Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. august 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 9T/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418011032
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8418011032.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Fujerika a prísediacich Viery

Rusinovej a Ing. Jána Zelizňaka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.08.2019 v Kežmarku, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Q. N., nar. X.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom I. C. XXX, okres Kežmarok, t. č. ÚVTOS Košice,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 21.9.2017 v čase okolo 11:30 hod. najprv pri budove obchodného centra V. v obci I. C., okres

Kežmarok oslovil poškodeného C. S., nar. XX.X.XXXX a žiadal od neho štyri eurá, čo poškodený
odmietol a kráčal ďalej po chodníku smerom za budovu obchodného centra, kde následne k
poškodenému C. S. pristúpil odzadu, chytil ho za bundu a najmenej jedenkrát ho udrel do oblasti hlavy, v
dôsledku čoho pošk. C. S. spadol na zem, následne ho chytil za kabát a ležiaceho ho odvliekol po zemi
k blízkemu kontajneru, kde ho prehľadával, čí u seba nemá peniaze, pričom mu natrhol zips na bunde a
kričal na poškodeného C. S. „Daj mi peniaze, lebo ťa zabijem!“ a opätovne ho udrel do hlavy a kopol do
hrude a z miesta činu odišiel, čím takto svojím konaním spôsobil poškodenému C. S., nar. XX.X.XXXX

zlomeninu ľavej očnice, pomliaždenie ľavej strany tváre s tržnou ranou ľavého viečka, pomliaždenie
okolia pravého oka, tržnú ranu ľavého ucha a reznú ranu 4. prsta pravej ruky, ktoré si vyžiadali liečenie
v trvaní 4 týždňov, bez spôsobenia majetkovej škody,

t e d a

- proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin
spáchal na chránenej osobe,

- dopustil sa fyzicky na miestne verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2, písm. d/ Trestného zákona s poukázaním na § 139
ods. 1 písm. e/ Trestného zákona v štádiu pokusu § 14 ods. 1 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona,
§ 38 ods. 2 , ods. 5 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona na
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov n e p o d m i e n e č n e.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň ruší výrok o treste rozsudku Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 5To 50/2018 zo dňa 20.03.2019, právoplatný dňa 20.03.2019, ktorým bol obžalovanému uložený
súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov s výkonom uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia, ako aj výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp.

zn. 7T/15/2018 zo dňa 29.03.2018 právoplatný dňa 23.09.2018, ktorým bol obžalovanému uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s výkonom uloženého trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 76 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona súd u k l a d á

obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, mestská časť Petržalka, IČO: 35
937 874 škodu vo výške 1.198,43 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Kežmarku podal na Okresný súd Kežmarok dňa 26.09.2018 obžalobu
pod č. Pv XX/XX/XXXX -XX na obžalovaného Q. N. pre skutok, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak,
ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátor právne
kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona v štádiu pokusu

podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a zároveň aj ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.03.2019 obžalovaný v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátora kladie za

vinu. Preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka -
poškodeného, výsluchom svedkov, oboznámením obsahu DVD nosičov, pripojených spisov, listinných
dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný na tomto hlavnom pojednávaní vypovedal, že nevie, čo sa tam stalo a v tom čase pri

obchode popíjal s chlapmi. Stretli sa ráno o desiatej na pive, mali debaty, čo robili skoro každý deň. To,
čo sa malo stať poškodenému C. S. sa malo stať o 12 tej, čo vie z uznesenia vyšetrovateľa a v tom
čase tam bolo veľa ľudí. Poškodeného C. S. nepozná a podľa neho je zaujímavé, že on pozná jeho a
aj jeho prezývku, hoci sa v živote nevideli. Podľa neho si to poškodený všetko vymyslel. Uviedol, že on
nič v ten deň nespravil, poškodeného nevidel a v ten deň sa tam s poškodeným nestretol. Na policajnú

stanicu ich viezli spolu s poškodeným a spolu debatovali a ešte sa poškodeného pýtal, odkiaľ má takú
skrvavenú tvár. Oj policajti mu hovorili, že to nemohol byť on lebo by mal stopy krvi na rukách a na
oblečení, lebo poškodený bol od krvi. Ani poškodený v policajnom aute netvrdil, že to mal byť on a jeho
osobu poškodený označil za páchateľa až v januári. Dôvodom predvádzania na policajnú stanicu bolo,
že mal poškodeného niekto zbiť. Z polície ho po dvoch hodinách pustili. Okolo 11.30 hod. sa nachádzal

pri obchode boli tam s ním rôzni cigáni, určite S. K.. Celý čas stál pred obchodom a odtiaľ ho zobrali
aj policajti.

Na tejto výpovedi obžalovaný zotrval aj pri odročených hlavných pojednávaniach.

Svedok - poškodený C. S.Š. na tomto hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň bol na vyšetrení
u kardiológa a z Kežmarku do Slovenskej Vsi prišiel autobusom o 11.30 hod. Keď vystúpil z autobusu,
išiel rovno domov. Keď predchádzal okolo obchodného centra Oáza, stretol tam toho a ten sa ho spýtal,
či mu nedá 4,- Eurá, čo on odmietol a pretože silno pršalo, išiel preč. Tým sa to pre neho skončilo.
Prešiel asi 100 metrov ale veľa nevidel, lebo mal zapršané okuliare a ani veľa nepočul. On ho dobehol,

chytil za golier kabáta a udrel do hlavy, v dôsledku čoho spadol na zem. Potom ho chytil za golier aťahal ku kontajnerom na sklo za obchod, zrejme, aby to ľudia nevideli. Tam si porezal ruku o sklo.
Potom ho ohmatával lebo hľadal peňaženku a povedal mu iba „daj mi peňeži, bo ťa zabijem“ a zase ho
udrel do tváre. Ako svedok - poškodený uviedol, bol v šoku a potiahol ho za nohu tak, že on spadol.

Zelenou botaskou ho útočník kopol do tváre. Poškodenému sa podarilo vstať, zdvihol kameň a chcel sa
s ním brániť, kameň však nehodil. On odišiel a poškodený ostal v šoku. Okolo išla jedna jemu neznáma
žena s dieťaťom, asi do školy, a ju požiadal, aby zavolala policajtov. Ona mu na to povedala, že nemá
mobil, preto jej on dal svoj. Ona policajtov vytočila a mobil mu podala. On však policajtov nepočul, bol
zakrvavený a v šoku. Za chvíľu išla okolo U. D., ktorej povedal, čo sa stalo a ktorá ho vzala do obchodu,

kde sa umyl a kde predavačka zavolala policajtov, ktorí prišli na miesto, naložili ho do auta a hľadali
toho, kto ho zbil. Potom ho videli, ako vychádza spoza rohu obchodu a až na polícii sa dozvedel, aká je
jeho prezývka. Mal zlomenú jarmočnú kosť, ktorú mu kvôli problémom so srdcom nemohli operovať a
tak mu dávali len injekcie. Ďalej mal tržnú ranu na tvári a na ruke zo skla, ktorú mu zošívali. Poškodený v
pojednávacejmiestnostiakoútočníkaidentifikovalobžalovaného.Akoďalejuviedol,obžalovanýmaltom
čase 100 % vypité lebo aj keď ho stretol pri Konzume, mal pri nohách fľašku. Obžalovaný mal v ten deň

oblečenú koženku, hnedé maskáčové nohavice a keď ho videl s policajtmi, tak mal koženku prehodenú
cez hlavu a tvrdil, že sa chránil pred dažďom. Ako poškodený uviedol, obžalovaného na 100 % spoznal
ako útočníka aj keď to bolo ťažké, lebo pršalo a on bol v šoku. Obžalovaný ho počas útoku prehľadával,
podľa svedka - poškodeného hľadal niečo hrubé, asi peňaženku. Svedok - poškodený uviedol, že mal
pri sebe 50 ,- Eurové bankovky ale samostatne zazipsované vo vrecku bundy a tie obžalovaný nenašiel.

Ako obžalovaný nemohol rozopnúť zips na bunde, tak mu ho roztrhol. Udrel ho celkovo dva alebo tri krát.
Keď obžalovaný spadol a on sa držal jeho nohy, lebo sa chcel postaviť, tak počas toho, ako ležali, ho
obžalovaný kopal do pŕs a kričal „pusť mi nohu, pusť mi nohu“. Keď k nemu obžalovaný pristúpil zozadu
a chytil ho za golier, do tváre mu nevidel. Keď ho ťahal za kontajner, tak mu tvár videl. Obžalovaného
spoznal podľa tváre lebo ho pozná z videnia, nakoľko v Slovenskej Vsi žije asi 50 rokov. Ako poškodený

uviedol, obžalovaného v obci vídať málo lebo bol často vo výkone trestu odňatia slobody. Okrem toho
ho poznal podľa zelených botasiek, za ktoré ho na zemi držal a ktorými ho na zemi obžalovaný kopal.
Policajti naložili obžalovaného do auta preto, lebo ho poškodený spoznal a označil im ho ako útočníka.
Aj v aute a na stanici hovoril, že to bol jednoznačne obžalovaný. V aute mu obžalovaný hovoril „ja ťa
nepoznám“ a poškodený mu na to hovoril, že „ja ťa poznám“. Ďalej sa s obžalovaným nerozprával.

Obžalovaný v čase, keď ho spoznal z policajného auta, vychádzal spoza krčmy alebo priamo z krčmy,
ktorá je v budove, za ktorou sa stal útok. Nikoho iného tam nevidel alebo pršalo. Meno a prezývku
obžalovaného sa dozvedel až na polícii ale z videnia ho pozná.

K tejto výpovedi svedka - poškodeného obžalovaný uviedol, že poškodený klame, vôbec ho nepozná a

nevie jeho meno a v tom čase svietilo slnko a nepršalo. Výpoveď si vymyslel a dohodol sa s policajtmi.
Svedok poškodený zotrval na svojej výpovedi s tým, že s nikým sa nedohadoval.

Na tomto hlavnom pojednávaní súd prehral aj videozáznam zachytávajúci výsluch svedka -
poškodeného C. S. z prípravného konania dňa 17.01.2018, kde okolnosti skutku opísal zhodne ako na

hlavnom pojednávaní s tým, že jednoznačne spoznal obžalovaného ako útočníka, pretože ho pozná z
videnia.

SúdtiežnahlavnompojednávanívykonaldokazovanieprehratímDVDzáznamu,naktoromjezachytený
výsluch svedka - poškodeného C. S. z prípravného konania zo dňa 28.06.2018, počas ktorého opätovne,

v zhode s tým, ako vypovedal na hlavnom pojednávaní a na predchádzajúcom výsluchu v prípravnom
konaní, opísal priebeh útoku, osobu obžalovaného, jeho oblečenie s tým, že ho napadla tá istá osoba,
ktorá predtým od neho pýtala peniaze. Obžalovaného opísal ako staršieho pána vo veku asi 60 rokov
a že má škuľavé oči.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného, súd na tomto hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď
splnomocnenej zástupkyne poškodenej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. - Mgr. C. K.E., ktorá
uviedla, že ich zdravotná poisťovňa vynaložila na zdravotnú starostlivosť poskytnutú v súvislosti so
zranením poškodeného C. S. sumu 1.198,43 Eur a túto si uplatnila ako náhradu škody. Vzhľadom na
jej postavenie jej neboli vo vzťahu ku skutku alebo vo vzťahu k osobe páchateľa známe žiadne iné

skutočnosti.

SvedokI.Z.,starostaobceSlovenskáVesnahlavnompojednávanívypovedal,žeobžalovanéhopoznáz
obce, kde žije celý život ale dlhšiu dobu ho nevidel, lebo bol dlhšie vo výkone trestu odňatia slobody. Vie,čo je predmetom konania lebo dal polícii kamerový záznam z obecných kamier, ktoré však zachytávajú
iba priestor hlavnej cesty a budovy ale miesto činu tam zachytené nie je. Na jednom zázname je
zachytené, ako obžalovaný odchádza spoza budovy smerom k autobusovej zastávke, gestikuluje a

vyhráža sa smerom za budovu, kde aj niečo kričal a mával rukou za budovu, kde sa to malo stať.
Obžalovanéhonazáznamevidieťasiokolopoldvanástej,celýdeňbolupršanýasychravýanazázname
nie je vidno veľa ľudí. Keď sa o tom svedok asi o týždeň na to rozprával s poškodeným S.J., ten mu
povedal, že išiel okolo obžalovaného, ktorý od neho pýtal peniaze, ktoré mu nechcel poškodený dať
a preto ho obžalovaný zozadu napadol. Podľa svedka, obžalovaný väčšinou stáva na rohu budovy asi

70 metrov od miesta, kde sa to malo stať. Obžalovaný má v obci veľmi zlú povesť, podľa svedka je to
problémový človek, ktorý bol viackrát vo výkone trestu a po prepustení bol s ním hneď nejaký problém.

Svedkyňa U. F. na tomto hlavnom pojednávaní vypovedala, že skutok nevidela ale stretla poškodeného
S., ktorý stál skrvavený na chodníku a v ruke držal telefón a povedal jej, že volal na políciu, že ho
cigán udrel a kopol kvôli 2,- Eurám. Z jeho telefónu ale nebolo nič počuť a preto poškodeného odviedla

do obchodu a povedala predavačke, aby zavolala políciu lebo pršalo a jej malý syn ju čakal von pred
obchodom. Predtým než išla pre syna do školy, tak prechádzala tým chodníkom okolo obchodu. Keďže
pršalo, mala na hlave kapucňu ale periférne videla čierno oblečenú postavu, ktorá tam stála na rohu a
pila pivo. V ten deň pršalo a stála tam iba jedna osoba. Obžalovaného nepozná ale vie o ňom z počutia.
Svedkyňa na fotografiách vyhotovených pri ohliadke miesta činu ukázala miesto, kde videla stáť svedka

- poškodeného.

SvedokE.A.vosvojejvýpovedinahlavnompojednávaníuviedol,žeto,čosastalonevidel.Nadruhýdeň
potom, čo sa to malo stať, stretol obžalovaného a spýtal sa ho, prečo zbil starého chlapa. Obžalovaný
mu na to povedal, že čo sa stará a že to je jeho vec. Celá dedina hovorila, že obžalovaný mal zbiť svedka

- poškodeného C. S.. V ten deň sa s obžalovaným, ktorý má prezývku A., nestretol.

Svedok S. K. na tomto hlavnom pojednávaní vypovedal, že keď prišiel v ten deň asi okolo pol tretej
popoludní autobusom do Slovenskej Vsi, videl obžalovaného, ako sedí na múriku a plače. On sa ho
pýtal, prečo plače a obžalovaný mu povedal, že mal niekoho zbiť ale že ho nezbil. V rámci odstraňovania

rozporov v jeho výpovedi z prípravného konania na návrh prokurátora, kde v prípravnom konaní na
otázku obhajcu, či sa po bitke stretol s obžalovaným, svedok uviedol, že ho stretol na druhý deň a keď
sa obžalovaného pýtal, prečo to urobil, obžalovaný mu povedal, že si nepamätá, svedok na hlavnom
pojednávaní potvrdil, že je to pravda, čo vypovedal v prípravnom konaní. V ten deň videl obžalovaného
pri Oáze iba popoludní s tým, že pri Oáze sa s obžalovaným stretával lebo odtiaľ býva asi 100 metrov.

Svedok J. J., referent OO PZ Spišská Belá vo svojej výpovedi vo vzťahu k osobe obžalovaného uviedol,
že obžalovaného poznal aj predtým a mali na nástenke na policajnom oddelení vyvesenú jeho fotografiu,
aby vedeli, že obžalovaného pustili z výkonu trestu a sledovali, či sa niečoho nedopustil. V obedňajších
hodinách dňa, ktorý si už nepamätá, dostali oznámenie, že v Slovenskej Vsi mal byť napadnutý starší

pán. Preto s kolegom vyrazili na miesto a pri obchodnom centre Oáza bol poškodený, ktorý bol dosť zbitý
a mal poranené oko. Vyzvali ho, aby opísal útočníka. V ten deň silno pršalo a poškodený nevidel na jedno
oko. Oni s poškodeným v aute jeden krát prešli okolo obžalovaného ale poškodený ho hneď neoznačil
ako útočníka. Keď sa vrátili na miesto útoku, predviedli obžalovaného na OO PZ ako osobu, ktorá mala
byť na mieste útoku. Potom spísali s poškodeným oznámenie a zavolali mu sanitku, ktorá ho odviezla

na ošetrenie. S obžalovaným spísali zápisnicu o výsluchu podozrivého. Oboch viezli autom na policajné
oddelenie,obajasedelivzadu,rozprávalisaalesvedoknevieočom.Obžalovanémunevykonalidychovú
skúšku na prítomnosť alkoholu v krvi ale bol podľa svedka pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný mal
oblečenú čiernu koženkovú bundu a tmavšie nohavice zelenej farby. Poškodený, keď sa trochu umyl a
spamätal, tak označil obžalovaného ako útočníka s tým, že ho poznal podľa nohavíc a podľa tváre. To

bolo prvý krát, keď ako útočníka označil obžalovaného. Obžalovaný viditeľné známky stôp na oblečení
alebo na tele nemal. Svedok poprel, že by poškodenému povedal, že to nebol obžalovaný, len vie,
že poškodenému hovoril, že na obžalovanom, ako podozrivom nevideli žiadne stopy krvi. Oblečenie
obžalovaného nebolo zvlášť špinavé.

Na tomto hlavnom pojednávaní bol ako svedok vypočutý X.. K. K., čakateľ vyšetrovateľa OR PZ v
Kežmarku, ktorý vypovedal, že v tom čase pracoval ako príslušník OO PZ Spišská Belá. Na základe
oznámenia, že bol niekto napadnutý, bol operačným strediskom vyslaný spolu s kolegom J. do Obce
Slovenská Ves. Keď prišli na miesto, poškodený S. bol zranený na líci a tvrdil, že ho niekto napadol. Namieste silno pršalo a tak naložili poškodeného do služobného motorového vozidla a chceli ísť s ním na
OO PZ. Poškodený bol v šoku, silno krvácal a nevedel presne opísať osobu, ktorá ho mala napadnúť,
najmä z hľadiska veku. Nie je si 100 % istý, ale poškodený im vtedy hovoril, že útočníkom bol chlap

rómskeho pôvodu. Vtedy pršalo a na mieste sa nenachádzalo veľa ľudí a tak do služobného motorového
vozidla zobrali obžalovaného, ktorý bol v tom čase jediný na mieste. Na OO PZ prijali oznámenie,
vypočuli obžalovaného a keďže nevedeli rozsah zranení, poškodenému zavolali RZP. Obžalovaný v
tom čase stál pri krčme, kde zvyknú piť alkohol, čo im potvrdili aj v obchode. Svedok nevedel uviesť, či
bol obžalovaný podrobený dychovej skúške a nevie, či bol pod vplyvom alkoholu. Nevie, či obžalovaný

a poškodený spolu komunikovali, pretože on šoféroval a sústredil sa na jazdu. Obžalovaný mal vtedy
oblečenú čiernu koženkovú bundu a modré rifle, pričom nohavice mal špinavé od blata, čo si svedok dal
do súvisu s vyjadrením poškodeného, že spolu zápasili na zemi. Poškodený C. S. na OO PZ prvý krát
označil obžalovaného ako útočníka ale nevedel, na základe čoho poškodený páchateľa identifikoval,
lebo on vypočúval obžalovaného ako podozrivého a kolega J. vypočúval poškodeného.

Svedok Q. A. uviedol, že vtedy išiel pre dcéru do školy, pršalo a videl poškodeného C. S. zbitého a
preto ho poslal k predavačke do potravín. Keď prišla polícia, pýtali sa ho, či niečo videl a on povedal,
že nič. Poškodený S. mu vtedy hovoril, že ho niekto prepadol a pýtal od neho peniaze. Obžalovaného
videl na mieste ale dosť ďaleko. Poškodeného stretol na druhý deň, kedy mu povedal, že ho mal zbiť
obžalovaný. Obžalovaný nemá v obci dobrú povesť.

Svedok K. K., ošetrujúci lekár obžalovaného na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.05.2019 uviedol,
že obžalovaný bol u neho naposledy ošetrený v roku 2017, pričom odvtedy u neho na ambulancii
nebol. Ošetrený bol z dôvodu podozrenia na trombózu dolnej končatiny, pre ktorú bol aj v roku
2017 hospitalizovaný. Pri trombóze je prítomná bolestivosť končatiny ale hybnosť je zachovaná, teda

končatina nie je postihnutá tak, že by sa s ňou nedalo hýbať. O problémoch obžalovaného s chrbticou
svedok nemal vedomosť.

Svedok S. A. využil svoje právo a na tomto hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať z dôvodu, že
obžalovaný je ujo jeho manželky a často sa navštevovali.

Svedok E. A. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.06.2019 uviedol, že obžalovaný je jeho sused,
s ktorým sa nie často ale iba občas stretával a popíjali alkoholické nápoje vonku pri dome. Poprel, že by
s obžalovaným pil alkohol pri Oáze. Dňa 21.09.2017 okolo 12.00 hod. spal opitý doma a obžalovaného
vôbec nestretol. O udalostiach, ktoré sa mali stať dňa 21.09.2017 nič nevie, nebol s obžalovaným a len

okolo neho prechádzal, keď išiel z aktivačných prác.

Znalec K.. A. N., ktorý v prípravnom konaní vypracoval písomný znalecký posudok vo svojej výpovedi
zotrval na jeho záveroch a uviedol, že poškodený C. S. utrpel pri fyzickom incidente dňa 21.09.2017
zlomeninu ľavej očnice, pomliaždenie ľavej strany tváre s tržnou ranou ľavého viečka, pomliaždenie

okolia pravého oka, tržnú ranu ľavého ucha a reznú ranu 4 prsta pravej ruky. Kvôli týmto poraneniam bol
poškodený najprv vyšetrený v nemocnici v Poprade, potom bol od 22.09 do 27.09.2017 hospitalizovaný
vo Fakultnej nemocnice v Košiciach. Všetky poranenia možno podľa znalca hodnotiť ako ľahké, priebeh
ich liečby je nekomplikovaný. Vznik týchto poranení zodpovedá mechanizmu fyzického incidentu ako je
uvedený vo vyšetrovacom spise, tzn., že poranenia mohli byť spôsobené mechanizmom tupo pôsobiacej

sily, ktorou bola opakovane zasiahnutá hlava poškodeného. Na základe lokalizácie poranení, kde bolo
zasiahnuté ľavé ucho a okolie ľavého oka a oblasť pravého oka sa dá predpokladať, že sa jednalo o
viacero úderov, ktorých počet sa nedá stanoviť. Rovnako z medicínskeho hľadiska nie je možné presne
určiť, či poranenia vznikli údermi päsťou alebo bol poškodený kopaný. Rezná rana na prste pravej ruky
mohla vzniknúť porezaním na skle, keď útočník ťahal poškodeného po zemi. Všetky tieto poranenia

nezodpovedajú tomu, že by vznikli pádom poškodeného na zem alebo pádom z nepozornosti alebo
obdobným mechanizmom. Dobu liečenia a práceneschopnosti určuje poranenie s najdlhšou dobou
liečenia z týchto poranení, ktorým je zlomenina ľavej očnice a toto poranenie si vyžadovalo liečenie
4 týždne. Zranenia trvalé následky nezanechajú, poškodený bol obmedzovaný na obvyklom spôsobe
života počas hospitalizácie. Pri videní ho obmedzoval opuch a veľká krvná podliatina v okolí ľavého oka

ale tento stav sa po dvoch týždňoch upravil. Ostatné poranenia si vyžadovali liečenie po dobu 7 dní. Kvôli
reznej rane na pravej ruke nemohol poškodený vykonávať všetky potrebné úkony. Počas liečenia bol
poškodený sebestačný. Z hľadiska bolesti poškodený užíval lieky na tlmenie bolesti, neskôr už lieky kvôli
tolerovateľnej úrovni bolesti neužíval. Pri hodnotení celkového stavu poškodeného lekárom internistombol stav poškodeného hodnotený tak, že prípadná operácia by predstavovala vysoké riziko a na druhej
strane z titulu poranenia očnice poškodený nemal takú poruchu, ktorá by si vyžadovala operačný výkon.
Preto liečba poškodeného postupovala konzervatívnym spôsobom, čiže bez operácie, pri užívaní liekov.

Pri útoku nedošlo k poškodeniu mozgu poškodeného, hoci útok bol vedený na hlavu. Nedá sa ani s
prihliadnutím na vek poškodeného stanoviť, že by poškodený bol v dôsledku svojich zranení ohrozený
na živote.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj obsah písomného znaleckého posudku č. 10/2018

vypracovaného znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia a traumatológia K.. A.
N., ktorého závery korešpondujú s tým, ako ich znalec vo svojej výpovedi prezentoval na hlavnom
pojednávaní. Podľa záverov znaleckého posudku, posudzované zranenia mohli vzniknúť tak, že útočník
napadol poškodeného zozadu a zhodil ho na zem, kde ho zasiahol viacerými údermi do hlavy - mohlo
sa jednať o údery päsťou alebo kopnutia. Rezná rana na prste mohla vzniknúť porezaním na skle, keď
poškodeného útočník ťahal po zemi za kontajner.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.05.2019 súd prehral kamerový záznam z obecného
kamerového systému zachytávajúci priestor pred obchodným centrom Oáza zo dňa 21.09.2017 v
čase približne okolo 11.30 hod. Vo vzťahu k záberu ch08_20170921112701.mp4 svedok - poškodený
uviedol, že je na ňom zachytený on pred útokom. Obžalovaný vo vzťahu k postave na zázname

ch08_2017092111113420.mp4 uviedol, že to nie je on a tiež nie je na žiadnom zo záznamov. On stával
pri Oáze pri plôtiku.

Zo zápisnice z miesta činu vykonanej dňa 17.01.2018 vyplýva, že miesto činu sa nachádza v obci
Slovenská Ves, ku ktorému sa prichádza po hlavnej ceste zo Spišskej Belej. Po ľavej strane ľavotočivej

zákruty vedúcej do Spišskej Starej Vsi sa nachádza budova obchodného centra V.. V prednej časti sa
nachádzajú vstupné dvere do prevádzky J. a do prevádzky V.. Po ľavej strany budovy sa nachádza
odkvapová rúra a vedľa nej chodník z kamennej dlažby červeno hnedej farby. Chodník vedie do zadnej
časti dvora a spája hlavnú cestu so súbežnou ulicou. Oproti chodníku sa po ľavej strane nachádza
parkovisko, na ktorom je umiestnená letná terasa červenej farby s nápisom „D. B. I.“. Následne sa v

zadnej časti 67 metrov po chodníku za budovou OC Oáza po ľavej strane chodníka vo vzdialenosti
8 metrov od neho nachádza zakrytý kovový kontajner o rozmeroch 3,5 x 1,5 m. Vedľa kontajnera
sa nachádza uzamknutá garáž a strom. Z ohliadky bolo vyhotovených 9 kusov farebných fotografií
zachytávajúcich OC Oáza, chodník a kontajner.

Dňa 17.01.2018 bola so svedkom - poškodeným C. S. vykonaná rekognícia, kde po predložený
fotoalbumu č. 1 svedok - poškodený uviedol, že páchateľom je muž na fotke č. 6, ktorého jednoznačne
poznal podľa očí a tváre. Ide o osobu, ktorá ho napadla a iné osoby z albumu nepozná. Podľa poznámky
vyšetrovateľa svedok - poškodený ukázal na túto fotografiu prstom takmer ihneď potom, ako mu bol
ukázaný fotoalbum a bez zaváhania. Po predložení fotoalbumu č. 2, svedok - poškodený ako páchateľa,

ktorý ho napadol, označil muža na fotografii č. 2 a podľa poznámky vyšetrovateľa tiež bez zaváhania.
Na oboch fotografiách, na ktoré ukázal svedok - poškodený bola zachytená podoba obžalovaného.

Vo vzťahu k tomuto dôkazu obžalovaný uviedol, že prvý krát počuje, že by poškodený ukázal na neho
a že ho usvedčuje. Od začiatku vyšetrovania na neho nepovedal ani raz.

Zo záznamu o vydaní veci vyplýva, že svedok I. Z. vydal vyšetrovateľovi DVD nosič obsahujúci
videozáznam z kamier zo dňa 21.09.2017 zachytávajúci priestor na križovatku pri dome zv. V.. Z
úradného záznamu spísaného vyšetrovateľom dňa 27.04.2018 vyplýva, že pri vydaní DVD nosiča bol
vypočutý svedok I. Z. a podľa neho na súbore pod názvom ch08_20170921112701.mp4 vidieť v čase

11.26 hod. ako k nákupnému stredisku V. prichádza starší pán s igelitkou, o ktorom svedok Z. povedal,
že by to mal byť poškodený C. S.. Na súbore s názvom ch08_2017092111113420.mp4 v čase 11.34 hod.
podľa svedka vidieť vychádzať od budovy nákupného strediska V. muža v čiernej bunde a v tmavých
nohaviciach, pričom svedok Z. túto osobu stotožnil s osobou obžalovaného, ktorého označil menom a
prezývkou A..

Obžalovaný k tomuto dôkazu povedal, že svedok klame.Zo správy riaditeľa OO PZ Spišská Belá zo dňa 26.04.2018 vyplýva, že dňa 21.09.2017 v čase o 11.33
hod. bolo prijaté na linku 158 anonymné oznámenie, že za D. v Slovenskej Vsi cigán prepadol staršieho
pána. V čase o 11.40 hod. bola miesto vyslaná hliadka OO PZ Spišská Belá v zložení ppráp. J. J.J. a

práp. X.. K. K. a to na preverenie oznámenia. Na mieste bolo zistené, že na linku 158 volala nejaká žena,
ktorá prechádzala okolo, nakoľko ju o tom požiadal poškodený C. S., ktorý však jej totožnosť nepozná
lebo mal podliate oko a veľmi silno pršalo ale bola na mieste až po útoku. Poškodený C. S. uviedol, že
ho mal napadnúť róm, nakoľko mu nechcel požičať 3 Eurá. V čase o 12.30 hod. bol na OO PZ Spišská
Belá predvedený obžalovaný a privezený poškodený. V čase o 14.16 hod. bola poškodenému privolaná

RZP a v čase okolo 15.00 hod. bol prevezený na ošetrenie do NsP Poprad. Predvedený Q.O. N. bol
vypočutý na záznam o podaní vysvetlenia a v čase o 13.45 hod. bol prepustený.

Obžalovaný k tomuto dôkazu uviedol, že keď ho zobrali policajti, nikto mu nepovedal, že sa jednalo o
lúpežné prepadnutie. To vyšetrovateľ T., ten blázon, sa na neho dohovoril s poškodeným.

Zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa 21.09.2017 o 13.30 hod. poškodeným C. S. vyplýva, že keď
okolo 11.30 hod. prišiel z Kežmarku do Slovenskej Vsi, vystúpil na autobusovej zastávke pri obecnom
úrade, kde prešiel cez cestu a potom popri Konzume pokračoval domov. Keď prešiel okolo Konzumu,
tak ho zavolal jeden róm, ktorý tam pil pivo a povedal mu, aby mu požičal tri eurá, čo poškodený odmietol
a pokračoval ďalej, no vtom ho ten róm udrel päsťou pravej ruky do oblasti hlavy, konkrétne pod ľavé

oko, potom róm spadol na zem, nakoľko bol opitý a poškodený ho chytil za pravú nohu a ten róm ho
začal kopať druhou nohou do oblasti hrudníka. Poškodený C. S. uviedol, že potom ho ešte viackrát
udrel róm päsťami do hlavy a to nad pravé oko a do nosa. Následne poškodený našiel na zemi kameň,
s ktorým chcel zastrašiť útočníka, kde tento sa zľakol a z miesta odišiel, ale poškodený nevie uviesť,
ktorým smerom lebo bol v šoku. Potom išla nejaká žena, ktorá zavolala políciu. Poškodený uviedol, že

útočníka nepozná a k popisu uviedol, že mohol mať asi 40 rokov, koženú bundu neurčenej farby, zelené
nohavice a čierne krátke vlasy.

Z doplnenia záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 21.09.2017 spísaného s poškodeným C. S. o 14.00
hod. vyplýva, že osoba ktorá bola predvedená na OO PZ je osoba, ktorá ho napadla.

Zo záznamu o podaní vysvetlenia podaného dňa 20.11.2017 MUDr. Janu Pappovou, primárkou Kliniky
stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach vyplýva jej
vyjadrenie k zdravotnému stavu poškodeného C. S.. Zlomeninu hornej čeľuste hodnotila ako úraz ťažký
s dobou liečenia 6 až 8 týždňov. Z úradného záznamu spísaného svedkami J. a K. dňa 21.09.2017

vyplýva, že po previerke po možnom páchateľovi vykonávanej na mieste podľa opisu poškodeného C.
S., hliadka predviedla obžalovaného, ktorého poškodený C. S. spoznal ako osobu, ktorá ho napadla lebo
mu nechcel požičať peniaze. E. A. dňa 29.09.2017 v zázname o podaní vysvetlenia uviedol, že medzi
rómami v obci sa rozpráva, že C. S. mal napadnúť obžalovaný, ktorého prezývajú A., ktorý sa tým mal
pred chlapmi chváliť. Obžalovaný dňa 21.09.2017 o 13.30 hod. podal vysvetlenie spísané do zápisnice,

kde uviedol, že dňa 21.09.2017 okolo 09.00 hod. prišiel do potravín v OC Oáza v obci Slovenská Ves,
kde si kúpil dve - tri pivá a vypil si dve alebo tri pol deci, ktoré vypil s kamarátom D. a N. K.. Potom ostal
sám a zdržiaval sa pri Oáze. Nakoľko začalo silno pršať, presunul sa na zastávku pri obecnom úrade,
kde sa skryl pod striešku. Zdržiaval sa v prednej časti budovy a nezaregistroval žiadnu bitku a ani krik,
ku ktorému malo dôjsť pri kontajneroch. Následne za ním pri zastávke prišla hliadka polície.

Súd tiež oboznámil vyčíslenie liečebných nákladov poškodeným Všeobecnou zdravotnou poisťovňou,
a.s. v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti ich poistencovi - poškodenému C. S., ktoré v
oboch podaniach zo dňa 29.01.2018 ako aj zo dňa 28.03.2018 vyčíslila podľa jednotlivých položiek s
konečnou sumou 1.198,43 Eur. Súd tiež oboznámil obsah lekárskych správ vypracovaných MUDr. K.

Š., MUDr. Q. K., MUDr. S. J., MUDr. O. Š., MUDr. Q. H., MUDr. S. N., lekárskej prepúšťacej správy a
ošetrovateľskejprepúšťacejsprávy,ktorésúvisiaspoškodenímzdraviapoškodenéhoC.S.priskutkuas
jeho ďalším liečením. Z lekárskych správ predložených súdu ošetrujúcim lekárom obžalovaného MUDr.
K.K.ozdravotnomstaveobžalovanéhovroku2017vyplýva,žeobžalovanýbološetrenýdňa24.08.2017
pre bolesti chrbtice a boli mu predpísané analgetiká. Od 24.09.2017 do 27.09.2017 bol hospitalizovaný

z dôvodu trombózy povrchových žíl dolných končatín. Dňa 10.07.2017 bol obžalovaný vyšetrený pre
bolesti chrbtice s tým, že od 14.07.2017 do 21.07.2017 bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení.Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.08.2019 súd oboznámil na návrh obžalovaného oblečenie,
ktoré mal obžalovaný pri nástupe do výkonu trestu odňatia slobody, a to 1 ks zelenej vetrovky, 1 ks
modrých riflí, 1 ks boxeriek, 1 ks tmavomodrý sveter, 1 pár športovej obuvi hnedej a 2 ks ponožiek.

Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ
priestupkovo postihnutý. Súd tiež oboznámil rozsudky vzťahujúce sa na predchádzajúce odsúdenia
obžalovaného. Z rozsudku sp. zn. 1T 12/2011 zo dňa 11.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
08.06.2011 vyplýva, že obžalovaný Q. N. bol uznaný za vinného zo spáchania skutku, ktorý súd

právne kvalifikoval ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d)
Trestného zákona a tiež za zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a)
Trestného zákona. Za to mu súd uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne so
zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Zo správy ÚVV a ÚVTOS Košice o správaní obžalovaného vyplýva, že jeho vystupovanie a správanie
nie je vždy na požadovanej úrovni. V osobných veciach sa snaží udržiavať poriadok, osobnej a

kolektívnejhygienevenovaťdostatočnúpozornosť.Pokynypríslušníkovsanievždysnažíplniť,vjednom
prípade bol zaznamenaná záporný poznatok, ktorý bol riešený pohovorom. V kolektíve odsúdených
je znášanlivý, konflikty nevyvoláva. Zúčastňuje sa prednášok na aktuálne spoločenské témy. Doposiaľ
nebol disciplinárne odmenený. Disciplinárne potrestaný bol trikrát. Z miesta bydliska je obžalovaný
hodnotený negatívne s tým, že bol často trestne stíhaný, vo výkone trestu, po návrate z ktorého

vzbudzoval u obyvateľov obce strach, správal sa agresívne, vyvolával konflikty so svojimi príbuznými a
aj s občanmi obce, ktorých slovne aj fyzicky napádal. Obec nemá vedomosť o tom, či bolo jeho správanie
prejednávané komisiou verejného poriadku.

Z aktuálneho odpisu registra trestov SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 18 krát súdne trestaný, a

to počnúc od roku 1976 až dňa 20.03.2019 (odsúdenie č. 18), pričom z toho v prípade 16 - tich odsúdení
mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, resp. v dvoch prípadoch súd upustil od uloženia
súhrnného trestu k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. V poradí 16. odsúdenie je vo veci vedenej
na tunajšom súde pod sp. zn. 1T 12/2011, ktorého rozsudok súd oboznámil a vyššie v odôvodnení
uviedol.Zospisusp.zn.7T15/2018(odsúdenieč.17odpisuregistratrestov)vyplýva,žedňa26.01.2018

bola na obžalovaného Q. N. podaná obžaloba pre skutok, ktorého sa mal dopustiť v auguste 2017
a ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona. Rozsudkom zo dňa 29.03.2018 bol obžalovaný uznaný za vinného zo
skutku v zmysle obžaloby pri zachovaní jeho právnej kvalifikácie z obžaloby a bol mu uložený trest
odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Ďalej mu súd uložil ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou. Zo spisu sp. zn. 1T 64/2016 (odsúdenie č. 18 odpisu registra trestov) vyplýva,
že dňa 24.05.2013 prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na obžalovaného Q. N. obžalobu
pre skutok, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť dňa 28.01.2016 a ktorý právne kvalifikoval ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. e) Trestného zákona. Rozsudkom

zo dňa 14.06.2018 bol obžalovaný Q. N. uznaný za vinného za skutok v zmysle obžaloby, pri zachovaní
jeho právnej kvalifikácie z obžaloby a súd mu uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov
nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste z rozsudku v konaní vedenom pod sp.. zn. 7T
15/2018. Na podklade odvolania obžalovaného a prokurátora, Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn.

5To 50/2018 zo dňa 20.03.2019 zrušil výrok o treste a uložil obžalovaného trest odňatia slobody v trvaní
30 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste v konaní vedenom pod sp. zn.
7T 15/2018 a odvolanie obžalovaného zamietol. Tento rozsudok Krajského súdu v Prešove nadobudol
právoplatnosť dňa 20.03.2019.

Súd odmietol návrh obžalovaného na vypočutie I. N., ktorý mal podľa obžalovaného potvrdiť, že mu
dal šatstvo, ktoré mal v čase nástupu do výkonu trestu odňatia slobody na sebe, nakoľko uvedená
skutočnosť týkajúca sa pôvodu šiat nie je dôležitá pre toto trestné konanie. Nakoľko nie je zrejmé, či
vzhľadom na odstup času od spáchania trestného činu do nástupu výkonu trestu nedošlo k výmene

šiat obžalovaným, ktoré mal mať pri skutku, súd odmietol návrh obhajcu obžalovaného na znalecké
skúmanie šatstva analýzou DNA.Súd vykonal dôkazy, ktoré navrhli strany trestného konania, pričom každý z týchto dôkazov a informáciu
z neho získanú posudzoval súd samostatne ale zároveň aj v ich vzájomnej súvislosti. Súd považuje
rozsah vykonaného dokazovania za dostatočný na to, aby mu umožnil rozhodnúť v tejto trestnej veci

rozsudkom.

Obžalovaný spáchanie skutku tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní poprel s tým,
že v ten deň sa so svedkom - poškodeným C. S. nestretol, vôbec ho nepozná a videl ho až vtedy,
keď ich policajti naložili do policajného auta, kde mu aj poškodený, a neskôr na policajnom oddelení

aj policajti hovorili, že to nemohol byť on lebo nemal na tele a ani na oblečení žiadne krvné alebo iné
stopy. Napokon z toho dôvodu ho aj prepustili. Na svoju obranu tiež uviedol, že v ten deň bolo slnečno,
pri obchodnom centre Oáza bolo veľa ľudí a on tam stál s viacerými rómami a popíjali pivo, pretože tak
robia častejšie, skoro každý deň.

Výrokovineobžalovaného,napriektejtojehoobrane,vovzťahukuktorejsúdvypočulnímnavrhovaných

svedkov a vykonal aj ním navrhované dôkazy (oboznámenie šatstva) je založený tak na priamom
dôkaze, ktorým je výpoveď svedka - poškodeného C. S. ako aj na ďalších nepriamych dôkazoch, najmä
na svedeckých výpovediach svedkov. Poškodený C. S. už pri podaní vysvetlenia dňa 21.09.2017, ako
aj vo svojich výpovediach v prípravnom konaní zo dňa 17.01.2018 a zo dňa 28.06.2018 veľmi podrobne
a do detailov opísal udalosti uvedeného dňa, pričom rovnako z hľadiska skutkového deja vypovedal

o udalostiach toho dňa aj na hlavnom pojednávaní. Skutkový dej opísal podrobne tak, ako je tento
zachytený v podstatných rysoch v obžalobe prokurátora a preto súd nemal dôvod túto skutkovú vetu
meniť a uviedol ju aj v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Pri opise udalostí svedkom -
poškodeným je nutné zohľadňovať aj skutočnosť, že tento bol v čase útoku osobou staršou (77 rokov), s
horšou kvalitou sluchu (čo bolo zrejmé aj na hlavnom pojednávaní), pričom nezanedbateľným faktom je

to, že v ten deň pršalo a ako poškodený sám uviedol, mal zapršané okuliare, čo znížilo jeho schopnosť
vnímať udalosti do bližších detailov. Napriek všetkým uvedeným skutočnostiam ovplyvňujúcim jeho
schopnosť vnímania, sú všetky jeho výpovede detailné a zhodne opisujúce nielen konanie jeho
samotného ale aj konanie páchateľa. Svedok - poškodený jednoznačne uviedol, že ako vystúpil na
zastávke autobusu v Obci Slovenská Ves a prechádzal okolo obchodného centra V., obžalovaný, ktorý

tam stál, sa ho spýtal, či mu nedá 4,- Eurá, čo svedok - poškodený odmietol a pretože silno pršalo, išiel
preč. Keď svedok - poškodený prešiel asi 67 metrov (zistených pri ohliadke miesta činu), obžalovaný
ho dobehol, zozadu ho chytil za golier kabáta a udrel do hlavy, v dôsledku čoho svedok - poškodený
spadol na zem. Potom ho obžalovaný chytil za golier a ťahal ku kontajnerom na sklo za obchod, podľa
poškodenéhopreto,abytonevideliľudia,pričomtátodomnienkapoškodenéhojeopodstatnená,nakoľko

z fotografií z miesta činu vyhotovených pri ohliadke miesta činu je zrejmé, že z hlavnej cesty je výhľad
aj na chodník, kde obžalovaný zaútočil na poškodeného. Pritom ťahaní si svedok - poškodený C. S.
porezal ruku o sklo, ktoré bolo na zemi. Potom ho obžalovaný začal ohmatávať lebo hľadal peňaženku
a povedal mu iba „daj mi peňeži, bo ťa zabijem“ a zase ho udrel do tváre. Ako svedok - poškodený
uviedol, bol v šoku a potiahol obžalovaného za nohu tak, že obžalovaný spadol. Zelenou botaskou

ho obžalovaný, v tom čase ležiaci na zemi, kopol do tváre. Poškodenému sa podarilo vstať, zdvihol
kameň a chcel sa s ním brániť. Obžalovaný na to odišiel a poškodený ostal zranený a v šoku. Okolo
išla jedna jemu neznáma žena s dieťaťom a ju požiadal, aby zavolala policajtov, čo ona urobila tak, že
vytočila telefónne číslo ale mobilný telefón patriaci svedkovi - poškodenému vrátila. Svedok - poškodený
z dôvodu horšieho sluchu a šoku, ktorý utrpel, policajta z operačného strediska nepočul, pričom uvedené

zodpovedá úradnému záznamu spísanému riaditeľom OO PZ Spišská Belá, že anonymné oznámenie
bolo prijaté o 11.33 hod. To zodpovedá času, ktorý poškodený uviedol ako čas príchodu do Obce
Slovenská Ves po zohľadnení času útoku (7 minút). Súd na hlavnom pojednávaní prehral všetky
záznamy z obecných kamier zachytené na DVD z uvedeného dňa v približnom časovom období útoku,
ktorévprípravnomkonaníposkytolsvedokI.Z.,starostaObceSlovenskáVesaakovyplývazozáznamu

ch08_20170921112701.mp4 je na ňom vidieť, že v čase 11.26 hod. k nákupnému stredisku Oáza
prichádza starší pán s igelitkou, pričom svedok - poškodený po zhliadnutí tohto záznamu na hlavnom
pojednávaní identifikoval na zázname seba. Uvedené časové úseky v rozpätí 7 minút od zachytenia
svedka - poškodeného na kamere po zavolanie na políciu zodpovedajú ceste poškodeného, trvaniu
útoku a príchodu neznámej ženy a zavolaniu na políciu.

Následne svedkyňa U. F.J., potvrdzujúc výpoveď svedka - poškodeného opísala, ako jej svedok -
poškodený povedal, že ho napadol róm, ako ho odviedla do obchodu, odkiaľ predavačka znova zavolala
na políciu. Dôležitou je aj časť jej výpovede, kde uviedla, že okolo OC Oáza prechádzala pred útokom,nakoľkoišlapresynadoškoly.Keďžepršalo,malanahlavekapucňualeperiférnevidelačiernooblečenú
postavu, ktorá tam stála na rohu a pila pivo, pričom videla iba jednu osobu.

V kontexte uvedeného súd poukazuje na obranu obžalovaného a uvádza, že z výpovedí svedka -
poškodeného, všetkých ostatných svedkov ale najmä zo záznamov z obecnej kamery vyplýva, že v ten
deň pršalo a nie, ako to uvádza obžalovaný, svietilo slnko. Obžalovaný tiež vypovedal, že tam bolo v
tom čase veľa ľudí a on sa v čase útoku mal zhovárať s nejakými inými ľuďmi, medzi nimi aj so svedkom
S. K.. Z výpovede svedka - poškodeného, o ktorej dôveryhodnosti súd nemá dôvod pochybovať a z

výpovede svedkyne F. vyplýva, že v tom čase bola na mieste iba jedna osoba v čiernej koženej bunde
(resp. čierno oblečená). Aj z kamerových záznamov vyplýva, že v tom čase nešlo okolo veľa ľudí a už
vôbec, hoci kamera zachytáva aj časť budovy V., že by sa v tomto hustom daždi vo štvrtok na poludnie
(21.09.2017 bol štvrtok) zdržiavalo na mieste veľa ľudí, ako to tvrdí obžalovaný. Svedok S. K. vo svojej
výpovedi uviedol, že celý deň chodil po nemocniciach v Kežmarku a do Slovenskej Vsi prišiel autobusom
asi okolo 15.00 hod., kedy prvý krát stretol obžalovaného, ako sedí na múriku a plače, že ho krivo

obvinili, že mal niekoho zbiť. S. K. teda vyvrátil tvrdenie obžalovaného, že s ním v čase útoku bol a tiež
to, že obžalovaný sa o tom, že je podozrivý dozvedel až o 4 mesiace neskôr, keď sa mal poškodený
dohodnúť s vyšetrovateľmi na jeho krivom obvinení. Obžalovaný tým zároveň poprel aj ním podané
vysvetlenie spísané o 13.30 hod. inkriminovaného dňa, kde do zápisnice uviedol, že najprv pili pivo
a tvrdý alkohol s D. a K., ktorí však okolo 11.00 hod. odišli a on stal pri Oáze a bistre sám a čakal

na K., ktorý mu mal doniesť peniaze. Keďže začalo silno pršať (teda sám spochybnil svoje tvrdenie,
že svietilo slnko), presunul sa na zastávku autobusu pod striešku. Všetky tieto skutočnosti a tvrdenia
obžalovaného vzhľadom na tieto dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti vedú súd k záveru, že táto
obrana obžalovaného je účelová. Ani ním navrhnutí svedkovia S. A. a E. A. nepotvrdili, že by s ním v
čase útoku pili alkohol pred OC Oáza.

O prítomnosti obžalovaného na mieste činu v čase útoku svedčí aj záznam z kamerového systému
obce, kde na zázname s názvom ch08_2017092111113420.mp4 v čase 11.34 hod. vidieť vychádzať
od budovy nákupného strediska V. muža v čiernej bunde a v tmavých nohaviciach, pričom svedok Z.
vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní túto osobu stotožnil s osobou obžalovaného. Súd nemal

dôvod spochybňovať pravdivosť výpovede tohto svedka, pretože aj z úradného záznamu vyšetrovateľa
o podaní vysvetlenia svedkom (nemôže sa jednať o výsluch svedka bez poučenia o jeho právach vo
forme úradného záznamu) vyplýva, že svedok obžalovaného na tomto zázname, ktorý ako starosta
videl už v prípravnom konaní spoznal a uvedené tvrdenie zopakoval aj pri svojom výsluchu na hlavnom
pojednávaní. Súd musí nutne zohľadňovať skutočnosť, že svedok žije v obci 50 rokov, je jej starostom

a obžalovaného osobne pozná, a preto jeho svedectvo v tomto smere ale aj o osobe obžalovaného
z hľadiska je správania a povesti považuje súd za relevantné. Svedok - poškodený ako aj svedkovia
J. a K. potvrdili, že obžalovaný mal v tom čase na sebe oblečenú čiernu koženkovú bundu a tmavé
nohavice, čo zodpovedá oblečeniu osoby na kamerovom zázname. Vzhľadom na všetky tieto dôkazy
súd ustálil, že na kamerovom zázname pod číslom ch08_2017092111113420.mp4 je obžalovaný, ktorý

sa tak nachádzal na mieste činu v čase útoku, hoci to obžalovaný popiera. Na druhej strane obžalovaný
na hlavnom pojednávaní tvrdil, že tam v čase útoku popíjal pred OC V., čo ale znamená, že by útok
ako aj poškodeného, ktorý okolo prechádzal mal vidieť alebo by musel nutne vidieť zraneného svedka -
poškodeného, čo ale on paradoxne popiera, hoci je zrejmé, že poškodeného niekto napadol a že tento v
dôsledku toho utrpel zranenia, ktoré potvrdzovali všetci svedkovia, ktorí s ním prišli do kontaktu, a ktoré

vyplývajú aj z lekárskych správ a zo záverov znaleckého posudku. Aj toto svedčí o nedôveryhodnosti
tvrdení obžalovaného a účelovosti jeho obrany.

Súd z hľadiska ďalšieho priebehu skutkového deja ustálil, že následne prišla na miesto motorizovaná
hliadka OO PZ Spišská Belá v zložení svedok J. a svedok K., ktorí videli zranenia poškodeného, toho

naložili na zadné sedadlo ich služobného motorového vozidla a hľadali osobu, ktorá ho mala napadnúť.
Ako uviedol svedok J., raz prešli okolo obžalovaného a až na druhý krát ho naložili do služobného
motorového vozidla a previezli spolu so svedkom - poškodeným na policajné oddelenie. Dôvodom však,
na rozdiel od výpovede svedka - poškodeného, nebola skutočnosť, že by im svedok - poškodený už
na ulici označil osobu obžalovaného ako páchateľa ale len tá skutočnosť, že obžalovaný sa ako jediný

nachádzal na mieste činu, čo potvrdili obaja zasahujúci policajti. Obaja títo svedkovia však nepotvrdili
verziu obžalovaného, že už v aute mu svedok - poškodený hovoril, že to nebol on, čo napokon nepotvrdil
svedok - poškodený s tým, že ani jeden zo svedkov nepočul obsah rozhovoru medzi obžalovaným a
svedkom-poškodenýmvslužobnommotorovomvozidle.Ajzozáznamuopodanívysvetleniaspísanéhosvedkom Kovalčíkom so svedkom - poškodeným C. S. o 13.30 hod. vyplýva, že tento nestotožnil
osobu obžalovaného s osobou útočníka. K tomu došlo až o 14.00 hod. pri doplnení záznamu. Svedok -
poškodený to odôvodnil šokom ako aj tým, že zle videl na jedno oko, ktoré bolo pri útoku poranené, a ako

sám uviedol, a potvrdili mu to svedkovia J. a K., potom, čo sa svedok - poškodený spamätal zo šoku už
na polícii označil obžalovaného ako útočníka, a to podľa tváre, pretože ho z videnia poznal a tiež podľa
oblečenia (nohavíc a obuvi). Identifikáciu obžalovaného ako útočníka svedok - poškodený zopakoval
bez zaváhania pri rekognícii, výpovediach v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní. O tom,
že obžalovaný je páchateľom žalovaného trestného činu nepriamo svedčí aj výpoveď svedka S. K.O. z

prípravného konania, ktorej časť súd v rámci odstraňovania rozporov prečítal na hlavnom pojednávaní
a kde svedok K. uvádzal, že sa obžalovaného na druhý deň pýtal, prečo to urobil, čím myslel útok na
svedka - poškodeného a obžalovaný však tento útok nepoprel, len uviedol, že si nepamätá. Keď sa ho
na to isté pýtal svedok E. A., obžalovaný mu útok opäť nepoprel, len mu povedal, že čo sa do toho stará
a že je to jeho vec. Tento svedok pri podaní vysvetlenia dňa 29.09.2017 uviedol, že medzi rómami v
Slovenskej Vsi sa povráva, že to mal urobiť obžalovaný, ktorý sa tým mal chváliť. Všetky tieto priame

alebo nepriame dôkazy vedú súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je tento uvedený
v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd sa zaoberal aj obranou obžalovaného, že na jeho tele a ani na oblečení neboli stopy po útoku.
Svedok K. vypovedal, že obžalovaný mal nohavice špinavé od blata. Nakoľko poškodený krvácal až po

útoku, ktorý zo strany obžalovaného potom nepokračoval, nemuseli byť na tele obžalovaného a ani na
jeho oblečení žiadne voľným okom viditeľné stopy krvi. Oblečenie, ktoré mal obžalovaný pri dodaní do
výkonu trestu 06.10.2017 nemusí byť tým istým oblečením, ktoré mal na sebe v čase útoku a preto je
tento dôkaz irelevantný.

Pokiaľ sa jedná o otázku zákonnosti rekognície, na ktorú poukázal obhajca obžalovaného v záverečnej
reči,súdkonštatuje,žerekogníciasavykonávavtedy,aksamávýsluchomzistiťtotožnosťnejakejosoby.
Rekognícia vykonaná v prípravnom konaní vzhľadom na obranu obžalovaného, že na mieste nebol, bola
vykonaná zákonne, nakoľko bolo nutné preveriť u svedka - poškodeného, či osobu páchateľa spozná
alebo či si ju nazamieňa s inou osobou. Iná otázka je účelnosť rekognície, nakoľko svedok - poškodený

už osobu obžalovaného identifikoval na policajnom oddelení v deň spáchania skutku a označil menom
a prezývkou.

Pokiaľ sa jedná o rozsah zranení svedka - poškodeného a priebehu liečenia, tieto vo svojom písomnom
znaleckom posudku vypracovanom v prípravnom konaní a neskôr vo svojej výpovedi aj na hlavnom

pojednávaní podrobne opísal znalec MUDr. A. N., pričom súd zdôrazňuje, že mechanizmus vzniku
poranení zodpovedá tomu, ako skutkový dej opísal svedok - poškodený a poranenia nemohli vzniknúť
iným spôsobom, napr. pádom na zem alebo iným podobným spôsobom ale jednoznačne boli spôsobené
mechanizmom tupo pôsobiacej sily. Na strane druhej ani z výpovede svedka MUDr. K. a ani z
predložených lekárskych správ o zdravotnom stave obžalovaného nevyplýva, že by mu tento jeho

zdravotnýstavznemožňovalspáchanieskutkuuvedenéhovovýrokurozsudkuahocimalbolestichrbtice
a podozrenie na trombózu dolných končatín, nebola obmedzená ich hybnosť ale bola prítomná len
ich bolestivosť, čo ale nie je kontraindikácia jeho konania. Napokon obžalovaný sa v ten deň riadne
pohyboval, čo vyplýva z kamerového záznamu a ani svedkovia, ktorí ho v ten deň videli, neopisovali
skutočnosť, že by sa obžalovaný nemohol hýbať alebo chodiť.

Všetky takto vykonané dôkazy, ktoré súd jednotlivo vyhodnotil dávajú priestore na záver, že skutok
tak, ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a že tento skutok spáchal
obžalovaný. Z výpovede svedka - poškodeného C. S. vyplýva, že obžalovaný od neho najskôr slovne
pýtal peniaze a keď mu ich svedok - poškodený nechcel dať, zaútočil na neho a počas útoku mu

prehľadával vrecká lebo hľadal peňaženku. Hoci peniaze nenašiel, lebo tie boli zazipsované vo vrecku
bundy, použil proti poškodenému hrozbu násilia (slovne - „daj peniaze lebo ťa zabijem“) a samotné
násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, hoci k dokonaniu trestného činu nedošlo lebo peniaze svedkovi
- poškodenému odcudzené neboli. Tento čin spáchal na chránenej osobe, pretože svedok - poškodený
bol v tom čase starší ako 60 rokov, teda spĺňal kvalifikačné predpoklady v zmysle § 139 ods. 1 písm.

e) Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 3 Trestného zákona. Vyšší vek svedka - poškodeného
C. S. (77 rokov) bol spojený so zdravotnými komplikáciami, najmä so slabším sluchom, v dôsledku
ktorého nepočul, ako obžalovaný k nemu prišiel zozadu a tiež tento vek a zdravotné problémy, ktorými
trpí a v dôsledku ktorých sa jeho zranenie neriešilo operačne ale iba konzervatívne, znamenali nižšiuschopnosť brániť sa útoku obžalovaného, čím bol útok v konečnom dôsledku dôraznejší a s vážnejšími
následkami, ako by tomu bolo u fyzicky zdravšieho a mladšieho poškodeného. Preto súd okolnosť
vyššieho veku uznal ako okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby. K útoku došlo na

verejnom priestranstve, čo vyplýva z výpovede svedka - poškodeného a z ohliadky miesta činu, a preto
sa obžalovaný zároveň konaním opísaným v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku dopustil
fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol svedka - poškodeného C. S.. Preto
obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods.
1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v

štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Hoci trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1
Trestného zákona je dokonaný použitím násilia alebo bezprostrednej hrozby násilia a nezáleží na tom,
či sa páchateľ cudzej veci zmocnil, obžalovaný sa pokúsil násilím vziať poškodenému peniaze, ktoré
mal poškodený pri sebe ale to sa mu len vďaka odporu poškodeného nepodarilo. Preto je jeho konanie
pokusom lúpeže, ku ktorej dokonaniu vzhľadom na skutočnosť, že poškodený sa použitému násiliu

zo strany obžalovaného ubránil, nedošlo. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný konal vo forme
priameho úmyslu, pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený
Trestným zákonom, ktorým je osobná sloboda a majetok iného a tiež ochrana verejného poriadku pred
fyzickými útokmi na verejných miestach /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd u obžalovaného nezistil žiadnu z poľahčujúcich okolností taxatívne uvedených v ustanovení

§ 36 Trestného zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti 18 krát súdne
trestaný, vrátane nepodmienečných trestov odňatia slobody, súd v neprospech obžalovaného zistil
jednu priťažujúcu okolnosť, a to, že obžalovaný už bol v minulosti za trestný čin odsúdený /§ 37 písm.
m) Trestného zákona). Súd tak u obžalovaného zistil prevažujúci pomer priťažujúcich okolností na
poľahčujúcimi okolnosťami 1:0. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol v konaní vedenom na

tunajšom súde pod sp. zn. 1 T 12/2011 odsúdený za spáchanie dvoch zločinov na nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 7 rokov, je zrejmé, že obžalovaný opätovne spáchal zločin. Preto súd v zmysle §
38ods.2,ods.5Trestnéhozákonazvýšildolnúhranicutrestnejsadzbytrestuodňatiaslobodystanovenú
Trestným zákonom pre trestný čin najprísnejšie trestný, ktorým je zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2
Trestného zákona v trestnej sadzbe od 7 rokov až 12 rokov, o jednu polovicu, čím dolná hranica trestu

predstavuje výmeru 9 rokov a 6 mesiacov. Nakoľko obžalovanému súd ukladal trest za viac úmyselných
trestných činov (vzhľadom na súhrnný trest k odsúdeniam sp. zn. 7T 15/2018 a 1T 645/2016), ktorých
jeden je zločinom (zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona), zvýšil hornú hranicu
trestnej sadzby o jednu tretinu, pričom nepoužil pri zvyšovaní trestných sadzieb ustanovenie § 38 ods.
8 Trestného zákona, ktoré sa aplikuje iba na zvyšovanie alebo znižovanie trestných sadzieb iba podľa

odsekov 3 až 6 tohto ustanovenia ale hornú hranicu trestnej sadzby zvýšil priamo, teda na 16 rokov.
Súd tak pri ukladaní trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v trvaní
od 9 rokov a 6 mesiacov až po 16 rokov. Súčasne za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 42
ods. 1 Trestného zákona ukladal súhrnný trest odňatia slobody za súčasného zrušenia výroku o treste
uloženého obžalovanému Krajským súdom v Prešove sp. zn. 5To 50/2018 zo dňa 20.03.2019 v spojení

s trestom uloženým v konaní vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. 7T 15/2018, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili svoj podklad.

Obžalovaný je dlhoročným recidivistom, o čom svedčí jeho doposiaľ 18 odsúdení za rôznorodú trestnú

činnosť páchanú od roku 1976 prakticky nepretržite doposiaľ. Jeho minulá trestná činnosť mala nielen
majetkový ale najmä slovne a fyzicky násilný charakter, pričom bol odsúdený aj za závažnejšie trestné
činy, ktoré by vzhľadom na aktuálnu právnu úpravu boli charakteru zločinov (lúpeže, znásilnenia).
Napokon ani odsúdenie na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne uložený mu v konanívedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1T 12/2011, ktorý vykonal, nebol pre neho dostatočnou
výstrahou a okrem prejednávanej trestnej veci bol po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní
7 rokov v krátkom čase odsúdený za spáchanie dvoch trestných činov (v konaní sp. zn. 7T 15/2018 a

1T 64/2016) majúcich povahu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, resp. aj ods. 2
Trestného zákona, pričom dovtedy bol už päťkrát za rovnaký trestný čin odsúdený. U obžalovaného sa
teda jedná o vážne kriminálne narušeného jedinca, ktorý už nedokáže rešpektovať a dodržiavať normy
tejto spoločnosti. O jeho negatívnych črtách osoby svedčia je jeho hodnotenia z miesta bydliska a z
ústavu na výkon trestu, ktoré sú oba negatívne. Z miesta bydliska je hodnotený negatívne pre svoje

konfliktné a agresívne správanie vzbudzujúce strach u obyvateľov obce, slovné a fyzické napádanie
príbuzných a občanov obce, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok Z., ako starosta obce. Zo správy
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach, kde je aktuálne umiestnený na výkon trestu vyplýva,
ženievždyplnípokynypríslušníkovzboruaboldoposiaľ3krátdisciplinárnepotrestaný.AjsvedokJ.,ako
príslušník OO PZ Spišská Belá v časti svojej výpovede na hlavnom pojednávaní k osobe obžalovaného
uviedol, že jeho podobu majú na oddelení vyvesenú, pretože vedeli, že ho pustili z výkonu trestu a

pozorne sledovali jeho správanie. Osoba obžalovaného tak nedáva žiaden predpoklad na nápravu a v
prípade obžalovaného je nutné zvýrazniť prvok represívnej stránky účelu trestu. Uložením trestu odňatia
slobodyvčomožnovnajdlhšejdobejenutné zabrániťobžalovanému,abypokračovalvpáchanítrestnej
činnostipoprepustenízvýkonutrestuodňatiaslobodyazároveňodradiťinýchpodobnýchrecidivistovod
páchania podobných trestných činov. Pretože obžalovaného ani predchádzajúce odsúdenia neodradili

a ani v prejednávanej trestnej veci neprejavil žiadnu známku ľútosti alebo pokory, čo len vyjadruje
povahu jeho osobnosti a vzťah k ním spáchanej trestnej činnosti, žiaden výchovný účel trestu súd
u obžalovaného nevidí a podľa toho bol obžalovanému vzhľadom na jeho osobu a predchádzajúce
odsúdenia trest ukladaný.

Súd tiež musel nutne zohľadniť aj spôsob spáchania trestného činu, kedy obžalovaný zozadu zaútočil
na 77 ročného človeka bez akejkoľvek provokácie zo strany poškodeného alebo výstrahy, prípadne
konania, z ktorého by mohol poškodený tento útok očakávať a jemu sa brániť. Obžalovaný sám vo veku
60 rokov vycítil prítomnosť slabšieho človeka, u ktorého predpokladal, že má peniaze a bude klásť menší
odpor, ako v prípade silného a zdravého človeka. Motívom jeho konania bola ziskuchtivosť a peniaze na

alkohol, ktoré, ak mu poškodený C. S. nedal dobrovoľne, tak sa obžalovaný rozhodol, že si ich vezme
násilím. K dokonaniu trestného činu nedošlo iba náhodou, pretože obžalovaný hľadal peňaženku, ktorú
ale poškodený pri sebe nemal a len náhodou sa obžalovaný nedostal k peniazom, ktoré mal svedok -
poškodený vo forme bankoviek vo vetrovke za zipsom. Preto aj keď k dokonaniu trestného činu lúpeže
nedošlo, stalo sa tak iba náhodou a pokus trestného činu sa v maximálne možnej miere priblížil k jeho

dokonaniu. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd pri trestaní uplatnil ustanovenie § 14 ods. 2 Trestného
zákona a konanie obžalovaného vzhľadom na spôsob spáchania trestného činu a jeho motív trestal ako
dokonaný trestný čin.

Preto súd pri zohľadnení všetkých aspektov ukladania trestu uvedených v ustanovení § 34

ods. 4 Trestného zákona, uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 14 rokov a 6 mesiacov,
teda na hornej hranici zákonom stanovenej a súdom v zmysle zákona zvýšenej trestnej sadzbe. Tento
trest bude pre ochranu spoločnosti pred obžalovaným dostatočný, pretože obžalovaný bude po dobu
výkonu trestu od spoločnosti izolovaný, čím nebude mať možnosť nielen napádať svojich spoluobčanov
ale najmä páchať ďalšiu trestnú činnosť.

Súd v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a to s poukazom na tú
skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaného skutku v tomto
konaní vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť.

Obžalovaný, ako páchateľ úmyselného trestného činu majúceho povahu zločinu, bol už v minulosti
najmenej dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, pričom súd mu v tomto
konaní znovu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody. Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorú súd
na základe vykonaného dokazovania vyššie charakterizoval, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší

spôsob života a na násilnú povahu spáchanej trestnej činnosti, súd konštatuje, že sa nedá očakávať,
že po výkone trestu obžalovaný povedie riadny život. Preto súd za splnenia podmienok uvedených
v ustanovení § 76 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní dvoch
rokov podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko má za to, že tento druh ochranného opatreniabude mať pre ochranu spoločnosti pred obžalovaným priaznivý účinok a pre obžalovaného budú mať
obmedzenia v zmysle § 77 Trestného zákona dostatočne odstrašujúci efekt pri je prípadnom úmysle
naďalej pokračovať v páchaní trestnej činnosti.

Do skončenia vyšetrovania si náhradu škody uplatnila iba poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s., ktorá ju aj vyčíslila. Preto jej súd v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku náhradu škody priznal
a k jej náhrade zaviazal obžalovaného. Nárok poisťovne bol dostatočným spôsobom odôvodnený a
nevyžadoval si žiadne ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo rámec dokazovania v tomto trestnom

konaní. Poškodený C. S. si do skončenia vyšetrovania náhradu škody neuplatnil a urobil tak až na
hlavnom pojednávaní, čo je oneskorene a preto súd o jeho nároku na náhradu škody nerozhodoval.
- proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin
spáchal na chránenej osobe,
- dopustil sa fyzicky na miestne verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

Poučenie:

Protitomurozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehooznámenianaOkresnomsúdeKežmarok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,

že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.