Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. október 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717201201
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717201201.9

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu v rade 1/ K. D., U..
XX.XX.XXXX, F. R. Š.. Š. X, XXX XX G. K. Ž.K. H. A. X/ K. D., U.. XX.XX.XXXX, F. R. Š.. Š. X,
XXX XX G., obaja právne zastúpení JUDr. Magdalénou Lesayovou, advokátkou so sídlom Hlavná 27/
A, 917 01 Trnava, proti žalovanému v rade X/ V. R., U.. XX.XX.XXXX, F. R. R.. R. X/XX, XXX XX
G., právne zastúpený JUDr. Lenkou Maďarovou, advokátkou so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina,

žalovanému v rade X/ D. G., U.. XX.XX.XXXX, R. C..R.. B. X, XXX XX G., v konaní o zaplatenie 20.000
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcov zo dňa 27.01.2017 o zaplatenie 20 000 € sa zamieta.

II. Žalovaní majú voči žalobcom právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 31.01.2017, žalobcovia žiadali, aby súd zaviazal žalovaných
spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 20 000 €. Žalobu odôvodnili tým, že na základe Zmluvy o pôžičke
zo dňa 27.03.2009 požičali žalovaným ako solidárnym dlžníkom sumu 22 000 €. Žalovaní sa zaviazali
túto sumu vrátiť do 27.04.2009. Z celkove požičanej sumy žalovaní vrátili len 2 000 €. Zostávajúca časť
dlhu zo zmluvy o pôžičke je predmetom súdneho sporu.

2. Žalovaný v rade 1/ sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.05.2017, v ktorom uviedol, že nárok na
zaplatenie sumy 20 000 € zanikol splnením v celom rozsahu. Žalovaný v rade 1/ tvrdil, že od žalobcu
v rade 1/ dostal sumu 22 000 € a nie 22 000 € a na dlh z pôžičky zaplatil žalobcovi v rade 1/ celkove
sumu 47 800 € a tieto skutočnosti preukázal v konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde v Martine
sp. zn. 7C/175/2017 a to čestným vyhlásením svedkov C.U. C. a G. M. a následne aj ich svedeckými
výpoveďami, ktoré boli vykonané na pojednávaní dňa 19.08.2013 a dňa 16.09.2013. Žalovaný v rade

1/ sa bránil tým, že Zmluva o pôžičke zo dňa 27.03.2009, od ktorej žalobcovia odvodzujú svoj nárok,
je neplatná, pretože predstavuje simulovaný právny úkon, ktorý zakrýva iný skutočný úkon a to ústnu
zmluvu o pôžičke medzi žalovaným v rade 1/ a žalobcom v rade 1/. V tejto zmluve sa žalovaný v rade 1/
zaviazal vrátiť pôžičku vo výške 20 000 € spolu s úžerníckymi úrokmi vo výške 10 % mesačne. Žalovaný
namietal aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v rade 2/ K. D. a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného
v rade 2/ D. G..

3. K vyjadreniu žalovaného v rade 1/ zo dňa 26.05.2017 sa žalobcovia vyjadrili a to podaním zo dňa
25.06.2017. Žalobcovia tvrdenia žalovaného v rade 1/ o tom, že dlh zo spornej zmluvy o pôžičke zanikol
splnením, popreli.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami pripojenými v spise, súvisiacim spisom vedeným na

tunajšom súde sp. zn. 7C/175/2012, výsluchom svedka, výsluchom sporových strán a zistil:Žalobcovia ako veritelia, žalovaný v rade 1/ V. R. ako dlžník v rade 1/, dlžník v rade 2/ a to spoločnosť
BTC s.r.o. a žalovaný v rade 2/ ako dlžník 3/ D. G., uzatvorili dňa 27.03.2009 Zmluvu o pôžičke. V
tejto zmluve sa žalobcovia zaviazali požičať dlžníkom spoločne a nerozdielne sumu 22 000 €. Dlžníci

sa zaviazali túto sumu vrátiť do 27.04.2009. Podpisom tejto zmluvy dlžníci potvrdili, že pôžičku vo výške
22 000 € od veriteľov prevzali.

Žalovaný v rade 1/ tvrdil, že mu nebola poskytnutá pôžička vo výške 22 000 €, ale len vo výške 20
000 €, pretože 2 000 € si žalobca v rade 1/ ponechal ako úroky za poskytnutie pôžičky. Podľa článku

I bod 3 zmluvy bola pôžička medzi zmluvnými stranami dohodnutá ako bezúročná. V článku II bod 3
Zmluvy o pôžičke sa veritelia zaviazali písomne potvrdiť vrátenie poskytnutej pôžičky s uvedením miesta
a času vrátenia pôžičky. V článku II bod 4 sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške 0,1 %
za každý deň omeškania za oneskorené plnenie záväzku dlžníkov vrátiť pôžičku. Zároveň sa zmluvné
strany dohodli, že v prípade omeškania s plnením dlhu zaplatí dlžník aj úrok z omeškania 10 % ročne
z dlžnej sumy.

V článku II bod 5 sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú zo zmluvy
o pôžičke, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní podľa Zákona č. 244/2002 Z.z. a to stálym
rozhodcovským súdom pri arbitrážnej komore, s.r.o. Na základe tejto dohody žalobcovia doručili
rozhodcovskému súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o. so sídlom Nemocničná 16, Veľký Krtíš

dňa 23.03.2017 žalobu, ktorou žiadali, aby súd zaviazal žalovaných a to V. R. K. D. G. a zároveň aj
tretieho spoludlžníka spoločnosť BTC s.r.o. zaplatiť dlh z pôžičky vo výške 20 000 €. Predmet tohto
sporu bol rovnaký ako predmet súdenej veci. Podstatnú časť spisu vedeného na rozhodcovskom súde
vo Veľkom Krtíši sp. zn. VK 47/2012 žalobcovia k žalobe, ktorá je predmetom tohto sporu, pripojili ako
dôkaz.

K žalobe pripojili aj vyjadrenie žalovaného v rade 1/, v ktorom podrobne popisuje, akým spôsobom svoj
záväzok zo spornej zmluvy o pôžičke postupne splácal a celkove na dlh zo zmluvy o pôžičke zaplatil 47
800 €. Vo vyjadrení žalovaný v rade 1/ V. R. uviedol, že od žalovaného K. D. dostal pôžičku len vo výške
20 000 € a nie vo výške 22 000 €. Žalovaný v rade 1/ V. R. tvrdil, že dňa 27.04.2009 žalobcovi vrátil

sumu 10 000 € + 2 000 € úroky a od 27.05.2009 žalobcovi v rade 1/ platil len úroky zo sumy 12 000 €,
to znamená 1 200 € mesačne. Úroky v tejto výške platil žalobcovi v rade 1/ K. D. mesačne a to až do
februára 2011 a zaplatil mu 22 x po 1 200 €. Žalovaný v rade 1/ V. R. v tomto svojom vyjadrení tvrdil, že
vo februári 2011 ešte žalobcovi v rade 1/, teda K. D. zaplatil sumu 2 400 € a v decembri 2011 sumu 7 000
€. Tvrdil, že celkove na dlh z pôžičky zaplatil sumu 47 800 € (10 000 € + 2 000 € + 22 x 1 200 € + 2 400 €

+ 7 000 €). Tvrdil, že nárok žalobcu je nedôvodný a snaží sa len získať od neho bezdôvodné obohatenie.
Podľa neho Zmluva o pôžičke zo dňa 27.03.2009 je platná len čo sa týka požičanej istiny 20 000 €. V.
R. tvrdil, že dohoda s K. D. o tom, že z požičanej sumy musí platiť úroky vo výške 10 % mesačne, je
neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, v dôsledku čoho mu vzniká nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu v rámci svojho vyjadrenia k žalobe V.

R. podal na rozhodcovskom súde vzájomnú žalobu, ktorou žiadal, aby rozhodcovský súd zaviazal K. D.
zaplatiť sumu 27 800 €, ktorú mu on zaplatil bez právneho dôvodu (47 800 € - 20 000 €).

V spore vedenom na rozhodcovskom súde pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o. si žalovaný V. R.
vzájomnou žalobou uplatnil voči K. D. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo tým,

že na dlh z pôžičky zaplatil o 27 800 € viac, než mal zaplatiť (47 800 € - 20 000 €). Konajúci súd túto
vzájomnú žalobu V. R. o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 27 800 € pripustil.

V. R. svoje tvrdenie, že dlžnú pôžičku zaplatil, preukazoval čestným vyhlásením žalovaného v rade 2/ D.
G. zo dňa 20.04.2012, čestným vyhlásením svedka C. C. zo dňa 23.04.2012, ako aj čestným vyhlásením

svedka G. M. zo dňa 23.04.2012. Fotokópie týchto čestných vyhlásení žalobcovia k tejto žalobe pripojili
a nachádzajú sa v spise na čl. 10 - 11.

Z opakovaných vyjadrení žalobcu v rade 1/ vyplýva, že žiadnu inú zmluvu o pôžičke, než spornú Zmluvu
o pôžičke zo dňa 27.03.2009, so žalovanými neuzatvoril. So žalovaným v rade 1/ V. R. neuzatvoril ani

žiadnu dohodu o zmene zmluvy o pôžičke. Poukazoval na to, že v zmluve o pôžičke bolo dohodnuté,
že pôžička je bezúročná.5. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa § 658 ods. 1) Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

6. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sporové strany uzatvorili dňa 27.03.2009 Zmluvu o
pôžičke, na základe ktorej poskytli žalobcovia žalovaným pôžičku vo výške 22 000 €. Túto skutočnosť

svojím podpisom na zmluve žalovaní potvrdili. Spornú zmluvu o pôžičke na strane dlžníkov ako
spoludlžník podpísala aj spoločnosť BTC s.r.o. Žalovaní sa zaviazali pôžičku vrátiť v lehote do
27.04.2009. Tvrdenie žalovaného v rade 1/ o tom, že so žalobcom v rade 1/ uzatvoril inú zmluvu
o pôžičke, alebo uzatvoril dodatok k spornej Zmluve o pôžičke zo dňa 27.03.2009, v ktorom bolo
dohodnuté, že požičanú sumu vo výške 22 000 € vráti spolu s úrokom vo výške 10 % mesačne (120
% ročne), nebolo nijakým spôsobom preukázané. Ak by aj takéto tvrdenie preukázané bolo, súd by v

takomto prípade rozhodol, že zmluva o pôžičke, na základe ktorej sa žalovaní zaviazali vrátiť pôžičku
spolu s úrokom vo výške 120 % ročne, je neplatná, pretože takto dohodnutá výška úrokov nezodpovedá
zásadám dobrých mravov. Výkon práv a povinností ohľadne takejto dohody by bol v rozpore s dobrými
mravmi.

7. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom

odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak účastník občianskeho právneho vzťahu koná v rozpore so
základnými všeobecne uznávanými a v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov
konania medzi ľuďmi. V čase poskytnutia spornej pôžičky v roku 2009 banky a nebankové subjekty

požadovali za poskytnutie úverov a pôžičiek úroky vo výške od 5 do 25 % ročne z dlžnej sumy. V
porovnaní s takouto obvyklou cenou úrokov je možné dohodu o platení úrokov vo výške 120 % ročne
z dlžnej sumy považovať za nemorálnu.

Súd považuje za neplatnú aj dohodu, ktorá tvorí obsah spornej zmluvy o pôžičke o tom, že dlžníci sú

povinní zaplatiť v prípade omeškania s platením pôžičky zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % za každý
deň omeškania a zároveň ešte aj úrok z omeškania vo výške 10 % ročne z dlžnej sumy. Záväzok
platiť v prípade omeškania sumu 0,1 % za každý deň omeškania predstavuje povinnosť zaplatiť úrok z
omeškania vo výške 36,50 % ročne z dlžnej sumy. V zmluve o pôžičke sa dlžník zaviazal platiť aj úrok
z omeškania vo výške 10 % z dlžnej sumy. Celkove sa dlžníci podľa dohody uvedenej v článku II bod 4

Zmluvy o pôžičke zo dňa 27.03.2009 zaviazali zaplatiť úrok z omeškania vo výške 46,5 % ročne z dlžnej
sumy. Takto dohodnutý úrok za poskytnutie pôžičky je nielen nemorálny, ale je aj v rozpore s kogentným
(záväzným) ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorý záväzne určuje výšku úroku z omeškania.

8. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR výška úrokov z omeškania bola v čase podpísania spornej zmluvy
o pôžičke o 8 percentuálnych vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Zákonný úrok z omeškania predstavoval 9,50 % ročne z dlžnej sumy. Nie je možné citované kogentné

ustanovenia o výške úrokov z omeškania obchádzať uzatvorením dohody o zmluvnej pokute. Takýto
právny úkon, teda dohoda o zmluvnej pokute, ktorá obchádza záväzné ustanovenia o výške úroku z
omeškania, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.Z uvedeného vyplýva, že žalovanému vznikol len nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania,
ktorý si však žalobcovia žalobou neuplatňujú.

Nebolo preukázané, že medzi spornými stranami bola uzatvorená nejaká iná zmluva o pôžičke, alebo
dodatok k existujúcej spornej zmluve o pôžičke, v ktorom by bol dohodnutý úrok za poskytnutie pôžičky.
To znamená, že žalovaní boli povinní na základe zmluvy o pôžičke zaplatiť žalobcovi sumu 22 000 €.

9. Z tvrdení žalovaného a z výpovedí svedkov súd považoval za preukázané, že aj napriek tomu, že v

zmluve o pôžičke bolo dohodnuté, že o splnení pôžičky veritelia vydajú dlžníkom písomné potvrdenie,
žalobca v rade 1/ K. D. takéto potvrdenie žalovanému v rade 1/ opakovane odmietal vystaviť. Bolo
preukázané, že dlh zo zmluvy o pôžičke žalovaný v rade 1/ žalobcovi v rade 1/ postupne splácal.
V tomto smere je významné aj dokazovanie, ktoré bolo vykonané na tunajšom súde v spore sp. zn.
7C/175/2012 a to čestnými vyhláseniami svedkov, ako aj ich výsluchom. Tunajší súd vo veci vedenej
pod sp. zn. 7C/175/2012 vykonal dokazovanie čestnými vyhlásením svedkov pred piatimi rokmi. Tieto

svedecké výpovede je možné aj z hľadiska plynutia času považovať za vieryhodnejšie, pretože sa
výsluch svedkov vykonal v primeranej časovej následnosti po plnení záväzku zo zmluvy o pôžičke. V
tejto súvislosti súd poznamenáva, že predmetom súdneho sporu 7C/175/2012 síce nebol nárok žalobcu
v rade 1/ na zaplatenie dlhu z pôžičky, ale aj napriek tomu sa touto otázkou súd podrobne zaoberal.
V tomto spore žalobca V. R. žaloval K. D. a K. D. a žiadal, aby súd rozhodol, že rozhodcovský súd

pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o. so sídlom vo Veľkom Krtíši nemá právomoc rozhodovať o veci
zaplatenia dlhu zo zmluvy o pôžičke. Počas tohto sporu došlo k podstatnej zmene právnej úpravy a to
Zákona č. 244/2012 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v dôsledku čoho rozhodcovský súd v tejto veci zo
zákona už rozhodovať nemohol (aj napriek dohode sporových strán, ktorá bola obsiahnutá v zmluve
o pôžičke). V súvislosti so zmenou právnej úpravy bolo konanie uznesením č.k. 7C/175/2012 - 253 zo

dňa 16.02.2017 zastavené.

10. V súlade s procesnou zásadou priamosti, súd opätovne vypočul svedka C. C. na pojednávaní dňa
13.09.2018 ohľadne tvrdení žalovaného v rade 1/ o splnení dlhu z pôžičky. Na okolnosti, za ktorých
dochádzalokpostupnémusplácaniupôžičky,súdvypočul ajžalovanéhovrade2/D.G..Priposudzovaní

otázky,čiboldlhzozmluvyopôžičkesplnený,súdvychádzalajzpísomnýchčestnýchvyhlásenísvedkov
C. C. a G. M., ktoré boli vykonané v apríli 2012. Súd vychádzal aj z obsahu čestného vyhlásenia D. G.,
ktoré k žalobe žalobca K. D.Y. pripojil.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.09.2018 žalovaný v rade 1/ pripojil aj originál čestného

prehlásenia G. M., na ktorom bol podpis úradne overený dňa 23.04.2012. Žalovaný v rade 1/ nenavrhol
G. M. vypočuť, pretože sa dlhodobe zdržuje v zahraničí a zabezpečenie jeho účasti je zložité a bolo by
aj nehospodárne. V tejto súvislosti právna zástupkyňa žalovaného v rade 1/ odkázala na výpoveď D. M.
v spore sp. zn. 7C/175/2012 zo dňa 16.09.2013, ktorú súd v tomto konaní prečítal.

11. V rámci hodnotenia dôkazov súd porovnával tvrdenia žalovaného v rade 1/ o splácaní pôžičky s
výpoveďami svedkov, ako aj žalobcov a hodnotil aj okolnosti, za ktorých bol dlh splácaný.

Žalovaný v rade 1/ V. R. tvrdil, že žalobcovi v rade 1/ dňa 27.04.2009 vrátil sumu 10 000 € + 2 000 €
úroky. Od uvedeného dátumu, teda od 27.05.2009 platil žalobcovi v rade 1/ už len úroky z nesplatenej

časti pôžičky. Od 27.05.2009 žalovaný platil žalobcovi v rade 1/ už len úroky zo zostávajúcej časti dlžnej
istiny 12 000 €, to znamená 1 200 € mesačne. Žalovaný v rade 1/ tvrdil, že každý mesiac do od februára
2011 platil žalobcovi v rade 1/ sumu 1 200 € mesačne, teda celkove mu za obdobie od 27.05.2009 do
februára 2011 zaplatil túto sumu 22 x, to je celkove sumu 26 400 €. Žalovaný v rade 1/ tvrdil, že vo
februári 2011 zaplatil žalobcovi v rade 1/ okrem mesačného úroku 1 200 € aj sumu 2 400 € a v decembri

2011 mu zaplatil sumu 7 000 € a celkove na dlh z pôžičky zaplatil žalobcovi v rade 1/ sumu 47 800 €.

Z čestného vyhlásenia svedka G. M. zo dňa 23.04.2012, ako aj z jeho výpovede na pojednávaní dňa
16.09.2013, vyplýva, že bol svedkom toho, že žalovaný v rade 1/ odovzdal žalobcovi 16 x sumu 1 200 €
a 1 x sumu 7 000 € a 1 x sumu 2 400 €. Svedok prehlásil, že mal vedomosť o tom, že sa jedná o úroky z

pôžičky, ktorú poskytol žalobca v rade 1/ žalovanému v rade 2/. Podľa tohto svedectva zaplatil žalovaný
v rade 1/ žalobcovi v rade 1/ na dlh zo zmluvy o pôžičke sumu 14 x 1 200 €, t.j. 16 800 €, 1 x 7 000 € a 1 x
2 400 €, t.j. celkove 26 200 €. Svedok na pojednávaní vypovedal, že mal vedomosť o tom, že žalovaný v
rade 1/ si požičal od žalobcu v rade 1/ sumu 20 000 € a musí túto sumu vrátiť spolu s mesačným úrokom10%. Z výpovede svedka vyplýva, že ho v januári 2010 žalovaný v rade 1/ zavolal, aby mu dosvedčil, že
žalobcovi v rade 1/ vráti sumu 1 200 €, pretože mu žalobca o splácaní pôžičky odmieta vystaviť písomné
potvrdenie. Svedok vypovedal, že peniaze platil žalovaný v rade 1/ žalobcovi na rôznych miestach a to

napríklad na benzínovej pumpe, pred bytom a podobne. Vypovedal, že pri odovzdávaní peňazí bol zo
10 - 12-krát, pričom žalovaný v rade 1/ vracal žalobcovi v rade 1/ sumu 1 200 €. Raz bol pritom, ako
mu vrátil sumu 7 000 € a raz, keď mu vrátil sumu 2 400 €. Svedok vypovedal, že na poslednú sumu,
ktorú žalovaný žalobcovi vracal, teda 2 400 €, mu osobne požičal sumu 1 500 €. Svedok vypovedal aj o
tom, že v jednom prípade pri odovzdávaní peňazí mal K. D. pri sebe zbraň. Pretože pri splácaní pôžičky

žalovanému v rade 1/ nevydal doklad, svedok doporučil V. R., aby sa obrátil so svojím problémom na
políciu. Z výpovede svedka G. M. je zrejmé, že na dlh zo zmluvy o pôžičke zaplatil žalovaný v rade 1/
žalobcovi v rade 2/ vyššiu sumu, než 20 000 €. Nie je bezvýznamné ani tvrdenie svedka, že jedenkrát
mal žalobca pri odovzdávaní splátky pôžičky pri sebe zbraň.

Svedok C. C. podľa čestného vyhlásenia zo dňa 23.04.2008 tvrdil, že bol osobne pritom, ako žalovaný

v rade1/ žalobcovi v rade 2/ odovzdal sumu 10 000 €, jedenkrát sumu 2 000 € a 8-krát bol pritom, ako
mu odovzdal sumu 1 200 €. Uviedol, že má vedomosť o tom, že sa jednalo o mesačné úroky z pôžičky,
ktorú poskytol K. D. V. R.. Z čestného vyhlásenia vyplýva, že svedok bol pritom, ako žalovaný v rade 1/
zaplatil žalobcovi v rade 1/ dlh zo zmluvy o pôžičke v celkovej výške 21 600 €.

Výpoveď svedka C. C.U. na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 19.08.2013 vo veci sp. zn. 7C/175/2012,
v podstate potvrdzuje skutočnosti uvedené v čestnom vyhlásení svedka zo dňa 23.04.2012 o tom, že
žalovaný v rade 1/ postupne v rôznych čiastkach dlh zo zmluvy o pôžičke žalobcovi v rade 1/ splácal.
Svedok vypovedal, že má vedomosť o tom, že mu K. D. požičal sumu 22 000 € a že na vlastné oči
videl, ako mu po častiach V. R. peniaze vracia, pričom mu K. D. potvrdenie o čiastočnom zaplatení dlhu

nevydával a len si to zapisoval do nejakého zápisníka.

Na pojednávaní v tejto veci, ktoré sa konalo dňa 13.09.2018, svedok C. C. vypovedal, že D. R. sa mu
sťažoval, že spláca pôžičku K. D. a ten mu odmieta dávať doklady o splatení. Vypovedal, že z toho
dôvodu ho požiadal, aby išiel s ním a zúčastnil sa odovzdávania peňazí. Vo svojej výpovedi v podstate

potvrdil, že pán R. D. D. pôžičku splácal tak, ako to už predtým uviedol. Svedok poukázal aj na to, že pán
D.Y. sa pánovi R. v súvislosti s plnením dlhu zo zmluvy o pôžičke vyhrážal zbraňou. Túto informáciu má
od pána R.. Žalovanému v rade 2/ radil, aby išiel na políciu. On sa však žalobcu bál. Svedok vypovedal,
že pán R. mu v tom čase povedal, že žalobcovi v rade 1/ zaplatil viac, než si od neho požičal, nemá
však o tom doklad.

Z výpovedí žalovaného v rade 2/ D. G., ktoré vykonal na pojednávaní vo veci vedenej na tunajšom súde
sp. zn. 7C/175/2012 dňa 19.08.2013, ako aj z jeho výpovedí, ktoré vykonal na pojednávaní v tejto veci
na pojednávaní dňa 13.09.2018, vyplýva, že spornú zmluvu o pôžičke podpísal aj on ako spoludlžník.
Vypovedal, že žalobca v rade 1/ K. D. mu zopárkrát telefonoval, aby ovplyvnil žalovaného v rade 1/,

aby dlh zo zmluvy o pôžičke zaplatil. Svedok uviedol, že pritom, ako žalobca v rade 1/ žalovanému v
rade 1/ odovzdával pôžičku, nebol. Žalovaný v rade 2/ D. G. sa domnieval, že na základe jeho urgencií
adresovaných žalovanému v rade 1/ peniaze žalobcovi v rade 1/ platil, pretože mu to žalobca povedal.

Žalobca v rade 1/ V. R. na dlh z pôžičky zaplatil dňa 15.06.2010 sumu 2 000 € a bol dlžný len 20

000 €. Táto skutočnosť nebola sporná. Z čestných prehlásení, ako aj z výpovedí svedkov vyplýva, že
žalovaný V. R. žalobcovi K. D. pôžičku splácal, pričom žalovaný mu o čiastočnom splatení dlhu nevydal
žiadne písomné potvrdenie tak, ako sa v zmluve o pôžičke dohodli. Z toho dôvodu na základe žiadosti
žalovaného v rade 1/ sa odovzdávania peňazí a splácania dlhu osobne zúčastňovali aj svedkovia a to C.
C. a G. M.. Zo svedeckých výpovedí vyplýva, že žalobca v rade 1/ sa žalovanému v rade 1/ v súvislosti s

oneskoreným plnením záväzkov zo zmluvy o pôžičke vyhrážal. Zo svedeckej výpovede C.U. C. vyplýva,
že bol pritom, ako žalovaný v rade 1/ žalobcovi v rade 2/ splnil dlh v celkovej výške 21 600 €. Z čestného
vyhlásenia svedka G. M. a jeho svedeckej výpovede vyplýva, že bol pritom, ako žalovaný v rade 1/
odovzdal žalobcovi v rade 1/ za účelom splnenia zmluvy o pôžičke celkove sumu 26 200 €.

12. Vykonaným dokazovaním a to najmä svedeckými výpoveďami, ktoré potvrdili rozsah plnenia, ale aj
okolnosti, za ktorých dochádzalo k čiastočnému plneniu zo zmluvy o pôžičke, (žalovaný v rade 1/ vyvíjal
na žalovaného v rade 2/ nátlak, vyhrážal sa mu a odmietol mu dávať o čiastočnom splnení záväzku
písomné potvrdenie), žalobca v rade 1/ sa domáhal voči žalovanému v rade 1/ okrem vrátenia pôžičkyvo výške 20 000 € aj zaplatenia úroku za poskytnutie pôžičky vo výške 120 % ročne (10 % mesačne).
Bolo preukázané, že žalovanú nesplatenú časť pôžičky vo výške 20 000 € žalovaný v rade 1/ zaplatil, v
dôsledku čoho dlh zanikol a preto súd žalobu žalobcu zo dňa 27.01.2017, ktorou žalobcovia v rade 1/ a

2/ žiadali, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 20 000 €, zamietol.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a
žalovaným, ktorí sa úspešne v spore bránili, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným rozhodnutím,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.