Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/137/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716204531
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5716204531.4

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: P. O., A.. XX.XX.XXXX, W.
P., J.. U.. Š. XXXX/X proti žalovanému: X. X., Y..X.., so sídlom v Bratislave, Ul. Tomášikova 48, IČO: 00
151 653 právne zastúpený Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o. so sídlom Bočná 10,
040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017 v konaní o určenie, že úver je bezúročný
a bezpoplatkový takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu zo dňa 25.04.2016 sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená 25.04.2016, žalobca žiadal, aby súd určil, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvoril dňa 22.10.2014 so žalovaným je bezúročná a bezpoplatková.

Úver bol poskytnutý za účelom úhrady dlhov z iných úverových vzťahov. Žalobca tvrdil, že zmluva bola
pripravená v jeho neprospech a nemohol ovplyvniť ustanovenia zmluvy. Žalobca nebol upozornený na
neprijateľné zmluvné ustanovenia, v dôsledku čoho vznikla nerovnováha v právach a povinnostiach
zmluvných strán v jeho neprospech. Žalobca poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a na skutočnosť, že úverová zmluva neobsahuje zákonom predpísané
náležitosti a preto sa podľa § 11 citovaného zákona považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú. Žalobca

uviedol, že zmluva neobsahuje rozdelenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky. Poukázal aj na
niektoré ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré zmluva obsahuje a na viaceré rozhodnutia súdov
v obdobných veciach.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril svojím podaním zo dňa 27.05.2016 a poukázal na to, že v danej
veci nie je daný naliehavý právny záujem na tom, aby súd vo veci rozhodol. V tejto súvislosti sa

odvolával na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaný pod sp. zn. 3Cdo/112/2014, podľa
ktorého „v prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba vždy považovať za neprípustnú
určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši, neodstraňuje a len vedie
k nárastu počtu súdnych sporov.“ Žalovaný poukázal na článok III. bod 3 úverovej zmluvy, v ktorom
žalobca vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú všeobecné obchodné
podmienky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový

produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely
úverovej zmluvy sa všeobecnými obchodnými podmienkami rozumejú všeobecné obchodné podmienky
vydané bankou s účinnosťou od 01.08.2002 a úverovými podmienkami, obchodné podmienky banky
pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom účinné od 01.07.2007. Dlžník
(žalobca) vyhlásil, že bol bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 zákona o bankách a,
že pred podpisom úverovej zmluvy bol zo strany banky písomne informovaný o zmluvných podmienkach

podľa § 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to prostredníctvom formulára pre
štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o tom, že úverovázmluva je v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z. Podrobným spôsobom túto obranu odôvodnil.
Uviedol, že na úverový vzťah so spotrebiteľmi sa aplikujú nielen predpisy obchodného práva, ale
aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, Zákona o ochrane spotrebiteľa

ako aj ustanovenia ďalších predpisov na ochranu spotrebiteľov. Aplikácia Obchodného zákonníka sa
tým nevylučuje. Samotná aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka sama o sebe nespôsobuje
nerovnováhu v zmluvnom postavení zmluvných strán. Žalovaný vo svojom vyjadrení vyvracal aj tvrdenia
o tom, že zmluva v rozpore so zákonom neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok úrokov,
istiny a iných poplatkov, a preto je úver bezúročný a bezpoplatkový.

3. Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 31.05.2017 a žalobu
žalobcu zamietol.

4. Odvolací súd uznesením č.k.XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 29.10.2018 rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože odôvodnenie rozhodnutia nebolo jasné

a zrozumiteľné a nedávalo odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s
predmetom súdnej ochrany.

5. Súd vec znovu prejednal a na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 21.02.2019 rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku.

6. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodol
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľanázorusúduvdanejveciboldanýnaliehavýprávnyzáujemnatom,abysúdvmeritevecirozhodol,

pretože pre žalobcu, ktorý je spotrebiteľom je odpoveď na otázku, či sa úver považuje za bezúročný a
bezpoplatkový, zásadná a dôležitá. Pokiaľ súd rozhodne, že úrok je bezúročný a bezpoplatkový musí
žalobca zaplatiť žalovanému len dlžnú istinu úveru a nie úroky za poskytnutie úveru ani iné poplatky.
Vzhľadom na to, že v praxi súdov existovali pochybnosti o tom, či v takomto prípade je daný naliehavý
právny záujem alebo nie, bola s účinnosťou od 01.01.2018 prijatá novela a podľa ustanovenia § 11 ods. 4

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou.

Po zmene právnej úpravy už nemusí spotrebiteľ naliehavý právny záujem preukazovať a možnosť

podania žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti vyplýva priamo zo zákona. Jedná o
ustanovenie procesného charakteru a ak zákon nemá osobitné prechodné ustanovenie, je potrebné
vychádzať z okamžitej aplikability tohto procesného predpisu.

Súd zisťoval, či sporná úverová obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 9 ods. 2 zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Bolo zistené, že zmluva obsahuje všetky zákonom
predpísané náležitosti. V zmluve sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 13 000 € s
tým, že žalobca úver vráti spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo výške 9,90 % ročne. Žalobca sa úver
zaviazal zaplatiť 120-timi mesačnými splátkami dohodnutými vo výške 179,29 € splatnými vždy k 15-
temu dňu kalendárneho mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na dňa 15.12.2014 a splatnosť

poslednej splátky bola dohodnutá na deň 15.11.2024. Úverová zmluva obsahuje aj informáciu o ročnej
percentuálnej miere nákladov a o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ na úver zaplatiť. Žalobca tvrdil,
že úver je bezúročný a bezpoplatkový, pretože dohodnutá výška splátky 179,29 € nie je členená na časť
určenú na splátku istiny úveru, na úrok za poskytnutie úver a časť určenú na poplatky.

7. Podľa § 9 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný v čase podpísania úverovej
zmluvy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ
povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 9 ods. 5 citovaného zákona, amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a
lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov
vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady.8. Pokiaľ mal žalobca záujem a chcel presnú špecifikáciu dohodnutej splátky úveru, mohol podľa
citovaného ustanovenia o amortizačnú tabuľku požiadať a poskytovateľ úveru bol povinný mu poskytnúť
výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy

o spotrebiteľskom úvere.

Zo súdnej praxe nie je známy prípad, že zmluva o spotrebiteľskom úvere dohodnutá na určitú dobu
obsahuje dohodu o amortizácii istiny (obsahuje vlastnú amortizačnú tabuľku). Amortizačná tabuľka pre
spotrebiteľa nemá zásadný význam a, ak počas trvania úverového vzťahu došlo k úhrade mimoriadnej

splátkyalebokomeškaniusplatenímsplátok,podstatnýmspôsobomsazmeniaajpôvodnépredpoklady
na výpočet a zloženie jednotlivej anuitnej splátky. To znamená, že pôvodná dohoda zmluvných strán o
úhrade budúcich zložiek anuitnej splátky by bola v rozpore so skutočným stavom.

9. Podľa Článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právna istota je stav, v ktorom každý môže
legitímneočakávať,žejehosporbuderozhodnutývsúladesustálenourozhodovacoupraxounajvyšších

súdnych autorít.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

V súvislosti s výkladom citovaného ustanovenia existuje viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktoré vo svojej výpovedi právny zástupca žalovaného citoval a túto rozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je konajúci súd povinný rešpektovať. Napríklad v
odôvodnení rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018
sa konštatuje, že je potrebné použiť eurokonformný výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.

129/2010 Z. z., ktorý umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere
obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť
každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom
predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom
vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátky pripadať na istinu, úverový úrok a iné

platby.

Takýto výklad je logický aj vzhľadom na ustanovenie § 9 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý
v prípade, ak má spotrebiteľ záujem, je poskytovateľ úveru povinný mu poskytnúť výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Amortizačná tabuľka obsahuje členenie na časť určenú na splátky istiny úveru a časť určenú na
úroky.

10. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) považuje sa úver za bezúročný a bez

poplatkov.

Po troch rokoch od začatia súdneho sporu začal žalobca argumentovať aj tým, že úver je bezúročný a
bezpoplatkový, pretože obsahuje nesprávny údaj o celkovej sume, ktorú je spotrebiteľ povinný na dlh z
úveru zaplatiť. Podľa žalobcu zmluva obsahuje informáciu o výške celkových nákladov 21 528,52 € a

podľa žalobcu, by tento údaj mal byť správny údaj 21 514,80 €.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nesprávny údaj o celkovej sume, ktorú musí
spotrebiteľnaúverzaplatiťniejedôvodompreurčeniebezúročnostiabezpoplatkovostiúveru.Žalobcom
vypočítaný rozdiel 14 € je z hľadiska posudzovania platnosti úverovej zmluvy alebo pri rozhodovaní o

tom, či zmluva je bezúročná a bezpoplatková, bezvýznamný nie len preto, že rozdiel je zanedbateľný.

V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustanovenie článku 5.5.3 Obchodných podmienok Slovenskej
sporiteľne pre poskytovanie úverov, ktoré boli účinné v čase podpísania úverovej zmluvy a sú jej
súčasťou. Podľa tohto ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, výška poslednej splátky bude

tvorená zostatkom pohľadávky banky.

Podľa žalovaného je informácia o celkových nákladov úveru správna, pretože pri jej výpočte je možné
údaje zaokrúhľovať nanajvýš na eurocenty, pretože iné zaokrúhľovanie nedovoľuje menová jednotka,ktorou je jeden eurocent. Z týchto dôvodov nie je možné požadovaný údaj vypočítať úplne presne do
posledného eurocentu a zaokrúhlenie je nutné vykonať na ťarchu poslednej splátky, ktorá je mierne
odlišná od predchádzajúcich splátok. Ak by modelove aj informácia o výške celkových nákladov úveru

bola nesprávna (rozdiel 14 €) nemôže to byť aj z hľadiska uplatnenia zásady proporcionality dôvodom,
aby žalovaný poskytol žalobcovi finančnú službu, a to úver vo výške 13 000 € na obdobie 10-tich rokov
zadarmo, teda bezúročne a bez poplatkov.

11. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Súd posudzoval aj skutočnosť, či sporná úverová zmluva nie je neplatná pre rozpor s ustanovením § 37
Občianskeho zákonníka a či je v súlade s ustanovením § 52 a nasledovných Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj s ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľov
a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

12. Podľa žalobcu zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, ktorá spočíva v oprávnení žalovaného
zmeniť lehotu splatnosti splátky úrokov a poplatkov.

Nebolo preukázané, že túto dohodu žalovaný aplikoval, a že záväzky, ktoré vznikli zo zmluvy nemôžu

byť jednostranne menené. Nejedná sa o takú zmluvnú podmienku, v dôsledku ktorej by úverová zmluva
bola neplatná alebo bezúročná a bezpoplatková.

Za neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nepovažuje ani dohodu uvedenú v článku 1 bod 10 a 12
zmluvy o úvere, podľa ktorej spory budú riešené buď rozhodcovských súdom alebo všeobecným súdom.

Žalovaný túto voľbu nevyužil. Ak by sa aj jednalo o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nemôže to mať za
následok neplatnosť celej úverovej zmluvy.

Čosatýkadohodnutéhopoplatkuzaupomienkuvovýške25€,súdkonštatuje,žesajednáoneprijateľnú
zmluvnú podmienku, pretože suma za upomienku je prehnane vysoká a niekoľkonásobne prevyšuje

reálne náklady. Táto skutočnosť však nie je dôvodom pre neplatnosť celej úverovej zmluvy alebo
dôvodom pre určenie, že zmluva je bezúročná a bezpoplatková.

Odkaz uvedený v úverovej zmluvy (v záverečných ustanoveniach) o možnosti aplikovať aj ustanovenia
Obchodného zákonníka, nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a nie je dôvodom pre určenie

neplatnosti celej úverovej zmluvy alebo pre určenie, že zmluva je bezúročná a bezpoplatková. Aplikácia
dispozitívnych ustanovení Obchodného zákonníka ustanovenie § 497 a nasledovných, ktoré upravujú
zmluvu o úvere, je na mieste. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného
práva (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Na úverový vzťah, ktorý vznikol medzi sporovými stranami, je potrebné aplikovať prepisy Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj zákona o
ochrane spotrebiteľov. Možnosť aplikácie Obchodného zákonníka sama o sebe nemôže spôsobovať
nerovnováhu v zmluvnom postavení zmluvných strán a žiadnym spôsobom spotrebiteľa táto dohoda

neznevýhodňuje. Podstatná a zásadná je správna aplikácia všetkých citovaných právnych predpisov na
spotrebiteľských vzťah. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že Občiansky zákonník neobsahuje úpravu
úverových zmlúv, a preto je v tomto smere potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka §
496 a nasl. Tieto citované ustanovenia majú dispozitívny charakter (okrem ustanovenia § 499). Nie je
rozhodujúce, či sa ustanovenia Obchodného zákonníka na daný vzťah použijú ale akým spôsobom sa

budetentozákonníkaplikovaťatotak,abytonebolovrozporesustanoveniamiObčianskehozákonníka,
ani s ustanoveniami predpisov na ochranu práv spotrebiteľov.

13. V konaní nebolo preukázané, že úverová zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, a
že je v rozpore s ustanoveniami predpisov o ochrane práv spotrebiteľov a preto súd návrh žalobcu na

určenie, že úverová zmluva číslo XXXXXXXXXX uzatvorená medzi sporovými stranami dňa 22.10.2014
je bezúročná a bezpoplatkov, zamietol.Súd nezistil ani dôvod, pre ktorý by zmluva o úvere bola neplatná pre rozpor s ustanovením § 37
Občianskeho zákonníka alebo preto, že obsahuje veľké množstvo neprijateľných zmluvných podmienok.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a
žalovanému, ktorý bol v spore úspešný, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným rozhodnutím, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.