Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17Er/397/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8705213166
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8705213166.2

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Poprad, Ul.
1. mája 4053/24, Poprad, IČO 30 807 484 proti povinnému V. V., nar. XX.XX.XXXX, J.. W. XXXX/XX,
V., o vymoženie 44,15 eur (1.330,- Sk) s prísl. vedenou súdnym exekútorom JUDr. Máriou Hlaváčovou,
Exekútorský úrad Kežmarok, Hlavné námestie 34, Kežmarok takto

r o z h o d o l :

exekúciu z a s t a v u j e.

Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Hlaváčovej trovy exekúcie vo výške
116,56 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 16.11.2005 sa začalo
exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 44,15 eur (1.330,- Sk) s prísl. na základe exekučného

titulu platobného výmeru oprávneného č. 7001-2254-6048/2003 zo dňa 23.10.2003. Súd vydal súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 005598 * dňa 09.12.2005.

Dňa 28.11.2014 súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zároveň predložil podanie oprávneného zo dňa
29.04.2014, ktorým oprávnený oznamuje, že exekučný titul rozhodnutie č. 7001-2254-6048/2003 zo dňa

23.10.2003 nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 24 ods. 2 z. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov právo
vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za šesť rokov odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru (ďalej len "rozhodnutie"), ktorým
sa toto poistné predpísalo.

Podľa § 25 ods. 1 z. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov pohľadávky na
poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa
osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

Podľa § 25 ods. 2 z. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov rozhodnutie
uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho

právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.Podľa § 30 z. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov pre poplatok za
nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom.

Súd mal preukázané, že exekučným titulom, ktorým sa vymáha v tomto konaní nárok oprávneného,
je platobný výmer č. 7001-2254-6048/2003 zo dňa 23.10.2003 vydaný podľa zákona č. 274/1994 Z.
z. o Sociálnej poisťovni, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť poplatok za nesplnenie oznamovacej
povinnosti vo výške 1.330,- Sk a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2003 a stal sa vykonateľným
dňa 11.11.2003. Exekučné konanie je teda vedené na základe exekučného titulu, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 11.11.2003. Zákon č.274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v platnom znení, na základe
ktorého bol vydaný exekučný titul, stanovoval desaťročnú prekluzívnu lehotu, v ktorej muselo byť
konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale aj skončené. Keďže v predmetnej veci
nadobudol exekučný titul platobný výmer č. 7001-2254-6048/2003 zo dňa 23.10.2003 právoplatnosť
dňa 11.11.2003, oprávnenému uplynula 10 - ročná lehota na vymoženie pohľadávky dňa 11.11.2013 a
uvedené rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa uplynutím prekluzívnej lehoty stalo

neúčinným.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd exekúciu
zastavil z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo neúčinným a
návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu bezmajetnosti povinného sa nezaoberal,

nakoľko nie je relevantné to, či v čase, keď zaniklo právo, bol či nebol povinný nemajetný.

Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa

tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

V Exekučnom poriadku je zakotvená zásada, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný a z tejto

zásady sú iba dve výnimky. Prvá výnimka je v prípadoch, ak bola exekúcia zastavená zavinením
oprávneného s tým, že predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému je, že
sú splnené predpoklady uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods. 1
Exekučného poriadku, a to miera procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Druhou
situáciou je, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie

(§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). V predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že uplynula
prekluzívna lehota na vymáhanie nároku priznaného exekučným titulom. O náhrade trov exekúcie
súdnemu exekútorovi preto súd rozhodol v zmysle § 196 a 197 Exekučného poriadku, nakoľko má
za to, že vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie (neúčinnosť exekučného titulu v dôsledku uplynutia
desaťročnej prekluzívnej lehoty na vymoženie nároku) a priebeh exekúcie, že oprávnený, ktorý podal

návrh na vykonanie exekúcie včas, nenesie zodpovednosť za zastavenie exekúcie, a preto súd zaviazal
na zaplatenie trov exekúcie povinného. S prihliadnutím k týmto zákonným ustanoveniam a návrhu
súdneho exekútora, súd uložil povinnému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými
ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom
do 30.04.2008.

Podľa § 14 ods. 1 až 3 cit. vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu
hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie. Základná
hodinová sadzba podľa ods. 1 písm. a) je 6,64 eur za každú i začatú hodinu. Súdny exekútor je

povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna odmena za
každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.

Exekučný súd sa musí pri uložení povinnosti nahradiť trovy exekúcie vyporiadať so splnením podmienok
pre priznanie náhrady odmeny stanovených v § 14 a 15 cit. vyhlášky, keď tzv. časovú, t. j. hodinovú

odmenu podľa § 14 ods. 1, ods. 2 cit. vyhlášky možno priznať len za čas účelne vynaložený na exekúciu
jednotlivými úkonmi exekučnej činnosti, pokiaľ sa tieto neodmeňujú paušálnou sumou podľa § 15 ods.
1 cit. vyhlášky.Z hľadiska ustálenej praxe súdov a znenia § 14 ods. 2 cit. vyhlášky je súdny exekútor povinný vypracovať
časovú špecifikáciu, ktorá predpokladá, že nie každý úkon súdneho exekútora musí byť odmeňovaný
hodinovou sadzbou 6,64 eur. Súd má právo posúdiť konkrétne trvanie času potrebného na vykonanie

jednotlivých úkonov exekučnej činnosti uvedených v časovej špecifikácii a to tak v súvislosti s rozsahom
vymáhaného majetku ako aj v súvislosti s existenciou procesných a faktických prekážok vznikajúcich pri
vykonávaní exekúcie. Súdny exekútor je teda pri vyhotovení časovej špecifikácie jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti ich nielen pomenovať a uviesť dĺžku času vynaloženého pri ich vykonávaní, ale musí
preukázať aj ich vykonanie, pokiaľ toto nie je zistiteľné zo samotného spisu, nakoľko odmenu súdnemu

exekútorovi možno priznať len za celkový čas trvania preukázaných úkonov exekučnej činnosti. Časová
špecifikácia predložená pôvodným súdnym exekútorom však tieto podmienky nespĺňa. Preto súd
skontroloval primeranosť časového nároku na jednotlivé úkony odmeňované podľa § 14 cit. vyhlášky.
Za predpokladu, že súdny exekútor využíva výpočtovú techniku, určité formulácie a zaužívané postupy,
za úkony vypracovanie predvolania povinného, vypracovanie výzvy na zamestnávateľa povinného a
vypracovanie súčinnosti o doručenie zásielky je primeraná časová náročnosť 10 minút, v žiadnom

prípade za takéto úkony nemožno priznať odmenu v uplatnenej výške za 30 minút. Preto súd pri priznaní
časovej odmeny za úkony vypracovanie predvolania povinného, vypracovanie výzvy na zamestnávateľa
povinného a vypracovanie súčinnosti o doručenie zásielky vychádzal z účelne vynaloženého času 10
minút potrebného na ich vykonanie a nepriznal odmenu v uplatnenej výške za 30 minút.

Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi trovy pozostávajúce z paušálnej odmeny za 12
úkonov (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, zisťovanie platiteľa mzdy povinného
4x, zisťovanie účtu povinného 1x a zisťovanie majetku povinného 3x) v sume 39,84 eur (3,32 eura za
každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti) a časovú odmenu za počet hodín účelne vynaložených na

exekúciu (prijatie, preštudovanie, zaevidovanie návrhu 16.11.2005 30 min., vypracovanie predvolania
povinného10min.,vypracovanievýzvynazamestnávateľapovinného23.05.200710min.,vypracovanie
súčinnosti o doručenie zásielky 21.07.2006 10 min., spolu 60 min.) v sume 6,64 eur (základná hodinová
sadzba za výkon exekučnej činnosti je 6,64 eura), spolu vo výške 46,48 eur. Súd pri priznaní časovej
odmeny zohľadnil len reálne potrebný čas na ich vykonanie bez relevancie počtu jednotlivých úkonov,

nakoľko má za to, že pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky je
určujúci čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje
a sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určenej
odmeny podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky je v súlade s jej ust. § 14 ods. 1 písm. a). Preto súd nepriznal
súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 6,64 eur za každý priznaný úkon odmeňovaný časovou

odmenou. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 cit. vyhlášky náhradu za
poštovné vo výške 50,65 eur.

Pokiaľ boli súdnym exekútorom uplatnené aj ďalšie trovy, a to časová odmena za úkon spracovanie
upovedomenia o začatí exekúcie 06.02.2006 45 min., túto mu súd nepriznal, nakoľko má za to, že

pokiaľ cit. vyhláška pripúšťa dva spôsoby odmeňovania exekútora, tak časový ako aj paušálny, môžu
sa tieto dva spôsoby uplatňovať popri sebe len vtedy, pokiaľ v paušálnej odmene za úkon nie je
premietnuté aj časové hľadisko, k čomu je možné dôjsť gramatickým výkladom ust. § 15 ods. 1
cit. vyhlášky. Za úkon zahrňujúci aj časové hľadisko súd považoval spracovanie upovedomenia o
začatí exekúcie. Pojem doručenie upovedomenia o začatí exekúcie zahŕňa všetky činnosti exekútora

smerujúce k doručeniu upovedomenia o začatí exekúcie a teda zahŕňa aj vydanie, spísanie, rozposlanie
a zaevidovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Preto súd nepriznal časovú odmenu za úkon
spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko za uvedený úkon bola priznaná paušálna
odmena a čo je odmeňované paušálnou sumou, nemôže byť odmeňované hodinovou sadzbou podľa
§ 14 cit. vyhlášky.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani uplatnenú paušálnu odmenu za ďalšie doručenie príkazu na
začatie exekúcie, ďalšie doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a ďalšie doručenie exekučného
príkazu, nakoľko podľa § 15 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky sa paušálnou sumou odmeňuje doručenie
príkazu na začatie exekúcie ako jeden úkon a nie každé doručenie príkazu na začatie exekúcie,

podľa § 15 ods. 2 písm. c) cit. vyhlášky sa paušálnou sumou odmeňuje doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie ako jeden úkon a nie každé doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a podľa §
15 ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky sa paušálnou sumou odmeňuje doručenie exekučného príkazu ako
jeden úkon a nie každé doručenie exekučného príkazu. Odmeňovanie paušálnou sumou za každýjednotlivý úkon exekučnej činnosti sa líši v prípade úkonov uvedených v písm. a) až f) § 15 ods. 1 od
úkonov uvedených pod písm. g) až j). Kým v prípade písm. a) až f) sa priznáva paušálna suma za
zrealizovanie tam uvedeného úkonu exekučnej činnosti, v prípade písm. g) až j) sa priznáva takáto

paušálna suma za každé zisťovanie skutočností (zisťovanie údajov o povinnom) uvedených v týchto
ustanoveniach.Pretosaodmenapaušálnousumouzadoručeniepríkazunazačatieexekúcie,doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie a doručenie exekučného príkazu priznáva len raz, napriek tomu, že
takýto príkaz na začatie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie a exekučný príkaz sa doručujú
viacerým subjektom. Pokiaľ by chcel zákonodarca priznávať paušálnu odmenu za každé doručenie

príkazu na začatie exekúcie, každé doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a každé doručenie
exekučného príkazu, vyjadril by to výslovne, tak ako to urobil pri iných úkonoch exekučnej činnosti,
napr. každé zisťovanie majetku povinného. Výdaje, ktoré vzniknú súdnemu exekútorovi tým, že úkon
exekučnej činnosti uvedený v písm. a) až f) je fakticky doručovaný viacerým účastníkom, sa hradia v
rámcináhradypodľa§22cit.vyhláškyapretoskutočnosť,žesúdnyexekútordoručilpísomnosťviacerým
osobám, súd zohľadnil pri náhrade hotových výdavkov poštovného.

Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal povinného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi
v celkovej výške 97,13 eur + 20 % DPH, t. j. 116,56 eur.

Poučenie:

Proti prvému výroku uznesenia je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v 3 vyhotoveniach.

Proti druhému výroku uznesenia odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.