o zániku pohľadávky uplatnenej
žalobcom v konaní, súd vzhľadom na vyššie citované ustanovenie poskytol žalobcovi možnosť vyjadriť
sa k takto splnenej pohľadávke žalovaným a rovnako umožnil žalobcovi prípadne i postup podľa § 124

ods. 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, t. j. možnosť zobrať žalobný návrh v celom rozsahu
späť po preverení tvrdených skutočností žalovaným v konaní o úhrade dlžnej istiny v zmysle faktúry
č. 2015 188. Aj napriek preukázanému zaplateniu dlžnej istiny v zmysle predmetnej faktúry žalobca
však trval na prejednaní veci , pričom poukazoval na rozhodnutia súdov, v ktorých bol vyslovený
názor, že konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných správcom v

incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než sú uvedené v popieracom prejave. Mal za to, že aj
keď tieto rozhodnutia sa týkajú konkurzného konania, ich závery možno použiť i na reštrukturalizačné
konanie. Mal za to, že súd nemôže skúmať pohľadávku z hľadiska, či bola uhradená alebo nie, keď tieto
dôvody správca neuviedol v popieracom prejave. Z obsahu žalobcom citovaných rozhodnutí mal súd za
to, že v daných prípadoch sa rozhodnutia súdov netýkali už určenia zaniknutej pohľadávky v dôsledku jej

splnenia, ale určenia existujúcej pohľadávky, ktorá bola v dôsledku napr. premlčania popretá správcom,
a to len čo do vymáhateľnosti. V danom prípade však reštrukturalizačný správca žalovaného poprel
uvedenú pohľadávku aj čo do právneho dôvodu vzniku, výšky a vymáhateľnosti a to v celom rozsahu.
Súd mal za to, že len v prípade existujúcej pohľadávky by bol tunajší súd viazaný judikatúrou súdov,ako i vysloveným názorom Ústavného súdu v rozhodnutí II. ÚS 409/2013, ktoré citoval žalobca, kedy
by tunajší súd nebol oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, než správcom v incidenčnom
konaní uvádzaných dôvodov uvedených v popieracom prejave. Súd v incidenčnom konaní však zistil,

že žalobca si prihlásil do reštrukturalizačného konania dlžníka neexistujúcu pohľadávku z uzavretej
Rámcovej zmluvy o nájme dopravno-mechanizačného prostriedku ,,Q. L. Q. Q. - S.“ č. S.-Q. XXX/XXXX
zo dňa 23. 09. 2014, ktorú neexistujúcu pohľadávku reštrukturalizačný správca žalovaného poprel čo
do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti z dôvodu jej spornosti v celom rozsahu, pričom dlžník,
t. j. žalovaný v tomto konaní neexistenciu uvedenej pohľadávky pred povolením reštrukturalizácie na

jeho spoločnosť preukázal aj listinnými dôkazmi (výpisy z účtov, ako i započítacím prejavom zo dňa 17.
09. 2015) a jej zánik v celom rozsahu. V danom prípade je potom otázne, kto v tomto konaní podľa
tvrdenia žalobcu zneužíva právo, a to konkrétne ustanovenia Zákona č. 7/2005 Z. z., v znení neskorších
predpisov, ktorého ustanovenia , najmä ust. § 124 umožňujú taký výkon subjektívneho práva, keď sa
právo síce vykonáva formálne v súlade s právom, predovšetkým v súlade s jazykovým výkladom právnej
normy priznávajúcej toto subjektívne právo, ale v rozpore s účelom práva, resp. danej právnej normy.

Za rozpor s účelom možno v širšom poňatí považovať tiež rozpor s procesnými zásadami, na ktorých
je daný procesný poriadok, resp. dané právne odvetvie založené, čo je zvlášť relevantné pre zákaz
zjavného zneužitia práva v rámci CSP. Princíp zákazu zneužitia práva pripomína potrebu odmietnutia
formalistického prístupu k právu, keď nie je akceptovateľné, aby právu, ktoré je vykonávané síce v
súlade s jazykovým výkladom právnej normy garantujúcej dané subjektívne právo, ale v rozpore s jeho

účelom, bola priznaná ochrana. Účelom Zákona o konkurze a reštrukturalizácií a ustanovení o samotnej
reštrukturalizácii je ozdravný proces, ktorý má viesť k uzdraveniu subjektu. Jej výsledkom musí byť
aspoň čiastočné uspokojenie pohľadávok veriteľov. Počas tohto procesu je spoločnosť dlžníka chránená
tiež od exekúcií. Znamená to pozastavenie všetkých exekučných a iných súdnych konaní voči dlžníkovi.
Vzhľadom na predpokladanú budúcu sanáciu spoločnosti sa predpokladá i vyššie uspokojenie veriteľov,

ako pri konkurze. Tento proces sa deje pod súdnou ochranou a ide o zákonom presne stanovený proces
smerujúci k záchrane dlžníka, v ktorom sa dohodne dlžník so všetkými veriteľmi na vysporiadaní ich
pohľadávok a zachová sa ďalšia prevádzka podniku dlžníka, vrátane zamestnanosti aj po skončení
reštrukturalizácie. Veritelia pohľadávok prihlasujú svoju existujúcu pohľadávku do reštrukturalizačného
konania dlžníka prihláškou, ktorá sa podáva u správcu, ktorú správca podľa § 124 Zákona o konkurze

a reštrukturalizácií s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka ,so
zoznamom záväzkov dlžníka. Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca, a to do 30 dní od
uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Spolu s popretím pohľadávky uvedie dôvod a rozsah
popretia, ktorý zapíše do zoznamu pohľadávok, v ostatnom rozsahu sa považuje potom pohľadávka za
zistenú. V prípade popretia potom môže veriteľ podľa § 124 ods. 4 tohto zákona, sa domáhať v lehote 30

dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok, žalobou podanou voči dlžníkovi, aby súd určil právny
dôvod,vymáhateľnosť,výšku,zabezpečeniezabezpečovacímprávomaleboporadiezabezpečovacieho
práva popretej pohľadávky; v žalobe sa však veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
V zmysle vyššie uvedeného účel tohto zákona a jeho ustanovenia umožňujú veriteľom existujúcich
pohľadávok prihlásiť si neuhradenú pohľadávku do reštrukturalizačného konania dlžníka, ktorú následne

reštrukturalizačnýsprávcasodbornoustarostlivosťou porovnásúčtovnouainoudokumentácioudlžníka
a so zoznamom záväzkov dlžníka a pohľadávku veriteľa buď uzná, resp. ju poprie tak, ako to ustanovuje
§ 124 ods.1, 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií. V prípade popretia tak, ako už súd uviedol,
sa môže veriteľ žalobou domáhať určenia právneho dôvodu vymáhateľnosti, výšky zabezpečenia
zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky, uplatnenou

na príslušnom súde. V danej veci v priebehu incidenčného konania sa preukázala skutočnosť, že
žalobca do reštrukturalizačného konania prihlásil už neexistujúcu pohľadávku, keďže táto bola tak, ako
už súd vyššie konštatoval uhradená v roku 2015, t. j. pred povolením reštrukturalizácie žalovaného.
Pohľadávka jej uhradením zanikla a odpadol dôvod pre jej prihlásenie do reštrukturalizačného
konania žalovaného. Táto skutočnosť mohla byť známa obom stranám incidenčného konania v čase

prihlasovania pohľadávok do reštrukturalizačného konania žalovaného, ako aj zápisu do zoznamu
pohľadávok, keby strany sporu s odbornou starostlivosťou preskúmali svoju účtovnú dokumentáciu,
pričom však táto skutočnosť vyšla najavo až v incidenčnom konaní. Súd má za to, že je potrebné k
tejto skutočnosti prihliadnuť, aj keď žalobca po zjavnom preukázaní úhrady pohľadávky podľa faktúry
žalobcu č. 2015188, zotrval i naďalej na žalobe o určení právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti

tejto neexistujúcej pohľadávky. Súd má za to, že práve toto konanie žalobcu napĺňa znaky zjavného
zneužitia práva žalobcom podľa čl. 5. CSP, ktoré môže súd v rozsahu ustanovenom v tomto zákone
odmietnuť, ako i sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo
na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahomv konaní. O zjavné zneužitie práva ide vtedy, keď je evidentné a dokázateľné. Súd má za to, že k
zneužitiu práva, t. j. ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácií došlo žalobcom v čase, keď
žalovaný v rámci incidenčného konania preukázal uhradenie dlžnej faktúry žalovaným žalobcovi a aj

napriek tejto skutočnosti zotrval na žalobe v celom rozsahu s odôvodnením, že konkurzný súd predsa
podľa rozhodovacej praxe nemôže preskúmavať iné dôvody popretia pohľadávky, než tie, ktoré uviedol
reštrukturalizačný správca pri svojom úkone popretia pohľadávky veriteľa. Dodržaním tohto postupu
by po preskúmaní popieracieho prejavu reštrukturalizačného správcu súdom, tento mal určiť právny
dôvod,vymáhateľnosť,výšku,zabezpečeniezabezpečovacímprávomaleboporadiezabezpečovacieho

práva popretej pohľadávky a posúdiť, či veriteľ, ktorý sa obrátil na súd, či sa domáha najviac toho,
čo uviedol v prihláške. V danom prípade reštrukturalizačný správca dlžníka poprel pohľadávku čo do
právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti prihlásenej pohľadávky žalobcom v celom rozsahu, keďže
žalobca k prihláške nepripojil také relevantné doklady, ktoré by preukazovali využívanie dopravno-
mechanizačného prostriedku. Uviedol, že vystavením faktúry ešte nevzniká právo veriteľa na plnenie
od dlžníka. Uvedený nárok poprel i z dôvodu, že žalobca nepredložil také listinné dôkazy, na ktorých

sa dohodli v Rámcovej zmluve o nájme dopravno-mechanizačného prostriedku ,,Q. L. Q. Q. - S.“
zo dňa 23. 09. 2014, vrátane Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sa stali súčasťou zmluvy
(čl. VII. bod 7.3 a čl. V. bod 5.2 zmluvy). Žalobca rovnako ako žalovaný až v priebehu konania
dokladal ďalšie listinné dôkazy na preukázanie svojho nároku, pričom žalovaný rovnako až v konaní
preukázal, že uvedená pohľadávka v čase jej prihlásenia už neexistovala. Aj keď ustanovenia Zákona

o konkurze a reštrukturalizácií umožňujú veriteľovi, ktorý podal návrh na určenie popretej pohľadávky
vziať tento návrh späť, veriteľ- žalobca v tomto konaní - tak neurobil a odvolávaním sa na ustanovenia
Zákona a rozhodovaciu prax súdov ohľadne popretých, ale existujúcich pohľadávok žiadal súd, aby
predmetnou žalobou určil právny dôvod, výšku a vymáhateľnosť už neexistujúcej pohľadávky tak, ako
si ju uplatnil v žalobe/ prihláške/ .V dôsledku takého určenia súdom, by reštrukturalizačný správca bol

povinný popretú pohľadávku zapísať medzi zistené pohľadávky do zoznamu pohľadávok a v prípade
potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom ,by takto zistená pohľadávka bola následne duplicitne
žalobcovi žalovaným uhradená. Súd má za to, že ide o taký výkon subjektívneho práva žalobcu, keď sa
právo síce vykonáva formálne v súlade s právom, t. j. v súlade s jazykovým výkladom právnej normy
priznávajúcej toto subjektívne právo žalobcovi, ale v rozpore s účelom práva, resp. danej právnej normy.

Tak, ako už súd vyššie uviedol, účelom reštrukturalizácie je uzdravenie podniku a jej výsledkom by
malo byť aspoň čiastočné uspokojenie existujúcich pohľadávok veriteľov, nie duplicitné uspokojovanie
pohľadávok veriteľov len preto, že reštrukturalizačný správca, ktorý síce poprel dôvodnosť, výšku i
vymožiteľnosť prihlásenej pohľadávky veriteľa v celom rozsahu ju rozporoval z iných dôvodov, než
z dôvodu jej preukázaného skoršieho uhradenia. Podľa názoru súdu takýto výkon práva by nemal

požívať právnu ochranu (uplatnenie prihláškou neexistujúcej pohľadávky žalobcu a jej určenie súdom
podľa ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácií), ako všeobecný následok zjavného zneužitia
práva. Námietku zneužitia práva žalobcom vyslovil i sám žalovaný v priebehu konania, pričom rovnako
zotrvanie na žalobe žalobcom po preukázaní zaplatenia dlžnej istiny v zmysle fakturovanej faktúrou
č. 2015 188 a uplatnenej žalobcom prihláškou do reštrukturalizačného konania žalovaného možno

tiež považovať za šikanózny postup žalobcu, ktorý sa vyznačuje úmyslom žalobcu, ako strany konania
spôsobiť protistrane škodu a spočíva tiež v tom, že žalobca svojím postojiom zbytočne zaťažuje súdnu
sústavu a zneužíva ju k cieľom, ktoré neodpovedajú jej pravému poslaniu, t. j. poskytovaniu ochrany
právam a nie neprávam. Súd preto žalobu žalobcu ako celok zamietol.

20. O trovách konania tunajší súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý
mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v

Banskej Bystrici.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.